ministroch, ktorí formulujú hospodársku politiku zle, pretože sú pražský orientovaní. Domnievam sa, že ekonómia je veda, aj keď sa to nezdá, pretože zdá sa byť vedou azda všeobecne prístupnou, a preto je tak nesmierne obľúbená. Vidno to v tlači, pretože sa k tomu vyjadruje každý, a úplne suverénne, bez najmenšieho zaváhania. Keby ste ho vyzvali, aby

sa rovnako suverénne vyjadril k problému fyziky, veľmi by sa

čudoval, prečo chcete od neho taký nezmysel. Ale k ekonomike úplne suverénne sa vyjadruje každý, každý deň, na stránkach všetkých novín. /Potlesk. / Myslím si, že tak ako nemôže jestvovať pražský orientovaný fyzik /smiech a potlesk/, rovnako si myslím, že nie je možné, aby jestvoval úspešný, schopný pražský orientovaný ekonóm. Opäť opakujem, že ekonómia je veda. Je to veda, ktorá narába s merateľnými veličinami, so svojim vedeckým inštrumentáriom a s pražskou orientáciou alebo s hocakou inou by ďaleko nezašla. Že to je pravda, vidno z toho, že keď bola ekonómia ako veda orientovaná moskovský, skončila ako moskovský orientovaná ekonomika. /Potlesk. /

Teraz k ďalšiemu problému, či jestvuje alebo nejestvuje národná ekonomická politika alebo taká hospodárska politika, ktorá by dbala na slovenské záujmy. Isteže jestvuje, pretože to je zmysel hospodárskej politiky, že rieši reálne problémy, má reálne ciele. Tieto ciele tým, že sa napĺňajú, že sa dosahujú všeobecne určiteľné ciele - prosperita ako globálny cieľ - je aj slovensky orientovaná. Samozrejme, metódy a postupy sú dosť univerzálne alebo veľmi univerzálne, a to najmä preto, že vychádzajú z ekonómie ako vedy, a že berú do úvahy veci, ktoré nemôžu nebrať, a to z dvoch dôvodov. Na jednej strane sú tu objektívne obmedzenia. Nie je možné znížiť daňové sadzby, nech by to bolo prospešné pre podnikovú sféru, trebárs by to priťahovalo zahraničný kapitál, atď. Lenže každý ekonóm to musí vidieť v súvislostiach. Keď to vidí v súvislostiach, vie, že daňová sadzba nie je autonómna

veličina, že s ňou nemôže volne hýbať bez toho, že by si uvedomoval súvislosti. Táto súvislosť je ohromne prostá, vychádza 2 toho, že sa musia oceniť všetky potreby rozpočtu, ktoré sú nevyhnutné, a hľadať zdroje. Medzi zdrojmi sú odvody zo zisku, prípadne iné odvody. Z tohoto, z tento vzájomnej súvislosti vychádza daňová sadzba. To je ohromne proste. Samozrejme, závisí ešte od toho, aká štruktúra príjmov je k dispozícii, ale priestor pre manévrovanie je veľmi malý. Potom je tu ďalšie obmedzenie, ktoré sa týka daní a ciel, že preša len žijeme, chceme žiť a verím, že budeme úspešne žiť v Európe, a tam v súčasnosti je tento proces už tak veľmi pokročilý, že integračné procesy veľmi obmedzujú možnosti jednotlivých vlád, aby manipulovali s clami, s daňami a daňovými sadzbami. Toto je jednoducho realita, ktorú nemožno nebrať do úvahy.

Mám tu ešte jednu poznámku, ale v podstate som už o tom hovoril. Je to poznámka tykajúca sa jestvujúceho stavu ekonomiky, ktorý, samozrejme, nie je dobrý. Preto je namieste len jedna otázka, či hospodársky pokles, pokles výroby a všetky ostatné javy sú kroky alebo etapy na ceste, na konci ktorej stojí prijateľné riešenie, fungujúca ekonomika európskeho typu. Schválne nehovorím trhová ekonomika, pretože by to hneď mohlo vyvolávať námietky - trhová ekonomika, sociálna. Ekonomika, ktorá je fungujúca, ekonomika západoeurópskeho typu, je ekonomika trhová a zároveň sociálna. Sociálna je vďaka tomu, že je trhová a že je výkonná. Tieto spory sú v podstate len rétorickými cvičeniami. Zábudlivosť na minulý stav je, myslím, všeobecne rozšírený stav - veľká zábudlivosť na to, čo bolo v minulosti a takisto nevšímavosť k tomu, čo sa deje okolo. Myslím si, že vďaka transformácii ekonomiky, vďaka tomu, že sa začala uskutočňovať razantne, a] vďaka tomu sme unikli vývoju, ktorý teraz je v Sovietskom zväze, kde sa ekonomika úplne rozpadla. Takisto by som rad upozornil na to, aký dôsledok mal stret východonemeckej ekonomiky s rozvinutou západonemeckou ekonomikou. To bol abso-

lutny šok. Tento šok úplne traumatizoval ekonomiku, ktorá, zdalo sa, že ako-tak funguje.

Teraz k problému hospodárskej politiky vlády. Tu odzneli pochybnosti, či vláda má hospodársku politiku, a najmä či má jasno v makroekonomických krokoch. Chcem veriť, že v makroekonomických krokoch má jasno, pretože hlavný smer vytvárajú princípy transformácie ekonomiky. Samozrejme, hospodárska politika je - pretože nemôže nebyť - aj pragmatická a flexibilná. Na základe monitorovania vývoja ekonomiky prijíma riešenia a snaží sa reagovať na problémy, ktoré v ekonomike vznikajú. Je pre to rad dôvodov, vlastne rad argumentov, rad dôkazov. K tomu, čo sme predložili - stručný prehľad foriem zasahovania vlády do ekonomiky - tu odznela kritika, že sú to zásahy ad hoc. Možno to tvrdiť, ale rovnakú váhu má moje tvrdenie, snáď by som si trúfal povedať, že väčšiu, pretože je pre to rad dôkazov, že nie sú to kroky ad hoc, ale že sú to kroky orientované určitým smerom. Pravda, je jedna otázka, či tých štátnych zásahov do ekonomiky nebolo priveľa. Skôr sa obávam toho, že ich bolo priveľa, než toho, že ich bolo málo. Obávam sa totiž jedného, že každé rozhodovanie centra, vlády, je vždy spojené s nebezpečenstvom subjektivizmu, a keď sa rozdeľujú štátne peniaze, subjektivizmus nemožno vylúčiť. Preto v trhových ekonomikách sa preferuje systém, v ktorom sa peniaze rozdeľujú prostredníctvom bankovej sústavy na návratnom princípe s tým, že možno uľahčiť prístup k úveru, možno priplatiť na úroky, ale do systému sa vždy vnáša kontrolný mechanizmus bankovej a úverovej sústavy. Týmto spôsobom chceme postupovať vo veľkej miere aj pri financovaní štrukturálnych zmien.

O vstupe zahraničného kapitálu tu hovoril kolega Mikloš, ktorý vysvetľoval to číslo 4, 9 %, že je slovenský podiel. Tento slovenský podiel je nízky. Môže sa veľmi rýchlo zvýšiť po tom, ako sa uzatvoria niektoré úverové dohody. V tejto súvislosti si treba uvedomiť jednu veľmi dôležitú

vec, ktorá má skutočne zásadný význam, prečo len tak málo. To sú totiž priame úvery, ktoré berú a môžu prijímať jednotlivé podniky od zahraničných bánk, do určitej sumy bez ďalšieho súhlasu a od určitej sumy po súhlase štátnej banky. Všetky analýzy, ktoré sme robili, dávajú jednu odpoveď, že príčinou nízkej aktivity slovenských podnikov, pokiaľ ide o vstup zahraničného kapitálu, pokiaľ ide o prijímanie úverov od zahraničných bank, je nízka aktivita podnikov a nedostatok projektov, ktoré by boli úverovaniaschopné. Obracať sa tu na vládu je predsa iluzórne, pretože keby pracovala sedem dni v týždni a 24 hodín denne, nedokáže zostrojiť jeden projekt pre podnik, ktorý by bol úverovaniaschopný zahraničnou bankou. Proste nemožno vláde podsúvať, veci alebo chcieť od nej veci, úlohy alebo funkcie, ktoré jednoducho splniť nemôže. Vláda má presne vymedzenú svoju funkciu, ktorú môže plniť dobre, horšie alebo zle, ale určite nemôže vymýšľať za podniky projekty. Ak je projektov malo, a je ich skutočne žalostne málo, je to len chyba v podnikovej sfére, tam sa treba výrazne aktivizovať. Je to šanca, ktorá sa zatiaľ nevyužíva.

Ak to zovšeobecním, veľkou príčinou problémov a veľkou prekážkou je slabo pokračujúci adaptačný proces. Samozrejme, to takisto nemožno zovšeobecňovať. Na rokovaniach vlády a všade sa hovorí predovšetkým o tých, ktorí majú problémy, ktorí sú na tom zle, ale viem, že sú aj takí, ktorí nie sú na tom zle jednoducho preto, že prestali dumať nad svojím osudom, prestali veriť tomu, že treba zobrať aktovku a isť do Bratislavy, navštíviť 5 ministerstiev a problém je vyriešený a zažehnaný. Sú to tí, ktorí chodia po svete, nechodia tam na návštevy, hľadajú trhy, hľadajú spolupracovníkov, teda hľadajú vhodné typy na spoluprácu, rozmýšľajú ekonomicky.

Včera som mal možnosť navštíviť jeden takýto podnik - ZVL Kysucké Nové Mesto. Odporúčam ísť sa tam pozrieť. Sú tam ľudia, ktorí pochopili, že majú šancu. Majú šancu, ktorá

im chýbala v minulosti, keď podniky, ktoré dnes tak túžia po štátnej ochrane, hovorili - dajte nám voľne ruky a ukážeme vám, čo dokážeme. Teraz tá šanca je. V Kysuckom Novom Meste túto šancu využili. Takmer nikoho neprepustili, pochopili aj to, že uzatvoriť, spoločný podnik s SKF, ktoré sa tam núkalo, by nebolo rozumné. Sú ochotní prijat zahraničný kapitál na rozšírenie jestvujúceho kapitálu, dostali sa na americky trh, chodia, hľadajú a nachádzajú. Takýchto podnikov je viac. Odporúčam pozrieť sa do Odevných závodov v Trenčíne. To iste. Tamojší riaditeľ si uvedomil, že vo svete je hromada tých, ktorí dokážu ušiť obleky, a to nie je umenie. Umenie je dokázať ich predať. Presne týmto sa zaoberá sám a veľká čašť managementu a dokážu cestami po Európe predať viac oblekov, ako by ich predali na chodbách úradu vlády, kde chodia iní a hľadajú pomoc. Je to tak. /Potlesk. /

Takisto tu odznelo, že mnohé z opatrení, ktoré sú v prioritách hospodárskej politiky, sú formulované všeobecne. Takú istú námietku som počul zo strany pána predsedu vlády, že to je formulované všeobecne. Prečítal som si to ešte raz a domnievam sa, že to skutočne pôsobí ako všeobecne formulácie, samozrejme, ako všeobecné formulácie v krajine, kde sa za 40 rokov zvykla nevenovať vážnosť slovu a vete. Čítali sme vety, že závery XVII. zjazdu splníme, ale tomu nikto nevenoval ani najmenšiu pozornosti, to bola bezduchá veta, ktorá bola napísaná, brala sa ako zhluk slov, ktorý nemá vyznám - mal vyznám formálne logický, ale nie obsahový. Keď to čítate z toho hľadiska, že každá veta, ktorá je tam napísaná, je myslená vážne do písmena a do bodky, za každou jednou vetou je tam nesmierne veľa opatrení, nesmierne veľa krokov. Teraz robíme druhý krok, že tieto nevinne znejúce vetičky rozpracúvame do realizačného programu pre jednotlivé rezorty s presnými termínmi a s presne vymedzenou zodpovednosťou. V tom okamihu sa veľmi prosté a holé vety premenia na rad krokov, za ktorými bude hromada práce. Ak sa tieto

veľmi prosté vety dokážu naplniť a splní sa to, čo za nimi je, som si istý a chcem veriť, že efekt bude viditeľný.

Ďalej sa tu hovorilo o tom, a to je námietka alebo pripomienka, s ktorou som sa stretol viackrát, že tieto priority hospodárskej politiky nie sú ničím iným, ako oneskoreným akceptovaním ekonomického programu KDH - známych alternatív. To sú spory, ktoré možno viesť, ktoré nie sú užitočné a možno k tomu povedať iba dve poznámky. V alternatívach KDH sú vecí, ktoré sú poznatkami štandardnej ekonómie. Proti tým nemožno mať nič, samozrejme, ani im nemožno pripisovať originalitu, že autori alternatív na to priali. Na to prišli mnohí predtým, dávnejšie, a už pri mnohých aj by bolo tažko hľadať autora, pretože je to poznatok štandardnej ekonómie. Potôň sú tam tvrdenia - teraz nehovorím, aká je relácia, v akej kombinácii vystupuje prvá skupina, o ktorej som hovoril, a druhá skupina -, s ktorými by som nikdy nesúhlasil a uviedol by som na to celý rad argumentov. To sú predovšetkým tvrdenia, ktoré chcú oživovať ekonomiku cez jej dopytovú stránku. Tohto sa treba ešte stále nesmierne báť, pretože by to nemalo žiadny iný účinok, ako účinok infláciogénny, podporovalo by to infláciu. Preto musíme robiť všetko, aby sme podporovali druhú stránku, stránku ponuky. V tom je ten malý rozdiel. Ekonomiku treba oživiť a treba ju oživovať veľmi razantne, prekonávať recesiu, ale treba na to ísť z tej druhej strany. Samozrejme, jestvujú ekonomické školy, ekonomické teórie, ktoré nie sú od seba veľmi vzdialené, a majú spory, majú rozpory, takže to možno brať ako dve koncepcie, ale vidím ich závislosť a vzťah tak, ako som hovoril.

Takisto sa tu hovorilo, a to je, dalo by sa povedať,

ilúzia s veľmi veľkou životaschopnosťou, o rusko-slovenskej

banke - proste náš problém je preto taký veľký, že nemáme

rusko-slovenskú banku. To by som zaradil medzi veľké ilúzie.

Sám som nie že podľahol tejto ilúzii, nepodľahol som jej.

ale pokladal som to za politicky veľmi dôležité. Krátko po tom, ako som prišiel pracovať do tohto úradu, táto fáma vrcholila. Hovorilo sa, že do 14 dni vznikne rusko-slovenská banka a vyrieši problémy vývozu na sovietske trhy. To bola fáma, proti ktorej nebolo treba bojovať, v tej časti ekonómov, ktorí vedeli, o čo ide, ale v časti širokej verejnosti, aj verejnosti podnikateľskej, tam bolo zbytočné proti tomu bojovať, lebo by neboli uverili tomu, že táto banka naozaj nepomôže. Totiž, ak niekde vzniká banka, jej hlavnou úlohou je poskytovať úvery. To je hlavná funkcia banky. Inštitúcia, ktorá neposkytuje úvery, nie je bankou.

Prvý problém bol, v čom zloží sovietska strana svoj kapitál. Chcela ho zložiť v rubľoch. Vtedy sme nemali nejaké veľké predstavy o kurze rubľa a jeho stabilite, ale vývoj, ktorý uplynul od mája doteraz, prekonal všetky očakávania. Takže z tohoto hľadiska to bola ilúzia. Napriek tomu sme uzatvorili zmluvu, že vytvoríme takú inštitúciu, ktorá by umožňovala vlastne bartrove obchody a ktorá by účtovala v národných menách na jednej a na druhej strane. Pričom na to banka vôbec nie je potrebná, lebo banka je inštitúcia, ktorá požičiava peniaze. Tam sú veľmi presné regule, aký je vzťah medzi základným kapitálom a sumou poskytnutých úverov, atď. Nikomu na svete sa zatiaľ nepodarilo, myslím, od dôb rodiny Medici jakých, založiť banku za 14 dni. Napriek tonu sme uzatvorili dohodu, vytvorili sme prípravný výbor, ktorý sa teraz zaoberá tým, že píše zúfalé listy do Moskvy, aby aspoň odpísali, že už teda priali na to, že žiadnu banku zakladať nebudú. Máme k dispozícii dohodu, ktorú podpísal podpredseda ruskej vlády pán Skopov so mnou. Aký význam tomu venujú, vidno z toho, že ani neodpovedajú na môj list, ako vidia perspektívu tejto banky. Okrem toho treba povedať, že táto banka mala byt takou zúčtovacou a traidingovou inštitúciou. Máme už hromadu traidingových spoločnosti, ktoré sa zaoberajú vývozom do Sovietskeho zväzu, a na zúčtovanie, aj keď veľmi biedne, stačia tie banky, ktoré máme. Toto zúčto-

vanie nefunguje, ale rusko-slovenská banka by k nemu iste nebola prispela. Takže to je ilúzia.

Rovnaká ilúzia alebo poloilúzia je to, že by problémy bola vyriešila Slovenská konsolidačná banka. To je banka, ktorú tvoria štyria úradníci a dva počítače. To totiž nie je banka, to je inštitúcia, kde sa uložilo 80 % všetkých úverov, prolongovala sa splatnosť a takýmto spôsobom tieto úvery budú splácať. Zobrali sa z bilancii komerčných bank a uložili sa do tejto banky, ktorá má názov banka. Nie je to banka, pôvodne bola vytvorená na čas do 3O. júna. Nepoznám príčiny, prečo ešte vlastne funguje pod touto firmou, ale ako banka zanikne. To je čisto technická operácia a technická záležitosť. Pokiaľ ide o konsolidačnú banku a úvery, ktoré sa tam previedli, v súčasnosti je tam jeden problém, ktorý je vážny a ktorý treba riešiť. Keď sa táto banka zakladala, úroková sadzba sa pohybovala nad 20 %. Vtedy tých 13 %, za ktoré sa tam úvery previedli, bola pre podniky pomoc. To bolo 8 až 9 bodov pod bežnou úrokovou sadzbou. Dnes je to takmer na úrovni bežnej úrokovej sadzby. Pre rok 1992 sa rata s poklesom úrokových sadzieb, takže tento problém treba riešiť, znížiť úrokové sadzby z úverov, ktoré boli prevedené na konsolidačnú banku. Opäť je tam obmedzenie, že zdroje, z ktorých sú úvery kryté, v tom čase boli najlacnejšie, preto sa bolo možné dostať, k sadzbe 13, 5 %. Takže bude treba znížiť úrokové sadzby v sporiteľniach, z vkladov obyvateľstva, a tým sa zlacnia zdroje pre konsolidačnú banku a zníži sa úroková sadzba v konsolidačnej banke z týchto úverov.

Niektorý z pánov poslancov hovoril o regionálnej politike. Regionálna politika patri, našťastie, azda k najrozpracovanejším častiam hospodárskej politiky. Ma svoju veľmi presnú koncepciu a predstavy, akým spôsobom sa orientovať do regiónov a akým spôsobom regióny prevádzať cez zložité transformačné obdobie, predovšetkým tie, v ktorých sa kumulujú z rôznych problémov príčiny alebo sa tam kumulujú nad-

priemerne. Jestvuje koncepcia a jestvuje predstava. Táto predstava je založená na tom, že celé inštrumentárium, ktoré má vláda alebo centrum, to znamená daňové úľavy, opatrenia, ktoré sú spojené s aktívnou politikou zamestnanosti, vecne programy, ktoré majú jednotlivé rezortné ministerstvá, potom pomoc, ktorá je dostupná zo západu od rôznych vládnych a mimovládnych inštitúcií, sa sústredí a bude sa sústredene orientovať na tento región vo veľmi konkrétnych projektoch, ktoré budú reagovať na problémy, na výrobnú a nevýrobnú vybavenosť, ktorá tam je. Včera bola prvá ukážka akcieschopnosti tohto programu, zatiaľ ešte nie naplno rozvinutého, ale pre región Čadca už azda priniesla iste prísľuby a iste cesty riešenia. Okrem iného to, že tam americká inštitúcia American Investment Development do regiónu orientovala takmer pol milióna dolárov na nejaké projekty, ktoré by sa mali za účasti zahraničných odborníkov začať rýchlo pripravovať. Skrátka, ten program jestvuje a pokladám ho za akcieschopný. Samozrejme, jeho akcieschopnosť je závislá od toho, do akej miery si ho osvoja všetky rezorty, pretože to je program, ktorý je založený na frontálnom nástupe k riešeniu problémov v regióne.

Hovorilo sa tu takisto o štrukturálnej politike, že vláda nemá uspokojivú štrukturálnu politiku. Pred dvoma týždňami sa usporiadalo v budove vlády rozšírené zasadanie hospodárskej rady, kde sa hovorilo o štrukturálnej politike vlády, o tom, ako má byt štrukturálna politika vlády orientovaná v podmienkach, keď nemožno rátať a ani si nemožno želať, že by sa robili veľké reštrukturalizačné manévre, ktoré by boli financované zo štátneho rozpočtu. Jednoducho to nie je možné a ani to nie je želateľné. Ak by som mal zhrnúť výsledky rokovania, ktoré sa tam dosiahli, dospelo sa k záveru, že jestvujú oblasti, v ktorých je pôsobenie vlády nevyhnutné a nezastupiteľné. Iba vláda alebo centrum môže urobiť energetický program, pretože otázky, ktoré sú s nim spojené, presahujú horizont záujmu a pohľadu jednotlivých pod-

níkov. čiže vládna energetická politika je nevyhnutná. Rovnaký charakter má politika dopravná, spojová, dopravná infraštruktúra, spojová infraštruktúry, atď. Ale veľmi ťažko si možno predstaviť, že by vláda mala hovoriť, jednotlivým podnikom, čo majú robiť, aké majú mat výrobné programy, pretože podniky musia reagovať na impulzy, ktoré prichádzajú z okolia, ktoré prichádzajú z domáceho a zahraničného trhu, a podľa toho môžu utváráť svoj výrobný program, meniť ho na základe impulzov prichádzajúcich zvonku, na týchto základoch robiť zmeny vo výrobnom programe, robiť, mikroátrukturalne zmeny.

Tieto mikroštrukturálne zmeny sa vo svojom súhrne premenia na makroštrukturálne zmeny, na zásadné zmeny štruktúry ekonomiky. Toto všetko je možné robiť na základe vlastného rozhodovania podnikov, na základe ich vlastnej zodpovednosti za hospodárenie. Iba takto možno spoľahlivo previesť ekonomiku od jestvujúcej štruktúry na novú štruktúru. Samozrejme, treba zdôrazniť, že vláda môže a musí vyhlásiť záujmy, ktoré reštrukturalizáciou sleduje, ale tie nemôžu byt vyhlásené vecne, môžu byť vyhlásené iba cieľovo, všeobecne, napríklad môžu to byt reštrukturalizačné programy, ktoré sledujú riešenie ekologických problémov, zníženie surovinovej, materiálovej a energetickej náročnosti, výrazné zvýšenie exportnej orientácie ekonomiky, vytváranie nových pracovných miest a ktoré sú orientované na riešenie jestvujúcich regionálnych problémov. Všetky zámery štrukturálnej politiky vlády je možno a nevyhnutné stimulovať opatreniami, ktoré majú charakter opatrení kompatibilných B trhovou ekonomikou alebo s ekonomikou riadenou necentrálne. Ide o daňové úľavy, úrokové bonifikácia, tiež o podporu výskumu, podporu plynutia informácií, pričom najmä posledná oblasť je nesmierne dôležitá. Vláda musí sprístupňovať všetky informácie, ktoré sú potrebné pre rozhodovanie. To je úloha vlády, ktorá je nezastupiteľná a nesmierne dôležitá. Takže asi takáto je predstava o štrukturálnej politike.

Súhrnne k tomu, čo tu odznelo: Isté je, že v diskusii odznel rad námetov a téz, ktoré upozorňujú na to, kde treba vidieť, priority hospodárskej politiky, na čo sa treba osobitne orientovať. V diskusii takisto odznel rad téz, ktoré posudzujú problémy len z istého uhla, bez príčinných súvislosti, ktoré odtŕhajú príčinu a následok, jav a podstatu, preto môžu viesť, niekedy k nesprávnym záverom. Chcem veriť, že ďalšia konkretizácia hospodárskej politiky, na ktorej sa toho času intenzívne pracuje, zoberie do úvahy aj zámery a ciele, ktoré stáli za jednotlivými vystúpeniami. V jednom som si istý, že aj keď rôznymi cestami, predsa len všetci disktujúci chceli svojimi diskusnými príspevkami, svojimi názormi prispieť k tomu, čo je spoločným cieľom - v čo najkratšom čase sa dostať k prosperujúcej ekonomike.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák;

Pán podpredseda, dovoľte, aby BO* ako laik zhrnul vaše vystúpenie do troch záverov. Po prvé - ekonomická reforma nemôže byť lepšia ako tá, ktorá je. Po druhé - ak je súčasná ekonomická reforma taká, ako je, vyplýva to z dedičstva komunizmu. A po tretie - vláda zodpovednosť nemá, zodpovedný je komunizmus.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Markotán, Poslanec P. Markotán:

Pán Brňák, prvý raz v živote máte pravdu. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, z rozpravy, ktorú sme teraz uzavreli, vyplynulo niekoľko návrhov na uznesenie. Jedným z nich je návrh pána poslanca Boroňa správu neprijať. Vyhlasujem teraz hodinovú prestávku s tým, že o 14. 15 hodine by sa v salóne u pána predsedu stretlo politické grémium, predstavitelia jednotlivých klubov, kde by sme sa ešte o tejto veci poradili.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Vážení páni poslanci, aby sme nestrácali čas, pretože jeden zo štyroch návrhov je ukončiť rokovanie o 17. 00 hodine, odporúčam, aby sme s hlasovaním počkali, aby teraz vystúpil pán minister Tirpák a podal informáciu o rokovaní k sústave vodných diel na Dunaji v Budapešti. Prosím pán ministra, aby sa ujal slova.

Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovoľujem si vám podať informáciu o rokovaniach vlád-

nych delegácii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Maďarskej republiky o otázkach Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros v zastúpení pána premiéra ako vedúceho československej delegácie.

V dňoch 1. a 2. decembra 1991 sa v Budapešti uskutočnilo ďalšie, v poradí už tretie kolo rokovaní vládnych delegácii Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a Maďarskej republiky. Nadväzovalo na podobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 22. apríla v Budapešti a 15. júla v Bratislave. Podkladom pre postup česko-slovenskej vládnej delegácie bola smernica vládnej delegácie ČSFR na rokovanie s maďarskou stranou o problémoch výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Túto smernicu schválila federálna vláda vo svojom uznesení č. 383 z roku 1991 z 20. júna 1991. Členmi delegácie okrem vedúceho boli pán minister Vavroušek, predseda Federálneho výboru pre životné prostredie, predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie, pán Chmel, veľvyslanec ČSFR v Maďarsku a pán Kocinger, splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Členov vládnej delegácie menovala federálna vláda vo svojom uznesení č. 347 zo 6. júna 1991. Oproti pôvodnému zloženiu, ktoré schválila vláda ČSFR, bola delegácia na posledných rokovaniach v Budapešti zredukovaná. Počet členov vládnej delegácie sa zmenšil na základe listu pána ministra Mádla, vedúceho maďarskej vládnej delegácie, zo 7. novembra 1991, v ktorom sa uvádza: "Verím, že Vaše vlády budú znovu hodnotiť diskutovanú problematiku podlá odborno-vedeckých hľadísk, menovite ekologické vplyvy, otázky súvisiace s povodňami, plavbou, energetikou, ekonomikou, bezpečnosťou prevádzky a inými otázkami vodného diela podlá medzištátnej dohody z roku 1977 alebo podľa iných variantov. Vzhľadom na charater navrhovaných otázok navrhujeme, aby sa ďalšie rokovania uskutočnili za účasti menej početnej delegácie. " Zloženie česko-slovenskej delegácie a jej doprovod zodpovedali predpokladanému odborno-vedeckému charakteru ro-

kovaní. Chcem dodať, že okrem menovaných členov sa zúčastnil aj štáb odborníkov.

Smernica na rokovanie určovala česko-slovenskej delegácii hľadať optimálne a obojstranne prijateľné riešenie problémov spojených so sústavou vodných diel. Takéto riešenie by malo predovšetkým umožniť, optimálne energetické využitie spoločného úseku Dunaja, podstatne zlepšiť podmienky na plavbu a zabezpečiť dokonalejšiu ochranu priľahlých oblasti pred povodňami. Mali byť pritom minimalizované ekologické Škody na prírodných a kultúrnych ekosystémoch, spôsobované výstavbou a prevádzkou dunajských vodných diel, a ochránené zásoby podzemných vôd Žitného ostrova, ktoré sú spoločným bohatstvom. Obojstranne prijateľné riešenie by malo byt prijaté a realizované čo najrýchlejšie tak, aby boli minimalizované ekologické, ekonomické, vnútropolitické i medzinárodno-politické škody, ktoré vznikajú oddiaľovaním termínu dokončenia vodných diel.

Jednou z otázok, ktorá sa mala na spoločnom stretnutí vládnych delegácii prerokovať, bol problém vytvorenia spoločnej odbornej skupiny, ktorá by za prípadnej účasti zahraničných expertov komplexne posúdila problémy spojene s výstavbou a prevádzkou vodných diel. Rád by som pripomenul, že česko-slovenská delegácia už na rokovaní v Bratislave v júli tohto roku vyjadrila ochotu riešiť vzniknutú situáciu na základe všestranného posúdenia alternatív, ktoré predložia obidve strany. Navrhla vtedy vytvorenie zmiešanej komisie zloženej zo zástupcov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Maďarskej republiky a Európskych spoločenstiev, ktorá by posúdila varianty riešenia predložené do 31. júla 1991. Maďarská strana súhlasila iba s vytvorením československo-maďarskej odbornej komisie.

Vládne delegácie sa dohodli, že o svojich návrhoch budú informovať svoje vlády a parlamenty a do 15. septembra 1991