obchodu v Číne pre 2 700 podnikov je 550 bánk, 207 poisťovní a iných organizácií. To je rozvoj terciárnej sféry, ktorý nám chýba, ale pre ktorý sa tu vytvárajú podmienky.

Pani ministerka Woleková sa dotkla nezamestnanosti. Ako minister priemyslu musím konštatovať, že v mojom rezorte v niektorých odvetviach bola až 30-percentná prezamestnanosť, ktorá sa veľmi ťažko odstraňuje, nakoľko je to jeden sociálny prvok. Stále sa hovorí o špecifiku Slovenska, že máme dvojnásobnú nezamestnanosť v porovnaní s Českou republikou. Musím z tohoto miesta povedať, že v Českej republike je 385 tisíc pracujúcich, ktorí robia dva dni v týždni. Je to umelá zamestnanosť. Mali sme možnosť aj u nás zvoliť takýto systém. Náš podnikový management to však odmietol a radšej dal týchto ľudí pre úrady práce.

Ku kompetenciám snáď len jednu poznámku. Máme mnohé kompetencie, ale položme si otázku: Vieme týmito kompetenciami vládnuť? Máme pre to vytvorenú štátnu správu a všetky možnosti, a využívame ich? Odpovedajme si sami, že nie.

Na záver mi dovoľte povedať, že kritika je iste správna, keď je vecná, argumentačná, konštruktívna, ale keď je demagogická, deštruktívna, slúži len pre jediný cieľ - destabilizáciu, určite nie je správna. A to si určite neželáte vy, ako poslanci tohto najvyššieho zákonodarného zboru, ani my vo vláde. Chceme predovšetkým politickú stabilitu, ktorá vytvorí predpoklady pre hľadanie a systematickú prácu, pre vstup zahraničného kapitálu, pre zabezpečenie blahobytu občanov Slovenskej republiky v čo najkratšej dobe? Musíme pre to urobiť spoločne veľa. Vy ako poslanci najvyššieho zákonodarného zboru pri prijímaní zákonov, noriem, ktoré sú potrebné, aby sme vedeli usmerniť našu vládnu politiku v tých smeroch, v ktorých to potrebujeme.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Dobrovodský, pán poslanec Ľupták.

Poslanec D. Dobrovodský: Vážení prítomní,

chcel by som sa pani ministerke Wolekovej poďakovať za vysvetlenie podstaty nezamestnaností a za to, čo jej rezort robí pre zmiernenie dopadu počiatočnej tvrdosti našej ekonomickej reformy. Ďakujem tiež za gesto voči najviac postihnutým rodinám. Prosím však, aby sa v rezorte zamysleli nad skupinou rodín, zrejme najviac postihnutých, alebo nad skupinou rodín, na ktoré sme v našej sociálnej sieti pozabudli. Myslím na rodiny, kde pracuje iba jeden z rodičov, kde matka trvalé vychováva deti, ktorých má obyčajne viacero. Nežiada od štátu ani zamestnanie ani služby v jasliach, v škôlkach, sama sa stará o slušnú výchovu a nepoberá vôbec nič. Tam je len jeden príjem. Na tieto rodiny sme v našej sociálnej záchrannej sieti akosi pozabudli. Prosím, aby sa v rámci rezortu pani ministerky Wolekovej zamysleli nad touto skupinou. A keďže nás vyzvala, aby sme uviedli aj konkrétny prípad, prosím ju, aby nejakým spôsobom, ak je to možné, pomohla rodine Odumorkovcov, Riadok 90101 Malacky.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Ľupták.

Poslanec J. Ľupták:

Chcel by som reagovať na pána ministra Holčíka, že nezamestnanosť na Slovensku je taká, ako sa hovorí. Povedal, že v Čechách robia podniky len štyri dni. Pán minister asi nevie, že mnohí naši pracujúci vo fabrikách na Slovensku si už vybrali celu svoju dovolenku, a že už nepracujú len štyri dni, ale aj tri, že už idú do neplateného volná. Osobne som videl tieto listy, kde pracujúci boli rozhorčení. Nezamestnanosť na Slovensku je vyššia. My to nevidíme, ani pani ministerka práce a sociálnych veci to asi nevidí.

Druhá vec - pán Belcák tu nasľuboval tých koncepcii a neviem čoho veľa. Pýtam sa ho, škoda, že tu nie je, kde je ten horehronský región, o ktorom hovoril, že sa spracováva, že ho spracovávajú. Doteraz ho ľudia vôbec nepocítili, ani o ňom nepočuli. Nerád by som bol, aby sa len sľubovalo, ale aby sa aj konalo. Aj v minulom režime sa mnoho veci sľubovalo a nekonalo sa. Nechceli by sme v tom ďalej pokračovať.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán minister Mikloš.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

na adresu privatizácie tu padlo veľa pripomienok, návrhov, námetov, čo je len prirodzene, pretože privatizácia sa

skutočne dotýka všetkých občanov a takmer všetkých podnikov Dovoľte mi na úvod povedať pár všeobecnejších slov k ekonomickej transformácii, ktorá sa u nás uskutočňuje. Každý z nás, ktorí tu sedíme, má nejaké občianske, civilné povolanie. Ja som ekonómom, makroekonómom, takže v tejto oblasti som pracoval. Skutočne som presvedčený o tom, že ekonomická transformácia, ktorá sa u nás robí, aj keď to pre mnohých môže vyznievať paradoxne a neprijateľne, je zatiaľ úspešná Paktom je, že sú s ňou spojené mnohé negatívne sprievodne javy, ale mali by sme si uvedomiť, kde ležia príčiny týchto negatív. Mali by sme si uvedomiť, že úspešnosť doteraz prebiehajúcej ekonomickej transformácie spočíva v tom, že sú založené vecne a systémové predpoklady pre to, aby sa ekonomická a následne aj sociálna situácia začala zlepšovať. A to je podstatne. Som skutočne presvedčený o tom, že ak by sme ekonomickú transformáciu robili inak, ak by sme ju spomaľovali, zmäkčovali, stratili by sme to, čo sme skutočne dosiahli, že sú založené predpoklady zlepšovania koncom budúceho roka a v ďalších rokoch, a docielili by sme jedine to, že by to bola bezvýchodisková ekonomická a sociálna situácia. Nemôžeme sa totiž porovnávať s Rakúskom a Švajčiarskom, musíme sa porovnávať s tými krajinami, ktoré išli takým ekonomickým a spoločenským vývojom, ako sme išli my. A v porovnaní s týmito krajinami postup a výsledky našej ekonomickej transformácie skutočne nie sú zlé. Tým vôbec nechcem povedať, že všetko sa urobilo tak, ako sa malo, že sa nikde neurobili nejaké chyby, alebo sa niečo nemohlo urobiť lepšie ale skutočne je to proces ťažký a bezprecedentný.

Teraz dovoľte, aby som povedal pár slov k pripomienkam, ktoré tu odzneli, keďže som bol priamo vyzvaný, aby som na niektoré odpovedal.

Pán poslanec Weiss hovoril, že vláda nepredložila ucelenú koncepciu privatizácie. Predložili sme nielen ucelenú a vládou schválenú koncepciu privatizácie, ale na vašu žia-

dosť sme usporiadali pre poslancov aj seminár k týmto otázkam, kde som so svojimi námestníkmi informoval o tejto koncepcii a odpovedal na všetky otázky. Všetci sa, samozrejme, nezúčastnili, čo je len prirodzené, ale tento seminár bol a uskutočnil sa v tejto miestnosti. Aj na tomto seminári sme odovzdali poslancom par kópii tejto koncepcie.

Pán poslanec Žingor hovoril o tom, že Federálne ministerstvo financií si prisvojuje veľké kompetencie, čo sa týka znižovania ponuky majetku v kupónovej privatizácii. Nie je to celkom tak. Federálne ministerstvo financií môže znižovať len ponuku tých podnikov, ktoré sú riadene federálne. Ponuku tých podnikov, ktoré sú riadené republikovo, môže regulovať a znižovať len republikové ministerstvo privatizácie so súhlasom vlády. To, čo sa uvádza v tej informačnej príručke, nie je znižovanie ponuky, ale znižovanie ceny ponuky akcii. A to je úplne prirodzené vtedy, keď u tých podnikov, kde dopyt bude menší ako ponuka, bude potrebné v ďalšom kole znižit cenu ponuky. Ale to nie je znižovanie majetku. To je len znižovanie cien akcií tak, aby sa dosiahla rovnovážna cena.

Pán poslanec Ásványi hovoril o nedostatočnej informovanosti. Samozrejme, súhlasím s tým, ale nielen nedostatočná informovanosť je príčinou nižšieho záujmu o kupónovú privatizáciu. Osobne si myslím a som presvedčený, že záujem zasadne vzrastie v mesiaci januári. Na jeho priamu otázku, či platia predbežné zoznamy podnikov určených do kupónovej privatizácie, možno odpovedať tak, že v zásade platia, ale nemôžeme zaručiť, že každý tento podnik sa do kupónovej privatizácie dostane, a to z jednoduchého dôvodu, že stopercentne to bude zaručené až vtedy, keď bude schválený privatizačný projekt tohoto podniku a keď bude založená akciová spoločnosť. Môže sa stať a stáva sa, že niektoré privatizačné projekty sú spracované zle, že sú v nich chyby, ktoré nebudú odstraniteľné, a v niektorých prípadoch - tie by mali byt skôr výnimočne - nebudeme môcť schváliť túto akciovú spoločnosť a za-

radiť ju do prvej vlny. Výnimočne sa tiež môže stať, že napríklad v základnom projekte je navrhovaná kupónová privatizácia a na tento podnik prídu ďalšie konkurenčne projekty aj na priamy predaj, ktoré môžu byt veľmi dobre a veľmi výhodne. V zásade by sme už nemali z týchto podnikov vyberať a nedávať ich do kupónovej privatizácie, ak však tieto štandardne projekty budú skutočne dobre, ak prinesú investície, ak rozšíria zamestnanosť a podobne, vo výnimočných prípadoch bude ich možne vyňať z kupónovej privatizácie a dať do štandardnej. Ale to skôr výnimočne, v zásade by ten zoznam mal platiť.

Ďalej k tomu číslu, ktoré uvádzal pán poslanec Asványi a potom sa to opakovalo, že na Slovensku je prílev zahraničného kapitálu len 4, 9 %. Toto číslo nie je správne, pretože to nie je prílev zahraničného kapitálu, je to podiel slovenských podnikov na úveroch v zahraničných bankách. Ak tam započítame úvery, ako spomínal pán minister Belcák - pre Mochovce a Calex, tento podiel stupne až na 34 %, horšie však je, že vznikne vysokým podielom týchto dvoch akcii, a je tam malé zastúpenie malých a stredných podnikov.

Pán poslanec Huba sa pýtal, aký podiel na príčinách nízkeho zaujmú zahraničného kapitálu ma ekologická zadĺženosť. Skutočne je to jedna z vážnych príčin. Neviem teraz presne odhadnúť, to by bol skutočne hrubý odhad, akou mierou sa podieľa. Ale skutočne je jednou z príčin najmä u znečistenia pôdy a spodných vôd, kde sa to najťažšie overuje a zisťuje, aké to znečistenie skutočne je, a aké náklady bude vyžadovať do budúcna. Pri ostatných znečisteniach, napríklad pri znečistení ovzdušia v podstate zahraniční investori už dopredu, pri cene, ktorú sú ochotní zaplatiť, počítajú s tým, že budú musieť, v budúcnosti vynaložiť veľké náklady, aby vyhoveli nášmu zákonodarstvu, ktoré by malo byť kompatibilne s ekologickým zákonodarstvom Európskeho spoločenstva. V podstate ekologická zaťaženosť znižuje cenu, kto-

rú sú ochotní zaplatiť a v podstate sa to často rieši trhovou cenou. Najhoršie je to pri spodných vodách a znečistení pôdy.

Povedal by som konkrétny príklad. Diskutovalo sa tu a hovorili sa dosť protichodné názory o tom, do akej miery politická stabilita na Slovensku ovplyvňuje prisuň zahraničného kapitálu. Skutočne je fakt, že politická stabilita je najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje prílev zahranič-

ného kapitálu. Aby som nehovoril len všeobecne, rokoval som s jedným z najväčších rakúskych podnikateľov, ktorý veľa investuje na Slovensku, a ktorý má doslova hrôzu z toho, čo sa tu deje okolo štátoprávneho usporiadania a okolo politickej situácie, ktorého atakujú jeho akcionári a vyčítajú mu, že investuje na Slovensku. Po výroku predsedu podľa prieskumu verejnej mienky dnes na Slovensku najsilnejšieho hnutia, že na Slovensku alebo v Česko-Slovensku nie je vylúčená ani občianska vojna, a možno potečie aj krv, rakúsky podnikateľ mi hovoril, že reakcia podnikateľských kruhov, reakcia jeho akcionárov bola taká zla, že mal z toho veľké straty a negatíva, a priamo sa to prejavilo napríklad na poklese trhovej hodnoty jeho akcii, pretože veľa investuje na Slovensku.

Veľa pripomienok mal pán poslanec Petko, takže sa pokúsim len telegraficky reagovať na niektoré z nich. Hovoril o nedostatočnej riadiacej a koordinačnej činnosti ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Samozrejme, netvrdím, že ministerstvo pracuje na sto percent a že všetko robíme tak, ako by sme mali, ale zas nie je to všetko tak, že neexistujú vykonávacie vyhlášky k zákonom, ktoré boli prijaté. Zákon číslo 474, to je zákon slovenskej národnej rady, bol prijatý 21. novembra 1990 a už 10. decembra 1990 bola prijatá vyhláška ministerstva privatizácie o verejných dražbách a o vstupnom na dražby, už k 1. 12. 1990 bol vydaný rokovací poriadok komisii pre privatizáciu národného majetku. Takže tieto predpisy existujú, boli vydané promtne, hneď

o prijatí zákona, a odvtedy boli už párkrát novelizované vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré v privatizácii vznikli.

Pán poslanec hovoril aj o tom, že neexistujú transformačné plány tých podnikov, ktoré boli v zakladateľskej funkcii národných výborov a treba ich privatizovať. To je pravda, ale tam je náš priestor obmedzený tým, že zákon Slovenskej národnej rady o majetku obcí vyňal tento majetok z veľkej privatizácie. Tam je priamo povedané, že tento majetok nepodlieha veľkej privatizácii. Z toho dôvodu tento majetok môžeme privatizovať len v režime malej privatizácie, a tam sú možnosti obmedzene. Čiže vypracovanie transformačných plánov nemá zmysel, pretože tam môžeme privatizovať len vo verejnej dražbe. Skutočne nám to robí problémy, pretože tam, kde sú záväzky, kde sú úvery, kde sú učni, nemôžeme privatizovať, lebo v malej privatizácii nemožno privatizovať so záväzkom.

K problému holdingov zdola a zhora, k problematike Aholdu - boli uzavreté zmluvy. Čo sa týka Aholdu, už som to vysvetľoval, boli uzavreté pred mojim nástupom, a musíme ich rešpektovať.

Je pravda, že dražitelia si často vymáhajú na dražbách pravá, ktoré nemajú. Dialo sa to najmä v Bratislave. V spolupráci s ministerstvom vnútra sme prijali konkrétne opatrenia, najali sme aj civilnú bezpečnostnú službu, vypracovali sme podrobné pravidlá správania sa v dražobnej miestnosti, čiže prijali sne konkrétne opatrenia, a veľmi účinne, čo sa prejavilo aj v tom, že sme narazili na aktívny odpor zo strany niektorých dražiteľov, pravé tých, ktorých negatívnu a nežiaducu činnosť chceme obmedzovať.

Je pravda, že existujú diery v zákonoch o privatizácii. Je to do určitej miery prirodzené, pretože ide o úplne nove procesy a ani vláda, a nakoniec ani zákonodarné zbory, nie

sú schopné predvídať všetky súvislosti, ktoré v tomto procese vznikajú.

Filozofiu posudzovania privatizačných projektov sme predložili vláde Slovenskej republiky a riadime sa uznesením vlády č. 451 z tohto roku, ktoré ukladá všetkým ministrom, aby v procese privatizácie, v procese posudzovania a schvaľovania privatizačných projektov v maximálnej miere preferovali konkurenčnosť, aby v maximálnej miere minimalizovali subjektivizmus a aby sa vytvorili také podmienky, kde sa schvália tie najlepšie projekty a kde sa dosiahne objektívna cena.

K výhrade, že konkurenčne privatizačne projekty predstavujú aj isté duševne vlastníctvo a že pri zverejnení vlastne to duševne vlastníctvo niekoho ohrozujeme, ono to celkom tak nie je. Duševne vlastníctvo spočíva najmä v podnikateľskom zámere. Tam sme prijali opatrenia proti uniku informácii z týchto projektov, zverejňujeme len základne informácie. V Hospodárskych novinách sme pred týždňom zverejnili 65 podnikov, ktoré v základných projektoch boli navrhované na priamy predaj. Zverejnili sme ich práve preto, aby sme umožnili podnikateľom predkladať konkurenčné projekty, aby sme dosiahli objektívne ceny, aby sme zamedzili tomu, čo sa tiež často deje, že v niektorých prípadoch aj managementy podnikov do istej miery aj schválne znižovali hodnotu, aby ich mohli lacno kúpiť. Čiže, aby sme dosiahli skutočne objektívnu cenu a najlepší projekt, umožnili sme dvojmesačnú lehotu na predkladanie konkurenčných projektov, a v zverejnených údajoch nie sú žiadne údaje, ktoré by sa mohli týkať duševného vlastníctva, ktoré by malo vyplývať z konkurečného privatizačného projektu. Tam je len názov podniku, počet zamestnancov, zisk za posledne tri roky, záväzky, úvery - a to je všetko.

Bola tu vznesená pochybnosť o možnosti včas založiť akciové spoločnosti a transformovať podniky. Skutočne tento problém existuje. Na tomto mieste chcem povedať len toľko, že pre to robíme skutočne všetko. Mam svojich ľudí už druhy týždeň na vysunutom pracovisku, kde od rana do noci, aj v priebehu víkendov, posudzujú a schvaľujú privatizačne projekty. Žiaľ, situácia vyzerá tak, že väčšina projektov v tom stave, v akom sú a v akom prišli od zakľadateľskych ministerstiev, väčšinou so súhlasom týchto ministerstiev, vo väčšine prípadov sú neschvaliteľné. Musíme si volať riaditeľov podnikov, ekonómov a právnikov a s nimi tieto privatizačne projekty dorábať, prerábať a opravovať.

Pán poslanec navrhol prehodnotiť početne stavy na ministerstve, vybavenosť ministerstva. Predpokladám, aspoň podľa súvislosti, ktoré hovoril, že navrhuje zvýšenie počtu a zvýšenie vybavenia, čo by sme, samozrejme, prijali. Tej prace je veľmi veľa. Pokúsime sa a chceme tuto pracú zvládnúť. aj pri dnešnom početnom stave tým, že budeme využívať aj externých spolupracovníkov a a] mimoriadne formy práce, najmä v nárazovom období decembra a januára.

Vytvorenie poslaneckej komisie pre dohľad nad privatizáciou je, samozrejme, v právomoci parlamentu Ak by to veci privatizácie pomohlo, je to možne spraviť.

Toto by bolo veľmi stručne, telegrafické vyjadrenie k pripomienkam.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán minister Mikloš, mňa by zaujímalo, čo ste povedali tomu rakúskemu podnikateľovi, keď ste hovorili o nestabilite v rámci Slovenska, a konkrétne o hrozbe krviprelievania a občianskej vojny.

Podpredseda SNR H. Zemko:

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán minister, pán poslanec Plesník a pán poslanec Poliak.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Pán poslanec, odpovedal som asi to, že ja a strana, ktorú reprezentujem, budeme robiť všetko pre to, aby politická a ekonomická stabilita na Slovensku a v Česko-Slovensku bola čo najvyššia, a teda aby aj podmienky pre investovanie zahraničného kapitálu - aj jeho - boli čo najlepšie. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

K vyjadreniu pána ministra - pán minister, neberte to ako hľadanie slovíčiek a pojmov, ale to, čo vláda prerokovala a predložila, je skutočne koncepcia. Ale čo chýba v celej privatizačnej politike - a potvrdilo to aj vaše terajšie vystúpenie - je konkrétna privatizačná politika v celej svojej šírke, nielen mechanizmu transformácie vlastníckych

vzťahov, ale celej transformácie ekonomiky. Už viackrát tu bolo poznamenané, že chýba vzájomná previazanosť následných štrukturálnych zmien. To je to, čoho sa kolega Weiss dožadoval.

Podpredseda SNR H. Zemko:

Pán poslanec Poliak, potom pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Poliak;

Vážená Slovenská národná rada, nemám faktickú poznámku, mám faktickú "pozvánku" na prestávku. To je ako prvá vec. Zároveň navrhujem, aby sme dnes rokovali maximálne do 17. 00 hodiny.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Krajčovič.

Poslanec M. Krajčovič:

Chcel by som odpovedať pánovi Plesníkovi v ton zmysle,

že koncepcia privatizácie nebola schválená XVII. zjazdom, takže nemá takú jasnú líniu. /Smiech a potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Vážení kolegovia a kolegyne,

na záver dáme ešte slovo pánovi podpredsedovi vlády a potom ukončíme tento bod. Pán podpredseda, máte slovo.

Podpredseda vlády SR A. Vavro:

Vážená Slovenská národná rada,

odznelo tu veľa pripomienok, veľa námetov, veľa kritiky, a ťažko je na všetko odpovedať. Preto sa pokúsim utriedifc to, čo tu odznelo, do blokov a vyjadrovať sa k jednotlivým blokom. To, čo tu hovorili jednotliví páni poslanci, sú, prirodzene, pohľady z určitého uhla. Je to vždy pohľad, ktorý nedokáže postihnúť celý komplex problémov, vždy dokáže postihnúť len jeho určitú časť. a najmä jeho jav. Nie vždy alebo málokedy sa postihuje príčina týchto javov. To sa dokonca stáva aj v takých prípadoch, keď ide o príčinu, ktorá je tak zjavná, ako je príčina, ktorú predstavuje minulý vývoj našej ekonomiky. Ten sa úplne obchádza, zabúda sa naň, pričom je to obdobie nie dávno minulé. To si treba uvedomiť. Prosím, to nie je prázdna fráza, to je čosi, čomu treba stále venovať veľkú pozornosť, stále to treba mat na mysli. Ako to treba mať na mysli, o tom svedčí vývoj v bývalom Sovietskom zväze. Dejú sa také neuveriteľne veci, že sa hovorí o bývalom Sovietskom zväze, o krajine, ktorej nikto nebránil v tom, aby sa vyvíjala cestou centrálne plánovanej, riadenej ekonomiky, kde sa uskutočňujú všetky zásahy štátu, atď. A skončila tak, ako skončila. To všetko treba mat stále na mysli a z tohto zorného uhla sa dívať na problémy, potom sa na ne možno dívať omnoho reálnejšie.

Ďalej si myslím, že je nesmierne dôležité oddeľovať to, čo je možné, od toho, čo je želané alebo želateľné. Je úplne samozrejmé, a v tom sa všetci dohodneme, že želaná a želateľná je prosperujúca ekonomika s čo najvyššou zamestnanosťou. Ak nie je, je namieste otázka, prečo nie je a čo možno pre to urobiť, a či jestvujúca hospodárska politika, ktorá je veľmi tvrdo kritizovaná, je príčinou všetkých jestvujúcich problémov.

Tu odznievali slová, ktoré z každej tribúny znejú veľmi dobre. Mame na Slovensku veľkú armádu nezamestnaných. Na začiatku musím uviesť, že tento spoločenský a sociálny jav nijako nebagatelizujem, pretože ho pokladám za vážny predovšetkým z hľadiska jeho sociálnych dôsledkov, z hľadiska jeho psychických dôsledkov na jednotlivcov, ale predovšetkým na tých jednotlivcov, ktorí naozaj chcú pracovať. Keby sme tuto našu 260-tisícovú armádu nezamestnaných rozdelili na tých, ktorí chcú pracovať a na tých, ktorí nechcú, na tých, ktorých poznám osobne, ktorí si zobrali pat platov odstupného a prihlásili sa na úrade prace, trošku by sa nám ta armáda zmenšila. A keby sme k tomu ešte pripočítali to, že mame 180 tisíc pracujúcich dôchodcov, že sa o tom nehovorí, že tu je nejaká možnosť, zamestnať ďalších, zamestnať absolventov škôl, opäť by sa tá armáda nezamestnaných zmenšila. Ale toto ešte stále nie sú tie najdôležitejšie argumenty.

Správnu odpoveď na otázku, či máme naraz vzniknutú nezamestnanosť, ktorú nám spôsobila ekonomická reforma, dostaneme vtedy, keď si dáme druhú otázku. Je naozaj pravda, že v novembri 1989 sme mali plnú zamestnanosť ? Hneď odpoviem, pretože tu asi nikto nebude so mnou nesúhlasiť, že sme ju mali, teda mali sme plnú zamestnanosť, dokonca sme to dokázali prehnať až tak ďaleko, že sme mali stále nedostatok pracovných síl. Až tak ďaleko sme dokázali zájsť v skrytej nezamestnanosti. Ak by sa vychádzalo z toho, že v roku 1989 bol určitý stav nezamestnanosti, potom možno hovoriť inak a trošku viac vážiť slova, ktoré znejú veľmi dobre - armáda nezamestnaných, kto je za ňu zodpovedný? Je za ňu zodpovedný minulý režim, na prvom mieste svojou hospodárskou politikou, štruktúrou a všetkým tým, čo sa tu dialo, tým, že to dokázal. Dokázať to musel kvôli tomu, aby uplatňoval svoj politický, policajný systém. Jestvujúce množstvo práce jednoducho rozdelil medzi všetkých, ktorí tu žili a všetci museli chodiť do práce. Naraz sa stalo, že množstvo prace sa jednak zmenšilo, pretože nám odpadli niektoré trhy, ktoré podľa

niektorých kritikov sme údajne rozbili, a ďalej sa stalo to alebo sa bude diať to, že na určité množstvo prace sa bude používať také množstvo ľudí, aké je na jej vykonanie nevyhnutné. Toto sa stalo, toto sa bude diať. Samozrejme, že proti tomu treba pôsobiť, vytváraním nových pracovných príležitosti tým, že ekonomika sa začne otáčať, na vyššie obrátky a začne vytvárať nové pracovné miesta, samozrejme pracovne miesta vysoko efektívne. Dosiahneme stav nie plnej zamestnanosti, ale stav, pri ktorom každý zamestnaný bude vytvárať potrebné hodnoty.

Treba si ešte uvedomiť jednu vec. Teraz hovoríme o nezamestnaností - a opäť zdôrazňujem, že sám to pokladám za vážny sociálny jav, o to vážnejší, že v tejto spoločnosti je to nový fenomén, ktorý pôsobí traumatizujúco, ale skúste sa zamyslieť, nad tým, že sme celé minulé obdobie mali stav, ktorý sa plánovité budoval, že sme mali veľké množstvo základných fondov, ktoré nie sú ničím iným ako materializovanou ľudskou prácou, a nikoho nemrzelo, že tieto základné fondy sa nevyužívajú, že sa využívajú veľmi nízko. Teória socialistickej ekonomiky mala úplne panický strach z toho, že by sa nevyužíval druhý výrobný faktor, ktorým je živá práca. To nebolo možné, ale že sa táto živá práca nevyužívala v materializovanej forme, to nikoho nemrzelo. Stále Klesala úroveň využitia základných fondov, atď., atď. " To nie je predsa nič iné, ako tá istá práca, len sme ňou mrhali v takej forme, že sne vynakladali prostriedky na to, aby sa materializovala, a potom sne ju nevyužívali. Čiže všetko treba vidieť v súvislostiach. Veľmi často sa vynášajú súdy bez videnia súvislosti, želá sa to, čo si želám aj ja - prosperitu, rozvoj, ale treba si to želať v pravý čas a po uskutočnení krokov, ktoré treba vykonať. To je veľmi dôležité, že treba dôsledne odlišovať želané a možné.

Odznela tu jedna veta, ktorá kritizovala hospodársku politiku. Takých viet tu odznelo veľa, ale jedna odznela v súvislosti, v ktorej sa hovorilo o pražský orientovaných