Chcela by som odpovedať ešte na jednu otázku Všetci viete, že v podstate súbežne so scenárom ekonomickej reformy bol prijatý scenár sociálnej reformy, že sa tam operuje so základným termínom záchranná sociálna sieť. Často počúvame o tom, či je tá sieť deravá, nie je deravá, či tie diery sú veľké alebo malé a koľko ľudí nám cez ne prepadne. Už som hovorila o zabezpečení nezamestnaných. Myslím si, že to je skutočne na vysokej úrovni. Druhou veľmi háklivou témou, o ktorej, ako som informovaná, hovorila a] pani poslankyňa Keltošová, bola kategória ľudí sociálne odkázaných Už v správe, ktorú ste prerokúvali začiatkom roka - asi v marci - bol odhad, že do pol roka bude u nás okolo 13 % sociálne odkázaných domácnosti, a predpokladáme, že s rastom životných nákladov, s infláciou, atď. sa tento podiel zvýši na 27 %. Treba povedať, že to boli predpoklady, prepočty, ktoré vychádzali zo známych údajov, zo známych parametrov, teda z roztriedenia domácnosti podľa príjmov v roku 1989, z predpokladaného rastu životných nákladov a z predpokladaného rastu príjmov v roku 1991.

V 7 okresoch, kde pravidelne monitorujeme pravé rozsah poskytovania sociálnych dávok, zaznamenávame rast žiadateľov

o sociálne dávky. Samozrejme, ich počet bude pribúdať

i v budúcnosti, predovšetkým preto, že sme zaviedli špeciálny prídavok na nájomné, ktorý v niektorých typoch domácnosti pomáha vyriešiť problém, že zvýšenie energie sa v nájomnom prejavilo viac, ako počíta zákon o životnom minime i vyhláška o sociálnej odkázanosti. Musím však povedať, že tento monitoring nám zatiaľ hovorí o tom, že ak v marci sme evidovali 4, 4 % domácnosti, ktoré požiadali o sociálne dávky, na konci tretieho štvrťroku sa tento počet zvýšil na 6 %. Hovorila som o tom, že sme odhadovali a dnes odhadujeme počet rodín alebo domácnosti na hranici životného minima okolo 14 až 15 % vzhľadom na to, že ceny v tretom a štvrtom štvrťroku stúpajú minimálne alebo vôbec nie. Samozrejme, že je tu

ešte určitá skupina, relatívne veľká skupina domácnosti, ktoré tieto sociálne dávky nepoberajú, hoci možno na ne majú nárok. Snažíme sa aj tým, že sme cez verejno-prospešné práce zapojili ďalších ľudí do sociálnej práce, nájsť tieto skupiny a poskytnúť im dávky, ktoré im pomôžu situáciu riešiť. Chcem tým povedať, že naša sociálna sieť nie je až taká deravá, že sme nemuseli žiadať zmenu rozpočtu, i keď v pokladnici toho veľa nie je. Dúfame, že i v budúcom roku bude na to v štátnom rozpočte dosť prostriedkov, práve preto, že štát garantuje svojim občanom, že v prípade núdze a neočakávanej alebo prechodnej zlej situácie sa o nich postará.

Keď sa nám blížia Vianoce, mala by som pre panie poslankyne a pánov poslancov jeden návrh. Dnes tu budeme sedieť zrejme celé dopoludnie. Vytiahnite svoje diáre a napíšte mi na kartičku adresu rodiny, ktorú poznáte a ktorá žije v takej situácii biedy a núdze, že by bolo vhodné, aby sme sa nimi zaoberali. Pomery týchto rodín radi prešetríme, a možno ešte do Vianoc im budeme môcť nejakým spôsobom vyjsť. v ústrety.

•

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani ministerke. Slovo má pán minister Belcák, faktickú poznámku pán poslanec Filipp.

Poslanec J. Filipp:

Vážené panie poslankyne, pán poslanci,

mám faktickú poznámku k vystúpeniu pani ministerky, v ktorom odznela veľmi presne formulovaná starostlivosť, aby

náhodou niekto nedostal neoprávnené prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ale pýtam sa, prečo až dnes vieme takto precízne uvažovať o poskytovaní štátnych prostriedkov, keď pri prechode z ONV do novej štátnej správy bývali komunisti podostávali nielen päťmesačné odstupné, ale mnohodesaťtisícové odmeny. Nikoho to netrápilo a je to zákonné. Na toto asi nebudete vedieť odpovedať, lebo vy ste tam neboli. Prosím vás, toto je skutočnosť. Tu asi potom niekto nevie uvažovať. Môže byt taký človek vo vláde? Jednému dáme - bývalým krajským funkcionárom sme vyplácali príspevok v nezamestnanosti po 8 tisíc, po desaťtisíc korún. Dnes nás mrzí, že ľudia dostanú 2 tisíc korún, a vidí sa nám to veľa? Prosím vás, to je naozaj niečo veľmi zvláštne - niekomu áno, niekomu nie.

Ďalšia vec, že úrady práce fungujú dobre. Prosím vás, zahral som sa na nezamestnaného, pochodil som niekoľko úradov práce v Košiciach, a môžem potvrdiť, že by som sa nebál byť nezamestnaným. Naozaj je to tak, že človek nájde dokonca akúsi podporu úradníkov týchto úradov. Ale prosím vás, o fungovanie týchto úradov sa pričinili nejakí ľudia. Už som o tom s pani ministerkou rozprával - riaditeľ najlepšieho úradu v Košiciach dr. Šoltýs osobne vychovával ľudí, viedol ich k tomu, ako stlmiť psychologický náraz, dopad, lebo nezamestnaný človek prichádza aj psychicky narušený. Títo ľudia to dokážu zvládnuť, ale toho človeka sme odvolali a zničili mu existenciu.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

S faktickou poznámkou vystúpi pani ministerka Woleková.

Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

úrady prace patria medzi orgány štátnej správy. Organy štátnej správy poznajú len jednu základnú povinnosť - riadiť sa vo svojom rozhodovaní podľa zákonov, takže nerozlišujú, či ten, ktorý je uvoľňovaný a dostáva odstupne, bol komunista, v ODÚ VPN, KDH alebo SNS. Zákonom je to totiž úplne jedno. Takže, bohužiaľ, zákony platia tak na tých, ako na onakých. Toľko k odstupnému. Takisto výška podpory v nezamestnanosti je stanovená zákonom, s tým sa nedá nič robiť.

Na druhej strane treba povedať, že ak sa dnes uvažuje o tom, že by mala byt limitovaná horná hranica, je to preto, že sa ukázalo, že vysoká podpora nemotivuje ľudí, aby sa vracali opäť do zamestnania. Poslanci sami rozhodnú, či to bude tak ako je to doteraz, alebo to bude inakšie. O tom nerozhoduje úrad práce, o tom rozhodujú poslanci tým, že novelizujú zákon. Ak sme raz prijali nedobrý zákon, musíme ho upraviť, aby sme v budúcnosti neublížili iným tým, že tento zákon budeme držať 100 rokov. Sami viete, že neustále novelizujete zákony, i zákony, ktoré sa týkajú hmotného zabezpečenia ľudí, ktoré sa dotýkajú výšky ich rôznych podpôr alebo sociálnych dávok. Je to síce nepríjemné, mate pravdu, pretože i v minulosti nám bolo často vytýkané, že stará vyhláška č. 195, ktorá hovorí o odstupnom, i novy zákon o odstupnom vznikali vlastne v čase, keď sa reorganizovali ústredné orgány, často ešte v predchádzajúcom režime, že si sami vytvorili vyhlášky, ktoré im umožňovali takéto príjmy. Bohužiaľ, s týmto sa nedá nič robiť.

Čo sa týka riaditeľa úradu prace v Košiciach, je to jeden z dvoch riaditeľov, pretože tam mame len dva úrady, Košický úrad práce a Úrad práce pre Košice-vidiek. Viem, že

pán riaditeľ dosť dbal na prípravu pracovníkov úradu práce, aby vedeli psychicky pracovať s klientami. Tato jeho aktivita mi je známa, za to ho treba pochváliť. Na druhej strane však málo pozornosti venoval práve využívaniu aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti. Nevedel dostatočne komunikovať so starostami mestských časti, aby vytvárali verejno-prospešné práce, aby sme čo najviac ľudí dostávali do pracovnej činnosti. Nedarilo sa mu ani komunikovať s organizáciami a súkromníkmi pri vytváraní nových spoločensky účelných pracovných miest. Takisto mal nedostatočne výsledky v rekvalifikácii. Navyše, napriek tomu, že sám posielal svojich pracovníkov na školenia, aby vedeli lepšie pracovať s klientami, on sám, bohužiaľ, sa tohto školenia nezúčastnil, jeho správanie voči nezamestnaným, s ktorými sa občas stretol, nebolo na najlepšej úrovni, o čom svedčia i listy, ktoré k nám chodili. To sú dôvody, ktoré nás viedli k tomu, že sme pána riaditeľa odvolali. Dúfam, že napriek tomu košický úrad práce bude fungovať dobre a bude patriť medzi jeden z našich najlepších úradov.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani ministerke. Slovo ma pán minister Belcák. Minister hospodárstva SR J. Belcák:

Vážený pán predsedajúci, vážene poslankyne, vážení poslanci,

keď som si tu sadol, počas tejto faktické] poznámky som uvažoval, či vám mam vôbec niečo povedať. Prerokovávame veľmi vážny materiál o súčasnom stave a ďalšom postupe ekonomickej reformy resp. ekonomiky Slovenskej republiky a je tu v sále necelých 40 poslancov. Verte mi, že budem reagovať na niektoré príspevky iba v úcte k vám, ktorí tu sedíte a za-

ujímate sa o ekonomickú politiku a ekonomiku Slovenskej republiky.

Neprišiel som na pomoc pani ministerke Wolekovej, lebo sme sa hlásili zhruba v rovnakom čase, ale chcel by som povedať svoj názor k tvrdeniu, ktoré pani ministerka povedala v tom zmysle, že podniky na Slovensku sa vyvíjali v rovnakých podmienkach ako podniky v českej republike. Môj názor je trocha iný. Vyvíjali sa v rovnakom systéme, v rovnakom direktívnom systéme, ale v rovnakých podmienkach nie, pretože ak by sa vyvíjali v rovnakých podmienkach, mali by sme rovnakú štruktúru ako má Česká republika, a výsledok by bol podobný ako v Českej republike. /Potlesk. / Napriek tomu by som chcel reagovať na pána poslanca Weissa, ktorý, žiaľ, tu nie je a celá poslanecká lavica je prázdna. Povedali si svoje výhrady, pripomienky a momentálne sa nezúčastňujú ďalšieho rokovania. Pokúsim sa citovať pána Weissa. Povedal asi tak, že doterajšie výsledky hospodárstva nikomu neurobili radosť. Vážená Slovenská národná rada, keď sme sa rozhodli prejsť na ekonomickú reformu, na trhový mechanizmus, mysleli sme si, že už v roku 1991 nám tato reforma prinesie radosť, že hospodárstvo otočíme v priebehu jedného alebo poldruha roka tak, že bude na tom lepšie ako v predchádzajúcom obdobi? Škoda, že na to pán Weiss nereagoval aj v tom zmysle, či si mysli, že to bolo možné urobiť tak, aby sme už dnes mali všetci radosť z hospodárskeho rozvoja.

Pre krátkosť času budem reagovať iba na tri okruhy problémov, predovšetkým na pána poslanca Dobrovoľného, ktorý hovoril o problematike slovenských uholných bani. Je to vážny problém baníctva ako takého, je to vážny regionálny i sociálny problém, s ktorým sa vláda Slovenskej republiky veľmi intenzívne zaoberala a zaoberá. Nechcem podať komplexnú analýzu postupu, akým spôsobom sa tak udialo, len chcem povedať, že prednedávnom bola pracovná porada na úrovni premiéra vlády Slovenskej republiky, pred pár dňami bola na úrovni

podpredsedu vlády, ministra financií, zástupcov ministerstva hospodárstva, atď. Chcem povedať jednu vec, že vláda Slovenskej republiky schválila útlmový program pre uhoľné i nerudné baníctvo. Tento útlmový program je zameraný predovšetkým na ekonomičnosť ťažby. Musíme si uvedomiť, že slovenské uholné bane sú hlbinné, že náklady na ťažbu sú podstatne iné ako v Českej republike. Nie je pravda, že Slovensko sa zrieklo banskej renty. Na Slovensku totiž nemáme z čoho rozdeľovať, a môžem vás ubezpečiť, že prerozdelenie v Českej republike sa udialo tohto roku naposledy. Ani v Českej republike sa banská renta prerozdeľovať nebude.

Bol by som veľmi rád, keby sme si uvedomili veľmi vysokú nákladovosť ťažby hnedého uhlia u nás. Veľmi rád by som bol, keby ste si uvedomili, že zatiaľ máme skutočne útlmový program, že sa pripravuje podnikateľsky zámer, že sú vyriešené prakticky všetky problémy Slovenských uholných baní Prievidza pre tento rok a že ostáva riešiť ešte problémy v budúcom roku, ktoré nadväzujú na schválený útlmový program. Vláda Slovenskej republiky na to nezabúda, má to na zreteli. Už na január je naplánované ďalšie rokovanie, ktoré sa bude týmito problémami zaoberať. Mám pred sebou podrobnú analýzu riešenia problémov, ale myslím, že nie je zaujímavé vypočítavať uznesenia Slovenskej vlády a čiastky, ktoré boli pridelené slovenskému uholnému baníctvu.

Áno, máte pravdu, neexistuje koncepcia palivo—energetického komplexu, ale nie celkom, ona existuje. Pripravili sme - veľmi dôsledne - koncepciu palivo-energetického komplexu na našom ministerstve, za spolupráce rôznych firiem, podnikov, organizácií, ktorá je v súlade so zásadami palivo-energetického komplexu na úrovni celej federácie. Spolupracujeme s tým, že zohľadňujeme naše iné východiskové pddmienky. Môžeme konštatovať, že na Slovensku takáto koncepcia existuje, na úrovni federácie a na úrovni Českej republiky ešte neexistuje. Zajtra bude táto koncepcia predme-

tom rokovania hospodárskej a sociálne] rady, resp. jej návrh je predložený na rokovanie hospodárskej rady i vlády Slovenskej republiky. Takže by som chcel uviesť na správnu mieru skutočnosti, ktoré sa týkajú riešenia slovenského uholného baníctva.

Pán poslanec Weiss sa dotkol vážneho problému konverzie zbrojnej výbory. Trošku to rozšírim aj na to, čo som povedal predtým. Štruktúra hospodárstva Slovenska je založená ináč ako štruktúra hospodárstva v Českej republike. Iba vymenujem: v strojárstve konverzia zbrojnej výbory, v elektrotechnickom priemysle - je jedno, či ide o súčiastkovú základnú alebo spotrebnú elektroniku - prakticky nekonkurencieschopnosť nielen na európskych a svetových, ale aj na našich trhoch, pokiaľ ide o energetiku, vysoko energeticky náročné hospodárstvo, pritom nedostatkové energeticky. Hutníctvo potrebuje zasadnú rekonštrukciu. Takisto máme na to pripravenú koncepciu. O magnezitovom priemysle a ďalších odvetviach ani nebudem hovoriť. Sú to všetky odvetvia, ktoré do roku 1990 boli riadene federálnymi organmi, ktoré sme prebrali do kompetencie slovenských orgánov po novelizácii zákona č. 143 a deľbe kompetencií.

Iba pre zaujímavosť uvediem, že naše ministerstvo spracovalo všetky odvetvia, pokiaľ ide o koncepčne zámery a pre zaujímavosť poviem, že keby sme chceli realizovať, navrhnutú koncepciu palivo-energetického komplexu, do roku 2005 by sme potrebovali 105 mld korún, ak by sme chceli realizovať koncepciu reštrukturalizácie hutníctva, potrebovali by sme na to zhruba polovičku. V elektrotechnickom priemysle by sme na realizáciu štrukturálnych zmien potrebovali okolo 7 až 10 mld korún. Pokiaľ by sme mali záujem a bola by potreba udržať, uhoľné baníctvo približne na takej úrovni ako dnes, bolo by potrebne dotovať uholné baníctvo viac ako jednou miliardou korún ročne. Všetci dobre vieme - a najlepšie to budete vedieť na budúci týždeň, keď sa bude prerokovávať rozpočet

Slovenskej republiky -, na čo má a na čo nemá. Čiže štrukturálne zmeny, zmeny štruktúry hospodárstva sú nutné, ale je potrebné využívať asi iné zdroje, ako je štátny rozpočet, lebo ten jednoducho na to nemá. Je tu možnosť kapitálovej účasti zo zahraničia, a je tu predovšetkým možnosť využívania bankovej sústavy, pokiaľ nám zdroje na to budú stačiť.

Pokiaľ ide o samotnú konverziu, federálna vláda prijala taký program konverzie zbrojnej výroby, ktorý nedokázal žiaden štát na svete v tomto čase v tak rozsiahlej miere realizovať. Preto slovenská vláda korigovala program postupu konverzie zbrojnej výroby na Slovensku s tým, že v konverzných podnikoch priamo bola výroba, ktorá kulminovala v roku 1988 na úrovni takmer 30 mld korún, z toho na Slovensku okolo 20 mld korún. Realizácia tohto uznesenia sa dotýka takmer 10 000 priamych pracovných miest a okolo 60 tisíc pracovných miest nepriamo, to znamená v kooperujúcich podnikoch. Skutočnosť je tiež taká, že vláda Slovenskej republiky a v tomto prípade i federálna vláda venovala pozornosť konverzii, hoci majú pravdu tí, čo hovorili, že neskoro. Neskoro najmä preto, že neskoro sa urobil výber projektov, neskoro prišiel príliv prostriedkov na Slovensko do jednotlivých podnikov. Faktom je, že z vyčlenených prostriedkov z federálneho rozpočtu v rozsahu 1, 5 mld korún prišlo na Slovensko 1, 203 mld korún, to znamená okolo 80 %. To zodpovedá štruktúre aj postihu konverzie na Slovensku v porovnaní s českými krajinami. Podľa doterajšej informácie je stav taký, že prostriedky prakticky až na malé výnimky už sú v podnikoch, i za projekty nad 50 miliónov korún, na ich podporu s tým, že na rok 1992, pokiaľ ide o podporu projektov konverzných podnikov, sa uvažuje približne s rovnakou čiastkou.

Hádam ešte pár poznámok k problematike zahraničného kapitálu. Je to vážny problém. Tiež si myslím, že máme málo informácii o možnostiach uplatnenia zahraničného kapitálu, pretože nemáme priame informácie. Je to môj osobný názor.

Poviem príklad. Podlá najnovšej informácie, ktorú nemám celkom dobre overenú, ale je to asi tak, že pri prieskume vo Všeobecnej úverovej banke v Bratislave bolo zistene, že narokované zdroje na financovanie, pokiaľ ide o Európsku investičnú banku, sú asi takéto /v eku, nie v korunách/: narokovaný objem prostriedkov v ČSFR 7, 1 mld eku, za Slovensko 3, 4 mld eku, z toho projekty za Slovensko 45O miliónov a úvery 299 miliónov. Podiel z ČSFR je v rozpočtovaných nákladoch na projekty 6, 4 %, z toho v oblasti úverov 8, 8 %. Musím povedať, že ani agentúra pre zahraničné investície na Slovensku, ani agentúry na federálnej úrovni mi osobne ako ministrovi hospodárstva nedávajú dostatočný podnet a dostatočné kontakty na to, aby sme vo vyššej miere zabezpečovali a realizovali zahraničný kapitál.

Napriek tomu poviem skutočnosť, ktorá je v rezorte ministerstva hospodárstva v súčasnom období takáto: ku dnešnému dnu mame 39 spoločných podnikov resp. spoločných akciových spoločnosti so zahraničnou kapitalovou účasťou, ktorých zahraničný kapitál predstavuje čiastku okolo 2 mld korún. Samozrejme, pripravené sú ďalšie aktivity, rozpracovaných máme okolo 200 ďalších rokovaní a prípadov, ktoré sú na rôznom stupni rozpracovanosti. Je predpoklad, že v najbližšom období, začiatkom budúceho roka sa niektoré budú realizovať veľmi významne. Poznamenávam, že napríklad do BAZ podľa dohody príde v roku 1992 ďalších 80 miliónov mariek, čo podstatne zvýši kapitálovú účasť zahraničných partnerov.

Pokiaľ ide o úvery, naozaj na Slovensku je podstatne nižší podiel, ako v českej republike, ale musíme si uvedomiť, skutočnosť, že to, čo vláda slovenskej republiky schválila, zobrala aj garancie za určité úvery, ale nie sú ešte realizované, podstatne zmenia tento pomer. Poviem iba príklady: Calex Zlaté Moravce, Jadrová elektráreň v Mochovciach, kde je ponuka na úver v rozsahu 1, 1 mld mariek, ale aj ďalšie

podniky, ako je Žiar nad Hronom a podobne. Tento pomer sa veľmi prudko zvýši realizáciou týchto úverov.

Na zaver mi dovoľte ešte jednu poznámku. Záujem zahraničného kapitálu zdôvodňovať jednoznačne iba politickou a spoločenskou situáciou osobne, podľa svojich skúseností, nepovažujem za správne. Absolvoval som osobne cely rad konkrétnych rokovaní v Nemecku, vo Švajčiarsku i v ďalších krajinách, a domnievam sa, že tí, ktorí dôverne poznajú našu situáciu, dbajú predovšetkým o to, aby investovali efektívne, správne, na základe vzájomnej výhodnosti. Môj názor je taký, že pri rokovaniach treba byť vždy vecným, konkrétnym, a zahraničný kapitál príde. Samozrejme, iba v tom príde, ak v našom štáte budú mať podmienky nielen politicko-spoločenské, ale predovšetkým ekonomické, jasnú legislatívu, preto že i tam sú určite nedostatky, ktoré, samozrejme, vieme odstrániť. Dnes vieme povedať, že pre príliv zahraničného kapitálu v podstate mame všetky legislatívne predpoklady, ide len o to, aby sa zmenil náš management, aby sa aktivizoval predovšetkým na základe pootváraných dverí na úrovni vládnych činiteľov, ministrov a podobne, aby sa veľmi intenzívne zabezpečovali rokovania tak, aby príliv zahraničného kapitálu, bez ktorého, podľa môjho názoru, nemôžeme zabezpečiť rýchle štrukturálne zmeny, bol podstatne vyšší, a verím, že aj bude vyšší ako bol doteraz.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Huba. Potom vystúpi pán minister Holčík.

Poslanec M. Huba:

Vážený dámy, vážený páni,

pán minister Belcák spomínal návrh energetickej koncepcie pre Slovenskú republiku do roku 2005. Včera sme odsúhlasili, že návrh Ústavy Slovenskej republiky sa má predložiť na verejnú diskusiu. Osobne som presvedčený, že energetická koncepcia je natoľko celospoločenský závažný dokument, že predtým, ako bude predložený na prerokovanie v slovenskej vláde, by mal byt podobne ako návrh ústavy predložený taktiež na verejnú diskusiu, a rozpravu o tomto dokumente by sme malí zaradiť, ako samostatný bod na januárovú schôdzu Slovenskej národnej rady, ako bod komplementárny k bodu, ktorý už predsedníctvo na túto schôdzu zaradilo, a to je správa o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Faktickú poznámku má pán poslanec Dobrovolný. Poslanec J. Dobrovolný:

Vážené panie poslankyne, Vážení páni poslanci,

nechcem tu polemizovať s pánom ministrom, lebo tak ako on, poznám podmienky v bani aj ja. Chcem len uviesť tak, ako som povedal na začiatku môjho vystúpenia, že keďže som niekoľkokrát interpeloval vládu Slovenskej republiky a nedostalo sa mi adekvátnych odpovedí, mám toto vystúpenie. Na poslednej schôdzi, teda na osemnástej, som dal 6 bodov ako in-

terpeláciu na vládu. Doposiaľ som dostal dve odpovede. Posledný bod 6, ktorý som dal, znel: V akom štádiu je rozpracovanie celého palivo-energetického komplexu v náväznosti na problémy rudného a nerudného baníctva a palivo-energetického priemyslu? Keby som bol tuto odpoveď z ministerstva dostal, jednoducho by som takého vystúpenie nebol mal.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Slovo má pán minister Holčík. Minister priemyslu SR J. Holčík:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

chcel by som niekoľkými poznámkami prispieť k dnešnej rozprave, ktorá sa tu odohráva. Určite je veľa chýb, ktoré robí aj vláda a štátna správa, ale to všetko je preto, lebo chceme odstrániť obrovské omyly a chyby, ktoré sa nám nahromadili za posledných najmä 2O rokov. Je spočítané, že omyly Štrougalovej politiky v ekonomike sa odhadujú na viac ako 150 mld korún, ktoré boli investované do gigantomanického priemyslu, do obrovského rozvinutia niektorých brandžových priemyselných odvetví, ktoré sú dnes pre viac ako 50-80 miliónový trh. Práve rozpad Sovietskeho zväzu, nielen politický, ale aj ekonomický, nám robí obrovské problémy. Z toho vyplýva zníženie odbytu najmä do Sovietskeho zväzu tohto roku o viac ako 55 %. Z toho vyplývajú všetky ekonomické problémy, ktoré prevyšujú kritizované ekonomické kroky reformy všetkých troch vlád.

Treba si uvedomiť, že do roku 1989 73 % česko-slovenského exportu smerovalo do krajín RVHP, najmä do Sovietskeho zväzu, a 72, 6 % surovín smerovalo naspäť do Česko-Slovenska. Stali sme sa skutočne jednou výrobno-technickou základňou najmä pre trh Sovietskeho zväzu. Dnes zúfalo hľadáme presmerovanie nášho exportu, tohto nášho veľkého gigantomanického priemyslu na iné trhy. Preto tam aj smerujú kroky nielen oficiálnych delegácií vlády, jednotlivých ministrov, ale i podnikateľskej sféry. Že trhy sa hľadajú tažko, svedčia o tom výsledky, ktoré sme dosiahli tohoto roku. V prvom rade je to kvalita, ďalej naša polofinalita. Ťažko sa hľadá uplatnenie na zahraničných trhoch a bude sa ťažko presadzovať.

Odbytovú krízu na vnútornom trhu destabilizujú aj naši občania. Máme informácie zo zahraničných bánk, že z ČeskoSlovenska sa vyviezlo okolo 8-10 mld korún do zahraničia, kde si ich naši občania zamenili a doviezli si spotrebné tovary, ale aj so zámerom špekulácie a predaja týchto výrobkov na domácom trhu. Môžeme hovoriť o zníženej kúpyschopnosti nášho obyvateľstva, keď sa za desať mesiacov doviezlo 77 tisíc zahraničných áut v hodnote okolo 7, 5 mld korún? Môžeme hovoriť o znížení solventnosti našich občanov, keď aktíva na zahraničnom účte stúpli za desať mesiacov o 23 mld korún, pričom občania odčerpali zo sporiteľní len okolo 1, 7 mld korún?

Veľa sa tu hovorilo o vstupe zahraničného kapitálu. Dovolil by som si celkom nesúhlasiť s tým, čo tu hovoril pán minister Belcák. Politická nestabilita je skutočne jednou z hlavných príčin. Druhou z hlavných príčin je predstava zahraničných podnikateľov, že Slovensko disponuje skutočne menším priemyslom pre finalitu, že má polotovary, a polotovary je dnes pri relatívne nízkych cenách tažko na trhu umiestniť. Zahraničný kapitál sem vstupuje preto, aby nielen získal náš trh, ale aby získal nástupište pre odbyt na trhy tam, kde bolo doposiaľ Česko-Slovensko. Preto s obavou hľa-

dia na situáciu, ktorá sa odvíja na politickej scéne v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Preto úplne súhlasím s pánom poslancom Ásványim a s jeho stanoviskom.

Na ministerstvách často kritizujeme náš podnikový management. Máme ho taký, aký sme ho mali. Bol vychovaný pre plánovanú ekonomiku, ale nie pre trhovú ekonomiku. Porovnával som si, aký je záujem slovenského podnikového managementu zdokonaliť sa v prechode na trhovú ekonomiku. Skutočne slabý a zahanbujúci. Preto som nesmierne povďačný, že na pôde hlavného mesta Slovenskej republiky vznikla ustanovizeň City University, ktorá má eminentný záujem o vychovávanie špičkových odborníkov a managerov pre trhovú ekonomiku. Máme tu však aj iné organizácie, či už v pôsobnosti nášho ministerstva alebo druhých, ako je INEX. Ešte raz im ďakujem za tieto aktivity. Ako sa však dívať na aktivity podnikového managementu, ktorý doslovne sedí za pecou a nejde do sveta? Presvedčil som sa o tom v nedeľu, keď sme v skorých ranných hodinách s vládnou delegáciou ČSFR mali technické pristatie v Dubaj a zistil som, že tam je Obchodná a priemyselná komora Českej republiky so skupinou priemyselníkov z Moravy a Čiech. Kde sú Slováci? Je tam slovenský chargé ď affaires, ktorý posiela sem informácie, a my sedíme tu, s nohami na zemi. Mal som možnosť, presvedčiť sa o tom i na mnohých cestách, keď naši podnikatelia nie sú rečové vybavení a nevedia nadväzovať kontakty so zahraničnými partnermi a tak sa dostávať k zdrojom informácii.

Veľa sa tu kritizovalo tiež naše nedokonale bankovníctvo. Áno, je to oprávnená kritika, ale musíme si uvedomiť, že podľa medzinárodného hodnotenia česko-slovenské banky nemajú medzinárodnú bonitu. Majú málo peňazí. Pre zakladanie jednej banky potrebujeme vyčleniť kapitál 500 miliónov korún. Tie banky budú postupne vznikať. Určite sú potrebné pre rozvoj najmä small-businessu, malého podnikania a stredného kapitálu. Mal som možnosť presvedčiť sa, že v zóne volného