K bodu 14 - Obdobný ekonomický program Kresťansko-demokratického hnutia navrhoval ihneď riešiť otázky rozvoja jednotlivých regiónov. Keďže aj tu je úloha stavaná skôr do budúcnosti, treba sa spýtať, čo doteraz robilo Ministerstvo pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky a nástupnícka Komisia vlády Slovenskej republiky pre hospodársku stratégiu, prípadne Výskumný ústav oblastného plánovania.

K bodu 15 - Najzložitejšie prepojenia medzi prvovýrobou a druhovýrobou sú v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle, ako aj medzi lesným hospodárstvom a priemyslom spracovania dreva. Nakoľko ide o spracovanie domácich surovín, v oboch oblastiach je problém spojený s odstraňovaním krívd reštitúciami a návratom násilne odobratého majetku resp. užívacích práv, čo je veľmi zložitý proces a jeho riešenie sa nedá urýchľovať. Podlá informácií, ktoré mam k dispozícii, vláda na svojom zasadnutí odmietla rezervovať v potravinárskom priemysle 30 % majetku pre poľnohospodárske podniky a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku zrejme podobne bude postupovať aj pri drevospracujúcom priemysle. Je to v rozpore s tým, čo sa uvádza v tomto bode. Ostáva otvorená otázka, ako bude vláda postupovať. v procese privatizácie a ktoré uznesenia budú platiť, či tie, ktoré prijala v súvislosti s programom priorít hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky alebo niektoré iné, ktoré - ako vidím - sa môžu aj diametrálne líšiť, od stanovísk už prijatých.

K bodu 16 - Pre štátne podniky platí zákon prijatý za predošlého režimu, mierne novelizovaný, ktorý vychádzal z úplne iných pravidiel fungovania ekonomiky. Tento zákon doposiaľ bol novelizovaný len čiastočne, čo negatívne vplýva na štátne podniky. Štátne podniky sú handicapované zaostalým daňovým systémom a mzdovou reguláciou, ktorá nemá nič spoločné s fungujúcim trhovým systémom. Podniky verejnoprospeš-

ného charakteru majú cely hospodársky systém prevzatý z predošlého systému, čo na ne pôsobí demotivačne. Navrhovane opatrenia sú veľmi povrchne a z hľadiska fungovania štátnych podnikov okrajové, neprinesú potrebne podstatne zmeny k lepšiemu.

K bodu 17 - Opatrenia majú dlhodobý charakter a neprinesú rýchly obrat v bytovej výstavbe, ani doriešenie už rozostavaných stavieb.

Milé dámy, vážení páni,

záverom sa obraciam na Slovenskú národnú radu s návrhom predloženú správu neprijať a uložiť, vláde Slovenskej republiky dopracovať priority hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky v previazaní na štátny rozpočet Slovenskej republiky tak, aby boli predložené konkrétne opatrenia hospodárskej politiky aj s predpokladanou kvantifikáciou efektov, ktoré prinesú.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Ondruš.

Poslanec A. Hrnko:

Mám faktickú pripomienku k vystúpeniu pána Ásványiho. Áno, je to tragické, že tak málo zahraničného kapitálu prichádza na Slovensko, ale myslím si, že jeho konklúzia je absolútne chybná, pretože v prvom rade federálne orgány sú tým sitom, ktoré zamedzuje príliv kapitálu na Slovensko. Tie 4 percenta, ktoré prišli na Slovensko, sú odrazom toho, na čo nám je potrebná federácia. Bez nej by to bolo určite lep-

šie, lebo určite by nedochádzalo k tomu, že sa za naše daňové poplatky Slovensko diskredituje oficiálnymi zahraničnými zastupiteľstvami, oficiálnou zahraničnou politikou. Je na to dostatok dôvodov a dostatok dôkazov. Pani Klimová je výrečným svedectvom. A skutočne dnes už nejde o nejaké malé fazuľky, ale ide o to, či Slovensko ekonomicky prežije, alebo či sa splní to, čo už niektorí poprední českí politici v Prahe hovoria, že naším cieľom nie je použit na Slovensku armádu, ale Slovensko ekonomicky položiť na kolená.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Ondruš, potom pán poslanec Asványi.

Poslanec M. Ondruš:

Skutočne je pravda, že ak by bolo Slovensko samostatné, chodilo by sem 100 % kapitálu, aj keby to možno bolo ešte menej ako teraz. Ale chcel som hovoriť, k príspevkom pána Boroňa a Andráša - nesporne hodnotným. Kvôli prehľadnosti slovenskej politickej scény by bolo vhodné, aby poslanci SDĽ si čítali svoje príspevky sami, a nedávali ich čítať poslancom za KDH. /Smiech v sále. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec Asványi. Poslanec L. Ásványi:

Odpoveď a pripomienky pána poslanca Hrnku sú čisté politické, politického podkutia. Ekonómovia sa na vec pozerajú trošku inak, nehazardujú tak slovami. Pán Hrnko, ti zahraniční kapitalisti boli tu, v Bratislave. Predbežne zmluvy sa prakticky skoro v každom prípade podpísali, alebo aspoň boli

dojednané, len keď odcestovali domov a dochádzali ďalšie správy z nášho parlamentu, konkrétne z takých, ako bolo vystúpenie pred chvíľou, potom si to rozmysleli. Oni neprichádzali cez Prahu, veď v Bratislave je letisko, Viedeň je k Bratislave veľmi blízko, bližšie ako k Prahe. Len tie slová od nás prenikajú cez éter až do Južnej Ameriky.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Ešte raz s faktickou poznámkou pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec A. Hrnko:

Áno, máte pravdu, pán poslanec, dozvedel som sa o jednej návšteve organizácie - skratka OPIC, myslím že je to Overpeace Privat Invested Corporation. Viem, teda dostal som správy, aké materiály dostali títo ľudia v Prahe, bolo pre nich vydané osobitné číslo Prager Post alebo Prag Post, kde sú informácie o Slovensku presne tohto charakteru, zavádzajúce, s dôrazom na to, že je tu nestabilita, že je tu vlastne úplne zbytočné nejaký kapitál vôbec dávať. Takže kto to robí, to vieme. Druhá vec je, že keď tu táto skupina bola, prvý deň, samozrejme, boli aj nejaké oficiálne návštevy, ale druhý deň údajne táto organizácia rokovala s konzorciom rakúskych bankárov. Som zvedavý, kto to pripravil tak, že sa dostatočne nepostaral o túto skupinu na Slovensku. Druhá vec - či je lepšie organizovať slovenskej vláde stretnutia rakúskych bankárov s touto organizáciou alebo sa starať o našich nezamestnaných.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Chcel by som pánovi poslancovi Ondrušovi povedať, že nie sme odkázaní na to, aby za nás niekto čítal príspevky. Ale keď už mám slovo, poslancom z KDH by som chcel dať nasledovný odkaz: V súvislosti s prípravou nového zasadacieho poriadku sme boli presvedčení, že by mali sedieť v prvých laviciach koalície, Keďže sú početne najsilnejším klubom, ale sme pripravení na to - zmeniť svoj názor a privítať ich v laviciach opozície. /Smiech a potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Petko.

Poslanec J. Petko:

Vážený parlament, vážená vláda,

súhlasím so svojimi predrečníkmi, ktorí v zásade vidia dnešné hospodárske problémy Slovenska v tom, že pražský orientovaní ministri slovenskej vlády nepovažujú za možne, aby slovenská ekonomika pôsobila samostatne, a úplne pochopiteľne vidím aj snahu českej politickej reprezentácie riešiť svoje problémy a tažkosti na úkor hospodárstva Slovenska tak, ako to bolo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch. Ale chcem sa dotknúť, oblasti, ktorá je naša a kde môžeme prekročiť svoj tieň.

V súvislosti s malou a veľkou privatizáciou si musíme uvedomiť, že ak si nechceme skomplikovať budúcnosť, musíme reálne zhodnotiť doterajšie skúsenosti z privatizácie, vylúčiť rušivé vplyvy a hľadať pragmatickejšiu cestu. Úvodom je potrebne poznamenať., že za účelom transformácie majetku šta-

tu bol vytvorený novy štátny orgán, a to ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Predpokladám, že jeho hlavnou náplňou mala byt riadiaca a koordinačná činnosť. A práve tu vidím veľa nedostatkov v doterajšom priebehu privatizácie. Aj keď pán minister vidí nedostatky malej privatizácie len v dvoch problémoch, a to v absencii paragrafu, ktorý by pod hrozbou sankcii ukladal riaditeľom štátnych podnikov povinnosť dávať podklady do dražieb a tiež v propagácii dražieb, ja vidím nedostatky aj v tom, a najmä v tom, že tu bola mala resp. žiadna súčinnosť, s ostatnými rezortami a to nehovorím o tých prípadoch, keď niektoré rezorty privatizáciu doslova bojkotovali.

Ďalší nedostatok vidím v tom, že k celému priebehu malej privatizácie nevydalo ministerstvo pre privatizáciu závažný pokyn alebo smernicu, ktorá by jednoznačne doplnila zákon č. 427/1990, a to najmä v jeho medzerách. Len tak sa mohlo stať, že k jednému problému boli rôzne stanoviská zo strany okresných privatizačných komisií, rôzne stanoviská pracovníkov ministerstva, a aj tieto sa menili zo dňa na deň. Nemožno sa preto čudovať, že za nedostatky pri dražbách, pri spracovaní a predkladaní kariet, pri holandských dražbách, pri preberaní prevádzkových jednotiek z privatizácie, smerovala kritika práve na toto ministerstvo.

Dodnes napríklad neboli spracované transformačné plány tých štátnych podnikov, ktorých zakladateľmi boli bývalé národné výbory. Ide najmä o hotely, reštaurácie, objekty kovoslužieb, technických služieb, záhradníckych a sadovníckych podnikov a podobných. O tieto majú občania pravé najväčší záujem, a zatiaľ im to nebolo umožnené, čo môže mat negatívny vplyv na formujúce sa politické myslenie. Osobitne si totiž nemyslím, že obce budú mat lepší záujem o prosperitu týchto spoločných podnikov ako súkromný majiteľ. Je to tiež jedna veľká brzda súkromného podnikania, pretože ide väčšinou o malé a stredne prevádzky.

Veľa sa diskutuje aj o spoločnostiach holdingového typu. Pán minister vo svojom televíznom vystúpení dňa 9. 12. 1991 správne povedal, že dobrý holding by mal byt iniciovaný zdola, čo je aj môj názor, pretože v tomto prípade je predpoklad dobrej spolupráce pri vopred dohodnutom rozsahu podnikateľskej činnosti. Ako sa však treba pozerať na skutočnosť, že holdingové spoločnosti väčšinou iniciujú práve pracovnici štátnej správy - Ahold, rôzne talianske firmy, kanadské firmy a podobne, teda boli podnikom diktované z pozície záujmov rezortu? Sú známe aj ďalšie nedostatky kompetenčného charakteru. Je vo verejnosti známe, že najmä v regiónoch Šariša a Košíc si dražitelia vynucujú na okresných privatizačných komisiách práva, ktoré im neprináležia, a to len s odôvodnením, že si to vybavia v Bratislave. A nie sú to plané vyhrážky, Bratislava to aj vybavuje.

Nedostatky vidím aj v reštitučných konaniach. Viac občanov na upozornilo na skutočnosť, že sa vydáva majetok neoprávneným osobám a že k tejto činnosti boli vytvorené aj fundované spoločnosti, rôzne advokátske a realitné skupiny. Z tohto dôvodu navrhujem, aby ministerstvo preverilo všetky problematická reštitúcie.

Vychádzajúc z týchto skutočností sa nečudujem, že to škrípe aj pred rozbehom veľkej privatizácie. Ani tu ešte nie je celkom jasné, kto a o čom rozhoduje. Súčasná politická situácia sa prejavila aj pri zákone o veľkej privatizácii. Aby bol vôbec prijatý, boli z jeho návrhu v procese schvaľovania vyškrtnuté všetky sporné paragrafy bez toho, aby sa tieto ďalej riešili, z čoho vyplýva, že podobne ako zákon o malej privatizácii, bude mať aj tento značné rezervy. Toto, samozrejme, využili podniky, a namiesto toho, aby v rámci privatizačného majetku hľadali najkvalitnejšie riešenia pre svoj podnikateľský zámer, v prvej alternatíve svoj maje-

tok postupne v malom rozpredávali a teraz v mnohých prípadoch prakticky nie je ani čo privatizovať.

V druhej alternatíve podniky presadzujú svoj lokálny záujem a projekt chápu čisto ako formálnu záležitosť. Projekty síce má posudzovať zakladateľ, ktorý sám niekedy nemá jasnú budúcnosť, ale už vôbec nemá žiadnu zodpovednosť za úspešnosť týchto projektov. Je preto všetko ponechané na pracovníkov ministerstva pre správu a privatizáciu, a teda je predpoklad, že sa projekty budú schvaľovať len po formálnej stránke, či budú obsahovať predpísaná náležitosti. Určujúca je otázka filozofie posudzovania projektov. Zatiaľ verejnosť nebola oboznámená ani s kritériami, podľa ktorých sa pri schvaľovaní bude postupovať. Napríklad ja ako občan, ktorý má záujem kúpiť časť majetku veľkého podniku, neviem, či v rámci konkurenčného projektu je vhodné oceniť majetok tak, aby bol najvyšší, alebo predpokladať najvyššie výnosy a tak aj najväčšie zisky, naplánovať si čo najväčšiu zamestnanosť, aj keď ju nebudem potrebovať, či mám brať vôbec ohľad na zabývajúcu časť podniku, či ostávajúci celok bude funkčný a neskrachuje, keď viem, že všetko toto má podnik a zakladateľ posudzovať. Môžem sa vytasiť s mojim zámerom alebo mám začať jednoducho podplácať? Pýtam sa, či vôbec má cenu investovať do konkurenčného projektu, ktorý bude mať perfektný podnikateľský zámer, keď musím predpokladať, že nakoniec tento môj duševný majetok ministerstvo zverejni. Samozrejme, že potom môj potencionálny konkurent priloží čosi naviac k hociktorému môjmu kritériu a tým má aj vyhrané. Pýtam sa tiež, či ministerstvo má vôbec právo disponovať podľa ľubovôle B touto duševnou hodnotou, ktorá je obsiahnutá v tejto časti projektu?

Veľmi otvorená je aj otázka reálneho ohodnotenia majetku podniku. Dá sa totiž očakávať, že pri bilančnej hodnote budú podniky nadhodnotené, a pri trhovom ocenení sa potom môže stať, že rozdiel medzi podnikateľskou a zostatkovou

hodnotou nebude zvlášť výrazný. To môže viest schvaľujúceho pracovníka, ktorý bude projekt posudzovať a porovnávať, k tomu, že nesprávne rozhodne v neprospech dobrého projektu. Tu si treba uvedomiť, že cena pracovne] sily je u nás značne podhodnotená a kapitál zasa naopak, z čoho vyplýva, že výkonnosť ekonomiky nie je porovnateľná trebárs s kurzom alebo inou hodnotou. Okrem toho po schválení projektov, ktoré predpokladajú priamy predaj, je potrebne porovnať predpokladanú kúpnu silu a tuto zosúľadiť s ocenením. V neposledne] miere si treba uvedomiť, že schválením projektov sa vlastne ešte len všetko začína. Nastupuje realizácia prostredníctvom fondu. Vyjadrujem hlbokú pochybnosť, že podľa predložených termínov bude možne v tak krátkom čase všetky projekty realizovať, t. n. pretransformovať ich na budúce právnické a fyzické osoby.

Navrhujem preto pre všetky organy statnej správy a najmä pre ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku vytvoriť priestor k tomu, aby tuto tranformáciu mohlo realizovať. Navrhujem prehodnotiť počet a skladbu pracovníkov tohto ministerstva, prehodnotiť jeho materiálnotechnické vybavenie, termíny postupov a prijať východiska a návrh ďalšieho postupu. V zaujme zlepšenia súčinnosti s jednotlivými rezortami, a to s ohľadom na štruktúru aj územnú pôsobnosť, ďalej s ohľadom na už uvádzané snahy zabrániť alebo aspoň spomaliť privatizáciu, navrhujem vytvoriť parlamentnú komisiu pre dozor nad postupom privatizácie. Účelom komisie by bola úloha kontrolovať činnosť jednotlivých ministerstiev v procese veľkej privatizácie so zámerom zabrániť spomaľovaniu procesu privatizácie zo strany ministerstiev a ostatných zakladateľov štátnych podnikov, rozpočtových, príspevkových a iných organizácii, zabrániť obchádzaniu privatizačných predpisov formou udeľovania rôznych výnimiek, preferencii a vytvárania umelých právnických osôb s cieľom úniku z privatizácie.

Spôsob konania komisie navrhujem nasledovne: zaujímať stanoviská k sporom medzi jednotlivými ministerstvami a stanoviská predkladať vláde, pripadne plénu alebo Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, prešetrovať závažné oznámenia a podnety občanov a právnických osôb o porušovaní predpisov, zneužívaní informácii a pôsobnosti v statnej správe a podlá výsledku iniciovať príslušné orgány. V prípade, že je podozrenie z páchania trestnej činnosti, obracať sa so žiadosťou o začatie šetrenia.

Existencia takejto komisie je odôvodnená skutočnosťou, že privatizačný proces, ktorý u nás prebieha, je takou historickou aktivitou, aká v histórii nemá obdobu a zaslúži si priamy parlamentný dozor. Komisia v žiadnom prípade nebude suplovať činnosť, výkonnej moci, bude mať len pravo dohľadu, ktoré parlamentu aj patrí. Komisiu odporúčam vytvoriť zaužívaným spôsobom, pričom každá politická strana by navrhla svojho delegáta.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Petkovi. Pán poslanec Berényi. Poslanec J. Berenyi:

Vážená Slovenska národná rada,

už sme vypočuli veľa múdrych myšlienok a návrhov a niektorých menej múdrych myšlienok a návrhov mojich predrečníkov. Chcel by som zhrnuť niektoré zhody, ktoré tu odzneli a povedať niektoré nove veci, čo som tu ešte dnes nepočul.

Dovoľte, aby som začal tým, od čoho odštartovala naša hospodárska zmena. Máme to, čo sme zdedili od komunizmu, a to je totálne neschopný štátny sektor. Čo chceme, na tom

sme sa tiež zhodli. Chceme vybudovať blahobyt a vysokú životnú úroveň, prácu pre každého. Čím to chceme dosiahnuť? No v žiadnom prípade nie uchovaním štátneho centrálneho hospodárstva, ale vybudovaním trhového mechanizmu a takých hospodárskych štruktúr, ktoré zodpovedajú európskej úrovni. Ako to chceme vybudovať? Výraznou, rýchlou zmenou vlastníckych vzťahov a nie zasa uchovaním spoločenského vlastníctva, čiže anonymného, nezodpovedného vlastníctva. Akým spôsobom, akou metódou? Privatizáciou. Lenže privatizácia sa odohráva vo veľmi ťažkých podmienkach.

Veľmi stručne, aké sú to podmienky. Po prvé je to hospodárske pozadie - pokles hospodárskej výroby v dôsledku už spomenutých medzinárodných podmienok, neschopnosti podnikovej sféry pružne reagovať na zmeny, čo vyvolalo zvýšenie cien, nezamestnanosti a životných nákladov. Výroba sa znižuje predovšetkým vo veľkých podnikoch, čo prinesie ďalší rast cien a s tým ďalší pokles odbytu. Po druhé je to finančne pozadie - výrazné oddĺženie podnikov, čo vláda už síce chcela riešiť zárukou na poskytnuté úvery. Po tretie je to sociálne pozadie. S hospodárskou zmenou sa zmenili aj základné životné hodnoty obyvateľstva, existuje veľká obava z nezamestnanosti a zvyšujú sa životne náklady. Po štvrté je to politické pozadie. Permanenté politické parlamentné a vládne krízy vyvolávajú v zahraničí i v tuzemsku značnú neistotu v otázke funkčnosti parlamentnej demokracie na Slovensku, v otázke štátoprávneho usporiadania. Po piate je to psycho- logické pozadie, čo znamená, že po štyridsaťročnej finančnej jednotnosti pracujúceho proletariátu spoločnosť len s ťažkosťami spracúva fakt, že sa vytvárajú nové vrstvy obyvateľstva, spoločnosť sa diferencuje. Túto nepokojnosť ukazujú problémy okolo tzv. špinavých peňazí. Ďalej som si všimol, že sa vynára nenávisť voči úspešne podnikajúcim, a najmä voči bývalým členom komunistickej strany.

Aký politický dopad a negatívne podmienky má transformácia? Opatrenia vlády, ktorými chcela zmierniť spomenuté negatívne javy transformácie, sa budú prejavovať postupne len v budúcich obdobiach, čo môže priniesť značný presun na politickej scéne po voľbách. Ktoré sú pozitívne javy, ktoré sa už ukazujú dnes? Je to stabilizácia cien, stabilita kurzu koruny, rast exportu, rast počtu malých a stredných podnikov, ktoré v poslednom čase zvýšili produkciu a rýchlejšie sa adaptujú na podmienky vyspelých trhov. Tieto pozitívne javy však ešte len vo veľmi malom rozsahu ovplyvňujú život obyvateľstva, ktoré stojí pred nesmierne ťažkou úlohou. Musí sa aktívne zapojiť do procesu privatizácie, aby vznikli nové vlastnícke formy zodpovedajúce trhovému hospodárstvu.

V procese veľkej privatizácie, ako konštatoval aj podpredseda vlády pán Vavro, sa vcelku plní zamýšľaný cieľ, ale vo veľkej privatizácii sa veľkým problémom ukazuje relatívne malý záujem obyvateľstva, čím je značne obmedzený presun domáceho a zahraničného kapitálu do hospodárstva. Samozrejme, že zahraničný kapitál sa k nám netlačí kvôli politickej nestabilite, čo som už spomínal, a v dôsledku nedostatočnej infraštruktúry. Je síce otázne, či u obyvateľov je potrebné množstvo kapitálu, ktorý by bol schopný hospodárstvo odštartovať. Predpokladám, že nie je. Lenže prvoradým cieľom nového vlastníckeho vzťahu obyvateľstva a hospodárskej sféry nie je aktivizáciu skoro neexistujúceho domáceho kapitálu, ale skôr vyjasnenie vlastníckych vzťahov pred zahraničným kapitálom, ktorý potrebuje isté základy. V opačnom prípade k nám alebo nepreniká, alebo podľa hospodárskych zákonov vyvlastni celý štát, na čo sú už vo svete veľmi zlé príklady.

Preto pre nás, poslancov, evidetnou úlohou je zapojiť sa do oboznamovacej kampane obyvateľstva v otázke privatizácie, ako to už povedal aj pán poslanec Ásványi. Ďalej, podľa mojej mienky, kritiku dnešnej premennej hospodárskej politiky štátu nemôžeme jednoducho zúžiť na pravicový, ľavicový.

či centrálny názor, nemôžeme rozprávať doktrinarsky, s totálnym prijímaním či odmietnutím v závislosti od toho, či sme v koalícii alebo v opozícii. Úlohou parlamentu je dbať o to, aby sa štátne riadenie hospodárstva minimalizovalo. Samozrejme, že ide o dlhodobý proces, keď na začiatku štátnu ingerenciu musíme predpokladať ako nutnú.

Na záver to najpodstatnejšie. Súhlasím s pánom poslancom Ásványim, že treba vytvoriť, stabilnejšiu politickú klímu na zavŕšenie ekonomickej reformy. Samozrejme, súvisí to s tým, že absolútne nesúhlasím s odvolaním niektorých hospodárskych ministrov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Berenymu. O slovo žiada pani ministerka Woleková.

Ministerka práce a sociálnych veci SR H. Woleková:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

bola tu položená veľmi konkrétna otázka, prečo je na Slovensku trojnásobne viac nezamestnaných ako v českej republike. Preto som sa tak usilovne hlásila, aby som bola zaradená ako prvá, že predpokladám, že ani pán poslanec Andráš nečaká, že mu zodpoviem na túto otázku sama. Vo svojej uvádzacej reči pred správou pán podpredseda Vavro definoval základné všeobecné dôvody, prečo nezamestnanosť ako taká existuje a prečo má taký rozsah, aký je. Ak chceme zodpovedať na otázku, prečo je na Slovensku trojnásobne väčšia ako v Čechách, musím si, či chcem alebo nechcem, zavolať na pomoc mojich rezortných kolegov. Ten trojnásobok nezamestna-

ných na Slovensku nespadol z neba, ale sú to ľudia, ktorí sú uvoľňovaní z rezortu hospodárstva, priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších. Teda očakávam, že povedia dôvody, prečo na Slovensku je uvoľňovaných o toľko viac ľudí, ako tu bolo hovorené. Dúfam, že keď budú vysvetľovať dôvody nižšej adaptačnej schopnosti našich podnikov, nezabudnú pritom na na niekoľko vecí. Na to, že slovenské i české podniky sa 4O rokov vyvíjali za rovnakých podmienok, na to, že slovenské i české podniky v posledných dvoch rokoch fungujú podľa rovnakých pravidiel, ktoré platia v celom štáte, teda v oboch republikách, a nezabudnú ani na to, že z federálneho rozpočtu sa na konverziu i do poľnohospodárstva na Slovensku dalo oveľa viac ako do Čiech. Takže, ak tieto tri faktory zvážia, budem rada, keď nám vysvetlia, prečo adaptačná schopnosť slovenských podnikov je tak priepastné nižšia, ako je v Čechách.

Ak chcem hovoriť o tom, čo sa tyká nášho rezortu, nemôžem súhlasiť s tézou, s akýmsi alternatívnym ekonomickým programom, ktorý je založený na tom, že na Slovensku si rozhodneme o tom, že budeme mat nižšie dane, nižšie úroky, proste, že našim podnikom utvoríme také bavlnkové prostredie, v ktorom nebudú robiť nič iné, len prosperovať v prospech občanov Slovenska. To totiž nie je dosť dobre možné. Štátny rozpočet potrebuje určité množstvo príjmov, určité množstvo peňazí, a nemôže zľaviť tým, ktorí tento štátny rozpočet napĺňajú, nemôže im vytvoriť také prostredie, aké si predstavujú.

Treba povedať, že zamestnanosť v organizáciách rozpočtovej sféry sa znížila minimálne, a to práve vďaka tomu, že v štátnom rozpočte bol vytvorený dostatok prostriedkov na to, aby obyvateľstvo netrpelo tým, že nebude mat dostatočné zdravotnícke služby, že nebude fungovať školstvo, že nebude prostriedkov na sociálnu starostlivosť, že nebude dostatok prostriedkov pre políciu. Prosím, aby sme pamätali i na túto

stránku. Takisto musím povedať, že sa v dôsledku transformácie nezamestnanosť predpokladala, a v štátnom rozpočte bol vyčlenený dostatok prostriedkov na to, aby sme mohli ľuďom, ktorí sa stali nezamestnanými, vytvoriť primerané hmotne zabezpečenie. Hovorím primerané hmotné zabezpečenie, pretože ak u nás platí tak často kritizovaný súbeh odstupného a platu, musíme si uvedomiť, že ľuďom, ktorí boli z organizačných a podobných dôvodov uvoľnení z organizácii, tento súbeh odstupného a podpory v nezamestnanosti vytvára na pol roka až celý rok, podľa toho či dostali dvoj alebo päťmesačné odstupné, hmotná zabezpečenie na úrovni ich priemerného mesačného zárobku, aký mali predtým. Skutočne, bez toho, aby chodili do prace, sú hmotne zabezpečení na úrovni priemerného mesačného zárobku, aký mali v roku 1990, pretože od toho sa to odvíja. Dnes, za tretí štvrťrok, len 12, 2 %, a dúfam, že ku koncu roku to bude 14 až 15 % ľudí je na tom lepšie, tí, ktorí pracujú, to je ten smerný rast miezd, ktorý sa podarilo dosiahnuť našim podnikom a odborárom v kolektívnych zmluvách. Je to výsledok v raste pracovných príjmov, ktorý sa podarilo zabezpečiť doterajšou efektívnosťou podnikov.

Ak mám hovoriť za rezort, ktorý riadim, ktorý má na prechodnú dlhšiu či kratšiu dobu na starosti zabezpečovanie práva na zamestnanie našim občanom, musím povedať, že po 11 mesiacoch fungovania našich úradov práce, ktoré začínali v januári, nemám pocit, že by sne boli v aktivite pozadu za Českou republikou. Dokumentujem to na faktoch. Ak sa môj kolega pán minister Horálek chváli tým, že vytvorili niečo cez 70 tisíc nových pracovných miest formou spoločensky účelných alebo verejno-prospešných prác, my sme vytvorili za oveľa kratší čas viac ako 30 tisíc. Myslím si, že v tomto je to porovnateľné. Samozrejme, že čas zatiaľ pracoval pre nich, ale aktivita úradov práce v poslednom čase - a myslím si, že to dokumentujú i výsledky za november - je skutočne taká, že i plnenie základnej funkcie, Ktorú majú, a to je sprostredkovanie zamestnania, je oveľa efektívnejšia ako predtým.