cie. Zhodujeme sa na tom, že do značnej miery ide o minulé dedičstvo. Na rozdiel od nerealistických predstáv bývalého podpredsedu vlády Slovenskej republiky zodpovedajúceho za hospodársku reformu, že toto všetko vyrieši trh sám, časť vlády Slovenskej republiky dnes už je presvedčená o nevyhnutnosti adekvátnych zásahov štátu, ktoré nebudú v protiklade, nebudú odďaľovať, ale naopak, urýchľovať prechod k trhu.
V ostrom protiklade s tým je ale pretrvávajúca nízka akčná schopnosť vládnej hospodárskej politiky riešiť zásadné otázky hospodárstva Slovenskej republiky. Ako je známe, v I. polroku 1991 bol uznesením vlády schválený program rozvojových Impulzov, ktorý mal pomôcť zastaviť hospodársku recesiu a vytvoriť predpoklad pre hospodársky vzostup. I keď sme kriticky hodnotili, že vláda Slovenskej republiky schválila takýto významný dokument s oneskorením, nazdávali sme sa, že o to viac sa bude usilovať o jeho urýchlené uvedenie do života. Chcel by som požiadať vládu Slovenskej republiky, aby informovala Slovenskú národnú radu o dosiahnutých výsledkoch realizácie tohto programu. Čiastkové informácie, ktoré mame k dispozícii, totiž ukazujú, že niektoré rozvojové programy sa zatiaľ ešte ani nevyhlásili, iné sa realizujú pomaly a a malým úspechom. Znovu nemôžeme nepoukázať na to, že vláda Českej republiky je v tomto smere značne vpredu. Tak napríklad program podpory rozvoja priemyslovej výroby bol v Českej republike vyhlásený s polročným predstihom, a do dnešného dňa zodpovedné ministerstvo Českej republiky už schválilo podporu viac ako 150 projektov. Za zaostávanie realizácie programu rozvojových impulzov, ktorý by Mal do značnej miery pomôcť oživiť hospodárstvo, ak sa to preukáže, bude niesť zodpovednosť iba vláda Slovenskej republiky a nie niekto iný. Dôsledky tohto zaostávania, žiaľ, ponesú všetci, a v najväčšej miere ti, ktorí v dôsledku toho rozšírili rady nezamestnaných a počet sociálne odkázaných občanov.
Vláda Slovenskej republiky v doplnku ku správe analyzuje hospodársku politiku vlády vo vzťahu k podnikovej sfére v roku 1991. Doplnok potvrdzuje nekoncepčnosť prístupu vlády Slovenskej republiky k riešeniu stavu podnikovej sféry v Slovenskej republike. Je z neho zrejmé, že sa vláda obmedzila na finančnú otázku oživenia podnikovej sféry, ktorú odhaduje na 8O miliárd korún. Táto čiastka je značne vysoká, preto je mimoriadne dôležitý spôsob jej použitia. U značnej časti tzv. pomoci možno hodnotiť, že nejde o použitie prostriedkov, ktoré by bolo z hľadiska perspektívy slovenského hospodárstva žiadúce, že tieto prostriedky boli poskytované ad hoc, napríklad pod nátlakom, neskoro, napríklad na konverziu, bez zodpovedajúcich efektov. V pripravovanom zákone Slovenskej národnej rady, ktorý rieši okrem iného zriadenie a použitie tzv. fondu šruktúrneho rozvoja, hrozí, že sa ešte zväčší priestor pre rozhodovanie o alokácii investičných prostriedkov zhora na odvetvovom princípe, v príkrom protiklade so zásadami trhovej ekonomiky a potrebného národohospodárskeho prístupu. Iné formy starostlivosti štátu o podnikovú sféru, v ktorých je štát nenahraditeľný, pritom vláda zanedbáva. Ide napríklad o starostlivosť o podnikovú infraštruktúru, poskytovanie odbornej a informačnej pomoci, starostlivosť o urýchlené utváranie trhu.
Za rozhodujúci nedostatok pokladáme už skoro dvojročné neriešenie inštitucionálneho vzťahu štátnych podnikov a na to nadväzujúce neriešenie postavenia manažérov. Na statuse manažéra, možnostiach jeho motivovania, zainteresovania na dlhodobých výsledkoch, bude závisieť budúcnosť prevažnej časti našich podnikov, ktoré budú privatizované kupónovou metódou. I preto sme už niekoľkokrát žiadali, aby vláda predložila ucelenú privatizačnú politiku Slovenskej národnej rade. Dodnes sa tak nestalo. Informatívna sprava o veľkej privatizácii, žiaľ, potvrdzuje, že ucelenou privatizačnou politikou vláda Slovenskej republiky ani nedisponuje. V správe sa napríklad nerealistický odhadujú prínosy zo zme-
ny vlastníckych vzťahov. Uvažuje sa o tom, ako prostredníctvom Fondu národného majetku posilniť zásahy štátu do štátnych alebo zmiešaných podnikov, z nezáujmu zahraničného kapitálu vstupovať do privatizácie sa nevyvodzujú závery a podobne.
V prvej časti správy o stave a perspektívach vývoja slovenskej ekonomiky sa kriticky a pomerne objektívne analyzujú dosiahnuté výsledky. Možno mat výhrady voči tomu, že sústreďujúc sa na súhrnné parametre hospodárstva Slovenskej republiky správa prehliada niektoré dôležité štruktúrne súvislosti, napríklad posilňovanie tzv. ťažkej štruktúry hospodárstva Slovenskej republiky, zaostávanie konverzie, rozpad investičnej výstavby a podobne. Na rozdiel od prvej, v druhej, teda predikčnej časti, sa správa neopiera o dostatočné argumenty a je značne rozporuplná. Všeobecne predpokladá pozitívne smerovanie hospodárstva v roku 1992, ba dokonca pozitívnejšie ako na federálnej úrovni. To pri všeobecne horších výsledkoch slovenského hospodárstva nevyhnutne vzbudzuje pochybnosti, naznačuje, že odhad nemá reálne opodstatnenie, iba rozpracovanie viacerých možných smerov vývoja, z ktorých pre každý by vláda mala mať pripravený variant hospodárskej politiky.
V týchto dňoch, dámy a páni, vstupuje do platnosti Európska dohoda o asociácii medzi Európskymi spoločenstvami a ČSFR. Závažnosť tohto kroku, dovoľujem si povedať, sa v Slovenskej republike zďaleka nedoceňuje. Po tomto kroku už nemôžeme hodnotiť stav hospodárstva Slovenskej republiky a jeho perspektívy odtrhnuté od európskych súvislostí a od Európskych spoločenstiev z viacerých dôvodov.
Po prvé - pridružovanie prináša so sebou na jednej strane vážne rizika, na strane druhej i možne významné hospodárske výhody. Čo z toho preváži, bude závisieť od toho, ako bude vláda podporovať rast reálnej výkonnosti, stimulo-
vať export a podobne už dnes, a nie o niekoľko rokov. O niekoľko rokov už totiž bude neskoro. Rozvrhnutie pridružovania do najviac desaťročného obdobia, v ktorom rozhodujúcich je prvých päť rokov, to jednoznačne dokazuje. Preto sa pýtam, do akej miery vláda Slovenskej republiky v zásadách hospodárskej politiky anticipovala tieto závažné skutočnosti, ktoré by sa mali odraziť v jej hospodárskej politike, v proexportnej politike, v štruktúrnej, priemyslovej, poľnohospodárskej a inovačnej politike?
Po druhé - európska dohoda vytvára priestor pre pomoc pri prekonávaní ekonomických a sociálnych tažkosti prechodného obdobia. Aj od národných vlád bude závisieť, či sa tento priestor primerane využije, či slovenská vláda bude vo svojej tzv. federálnej politike presadzovať realistické názory na postupné otváranie sa Európskym spoločenstvám do tej miery, ako to dohoda umožňuje. V tejto súvislosti by som chcel požiadať vládu aj o analýzu predpokladaných dôsledkov uzavretia európskej dohody za hospodárstvo Slovenskej republiky. Disponovala vláda predbežnou analýzou dôsledkov už pred uzavretím dohody? Sú totiž indície, že pri vyjednávaní o obsahu dohody z rozličných dôvodov sa nedosiahli pre ČSFR, a v rámci toho aj pre Slovenskú republiku, také priaznivé podmienky, ako napríklad pri uzavretí asociačných dohôd Európskych spoločenstiev s inými štátmi.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. S príspevkom do diskusie sa hlási pán poslanec Žingor. Potom sa pripraví pán poslanec Asványi a za ním pán poslanec Boroň.
Poslanec R. Žingor:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážení hostia,
v správe o stave a perspektívach vývoja slovenskej ekonomiky z hľadiska postupu ekonomickej reformy s osobitným zreteľom na transformáciu majetku je jedna časť venovaná priebehu veľkej a malej privatizácii. Dovoľte niekoľko poznámok k nej. Keď sme upozorňovali na koncepčné chyby, ktoré sa začali v tejto sfére uplatňovať, nebola tomu venovaná žiadna pozornosť. A aký je výsledok? Nemáme k dispozícii presné čísla, koľko kupónových knižiek bolo k dnešnému dňu občanmi zakúpených a koľko z nich bolo zaregistrovaných. Existujú nejaké výhľady alebo predstavy ako budú občania reagovať na túto prvú privatizačnú vlnu?
Zaujímam sa o to preto, lebo tento fakt dokumentuje nedostatočnú pripravenosť ako Federálneho ministerstva financií, tak Ministerstva pre privatizáciu a správu národného majetku v Slovenskej republike. Občania sú totiž postavení pred veľký otáznik. Ako bude reagovať Federálne ministerstvo financií na situáciu, o ktorej sa zmieňuje na strane 28 informačnej príručky, riadky 17 a 18, a síce, že Federálne ministerstvo financií má právomoc objem ponuky príslušným spôsobom znížiť. Z doterajších kusých informácií je zrejmé, že predpoklad o počte občanov, ktorí vstúpia do prvej vlny veľkej privatizácie, sa nesplní. Federálne ministerstvo financií sa môže brániť tým, že nikto nemohol vopred vedieť, ale až po ukončení procesu registrácie. Ako je však možné, že na túto situáciu nepripravilo občanov, ktorým by jasne deklarovalo vzťah medzi počtom držiteľov investičných kupónov, ktorí vstúpia do prvého kola, s veľkosťou ponuky majetku, ktorý bude k dispozícii. Údaje za Slovensko uvedené na strane 6, v tabuľkách - str. 11 a 12 uvedenej správy - ne-
poskytujú dostatočné informácie. Zahŕňa nás hromada údajov, ale o jadre problému nie je ani slovo. Jednoduchá tabuľka mohla túto neistotu nahradiť. Federálne ministerstvo financií však zvolilo inú cestu. Teoreticky načrtlo, že ak sa pri faktickom počte zaregistrovaných občanov zistí, že sa ponúka príliš veľa majetku. Federálne ministerstvo financií v záujme toho, aby priemerná cena jednej tisíckorunovej akcie ponuky nebola príliš nízka, jednoducho objem ponuky príslušným spôsobom zníži. Kde tu potom máme trh? Čo znamená príslušným spôsobom? V tomto prípade len ignorant môže argumentovať snahou štátu o určité regulatívne pôsobenie. Takto predpokladaná aktivita Federálneho ministerstvo financií je priamym, direktívnym zásahom centra.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR H. Zemko:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ásványi. Pripraví sa pán poslanec Boroň.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,
v správe o stave a perspektíve vývoja slovenskej ekonomiky v časti priebeh veľkej a malej privatizácie na strane 4 pod bodom 8 sa pojednáva o neštandardnej forme privatizácie, o predaji akcií za kupóny. Chodím po južnom Slovensku a na zhromaždeniach občanov robím osvetu a propagáciu kupónovej privatizácie. Konštatujem, že informovanosť občanov je mizerná. Po preštudovaní správy vlády si kladiem otázku, ale otázku aj pre pána ministra Mikloša. Neklamem ľudí, keď ich nahováram na účasť v kupónovej privatizácii? Keď hovorím
o tom, že tisíckorunová známka a účasť v tejto veľkej hre je dobrá investícia, že si majú vybrať dobrý perspektívny podnik, účastinnú spoločnosť, ktorej zveria svoje kupóny, že postupom času sa zvýši hodnota akcii ako kapitálu, že ročne budil mat dividendy, podiely na zisku? Lebo v správe je ďalej uvedené, že do kupónovej privatizácie budú zaradené tie podniky, o ktoré sa neprihlasujú záujemci ako za celý podnik alebo za časť jeho akcii. Teda štát sa pomerne rýchlo zbaví nepotrebných, neperspektívnych podnikov, síce nie za veľký peniaz, veď keby všetci potencionálni občania Slovenskej republiky využili možnosť účasti, príjem štátu by bol 3-4 miliardy korún. Ale čo získame my za našich 1000 korún s neperspektívnymi podnikmi? Pýtam sa: V publikácii Kupónová privatizácia - predávajú ju na pošte a na registračných miestach za 5 korún - je uvedený zoznam podnikov akciových spoločností aj s vyčísleným podielom majetku na kupónovú privatizáciu difinitívny? Môžeme podlá nášho výberu a vlastnej fantázie o perspektíve podniku čakať, že tieto podniky budú v niektorom kole kupónovej privatizácie ohlásené na možnosť objednávania akcii? Alebo ak niekto, kto má viac peňazí ako ja, si vyberie niektorý v zozname uvedený podnik ako perspektívny, podá konkurenčný projekt, tento podnik už vypadne z kupónovej privatizácie? Ak je takáto možnosť, a pravidlo, možno som klamal ľudí a rozmyslím si, či budem ďalej robiť propagandu kupónovej privatizácii, a možno oľutujem aj mojich 1000 korún.
Prosím pán ministra, aby v závere k prerokúvanému bodu dal odpoveď na moje pochybnosti a otázky.
V správe na inom mieste, konkrétne na strane 7 som sa dočítal, že záujem zahraničia o investovanie na Slovensku je mizerný. Zahraničný kapitál sa zaujíma iba o 5 * z počtu podnikov zaradených do prvej vlny privatizácie. Ako vien, v porovnaní s českou republikou je to pre Slovensko veľmi nevýhodné. Ak som dobre postrehol a porozumel dnešnému vy-
sielaniu Slobodnej Európy, z celého cudzieho kapitálu vloženého, prineseného do ČSFR na Slovensko pripadá iba 4, 9 %. Slovenská republika je politicky pre cudzí kapitál, pre investovanie veľmi neistá a labilná. Nemali by sa niektorí slovenskí politici, niektorí páni poslanci, alebo radšej my všetci zamyslieť nad tým, či nie sme aj my na príčine tohto nesprávneho výsledku? Veď na každej schôdzi pléna Slovenskej národnej rady chceme niekoho odvolať, meniť zloženie organov, vyslovovať nedôveru. Hádžeme si o hlavu nevyberané slová, urážky. Niektorí páni poslanci sa neuvážene a hmlisté vyjadrujú o štátoprávnom usporiadaní. Namiesto plodnej práce zákonodarstva sa hašteríme, politikárčime. A všetko toto robíme pred zrakom celej Európy. Masmédiá už majú rutinu, ako túto psychózu ešte vystupňovať. Pýtam sa, kto môže mať dôveru, istotu investovať u nás? Ak by som mal milióny dolárov alebo mariek, ako ich nemám, dvakrát by som si rozmyslel, či ich mám vložiť ako kapitál do podniku v Slovenskej republike. Alebo strašíme cudzincov, aby sem neprichádzali, lebo je stále platná falošná nepodložená teória, že prílev cudzieho kapitálu sa rovná výpredaju Slovenskej republiky? Vážené dámy a páni, robíme to zle a na vlastnú škodu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 má slovo pán poslanec Huba, potom pán poslanec Boroň.
Poslanec M. Huba:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni kolegovia,
vystúpenie pána Ásványiho ma vyprovokovalo k stručnej
faktickej poznámke, ktorou by som sa tiež obrátil na pána ministra Mikloša. Okrem iných limitov, o ktorých sa otvorene či menej otvorene hovorí, limitov pre vstup zahraničného kapitálu na Slovensko, sa málo hovorí o jednom z limitov, ktorý trošku stavia na hlavu aj teóriu, že najskôr ekonomika a potom životné prostredie. Stav nášho životného prostredia ako potenciálneho obrovského dlhu v prípade privatizácie akýchkoľvek zariadení na Slovensku si zapadni podnikatelia veľmi dobre uvedomujú, a je, pokiaľ som informovaný, jednou z prvoradých otázok, o ktoré sa zaujímajú, lebo je to dlh, o ktorom sa málo hovorí, ale v zahraničí je akosi samozrejmou súčasťou akýchkoľvek kúpno-predajných operácii zaujímať sa o stav životného prostredia, devastáciu lokality, v ktorej sa daná prevádzka nachádza, a s tým súvisiace prostriedky, ktoré je nevyhnutné investovať do zlepšenia tohto stavu. Takže moja otázka v tejto súvislosti znie, že v rámci limitov, na ktoré bol mojim predrečníkom vyzvaný odpovedať pán minister Mikloš, aký asi podiel - je to veľmi tažké odhadnúť, ale aspoň veľmi rámcovo - toho odstrašujúceho fenoménu tvorí táto skutočnosť.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Slovo má pán poslanec Boroň.
Poslanec P. Boroň:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,
dovoľte mi vyjadriť sa k predloženej analýze stavu naôej ekonomiky a k schváleným prioritám hospodárskej politiky
vlády Slovenskej republiky v ďalšom období tak, ako ich predniesol pán podpredseda vlády Anton Vavro. Na jednej strane predložený materiál treba uvítať, avšak na druhej strane musím konštatovať, že vzhľadom na dĺžku volebného obdobia a naliehavosť problémov je materiál predložený Slovenskej národnej rade neskoro. Správa sa odvoláva na skutočnosť, že väčšina problémov je založená v minulosti, pričom musím konštatovať, že je zrejme vážnou politickou chybou všetkých porevolučných vlád, že analýzu stavu nášho hospodárstva spôsobeného predošlým režimom dôkladne nespracovali a o výsledkoch poznania dôkladne neinformovali naše obyvateľstvo. To je chyba, ktorú už tažko bude možné napraviť.
Hneď v úvode sa pán Vavro zaoberal otázkami adaptačnej schopnosti našej ekonomiky a problémy vidí v nízkej adaptačnej schopnosti manažmentu, v odbytovej štruktúre a jej smerovaní. Z teórie systémov vieme, že adaptačné procesy takého zložitého systému, akým je národne hospodárstvo Slovenskej republiky, majú mnohodimenzionálny charakter, a cely problém adaptácie sa nedá takto zjednodušovať. Žiaľ, doposiaľ som sa nestretol s tým, že by vláda dala vypracovať modelovanie najdôležitejších adaptačných procesov, ktoré si vyžaduje prechod z direktívno-plánovacieho systému predošlého režimu na trhový hospodársky poriadok. Ak by niečo také bolo vypracované, iste by sme celý proces adaptácie našej ekonomiky mohli cieľavedomejšie ovplyvňovať a voliť na to vhodnejšiu stratégiu. Pretože takýto prístup v predloženom materiáli absentuje, môžeme ho charakterizovať ako hierarchicky neusporiadaný a nekompletný súhrn určitých návrhov, ktoré sú rozložené v 17 bodoch.
Pokus dokázať, že všestranné reštrikčné pôsobenie vytváralo úspešným hospodárskym subjektom určitými oknami v reštrikcii podmienky pre ich rozvoj, nie je podložený reálnym vývojom. To, že sa nečerpali úvery, vyplývalo z vysokej zadĺženosti podnikov v priebehu celého roka 1991. Na
dôvažok, banky iba zbierali skúsenosti z podnikania, v stanovovaní výšky úrokov postupovali spravidla administratívne, pri strachu z odbytových problémov každý rozvojový program sa posudzoval obzvlášť opatrne. Reštriktívnosť rozpočtovej politiky nespočívala v schematickom chápaní salda štátneho rozpočtu, ale bola dôsledkom zvýšenia cien, ktoré vlastne spôsobilo zníženie výdavkov zhruba o jednu tretinu, pričom časť hospodárskych subjektov - federálny rozpočet ako i rozpočet Českej republiky získali vyššie príjmy ako rozpočet Slovenskej republiky v dôsledku toho, že vstupy na rozhraní rokov 1990-1991 neboli precenené o vplyv devalvácie a nástup liberalizácie cien bol sprevádzaný vecnou reguláciou cien surovín a materiálov. Takto v roku 1991 vznikol pokrivený obraz úspešnosti jednotlivých hospodárskych subjektov, ale aj celých národných ekonomik. Keďže odvody zo zisku sa vykonávali aj z tovarov vyrábaných na sklad, resp. tých, za ktoré odberatelia nezaplatili, celé hodnotenie výsledkov jednotlivých ekonomík na základe príjmov štátnych rozpočtov je veľmi problematické. Keďže v priebehu roka podstatne poklesla výkonnosť ekonomik, čo spôsobilo reálne zníženie príjmov, aj pri vyrovnanosti rozpočtov vlastne išlo o reštrikciu. Príjmy totiž mali vzrast tiež približne o jednu tretinu, a to sa nestalo.
K jednotlivým prioritám hospodárskej politiky dovoľte uviesť nasledovné poznámky:
K bodu l - rozvojové smery, ktoré sú uvádzané, sú v dvoch skupinách
a/ dlhodobo známe - domáce suroviny, proexportné programy, znižovanie materiálovej a energetickej náročnosti národného hospodárstva,
b/ nutné z hľadiska rozvoja trhového hospodárstva a otvárania sa svetu, a to je rozvoj infraštruktúry, komunikačnej, dopravnej, finančnej a cestovný ruch.
Kresťansko-demokratické hnutie vo svojom programe ich navrhovalo začiatkom roka aj so systémovým riešením. Doteraz sa uskutočňuje iba platonická podpora bez podpory v systémovom zabezpečení a pomocou zdrojov štátneho rozpočtu. Navrhované opatrenia, ako ich predniesol pán Vavro, nemajú nádej, že by hneď a rozsiahlym spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej ekonomiky. Ak sa špecializovanou inštitúciou mysli Slovenská záručná banka, tá svoju činnosť ešte iba rozbieha, a nie je jasné, kto bude hradiť uvádzané úrokové bonifikácie. Zahraničné kapitálové zdroje sú ako holub na streche, môžeme ho síce sľubovať, ale nezávisí len od nás, či k nám dosadne.
K bodu 2 - Účinná proexportná politika vykonávaná federálne opätovne podporí vývoz najmä z Českej republiky. Sú o tom preukázateľné výsledky z doterajšieho vývoja, Ktorý sa prejavil postupom, a to pri využívaní fondu trhovej regulácie v poľnohospodárstve, výsledkoch vo vývoze, ktorý je v Českej republike intenzívnejšie podporovaný zastupiteľstvami ČSFR, Federálneho ministerstva obchodu, podnikmi zahraničného obchodu, ktorých väčšina ma šidlo v Českej republike, ako aj ich afiláciami v zahraničí. Samostatné slovenské obchodné zastupiteľstvá, ako sú zapísané v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, sa doposiaľ žiadne nezriadili. Nebola vytvorená ani rusko-slovenská banka, a začatie jej činnosti k 1. januáru 1992 zrejme tiež nie je isté. Čiastka 1, 8 mld korún za celú ČSFR v podpore vývozu je skôr symbolická. Veľmi málo sa rieši vo vytvorení možnosti vývozu do oblasti bývalých krajín RVHP, pre ktoré Slovenská republika štruktúrou svojej produkcie a dlhodobou tradíciou je skôr spôsobilá. Zmena výrobného programu, aby Slovenská republika bola konkurencieschopná vo vývoze aj do vyspelých
krajín, potrvá nejaký čas. Zaver: navrhované opatrenia nebudú mať skorý účinok na ekonomiku Slovenskej republiky, čo pri znížení domácej spotreby spôsobí ďalšie prehlbovanie odbytových problémov.
K bodu 3 - Projekty podnikov, ktoré sa budú uchádzať o zdroje štátneho rozpočtu federácie. Ide o typický pozostatok prístupu minulého režimu, ktorý v minulosti proti Slovensku používala štátna plánovacia komisia. Operuje sa síce termínom, že rozhodovať o výbere bude kvalita projektov, avšak parametre nie sú určené. Na dôvažok, v trhovom hospodárstve by takého operácie mali zabezpečovať finančné inštitúcie a nie vládne orgány.
K bodu 4 - Navrhované opatrenia pre vstup zahraničného kapitálu sú neúčinne. Zahraniční podnikatelia čakajú na výsledky procesu privatizácie, a to je hlavný dôvod, prečo vyčkávajú. Preto v súčasnej dobe vzhľadom na kampaňovitosť privatizácie v dohľadnej dobe nevidím šancu mohutnejšieho vstupu zahraničného kapitálu. Kresťansko-demokratické hnutie navrhovalo začiatkom roka prijať zákon na podporu investovania v Slovenskej republike, ktorý by zjednodušil pravidlá a podporil všetkých podnikateľov pri rozvojových investíciách. Tento pristúp nebol doposiaľ prijatý, a to je tiež jedna z bŕzd vstupu zahraničného kapitálu.
K bodu 5 - Pri federatívnom usporiadaní štátu idú všetky zahraničné pomoci, úvery, ako aj ďalšie aktivity zahraničných bankových aj ostatných finančných inštitúcii cez federálne orgány. Podlá informácii z poskytnutých úverových zdrojov sa na Slovensko na tento rok dostalo iba 5 %. Ak kritizujeme nízku aktivitu prieniku týchto zdrojov na Slovensko, zároveň hodnotíme starostlivosť federálnych orgánov o Slovenskú republiku ako veľmi neuspokojivú.
K bodu 6 - Tak ako bola formulovaná podpora malému a strednému podnikaniu, ide iba o proklamovanie bez vecného obsahu. Doterajší systém podpory nemá jasné pravidlá a podnikatelia sú vydávaní subjektívnemu rozhodovaniu inštitúcii ministerstva financií. Podnikateľom treba naozaj vytvoriť komplexný program podpory od jasnej legislatívy, cez vzdelávanie, systém poradní, ako aj vytvárania štartovacích podmienok.
K bodu 7 - Podpora bankovej sféry sa počas celého roka iba sľubuje. Nie je seriózna analýza, prečo je taký pomalý rozbeh nových bankových inštitúcii. Burza cenných papierov sa zakladá celý rok, ale začatie jej činnosti sa snáď predpokladá iba koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Nepodarilo sa založiť. Slovensku konsolidačnú banku. Neanalyzuje a nerieši sa problém vytvárania pobočiek zahraničných bánk. Problém je potrebne opäť riešiť komplexne od vytvárania materiálnych, finančných a personálnych predpokladov, až po zabezpečenie podpory systémovými opatreniami.
K bodu 8 - To, čo potrebujeme na rozvoj infraštruktúry k vstupu zahraničného kapitálu, je zrejme a uvedený bod ho iba proklamuje, ale nerieši, ako ho získať. Podľa informácii najpresvedčivejšou zárukou by bola účasť, štátneho rozpočtu na tomto investovaní. Pre také riešenie nie sú v štátnom rozpočte rezervy. Druhá možnosť sú vládne záruky, ktoré však tiež budú obmedzené. Keďže nie sú ani legislatívne a systémovo predpoklady, zostáva iba pri proklamácii.
K bodu 9 - Ide o normálnu finančnú transakciu, ktorá najmä u podnikov, ktoré idú do privatizácie, sa mohla uskutočniť dávno. O čo sa znížia úvery, o to bude nižšia cena podniku, a vplyvom inflácie a devalvácie môže štát získať oveľa viac prostriedkov, ako pri hradení starého úveru. Pritom podniky to odbremení a stanú sa operatívnejšími. Systém bol už navrhnutý začiatkom roka, keď sa pripravovalo založe-
nie Slovenskej konsolidačnej banky. Žiaľ, nerealizoval sa, čo malo negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku v priebehu celého roka 1991. Oddĺženie podnikov za úvery pred rokom 1990 nerieši však celý problém, najmä podnikov, ktoré vyvolávajú reťazovú reakciu platobnej neschopnosti. Šesť rôznych spôsobov, ktoré sa navrhovali začiatkom tohto roku, sa neaplikovalo, takže stav pretrváva. Svoju úlohu v tom zohrávajú tiež banky, ktoré aj pri včasných platbách, najmä zo zahraničia, vykonávajú prevody prostriedkov tak dlho, že majú svoj podiel viny na platobnej neschopnosti našich podnikov. Vo vzťahu k neuhrádzaným platbám je skresľujúci tiež odvod zo zisku do štátneho rozpočtu z nezaplatenej výroby. Ak sa tento problém nepodarí vyriešiť, bude to znamenať, že si v štátnom rozpočte prejeme nielen budúcnosť, ale aj časť kmeňového majetku štátnych podnikov, ak ich po skrachovaní vydražia a z výtažku majetku budú uhrádzané pohľadávky.
K bodom 10 a 11 - Navrhovane riešenia silne pripomínajú socialistické záväzky za predošlého režimu, a to tým, že protimonopolné úrady a inšpekčné organizácie sa zaväzujú, že si budú plniť svoje povinnosti vyplývajúce z ich poslania.
K bodu 12 - Návrh je oprený o realizáciu agrárnej a výživovej politiky Slovenskej republiky, ktorý je potrebné tiež zabezpečiť potrebnými zdrojmi v štátnom rozpočte, a tým aj vo Fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky. Vyhodnotiť skutočnú zabezpečenosť je možné iba po porovnaní zdrojov v štátnom rozpočte.
K bodu 13 - Uvedený bod je skôr presnou citáciou z ekonomického programu Kresťansko-demokratického hnutia, ktorý bol zverejnený na začiatku roka. Keby skupina ekonómov pod vedením pána Kučeráka sa bola venovala miesto kritiky konštruktívnej spolupráci na vypracovaní programov pre ich zabezpečenie, mohli sme ich v súčasnej dobe už realizovať, a nie sa na ne iba pripravovať.