sa budú navzájom informovať o stanovisku súvisiacom s vytvorením komisie. Vedúci česko-slovenskej vládnej delegácie listom informoval svojho maďarského kolegu o stanovisku k otázke odbornej komisie a potvrdil postoj česko-slovenskej delegácie z rokovaní v Bratislave. Na rokovaniach vládnych delegácii v Budapešti 1. a 2. decembra 1991 obidve strany vyslovili súhlas s vytvorením odbornej komisie, ktoré komplexne preskúma problematiku Sústavy vodných diel GabčíkovoNagymaros.

Podľa názoru maďarskej delegácie rámec prác takejto komisie by na jednej strane tvorilo posúdenie spoločného zmluvného projektu, čiže pôvodného riešenia aj so stupňom Nagymaros, na druhej strane variant ukončenia výstavby a uvedenia územia do pôvodného stavu. Do tohto vymedzeného rámca by bolo možné zahrnúť ďalšie alternatívy riešenia a široký okruh technických otázok. Vedúci maďarskej delegácie pripustil, že ich strana doteraz nevypracovala technické návrhy riešenia, a odborná komisia by sa mala zaoberať alternatívami, ktoré predloží česko-slovenská strana. Upozornil, že pre maďarskú delegáciu je neprijateľné akékoľvek jednostranné česko-slovenská riešenie problematiky dunajských vodných diel. Ak ČSFR pristúpi k takémuto riešeniu, zhorši to vzájomné vzťahy Česko-Slovenska a Maďarska. Dôsledky takéhoto kroku by boli nielen ekologické, ale aj zahranično-politické.

Česko-slovenská strana pripomenula, že navrhovať alternatívy riešenia by mala tá strana, ktorá prvá spochybnila spoločný zmluvný projekt. Predkladanie iných variantov z česko-slovenskej strany by mohlo spochybniť tvrdenie o tom, že česko-slovenská strana trvá na platnosti zmluvy medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977 a na platnosti spoločného zmluvného projektu. Vedúci česko-slovenskej delegácie potom uviedol, že vzhľadom na vysoký stu-

peň rozostavanosti vodného diela Gabčíkovo sú pre československú stranu prijateľné iba také riešenia, ktoré uvažujú s uvedením Gabčíkove do prevádzky. Pripustil, že ak maďarská strana nie je ochotná akceptovať jednostranné česko-slovenská riešenie, nemusí navrhovaná odborná komisia skúmať variant dočasného riešenia, pretože ide iba o variant na výsostnou území Česko-Slovenska a nie je potrebné dvojstranné preskúmanie. Upozornil maďarskú stranu, že by bolo účelne zhodnotiť všetky predložené varianty riešenia, aby sa nedalo dodatočne poukazovať na výhodnosť, niektorej nepreskúmanej alternatívy.

Výsledky niekoľkohodinovej diskusie možno zhrnúť do týchto oblastí: Vládne delegácie považujú za užitočné vytvoriť spoločnú odbornú komisiu za účasti zahraničných odborníkov, ktorá posúdi a vyhodnotí alternatívne riešenia a odborno-vedecké otázky predložené vedúcimi vládnych delegácií, súvisiace so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Výsledky práce komisie budú slúžiť ako podklad pri ďalších rokovaniach vládnych delegácii, česko-slovenská vládna delegácia vyhlásila, že počas práce spoločnej odbornej komisie do konca júna 1992 bude vykonávať práce na sústave vodných diel podľa spoločného zmluvného projektu. V ranči dočasného riešenia nebude realizovať práce v koryte Dunaja. Zaviazala sa tiež odstrániť objekty, ktoré budú vybudované v rámci jednostranného riešenia a nebudú využiteľné v rámci prípadného spoločného riešenia. Maďarská strana naproti tomu požadovala, aby česko-slovenská strana vykonávala do konca júna 1992 iba práce podľa spoločného zmluvného projektu a nevykonávala žiadne práce na dočasnom riešení. Upozornila, že nesplnenie tejto požiadavky môže mat vážne dôsledky, môže viesť k jednostrannému vypovedaniu medzištátnej zmluvy z roku 1977 maďarskou stranou. Závažné stanovisko K tejto požiadavke žiada maďarská strana od vedúceho česko-slovenskej vládnej delegácie do 12. decembra 1991. Česko-slovenská strana vyzvala maďarskú stranu, aby uviedla dôvody, pre kto-

ré jednostranne nepokračuje vo výstavbe vodného diela Nagymaros podľa spoločného zmluvného projektu a vyzvala ju, aby pokračovala v prácach. Bez zaujímavosti nie je ani čerstvá informácia z Maďarska. Vláda sa v uplynulých dňoch rozhodla zrušiť útvar vládneho zmocnenca pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Jeho úlohy bude v budúcnosti riešiť rezortné ministerstvo. Minister bez kresla Dr. Ferenc Mádl má však aj v budúcnosti stáť na čele vládnej delegácie, ktorá bude rokovať o týchto otázkach s česko-slovenskou stranou.

Na záver rokovaní bol pripravený záznam z rokovania, ktorý nebol podpísaný z toho dôvodu, že maďarská delegácia ho odmietla podpísať. Na základe rokovania česko-slovenskej a maďarskej delegácie o probléme Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros bola správa o rokovaní a o zabezpečení realizácie uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením predmetom rokovania slovenskej vlády 7. decembra 1991 a prijaté uznesenie vlády Slovenskej republiky ä. 688. Pre informáciu uvádzam, že vláda berie na vedomie záznam z rokovania vládnych delegácii o problémoch Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros v Budapešti 1. a 2. decembra 1991 a konštatuje, že stanoviská a doterajší postup delegácie vlády ČSFR bol v súlade so smernicou schválenou uznesením vlády ČSFR č. 383 z roku 1991 a vždy zodpovedal normám medzinárodného práva. Súhlasí s predložením správy o zabezpečení realizácie vodného diela Gabčíkovo do prevádzky na rokovanie vlády ČSFR a s odpoveďou vedúceho delegácie vlády ČSFR podlá záverov z rokovania vládnych delegácii v Budapešti 1. a 2. decembra 1991.

Správa o zabezpečení realizácie bola predmetom včerajšieho rokovania vlády ČSFR, na ktorej sa v priebehu rokovania dohodlo, že vláda ČSFR konštatuje, že pri spoločnom rokovaní vládnych delegácii dna 2. decembra 1991 nedošlo k dohode o spoločnom riešení výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a česko-slovenská strana v tejto etape

vyčerpala možnosti dosiahnuť dohodu rokovaním. Potvrdzuje svoje rozhodnutie uviesť vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky pre zabezpečenie ochrany priľahlého územia pred povodňami, umožnenie plavby pri nízkych prietokoch a optimálne využitie hydro-energetického potenciálu Dunaja, a to pri minimalizácii celkových ekologických škôd spôsobených výstavbou a prevádzkou tohto vodného diela. Dokiaľ maďarská strana nebude súhlasiť so spoločným dokončením vodného diela Gabčíkovo, súhlasí s dokončením tohto vodného diela na území ČSFR. To sú najnovšie informácie, presahujúce rámec výsledkov rokovania česko-slovenskej a maďarskej vládnej delegácie v Budapešti.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi ministrovi Tirpákovi. Tento bod programu bol zaradený iba ako informácia, teda nie ako správa, ku ktorej by sne viedli ďalšiu rozpravu. Predpokladám, že nie je žiaden problém, lebo v nasledujúcich dvoch bodoch, po interpeláciách je rozprava, takže by bolo možné sa aj k tomuto bodu vrátiť. Odporúčam, aby sme týmto považovali bod číslo 24 nášho programu za vyčerpaný.

Teraz by sme sa mali vrátiť k uzavretiu bodu 20 a potom by sme pokračovali interpeláciami a otázkami poslancov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 65 poslancov. /

Na hlasovanie je nás málo. Budeme pokračovať dvadsiatymšiestym bodom programu, to sú interpelácie a otázky poslancov. Ako štrnásta je prihlásená poslankyňa Rozinajova. Pripraví sa poslanec Štefan Kružliak.

Poslankyňa H. Rozinajová:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenska národná rada,

vážená vláda,

v mojom vystúpení sa chcem venovať problematike nezamestnaných občanov v Slovenskej republike a navrhnúť v interpelácii aspoň čiastočné riešenie tohto vážneho sociálneho problému.

Najskôr dovoľte načrieť do štatistiky. K 31. 12. 1990 bola miera nezamestnanosti v Slovenskej republike 1, 55 %, v Českej republike 0, 37 %, počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie činil v Slovenskej republike 39 000 - budem hovoriť zaokrúhlene, v Českej republike takisto 39 000, počet volných pracovných miest v Slovenskej republike 14 573, v Českej republike 57 000. Podiel evidovaných uchádzačov o zamestnanie na jedno volné miesto v Slovenskej republike bol 3, v Českej republike na evidovaného uchádzača o zamestnanie bolo 1, 5 pracovného miesta. O deväť mesiacov, teda k 30. septembru 1991 vzrástla v Slovenskej republike miera nezamestnanosti z pôvodných 1, 55 % na 9, 5 %, v Českej republike na 3, 7 %, počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie bol v Slovenskej republike 244 tisíc, v Českej republike 202 tisíc. Počet volných pracovných miest bol v Slovenskej republike iba 8 000, v Českej republike 43 000. Počet evidovaných uchádzačov na jedno voľné miesto na Slovensku až 30, v Čechách 5. Celkový počet nezamestnaných v súčasnosti je okolo 200 000.

Dovoľte mi ako poslankyni za KDH siahnuť do nášho volebného programu, v ktorom sa uvažovalo o zavedení materskej dovolenky do 6 rokov veku dieťaťa. V naplnení tohoto programu KDH možno hľadať aj istú formu aktívneho prístupu k riešeniu nezamestnanosti na Slovensku. Keď uvážime, že k 31.

12. 1990 bolo v Slovenskej republike 407 000 deti do 5 rokov, čo reprezentuje cca 200 - 250 tisíc žien-matiek, z toho je na materskej dovolenke do pol roka dieťaťa 36 tisíc matiek, na predĺženej materskej dovolenke do 3 rokov 105 tisíc matiek, vychádza nám, že na materskej dovolenke je toho času 141 692 žien. V prípade predĺženia materskej dovolenky do 6 rokov dieťaťa by zvyšných cca 100 000 žien mohlo pokračovat alebo nastúpiť na predĺženú materskú dovolenku a tak uvolniť v tomto počte pracovné miesta pre nezamestnaných. Predĺženie materskej dovolenky pokladám za oveľa vhodnejšiu formu, ako podporu v nezamestnanosti. Takýmto prístupom by sa skvalitnila rodinná výchova, čo je nepostrádateľným pozitívom z hľadiská zdravého rozvoja dieťaťa, ale aj z hľadiská jednotlivca, rodiny, národa a spoločnosti. Keď sa pozrieme na tento problém predĺženej materskej dovolenky z hľadiska ekonomickej efektívnosti, odchodom žien do predĺženej materskej dovolenky do 6 rokov dieťaťa by sa znížil počet nezamestnaných a znížili by sa aj investičné a udržovacie náklady na jasle, materské školy, družiny, školské stravovanie, a tieto financie by sa mohli presunúť do fondu na platené materské dovolenky do 6 rokov dieťaťa. Okrem toho by sa priestory predškolských zariadení, keď by neboli využité, mohli prenajať na iné účely a tieto finančné prostriedky použiť, na výdavky spojené s predĺženou materskou dovolenkou.

Ako ďalšia alternatíva ako pomôcť riešiť súčasnú nezamestnanosť je umožniť skorší odchod žien do dôchodku. Opäť dovoľte trošku načrieť do štatistiky. K 30. 12. 1990 činí počet žien od 50 do 55 rokov 131 113. Iste nemalý počet týchto žien by radi uvolnili svoje miesto mladším nezamestnaným, keby mohli predčasne odísť do dôchodku. Istý priestor na riešenie problému nezamestnanosti by ponúkla aj možnosť zavedenia kĺzavého pracovného času, ktorý sa v kapitalistických krajinách dosť využíva - u nás sme zatiaľ vytvorili veľmi malý priestor pre takúto možnosť zamestnania -, ale aj zavedenie tretinového a polovičného pracovného úväzku, de by

umožnilo prijať na jedno pracovné miesto dve-tri pracovné sily, u ktorých by vzniklý deficit mala vyrovnať alikvotná čiastka podpory v nezamestnanosti. Teda nemožno to riešiť tak, že keď niekto bude robiť na polovičný úväzok, ktorý by sa vlastne rovnal podpore v nezamestnanosti, tým by sa tento problém vyriešil, pretože iste každý by kalkuloval tak, že keď má mať za polovičný úväzok taký príjem ako v nezamestnanosti, asi bude voliť formu nezamestnanosti. Keď by sa však umožnilo pracovať na znížený pracovný Úväzok a rozdiel uhradiť alikvotnou časťou podpory v nezamestnanosti, myslím si, že mnohí by to využili nielen z hľadiska finančného, ale aj z hľadiska udržovania odbornej kondície, najmä u kvalifikovaných pracovníkov.

Predkladané návrhy možno chápať iste aj ako opatrenia na určitú dobu, na riešenie momentálnej situácie nezamestnanosti, napríklad na pat rokov, počas ktorej by sa výskumne sledovala efektívnosť takýchto opatrení. Domnievam sa, že výsledky by s veľkou pravdepodobnosťou potvrdili trvalú hodnotu týchto opatrení, najmä čo sa týka predĺženia materskej dovolenky v celom predškolskom období dieťaťa. Toto je problém, ktorý je už veľmi dávno diskutovaný na rôznych fórach. Myslím si, že teraz by bolo vhodné využiť, túto cestu na skvalitnenie rodinnej výchovy a na zníženie nezamestnanosti.

Chcem ešte dodať, že v súčasnosti jaselské zariadenia prechádzajú postupne z kompetencie rezortu zdravotníctva do starostlivosti obci, podnikov, a perspektívne sa dá očakávať, že prejdú do sféry súkromných a cirkevných predškolských zariadení. Na mnohých miestach sa jaselské zariadenie spája s materskou školou. Toto je nový problém, ktorý vznikol najmä v menších mestách a obciach. Materská škola vlastne obhospodaruje a zabezpečuje predškolské zariadenia, ktoré zahrňujú deti už od dvoch rokov. Nakoľko jaselské zariadenia neboli naplnené dostatočným počtom deti, tieto detí od dvoch rokov prechádzajú do predškolského zariadenia materskej ško-

ly. Toto však z hľadiska mladého veku dieťaťa nie je najšťastnejším riešením, pretože v tomto veku dieťaťa je naozaj ešte preferovaná aj telesná starostlivosť o jeho rozvoj, a učiteľka so vzdelaním pre materské školy nie je patrične odborne pripravená na zabezpečenie tejto starostlivosti o dieťa už od dvoch rokov. Je celkom objektívne a výskumné dokázané, že z hľadiska zdravého rozvoja dieťaťa je žiadúce, aby bolo do troch rokov v rodinnej starostlivosti. Optimálne však je ponechať, dieťa v rodinnej starostlivosti do päť až šesť rokov tam, kde nie je zavedený nultý ročník školského zariadenia, tak ako to je vo volebnom programe Kresťanskodemokratického hnutia.

Návštevu detského kolektívu - ak by niekto namietal - možno dieťaťu zabezpečiť aj inými formami ako poskytnutím celodennej starostlivosti v jasliach alebo v materskej škole. Veď všetci veľmi dobre vieme, že pre diéta to niekedy znamenalo byt v týchto zariadeniach 8 až 10 hodín. V zaujme skvalitnenia rodinnej výchovy a v prípade umožnenia skoršieho odchodu žien do dôchodku skvalitnenia celého rodinného života - by som sa chcela prihovoriť pani ministerke Wolekovej, poprosiť ju, či by bolo možné z hľadiska tejto vážnej situácie, ktorá na Slovensku je, predĺžiť materskú dovolenku dieťaťa do 6 rokov novelou zákona, umožniť skorší odchod žien do dôchodku a vytvoriť rôzne formy pracovných úväzkov v skrátenom pracovnom čase, najmä pre ženy, s možnosťou, že by rozdiel bol doplnený alikvotnou časťou z podpory v nezamestnanosti, ktorý je podstatne nižší, ako keď je zabezpečený celý tento dôchodok. V niektorých rodinách vyznieva veľmi paradoxne, keď matka dvoch-troch malých deti chodí do zamestnania, jedno nesie do škôlky, druhé do jasiel, tretie chodí do družiny, ale otec tejto rodiny poberá podporu v nezamestnanosti a je doma. Myslím, že v zaujme skvalitnenia nášho dorastu by to bolo veľmi efektívne.

Mám tu ešte jednu nie veľmi prijemnú interpeláciu alebo otázku na pána ministra kultúry. Pri schvaľovaní rozpočtu pre kultúru vo výboroch Slovenskej národnej rady bolo konštatované, že na túto sféru je vyčlenených veľmi málo finančných prostriedkov a že z tohto titulu by to smerovalo až ku kolapsu slovenskej kultúry. Bola som však veľmi prekvapená, keď sa mi dostalo do rúk periodikum Zmena a prečítala som si príspevok pod názvom "Cirkus v kostole". Teraz mi nejde ani o to, aby ma zase niekto neobviňoval z nejakých jednostranných pohľadov, ale ide mi o obsah tohto programu, teda nezávisle na tom, v akom prostredí bol realizovaný. V tomto prípade sa uvádza, že bol zneužitý oltár kostola Klarisiek na sexuálne orgie. Myslím si, že tak či tak to nie je program, ktorý ty sme mohli nazvať, že má charakter slovenskej kultúry. V príspevku sa píše, že na tento program bola daná dotácia 100 tisíc. Možno, že to nie je pravda, ale nakoľko to bolo uverejnené v tlači, možno, že aj pánu ministrovi dám príležitosť, aby to vyvrátil, aby sme mali možnosť veriť, že tomu tak nie je. Teda kladiem mu iba otázku, či je pravda, čo sa v tomto príspevku píše.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Prosím, hlási sa pán minister Snopko.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum,

čo sa týka príspevku v Zmene, ten má určitý nadpis. Myslím, že Zmena nepatri k novinám, ktoré by sa snažili

o objektívne informovanie. Môžem zodpovedne povedať, že to, čo je uvedené na titulnej strane, je lož.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Štefan Kružliak. Nie je tu. Ďalšia prihlásená je poslankyňa Bauerova. Pripraví sa poslankyňa Kaliská. Nie je tu, teda pripraví sa poslanec Komár.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

interpelujem pána ministra Tirpáka, pána ministra Hvozdíka a pána premiéra Čarnogurského vo veci protiprávneho postupu pri vydaní rozhodnutia o udelení povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela podľa projektov vypracovaných Hydroconzultom Bratislava, vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, vodohospodárska časť, prípravná etapa, uvedenie vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením, dočasne riešenie zdrže na území ČSFR. Vodoprávne rozhodnutie číslo VOP-137251-A2/1991-K zo dňa 30. 10. dáva povolenie na výstavbu vodného diela v zásade podľa variantu C. Tak závažne rozhodnutie z hľadiska ekonomického, ekologického i medzinárodne právneho bolo vydané oddelením štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia okresného úradu životného prostredia Bratislava-vidiek, podpísané vedúcim oddelenia, ktorý nie je ani štatutárnym zástupcom úradu.

S poľutovaním musím konštatovať, že postup oddelenia okresného úradu ignoruje základné ľudské a občianske práva zakotvené v ústavnom zákone vo viacerých bodoch. Podobne účelovo interpretuje práva obecných samospráv zakotvených v zákone 369 z roku 1990, S 4 ods. 3 a v zákone 71 z roku

1969 o správnom konaní a svojim výkladom porušuje samosprávny princíp, podľa ktorého by obecné zastupiteľstvá mali byť účastníkmi konania a rozhodovania o veciach, ktoré sa dejú v ich katastrálnom území. Spomínané rozhodnutie hrubo zasahuje do práv obecných zastupiteľstiev tým, že stavbu povyšuje na akési dielo sui generis, na ktoré sa akoby bežné zákony nevzťahovali. Podobne sa sústavne negligujú aj stanoviská a odvolania orgánov miestnych samospráv. Je nepochopiteľné, ako oddelenie okresného úradu narába so stanovenými 19 podmienkami, ktoré vymedzil jemu nadriadený orgán Slovenská komisia životného prostredia, keď ich posúva do polohy povinnosti bez konkrétnej zodpovednosti a termínov splnenia. Za najzávažnejšiu však považujem skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané obídením uznesenia Snemovne národov a Snemovne ľudu zo dňa 3. októbra 1991. Pýtam sa pána ministra Tirpáka, či pre ním riadené úrady nie sú závažné uznesenia Federálneho zhromaždenia?

Zároveň interpelujem ministra kontroly vo veci plnenia bodu C spomínaného uznesenia, v ktorom sa ukladá skontrolovať vynakladanie rozpočtových prostriedkov na túto stavbu. Uznesenie Federálneho zhromaždenia ukladá zhodnotiť všetky varianty na základe prehodnotenia ich ekonomických, ekologických, sociálnych a medzinárodne právnych dôsledkov. Rozhodnutie oddelenia okresného úradu sa evidentne nezakladá na podobných analýzach. Je absurdné, že spomínané rozhodnutie mohlo byt vydané a vstúpilo do platnosti. Na jeho základe boli začaté práce pri Čuňove obídením zákonov a uznesenia Federálneho zhromaždenia, vrátane seriózneho prehodnotenia ekonomických, ekologických, sociálnych a medzinárodne právnych dôsledkov takzvaného diela. Vo svetle správy, že federálna vláda sa včera uzniesla v tejto záležitosti na základe odporúčania slovenskej vlády zo 7. decembra, je pre mňa úplne nepochopiteľné ako sa mohlo oddelenie okresného Úradu v tej istej záležitosti rozhodnúť už 30. októbra tohto roku. Zároveň by som sa chcela spýtať pána ministra Tirpáka, aká

je odpoveď česko-slovenskej vlády, keďže uplynul termín 10 dní na požiadavku zastavenia prác na variante C.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Poslankyňa Kaliská nie je tu. Vystúpi poslanec Vladimir Komár.

Poslanec V. Komár:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

pretože som vyčerpal všetky možnosti ako sa dovolať svojich oprávnených záujmov, nárokov, pravdy a spravodlivosti už aj v tomto posttotalitnom období, a nakoľko si pani ministerka Woleková myslí, že jej práca na ministerstve práce a sociálnych vecí spočíva v poberaní ministerského platu a ostatných výhod, usmievaní sa do kamier a v rôznych akciách popularizujúcich jej vlastnú osobu, ako je napríklad plavba po Dunaji, a že osudy občanov jej môžu byť ľahostajné, rozhodol som sa interpelovať pani ministerku Wolekovú vo vlastnej veci, pretože tú poznám najlepšie.

O čo vlastne ide? V roku 1984 som bol daný do medicínsky neindikovanej invalidity, neoprávnene, v rozpore s mojim skutočným zdravotným stavom, na základe nepravdivého posudku. Pretože som sa nemohol dovolať pravdy a spravodlivosti na štátnych orgánoch, napriek odborným správam a súdnoznaleckým posudkom, jeden bol dokonca vystavený v decembri 1989 medzinárodným združením, ktoré svedčia o mojej práceschopnosti, uvítal som zákon č. 87 z roku 1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. V ňom sa v § l ods. l a v S 2 ods. l písm. c/ jasne hovorí: "Správny akt sa zruší, ak bol

dôsledkom politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. " Zruší sa zo zákona a nie z milosti pani Wolekovej. Pre pani Wolekovú však ani zákon, ani skutočnosti svedčiace o medicínsky neindikovanej invalidizácii neplatia. Pre Au je zákon asi zdrap papiera a ľudský osud a zničený ľudský život je jej ľahostajný. Presne ako za čias totality. Sú to slová silné, ale výstižné a pravdivé. Ak takto koná v prípade poslanca, ako asi koná v prípade radového občana? Pani Woleková už moju dôveru nemá, a ako poslanec viem, že ju nemá u viacerých občanov. Ak je neschopná zodpovedne a spravodlivo riešiť tie najjednoduchšie prípady, ako asi rieši tie zložitejšie, či problémy celku? Svojou nezodpovednou prácou na jednej strane poškodzuje občanov, ich oprávnené nároky, na druhej strane umožňuje staronovým mafiám v úradoch práce a sociálnych veci priživovať sa na našich daniach. Pácha tým zlo politické i materiálne.

Na záver chcem povedať ešte tolko: Minule tu niektorí poslanci poukazovali na to, že pôda Slovenskej národnej rady sa stáva miestom na oznamovanie trestnej činnosti, že to by sa nemalo diať. Plne s tým súhlasím, ale tento názor môžem rešpektovať až vtedy, keď tu bude skutočná demokracia, skutočne nezávislé súdnictvo a skutočne spravodlivý právny štát. Zatiaľ nič z toho tu nie je. Voluntaristicky tu vládnu staronové mafie vo všetkých štátnych orgánoch, ktoré bez zábran šliapu po ľudských právach, ľudskej dôstojnosti, po zákonoch, na ktoré sa tak vehementne odvolávajú, ak ide O ich korytá. Preto si myslím, že táto pôda, ak bude skutočne prebiehať demokratizácia, ostane ešte dlho miestom, kde sa budú oznamovať trestné činy a prehmaty funkcionárov šliapucich po ľudských právach, slobodách a zákonoch.

Preto aj ja, či sa to niekomu páči alebo nie, podávam t tohto miesta a na tejto parlamentnej pôde podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky JUDr. Bachovi, ktorý

pani ministerke osobne poslal prokurátorské upozornenie, že v mojom prípade bol v správnom konaní porušený zákon, na začatie trestného stíhania proti pani Wolekovej pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona ods. l písm. a/ a c/ a ods. 2 písm. a/ a c/. Pani Woleková tým, že úmysle prekrúca fakty a skutočnosti v môj neprospech, aby zakryla trestnú činnosť funkcionárov jej ministerstva z minulosti, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a úmyselne si neplní povinnosť vyplývajúcu z jej právomoci. Okrem toho tým, že namiesto zrušenia zmanipulovaného správneho aktu vo vykonštruovanom správnom konaní, ako jej to ukladá zákon č. 87 z roku 1991 Zb., naďalej vo veci úmyselne nekoná, alebo koná tak, že je to v rozpore so zákonom, spôsobuje mi naďalej značnú morálnu, celospoločenskú i materiálnu škodu. Tým, že sa mi v dôsledku nezákonného správneho aktu mesačne vypláca suma cca 2 9OO Kčs, pani ministerka svojim konaním, či lepšie povedané nekonaním umožňuje priame rozkrádanie národného dôchodku o túto sumu. Z týchto dôvodov žiadam generálneho prokurátora Bachu, aby začal konanie vo veci proti ministerke práce a sociálnych vecí.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Faktickú poznámku má pani ministerka. Ministerka práce a sociálnych veci SR H. Woleková:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Komár musel zneužiť post poslanca na to, aby riešil svoje veci, čo viem, že je v rozpore so sľubom, ktorý dal. Na svoju obhajobu chcem po-

vedať, že náš úrad je až ten druhy. Vydávame správne rozhodnutie na základe dobrozdania lekárov, nemôžeme rozhodnút inak, pokiaľ nám lekári nepovedia, že prvý posudok, ktorý sme od nich dostali, je neplatný. Pokiaľ viem, pán minister Rakús sa rozhodol, že za ministerstvo zdravotníctva niečo také učiní. Takže čakám od lekárov, že dostanem iné dobrozdanie, na základe ktorého budeme môcť toto správne rozhodnutie zrušiť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako ďalšia sa prihlásila pani poslankyňa Badálová.

Poslankyňa B. Badálová:

Vážený pán podpredseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážená Slovenská národná rada,

je mi veľmi smutno z vystúpenia pána poslanca Konára. Dovoľte, aby som skutočne pani Wolekovej vyslovila hlbokú vďaku za to, čo robí v prospech nás všetkých. Opakujem, v prospech nás všetkých. Ale pýtam sa, prečo pán poslanec Komár a ďalšia jeho suita, ktorá bola v Michalovciach, nevyslovila nedôveru pánu ministrovi Pittnerovi, keď zistila, že v Michalovciach skutočne mafia existuje, a polícia od marca nie je na pôde Slovenskej národnej rady doriešená. Toto by nás malo zaujímať takisto, ale nie osobný prospech pána Komára. Je to smutná vec. Prepáčte, pani ministerka.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Poslanec Komár.