okrajovo dotklo aj otázok zmluvy, ale z hľadiska obsahu prípravy alternatívnych riešení a diskusie o vecných otázkach sa nediskutovalo. Rozhodnutie predsedníctva je také, že v utorok 17. 12. pred schôdzou Slovenskej národnej rady sa predsedníctvo zíde a vecne posúdi alternatívne návrhy resp. stanoviská jednotlivých klubov k tým 22 sporným bodom, o ktorých tu bolo hovorené. Zatiaľ teda konštatujem, že bod č. 2 nášho uznesenia splnený nebol a schôdza by sa k tomu nejakým spôsobom vo svojom ďalšom uznesení mala vyjadriť.
V bode č. 3 sa ukladalo predsedníctvu pripraviť hodnotenie jednotlivých variantov najvyšších zákonodarných organov spoločného štátu a poskytnúť ich klubom spolu so znením čl. 25 textu zmluvy do 20. novembra, článok 25 sme dostali v samotnom texte zmluvy, ovšem hodnotenie jednotlivých variantov predsedníctvo neurobilo, čo v podstate sa dá chápať tým, že nebolo vtedy celkom jasné, aký bude ďalší postup. Medzičasom sa objavili iniciatívy prezidenta ČSFR, ktorý predložil svoju predstavu najvyššieho zákonodarného zboru, a do Slovenskej národnej rady prišiel list podpredsedu Federálneho zhromaždenia pána Jičínskeho, ktorým informoval predsedníctvo, že skupina poslancov, ktorí pracovali na federálnej ústave, spracovala návrh, ako by mohli vyzerať najvyššie zákonodarné zbory v alternatíve a odporúča, aby sa k tomu vyjadrili najprv jednotlivé kluby, teda, aby sa nerokovalo len o návrhu prezidenta, ale aby sa zvážili aj iné vecne prepracované alternatívy v návrhu 1071, teda tlač FZ 1071. Myslím si, že mali by sme na to zareagovať a odobriť, alebo nesúhlasiť s uznesením predsedníctva, ktoré pridelilo tento návrh do klubov do 17. januára budúceho roku.
Ďalší bod č. 4 ukladal predsedníctvu nasledovné: na 19. schôdzu pripraviť komplexne bod príprava štátoprávneho usporiadania, o ktorom práve rokujeme, včítane prípravy Predsedníctva Slovenskej národnej rady na rokovanie s Predsedníctvom Českej národnej rady. Zatiaľ o tomto bode neza-
znelo vlastne nič. Myslím si, že snáď by sme sa aj k tomu mohli vyjadriť.
Ďalej uznesenie ukladalo komisii pre prípravu ústavy urýchlene dokončiť redakčne práce na texte Ústavy Slovenskej republiky a predložiť ho na prerokovanie predsedníctvu a poslaneckým klubom. Ústavu máme, ale bod splnený nebol, pretože redakčná komisia, ktorá sa zišla, mysli sa komisia pre prípravu ústavy, rokovala spôsobom, že sa zišla, dostala do toho momentu prepísaný text ústavy, ku ktorému sa ale nemohla vyjadriť v tom zmysle, ako tu bolo povedané, že by vychytala ešte niektoré redakčné resp. legislatívno-technické veci. Myslím si, že aj to treba predĺžiť, a v tom zmysle, ako tu prebiehala diskusia, redakčné úpravy na texte dokončit. Potom ju môžeme predložiť na verejnú diskusiu.
Úlohy, ktoré sme uložili vláde, splnené boli. To bola analýza jednotlivých modelov a vypracovanie stanoviska ku sporným ustanoveniam zmluvy najmä v oblasti kompetencii. Ak za takéto vyjadrenie resp. stanovisko budeme považovať známe uznesenie vlády, môžeme povedať, že vláda svoje úlohy splnila. O odporúčaní poslaneckým klubom, aby prerokovali návrh štátnej zmluvy som už hovoril - kto a ako sa s nimi vyrovnal.
Chcem sa teraz vyjadriť k uzneseniu, ktoré prijala česká národná rada, pretože si myslím, že sa dotkla kľúčových bodov, ktoré momentálne v oblasti štátoprávneho usporiadania je potrebné zvážiť. V bode č. 2 sme boli informovaní a máme to všetci pred sebou, resp. to dostali jednotlivé kluby, že Česká národná rada považuje za nevyhnutné, aby zákonodarnými a výkonnými kompetenciami, ktoré zabezpečujú jednotný ekonomický a sociálny priestor, disponovali federálne orgány. Obdobné stanovisko Slovenskej národnej rady by Česká národná rada považovala za jednoznačný prejav vôle Slovenskej národnej rady ku kontinuite spoločného štátu. Mám k tomuto uzne-
seniu resp. k našej prípadnej reakcii na to niekoľko poznámok. Aj zástupca ODÚ VPN na minulom zasadnutí, keď sme o tomto diskutovali, sa nevyjadroval v zmysle jednotného ekonomického a sociálneho priestoru, ale spoločného ekonomického a sociálneho priestoru. To nie je, prosím, slovičkárenie, je to vyjadrenie toho, že spoločný ekonomický priestor je taký, na ovplyvňovanie ktorého majú vplyv dvaja, ktorí ho vytvárajú, pripadne viacerí. Jednotný priestor si predstavujem tak, že to má v rukách ktosi, kto je jediný, a ten vlastne rozhoduje o tom, akým spôsobom bude tento priestor fungovať. Myslím si, že by sme sa mohli k tomu vyjadriť v takomto zmysle. Ak nás vyzýva Česká národná rada - už tu veľmi emotívne k tomu vystúpil pán Hrnko, ktorý sa odvolával na históriu, ja by som sa odvolával na súčasnú situáciu - takisto by sme mohli žiadať od Českej národnej rady, aby vydala stanovisko alebo prehlásenie, že chce so svojím menším partnerom, ktorým sme my ako Slovenska republika z hľadiska počtu obyvateľov a územia, žiť v rovnoprávnom štáte. To nám zatiaľ nikto nepovedal.
Takisto si myslím, že by sme mohli požadovať, aby sme sa obaja, teda aj Česká republika vyjadrili, aký vzťah budú mat republiky k federácii. Je obvyklou obavou súčasti zložených štátov, akým federácia je, že federácia kdesi utečie, to centrum, ktoré vlastne má svoje právomoci, a že si osobuje príliš veľa moci alebo právomoci, ktoré pridelene ma. Takisto by sme mohli žiadať od Českej národnej rady, že sa toto nestane. Takisto, k čomu by sme sa mali vyjadriť a čo sa nám nepodarilo, pretože sme možno toho chceli priveľa, X profederálnemu stanovisku vlády. Mám totiž informáciu, že k tomuto bodu 2 Česká národná rada mala pôvodne návrh, aby obdobné stanovisko Slovenská národná rada prijala pri prerokúvaní rozpočtu. Našťastie, v Českej národnej rade bola natoľko triezva atmosféra, že tie slová pri prerokúvaní rozpočtu odtiaľ vypadli. Myslím si, že sa musíme k tomu vyjadriť aj my a odmietnuť spájanie rozpočtu s otázkami štá-
toprávneho usporiadania i v tom zmysle, ako tu o tom informoval premiér, keď hovoril o tom, ako prebiehali rokovania v Brne a v súvislosti s komuniké, ktoré sa tam prijalo.
Čo sa týka bodu č. 3, že zaväzuje Predsedníctvo Českej národnej rady, aby vyzvalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady k rokovaniam, obdobný záväzok je vyjadrený v našom uznesení č. 197, kde si myslíme, že by rokovania mali pokračovať, takže nevidím dôvod toto opakovať.
Ešte poznámku k záväzkom. Osobne som takisto presvedčený, že najlepším záväzkom oboch strán k tomu, že chcú vybudovať, spoločný štát, je ďalšie pokračovanie, a otvorené pokračovanie prac na zmluve, ktorá zaviaže obe republiky, že budú žiť v spoločnom štáte. Slovenská republika ponuka záväzok, ktorý Česká národná rada, neviem prečo, akceptovať nechce. Sme ochotní schváliť zmluvu, ktorú prijmú obe republiky ústavným zákonom Slovenskej republiky, povýšiť ju na najvyššiu možnú závažnú právnu mieru, akou Slovenská republika disponuje. Česká národná rada chce schváliť zmluvu medzi republikami uznesením Českej národnej rady. Takisto si myslím, že je tu určitá disproporcia v tom, ako kto chápe vôľu k spoločnému štátu a jej právne vyjadrenie.
K bodu t. 4, že Česká národná rada nepovažuje novelizáciu článku 142 ústavného zákona navrhnutú Predsedníctvom Slovenskej národnej rady za nevyhnutne potrebnú vzhľadom na princíp ratifikácie, chcem pripomenúť uznesenie č. 197, ktoré v bode číslo 3 hovorí: "Slovenská národná rada súhlasí s postupom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aby zmluva medzi Českou a Slovenskou republikou bola uzavretá ako právny a trvalé platný dokument. Za ústavný a možný postup dosiahnutia tohto stavu považuje prípravu iniciatívneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení článok 142 v znení neskorších zmien. Potom je tam návrh, ktorý pripravil prof. Plank. Problém je v tom, že toto sme prijali 15. novembra
a odvtedy nebola na slovenskej strane vôľa, aby pripravila takýto iniciatívny návrh ústavného zákona. Trocha nás predbehol pán prezident, ktorý predložil polovicu toho návrhu. Predložil návrh na ratifikáciu. Myslím si, že to nestačí. Ak dáme národným radám právo vyjadriť sa k ústave spoločného štátu, to znamená, že súhlasíme s princípom ratifikácie, pýtam sa, kde dáme národným radám priestor, aby vyjadrili svoje predstavy o spoločnom štáte? Predpokladám, že takýmto priestorom je zmluva medzi republikami. Zmluva by mala mať právnu silu, o ktorej som tu hovoril. Len oblúk zmluva - spoločný ústava - ratifikácia dáva logický zmysel. Myslím si teda, že je našou povinnosťou, ak to doteraz nebolo schopné urobiť predsedníctvo a ústavnoprávny výbor, ktorý rokoval o návrhu prezidenta, aby sme odporučili Federálnemu zhromaždeniu, že si myslime, že by návrh na ratifikáciu mal byt doplnený článkom l, teda častou, ktorá by dala zmluve právny štatút. Myslím si, že je to naša povinnosť, ak ďalej stojíme za uznesením, ktoré sme prijali. Ak to, prosím, nie je pravda, musíme bod 3 uznesenia č. 197 zrušiť. Tento právny krok by sme malí urobiť už aj preto, že pôvodne Federálne zhromaždenie malo dnes rokovať o návrhu prezidenta k spôsobu prijímania Ústavy. Prezidentove návrhy boli odložené aj s odôvodnením, že Federálne zhromaždenie bude najprv rokovať o ekonomických zákonoch, a nám to vytvorilo priestor, aby sme zaujali jednoznačné stanovisko, ako si predstavujeme dopracovanie tohto návrhu, samozrejme, ak sme o tom presvedčení.
V bode č. 5 Česká národná rada sa vyjadrila k otázke zloženia zákonodarného zboru, teda istým spôsobom je pred nami, a vyjadrila sa veľmi kuriózne, pretože sa prihlásila za myšlienku senátu, teda dvojkomorového parlamentu a vložila mu to, čo prezident chcel dať federálnej rade, to znamená právo suspenzívneho veta. Slovenska národná rada možno dnes nemá stanovisko, pretože v kluboch sme o tomto návrhu nero-
kovali. Mali by sme si však nejakým spôsobom povedať, kedy sa k tomu vyjadrime. O tom návrhu som už hovoril.
V poslednom bode Česká národná rada odporúča podporiť návrh prezidenta na ratifikáciu. Myslím si, že rovnako by sme to mali urobiť my.
Ešte mám dve poznámky. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, keď rokovalo o zmluve, predsa len čosi povedalo. Zaviazalo jednotlivé politické strany, ktoré sú zastúpené v Predsedníctve Slovenskej národnej rady, aby rokovali s obdobnými stranami na českej politickej scéne, a povedal by som, získavali ich pre spoločný postup, aby predsedníctva dospeli k nejakej dohode. Pri takýchto konzultáciách som zistil, resp. klub, ktorý zastupujem, že partneri na českej politickej scéne, s ktorými sme sa bavili, a tým chcem máličko vysvetliť aj bod č. 4, prečo česká strana má taký rezervovaný vzťah k otázkam zmluvy, že Česká národná rada resp. politické strany v nej zastúpené nechápu, nechcú chápať, alebo možno nevedia celkom dobre, pretože my sme im to nepovedali, v akom zmysle chápeme povahu zmluvy. Ak by sme novelizovali článok 142, istým spôsobom by sme zmluvu kodifikovali, to znamená, že by bola súčasťou právneho systému, ale to, čo je ďalej nejasné, je postavenie zmluvy. Česká národná rada resp. partneri, s ktorými som mal možnosť hovoriť, majú pocit, že sa usilujeme, a to je vyjadrené v článku 142, aby zmluva bola nad ústavou, to znamená, aby to bol dokument, ktorý bude vyšší ako ústava. Myslím si, že takéto chápanie nie je tu prevládajúce, ale nemôžem to povedať. Za seba chápem, že zmluva bude základom spracovania spoločnej ústavy, ktorá bude potom najvyšším zákonom spoločného štátu. Zmluva bude ďalej závažná pre národné republiky, ktoré budú mať možnosť opakovanou ratifikáciou sa vyjadrovať k zmene ústavného systému. To, prosím, hovorím svoj osobný názor, ktorý ale česká strana nepozná, teda nepozná názor nás, ako pléna Slovenskej národnej rady, ako si ďalej pred-
stavujeme dotvorenie toho, čo sme povedali v uznesení 197, že zmluvu chápeme ako právny a trvalé platný dokument. Tie slová sú jasné po prijatie ústavy. Čo bude potom, to na českej strane jasné nie je, vytvárajú sa rôzne dohady a špekulácie. Preto si myslím, že by sme sa mohli k tomu vyjadriť.
Záverom dávam procedurálny návrh, aby k uzneseniu, ktoré tu bolo predložené, bolo dopracovaných viacero bodov v tom zmysle, ako sa tu povedalo, a aby sa k tomu vyjadrili politické kluby, prípadne aby sa zišlo politické grémium. Ak Česká národná rada vedela k tomu zvolať osobitnú schôdzu na utorok tohto týždňa, myslím si, že môžeme tomu venovať ešte 30 minút, pripadne hodinu, aby sme spracovali niečo, čo bude vyjadrovať názor tohto pléna pre tento moment. Uznesenie v ton zmysle, ako sa tu o ňom hovorilo, sa mi zdá málo, navrhujem preto tento postup.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika len v jednej veci. Uznesenie, ktoré som prečítal, vôbec nereagovalo na veci, o ktorých pán poslanec Ftáčnik hovoril. Týka sa výlučne návrhu ústavy, ničoho iného. Pochopiteľne, nereaguje ani na vyjadrenie Českej národnej rady, ani na zmluvu. Samozrejme, pripúšťam, že by sme mali prijať aj ďalšie uznesenie týkajúce sa zmluvy, pokúsiť sa o jeho naformulovanie.
Druhý bod, ktorý spomínal, že podlá rokovacieho poriadku patrí Predsedníctvu Slovenskej národnej rady povinnosť a právo zhrnúť výsledky. V návrhu to tak doslova znie, že komisii sa ukladá, aby zhromaždila, vyhodnotila výsledky verejnej diskusie a predložila ich Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Je to podľa § 60 odsek 6, sme si toho naozaj
vedomí. Ďalej vás chcem opraviť, pán poslanec, ten Plankov návrh sme poslali v pondelok. Poslalo ho oficiálne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako iniciatívny návrh, doplnenie ústavného zákona. Čiže tento v Prahe je a prerokúvajú ho.
K samotnému návrhu uznesenia k zmluve - považoval by som za vhodné, keby sme aj v kluboch zvážili, nakoľko náš návrh uznesenia k zmluve ma zároveň reagovať aj na uznesenie Českej národnej rady. Som si vedomý toho, že pokiaľ budeme reagovať na návrh Českej národnej rady, bude to uznesenie konfrontačné, pritom nás úplne jednoznačne zaujíma naše stanovisko k nášmu návrhu zmluvy. O tom sa nemáme čo inde baviť, svoje stanoviská si k tomu máme a môžeme povedať. Odporúčam zvážiť v kluboch, aby sme uznesenie k návrhu zmluvy prijali pripadne zajtra.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
V pondelok som nebol na celom predsedníctve, ale sú aj ďalší členovia predsedníctva, ktorí nie sú si vedomí, že sme reagovali na článok 142.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Kópia je k dispozícii na sekretariáte, oficiálne sme to odoslali faxom, pretože sme boli vyzvaní, aby to tam bolo v pondelok, nakoľko v utorok o tom rokuje Federálne zhromaždenie. Návrh presne v tom znení, ako hovoril pán poslanec, bol odoslaný.
Ako posledný sa prihlásil pán poslanec Haťapka.
Poslanec P. Haťapka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážene poslankyne a poslanci,
v súvislosti s ďalším postupom pri tvorbe zmluvy chcel by som uviesť pár poznámok na tému spojov eventuálne dopravy. O probléme spojov sa dosť podrobne hovorilo v rozprave k zriadeniu Ministerstva dopravy a spojov Slovenskej republiky.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prepáčte, pán poslanec, ale som povinný upozorniť na odbočovanie od témy. Viem, že v zmluve je aj problém dopravy a spojov, ale teraz nemáme rozpravu k zmluve. Povedali sme, že to vyriešime najprv v kluboch a dáme k tomu nejaký návrh.
Poslanec P. Haťapka:
Môžem tento návrh dať v kluboch. Osobne som chcel ovplyvniť aj ďalších, ale môžeme to dať v našom klube. Dobre, vzdávam sa vystúpenia.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím, pán poslanec Brestenský, faktická poznámka. Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
nemám faktickú poznámku, ale pozmeňujúci návrh do uznesenia. Nepochybujem o schopnosti členov predsedníctva a čle-
nov komisie, ale ak verejná diskusia vyvolá záujem našich obyvateľov, za 15 dni spracovať odozvu, to je veľmi málo. To je jednoducho nemožné. Domnievam sa, že 15-dňová lehota na spracovanie týchto náležitostí nepostačuje. Preto buď musíme skrátiť verejnú diskusiu alebo posunúť, predloženie návrhu ústavy na prerokovanie do výborov. Prosil by som, pán podpredseda, keďže v tejto oblasti sa lepšie vyznáte, keby ste ten termín upravili.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Formálne by ste mali dať pozmeňujúci návrh. Poslanec R. Brestenský:
Navrhujem, aby sa návrh ústavy do výborov predložil do 29. februára.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Budeme o tom hlasovať osobitne. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Táraj.
Poslanec Š. Táraj:
Vážená Slovenska národná rada, dávam návrh na ukončenie tejto rozpravy, poradiť, sa o návrhu uznesenia v kluboch a následne o tom hlasovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Uznesenia sú dve resp. až tri, podľa toho, čo navrhoval pán poslanec Ftáčnik. Jedno uznesenie je k ústave, tam máme iba schváliť alebo neschváliť, či to ide na verejnú diskusiu. V diskusii som nepočul ani jeden návrh, ktorý by proti tomu namietal. Odporúčam o tomto uznesení hlasovať. Druhé
uznesenie je o štátnej zmluve. K tomu by mali zaujať, stanovisko poslanecké kluby a predložiť nejaký návrh. Tretí návrh podal pán poslanec Ftáčnik. To je reakcia na uznesenie Predsedníctva Českej národnej rady. Tam asi budeme hlasovať o tom, či budenie na to reagovať, a aká áno, podklady by mali pripraviť poslanecké kluby.
Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Súhlasím s postupom, ktorý navrhol pán poslanec, ale predtým nech sa zíde politické grémium, nech sa tam veci vyjasnia.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Aj k samotnému návrhu ústavy? Tam totiž máme odhlasovať iba to, či to dávame alebo nedávame na verejnú diskusiu.
Poslanec A. Hrnko:
Myslím si, že by sme mali schváliť všetko v jednom balíku.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Najskôr by sme mali hlasovať o návrhu poslanca Taraja na ukončenie rozpravy. Po druhé by sme mali hlasovať o návrhu, či dáme celý problém do klubov a potom prijmeme spoločné uznesenie ku všetkým trom bodom. Ako prvý som navrhol, aby sa prijalo uznesenie k ústave. Malo by sa hlasovať aj o tomto mojom návrhu a potom by sa malo hlasovať o spoločnom návrhu ku všetkým trom bodom.
Pán poslanec Sečánský - faktická poznámka.
Poslanec M. Sečanský:
Predovšetkým chcem opraviť, pána Ftáčnika. Stanovisko nášho klubu k štátnej zmluve sme dali. Pokiaľ ide o termíny, ktoré sa tu navrhujú, je fakt, že termín do do konca januára je dosť krátky, ale nedporúčam ho predlžovať. Prečo? Som toho názoru, že do 15. februára je možné spracovať výsledky verejnej diskusie, aby sme získali mienku verejnosti. Tých 15 dní by na to malo stačiť. Ak to pretiahneme do konca februára, potom sa to dostane na program niekedy v marci, v apríli a štátoprávne usporiadanie bude súčasťou predvolebného boja. Predsa sme chceli, aby to bolo usporiadané ešte predtým, aby tieto otázky nezasahovali do volebného boja, lebo sa to zneužije. Preto by bolo dobré tieto termíny nepredlžovať. Je to základná otázka, ktorou bola poverená tato Slovenska národná rada, mala by ju doriešiť v kľude.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Najskôr budeme hlasovať o návrhu poslanca Tára ja na ukončenie rozpravy k týmto bodom.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 99 poslancov. / Kto je za návrh poslanca Taraja? /Za návrh hlasovalo 90 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Vyhlasujem rozpravu k 22. bodu za skončenú.
Zo 4 návrhov, ktoré tu odzneli, prvý bol môj návrh na uznesenie k samotnej ústave. Pozmeňujúci návrh k nemu pred-
niesol pán poslanec Brestenský, aby bol termín posunutý do 29 februára. Podlá rokovacieho poriadku najprv by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu a potom o samotnom návrhu.
/Hlasy z pléna, aby sa to dalo do klubov. /
Navrhujete, aby sa aj to dalo do klubov. To znamená, že by sme teraz mali vyhlásiť prestávku. Obavám sa, že porada klubov k samotnému návrhu zmluvy nie je otázkou 10 minút, to bude určite oveľa širší problém. Stotožňujem sa s tým, čo povedal pán poslanec Sečánský. Problém ústavy sme odložili už na minulom zasadaní, odložili sme ho na dnes a teraz sa nám to znovu skomplikuje, ak ho budeme viazať na problém zmluvy alebo dokonca s reakciou na uznesenie Českej národnej rady. Dovolím si trvať na rokovacom poriadku. Navrhol som najskôr hlasovať o návrhu ústavy a potom o ďalších návrhoch. Nemyslím si, že je jednoduché to všetko zhrnúť.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem vysvetliť, že návrh, ktorý som dal, sa netýka obsahu zmluvy. Myslím si, že teraz treba prijať procedurálny postup, čo ďalej navrhujeme, aký ma by ďalší postup z hľadiska zmluvy. V tomto zmysle si myslím, že by sa mali poradiť kluby. Nemalo by byť takým veľkým problémom tento postup nájsť. Prezentoval som to tak, že je dojem, že predsedníctvo veci naťahuje, Česká národná rada nás žiada o rokovania, takže treba určiť, dokedy sa to má stať - a aj vzhľadom na to, že naše vlastne uznesenie sa v tejto oblasti neplní. K tomu sa musí vyjadriť národná rada - k tejto procedurálnej stránke.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Hovoríte o zmluve. Iste, stále som spomínal dve veci - ústavu a zmluvu. Sú to dva úplne nezávisle a samostatné body. Akonáhle ich spojíme a začneme ich dávať, do jedného uznesenia, dostávame sa do rizika ďalších prieťahov. Nevidím dôvod, prečo sa má problém ústavy odkladať.
Ešte sa hlási pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo;
Domnievam sa, že nikto nespochybňuje, že sa bude samostatne hlasovať, o zmluve a o ústave, pripadne aj o stanovisku Českej národnej rady. Tu ide o to, že sa o všetkom poradíme a potom budeme samostatne hlasovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Je to normálny rokovací postup. Dal som návrh, tak som povinný dať o ňom hlasovať. Ak bude zamietnutý, bude sa celý problém prerokovávať spoločne. Kvôli poriadku ešte raz ho prečítam, je to veľmi jednoduchý návrh: Slovenská národná rada berie na vedomie návrh ústavy vypracovaný komisiou. Ukladá predsedníctvu predložiť ho podľa rokovacieho poriadku na verejnú diskusiu od 15. decembra do 31. januára. Doplnil som to poznámkou, že pred jeho zverejnením treba vykonať potrebnú redakčnú jazykovú úpravu. Po druhé - komisií sa ukladá v zmysle rokovacieho poriadku to vyhodnotiť, závery predložiť predsedníctvu. Môj návrh bol do 15. februára 1992. Prosím, aby sa o tomto návrhu hlasovalo.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 103 poslancov. / Kto je za tento návrh? /Za návrh hlasovalo 77 poslancov. /
Kto je proti tomuto návrhu? /Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /
Konštatujem, že tento prvý návrh sme prijali.
Musíme sa ešte dohodnúť. Poslanec Fogaš sa už sám ponúkol, že by sa v komisii zúčastnil redakčnej úpravy spolu s legislatívnym odborom Kancelárie Slovenskej národnej rady. Kancelária Slovenskej národnej rady zariadi, aby bol dodržaný termín. Nájdeme vhodnú formu zverejnenia - buď v tlači alebo vo forme brožúry.
Pán poslanec Andel - faktická poznámka. Poslanec M. Andel:
To znamená, že teraz sme vlastne schválili návrh uznesenia, ktorý ste prečítali. Teda termín 15. február sme schválili?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Áno. Poslanec M. Andel:
Chcem sa spýtať, ako sme schválili predloženie na verejnú diskusiu, od 9. decembra?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Nie, máte pred sebou starý návrh. Čítal som opravený návrh. Je to od 15. decembra 1991 do 31. januára 1992.
Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán podpredseda, bolo by dobré, aby sme počítali tiež s tým, že pripomienky bude treba systematicky zhromažďovať. Preto by bolo potrebne, aby predsedníctvo vytvorilo skupinu buď pracovníkov legislatívy alebo profesionálnych pracovníkov, ktorí to dajú dohromady, lebo komisia to nemôže dať dohromady. To je jasne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, to mi je jasné, ale nemyslím, že by plénum malo ukladať všetky takéto normálne administratívne postupy. Je tu Kancelária Slovenskej národnej rady. Samozrejme, predsedníctvo musí uložiť príslušným útvarom, bude to zrejme dosť rozsiahla akcia, musíme na to vytvoriť, nejaké inštitúty, ktoré to budú priebežne triediť a vyhodnocovať.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Len aby sa na to nezabudlo, lebo potom zase sa dostaneme do časovej tiesne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďalší návrh sa týkal štátnej zmluvy. Prosil by som, keby pán poslanec Ftáčnik tento návrh zopakoval, teda uznesenie k návrhu štátnej zmluvy.
Poslanec M. Ftáčnik:
Nepodal som konkrétny návrh, ale podal som návrh, aby sa zišlo buď grémium alebo kluby a poradili sa, akým spôsobom ďalej postupovať vzhľadom na to, že neboli splnené všet-
ky body uznesenia Slovenskej národnej rady číslo 197. Takže v tomto zmysle som dal návrh. Ak chcete, o tom sa môže hlasovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Áno, budeme o tom hlasovať. Potom budeme ešte osobitne hlasovať, či prijmeme samostatné stanovisko k uzneseniu Českej národnej rady alebo nie. Pokiaľ teda trváte na tom, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán podpredseda, nenavrhoval som, aby sme sa meritorne vyjadrovali k stanovisku Českej národnej rady, ale vyjadrili sa k bodom, ktoré sú obsiahnuté v tomto stanovisku. To môže byť naša vlastná reakcia, náš vlastný pohľad na veci, o ktorých hovorí stanovisko. Takže nemyslím si, že budeme hrať takú hru, že oni prijmú stanovisko, potom my, atď. To nám neprisluší, ale mali by sme sa ku kľučovým otázkam vyjadriť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Beriem na vedomie. Dávam hlasovať, o návrhu poslanca Ftáčnika, aby sa návrh štátnej zmluvy tak, ako ho máme pred sebou, prerokoval ešte v kluboch, a aby sa až po rozhodnutí a záveroch klubov pripravilo uznesenie, ktoré potom prijme plénum Slovenskej národnej rady.
Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Ešte raz zopakujem, o čom by sme mohli hlasovať. Navrhujem, aby sa stretlo politické grémium a vyjadrilo sa k tomu, k čomu sa ešte treba vyjadriť, v pléne Slovenskej narod-