nej rady, lebo vaším uznesením sme vyriešili problém ústavy a všetky ostatné problémy, podlá môjho názoru, ostali otvorené. Takže nehovorme o zmluve, ale hovorme o otázkach štátoprávneho usporiadania, ktoré sú ešte otvorené, aby sa k tomu zišlo grémium a kluby. Ak sa dohodnú, že už netreba nič, aj mlčanie je niečo, ale nech sa dohodnú kluby. Takže navrhujem, aby sa zišlo grémium a poslanecké kluby k tomu, čo ešte treba v pléne Slovenskej národnej rady v tejto chvíli prijať k štátoprávnemu usporiadaniu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem, spresňujem to, teda hlasujeme o tom, či problém posunieme do klubov. Kluby sa vyjadria k otvoreným otázkam štátoprávneho usporiadania, vrátane zmluvy, eventuálne uznesenia Českej národnej rady.
Prosím, pán poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka:
Pán predsedajúci, neviem, či tu nedochádza k hlbokému nedorozumeniu. Myslím si, že sme už hlasovali o ukončení rozpravy na návrh pána poslanca Taraja v zmysle návrhu pána poslanca Ftáčnika. Urobili sme už jeden krok navyše, prijali sme uznesenie k ústave. Chápem, že sa teraz rozídeme do poslaneckých klubov a budeme diskutovať o ton, čo hovoril pán poslanec Ftáčnik, príjmeme k tomu stanovisko a potom sa rozhodneme, či budeme hlasovať k tým problémom, o ktorých hovoril.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážení, v tom prípade považujem za potrebné upozorniť, že ak sa teraz rozídeme do klubov, je to vlastne prerušenie nášho rokovania.
/Hlasy z pléna, aby sa rokovanie prerušilo. /
Dobre, čiže navrhujete, aby sme prerušili rokovanie a aby sa poradili poslanecké kluby, na to sa stretnú predsedovia poslaneckých klubov, politické grémium, a predložia eventuálny návrh.
Prerušujem teda rokovanie do 17. 00 hodiny. Prosím poslanecké kluby, aby sa zišli a problém prerokovali.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Dovoľte, aby som informoval, že po rokovaní v poslaneckých kluboch sa stretlo politické grémium predsedov politických klubov. Na tomto grémiu sme konštatovali, že zásadne ani jedna zo strán a hnutí nemá v tejto chvíli návrh na nejakú radikálnejšiu alebo podstatnejšiu zmenu oproti materiálu, ktorý máme všetci pred sebou, ktorý bude predmetom ďalšieho rokovania s českou stranou. Prosím poslanca Tatára, ktorý z tohto politického grémia urobil návrh uznesenia, aby to prečítal, aby ste mali možnosť vypočuť si, čo navrhujeme. Prosím poslanca Tatára.
Poslanec P. Tatár:
Vážení prítomní, ide o návrh, ktorý z konfrontácie stanovísk spoločne pripravilo politické grémium. Je v troch bodoch:
1. Slovenská národná rada zobrala na vedomie návrh zmluvy medzi českou republikou a Slovenskou republikou.
2. Poslanecké kluby odovzdali Predsedníctvu Slovenskej národnej rady svoje alternatívne stanoviska k sporným ustanoveniam zmluvy ako podklad pre ďalšie rokovanie.
3. Slovenská národná rada odporúča Predsedníctvu Slovenskej národnej rady pokračovať v zmysle uznesenia č. 197 v rokovaniach s Predsedníctvom Českej národnej rady a pri rokovaniach uplatňovať zmluvný a ratifikačný princíp.
To je návrh uznesenia. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Má niekto ďalšie pripomienky alebo pozmeňovacie návrhy k tomuto bodu? Pán poslanec Kerti.
Poslanec A. Kerti:
Mne sa zdá, že v prvom bode chýba slovo "predloženej" zmluvy. Keby sa to tam zakomponovalo.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím poslanca Tatára, keby prišiel k mikrofónu a opravil to.
Poslanec P. Tatár:
Môžeme to akceptovať bez hlasovania, lebo to je technická úprava textu a jeho spresnenie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ma niekto ďalší pripomienky? Ak nemá, dám hlasovať o návrhu uznesenia pléna Slovenskej národnej rady tak, ako ho prečítal poslanec Tatár, čiže berie na vedomie materiál,
ukladá Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby pokračovalo v rokovaniach v intenciách pripomienok, ktoré urobili poslanecké kluby. Celý text bude napísaný a rozmnožený.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 105 poslancov. / Kto je za takýto návrh uznesenia? /Za návrh hlasovalo 77 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali ďalšie uznesenie o štátoprávnom usporiadaní a o postupe Predsedníctva Slovenskej národnej rady v ďalších rokovaniach s českou národnou radou.
Myslím, že tým sme vyčerpali všetky problémy, teda končím rokovanie o 22. bode programu. Bod 23 sme vypustili z programu 19. schôdze, takže by sme mali pokračovať bodom 24, ktorým je informácia predsedu vlády.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím pracovníkov Kancelárie Slovenskej národnej rady, aby zistili, či je predseda vlády v budove. Pokiaľ by tu nebol, museli by sme hlasovať o zmene programu.
/Po oznámení, že predseda vlády nie je prítomný. /
Predseda vlády nie je v budove Slovenskej národnej rady. Mám informáciu, že o 18. 00 hodine má prijatie na úrade vlády. Zrejme to je dôvod jeho neprítomnosti. Dávam hlasovať o ďalšom pokračovaní našej dnešnej schôdze, pretože bod 24 nie je možne prerokovat. Ďalším bodom je bod 25 - sprava o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady a ďalej
nasleduje bod interpelácie a otázky poslancov. Považujete za potrebné hlasovať o zmene programu?
/Poslanci vyjadrili všeobecný súhlas, že nie je potrebné hlasovať o zmene programu. /
Budeme pokračovať dvadsiatympiatym bodom programu, ktorým je
Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 15. novembra do 2. decembra 1991.
Správu ste dostali ako tlač 216. Ma niekto z vás otázky alebo pripomienky k predloženej správe? Pán poslanec Poliak.
Poslanec M. Poliak:
Vážená Slovenska národná rada,
nerád sa vraciam k tomu, čo už bolo, najmä v prípade, ak to už nemožno zmeniť. Preto mám kompromisný návrh, o ktorom žiadam, aby sa hlasovalo, a síce na strane 16 navrhujem, aby Slovenská národná rada s počudovaním vzala na vedomie bod číslo 13.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ešte sa hlási niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Chcem položiť predsedníctvu jednu otázku. Výbor pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy na svojom zasadnutí 17. októbra prijal uznesenie č. 219, ktorým odporúčal predsedníctvu, aby pridelilo na prerokovanie všetkým
výborom národný program podpory zdravia. Tlmočím teraz názor výboru, ktorého som členkou, a pýtam sa, prečo nebolo toto uznesenie splnené resp. či bude splnené a kedy.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pani poslankyňa, je otázka, či bol k tomu z vašej strany ako zo strany výboru aj nejaký termín.
Poslankyňa O. Keltošová:
Nie, nebol stanovený termín. Preto sa pýtam, či bude toto uznesenie splnené, a ak áno, kedy. Lebo nemusí byť, my ste to len odporúčali.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Na najbližšom predsedníctve budeme o tom rokovať. Ešte má niekto pripomienky alebo otázky?
/Nikto. /
Nie. Dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré mate v predloženom materiáli.
Prosím, pán poslanec Poliak. Poslanec M. Poliak;
Nehlasovalo sa o mojom návrhu. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Poliak, prosím vás, aby ste svoj návrh stiahli, pretože bolo by nedôstojné, aby Slovenská národná rada do svojho oficiálneho dokladu vniesla takúto formula-
ciu. Slovenská národná rada môže namietať, ma právo, má možnosť, vyjadriť svoj nesúhlas, ale forma, ktorá tu bola navrhnutá, sa mi nezdá byt dôstojná tohoto orgánu. Prepáčte.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Z hľadiska procedurálneho je taký problém, že nemáme to právo meniť. Pýtam sa pána poslanca Poliaka, či trvá na svojom návrhu.
Poslanec H. Poliak:
Kolega Marko navrhuje, že slovenskejšie slovo je vraj "s údivom". V prípade, že má pravdu, som ochotný to takto zameniť, ale ak to nie je pravda, tak na tom trvám. /Smiech a potlesk v sále. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Budeme teda hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Poliaka.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Poliaka?
/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Poliaka nebol prijatý.
Teraz dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré máte v predloženom materiáli.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 101 poslancov. /
Kto je za návrh uznesenia, ktoré máte v materiáli?
/Za návrh hlasovalo 61 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. /
Konštatujem, že sme vzali na vedomie správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Ď a l á í m bodom programu sú Interpelácie a otázky poslancov.
S interpeláciami a otázkami sa doteraz písomne prihlásilo 25 poslancov. Prosím pani poslankyňu Homolová z Kresťansko-demokratického hnutia, aby sa ujala slova. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslankyňa Š. Homolová:
Vážená Slovenská národná rada,
svoju interpeláciu adresujem ministrovi lesného a vodného hospodárstva, ministrovi financií, ako aj prostredníctvom vlády investorovi nižšie uvedenej stavby, ktorá doposiaľ nebola odovzdaná, a to štátnemu podniku Vodohospodárskej výstavby v Bratislave, ako aj ministrovi poľnohospodárstva. V krátkosti k problému:
Vodná nádrž Nová Bystrica v okrese Čadca je zásobárňou pitnej vody najmä v okrese Žilina. Záber pozemkov, ktorý si táto stavba vyžiadala, činí vo všetkých pásmach 5 000 ha,
z čoho je l 3OO ha poľnohospodárskej pôdy. Vlastníci, ktorých sa záber pôdy dotýka, požadujú právom náhradu, ale tu je akýsi začiatok začarovaného konca. Kto má vlastne úhradu realizovať? Vodohospodárska výstavba Bratislava, ktorá je investorom, a stavbu dodnes neodovzdala, Povodie Váhu Piešťany ako majiteľ, či nebodaj Severoslovenské vodárne a kanalizácie ako budúci užívateľ? Majitelia žiadajú úhradu, ale bez výdavkov na ich uplatnenie, no z doterajšej agendy, ktorá pripomína hru na slepú babu, nemajú občania nádej na skoré odškodnenie. Vodné dielo je na svete, obyvatelia Riečnice a dotknutých oblastí sú roztratení po svete tiež, i keď odísť z rodného kraja, takpovediac, "na staré kolená" určite nebolo nikomu z nich prijemné. Žiadam preto, aby bola zjednaná náprava za účasti všetkých zainteresovaných a časť agendy spojenej s týmto problémom odovzdávam predsedajúcemu.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani poslankyni Homolovej. Predtým ako udelím slovo pánovi poslancovi Porubcovi, chcel by som vás poprosiť, pokiaľ chcete pokračovať v rokovaní, aby ste nevyrušovali. Pokiaľ nechcete, dajte niekto návrh, že chcete prerušiť, schôdzu. Prosím, pán poslanec Porubec. Pripraví sa pán poslanec Chmelo.
Poslanec L. Porubec:
Medzi posledným zasadaním Slovenskej národnej rady a týmto zasadaním skupina poslancov Slovenskej národnej strany podala interpeláciu na vládu Slovenskej republiky. Táto interpelácia je, podľa nášho názoru, veľmi závažná, a preto si ju dovolím podať tomuto parlamentu aj ústne.
Vzhľadom na nárast národnostných rozporov na južnom Slovensku plniac si svoju poslaneckú povinnosť podávame na vládu Slovenskej republiky túto interpeláciu: V obciach a mestách južného Slovenska dochádza k sústavnému porušovaniu zákona č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku a zákona č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. Sme toho presvedčenia, že je povinnosťou vlády Slovenskej republiky zabezpečiť dodržiavanie týchto zákonov. Jednotliví občania nemajú možnosť, zabrániť tomuto javu súdnou cestou, pretože porušovanie uvedených zákonov dosiahlo veľkoplošný rozmer. V interpelácii nie je možné menovať všetky obce a mestá, kde dochádza k porušovaniu zákonov, zamerali sme sa preto iba na tri mestá.
Mesto Nové Zámky - 20. septembra 1990 Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch schválilo v rozpore so zákonom č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, aby v celom meste Nové Zámky boli inštalované inofarebné tabule s názvami ulíc v neúradnom jazyku.
Po druhé: Na školských budovách pretrvávajú názvy v neúradnom jazyku. Mesto Galanta - 29. 8. 1991 došlo pri premenovávaní ulíc k porušeniu zákona č. 517/1990 Zb., § 8 ods. 3, keď primátor mesta Galanty odmietol prerokovat zmeny názvov ulíc s občanmi mesta napriek tomu, že mu to zákon ukladá. Vidím, že pánov poslancov problémy Slovákov na južnou Slovensku nezaujímajú. Je to trápne.
Mesto Štúrovo - v tomto meste hrozí porušenie zákona č. 517/1990 Zb., § 4 ods. 4, z ktorého citujeme: "Neprípustné sú názvy príliš, dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie. " Názvoslovná komisia ustanovená Mestským zastupiteľstvom v Štúrove schválila 26. 9. 1991 konečný návrh na premenovávanie ulíc, ktorým vytvorila predpoklad pre porušenie zákona č. 517/1990 Zb. ods. 4, keď
medziiným navrhla aj takéto názvy: ulica Rákoczyiho, Bocskayho, Kosútha.
S ohľadom na sústavné porušovanie zákonov pri premenovávaní ulíc v národnostne zmiešaných oblastiach, s ohľadom na nestabilnú politickú situáciu, na napätú situáciu v sociálnej sfére, ako aj s ohľadom na to, že premenovávanie ulíc pôsobí na časť obyvateľstva deprimujúco, žiadame, aby slovenská vláda dekrétom alebo iným vhodným spôsobom uvalila moratórium na premenovávanie ulíc v obciach a mestách v národnostne zmiešaných regiónoch. Ďalej žiadame legislatívny odbor slovenskej vlády, aby bez meškania podal návrh zmien zákonov tak, aby Slovenská národná rada svojím rozhodnutím mohla zmeniť uznesenia mestských zastupiteľstiev v otázkach premenovávania ulíc v národnostne zmiešaných oblastiach. Taktiež upozorňujeme vládu Slovenskej republiky na vznik spoločenských napätí pri premenovávaní názvov miest a obci. Tu je jasná snaha o vytvorenia neslovenského prostredia, čím by vznikol ďalší argument na vytvorenie samosprávnej Maďarskej republiky na území Slovenskej republiky tak, ako to požaduje Maďarské kresťansko-demokratické hnutie v návrhu otázky do referenda o štátoprávnom usporiadaní česko-slovenskej federácie.
Z uvedených dôvodov žiadame vládu, aby bez meškania zamedzila premenovávaniu miest a obci v národnostne zmiešaných oblastiach. Vo viacerých prípadoch dochádza k premenovávaniu miest a obci úplne neodôvodnene. Uvediem príklad. Mesto Štúrovo má byť premenované na Párkány s odôvodnením, že Ľudovít Štúr nemá s týmto mestom nič spoločné. Chceme povedať, že Ľudovít Štúr mal veľa spoločného so všetkými slovenskými mestami a s každým Slovákom zvlášť, pretože sa usiloval o vymanenie celého Slovenska z nadvlády uhorských štátnych orgánov. Ďalšie zdôvodnenie, že Párkány je historický názov, je nepresný, pretože historickejším názvom je Kohút. Toto bol totiž pôvodný názov tohoto mesta. Žiadame slovenskú vlá-
du, aby zverejnila, aké finančné prostriedky treba vynaložiť na premenovávanie názvov obci a miest. Tieto zmeny treba zaregistrovať v medzinárodných orgánoch, treba meniť mapy a podobne. Slovenská republika je v zlej hospodárskej situácii, nemôže si teda dovoliť plytvať finančnými prostriedkami. Poslanci Kaňa, Balážik, Porubec, Andel.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Prosím poslanca Chmelu z ODÚ VPN. Faktická pripomienka - pán poslanec Asványi.
Poslanec L. Ásványi:
Vážené dámy a pani,
mam veľmi krátku poznámku. Myslel som, a všetci sme boli presvedčení, že budujeme právny štát. Pán Porubec s ďalšimi poslancami zavádzajú diktatúru?
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pani poslanci, sám by som chcel k niektorým interpeláciám niečo povedať, ale zajtra bude všeobecná rozprava. Pokiaľ máte niečo, nezabudnite na to a zajtra si to uplatnite. Pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Ďakujem, pán podpredseda, ale doterajšie skúsenosti a prax boli také, že ak išlo o závažné prednesy, mohli sme k tomu predniesť jednu alebo dve vety. Prosím, aby sme od tejto praxe neodstúpili, alebo potom uznesením treba určiť, že k žiadnym interpeláciám, k žiadnym otázkam nebudú faktic-
ké poznámky. Potom sa tomu podrobíme a budeme pokračovať tak. Takže dovoľte, aby som tu povedal jednu vetu.
Vážená Slovenská národná rada,
zákon č. 428/1990 Zb. a zákon č. 517/1990 Zb., na ktoré sa odvolával môj predrečník, sú v rozpore z § 6 ods. l zákona č. 23/1991 Zb. o základných ľudských právach a tieto zákony strácajú platnosť, ak ich neupraví príslušný zákonodarný orgán, dňom 31. 12. 1991.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Podľa § 19 sa prihlásil pán podpredseda Zászlós.
Podpredseda vlády SR G. Zászlós:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
nechcem sa meritórne vyjadriť k otázkam, ktoré tu predniesol pán poslanec Porubec. K tomu, aby som meritórne zaujal stanovisko, bolo by treba robiť tak, ako na sude - pokiaľ ste niekto zaregistrovali, keď sa na súde vynáša rozsudok, väčšinou predseda trestnoprávneho senátu si zoberie zákon a cituje. Chcem apelovať na to, aby sme, pokiaľ citujeme zákon, tento zákon citovali presne. Citované právne normy, ktoré uvádzal pán poslanec Porubec, treba interpretovať jednak osobitne a jednak vo vzájomných väzbách, v súvislostiach. Domnievam sa, že tento problém je na južnom Slovensku skutočne živý, najmä na území obývanom občanmi maďarskej národnosti. Doposiaľ sa nič nevymklo z tejto právnej úpravy. Všade, kde sa konajú v tejto veci akékoľvek kroky, konajú sa
koordinovane z úrovne miestnej štátnej správy resp. z okresného úradu, Kde pôsobí názvoslovná komisia. Následne už pôsobí názvoslovná komisia aj pri ministerstve vnútra. Pokiaľ nedôjde k dohode, rozhoduje o tom jednak čiastočne minister vnútra, a pokiaľ ide o názvy obcí, vláda. Čo sa týka prejavu vôle občanov toho-ktorého mesta, obce, domnievam sa, že nikto predsa nemôže spochybniť demokratický inštitút referenda. Výsledky referenda sú medziiným jedným z podkladov na rozhodnutie vlády vo veci. Môžeme sa k tejto veci vrátiť a rozobrať to detailne.
A ešte jednu poznámku k prednesú pána poslanca Porubca, keď vyzýva, aby legislatívny odbor podal návrh na zmenu citovaných zákonov. Prosím vás, nie je to možné. Legislatívny odbor úradu vlády spolupracuje s legislastívnou radou vlády, ktorá je poradným orgánom vlády a nemá zákonodarnú iniciatívu - ani legislatívna rada, tobôž nie legislatívny odbor úradu vlády. Takže to len odporúčam do pozornosti váženému pánovi poslancovi, že apelovať na legislatívny odbor je zbytočné, nakoľko nemá zákonodarnú iniciatívu. Čo sa týka platnosti a účinnosti citovaných noriem, áno, je to aj v rukách poslanca. S iniciatívnym návrhom sa poslanci môžu kedykoľvek obrátiť na parlament resp. aj na vládu za účelom vyjadrenia stanoviska k prípadnej novej úprave.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy.
Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Zászlósovi. Pán poslanec Doboš - faktická pripomienka.
Poslanec L. Doboš:
Prepáčte, pre mňa je táto interpelácia otrasná.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Chmelo z ODÚ. Pripraví sa pán poslanec Krajčovič z ODÚ.
Poslanec J. Chmelo:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada dámy a páni,
neviem, či vás natoľko zaujmem ako môj predchádzajúci predrečník. Mal som niektoré veci pripravené, nepredpokladal som, že tento bod bude tak rýchlo na programe, ale zajtra si nájdete na laviciach a na nástenke pri podpisovom stole isté materiály, ktoré som pripravil na podporu mojej interpelácie.
Rok 1894 možno označiť za začiatok vstupu piešťanských kúpeľov na cestu za svetovou prestížou. Prenajímatelia piešťanských kúpeľov Winterovci odovzdali do prevádzky novú budovu kúpeľnej dvorany Kursaloon s jedálňami, kaviarňou, terasami, cukrárňou, hudobnou a tanečnou sálou, čitárňou, herňou, separovanými salónikmi a hosťovskými izbami, a to, prosím, postavili za jeden rok. Týmto počinom sa Winterovci prezentovali koncom 19. storočia.
V roku 1889 bolo v Piešťanoch zaregistrovaných 2 957 kúpeľných hostí. Ich počet v roku 1904 stúpol na 8 077, aby v roku 1912 zaznamenali 16 960 hostí. Rok 1907 priniesol veľkú slávu pri otvorení nového reprezentačného Grandhotela Royal, aký nemali žiadne kúpele Uhorska. Stal sa stredobodom záujmu bohatých kúpeľných hostí, ktorých celkový počet po prvýkrát v histórii prekročil 10 000 za rok. Tento hotel svojim prepychom, architektúrou prilákal do Piešťan nielen kúpeľných hostí, ale vyprovokoval aj ďalšie konkurenčné stavby hotelov a kúpeľných budov, ktoré niesli meno kúpeľné-
ho mesta Piešťany ďaleko za hranice Európy. Život tohoto hotela bol poznačený nielen zmenami v nazve, ako Grandhotel Royal, ale i množstvom udalosti v ňom a s nim. Posledné roky svojej kariéry slúžil ako liečebný dom Slovan v duchu celospoločenskej konsolidácie, rozvoja socialistickej spoločnosti a úspešného vzostupu ekonomiky realizovanej podľa uznesení zjazdov Komunistickej strany Československa, zameranej na ďalší rast životnej úrovne pracujúcich. Medzi ne patrilo prehĺbenie a skvalitnenie poskytovanej kúpeľnej starostlivosti, ktoré vyústilo napríklad v Piešťanoch v asanáciu kedysi luxusných kúpeľov Františka Jozefa postavených v roku 1898, a tiež odstavením liečebného domu Slovan mimo prevádzku v roku 1985, keď predtým do exkluzívneho hotela bolo násilne nainštalované zdravotnícke zariadenie.
Dovoľujem si načrtnúť informatívny prepočet výnosov za liečebný dom Slovan, ak by slúžil bez prerušenia svojmu účelu. Samozrejmosťou by však musela byť riadna starostlivosť vlastníka - hospodára. Ale kto bol vlastne vlastník v posledných rokoch? Všetci a nikto? Pracujúci? Štát? Piešťanské kúpele? Proste za predpokladu, že z celkových tržieb by zisk činil 35 %, je to strata na zisku, lebo hotel nefunguje, približne 39 miliónov korún ročne. Pokiaľ ide o tržby vo volnej mene, ročne strácame približne 2 milióny amerických dolárov. V prípade rekonštrukcie liečebného domu Slovan možno predpokladať vyšší štandard ubytovania a tiež poskytovania služieb, tým aj zmenu v skladbe návštevníkov, a to minimálne v pomere 60 ku 40 v prospech zahraničných hostí a tiež vyššie ceny za jeden deň pobytu. Možno len s povzdychom konštatovať, že únik tržieb vo volných menách by bol 6, 1 mil. amerických dolárov a 76 247 990 korún. Koľko stráca štát, koľko mesto na poplatkoch, koľko pracovných príležitostí uniká? Dnes liečebný dom Slovan stojí opustený ako pamätník zašlých dobrých časov. Do budovy prší, do strechy treba investovať 100 000 korún, treba ju dát pod dáždnik, aspoň nech do nej neprší.
V hoteli prespávali zadarmo rôzni zaujímaví ľudia. Oplotenie stalo 50 000 korún. Budovu stráži alebo musí strážiť mestská polícia. Že by sme si takto predstavovali záchranu kultúrnej pamiatky? Že by sme si takto riešili našu ekonomickú situáciu? Pred sedemdesiatimi rokmi by to snáď bolo. Ale teraz? Zo začiatku roku 1989 existovalo jedno riešenie cez účastinnú spoločnosť Interthermal. Bolo dobré, či nebolo dobré? Musí sa hľadať nové, ale dokedy? Môže mi na tieto otázky odpovedať minister zdravotníctva pán Rakus? Môže Grandhotelu Royal, či Slovanu pomôcť minister kultúry pán Snopko? Vyrieši minister kontroly pán Hvozdík otázku, kto je vinný za všetky tieto škody, ktoré boli napáchané?
Na záver si dovolím konštatovať, že už nie sú namieste žiadne špekulácie. Ak štát nie je schopný vyriešiť problém, dovoľme vstúpiť do problému niekomu inému, dovoľme väčšiu akceleráciu transformácie vlastníctva, privatizáciu i v kúpeľníctve, napríklad mestu Piešťany, ktoré by cez zahraničného partnera mohlo zabezpečiť potrebný kapitál na rekonštrukciu. Pochopiteľné však je, že zahraničný partner sa bude chcieť, podielať na zisku, čo je nutné a potrebné, pretože bude mat záujem na raste kvalitnej klientely, ale na druhej strane bude garantovať solventnosť a skúsenosť kúpeľníctva a hotelierstva. Niet pochýb, že kúpele tvoria významnú položku prínosov do spoločnej pokladne. O tom, že i tu piati trhové hospodárstvo, pomerne spoľahlivo hovorí i štatistika česko-slovenskej platobnej bilancie Národnej banky v roku 1928, keď kúpeľníctvo malo podiel na cestovnom ruchu vo výške 601 mil. korún z celkovej sumy 770 miliónov. Piešťanské kúpele prispeli do bilancie sumou 47 miliónov korún, kým Praha 38 len miliónmi korún. Je isté, že československá koruna mala vtedy inú hodnotu, ako teraz.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Prosím pána poslanca Krajčoviča z ODÚ. Pripraví sa pán poslanec Galanda. Faktickú pripomienku má pán poslanec Jakuš.
Poslanec J. Jakuš:
Dovolím si poznamenať pánovi poslancovi Chmelovi, ak
som dobre rozumel, hovoril, že noví podnikatelia budú mat
záujem o kvalitnú klientelu. Poznám len pacienta, a nie kvalitného, ani nekvalitného.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Krajčovič. Pripraví sa pán poslanec Galanda. Poslanec M. Krajčovič:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo. Slovenská národná rada, členovia vlády,
na úvod mojej interpelácie ml dovoľte krátku rekapituláciu mojich predošlých interpelácií k jednému problému. Je potrebná na oživenie pamäti. Prvú z nich som totiž podal z tohoto miesta veľmi dávno. Výsledok - dodnes problém nie je vyriešený. Stojí preto za úvahu spýtať sa, kto má vlastne záujem obchádzať problémy, alebo to radšej necháme tak a uvediem spomínanú rekapituláciu.
Konverzia zbrojárstva v ZŤS Martin a iných podnikoch, Ministerstvo hospodárstva, kolobeh ružových kádrov, minister, projekt Lombardini, nové výrobné programy, nezamestnanosť, výmena riaditeľa. Toto sú oporné body problematiky,