Ide mi o to, aby sme tieto konkrétne nedostatky, ktoré nie sú vecného charakteru, predtým, než návrh ústavy predložíme na diskusiu, upravili, aby sme na záver tohto rokovania prijali vlastne to, čom sme už mali splniť, to znamená prijali určité pripomienky, ktoré by mohla táto redakčná skupina bez zásahu do obsahu textu upraviť. Ide mi o to, aby sme sa mohli prezentovať textom, ktorý síce obsahovo bude aj tak veľmi ťažko čitateľný, ktorý aj tak ukáže na rozdielne stanoviská jednotlivých politických strán a hnutí, ktoré tu sedia, ale ktorý bude aspoň po stránke súčasnej právnej úpravy zodpovedať terminológií, ku ktorej sa hlásime.
Obdobné legislatívno-technické úpravy treba urobiť i v návrhu zmluvy. Myslím si, že nejde zase o vecná vymedzenie problémov, ale o otázky, ktoré je potrebné upraviť, z hľadiska čistoty tohto dokumentu. Nevieme, čo to je vnútorné štátne zriadenie, a mohol by som uviesť ďalšie a ďalšie takéto pripomienky.
Preto by som navrhoval, aby sme - nepoznám text uznesenia, ktorý pán podpredseda chce predložiť - súhlasili s tým, že sa tento text pred publikáciou, pred verejnou diskusiou, takýmto spôsobom upraví, a aby sa počítalo s tým, že pripomienky, ktoré z verejnej diskusie vzídu, spracujeme nielen my v tej skupine, ale že sa vytvorí nejaký team spolupracovníkov z aparátu Slovenskej národnej rady, mám na mysli predovšetkým legislatívny odbor, pripadne iných ľudí, ktorí pomôžu tieto pripomienky potom spracovať tak, aby sme text ústavy mohli dotvoriť, aby sme ústavu v tomto volebnom období mohli prijať. To totiž v našej moci nepochybne je. Skúsme teda hľadať také cesty, aby sa nám podarilo názory jednotlivých inštitútov a ustanovenia Ústavy zblížiť natoľko, aby sme v tomto období dokázali Ústavu Slovenskej republiky prijat.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Na vysvetlenie môžem povedať, že sme o tomto návrhu pána poslanca Fogaša už včera rokovali, keď sa znovu zišla komisia, síce nie úplná. Konštatovali sme, že naozaj by to bolo dobré, mali sme len jednu obavu, že verejnosť, už tak netrpezlivo na to čaká, už nás pomaly podozrieva, že nie je pravda, že ústavu máme, že ju nemáme, len o nej hovoríme. Preto sme včera konštatovali, že ak by bolo možné urobiť v priebehu jedného-dvoch dni pred vytlačením takúto doslova redakčnú úpravu, kde sa napríklad namiesto "bezpečnostných" dá slovo "policajných" a podobne, to by bolo vhodné a rozumné. Potom sa budú robiť zásahy aj do obsahu a štylistiky, ale to bude až po získaní pripomienok z celého Slovenska. Mysleli sme si, že v tejto chvíli je dôležitejšie, aby to rýchlo šlo na diskusiu, ako to, aby to malo superliterárnu úpravu. To, čo navrhuje pán poslanec Fogaš, je realizovateľné, to nevyžaduje ďalšie dva týždne alebo pracú ďalšej komisie.
Poslanec Galanda. Poslanec M. Galanda:
Pán predsedajúci,
vážené poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som k predloženému materiálu povedal pár slov. Vymýšľať vymyslené a overené fungujúce veci niekedy nie je veľmi rozumné a hospodárne a lepšie je sa nimi inšpirovať. Takisto si myslím, že v oblasti štátoprávneho usporiadania, problematiky delenia kompetencii, foriem štátu je dobré poučiť sa z fungujúcich systémov. Pán Hrnko, keď
spomínal na svoje americké skúsenosti, prehlásil, že v USA len jedna vec - konkrétne pošty - je riadená federálne resp. federálnou vládou. Z mojich poznatkov mam za to, že členské štáty únie zverili svojim ústredným orgánom aj iné veci a že je to na prospech veci všetkých občanov USA. Pán Prokeš nám nedávno odporúčal inšpirovať sa Škótskom a jeho národne orientovanou stranou a jej programom. Aj to je určitá možná logika. Je tu ešte nás východný sused - ZSSR, donedávna zväz sovietskych, potom zvrchovaných republík, teraz neviem, ako by sa to dalo nazvať. Nie že by som teraz hlásal, že ak ZSSR bol donedávna náš vzor, teraz musí byť antivzor, ale aj tak sa nechcem inšpirovať tým, čo sa tam deje. Chápem a akceptujem snahy pobaltských krajín, Ukrajiny, Ruska, i ďalších, ale to je výsostne ich vec, len oni majú pravo sa rozhodnúť. Ako sa rozhodnú, to je ich vec. Ak niekto oponuje týmto faktom, že si napríklad ti alebo tamtí vyhlásili zvrchovanosť, že si budujú svoj štát, to predsa neznamená, že je našou povinnosťou, alebo konkrétne mojou povinnosťou ich nasledovať, a urobiť to isté. Skrátka názory, koncepcie nás môžu inšpirovať, ale to je všetko, čo môžu urobiť.
Pre mňa je skôr vzorom západná Európa, Konkrétne Belgicko, Švajčiarsko. A tu si dovolím zacitovať niekoľko článkov z našich novín. Ponajprv zacitujem z Národnej obrody zo 6. decembra. Je to z článku, ktorý má názov "Podnikateľ" a radí nám v ňom naš krajan. Dovoľte citáciu: "Že je tu
chaos? Je. Súvisí s nadobudnutou slobodou. Problémy sa de-
satročia umelo konzervovali, boptnali, a dnes to všetko vybuchlo. Každému sa vidí, že na niekoho dopláca. Ale rozpad štátu by mal dosť tragické ekonomické dôsledky. Prihováram sa za Konfederáciu švajčiarskeho typu. Tam majú široké konpetencie nielen kantóny, ale aj jednotlivé mestá a obce. Aj ekonomické. A celok harmonicky funguje. Vo Švajčiarsku je každú chvíľu dáke referendum - celoštátne, kantonálne, obecné. Občan sa môže vyjadriť ku kľúčovym problémom a politikom
neustále dýcha na chrbát. Ak politici prijmú rozhodnutie a referendum ho pozmení, je to ich koniec. Je to obrovská strata aj pre ich politické strany. Nemôžu si teda dovoliť priveľa kabinetnej politiky a špekulácie. A národy tam žijú ináč ako u nás. Hovoria troma jazykmi, ale všetci sú Švajčiari, nikto nechce dominovať. Každý je pánom doma, vo svojom kantóne. Ani iredentu tam necítiť. Veru, Švajčiarsko je priam vzorovým modelom nielen pre nás, ale aj pre budúcu konfederovanú Európu. " Toľko citát z článku s názvom Podnikateí. Toto nám radi náš krajan pán Ján Nitran, človek, ktorý v roku 1968 emigroval, má skúsenosti zo života u nás, ale aj vo Švajčiarsku, vo svete. Mal možnosti porovnávať, konfrontovať, vie asi, čo je dobré, a verím, že úprimne a dobre radi aj nám.
Akceptujem to, avšak ako človek, ktorý sa štátoprávnou problematikou trochu zaoberá, ako právnik i poslanec, musím tento jeho názor trochu doplniť a upresniť, aby sme mali neskreslený, komplexnejší pohľad aj na Švajčiarsko, aj na štátoprávne usporiadanie. Takže si dovolím druhú citáciu, takisto z Národnej obrody z 3. 12. 1991, z ich monitoringu. Nadtitulok je "Z čoho sa môžeme poučiť vo Švajčiarsku?" Článok má názov "Konfederácia, federácia a decentralizácia". Dovoľte, citujem: "Švajčiarsko napriek svojmu názvu už dávno nie je konfederáciou. Konfederáciou v klasickom slova zmysle bolo len v období 1815-1848, keď pozostávalo zo suverénnych štátov či skôr štátnikov. Od roku 1848, keď prijali prvú federálnu ústavu, je Švajčiarsko federálnym štátom napriek tomu, že si zachovalo ako pôvodný názov tak aj niektoré stopy bývalej zmluvy. Tvorí ho 26 kantónov, z ktorých je 6 polokantónov. Ich hlas však rátajú za polovičný. Švajčiarska konfederácia je svojprávna, ako taká vystupuje a koná v oblasti zahraničných stykov. Jednotlivé kantóny majú v tomto smere obmedzené právomoci. Ich možnosti uzatvárať medzinárodné zmluvy sú vymenované vo federálnej ústave, ktorá určuje aj podmienky, kedy je nevyhnutné konať prostredníctvom
federálnej vlády. Zmluvy kantónov so zahraničím sa týkajú najmä postavenia dochádzajúcich zamestnancov, vodného hospodárstva, mostov, ciest, železníc a niekoľkých ďalších domén. Okrem svojprávnosti na federálnej úrovni pozná Švajčiarsko dve ďalšie roviny suverenity - kantonalnú a komunálnu. Konfederácia je kompetentná len vtedy, ak to dovoľuje ústava. V nej stojí: Kantóny sú svojprávne, pokiaľ ich suverenita nie je obmedzená federálnou ústavou, a ako také vykonávajú všetky práva, ktoré nie sú postúpené federálnej moci. Každú zmenu federálnej ústavy musí schváliť väčšina kantónov, tak väčšina občanov.
Každý Švajčiar má trojaké občianstvo - obecné, kantonálne a federálne. Takisto každý, kto žije na území Švajčiarska, odvádza dane konfederácii, kantónu a obci. Predovšetkým má však každý Švajčiar možnosť vyjadriť sa k zákonodarnej činnosti. Má totiž poruke dve inštitúcie priamej demokracie - iniciatívu, ktorá umožňuje aktívny zásah do legislatívy a referendum, ktoré umožňuje reagovať na zákony vypracované parlamentom z podnetu vlády. Potreby sociálnej a ekonomickej spravodlivosti si vynútili značnú centralizáciu. Dodnes platná federálna ústava z roku 1874 obsahuje viac ako 100 zmien, z ktorých sa väčšina týka prenesenia moci z kantónu na konfederáciu. A tak majú federálne orgány za súhlasu občanov a kantónov vo svojej kompetencii všetky dôležité oblasti zákonodarstva. Federalizmus však zostáva dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje integráciu jednotlivých historických, etnických a jazykových skupín. Ich spolužitie na území konfederácie viedlo k uznaniu štyroch národných jazykov - nemčiny, francúzštiny, taliančiny a retrorománčiny. Len prvé tri sú však oficiálne jazyky. "
Do tretice si dovolím zacitovať takisto z Národnej obrody, aby to už bolo úplne plne. "Švajčiarsky federálny parlament schválil v stredu mandáty sedemčlennej vlády švajčiarskej konfederácie na budúci rok. Medzi 7 múdrymi, ako sa'
im vo Švajčiarsku hovorí, dôjde pravdepodobne ku zmenám vo funkcii, personál však zostáva zachovaný. " Dovoľte mi na záver tohto môjho vystúpenia jednu vec. Ako zástanca maximálnej slobody a zvrchovanosti základného článku spoločnosti, t. j. človeka a občana preferujem myšlienky decentralizovaného štátu, rozdelenia kompetencii od občana cez región po vládnu úroveň, čo najviac samosprávy do obcí a regiónov, ale zároveň to nevyhnutné vedome a zodpovedne zveriť ústredným orgánom. Orgány štátu nech robia len to, čo je nutné pre chod štátu. Všetko ostatné zveriť samospráve. Verím, že ak budeme chcieť, si našu spoločnú vlasť, Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, môžeme tak rozumne usporiadať, aby to fungovalo a väčšina ľudí bola spokojná. Osobne budem presadzovať čo najviac z toho švajčiarskeho štátoprávneho alebo ekonomického modelu.
Dovoľte mi ešte jednu poznámku k minulej piatočnej rozprave. Tu bola objednávka na vládu, aby robila ekonomické úvahy a rozbory o typoch štátoprávneho usporiadania. Ak by sa to bralo čisto z hľadiska ekonomických ukazovateľov, najekonomickejší alebo najlacnejší je unitárny štát. Osobne som federalista, ale považoval som za povinnosť aj toto povedať, aby sme mali komplexne jasný obraz, ak sa chceme o niečom rozhodovať.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:
Áno, pán poslanec, unitárny štát, ale pre koho je najlacnejší? Pre Slovensko určite nie. Chcel by som sa vás opýtať, čo myslíte pod regiónom, či aj Slovensko, alebo či mys-
lite na pánom Čalfom propagovanú Východoslovenskú republiku? Chcem z tohto miesta prehlásiť, že nie som, nechcem byť, ani nebudem Čechoslovákom. Moja posledná poznámka: Hlinka v roku 1938 na otázku, ktorú mu dal jeden zahraničný novinár, čí Hlinková slovenská ľudová strana chce samostatný štát, odpovedal: A ktorý národ by nechcel svoj samostatný štát? Dnes, žiaľ, musím konštatovať, že časť slovenského národa vami reprezentovaná nechce, takže sa spreneverila aj Hlinkovému závetu.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Tatár sa zaviazal, že bude hovoriť iba 3 minúty. Potom pán poslanec Ivan.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
ten záväzok nebol trojminútový, bol všeobecný, a znel, že to nebude dlhé.
Myslím si, že pri štátoprávnom procese, ktorý by sa mal budovať na zmluvnom princípe, všetkým rozhovorom ako sa vedú, ako pokračujú, nepomôže žiadna nedôvera, žiadna agresivita alebo nejaký atak, nepriateľské pózy. Naopak, pomôže jedine dôvera. Negatívny emocionálny náboj spôsobí jedine to, že zostane v klietke vlastnej neznášanlivosti alebo v akejsi izolácii.
Ale teraz by som v krátkosti chcel urobiť veľmi stručný komentár k návrhu Ústavy Slovenskej republiky, tak ako tu
bola prezentovaná, tak ako ideme prijať uznesenie k jej verejnej diskusii. Celý návrh vlastne obsahuje znes troch rôznych koncepcii. Na to som chcel upozorniť, na akúsi mixáž, nie pre nás, ale hlavne smerom na verejnosť. Môže nastať istá neprehľadnosť, lebo jedna koncepcia často vylučuje druhú. Kvôli tejto nejednotnej tvári treba sa im starostlivo venovať osve, teda upozorniť na to verejnosť a médiá.
Prvá koncepcia vychádza z existencie spoločného federálneho štátu a systémovo inkorporuje tento fakt do textu ústavy tam, kde sa to javí organické, prirodzené, ako bolo spomínané napríklad pri nezlučiteľnosti republikových federálnych funkcii, pri štátnom občianstve, pri výkone zákonodarnej moci a podobne. Druhá koncepcia vychádza tiež z existencie spoločného štátu, ale systémové väzby k federácii dáva na jedno miesto - v desiatej hlave. Obe tieto koncepcie vychádzajú zo zmluvného princípu tvorby federácie zdola, od prvotnej suverenity oboch republík. Teda najvyšším právnym princípom je zmluva, z ktorej vychádza federálna ústava spoločného štátu. Tretia koncepcia, ktorá v komisii mala najmenej početné zastúpenie, je naopak, nezlučiteľná s prvými dvomi koncepciami, ponúka alternatívnu hlavu desať, ktorá nepredvída spoločný federatívny štát, ale dva samostatné štáty s možnou následnou konfederáciou. Nazýva to zväzkom. Vždy sa sám pre seba pýtam, s kým asi?
Z obsahových alternatív považujem za potrebný krátky komentár k otázke hlavy Slovenskej republiky. Sú tam alternatívy. Buď je hlavou Slovenskej republiky predseda Slovenskej národnej rady, prípadne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ako je to dnes, a na druhej strane prezident Slovenskej republiky. Z hľadiska skúseností v demokratických federáciách je hlavou časti spoločného štátu veľmi často predseda parlamentu, ako je to napríklad v Nemecku, v Bavorsku a inde. Predseda parlamentu ako hlava štátu má určité reprezentačné funkcie, nekoncentruje príliš mnoho moci. Táto
koncepcia vychádza aj z toho faktu, že nie je potreba zákonných opatrení z titulu hlavy štátu atď.
Demokratické federácie nepoznajú existenciu prezidenta v jednotlivých členských štátoch. Alternatíva s prezidentom je teda akousi odstredivou tendenciou. Inštitucionálne existencia prezidenta v jednej z republík federácie zároveň nesúvisí s naplnením predstáv o identite a suverenite republík, tie sa v tejto zostave napĺňajú rozdelením kompetencií a v našom súčasnom štátoprávnom procese aj v tom zmluvnom princípe. Alternatíva B prezidentom je argument viac psychologický. Príkladom sú jedine postkomunistický Sovietsky zväz alebo Juhoslávia. V žiadnom fungujúcom spoločnom štáte, ako sú Spojené štáty americké, Belgicko alebo Mexická federácia, Argentína, Brazília, nič také neexistuje. Ide teda predovšetkým o psychologickú záležitosť. Ešte raz hovorím - nesúvisí so skutočným naplnením potrieb občanov Slovenskej republiky a má zjavnú odstredivú, separatistickú tendenciu s perspektívnymi skôr negatívnymi ako pozitívnymi dopadmi.
Pri tvorbe ústavy a pri koncepcii štátoprávneho usporiadania by sme mali vychádzať, myslím si, a v tom sa zhodujem s viacerými, z akejsi historickej politickej a ekonomickej reality a z toho, čo je pre spokojný život našich ľudí najvýhodnejšie. V zhode s poslancom Galandom na záver hovorím, že nemusíme sa obzerať ani ďaleko do Ameriky alebo smerom do bývalého Sovietskeho zväzu, alebo smerom do Ázie, kde Rusko, Bielorusko, Ukrajina uvažujú o akomsi volnom združení štátov. Žijeme v Európe, a to, čo sa dnes deje, je krokom k európskej federácii a k Spojeným štátom európskym, kam teda, som presvedčený, patrime a chceme patriť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Cyril Ivan s faktickou poznámkou. Poslanec Cyril Ivan:
Pán poslanec Galanda vo svojom vystúpení uviedol, že vystupuje ako poslanec, ako právnik. Mne sa skôr zdalo, že to bola taká zväzácka desaťminútovka z novín, ktorú poznáme z minulosti. Upozorňujem, že aj my čítame noviny, lebo zabudol uviesť, že už pred niekoľkými dňami sa Sovietsky zväz rozpadol, takže už nie je našim vzorom, ale i to spoločenstvo je pre nás vzorom demokracie, tam sa republiky osamostatnili bez akýchkoľvek štátotvorných alebo hospodárskych následkov. A v tomto smere je to vzor. Dokonca sa šíri medzi ľuďmi vtip, že keby sme boli bývali sovietskou republikou, boli by sme bez následkov ako Slovensko samostatne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Budem veľmi stručný. Na adresu pána poslanca Galandu: Sú ľudia, ktorí nemajú svoj vlastný vkus, dívajú sa, ako ma zariadený byt sused a podľa toho sa zariaďujú sami. Sú ľudia, ktorí si ho zariaďujú podľa vlastného vkusu. Patrím k tým druhým. Sú ľudia, ktorí bývajú najradšej v spoločných bytoch, a sú ľudia, ktorí bývajú radšej vo svojom vlastnom byte. To neznamená, že sa so susedom hnevajú. A chcem upozorniť, že v Moskve skúšali spoločné byty, a neosvedčilo sa to. A ďalej, pokiaľ tu poukazuje na prípad Švajčiarska, chcem upozorniť, že ako Francúzi, tak Nemci, tak Taliani majú svoje vlastné národné štáty. Slováci iný národný štát nemajú.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Dziak-Košický. Poslanec M. Dziak-Košický:
Budem veľmi stručný. Som prekvapený tým, že sa v tomto parlamente hovoria zámerné nepravdy, čo nemôžem nazvať, inak ako luhaním. A luhať by sme tu nemali. Nie je pravdou, že vyhláseniu toho, čo sa udialo v Sovietskom zväze, nepredchádzali žiadne právne a iné kroky. Veď tam predsa existovali referenda. Takisto nie je pravdou, že sa to robí bez ohľadu na to, aký to bude mat ekonomický dopad. Naopak. Teraz sa robí všetko pre to, aby sa zmiernil ekonomicky dopad krokov, ktoré sa tam urobili.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Páni poslanci, pekne vás prosím, hlavnou témou dnes nie je prerokovat návrh, ale prijať uznesenie, že ho dáme na verejnú diskusiu. Ak vás môžem požiadať, skráťte všetky tieto repliky, a naviac tie, ktoré sú úplne mimo podstaty tohto návrhu zákona. Hlási sa pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predsedajúci, mňa by zaujímalo, ako si technicky predstavujete urobiť všeľudovú diskusiu k trom alternatívam, keďže ústava je nevyčistená.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, moja predstava nie je rozhodujúca. Komisia, v ktorej bol aj váš zástupca, tento návrh v tejto podobe urobila vo vedomí, že práve tento návrh umožňuje stúpen-
com trebárs vašej strany z toho vybrať a povedať, my sme za tie strany naľavo, napravo, a vznikne z toho ustáva slovenského štátu ako bič. Iná skupina povie zasa opačne. Ak takéto kvalifikované návrhy dostaneme, dúfam, že komisia, ktorá návrh robila, dokáže to roztriediť, a dokáže povedať, asi v akom počte a aké varianty dostala. Ale prosím vás pekne, nediskutujme o tom, lebo si tu môžeme hodinu vymieňať názory, nič na veci nezmeníme. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec C. Fogaš:
Pán predsedajúci, v úvode ste vyzvali, aby sme nezavádzali diskusiu k jednotlivým inštitútom samotnej ústavy. Každý ju dostal na stôl, môže si ju študovať. Myslím, že je dosť prostriedkov, každé hnutie ich ma, aby vyjadrilo svoj názor na ňu. V tomto smere považujem vystúpenie pána poslanca Tatára za nadrámec toho, čo sme sa včera dohodli, lebo aj ja by som mohol urobiť určitú analýzu s uvedením predností a negatív. Odporúčam, aby ste prečítali uznesenie a navrhujem, aby sa kluby k tomu poradili, aby sme mohli pokročiť ďalej, pokiaľ ide už o samotné rokovanie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Je to návrh na náš ďalší postup, má sa o ňom hlasovať. Uznesenie je k dispozícii, má len tri krátke body. Buď budeme hlasovať o celom návrhu pána poslanca Fogaša, či sa majú k tomu zísť kluby, ale domnievam sa, že o tomto uznesení možno hlasovať priamo. Prečítam návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady na predloženie návrhu Ústavy Slovenskej republiky na verejnú diskusiu.
"Slovenské národná rada
A. berie na vedomie
návrh Ústavy Slovenskej republiky vypracovaný a predložený Komisiou Slovenskej národnej rady pre prípravu návrhu Ústavy Slovenskej republiky.
B. u k l a d a
1. Predsedníctvu Slovenskej národnej rady
predložiť podľa § 32 písm. i/ zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov návrh Ústavy Slovenskej republiky na verejnú diskusiu od 15. decembra 1991 do 31. januára 1992. Pred jeho zverejnením vykonať potrebnú redakčnú a jazykovú úpravu.
2. Komisii Slovenskej národnej rady pre prípravu návrhu Ústavy Slovenskej republiky
zhodnotiť výsledky verejnej diskusie /§ 60 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady/ a predložiť ich spolu s návrhom na úpravu návrhu Ústavy Slovenskej republiky Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a všetkým výborom Slovenskej národnej rady do 15. februára 1992. "
Takýto je návrh, ktorý sme pripravili v predsedníctve aj v komisii.
Pán poslanec Hrnko ma faktickú poznámku.
Poslanec A. Hrnko:
Keďže sa pán premiér vrátil, chcel by som odpoveď na moju otázku. Neviem, či pán premiér je informovaný.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Súvisí to s tým, o čom rokujeme? Poslanec A. Hrnko;
Áno, súvisí. Otázka znela: "Vo včerajších novinách som čítal, že pán Pithart povedal, že ste v Brne podpísali nejaký záväzok, ktorý ho uspokojuje. Chcem vedieť, aký to bol záväzok, a ak je to písomne, aby to bolo predložené plénu Slovenskej národnej rady. "
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán predseda vlády. Predseda vlády SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, v Brne som podpísal komuniké z brnianskej schôdze konanej dňa 4. 12. 1991. Vraj to mate všetci na stoloch. Okrem toho bolo to uverejnene v tlači. Nič iné som nepodpísal, k ničomu inému som sa nezaviazal. To je všetko. Nechám to tu, cez prestávku si to prečítajte. Bolo to uverejnene v tlači nasledujúci deň po stretnutí v Brne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Ftáčnik. Potom pán poslanec Andel.
Poslanec M. Ftáčnik;
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
témou tohto bodu, o ktorom práve rokujeme, ako v úvode predniesol pán podpredseda Čarnogurský, je otázka ústavy, zmluvy, a dotkol sa aj uznesenia Českej národnej rady, ktoré prijala v utorok. Veľmi krátko by som sa vyjadril k niektorým bodom a k niektorým o niečo dlhšie.
K návrhu ústavy tu bolo dostatočne diskutované, že našim zámerom je predložiť to na verejnú diskusiu. Pán podpredseda prečítal návrh na uznesenie, ktorý ma jedinú formálnu chybu, že podlá § 32 písm. i/ Predsedníctvo Slovenskej národnej rady je oprávnené podlá zákona, aby zhodnotilo výsledky diskusie, a v zmysle § 60 ods. 6, ktorý citoval pán podpredseda, potom v návrhu ústavy, ktorý bude predložený do výborov, je navrhovateľ povinný zhodnotiť výsledky všeľudovej diskusie. Takže mám len formálnu poznámku k tomuto bodu.
Ďalšia moja o malo podrobnejšia poznámka sa týka toho, že Slovenska národná rada už svoje uznesenie po rokovaní v Papiernické, ktoré Česká národná rada prijala v utorok, prijala 15. novembra. Myslím, že nebude neužitočné, aby sme si osviežili niektoré body z tohto uznesenia vzhľadom na to, že ho prijalo plénum a našou úlohou je zamyslieť sa, či sme splnili všetko, čo bolo v tomto uznesení stanovené, a aký ďalší postup zvolíme. Môj osobný dojem poviem dopredu. Nestačí sa dohodnúť len na tom, čo tu bolo prezentovane, ale v našom uznesení treba povedať o málo viac. Slovenská národná rada 15. 11. takisto konštatovala, že postup Predsedníctva Slovenskej národnej rady na doterajších rokovaniach je v súlade s uznesením Slovenskej národnej rady č. 130, ktoré prijala. Čiže takisto sa nevyjadrovala - to len malú poznam-
ku na pána podpredsedu - ku komuniké z Papierničky, ale k postupu Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Takisto povedala v bode 4, že vyslovuje nespokojnosť s tým, ako sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady pripravovalo na rokovania s Predsedníctvom Českej národnej rady. To je, prosím, rekapitulácia faktov.
Teraz sa venujem bodu uznesenie ukladá Predsedníctvu Slovenskej národnej rady rozdať poslancom čistopis návrhu štátnej zmluvy o zásadách... atd". Čistopis sme dostali, tento bod bol splnený. Ďalej sa uložilo predsedníctvu spracovať návrhy alternatívnych riešení sporných ustanovení - myslelo sa štátnej zmluvy - a predložiť ich 19. schôdzi Slovenskej národnej rady. Pokiaľ ma pamäť neklame, nič takéto predložené nebolo. Rád by som rekapituloval, ako predsedníctvo od 15. novembra pristupovalo k úlohe rokovania o štátnej zmluve. 26. 11. sa zišlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré podlá pána predsedu malo riešiť hlavný bod - zmluva medzi oboma republikami. Bolo tam však toľko operatívnych a ďalších bodov, že k zmluve sa predsedníctvo nedostalo. Potom sme sa stretli 29. 11., kde to malo rovnaký priebeh.
V zmysle tohto uznesenia, ktoré budem ešte ďalej rozoberať, bolo dohodnuté, že kluby dajú svoje stanoviská. Bol tam skorší termín vzhľadom na to, že sa predpokladalo, že schôdza Slovenskej národnej rady bude skôr. Stanoviská klubov boli doručené na Slovenskú národnú radu resp. Predsedníctvu Slovenskej národnej rady 3. 12. To bol utorok, keď bežala schôdza od 2. 12. Jediný klub, ktorý stanovisko nedal, bol klub hnutia Za demokratické Slovensko. K týmto stanoviskám sa predsedníctvo fakticky nezišlo alebo nevyjadrilo. 6. 12., t. j. v piatok, posledný deň schôdze, povedalo, že sa vyjadrí k jednotlivým stanoviskám v pondelok, pričom bolo jasné, že v poobedných hodinách predseda a čaši predsedníctva odchádza na služobnú cestu do Rakúska. 9. 12. bolo rokovanie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré sa