zmluvy, je návrh riešenia prakticky súštátia, teda je to stav, že by existovali nezávisle vedia seba česká republika a Slovenská republika a zákonodarstvo tohoto súštátia by riešili iba spoločným zasadaním. V prostrednom stĺpci expertov je navrhnutý tzv. prezidentský model, Kde sa predpokladá, a vyplýva to z ďalších bodov, že prezident by mal mat oveľa vyššiu právomoc ako má dnes a opačne, zákonodarný zbor aj výkonný organ by mal menšie kompetencie. Na pravej strane alternatívy českej strany viac-menej rozvádzajú modely, ktoré sú uvedené v strede, dávajú ich iba do niektorých ďalších alternatív.
Na záver považujem za dôležité už iba pripomenúť jednu skutočnosť, k problému, kedy a akou formou by vlastne táto štátna zmluva nadobudla účinnosť a akou formou by vlastne bola prerokovaná a prijatá. Pri rokovaniach s českou stranou sme väčšinou počúvali výhrady, že prijatie tejto štátnej zmluvy je protiústavné, pretože dnešná ústava nič také nepredpokladá. Na to sme argumentovali - nielen členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ale aj prezident Havel, a musím povedať, že aj predseda federálnej vlády pán Čalfa a ostatní experti, že ani ústava o federatívnom usporiadaní, ktorá bola prijatá v roku 1968, sa nepredpokladala v ústave 9. mája. Teda keby sme chceli použiť túto logiku, vlastne by sne sa vôbec nemohli dostať ďalej, pretože existujúca ústava jednoducho ďalší vývoj nepredpokladá. Domnievam sa, že tento argument neobstojí a že je potrebné nájsť, riešenie, ako štátnu zmluvu prijať. Posledná z alternatív, ktorú sme prerokovali aj na stretnutí v Papiernické, bola, aby do dnešnej Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol v článku 142 zapracovaný a Federálnym zhromaždením schválený doplnok, ktorý naformuloval profesor Plank a ktorý predpokladá, že budúca ústava spoločného štátu bude vypracovaná na základe zmluvy uzavretej medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Ďalej sa predpokladá, že táto ústava by bola ratifikovaná obidvoma národnými radami. Takýto doplnok
k dnešnej ústave v článku 142 by umožnil, aby teda bola úplná právna kontinuita.
Už ako poslednú informáciu som nútený v tejto súvislosti podať krátky komentár k uzneseniu Českej národnej rady z 10. decembra, teda predvčerom. Bolo to uznesenie k správe Predsedníctva Českej národnej rady o rokovaní s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady v Častej-Papierničke, kde Česká národná rada prijala niektoré dosť závažné rozhodnutia. Po prvé Česká národná rada súhlasí a postupom, nie s komuniké, ktorý zaujalo Predsedníctvo Českej národnej rady na rokovaniach v Častej-Papierničke. Musím otvorene povedať, že nás takýto záver trošku prekvapuje, pretože komuniké, ktoré sme tam prijali, sme prijali spoločne, prijali ho obidve predsedníctva, aj Českej národnej rady aj Slovenskej národnej rady. Toto komuniké konštatuje aj určite zhodné názory, teda nielen samotný postup v priebehu rokovania. Za vážnejšie považujeme to, kde sa zo strany Českej národnej rady zdôrazňuje potreba vybavenia federálnych orgánov výkonnými aj zákonodarnými kompetenciami, takými, ktoré by zabezpečovali jednotný ekonomický a sociálny priestor. Nie je to síce špecifikované, ale dá sa tonu rozumieť, žiaľ, že znovu ide o pokus vybavovať v prvom rade federálne orgány, čo sa týka výkonnej moci aj legislatívy, a z nich potom odvodzovať zostatok, ktorý pokrýva republiky. Je to opačný postup, než o akom sa už trištvrte roka rokuje.
A čo je veľmi dôležité a je v priamom rozpore s tým, čo som tu pred chvíľou povedal a čo predpokladá prijatie jednak štátnej zmluvy a potom ústav, to je bod 4, kde Česká národná rada nepovažuje novelizáciu článku 142 Ústavného zákona 143 navrhnutú Predsedníctvom Slovenskej národnej rady na rokovaní v Častej - Papiernické za nevyhnutne potrebnú cestu vzhľadom k navrhovanému princípu ratifikácie ústavy národnými radami. Princíp ratifikácie by sa mohol dostať do návrhu novej ústavy, teda nemusel by byť dopredu zakotvený v teraj-
šej ústave, ovšem v takomto prípade by tu nebola žiadna súvislosť ani žiadna vzájomná záruka, že k tejto ratifikácii vôbec dôjde.
Možno to, čo som tu povedal, bolo trošku dlhé, ale považoval som za potrebné tieto dosť podstatné súvislosti s návrhom Ústavy Slovenskej republiky a návrhom štátnej zmluvy povedať. Myslím, že by sme mali zaujať stanovisko, do akej miery budeme k tejto problematike otvárať rozpravu, a nakoľko by sme iba prijali uznesenie o postúpení celého tohoto materiálu na verejnú celonárodnú diskusiu.
Zatiaľ ďakujem za pozornosť. Pán profesor Moravčík - faktická poznámka. Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predsedajúci,
musím zareagovať na Predkladaciu správu. Na prvej strane v závere sa spomína, a uviedli ste to aj vo svojom vystúpení, že hnutie Za demokratické Slovensko je toho názoru, že pri štátoprávnom usporiadaní by sa mala najprv vyhlásiť nezávislosť a potom ako ďalší krok prijať, zmluva, v ktorej by sa riešilo štátoprávne usporiadanie. Myslím si, že nijaké vyhlásenie, ktoré bolo k tejto otázke zo strany hnutia Za demokratické Slovensko neoprávňuje k takémuto záveru a počas celých prác na ústave v komisii sme takéto stanovisko neprezentovali. Vo svojom programe hneď na začiatku sme vyjadrili názor, že z viacerých možných riešení štátoprávneho usporiadania považujeme za najpríhodnejšiu konfederáciu, a tohoto stanoviska sa držíme, nikdy sme nevyhlásili niečo, čo by tomu protirečilo. Napokon aj v návrhu ústavy sme na náš návrh v komisii prijali článok 170 ako alternatívu, v ktorej sa konštatuje, že Slovenská republika je až do rozhodnutia, to
znamená v štátnej zmluve, vo zväzku s Českou republikou, ktorým je Česká a Slovenská Federatívna Republika. To znamená, že aj tento dokument nepredpokladá nijaké medziobdobie nezávislosti. Sme toho názoru, že štátoprávne otázky, tak ako ich navrhujeme, sa dajú vyjadriť v zmluve. Na uzavretie zmluvy nepotrebujeme osobitne deklarovať nezávislosť.
Prosím, aby ste toto zobrali na vedomie a aby ste v takomto zmysle potom prezentovali aj ďalšie informácie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem, pán poslanec. V komentári som uviedol, že z doterajších rokovaní predpokladám. Verím, že informácia nebola chápaná ako konfrontačná. Spresnil to pán poslanec Moravčík, je to snáď teraz jasné. Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,
v súvislosti s teraz prerokovávaným bodom programu 19. schôdze Slovenskej národnej rady a v spojitosti najmä s poslednými oficiálnymi stanoviskami federálnych resp. českých štátnych a politických inštitúcií a osôb sa domnievam, že česká strana má záujem na upevnení unitarného federálneho štátu. Naposledy takto reagovala priamo Česká národná rada, keď vo svojom uznesení zo dňa 10. 12. 1991 v bode štyri priamo konštatuje - citujem: "Česká národná rada nepovažuje novelizáciu článku 142 ústavného zákona 143 z roku 1968 Zb. navrhnutú Predsedníctvom Slovenskej národnej rady na rokovaní v Častej-Papierničke za nevyhnutne potrebnú vzhľadom k navrhovanému princípu ratifikácie Ústavy Českej a Sloven-
skej Federatívnej Republiky národnými radami. " Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, po prečítaní nižšie uvedeného textu navrhujem o ňom bez rozpravy hlasovať, čo je v súlade s teraz platným rokovacím poriadkom.
"Návrh deklarácie, o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
My, poslanci Slovenskej národnej rady ako legitímni zástupcovia občanov Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení v prvých slobodných voľbách v čase, keď všetky národy strednej a východnej Európy sa zbavujú neslobody a nanúteného centralizmu, budujú si vlastnú štátnosť a vytvárajú spoločenstvá demokratických štátov nového typu, vedomí si nezrušiteľného a prirodzeného práva Každého národa na sebaurčenie, zakotveného v medzinárodných dokumentoch a v súlade s preambulou doteraz platnej Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ústavným zákonom o československej federácii z roku 1968 týmto slávnostne vyhlasujeme:
1. Slovenská republika je zvrchovaným štátom svojbytného slovenského národa a národnosti žijúcich na území Slovenska. Zvrchovanosť Slovenskej republiky vyjadruje prirodzené právo jej občanov bez ohľadu na ich pôvod, vierovyznanie, či politické presvedčenie.
2. Nositeľom a predstaviteľom Slovenskej republiky je jej najvyšší zákonodarný zbor Slovenská národná rada. Len Slovenská národná rada ako predstaviteľka politickej vôle občanov Slovenskej republiky má neobmedzené právo plne uplatňovať zvrchovanosť štátu, prípadne zmluvne odovzdať jej časti iným štátnym zväzkom a nadnárodným spoločenstvám.
3. Obraciame sa na všetky národy a štáty s výzvou, aby blahovoľne prijali túto deklaráciu a poskytli Slovenskej re-
publike svoje uznanie i pomoc pri naplňovaní deklarovanej zvrchovanosti. "
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, hodnotím vašu nezmarnú snahu o opätovné predkladanie návrhov, či deklarácií alebo zákonov, ale upozorňujem vás, že nedám hlasovať o vašom návrhu, pretože aj podlá rokovacieho poriadku sa hlasuje o návrhu poslanca, nie o texte, o deklarácii, o zákone alebo o čomkoľvek. Ak by sme takúto deklaráciu mali prijať, musela by byt prerokovaná vo výboroch, v poslaneckých kluboch a potom dáme o nej hlasová t. Môžete hovoriť, čo chcete, nedám o nej hlasovať. Do diskusie sa prihlásila poslankyňa Homolová, prosím ju o slovo.
Poslanec P. Brňák:
Prečo, pán predsedajúci by to malo ísť do výborov? Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Preto, že minule sme chceli prijať zákon, podstatné zmeny k zákonu o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorý bol podstatne kratší a podstatne jednoduchší ako je váš návrh deklarácie, a takisto sme konštatovali, že musí ísť najprv do výborov.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, prečo sme napríklad nehlasovali vo výboroch o texte v súvislosti s ospravedlnením Židom alebo v súvislosti .....
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Text s ospravedlnením Židom bol najprv prerokovaný v poslaneckých kluboch. Bol dohodnutý so všetkými predsedami a poslaneckými klubmi.
Poslanec P. Brňák:
A čo bráni tomu, aby zasadli teraz poslanecké kluby? Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Bráni mi v tom rokovací poriadok. Povedal som vám, že nedám o tom hlasovať.
Poslanec P. Brňák:
Aj tak ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
pokiaľ vien, rokovací poriadok jasne hovorí, že o návrhu poslanca rozhoduje Slovenská národná rada hlasovaním. A mám na vás otázku. Vám ešte nie je jasný vzťah vašej osoby a vášho hnutia k otázke zvrchovanosti Slovenskej republiky?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Mne je úplne jasný, a práve preto, že mi je jasný, nechcem z tohoto svätého vzťahu Slovenskej republiky robiť
takéto úplne náhodilé kampane, ktoré cely tento vážny problém neriešia, opačne, ktoré ho dostávajú do autu, do závozu. Takže pán predseda, prosím vás a verím, že Slovenská národná strana zvrchovanosť Slovenska považuje naozaj sa štátoprávny problém a nie za politický problém svojej strany alebo kohokoľvek z nás ako politikov. Preto odmietam takúto vec znovu takto neústavné a neprocedurálne prerokovávať.
Prosím pani poslankyňu Homolovú, prihlásila sa do diskusie.
Poslankyňa Š. Homolová:
Vážená Slovenská národná rada,
v poslednom týždni novembra som obdržala - a myslím si, že nielen ja - list od Združenia Slovákov vo Švajčiarsku, ktorý bol podpísaný pánom Bohumilom Šťastným a Aristidom Zelenajom. Nakoľko títo rodáci sledujú pozorne slovenskú politickú scénu, svoju odpoveď im posielam cestou éteru. Dovoľte mi najskôr citovať z ich listu: "Dnes, keď sa Slovensko opäť blíži k jednému z kritických bodov svojich dejín, obraciame sa na poslancov KDH. Nemôžeme vylúčiť, že keď tento list dostanete, bude už na Slovensku zrušená i ta štipka zdanlivej demokracie a namiesto vypísania nových volieb aj na Slovensku sa bude vládnuť prostredníctvom dekrétov. " - Koniec citátu. Teraz niekoľko vlastných myšlienok na adresu zahraničných priateľov.
Správny Slovák mal vždy dostatok svojho rozumu, ktorým sa riadil za celé uplynulé polstoročie, ba môžem povedať, že tomu tak bolo vždy. Nechám na zváženie iných, kto bol vlastne hrdinom, národovcom. Ten ktorý si zachoval svoju vlastnú tvár aj za cenu útlaku a prenasledovania a či ten, čo volil slobodný život v cudzej zemi? Je čudné, že sa za celé obdobie totalitnej vlády nenašiel nik, aby tak ako teraz radia.
kritizovali vládu tyranov, aby sa pre nás hľadala cesta práva a spravodlivosti. Nebolo múdrych radcov, ktorí by kritizovali, že - citujem opát kúsok z listu: "Všade na Slovensku sú na dôležitých miestach zahniezdení komunisti a príslušníci starých štruktúr. " - Koniec citátu. Priatelia, o tom vieme veľmi dobre aj my.
Pýtam sa vážených priateľov v zahraničí, prečo po celé obdobie trpkej diktatúry necítili potrebu takto otvorene nám pomáhať? -Vy ste mlčali a my sme trpeli. Preto sa vás pýtam znova. Je pre nás mlčanie zlato? Nie. Ja tomu neverím, lebo keby to bola pravda, už dávno by sme neboli národom - nebol by Bajza, Bernolák, štúr, Moyzes, ani Hlinka, ani Rázus, nebolo by Matice Slovenskej, ba ani nás by nebolo. My nesmieme mlčať. Musíme hovoriť o tom, čo sme prežili. O tom by nedokázali mlčať naši predkovia. Nemlčali by o tisícoch z tohoto národa umučených, umlčaných, zastrelených a popravených, ktorí ako tí v Černovej padli za svoj národ, za jeho česť a slobodu. Do dnešného dna sa nezodpovedá nik za desaťtisíce väzňov zo Stalinových gulagov, či obete z Gottvaldových koncentračných táborov, zo smrtiacich uránových baní, z likvidačných väzenských pevností a mučiarni ŠtB. Mlčíme len preto, že sa zamat revolúcie ošúchal a začína opäť socialistická realita? Na toto čakám od vás radu, ako potrestať za genocidu páchanú na vlastnom národe, na to, ako postaviť pred súd tých, ktorí nám vedome pripravili peklo na zemi a prečo sa nedá norimberský proces aplikovať na slovenské pomery.
Vážení rodáci v zahraničí,
ďakujem vám úprimne za rady, ale akou cestou štátneho usporiadania sa má uberať Slovensko, na to od vás už dnes správny Slovák radu nepotrebuje, na to má demokraticky zvolenú svoju vládu, je tu vôľa národa, ktorej dôverujem aj ja. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslankyni Homolovej. Prihlásil sa poslanec Filipp. Pripraví sa poslanec Cyril Ivan.
Poslanec J. Filipp:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, pán predseda,
dovoľte mi vyjadriť niekoľko mojich názorov. Prijímam ovšem váš návrh, aby sme teraz nepodávali nejaké pozmeňovacie návrhy a podobne, pripadne ako poslanec v rámci všeľudovej diskusie sa vyjadrím, keď mi dajú naši vedúci predstavitelia právo. Prosím vás, vychádzam vlastne z tých východísk, z ktorých vychádzali aj naše slávne na večne veky komisie zostavujúce ako ústavu, tak aj štátnu zmluvu, teda z pravá národov na sebaurčenie, lenže pre mňa je to pojem, ktorý hovorí sám za seba. Znamená určenie sebou samým, nie niekým iným, ba ani so súhlasom niekoho iného. Myslím si, že z tohoto termínu by mali prameniť aj prerokovávané dokumenty a realizovať ho vo zvrchovanosti, teda v národnej zvrchovanosti ako podmienky rovnoprávnej účasti slovenského národa na občianskom živote v spoločnom štáte.
Domnievam sa však, že postupne, od prvých ustanovení preambuly štátnej zmluvy až po posledné články dôjdeme k tomu, že proklamovaná zvrchovanosť, teda suverenita vychádzajúca z práva nášho národa na sebaurčenie sa stráca. V tomto zmysle je dokonca lepšia navrhovaná ústáva, prijateľnejšia, než štátna zmluva. Ba dokonca preambula, o ktorej som už hovoril, sa mi zdá akoby nešťastne poznačená veľkou dávkou akejsi bezhraničnej dôvery, nekonečnej dobrej vôle. Ale, prosím vás, my nie sme tu na to, aby sme boli nádherne naivní, nekonečne dôverčiví, dobrotiví. Naopak, sme povinní
chrániť životné záujmy päť a pol milióna príslušníkov nášho národa, teda všetkých obyvateľov Slovenska, nielen Slovákov, v tomto spoločnom štáte. A to nemôžeme, ak sa zriekneme, ako je to v týchto dokumentoch, zákonodarnej a výkonnej moci v oblasti obrany, teda ak sa zriekneme vlastnej armády, v oblasti bezpečnosti, napríklad v oblasti zisťovania, sústreďovania a vyhodnocovania informácií dôležitých pre ochranu ústavného zriadenia, obranu a bezpečnosť štátu, teda vlastne právomocí, ktoré má dnes FBIS atď. Slovenská republika sa ich nemôže zriecť.
Všimnite si napríklad, čo sa deje s mnohými poslancami. Sám som tu už interpeloval takmer pred rokom, a dodnes pán minister vnútra mi nedal odpoveď - tie ponižujúce prehliadky poslancov za čias arabského konfliktu v Iraku. Pán Ruml vlastným osobným listom nariadil prezeranie peňaženiek a kadečoho. Tu sú naši poslanci z HZDS, ktorým sa tieto veci stali. Pán Ruml sa dnes dopustil i ďalších, povedal by som tažkých priestupkov. Taký je napríklad jeho list, ktorý poslal Federálnemu zhromaždeniu, ktorý tu prečítal asi pred mesiacom pán predseda rozpočtového výboru. V tomto liste napadol nielen prezidenta a predsedu českej vlády, ale aj Slovenskú národnú, radu a jej úsilie o rovnoprávne postavenie oboch našich republík v spoločnom štáte ako pomstu komunistických mysli a štruktúr za 17. november. Upozornil dokonca na to, že len vojenské a bezpečnostné zbory spoločného štátu môžu byt garantom slobody, a tomu rozumiem už tak, že vlastne vyhráža vojenskou diktatúrou, lebo podlá neho poslanci Slovenskej národnej rady majú - a teraz citujem: "ambície šovinistov, alibistov a totalitne uvažujúcich zločincov". Ďalšie jeho vystúpenia vo federálnej vláde poznáte, kde mu bolo vyhrážené už prípadne uvoľnením. Prosím vás, nestačí vyhrážať, ten pán už dnes nemá čo vo vláde robiť, ale takíto ľudia sú tam a my pýtame od nich súhlas. Prosím vás, nie. Pre spravodlivé úsilie nám nadávajú a nespravodlivo chcú de-
liť práva a povinnosti. No my nechcene nič, čo Slovensku nepatri. My chceme len spravodlivosť. Spravodlivosť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Cyril Ivan.
Vážení páni poslanci, teraz neviem, či som mal dať najprv hlasovať o návrhu na uznesenie k ústave, teda to je jedinný návrh, ktorý hovorí o predložení na verejnú diskusiu.
Poslanec Cyril Ivan:
Vážený parlament,
namiesto plánovaného vystúpenia dovolím si siahnuť po citáte z dejín. Ti prv narodení, aj tí, čo študovali dejepis, si určite na to spomenú, keď Cicero v rímskom senáte povedal: "Quo usque tandem abutere Catilina patientia nostra?" Dovoľte len Krátko vstúpiť do týchto rímskych dejín. Catilina - ctižiadostivý aristokrat, ktorý v 63. roku pred naším letopočtom za Cicerovho konzulátu zosnoval sprisahanie proti rímskemu senátu, chcel sa zmocniť vlády v Ríme. Išlo mu len o získanie politickej moci, obmedzenie právomoci senátu, ale nie odstránenie sociálnych krívd. Žiaľ, dejiny sa opakujú aj po dvetisíc rokoch a vytvárajú opäť rečnícku otázku. Dokedy slovenský národ tažko skúšaný po desaťročia i stáročia bude sa zmietať v neistote, naplnený skepsou i strachom o svoj osud, o svoju národnú perspektívu? Otázka dokedy je podfarbená iróniou, keď budeme asi poslednou republikou v Európe, ktorá nemá vyriešenú svoju štátnosť a má o ňu prosiť. Prečo sa musí Slovensko krvopotne domáhať svojho životne dôležitého a Bohom daného práva? Niet čo na tieto
obštrukcie dodať. Nech nám každému odpovie vlastné svedomie, najmä svedomie tých, čo sa budú na tom najviac podieľať.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Len malým vstupom by som chcel ako poslanec reagovať na pána poslanca Cyrila Ivana. Práve to, že dnes v tomto pléne predkladáme návrh Ústavy Slovenskej republiky, ktorá umožňuje všetky varianty, je v našich rukách, v rukách týchto 150 poslancov, akú ústavu prijmeme. Akú ústavu prijmeme, takú ústavu Slovensko bude mat. Nenariekajme, že nám ktosi iný čosi kazí. Neposúvajme to stále do iných polôh. Prikročme k celonárodnej diskusii, uzavrime problém. To je, podľa mňa, konštruktívne riešenie.
Prosím, pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko;
Vážený pán podpredseda, vážené plénum,
v nedeľu som mal možnosť sledovať čo týždeň dal, známu federálnu reláciu, ktorú už mnohí Slováci radšej prestali počúvať, pretože nie sú ochotní naďalej pozerať, ako sa v podstate uráža všetko, čo je hrdému občanovi sväté. v tejto relácii však bolo niečo zvrátené. Pána premiéra Čarnogurského atakovali dvaja-traja občania Českej republiky, zhodou okolnosti v ústavných funkciách, a stále pýtali záruky. Nie je to zvrátené? Či to Slovensko alebo Slováci porušili Pittsburskú dohodu? Či to Slovensko alebo Slováci porušili zákon a autonómii Slovenska? Či to Slovensko alebo Slováci porušili Košický vládny program? Či to Slováci a Slovensko porušilo ústavný zákon číslo 143 a dohodu z roku 1968 o fe-
derácii? Nie je to zvrátené, keď rušitelia sľuhov a nehodnoverní politici systematicky žiadajú záruky od Slovenska? Aké záruky? Nemalo by to byť Slovensko, ktorá žiada záruky? A na českej politickej scéne vidíme, že skutočne nie je ochota dať ani minimálnu záruku, nie je ochota povýšiť právny akt resp. zmluvu, ktorú by podpísali dve republiky na právny akt trvalej platnosti. Teda spolu s pánom Ivanom by som sa pýtal: Dokedy ešte si budeme nechať ľúbiť tento stav a svoju trpezlivosť, napínať?
Ale nielen to som chcel povedať. Vo včerajších novinách som sa dočítal, že pán Pithart vyhlásil, že v súvislosti s rokovaním v Brne pán premiér Čarnogurský podpísal nejaký záväzok, ktorý ho uspokojuje. Keďže neviem, o aký záväzok ide - pán premiér tu nie je, bol tu, chcel som sa ho opýtať, ale odišiel -, chcel by som, aby pri najbližšej príležitosti, keď tu bude, nám vysvetlil, o aký záväzok ide, a ak je to nejaký písomný záväzok, aby bol predložený poslancom Slovenskej národnej rady.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Predseda vlády tu bude, len o 14. 00 hodine mal nejaké prijatie. Už by tu mal byt.
Pán poslanec Fogaš. - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda, vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády,
vážené poslankyne, kolegovia poslanci,
myslím, že dnešné rokovanie by sa malo orientovať predovšetkým na tému, ktorú tento bod obsahuje, a to je návrh ústavy, ktorý sme dostali na stôl pred niekoľkými dňami a témou je tiež, podľa predkladacej správy, zmluva medzi Českou a Slovenskou republikou. Súčasná história jednotlivých federálnych štátov a ich vývoj ukazuje, že zrejme niet nemenného federatívneho usporiadania a niet konečného riešenia inštitucionálneho usporiadania orgánov štátu, ani konečného rozdelenia kompetencii. Súčasný vývoj vlastne naznačuje, že federalizmus v pôvodnej podobe prechádza určitým dynamickým vývojom. Federalizmus teda možno chápať ako proces, v rámci ktorého viacero subjektov vytvára zväzok s cieľom realizovať spoločnú politiku, a súčasne ako proces, v ktorom sa tento zväzok stáva diferencovaným.
Som jedným z tých, ktorí vždy podporovali myšlienku národného porozumenia a dohody, ktorých dosiahnutie je predpokladom prijatia Ústavy Slovenskej republiky, a pokiaľ je to možné, i jednotného postoja politickej reprezentácie Slovenska pri rokovaniach o príprave ústavných dokumentov. Zúčastňoval som sa rokovaní o príprave ústavy od ich začiatku až do včerajška, teda vlastne dodnes. Musím povedať, že aj keď sme nepracovali systematicky, predsa len je tu výsledok, a vy ho máte v ruke, ktorý je hodný toho, aby sme skúsili ho posúdiť, aby sme skúsili sa o ňom vecne porozprávať. Keďže som bol pri spracovaní tohto dokumentu, nemienim predniesť nejaké pozmeňujúce návrhy, alebo vyjadrovať sa k jednotlivým hlavám, či zaujímať stanoviská k inštitútom, ktoré sú v návrhu obsiahnuté. Predsa len sa domnievam, že text, ktorý máme pred sebou, je potrebné určitým spôsobom redakčne upraviť. Nakoniec sme si k takémuto konaniu prijali svoje vlastné uznesenie, myslím, že to bolo uznesenie ä. 196 alebo nejaké číslo okolo toho. Na niekoľkých príkladoch by som sa
pokúsil uviesť potrebu takejto redakčnej úpravy textu, ktorý máte na stoloch, len kvôli tomu, aby sne pochopili, prečo odporúčam, aby sa takáto redakcia uskutočnila.
Aby som bol konkrétny - napríklad v článku 2 sme pozabudli na článok II ods. 3 Listiny práv a slobôd, ktorý obsahuje text: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá". Pôvodne v texte sme to mali, vypadlo to zrejme pri prepisovaní. Keby sme porovnali články 10 a 12, text v nich, ktorý teraz prečítam - "ľudia sú slobodní a rovni v dôstojnosti a právach" - sa opakuje. Presne ten istý text máme v obidvoch článkoch. Ďalej v článku 19 sme vlastne modifikovali súčasný stav, ktorý je obsiahnutý v Listine práv a slobôd, a to tak, že sme zduplovali tie isté ustanovenia v ods. 1a v ods. 3. Ďalej v čl. 25 sme opomenuli jedno z práv, ktoré by náš návrh mal obsahovať, o ktorom, myslím, nie sú vecné diskusie ani pochybnosti. Totiž v tomto článku chýba ods. 3, Ktorý v súlade s Listinou, konkrétne čl. 18 ods. 2, hovorí, že petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu. Ďalej v článku 31 sme veľmi nesprávne použili termíny menšina, napríklad príslušnosť, k národnostnej menšine alebo k etnickej skupine. Pán podpredseda, nechcem takto vynenúvať všetky, len som chcel poukázať na niektoré. Takisto sme použili niektoré už prekonané terminologické zvraty, napríklad hovoríme o bezpečnostných zboroch a nie o policajných zboroch, keď už máme dnes prijaté zákony. Ďalej sme nesprávne použili alebo sme nesprávne modifikovali listinu v článku 49, kde vlastne právo odoprieť výpoveď má byť dané iba vtedy, ak by ten, kto na vypovedať, svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Mám tam slovo "trestného" vypadlo. Obdobne používame rôznu terminológiu pokiaľ ide o označovanie orgánov, raz hovoríme o parlamentoch, raz o zákonodarných zboroch, inokedy hovoríme o princípoch demokratického štátu, ale vzápätí hovoríme o zásadách.