nych hľadiskách jednotlivých variantov štátoprávneho usporiadania. "?
/Za návrh hlasovalo 57 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Slovenská národná rada berie na vedomie predloženú správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických a sociálnych hľadiskách jednotlivých variantov štátoprávneho usporiadania. /Potlesk. /
Je potrebné hlasovať o návrhu pána poslanca Ásványiho? Pán poslanec Asványi.
Poslanec L. Asványi:
Trvám na tom, aby sa hlasovalo, pretože ide o rozšírené znenie.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
V podstate ak sa prijme tento návrh, potom už nebudeme hlasovať o návrhu, ktorý som podal ja a ktorý si osvojili ďalší.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 107 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Ásványiho, ktorý navrhuje, aby Slovenská národná rada prijala uznesenie, ktorým berie na vedomie predkladanú správu a tým považuje uznesenie Slovenskej národnej rady číslo 192 z 15. novembra 1991 za splnená?
/Za návrh hlasovalo 54 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Ásványiho. /Potlesk. /
Tým sme skončili 21. bod nášho programu a bude nasledovať prestávka.
Ešte predtým prosím členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady a predsedu lustračnej komisie, prípadne nech zváži, či aj ďalších členov lustračnej komisie, do malej zasadačky.
Pokračujeme v rokovaní o 15. 00 hodine. /Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ráno sme sa dohodli, že o 16. 00 hodine prerokujeme správu o výsledkoch činnosti Lustračnej komisie Slovenskej národnej rady, z toho dôvodu, aby sme po 17. 00 hodine mohli skončiť naše rokovanie.
Ak dovolíte, otváram bod programu
Správa o výsledkoch činnosti. Lustračnej komisie Slovenskej národnej rady.
Nakoľko rokovania o tomto bode programu je neverejné, prosím pracovníkov Kancelárie Slovenskej národnej rady, aby zabezpečili príslušné opatrenia a taktiež pracovníkov masmédií, aby opustili rokovaciu sálu.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
2., 3., 4., 5., 6., 12. a 13. decembra 1991
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 19. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
III. časť IX. volebné obdobie
Šiesty deň rokovania 19. schôdze Slovenskej národnej rady 12. decembra 1991
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážene poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní 19. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Konštatujem, že je prítomných 85 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná uznášať sa.
Zo schváleného programu 19. schôdze nám zostáva prerokovať bod 22 - návrh štátneho usporiadania, návrh štátnej zmluvy, návrh Ústavy Slovenskej republiky, vrátane prípravy Predsedníctva Slovenskej národnej rady na rokovania s Predsedníctvom Českej národnej rady, ďalej bod 23 - informácia o príprave rozpočtu, bod 24 - informácia predsedu vlády o rokovaniach v Budapešti, ďalšie body - správa o činnosti predsedníctva, interpelácie, odpovede na ne a rozpráva.
Vážení páni poslanci, dovolím si ako poslanec navrhnúť, aby sme bod 23, ktorý sme síce minule dodatočne zaradili do programu, vypustili z programu. Ide o informáciu o príprave rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992. Tento svoj návrh dávam čisté pragmaticky, nemám žiadne úmysly nerokovať o návrhu rozpočtu, ale vychádzam zo skutočnosti, že všetky výbory návrh rozpočtu prerokovali, vyjadrovali sa k nemu za účasti zástupcov ministerstva financií, a teda už takto prerokovaný rozpočet s predkladacou správou, ktorú budú na konci redigovať ústavnoprávny a rozpočtový výbor, bude predložený na našom ďalšom zasadaní. Z toho dôvodu si myslím, že
tato rozprava v tejto chvíli by bola viac-menej formálna. Prosím, má niekto iný názor na túto skutočnosť?
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, pozabudli ste na rozpravu k bodu 20. Prosil by som uviesť, kedy bude.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Rozprava k bodu 20, aj problém bodov, ktoré sa tykajú podpredsedu vlády Vavru a ministra Danču - ešte som nedošiel k týmto bodom. Neúčasť na dnešnom rokovaní ospravedlnil podpredseda vlády Vavro, pretože sprevádza prezidenta republiky na Kysuciach. Zajtra tu bude od rána. Preto sme sa v Predsedníctve Slovenskej národnej rady domnievali, že veci, ktoré súvisia priamo s problémami rozpočtu alebo s problémami, ktoré sa týkajú ekonomických ministrov, by bolo vhodné prerokovať zajtra.
Ak nie sú iné pripomienky, dal by som hlasovať o návrhu na vypustenia bodu 23 - informácia o rozpočte, ktorý som podal ja, čím by sa skrátil program o jeden bod.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za tento môj pozmeňujúci návrh, teda za vypustenie bodu 23?
/Za návrh hlasovalo 79 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Konštatujem, že sne schválili vypustenie bodu 23 programu.
Rozpravu k bodu 20, ako som hovoril, by sme uskutočnili zajtra ráno ako prvý bod nášho rokovania. Pristúpime k rokovaniu podľa programu.
Dvadsiatymdruhým bodom programu je
Návrh štátoprávneho usporiadania, návrh štátnej zmluvy, návrh Ústavy Slovenskej republiky, vrátane prípravy Predsedníctva Slovenskej národnej rady na rokovania s Predsedníctvom Českej národnej rady.
Predkladaciu správu aj ďalšie informácie prednesiem osobne.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Úvodom k tomuto bodu musím ospravedlniť, predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku. Dôvody sú čisté ľudské. Na ceste v Rakúsku sa nejako tak zničil, že včera sa odtiaľ vrátil skôr, leží doma s horúčkou. Verí, že v priebehu dneška sa ako-tak postaví na nohy a zajtra bude schopný ďalšieho rokovania. Prosím, aby ste predsedu Slovenskej národnej rady ospravedlnili. Podľa programu Predkladaciu správu k ústave som mal predniesť ja, predseda mal predniesť komentár k návrhu štátnej zmluvy. Pokúsim sa obidva tieto body vybaviť.
Spracovaniu návrhu Ústavy Slovenskej republiky predchádzali naše uznesenia Slovenskej národnej rady, ktoré začali ešte v auguste 1990, kedy sme v Predsedníctve Slovenskej národnej rady a vo vláde Slovenskej republiky prijali uznesenie o vytvorení komisie expertov pod vedením profesora Planka. Táto komisia odborníkov zložená prevažne zo zástup-
cov, ktorí majú dlhoročné osobné skúsenosti v oblasti štátneho práva, ale tiež doplnená o zástupcov politických strán a hnutí, bola poverená vypracovaním návrhu, ktorý by potom bolo možné prerokovat v jednotlivých poslaneckých kluboch, resp. dať ho ako podklad pre rokovania ostatným politickým stranám. Komisia po roku svojej činnosti ju ukončila 19. júna 1991, kedy predložila Predsedníctvu Slovenskej národnej rady svoj návrh. Dobre sa pamätáme, že v tomto období už dosť vrcholila diskusia aj vo verejnosti, v slovenskej aj v českej, a ozývali sa viaceré hlasy pre urýchlené prijatie Ústavy Slovenskej republiky, boli viaceré pokusy o vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky, nadradenosti zákonov Slovenskej národnej rady nad zákonmi Federálneho zhromaždenia a podobne.
V tejto súvislosti sa návrhu profesora Planka vo veľmi krátkej dobe ujali prakticky skoro všetky politické strany a hnutia zastúpené v Slovenskej národnej rade. Niektoré priamo vypracovaním alternatívneho vlastného návrhu a niektoré aspoň pripomienkami alebo vyjadrením svojho stanoviska spolu s ostatnými stranami. Tak sa stalo, že sme v krátkej dobe dostali do Predsedníctva Slovenskej národnej rady návrhy Ústavy Slovenskej republiky vypracované skupinami poslancov Kresťansko-demokratického hnutia, Slovenskej národnej strany, hnutia Verejnosť proti násiliu, potom neskôr aj hnutia Za demokratické Slovensko a ešte aj samostatný návrh poslanca Brňáka.
Po uznesení pléna Slovenskej národnej rady ô. 130 o postupe a východiskách ústavnoprávneho postavenia Slovenskej republiky a k príprave Ústavy Slovenskej republiky ešte predložila ďalší návrh skupina poslancov viacerých strán, prierezová. V komisii pre prípravu ústavy sme pracovne tomuto návrhu hovorili návrh Boroň a kolektív. Je to kombinovaný návrh poslancov koaličných aj opozičných strán.
Ku všetkým predloženým návrhom treba konštatovať, že v niektorých častiach sú zhodné, teda v podstate všetky sledujú základnú kostru, ktorú vypracovala a predložila skupina expertov pod vedením profesora Planka, a v iných častiach, najmä tam, kde ide o štátoprávne usporiadanie a o jeho konkrétnu formu, sa tieto návrhy do značnej líšia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť tiež často užívaný názov "čistá ústava". Slovenská verejnosť, ale aj česká verejnosť, sa s týmto názvom veľmi často stretávala, dokonca v určitom období bol tento názov ústavy veľmi diskutovaný ako kontraverzný návrh a názor českej a slovenskej strany, ale aj slovenských politických strán a hnutí. Týmto názvom sa označovala ústava resp. návrh ústavy, ktorá by neobsahovala články rešpektujúce súčasný stav, t. j. existenciu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale vytvárala by predpoklad pre nezávislý štát - Slovenskú republiku. Autori takejto verzie zdôvodňovali možnosť, prepojenia dvoch republík - Českej a Slovenskej - až následným krokom a aktom po prijatí ich nezávislosti, vyhlásení platnej ústavy a vzájomnom medzištátnom rokovaní zavŕšenom príslušným spoločným dokumentom. Na takomto postupe a predstave zotrvali v priebehu spracúvania spoločného textu dve politické zoskupenia, a síce Slovenská národná strana, a dovolím si povedať - ak nie, prosím, opravte ma - do istej miery aj hnutie Za demokratické Slovensko. Ostatní partneri v Slovenskej národnej rade sa zhodli na potrebe vypracovania spoločného dokumentu v prvej etape a alternatívami, v záverečnom prerokúvaní potom na vytvorení jednotného dokumentu, ktorý bude prijatý normálnym procedurálnym postupom.
Po oboznámení sa s textami všetkých vyššie spomenutých predlôh ústav prijala aj Slovenská národná rada ako celok návrh, že z predložených návrhov možno vypracovať jednotnú predlohu, na ktorej budú spolupracovať všetky politické strany a hnutia zastúpené v Slovenskej národnej rade. Svojim uznesením číslo 130 z 19. júna tohoto roku sme prijali ako
súčasť ústavného procesu možnosť riešenia nového usporiadania vzťahov s Českou republikou formou uzavretia štátnej zmluvy. Tým bolo umožnené aj vzájomne prijateľné riešenie okolo problému tzv. čistej ústavy. Uzavretím zmluvy a jej záväzným prepojením na ústavu spoločného štátu aj ústavy republík sa vo všetkých troch ústavách môže vytvoriť od začiatku kontinuita Ústavného postupu medzi doterajším a novoformulovaným štátnym útvarom. Všetky tri ústavy sa tak stanú prepojenými bez ohľadu na dátum svojho vzniku alebo nadobudnutia účinnosti. Je to exkurz do ďalšieho dokumentu, do zmluvy, ale prijatím návrhu zmluvy, ktorý potom komisia všetkých politických strán a hnutí tiež prijala, sa počíta s paragrafom, Ktorý hovorí, že v súlade s touto zmluvou Česká republika a Slovenská republika upravia svoje ústavné zákony a ostatné zákony. Týmto činom by teda ústavu v akomkoľvek pracovnom prevedení bolo možné dať do súladu so zmluvou a cez zmluvu následne s ústavou spoločného štátu.
Spoločná komisia poslancov Slovenskej národnej rady, v ktorej boli zastúpené všetky politické strany a hnutia, začala pracovať po otvorení jesenného zasadania Slovenskej národnej rady hneď na začiatku septembra 1991. Na činnosti komisie sa podieľali aj experti z oblasti ústavného práva, ktorí boli prizvaní buď predsedom Slovenskej národnej rady alebo si jednotlivé strany a hnutia prizvali svojich vlastných expertov.
K predloženému návrhu, najmä však k jeho redakčnej úprave je potrebné nasledovné vysvetlenie: Materiál, ktorý táto komisia v konečnej fáze spracovala, ktorý máte všetci predložený a ktorý navrhujeme, aby bol použitý pre ďalšie kroky, či už pre verejnú diskusiu alebo pre prerokovávanie, je spracovaný tak, že na ľavej strane obsahuje základný text, ktorý ovšem nie je možné považovať za návrh niektorej strany alebo hnutia. Tento text na ľavej strane vytvára určitú základnú kostru, ku ktorej potom možno formou alterna-
tiv pristúpiť, tak, že v konečnej fáze by ústava dostala buď podobu úplne zhodnej ústavy so súčasným stavom, teda ústavy, ktorá by rešpektovala súčasný stav, to znamená existenciu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky - to sú vždy poznámky, ktoré sú na pravej strane. Ako príklad môžem uviesť, že hneď v prvej hlave - základne ustanovenia, povedzme čl. 3 hovorí, že podmienky nadobúdania straty štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanovuje zákon, alternatíva hovorí, že občania Českej republiky majú na území Slovenskej republiky rovnaké práva a povinnosti. Obdobne je to v iných alternujúcich článkoch. /Šum v sále. / Prosil by som kľud, pretože zrejme následne bude práve k týmto alternatívam najväčší počet kontroverzných stanovísk.
Obdobne sú alternované aj návrhy, ktoré smerujú k opačnému posunutiu celého návrhu ústavy, jej posunutiu cez prezidentský systém smerom k súštátiu, teda k existencii dvoch štátov, ktoré by spoločne vytvárali len určitý rámec legislatívy a určitú koordináciu výkonnej moci. Tento druhý krajný postup umožňujú pripomienky a alternatívy, ktoré sú od strany 45 a ďalšie, a takisto potom, ale bez desiatej hlavy - spoločný štát a s prezidentskou alternatívou. Takáto kombinácia by vytvárala ústavu štátu, ústavu republiky, ktorá by spolu s Českou republikou alebo s inými štátmi vytvárala voľnejší štátny zväzok. Medzitým sú tu alternatívy, ktoré bez desiatej hlavy vytvárajú vlastne dnešný stav, to znamená Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v celom texte má zapracované prepojenie s Českou republikou, počíta s dnešným stavom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorej súčasťou je Slovenská republika. V takejto verzii by desiata hlava musela vypadnúť.
Ďalšia alternatíva - Ústava Slovenskej republiky, ktorej suverenita je okrem zákonodarnej a výkonnej moci reprezentovaná aj prezidentom republiky. Ani tento variant nevylučuje, resp. umožňuje zotrvanie Slovenskej republiky v spo-
ločnom štáte uzavretím štátnej zmluvy s Českou republikou. V takomto prípade by sme museli použiť základný text s alternatívnou hlavou 5, to znamená od strany 45 a ďalšie. Touto formou je teda prakticky možné z predloženého návrhu ústavy potom pri rokovaní vo výboroch Slovenskej národnej rady a pri konečnom hlasovaní v pléne Slovenskej národnej rady vytvoriť niektorú z týchto štyroch variantov, teda z týchto štyroch poňatí ústavy, a tým aj štátoprávneho usporiadania Slovenskej republiky a jej vzťahu k Českej republike resp. jej vzťahu k ostatným štátom.
Chcem ešte upozorniť, že nezávisle na týchto alternatívnych zneniach jednotlivých článkov resp. celých hláv je v prílohe uvedený návrh samostatnej hlavy o právach národných a etnických menšín. Text aj problematika tohoto návrhu prelína vecné rozdelenie, ktoré máme pred sebou. Zástupcovia jednotlivých strán a hnutí zapracovali problematiku národnostných menšín a etnických skupín do príslušných hláv, najmä do druhej hlavy, ktorá sa týka ľudských práv, a teda domnievali sa, že takáto priama forma zapracovania do jednotlivých hláv je v súlade s platnými ústavnými zákonmi, teda s Chartou ľudských práv aj s medzinárodnými zákonmi, a pri samotnom prerokúvaní v Papierničke, resp. pri prerokúvaní v Komisii poslancov pre prípravu spoločného návrhu ústavy väčšinou neodsúhlasili návrh, aby táto samostatná hlava bola buď ako samostatná zapracovaná do návrhu ústavy, alebo aby v tom znení, v akom bola predložená, bola zapracovaná do jednotllivých hláv. Zhodli sa, že má byť zverejnená, má byť publikovaná, a je ako príloha návrhu Ústavy Slovenskej republiky.
Domnievam sa, že takto spracovaný návrh v tejto chvíli vyjadruje celú paletu názorov politických strán a hnutí, ktoré sú zastúpené v Slovenskej národnej rade. Domnievam sa, že určitým spôsobom dopracovania predloženého návrhu a prijatia jeho základnej verzie, doplnenej o niektoré ďalšie
hlavy týkajúce sa právomoci, spoločného štátu a uzavretia štátnej zmluvy, takéto poňatie ústavy umožňuje bez veľkých problémov kontinuitu štátoprávneho usporiadania nášho štátu, umožňuje na druhej strane realizovanie suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky, pretože rieši bezozvyšku problémy jej Kompetencii, právomoci ako vo výkonnej moci, tak aj v tých legislatívnych oblastiach, kde považujeme tento problém za výlučne republikový. Tam, kde sme sa zhodli, že bez ohľadu na to, či Trestný zákonník bude vypracovaný v Českej republike alebo v Slovenskej republike, alebo Obchodný zákonník, alebo celý rad iných právnych noriem, nie je rozhodujúce, či budú vypracované v českej republike alebo v Slovenskej republike, pretože základným motívom toho-ktorého návrhu bude vlastne určitá odbornosť a odborné riešenie daného problému. Tam komisia navrhuje, aby tieto legislatívne právomoci boli dané do kompetencie spoločného štátu. Vychádzali sme aj zo skutočnosti, že Európske spoločenstvo, ktoré sa pripravuje na takýto zjednocovací proces, obdobne už dnes vypracúva spoločné zákonné normy, ktoré sú viac-menej preberané, alebo podlá nich sú upravované zákonné normy jednotlivých štátov.
Myslím si, že tak vážny dokument, ako je návrh Ústavy Slovenskej republiky, by nemal zostať iba v rovine výborov a pléna Slovenskej národnej rady, a mal by byt predložený na celonárodnú diskusiu aj preto, že už v jeho priebehu sa v tlači aj od jednotlivcov ozývali hlasy, ktoré rôznym spôsobom dávali pripomienky k vypracovaniu návrhu ústavy. Dovolili sme si pripraviť iba jeden návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady k predloženého návrhu Ústavy Slovenskej republiky, a to návrh na predloženie Ústavy Slovenskej republiky na verejnú diskusiu. Predpokladám, že otvoriť rozpravu, resp. začať teraz detailnejšie riešiť jednotlivé hlavy, jednotlivé body a články, by asi nebolo vhodné, resp. nevidím účel takéhoto prerokovávania v pléne Slovenskej národnej rady. Myslím si, že samotná rozprava by mala byť
otvorená, až keď budeme mať všetky pripomienky z celonárodnej diskusie, keď tieto pripomienky spracuje, roztriedi komisia pre prípravu ústavy zložená zo zástupcov všetkých politických strán a hnutí.
Odporúčam, aby sme túto verejnú diskusiu odsúhlasili, aby sne ju časové limitovali do konca januára 1992. Potom odporúčam, aby sme sa uzniesli, že výsledky tejto verejnej diskusie, zhodnotí zase komisia, ktorá bola menovaná zo zástupcov jednotlivých strán a hnutí, a na ďalšom rokovaní pléna Slovenskej národnej rady prijmeme termín, dokedy už takto pripomienkovaný návrh ústavy prerokujú výbory a kedy sa potom plénum Slovenskej národnej rady bude zaoberať, návrhom jeho konečného znenia. Toľko moja Predkladacia správa a môj komentár k návrhu Ústavy Slovenskej republiky.
Druhý dokument, ktorý mate všetci pred sebou, je návrh Zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania spoločného štátu, alebo ako sme ho v v Predsedníctve Slovenskej národnej rady nazvali - návrh Štátnej zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Tento materiál vznikol opäť ako produkt zasadaní komisie, ktorá v Papierničke na svojich dvoch sedeniach, a potom čiastočne aj na stretnutiach v Bratislave vytvorila svoj vlastný návrh. Obdobne česká strana vytvorila svoj vlastný návrh. Keďže tieto dva návrhy sa od seba dosť zásadne odlišovali nielen v obsahu, ale aj celým svojím charakterom, uskutočnilo sa stretnutie z iniciatívy prezidenta Havla na Hrádečku. Na tomto stretnutí v úzkom zložení predseda národnej rady, podpredseda národnej rady - slovenskej aj českej, predseda Federálneho zhromaždenia, predseda federálnej vlády plus podpredsedovia vlád a prezident Havel, ktorý to viedol, sme sa pokúsili v dvanásťhodinovej debate nájsť riešenie, ktoré by opäť umožnilo vypracovať podobne jednotný návrh, ako sme vytvorili v našej komisii pri návrhu ústavy.
Musím otvorene povedať, že rokovanie bolo veľmi zložité
- bola o ňom priebežná informácia. Bolo zložité najmä pre odlišný pristúp a poňatie obidvoch strán. Nakoniec na Hrádečku sme prijali záver, že bola menovaná úzka komisia zložená iba zo štyroch ľudí - z predsedu národnej rady a prvého podpredsedu - ako českej tak slovenskej - a táto komisia sa stretla za účasti expertov deň pred samotným rokovaním v Papiernické. Táto komisia sa pokúsila vypracovať akýsi spoločný text. Spoločný text je v materiáli, ktorý máte predložený
- v prostrednom stĺpci. Tento spoločný text sa potom prerokúval na spoločnom zasadaní predsedníctiev českej národnej rady a Slovenskej národnej rady v Papiernické.
Opäť treba konštatovať, že prevažná časť tohto spoločného textu, napriek tomu, že do značnej miery bol redakčne upravený expertami, ktorí ešte v intenciách našich pokynov celú sobotu to redakčne dopracovali, bola obidvoma predsedníctvami prijatá. Rozporné a odlišné stanoviská zostali na slovenskej strane v 15 prípadoch, na českej strane v 5 prípadoch a obojstranne v 2 prípadoch. Návrh bol k dispozícii všetkým poslancom, poslaneckým klubom. Opätovne sme sa pokúšali hľadať možnosti odstránenia aj týchto zostávajúcich 20 rozdielnych stanovísk. V tých dvoch prípadoch, kde sa obidve strany zhodli, že text treba zmeniť, samozrejme, možno prijať nový text.
Dovolím si upozorniť vás na niektoré kľúčové body z hľadiska jednak názorov, ktoré poznám z pléna Slovenskej národnej rady a z hľadiska celkového ducha, ktorý obsahuje aj návrh ústavy.
Prvý problém bol, či samotná štátna zmluva má byt zmluvou medzi dvomi republikami alebo či to má byť zmluva medzi ich reprezentáciami, aj keď v zastúpení republík, teda zmluva medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou alebo zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republi-
kou. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa priklonilo k názoru, že to v každom prípade má byt zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, aj keď predsedníctvo netrvalo na tom, že by sa táto zmluva musela nazývať štátnou. V podstate tak či tak by bola štátnou zmluvou, lebo zmluva medzi dvomi štátmi je štátna. V tomto bode sme nejako nepokročili, tam ten rozdiel stále zostáva. Tento bod sa ešte týka aj preanbuly, ods. 6, kde sa hovorí o určitej suverenite štátu alebo republík. Tento bod predpokladá, že aj do budúceho integračného zoskupenia Európy sa budú zapájať jednotlivé republiky, kdežto text expertov a takisto stanovisko českej strany sa prikláňalo k inej verzii, aby sa v preambule hovorilo iba o zapájaní sa spoločného štátu ako celku do integračných zoskupení Európy. Domnievame sa, že aj tento bod možno preklenúť tým, že sa vylúči jedna aj druhá verzia a že by sa tam uviedla snaha o deklarovanie svojej vôle zapájať sa do integračného procesu - všetkých troch.
Druhým kľúčovým bodom, ktorý stále ostáva dosť sporným, je otázka medzinárodnej právnej subjektivity. Opäť v tomto bode ešte po Papierničke ostával rozpor. Slovenská strana trvala na skutočnosti, že medzinárodná právna subjektivita všetkých troch republík je reálna už dnes, pretože v určitých veciach, ktoré sa týkajú len republík, uzatvárajú zmluvy len republiky. V návrhu Českej národnej rady resp. českých expertov bola snaha po jedinej medzinárodnej právnej subjektivita. Domnievam sa, že rokovaniami medzi ministrom zahraničných vecí pánom Dienstbierom, ministrom medzinárodných vzťahov pánom Demešom a jeho partnerkou na českej strane sa dosiahol akýsi súhlasný návrh, ktorý bol publikovaný v tlači a ktorý, myslíme si, že by bol schodný a mohol by problém riešiť.
Opäť došlo k určitým rozporom pri kompetenciách, pretože návrh štátnej zmluvy predpokladá, že kompetencie vo výkonnej moci by spoločný štát mal mať len v presne vymedzených oblastiach, a to boli zahraničné vzťahy, obrana, ochra-
na ústavnosti spoločného štátu, mena a emisia, rozpočet spoločného štátu, správa majetku vo vlastníctve spoločného štátu a niektoré technické veci, ako metrológia, kontrola v oblasti pôsobnosti atď. Ostatné veci výkonnej moci, keďže sa týkajú republík, by mali byť výlučne v pôsobnosti republík. V tomto smere došlo k určitým rozporom iba v článku 11 v bode i/, kde bol problém verejno-právnych korporácii. Týkalo sa to výlučne rozhlasu a televízie, kde experti oboch republík sa zhodli na možnom riešení, že ak tieto inštitúcie budú republikové, nič im nebráni, aby vytvárali spoločný program, ale niet dôvodu, aby to boli tri právne subjekty. Obdobný problém vznikol v oblasti pôšt a železníc. Myslím si, že opäť experti aj tieto problémy dokázali vhodne vyriešiť tým, že výkonná kompetencia tu má zostať v kompetencii republík a v kompetencii spoločného štátu by sa malo riešiť to, čo je smerom k medzinárodným inštitúciám - emisia známok, otázka spoločného zákonodarstva, ktoré sa týka oboch republík.
Samostatnou problematikou je štvrtá hlava, ktorá hovorí o najvyšších štátnych orgánoch spoločného štátu. Táto hlava sa týka dnes veľmi diskutovaného problému zákonodarného zboru spoločného štátu. V slovenskom návrhu máte tri alternatívy. Tieto vychádzajú jednak zo zákonodarného orgánu, ktorý by pozostával z jednokomorovej snemovne poslancov a z federálnej rady, ktorá by vlastne plnila funkciu zákazu majorizácie opakovanej ratifikácie, pretože by mala možnost zamietnuť všetky ústavné zákony a vymedzené ďalšie zákony alebo vysloviť k nim výhrady a dať ich späť na prepracovanie. Druhá alternatíva vychádza v podstate z dnešného stavu, že by bol dvojkomorový zákonodarný orgán, teda poslanecká snemovňa so zákazom majorizácie a senát vytvorený na základe parity. Druhá verzia ovšem predpokladá tzv. opakovanú ratifikáciu, to znamená, že ústavné zákony alebo presne vymedzené určité zákony by mali byť ratifikované znovu a znovu národnými radami. Tretia alternatíva, ktorú máte v návrhu