8. posty, telekomunikácií, poštovej, sporiteľnej a šekovej služby,
9. spoločného rozpočtu, spoločnej uzávierky štátneho dlhu a schvaľovania pôžičiek pre spoločné potreby štátu a ich použitia,
10. daní, dávok a poplatkov, nakoľko tieto podľa § 18 tohto zákona slúžia na krytie výdavkov spoločných vecí, zásad nepriamych daní vôbec,
11. monopolov spoločných podnikov, ústavov a zariadení. Výnimku tvoria len statne lesy a majetky, banské a hutnícke podniky, kúpele, ktorých vlastníctvo a správa prechádza na tu krajinu, na území ktorej sa nachádzajú,
12. právnej úpravy otázok hospodárskych a finančných, ktoré sú potrebné na zabezpečenie rovnakých podmienok podnikania.
Podotýkam, že slovenská krajina bola len autonómnym územím unitarného česko-slovenského štátu. Toľko mal v oblasti zákonodarnej centrálny snem, ostatné všetko patrilo do výlučnej zákonodarnej pôsobnosti snemu slovenskej krajiny. Z výkonnej moci centrálnej vláde patrili však len oblasti uvedené v bodoch l, 2, 3, 5, 9 a 11. Teda preložené do normálnej reči ústredná vláda sa mohla uzniesť vo veciach Slovenska len v oblasti zahraničnej politiky, obrany, spoločnej meny, spoločného rozpočtu a spoločných podnikov. Ostatné výkonné právomoci patrili slovenskej krajinskej vláde. To, že už vtedy boli slovenské železnice, slovenská poeta s vlastnými známkami, netreba ani zvlášť uvádzať. A to Slovensko bolo, ako som už povedal, iba autonómnou krajinou, nie samostatnou republikou vo federácii, teda i podlá dnešného ústavného poriadku štátom slovenského národa.
Podľa nezdeformovaného ústavného zákona o československej federácii č. 143/1968 do výlučnej výkonnej a zákonodarnej pôsobnosti federácie patria len nasledovné oblasti: zahraničná politika, uzatváranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie ČSSR v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie o otázkach vojny a mieru, národná obrana, mena, federálne štátne hmotné rezervy, federálne zákonodarstvo a správa v rozsahu pôsobnosti federácie, kontrola činnosti federálnych orgánov a ochrana federálnej ústavnosti. Ďalšie kompetencie boli zmiešané, to znamená, že v týchto kompetenciách už Federálne zhromaždenie nemalo výlučnú právomoc. To sa potom zmenilo známym zákonom 125, ktorý tuto federáciu fakticky jednoznačne unitarizoval. Teda, keď dnes máme hodnotiť toto uznesenie vlády Slovenskej republiky, je to v podstate prvýkrát v histórii Slovenska, keď nejaká časť slovenskej politickej reprezentácie chce pre Slovensko menej kompetencii ako by v skutočnosti fungujúcemu štátu patrilo.
Dostali sme na stôl jedno interviev pána Čalfu. Aby som to nemusel čítať, prečítajte si, čo si pán Čalfa predstavuje, ako by mala vyzerať, budúca fungujúca federácia. V podstate mi to veľmi pripomína stav, v akom sa Slovensko nachádzalo v blahej pamäti za prezidenta Antonína Novotného, kedy tiež bola silná ústredná moc a silný okres, a medzi tým bolo niečo, čo sa nazývalo Slovenská národná rada, ale okrem nejakých smiešnych právomoci nemala nič. Myslím si, že to nie je skutočný cieľ slovenskej politickej reprezentácie.
A keď som pri mikrofóne, chcel by som ešte povedať nasledovné: Je skutočne zarážajúce, ako sa história opakuje. Keď 6. októbra bola prijatá autonómia Slovenska a potom 19. a 22. novembra 1938 bola táto autonómia prijatá v československom parlamente ústavným zákonom, vzápätí vznikli snahy túto autonómiu likvidovať. Je priam zarážajúce, že tie snahy sa niesli v tom istom duchu - my máme výlučný monopol
na financie a rozpočet a vy nás musíte poslúchať. Preto ústredná vláda obmedzovala prísun finančných prostriedkov na Slovensko, priam nútila slovenskú politickú reprezentáciu hľadať iné zdroje, aby autonómia mohla pretrvať. Česká politická reprezentácia vtedy sústavne pýtala od slovenskej reprezentácie, aby vydala vyhlásenie vernosti štátu, aby preukázala svoju snahu zachovať štát, atď., a pri každom ďalšom rokovaní o financiách sa to opäť opakovalo. Vtedy sa však na Slovensku nenašla taká politická sila, ktorá by povedala: Áno, za to, že nám dáte trošku šošovice do našej misky, my vám toto urobíme.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán minister Pišút. Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi uviesť jeden typ údaja a trochu ho okomentovať. Pri Slovenskom štatistickom úrade existuje Ústav pre výskum verejnej mienky. Tento ústav vydáva informácie o tom, čo pri výskume verejnej mienky zistil a nedávno uverejnil výsledky, ktoré sú uvedené v kapitole Vybrané aktuálne otázky súčasného politického diania. Položil občanom otázku o tom, v akom štátnom útvare by chceli žiť. Otázka mala šesť možných odpovedí. Číslo l bol unitárny štát, číslo 2 bola doterajšia federácia, číslo 3 bola federácia, ktorá vychádza z ústav dvoch suverénnych rovnoprávnych republík, číslo 4 bola konfederácia, číslo 5 bola spolková republika, číslo 6 bola samostatné Slovensko. Neviem, či je ten graf viditeľ-
ný, ale toto je unitárny štát, to je asi 8 %, tu je doterajšia federácia - tiež 8 %, číslo 3 je federácia, ktorá vychádza z dvoch rovnoprávnych republík - je to 59 %, číslo 4 ja konfederácia - to je 6 t, číslo 5 spolkový štát - to sú 4 %, samostatné Slovensko je 13 %. Údaje, prirodzene, fluktujú mesiac od mesiaca. Toto sú údaje, ktoré pochádzajú zo 4. apríla, tu máte údaje, ktoré pochádzajú z 5. mája.
Teraz k tomu len stručný komentár: V tomto parlamente človek často počuje veľmi silné slová. Hovorí sa o šošovici, o blahu Slovenska, hovorí sa o ďalších veciach. Viacerí rečníci hovoria za národ, za občanov Slovenska, ale myslím si, že občania Slovenska sú inteligentní, rozumní ľudia, ktorí vedia, čo chcú. Sú možno trochu zmätení tými diskusiami a používaním rôznych nejasných termínov, ale každopádne očakávajú, že parlament bude robiť politiku, ktorá vyhovuje ich želaniam. Doteraz sme tu veľmi diskutovali o tom, či jedno uznesenie vlády súhlasí s iným uznesením Slovenskej národnej rady. Prosím, to je vec, ktorú možno posúdiť. Tieto údaje, ktoré som tu teraz ukázal, ma skutočne presvedčujú o tom, že uznesenie vlády, teda jeho základné myšlienky, tak ako pán premiér spomínal, že máme základné myšlienky a sú tam technická otázky, súhlasia s názorom občanov. Toto považujem za veľmi dôležité.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážení prítomní, je tu toľko prihlásených, a jeden príspevok je dôležitejší ako druhý. Navrhujem 3O-minútovú prestávku. Predtým navrhujem, aby sme sa oboznámili s výsledkami volieb.
Poslanec J. Paučo:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi, aby som vyhlásil výsledky tajných volieb. Na voľbu kandidátov navrhovaných Slovenskou národnou radou na sudcov Ústavného súdu Českej a slovenskej Federatívnej Republiky bolo poslancom vydaných 138 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov komisia zistila, že pri voľbe bolo odovzdaných 133 platných hlasovacích lístkov, 3 boli neplatné a dvaja sa zdržali hlasovania. Za kandidáta Ivana Friedla hlasovalo 35 poslancov, za kandidáta Jozefa Kravca hlasovalo 45 poslancov, za kandidáta Karola Krippela hlasovalo 81 poslancov, za kandidátku Alžbetu Michalkovú hlasovalo 84 poslancov, za kandidáta Dušana Nikódyma hlasovalo 41 poslancov, za kandidáta Jozefa Olaha hlasovalo 68 poslancov, za kandidáta Ladislava Pirovitsa hlasovalo 65 poslancov, za kandidáta Mariána Poslúcha hlasovalo 82 poslancov, za kandidáta Ernesta Valku hlasovalo 52 poslancov a za kandidáta Jana Vosčeka hlasovalo 60 poslancov.
Konštatujem, že Slovenská národná rada navrhuje prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za sudcov Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky týchto kandidátov: Karola Krippela, Alžbetu Michalkovú a Mariána Poslúcha. Títo zlákali potrebný počet hlasov. Podľa čl. 10 odsek 2 ústavného zákona číslo 91 z roku 1991 Zb. o ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bude treba prikročiť k tretiemu kolu, to znamená k čl. 3. Ak ani takto nebude zvolený určený počet kandidátov, uskutočnia sa doplňujúce voľby po predložení ďalších návrhov. Doplňovacích volieb sa môžu zúčastniť aj pôvodne navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení v prvom a druhom kole.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Prosil by som, keby ste oznámili ďalšie výsledky volieb.
Poslanec J. Paučo:
Na voľbu podpredsedu Slovenskej národnej rady bolo poslancom vydaných 138 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľbe podpredsedu Slovenskej národnej rady bolo odovzdaných 133 platných hlasovacích lístkov, 3 boli neplatné a 2 lístky neboli odovzdané. Za kandidáta na funkciu podpredsedu Slovenskej národnej rady Ivana Brndiara hlasovalo 62 poslancov, proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Konštatuje sa, že Ivan Brndiar nebol zvolený za podpredsedu Slovenskej národnej rady.
Na voľbu ďalšieho člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady bolo vydaných 138 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľbe ďalšieho členia Predsedníctva Slovenskej národnej rady bolo odovzdaných 136 platných hlasovacích lístkov, 2 lístky boli neplatné. Za kandidáta na funkciu ďalšieho člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady László Äsvanyiho hlasovalo 61 poslancov. Za kandidáta na funkciu ďalšieho člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady Jozefa Pokorného hlasovalo 49 poslancov, zdržalo sa* 26 poslancov. Konštatuje sa, že ani jeden kandidát nebol zvolený za člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo poslancom vydaných 138 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľbe člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo odovzdaných 136 platných hlasovacích lístkov, 2 lístky boli neplatne. Na zvolenie Prof. Ing. Karola Vlachynského,
CSc. za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 103 poslancov, proti hlasovalo 33 poslancov, neplatné boli 2 hlasy. Konštatujem, že pán Karol Vlachynský bol zvolený za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo poslancom vydaných 138 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľbe člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo odovzdaných 136 platných hlasovacích lístkov, 2 lístky boli neplatné. Za zvolenie Ing. Františka Kureja za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 108 poslancov, proti hlasovalo 28 poslancov a neplatné boli 2 hlasy. Konštatujem, že Ing. František Kurej bol zvolený za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem, pán poslanec, za vyčerpávajúcu správu. Pani poslankyňa Olejníková má faktickú poznámku.
Poslankyňa M. Olejníková:
Vzhľadom na výsledky týchto volieb by som chcela, aby sa prijalo uznesenie, v ktorom sa zaznamená, aby sa do budúceho programu januárového pléna opätovne zaradil bod na doplnenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o člena predsedníctva a o podpredsedu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Budeme potom o tom hlasovať. Mali by sme hlasovať bez rozpravy, ale už sne unavení, dovoľte nám oddýchnuť si a potom budeme o tom hlasovať, bez rozpravy.
Vyhlasujem prestávku do 18. 00 hodiny.
/Po prestávke. / Predseda SNR F. Mikloško:
Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
bola dlhšia prestávka, nechcem veľmi pridávať k dĺžke nášho rokovania, ale rád by som sa vrátil k niektorým predchádzajúcim vyjadreniam a zároveň aj k téme, o ktorej hovoríme. Je to stanovisko vlády z 19. novembra. Keby som sa pozeral, kam sa nesie diskusia, je to vlastne na úrovni politického boja, kde štátoprávne usporiadanie pôsobí ako akýsi rukojemník, či sú v tom politickom boji jednotlivci alebo strany a hnutia. Nezdá sa, že by sme smerovali k potrebám občanov, ku ktorým sa vrátim na konci.
Keď hovoríme o kompetenciách, takéto jednodimenzionálne myslenie dovedené ad absurdum by možno mohlo viest k tomu, aby sme na slovenskom území ovládali aj prírodné zákony a mali nejaké ministerstvo výroby vzduchu alebo niečo také, a to je predsa len v akomsi rozpore s dnešným civilizovaným, integrovaným svetom. /Potlesk. /
Teraz urobím niekoľko komentárov. Pán poslanec Andel rozprával spustu faktov o hospodárskej mizérii Slovenska a dával to do vzťahu s kompetenciami. Ide o akýsi falošný svet neexistujúcich vzťahov a dovolím si tvrdiť, že pri okamžitom osamostatnení Slovenska by hospodárska mizéria
mohla byt radovo až desaťnásobne, možno niekde aj stonásobne horšia ako je dnes. Takže dávať, do vzťahu kompetencie s dedičstvom ekonomiky, aké máme, nie je primerané. Rád by som upozornil, že u viacerých rečníkov sa vyskytli poukazy na hrozbu - alebo niečo podobné - unitarného štátu a rôzne vzťahy k unitárnemu štátu. Naozaj treba povedať, že dnes tak, ako existuje kompetenčný zákon, ako existujú štátoprávne rozhovory, toto je tiež istým spôsobom hrubé zavádzanie. Takáto alternatíva nijakým spôsobom neprichádza do úvahy.
Keď sme tu rozprávali o akýchsi volebných okolnostiach tak, ako niektorí poslanci vstupovali do volieb, rád by som pripomenul, keď si nalistujete tie knižky o výsledku volieb, ktoré sme dostali pri vstupe do Slovenskej národnej rady, že napríklad pán poslanec Ondruš mal, ak sa nemýlim, najviac preferenčných hlasov z tých, ktorí tu sedíme.
Ešte by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán Hrnko o prerozdeľovaní a o zahmlenom rozpočte. Samozrejme, toto je rozpočet typu, ako sme tu mali za posledné štyri desaťročia. Tým, že od 1. januára 1993 sa má urobiť iný spôsob daňovej sústavy, práve tým, čo tu dnes robíme a čo ešte bude treba robiť celý budúci rok, rozkryjeme tento rozpočet. Takže zase je to spájanie toho, čo bolo v minulosti, s tým, čo je teraz, scestným spôsobom.
Vrátim sa teda k samotnému stanovisku vlády a k návrhu, ktorý tu povedal poslanec Hofbauer. Spomínal, ako by stanovisko Slovenskej národnej rady, čiže uznesenia 130 a 197 boli v rozpore so stanoviskom vlády. Keď si ich pozorne prečítate, toto tvrdenie je lživé, žiaden rozpor tam nie je. Používal výrazy, že vláda nemôže zaväzovať. Samozrejme, že vláda nemôže zaväzovať Slovenskú národnú radu. Nič také svojím uznesením neurobila, čiže takéto tvrdenie je zavádzajúce. Na druhej strane § 87 rokovacieho poriadku hovorí, že Slovenská národná rada môže zrušiť také uznesenia alebo roz-
hodnutia vlády, ktoré sú v rozpore s ústavnými alebo inými zákonmi Slovenskej národnej rady. Toto, samozrejme, nie je ten prípad. Takže navrhujem, aby pán Hofbauer buď celý tento návrh stiahol, alebo navrhujem jednoznačne neprijať takéto rozporuplné, lživé a nepravdivé tvrdenia, ako navrhuje.
A celkom na zaver by som chcel povedať, že stanovisko slovenskej vlády naozaj sa obracia K potrebám každodenného života, k občanovi, a predovšetkým - o tom tu bolo viackrát hovorené, a chcem vás vrátiť do reality - sa postavilo tvárou k rozpočtom, otvorilo možnosť urobiť rozpočty oboch republík a federácie tak, ako sú dnes dohodnuté - verím, že v tom sa bude pokračovat - a zároveň istým spôsobom v tomto smere naša dnešná aktuálna slovenská politika dostala svoju tvár. Toto je moje stanovisko k uzneseniu vlády a takto by sme mali naše rokovanie uzavrieť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Filipp má faktickú poznámku. Poslanec J. Filipp:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
máme tu mnoho poučovateľov-poslancov. Jedným z nich je aj náš kolega pán Tatár. Prosím vás, hovorí o rôznych zavádzajúcich tvrdeniach mnohých ďalších poslancov. To znamená, že vlastne jeden druhého zavádzame, balamútime národ atď. Ale on si dovolil odvolať sa na nový daňový systém. Mnohí sme už tie daňové návrhy mali vo výboroch. Pýtam sa pána Tatára: Jedno percento dane z domu podľa nových cien domov
znamená okolo 5-6 tisíc korún dane ročne. V strede mesta, kde je päťnásobok, to môže znamenať 30 až 50 tisíc korún dane. Tá daň je v poriadku, pán Tatár?
Predseda SNR F. Mikloško:
V ďalšom sa hlási pán poslanec Ľupták s faktickou poznámkou.
Poslanec I. Ľupták:
Pán poslanec Tatár vyzval pán poslanca Hofbauera, aby stiahol návrh na uznesenie. Kedže je to stanovisko klubu a pán poslanec Hofbauer tu nie je, odpovedám ja. Toto stanovisko náš klub nestiahne, aj keď povedzme, že konkrétne v uzneseniach, ktoré sú tam menované, sa nepíše o tom, aké stanovisko má zaujať vláda, ale aj v súvislosti s rozpočtami, ktoré pán poslanec Tatár tiež spomínal, predsa pán premiér českej vlády dal jasne požiadavku, že Slovenská národná rada by sa mala vyjadriť k stanovisku vlády. Práve tento návrh na uznesenie, ktorý dal náš klub, je určitým návrhom, formou ktorého môžeme na túto vyzvú nášho partnera z Čiech odpovedať.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Chcem upozorniť, že to povedal pán poslanec Ftáčnik. Pán poslanec Gašpar, prosím, ak mate nevyhnutnú faktickú poznámku.
Poslanec J. Gašpar:
Nie nevyhnutnú, ale rád by som sa opýtal v súvislosti so záležitosťou, ktorú dnes prerokúvame. K politike patri aj
dôvera k politickému partnerovi. V tejto súvislosti ma zarazila správa, že obsah uznesenia vlády č. 643 poznali najprv v Prahe, a až potom sa B ňou zoznámili ministri KDH. Dovolím si adresovať otázku prvému podpredsedovi vlády pánovi Porubjakovi, ktorý by mal vedieť, odpovedať najkvalifikovanejšie, prečo bolo nutné konzultovať túto záležitosť mimo Slovenska?
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán prvý podpredseda vlády. Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Môžem vám odpovedať veľmi jednoducho, že je to lož. To ste sa dočítali v novinách, a tie noviny klamali. Všetci členovia vlády, tí 12 členovia vlády, ktorí zostavili toto stanovisko, vám môžu potvrdiť, že to pravda nie je. Samozrejme, môžete mi veriť, aj nemusíte, ale hovorím toto svoje stanovisko, že je to lož, s plným vedomím, s plnou vážnosťou. Bol by som veľmi rád, keby mi niekto dokázal opak. Tiež som to čítal, len si nepamätám, v akých novinách to bolo. Ak to niektoré noviny tvrdia bez dôkazu, dopúšťajú sa klamstva. Toľko na vašu otázku.
Pán Ftáčnik tu spomínal, že podoba budúceho štátu sa nedá vnucovať. Tiež si myslím, že je to tak. Napokon preto i stanovisko ODÚ VPN k referendu bolo také, aké bolo. Myslíme si, že by mal o ton rozhodnút národ a občania Slovenskej republiky. Potom im nikto nič vnucovať nebude. Ak tu pán Ftáčnik ironicky citoval vetu, že česká vláda musí vedieť, s kým jedná, aby vedela ako jednať, vôbec si nemyslím, že je to niečo, nad čím sa treba pozastaviť. Je to úplne logická požiadavka. Ak ste pred chvíľou, pán Ľupták, citovali stanovisko pána Pitharta, ktorý vyzýva Slovenskú národmi radu.
aby sa vyjadrila, trošku sa čudujem nad tým, že Slovenská národná rada chce akceptovať nejaké výzvy českého premiéra. Myslím si, že keď sa to hodí do argumentácie, tak sa to prijme, a keď sa to nehodí, tak sa to neprijme.
A rád by som ešte reagoval na pána Hrnku. Po prvé - na jeho výrok, že za rozpočet sa nám snaží česká vláda nanútiť záväzok na desaťročia. To je tiež stanovisko, ktoré by asi sotva vedel podložiť vecnou argumentáciou. K jeho počudovaniu nad tým, že vlády sa málokedy zriekajú svojich kompetencii, by som chcel len upozorniť, že keby sa vlády neboli ochotné zrieknuť svojich kompetencií, neexistovalo by ani Európske spoločenstvo so svojím spoločným trhom, ani Švajčiarska konfederácia, ani Spojené štáty atď. Ak citoval zákon o autonómii z roku 1938 a potom hovoril o vývoji situácie, a konštatoval, že sa história opakuje, zaráža ma, že skončil v roku 1938. Myslím si, že občanov Slovenska by veľmi zaujímalo, keby tieto svoje úvahy o tom, ako sa história opakuje, podľa jeho názoru rozvíjal i ďalej po rok 1939.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:
Áno prosím, všetko skončilo Homolovým pučom. /Potlesk/. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, dúfam, že tam neskončili tvoje štúdiá histórie. /Smiech v sále. /
Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
Pani Mistríková, pán Galanda, pán Hudec.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dovoľte mi, aby som sa ešte na chviľu vrátila k vystúpeniu pána poslanca Hrnka. Nie je to preto, že sa k tomu teraz vrátil pán podpredseda, ale preto, že som sa pred prestávkou nedostala K slovu. Chcela som zareagovať, na niektoré jeho tvrdenia. Začala by som tým, čím začal vystúpenie. Citoval pojmy zvrchovanosť, suverenita a právo na sebaurčenie, ktoré sa nachádzajú v dokumente, ktorý sne pred rokom a pol schválili ako programové vyhlásenie vlády. Dovolila by som si k tomuto problému povedať, že mám pocit, že orgán ako slovenská vláda si môže dovoliť, tieto pojmy používať, pretože nikdy ich nezúžila a nikdy ich zmysel nevyložila účelovo. Mám pocit, že tu v parlamente sedia poslanci, ktorým sa podarilo tieto pojmy zúžiť a ktorým sa podarilo tieto pojmy zneužiť a vyložiť ich ako jednoznačný vznik Slovenského štátu. Keď sme citovali dokumenty vlády, možno by sme sa mohli vrátiť k citovaniu našich vlastných volebných programov. Pán poslanec, nemám pocit, že by Slovenská národná strana vo svojom programe hovorila o tých veciach, o ktorých hovoríte v parlamente dnes.
Takisto som chcela hovoriť o vzdávaní sa kompetencii a o tom, čo spomenul pán podpredseda vlády, že by nikdy nevzniklo Európske spoločenstvo, keby sa vlády neboli ochotné vzdať svojich kompetencii. Čo sa týka vášho exkurzu do histórie, dovolím si pripomenúť, že dúfam, že dnes je ekonomická situácia a ekonomická integrácia v Európe na inej úrovni, ako vtedy, v roku 1938 a za prvej republiky, kedy ste hovorili o tom, ako boli prerozdelené kompetencie.
A na záver si dovolím ešte jednu poznámku. Mám pocit, že všetci tu, v parlamente, sa máme ešte toho veľa učiť. Preto niektorí z nás sa občas dostanú do krajín, kde demokracia funguje trochu dlhšie. Bola by som veľmi rada, pán poslanec, keby ste nám na budúcej schôdzi porozprávali vaše americké skúsenosti, či napríklad americké štáty nemajú svoju vlastné pošty, a ak ich nemajú, či sa americkí občania cítia byt nesuverénni.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Pani Mistríkovej by som povedal, že skutočne v Amerike je jeden federálny podnik, a to sú pošty. Existuje zákon, ktorý napríklad zakazuje, aby v jednom americkom štáte bola jedna elektrikárenská spoločnosť, existuje tam zákon, ktorý zakazuje, aby tam bola jedna plynárenská spoločnosť, a keď si to obec, okres alebo štát neurobia, federácia im to nerobí. Železníc je v Amerike niekoľko a americká federácia sa nezrútila. Je tam, samozrejme, osobná doprava, ktorú prevzala federálna vláda, ale len kvôli tomu, že je to jediný subjekt, ktorý je to schopný zaplatiť.
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Andel.
Poslanec M. Andel:
Pani Mistríkovej, ale aj ďalším poslancom, ktorí vravia, že Slovenská národná strana, keď išla do volebného zápasu, vo svojom programovom vyhlásení nemala požiadavku samostatnosti, zvrchovanosti Slovenskej republiky, donesiem zajtra naše programové vyhlásenie, ktoré sme vytlačili alebo schválili v marci 1990. Článok 6 nášho programového vyhlásenia o tom jasne hovorí. Aby už raz bolo jasno. Ak to vedia v českých krajinách, myslím, že by ste to mali vedieť aj vy, poniektorí naši kolegovia, ktorí tu sedíte.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pani poslankyňa Mistríková. Poslankyňa Z. Mistríková:
Prepáčte, pán poslanec, asi som sa nevyjadrila dosť. jasne. Nehovorila som o suverenite Slovenskej republiky, ale o rozbití štátu. Pardon. /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Poslanec J. Prokeš:
Vážená pani poslankyňa, my nechceme rozbíjať žiadny štát, chceme vybudovať samostatnú Slovenskú republiku.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej sa hlási pán poslanec Galanda, potom pán poslanec Hudec a potom pani poslankyňa Olejníková. Prosím, aby sme sa držali témy, ktorá je predmetom rokovania.
Poslanec M. Galanda;
Pán predseda Slovenskej národnej rady, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa pár slovami vyjadril k tejto problematike. Na úvod najprv zareagujem na niektoré veci, ktoré tu odzneli. Bola tu otázka štátoprávneho usporiadania, kto má a kto nemá mandát. Osobne som kandidoval v Stredoslovenskom kraji za VPN. Dnes som v poslaneckom klube ODO VPN. Čo sa týka štátoprávneho usporiadania, svoj názor a ani mandát z toho vyplývajúci som nezmenil ani neporušil. Aspoň mám ten dojem. Kandidoval som za myšlienku spoločného štátu, presnejšie federácie zloženej zo Slovenskej republiky a Českej republiky. Za taký štát, kde si legitímni zástupcovia jednotlivých subjektov po dohode všetko usporiadajú tak, aby väčšina občanov - pretože v absolútnu jednotu a zhodu neverím - bola spokojná. Skrátka, aby to tu fungovalo a čo najmenej to stálo. Štát a všetko, čo s ním súvisí, si tvoria občania pre seba a najmä oni ho financujú. Na to by sme tiež nemali zabúdať. Keď niekedy tu hovoríme o tom, 60 chceme a nechceme, dajme si radšej otázku, za čo a za čie peniaze.
Vážim si historické znalosti pána kolegu Hrnku, a jeho reminiscencie na roky 1938 a 1968 boli zaujímavé. Dajme si však otázku, či je to optimálny model pre našu dnešnú spoločnosť, pre dnešné Slovensko. Viem, že osobne presadzuje myšlienku samostatného, zvrchovaného, suverénneho štátu so všetkým, čo s tým súvisí, so všetkým, čo k nemu patrí. Neberiem mu to, je to jeho právo, je to jeho názor. Takisto však by som bol nerád, keby sa iným ľúďom, ktorí tu žijú, bral nejaký názor, keby sa im bralo právo mať vlastnú koncepciu,