SLOVENSKA NÁRODNÁ RADA
2., 3., 4., 5., 6., 12. a 13. decembra 1991
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 19, SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
II. časť IX. volebné obdobie
Tretí deň rokovania 19. schôdze Slovenskej národnej rady 4. decembra 1991
Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní. Prosím, aby sme sa tlačidlom prezentovali.
Konštatujem, že je prítomných 80 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Jedenástym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve.
Návrh ste dostali ako tlač 185 a spoločnú správu výborov ako tlač 185a. Návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner. Pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, dámy a pani,
v živote každej spoločnosti má nezastupiteľné miesto aj archívnictvo ako jedno zo spoločensko-vedných odvetví, ako súčasť činnosti úzko súvisiacich s tvorbou a uchovávaním
fondov dokumentujúcich život spoločnosti a občanov v nej žijúcich. V týchto intenciách je archívnictvo ponímané aj v Slovenskej republike. Obsah a spôsob jeho vykonávania bol a je predmetom zákonnej regulácie tak, aby zabezpečovala všetky potreby štátu, právnických osôb a občanov.
Ostatná zákonná úprava v archívnictve bola prijatá Slovenskou národnou radou v roku 1975 ako zákon c. 149 a odrážala všetky atribúty spoločenských pomerov vtedajšej doby. Zmenené spoločenské podmienky a zmeny v našom právnom poriadku si však nevyhnutne vyžadujú Úpravy v spomínanej právnej reglementácii archívnictva. Najmä zmeny v sústave miestnych orgánov štátnej správy, zákonná úprava postavenia miest a obcí, požiadavky na liberalizáciu sprístupňovania archívnych dokumentov občanom a zmenené hospodárske vzťahy sú východiskom pre navrhovaný zákon, ktorý je predmetom vášho dnešného rokovania.
Zmeny zákona Slovenskej národnej rady 6. 149 z roku 1975 Zb. o archívnictva možno rozdeliť v podstate do dvoch skupín. Jednu skupinu tvoria formálne úpravy vyplývajúce z ústavných zmien, vykonaných od jesene roku 1989, a z už spomínaných zmien v organizácii štátnej správy zabezpečovanej jej miestnymi orgánmi. Druhú skupinu tvoria zmeny vecného charakteru. Týkajú sa predovšetkým liberalizácie sprístupňovania archívnych dokumentov. Podľa nich sa prístup k archívnym dokumentom umožňuje aj cudzincom a zahraničným právnickým osobám. Ďalej sa navrhuje, aby v súvislosti so zákonom o obecnom zriadení mohli zriaďovať archívy aj mestá a zabezpečovať tak potreby v tejto oblasti života. Pretože však nemožno predpokladať, že každé z nich má ideálne podmienky na zabezpečovanie potrieb archívnictva, budú sa môcť v odborných veciach obrátiť o pomoc k štátnym okresným archívom ako odborným zariadeniam okresných úradov. Navrhovanými ustanoveniami sa im umožni uspokojovať, ich vlastné záujmy, ale i záujmy odbornej ochrany archívnych dokumentov
ako celospoločenskej požiadavky. Možnosť zriaďovania archívov miest a iných právnických osôb si taktiež vyžiadala zmenu v kategorizácii archívov, ktorá sa realizuje zmenou ustanovení o sústave archívov.
Navrhované zmeny doterajšieho zákona a vedomím potreby prípravy nového zákona o archívoch odrážajú najpotrebnejšie spoločenské požiadavky v zaujme zabezpečovania bezporuchového chodu archívnictva v Slovenskej republike. Pretože navrhovaná novela sa dotýka prevažnej väčšiny ustanovení zákona, navrhuje sa, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyhlásilo pre potreby praxe jeho úplné znenie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
z rokovania výborov Slovenskej národnej rady K predloženému vládnemu návrhu vyplynuli niektoré požiadavky na úpravu resp. na doplnenie zákona, v súvislosti s týmito požiadavkami uvádzam, že možno súhlasiť s tými z nich, ktoré zákon spresňujú, sú v súlade so zámermi, ktoré sledovala vláda pri spracúvaní novely, resp. nesledujú zmenu jej koncepcie a vyjadrujú vôľu väčšiny výborov. Ide tu predovšetkým o body l, 2, 6, 8 a 9 spoločnej správy výborov.
Body 3 a 4 tejto spoločnej správy sledujú riešenie rovnakej problematiky, avšak odlišným legislatívnym vyjadrením, a to opätovné doplnenie zákona o vedeckú archívnu radu ako odborný poradný orgán vo veciach archívnictva. Pri vypracúvaní novely zákona sa však vychádzalo z toho, že ide o poradný orgán ministra, ktorého nutnosť kreácie nemusí byť podložená zákonom. Na druhej strane argumentácia, že zriaďovať archívy budú môcť prijatia novely nielen štátne orgány, ale aj mestá a iné právnické osoby, čiastočne opodstatňuje navrhovanú požiadavku.
S bodom 5 spoločnej správy odporúčam nesúhlasiť, pretože rieši povinnosti tých subjektov, ktoré môžu zriadovať archívy. Obce však takúto kompetenciu mat nebudú.
Takisto odporúčam neprijať, bod 7 spoločnej správy. Ide totiž o zachovanie doterajšieho stavu a uvedené ustanovenie § 20 ods. 3 zákona nebolo dosiaľ realizované. Akceptovaním tejto požiadavky by sa náš právny poriadok doplnil o ďalší predpis, vecne nič neriešiaci a podliehajúci akýmkoľvek zmenám v územnom a správnom členení Slovenskej republiky, čo je z hľadiska úloh oblastných archívov nežiadúce.
V záujme riadneho zabezpečenia štátneho odborného dozoru v oblasti archívnictva nemožno súhlasiť ani s bodom 10 spoločnej správy.
Vážená Slovenská národná rada,
záverom odporúčam navrhovanú novelu zákona o archívnictve schváliť s prihliadnutím na argumenty, ktoré som uviedol k jednotlivým bodom spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi Pittnerovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Ivana Jaroša, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec I. Jaroš:
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149 z roku 1975 o archívnictve - tlač Slovenské] národnej rady č. 185. Predložený vládny návrh reaguje na spoločenské zmeny a nové právne úpravy, predovšetkým zákon Slovenskej národnej rady č. 472 z roku 1990 Zb. o organizácií miestnej štátnej správy a zákon Slovenskej národnej rady č. 369 z roku 1990 Zb. o obecnom zriadení. Možno súhlasiť s navrhovateľom, že vznik obecnej samosprávy a vytvorenie sústavy nových správnych orgánov, rovnako ako zmeny hospodárskych a finančných vzťahov aj ich právnej reglementácie je nevyhnutné premietnuť do právnej úpravy archívnictva. I sám navrhovateľ v dôvodovej správe konštatuje, že tento stav si vyžaduje novú, komplexnú a prehľadnú úpravu archívnictva. Odvoláva sa však na časovú náročnosť prípravy nového komplexného návrhu zákona a terajšou navrhovanou novelou chce riešiť len väzbu na zmeny v právnom poriadku a upraviť najnutnejšie inštitúcie súvisiace so zmenami v štátnej správe. Myslím, že tento postup možno v podstate akceptovať, ale ja žiadúce, aby príprava novej a komplexnej úpravy pokračovala rýchlejším tempom. Pripomínam tiež, že vláda Slovenskej republiky realizáciou tohto návrhu zákona nepredpokladá nové nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Všetky výbory Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru prerokovali na svojich schôdzach v priebehu minulého mesiaca tohto roku vládny návrh zákona a vyjadrili s nim súhlas. Výbory podali celkom 10 návrhov na
zmeny a doplnky v texte návrhu zákona uvedené v spoločnej správe - tlač Slovenskej národnej rady č. 185a. Dovoľte mi, aby so k nim zaujal stanovisko a predniesol návrh na hlasovanie o nich.
Návrhy na zmeny a doplnky pod bodni spoločnej správy l, 2, 8 a 9 majú buď spresňujúci alebo legislatívno-technický charakter a navrhujem, aby sme ich prijali an blok.
Návrhy pod bodmi 3 a 4 sa týkajú problému zriadenia vedeckej archívnej rady. Prosím, aby ste si opravili textovú chybu v spoločnej správe, kde návrh uvedený pod bodom 4 prijal Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a nie Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územná samosprávu, ako je tam omylom uvedené. Ako člen Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu odporúčam, aby sne prijali návrh Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, pretože lepšie vystihuje sledovaný účel. Ak zákon predpokladá novú sústavu archívov, ktorých súčasťou sú i mestské archívy a archívy Iných právnických osôb, považujem za vhodnejšie, aby vedecká archívna rada bola poradným orgánom ministra a nie poradným orgánom ministerstva vnútra všeobecne.
Osobitným hlasovaním odporúčam prijať tiež návrh uvedený pod bodom 6 spoločnej správy, v ktorom sa slová "Ústredný archív Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Slovenský národný archív". Tento návrh schválilo 7 výborov Slovenskej národnej rady.
Návrhy uvedené pod bodmi 5, 7 a 10 odporúčam hlasovaním jednotlivo neprijať.
K návrhu pod bodom 5 - nepovažujem za vhodné, aby štát ukladal povinnosti v oblasti archívnictva aj tým obciam,
ktoré nespravujú archívy. V i 15 návrhu zákona sú v sústave archívov iba mestské archívy. Pokiaľ obec spravuje nejaký iný archív, je právnickou osobou, s ktorou pôvodné znenie rátalo.
K návrhu pod bodom 7 - tento návrh, ktorý predložili tri výbory, neodporúčam prijať, lebo obsahuje pôvodné znenie zákona a toto ustanovenie bolo od roku 1975 absolútne. Nepovažujem to za vhodné ani vzhľadom k pripravovanej zmene územného členenia.
K návrhu pod bodom 10 - súhlas ministerstva pre zriaďovanie a spravovanie osobitných archívov navrhujem ponechať, pretože považujem za potrebnú existenciu aspoň čiastočnej kontroly štátu v osobitnej oblasti archívnictva. Ako vieme, archívy sa občas dajú aj zneužiť.
Po prerokovaní jednotlivých návrhov odporúčam predložený vládny návrh zákona prijať.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Jarošovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov, ak náhodou nechce k rozprave predniesť hneď nejaké pozmeňovacie návrhy.
Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi poslanec Krajčovič z ODÚ a potom by nasledovala poslankyňa Marhulíková zo SDĽ. Pán poslanec Krajčovič, máta slovo.
Poslanec M. Krajčovič:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,
máme pred sebou návrh novely zákona 149 z roku 1975 Zb. o archívnictve, ktorý napriek deklarácii v úvodnom ustanovení, že chce vytvárať predpoklady pre ďalší rozvoj... atď., tieto podmienky v praxi vôbec nevytvára a už v čase jeho prijímania sa vedelo, že je nedostatočný, čo prax plne potvrdila. Doterajšie administratívno—byrokratické metódy riadenia viedli k tomu, že potreby archívnictva boli sústavne podceňované. Situácia sa, bohužiaľ, nezmenila ani dnes. Nekvalifikované riadenie ministerstvom vnútra ho posunulo do role subalterného a nedôležitého odboru. Ak tvrdíme, že bez využitia autentickosti a hodnovernosti archívnych materiálov nie je možné skúmať a poznať politické, hospodárske, kultúrne a iné vzťahy v histórii, ktorá je vlastne učiteľkou života, mali by sme sa zamyslieť nad stavom slovenského archívnictva, nad jeho organizáciou a riadením. To, že to musíme urobiť práve dnes, je dôležité, pretože básnicky povedané mali sme to spraviť už predvčerom.
Slovenské archívy a archívnictvo sa nachádzajú niekoľko desaťročí v stave hlbokej krízy. Ich spoločenské postavenie v Slovenskej republike je pod priemerom. Tento stav spôsobuje i dlhodobá stagnáciu, stagnáciu personálneho, materiálneho, technického stavu, ale aj spoločenského významu. Z toho vyplýva sústavné znižovanie Úrovne archívnej a predarchívnej starostlivosti. Nevyhovujúce pracovné podmienky, nedocenenie práce, takmer nemožnosť zvyšovania odborného rastu, získavania medzinárodných skúsenosti - to všetko má za dôsledok blížiaci sa generačný deficit. Zo zakladajúcej generácie, z počtu 342 absolventov štúdia archívnictva pracuje v archívoch dnes už iba 112. Zostávajú iba nevyliečiteľní Don Quichoti. Potom sa niet čomu čudovať, ak súčasní študenti
odmietajú hrať rolu národných buditeľov či archívnych pionierov. Podľa mojich informácii 80 % z nich nemá vôbec záujem spájať svoju budúcnosť so slovenským archívnictvom.
Dva roky po nástupe spoločenských a politických zmien mame pred sebou novelu zákona. Za otázku stojí, prečo novelu, prečo tak neskoro. Problémy s materiálnym vybavením, s vybavením archívov výpočtovou technikou, novou organizačnou štruktúrou, nie je z toho miesta účelné v tomto okamžiku konzekventne dokladovať. Hrozné však je, že to nikto zo zodpovedných doteraz neriešil a v súčasnosti ani nie je snaha tieto problémy riešiť. Oficiálne vládne uspokojenie sa naďalej ako v minulosti zaoberá archívnictvom okrajovo. Svedectvom toho je aj tento návrh novely zákona č. 149/1975 Zb.
Nedostatočný záujem vlády je zapríčinený jej nedostatočnou informovanosťou, za čo je plne zodpovedný odbor archívnictva ministerstva vnútra. Tento centralisticko-byrokratický riadiaci orgán nesie plnú zodpovednosť za kritickú situáciu v našom archívnictve. Pritom však vehementne bojuje napríklad za premenovanie ústredného archívu na Slovensky národný archív. Osobne by som vôbec nebol proti zmene názvu, keby to mala byť košieľka na zdravý, životaschopný organizmus. Tento odbor nevyvinul žiadnu iniciatívu na zlepšenie pomerov, ba čo viac, nedokáže pomôcť ani tým, ktorí o to žiadajú a potrebujú jeho pomoc. Nespočetné komisie vytvorené na odbore poväčšine z jeho pracovníkov vytvárajú kvázy koncepcie nepoužiteľné v praxi. Sú však potvrdzované rokovaniami vedeckej archívnej rady, kde opäť zasadá veľké množstvo pracovníkov z odboru, čim tieto elaboráty majú vlastne nadobudnúť punc vedeckosti.
Jeden príklad: Je úplným výsmechom súčasnosti a novembra 1989, ak sa metodická komisia v roku 1991 zaoberá vylepšovaním archívneho plánovacieho systému, ktorý tu je s drobnými kozmetickými úpravami od roku 1956. Takýto veľa-
vravný fakt je sám osebe dostatočným dôkazom, že od novembra 1989 sa neuskutočnili v tejto oblasti žiadne zmeny, vrátane novely, ktorú máme dnes schváliť.
Namiesto vypracovania nového archívneho zákona, na čo bolo za dva roky času dosť, dostávame na posúdenie novelu. Novelu formálnu. V zásade sa dá povedať, vypúšťajúcu slovíčka socialistický, politický a iné. Táto novela vlastne má prehĺbiť a predĺžiť stav agónie v ranči nefungovania archívneho zákona. Spôsobujú sa tak nevyčísliteľné straty hodnôt do budúcnosti, a chcem zdôrazniť, že sa tak deje s vedomím riadiaceho archívneho orgánu. Teoreticky neexistuje štátny archívny dozor. Archívy nemajú možnosť aktívne vstupovať do tvorby archívneho materiálu v spisovniach. Pasívne prijímajú iba to, čo im kto poskytne. Z toho vyplýva chaos v spisovej službe na všetkých úrovniach.
Novela nestanovuje povinnosť nevýrobným organizáciám, nie je tu povinnosť vytvárať prevádzkové archívy. Napríklad z 13 vysokých škôl majú archívy iba dve. To sa potom negatívne napríklad v súčasnosti prejavuje pri rehabilitáciách. Novela nerieši územná pôsobnosť oblastných archívov, ktoré sú fakticky krajskými archívmi, ale na druhej strane in chce prisúdiť úlohu supervedeckých ústavov, aby mal odbor archívnictva čo riadiť. V novele sa hovorí o zmene kategorizácie archívov, čomu na nasvedčovať, možnosť vzniku mestských archívov. Názvový novotvar archívy Iných právnických osôb je zavádzajúci a formálny.
Samotná archívna sieť zostáva nezmenená. To, čo by slovenské archívnictvo potrebovalo v tejto oblasti, je rozdelenie archívov podľa druhu, ako napríklad v Nemecku, kde sú archívy rozdelené do 8 skupín podľa týchto druhov: po prvé štátne, po druhé miest a územných celkov, po tretie cirkevné, po štvrté šľachtické a rodové, po piate hospodárskych organizácii, šiesta skupina sú archívy parlamentné, siedma
tlačové, rozhlasové a filmové a ôsma skupina archívy vysokých škôl. Domnievam sa, že práve toto by bolo nevyhnutné.
Ďalší fakt je aj ten, že táto novela bola pripravená bez účasti archívov a ich pracovníkov. Vedenia slovenskej archívnej spoločnosti nepovažovalo za potrebné zvolať, archívnu konferenciu k tejto novele, a my ju máme dnes schváliť. Archívna prax ukazuje, že slovenské archívnictvo si vyžaduje radikálnu zmenu, ktorú odbor archívnictva Ministerstva vnútra Slovenskej republiky už dva roky premrhal. Je preto nevyhnutné urobiť tieto zmeny, ktoré treba rýchlo realizovať v praxi. Ide po prvé o decentralizáciu archívnictva, po druhé zabezpečenie archívnej a predarchívnej starostlivosti, po tretie vytvorenie novej kategorizácie podlá druhov, po štvrté udelenie právnej subjektivity všetkým štátnym archívom, po piate zrušenia odboru archívnictva ministerstva vnútra.
Aby Slovensko malo svoje archívnictvo, ktoré má váhu a vážnosť a primerané spoločenské postavenie v kultúre, vede aj v štátnej správe, navrhujem plénu Slovenskej národnej rady, aby sme novelu zákona č. 149/1975 Zb. neprijali. V náväznosti na to navrhujem Slovenskej národnej rade, aby uložila vláde povinnosť predložiť do 28. 2. 1992 návrh nového zákona o archívnictve.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem poslancovi Krajčovičovi. Prosím pani poslankyňu Marhulíková zo SDĽ.
Poslankyňa O. Marhulíková:
Vážené poslankyne, poslanci vážená vláda,
pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o archívnictve už i vo výbore sme konštatovali, a na to som upozorňovala aj ja, že v súčasnom období niekoľkonásobne vzrástli požiadavky na prácu archivárov. Vyhľadávajú spisy pre súdne a mimosúdne rehabilitácie, reštitúcie, náhradu niektorých majetkových krívd. Často spisy hľadajú aj v nespracovanom materiáli, preto je ich práca veľmi sťažená. Súčasne vybavujú potvrdenia o zamestnaní, výpisy vysvedčení a cintorínskych poplatkov, odpisy stavebných povolení aj živnostenských listov. Oproti minulému roku počet podaní vzrástol za to isté obdobie asi dvojnásobne. Len v našom Popradskom okrese to bolo z 229 na 424 doteraz. Popri vybavovaní stránok vyhotovujú inventáre, oboznamujú verejnosť so vzácnymi dokumentami uchovávanými v archíve formou výstav, článkov a podobne. Ich práca je však po finančnej stránke nedocenená. Sú platení podľa mzdových tabuliek ešte z roku 1974. Právom teda požadujú, aby sa aj platmi dostali na úroveň pracovníkov okresných úradov, pretože rozdiel medzi mzdovým priemerom pracovníkov archívu a pracovníkov okresného úradu je 1000 korún, pritom táto práca je spoločensky veľmi významná. Nepožadujem teda zmenu vo vládnom návrhu zákona, upozorňujem však na istú nespravodlivosť a súčasný problém. Verím, že vláda, ministerstvá a najmä ministerstvo vnútra sa budú touto problematikou čím skôr zaoberá t. Ďakujem.
•
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani poslankyni Marhulíkovej. Do rozpravy sa hlasí pán poslanec Sládek, potom poslanec Harna.
Poslanec V. Sládek:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
mám iba niekoľko faktických poznámok k predloženému textu. Hneď úvodné ustanovenie prvej navrhovanej novelizácie je svojim spôsobom dosť zavádzajúce, pretože tam deklaruje čosi, čo v ďalšom texte nemožno nájsť. Je to rozvoj archívnictva a zabezpečenie zachovania archívnych dokumentov. Nebudem sa zaoberať tými pripomienkami alebo pozmeňovacími návrhmi, ktoré sú v texte vyslovene iba formálne, pán poslanec Krajčovič to už povedal, chcem iba naznačiť váženým kolegyniam a kolegom, že ak prijmeme podobnú novelu, môžeme sa dostať do takého stavu, ako sme s rokovacím poriadkom tohto zákonodarného zboru. Vyhodíme slovíčka socialistický a vecne sa nič iné neudeje, tato norma ostane presne taká istá.
Chcel by som sa zastaviť pri niektorých bodoch. Napríklad v bode číslo 4 sa konštatuje, že § 3 a 4 sa vypúšťajú. Ale o čo vlastne ide? Vec je taká, že pred tromi rokmi vláda Slovenskej, vtedy socialistickej republiky vyhlásila okolo 50 archívnych dokumentov za národne kultúrne pamiatky. Väčšinou to boli dokumenty z dejín robotníckeho hnutia a Komunistickej strany Československa. Keďže to bolo dosť kritizované, a dá sa povedať, že mohlo by to byt kritizované opäť, takouto tichúčkou novelizáciou, tým, že sa tieto ustanovenia z pôvodného zákona vypustia, ako keby sa nad tým zavrela voda a nebude sa diať nič.
V bode 5 sa hovorí o nejakom jednotnom archívnom fonde Slovenskej republiky. Dovolím si poznamenať, že tento fond majú tvoriť iba archívne dokumenty, ktoré sú vedené v evidencii na území Slovenskej republiky, a tie, čo nie sú
v evidencii, v súčasnom stave, zrejme asi už nebudú súčasťou národného kultúrneho dedičstva a bohatstva. To je dosť zaujímavý fakt.
Tých formálnych zmien, podľa môjho názoru, je asi 30, takže ich nebudem komentovať, ale napríklad zmena číslo 23 na strane 4 novely hovorí, že okresné úrady zriaďujú a spravujú štátne okresné archívy. Ale okresné archívy, ak sa nemýlim, sú zriadené už od roku 1975. Takže naznačuje sa tu čosi, čo je už vlastne dávno splnené.
K bodu 24 - to je sústava archívov. Zdá sa to byt for — málnou zmenou, lenže práve v odseku 2 pod písmenom b/ sú taxatívne vymenované štátne oblastné archívy. Bolo to už tu povedané, ale aj tak si to dovolím zopakovať, že je to vlastne iba petrifikácia krajských archívov pod iným názvom. Myslia, že to by sme dopustiť nemali. Ešte sa k tomu vrátim v ďalšom bode.
V bode 26 sa hovorí, že úlohou štátnych archívov je aj vedecko-výskumná činnosť, iba v štátnych archívoch, v žiadnych iných. Takže to znamená, že v ostatných archívoch pracujú nejakí poloodborníci, ktorí jednoducho nemajú nárok na to, aby sa mohli k svojej práci postaviť v plnom význame svojej kvalifikácie, sú to iba akýsi druhoradí úradníci, čo sa týka archívnictva. Neprípustné.
K bodu 34 to, čo som už hovoril o štátnych oblastných archívoch, myslím si, že ak by sa chcelo vecne niečo v tejto problematike riešiť, mali by sa zlúčiť so súčasnými okresnými archívmi, aby vznikli určité územné archívy.
Na záver by som sa zastavil iba pri úlohe ministerstva vnútra, ktoré by malo mať v archívnictve. V bode 36 sa hovorí, že ministerstvo vnútra môže poveriť štátny okresný archív plnením úloh patriacich štátnym oblastným archívom.
Takže ministerstvo vnútra tu bude rozhodovať ako najvyšší decizor a aj po odbornej stránke bude hodnotiť, ako si majú jednotlivé archívy počínať. Takisto je tu veľmi veľká rozhodujúca úloha ministerstva vnútra, niekoľkokrát zopakovaná, je to v bode 41 potrebný súhlas ministerstva vnútra. Ten sa opakuje v bode 43 - súhlas ministerstva vnútra zriaďovať a spravovať osobitné archívy. Mám taký dojem, že sú niektoré archívy, pán poslanec Krajčovič na to zabudol, že mali byť - podľa mňa - aj archívy ozbrojených sil a bezpečnostných zborov. A naposledy opäť v bode 44 - politické strany, politické hnutia a odborové orgány môžu so súhlasom ministerstva vnútra.
Neviem, ak máme prijať takúto novelu, iba pertifikujeme súčasný stav. Pripájam sa k názoru, že je potrebne, aby sa vláda k tejto problematike vrátila a predložila plénu nie novelu, ale úplne nový zákon o archívnictve, ktorý bude vecne, nie iba formálne zohľadňovať súčasný stav. Nie som za to, aby odbor ministerstva vnútra bol okamžite zrušený, ale aby jeho poslednou úlohou, ktorá mu bude daná pred zrušením, bolo práve vypracovať takýto zákon.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Sládekovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Javorskému.
Poslanec F. Javorský:
Vážené predsedníctvo, vážené plénum,
nerád to robím, ale musím konštatovať, že vystúpenie pána Sládka ma trošku zarazilo, lebo prameni z totálnej ne-
znalosti pôvodného zákona /potlesk/ a z neznalosti praxe, aká je v archívnictve, čo sa týka organizácie, náplne jednotlivých okresných, oblastných archívov. Chcem len podotknúť, že tvrdiť, že štátne oblastné archívy sú len firemne preregistrované krajské archívy, a preto to musíme rekonštruovať, žiaľbohu, je totálna neznalosť náplne, zamerania, atď. /potlesk/. Nehnevajte sa, konštatovať to, že zákon alebo novela nerieši uloženie, spracovanie a ochranu archívov ministerstva vnútra a armády, ani to nie je pravda. V zákone č. 149 z roku 1975 všetko je. Keď chceme kriticky hodnotiť novelu zákona, pristupujme k tomu trošku zodpovednejšie a serióznejšie.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. Prosím pána poslanca Harnu. Pripraví sa pani poslankyňa Rozinajová. Ešte predtým s faktickými pripomienkami sa hlásia pán poslanec Sládek a pán poslanec Hrnko.
Poslanec V. Sládek;
Samozrejme, že sa v oblasti archívnictva nevyznám. Bolo tu aj povedané, že prakticky na Slovensku žije 342 odborníkov a 112 ich k dnešnému dňu v tejto oblasti pracuje. Bolo to s nimi konzultované. Myslím si, že títo ľudia, ktorí s tým pracujú, sa asi v tom vyznajú.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Hrnko s faktickou pripomienkou, potom pán poslanec Boroň s faktickou pripomienkou.
Poslanec A. Hrnko:
Ako človek, ktorý celú svoju kariéru strávil v archívoch, môžem povedať, že pán Sládek skutočne prejavil hlbokú neznalosť, problematiky ako takej, a archívnictva zvlášť. Samozrejme, že táto novela nemôže vyriešiť všetko, a bude treba urýchlene pripraviť nový zákon o archívnictve. Avšak za dnešného stavu je nutné, aby sa novela prijala. Ako viem, návrh zákona bol s archivármi konzultovaný. Archivári sa k nemu vyjadrili. Osobne som novelu konzultoval s pánom dr. Martinom, ktorý v súčasnosti je pravdepodobne jeden z najlepších odborníkov na archívnictvo, a nemal námietky. Len toľko by som chcel povedať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Boroň a pán poslanec Krajčovič s faktickou poznámkou.
Poslanec P. Boroň: Dámy a páni,
chcel by som takisto reagovať na vystúpenie pána poslanca Sládeka a povedať, že v žiadnom prípade sa nedá súhlasiť s jeho tvrdeniami o akomsi novokonštituovaní štátnych oblastných archívov. Tieto fungujú už strašne dávno. Taktiež je absolútne nezmyselný jeho návrh, aby sa zlúčili štátne oblastné archívy so štátnymi okresnými archívami. To je, skrátka, absurdnosť. Mohol by som povedať pánovi Sládekovi, že pokiaľ má záujem, môžem mu umožniť, návštevu štátneho okresného archívu aj Štátneho oblastného archívu v Banskej Bystrici, aby sa náležite oboznámil s fungovaním týchto ar-