§ 221.
Do oboru pôsobnosti shromaždenia sväzového náleží:
a) radiť a usnášať sa o stanovách sväzu;
b) voliť výbor sväzu;
c) skúmať a schvalovať účetnú závierku a ročný rozpočet, taktiež nakladať s imaním sväzu;
d) stanoviť, aké sumy maj ú sa rozvrhnúť na jednotlivé spoločenstvá k úhrade potrieb sväzu;
e) usnášať sa o dôležitých veciach, určených zovrubnejšie stanovami;
f) usnášať sa o zrušení dobrovoľného sväzu;
g) vylučovať spoločenstvá zo sväzu podľa predpisov stanov;
h) systemizovať platených pomocných sriadencov.
§ 222.
(1) Výbor sväzu vykonáva usnesenía shromaždenia sväzu a obstaráva záležitosti sväzu; do oboru jeho pôsobnosti patria všetky záležitosti, ktoré nie sú vyhradené sväzovému shromaždeniu.
(2) Starosta sväzu, po prípade jeho námestník, zastupuje sväz na vonok, predsedá vo výborových schôdzach a shromaždeniach sväzu a pečuje o to, aby usnesenía výboru a shromaždenia sväzu boly vykonané.
(3) Výbor spoločenstevného sväzu je poradným sborom živnostenských úradov, ktoré sú v obvode sväzu.
(4) Príslušnosť výboru sväzu ako poradného sboru určí sa vládnym nariadením.
§ 223.
(1) Výdaje sväzu buďte spôsobom určeným v stanovách rozvrhnuté na spoločenstvá k nemu prislúchajúce a tieto nech ich uhradia podľa ustanovení § 162.
(2) Výdaje sväzov vyššieho stupňa buďte spôsobom určeným v stanovách rozvrhnuté na sväzy a spoločenstvá k nim prináležiace (§ 218, odst. 3.).
§ 224.
(1) Stanovy sväzov a sriadených snáď ich vedľajších ústavov, sostavené podľa predchodzích zásadných ustanovení ako aj usnesené zmeny stanov sú podrobené schváleníu živnostenského úradu II. stolice.
(2) Dozor nad sväzom vykonáva živnostenský úrad II. stolice, v okrese ktorého je sídlo sväzu.
(3) Živnostenský úrad môže sriadiť osobitného komisára k dozoru na to, aby sväz postupoval podľa zákona, a vypočujúc obidve strany, rozhoduje o sťažnostiach proti usneseníam sväzového shromaždenia alebo výboru, ktoré podať treba do 15 dní.
(4) Svolanie sväzového shromaždenia musí sa dozorčiemu úradu oznámiť aspoň 8 dní vopred spolu s denným poriadkom. Dozorčí úrad má právo schôdzu zakázať, ak obsahuje denný poriadok veci, ktoré účelu sväzu sa netýkajú. Tiež buď dozorčiemu úradu počiatkom administratívneho roku podávaná zpráva o tom, ako je výbor složený a ktoré spoločenstvá patria ku sväzu, ďalej o zmenách, ktoré v týchto pomeroch nastaly a o každom preložení sídla sväzu.
(5) Oznámenie posledne dotknuté učiniť treba ako dosavádnemu dozorčiemu úradu, tak i dozorčiemu úradu nového sídla.
(6) Predpis § 189 o predkladaní záverečného účtu vzťahuje sa analogicky na sväzy spoločenstiev.
§ 225.
(1) Shromaždenie dobrovoľného sväzu môže sa pomerom hlasov stanovami určeným kedykoľvek usniesť o zrušení sväzu.
(2) Stanovy sväzu majú určiť pre prípad jeho zrušenia, ako naložiť s imaním sväzu, ktoré zostane po splnení všetkých záväzkov; avšak imanie tata musí sa venovať účelu, ktorý slúži prospechu živnostníkov v obvode sväzu alebo ich pomocníkov. Rozdeliť imanie medzi spoločenstvá sväzu sa nepripúšťa.
(3) Jestliže opätovne prihodily sa nezákonitosti, živnostenský úrad II. stolice príslušný k vykonávaniu dozoru nad sväzom, môže nariadiť rozpustenie sväzu.
(4) Proti výnosu o rozpustenie sväzu prislúcha, starostovi sväzu v 15dennej lehote odvolanie na ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.
HLAVA VIII.
Prestupky a tresty.
§ 226.
Tresty vôbec.
Prestupky predpisov živnostenského zákona trestajú sa:
a) dôtkou;
b) peňažitými pokutami až do 1000 Kč;
c) uzamčením až do troch mesiacov;
d) odňatím práva mať učňa alebo mladistvých pomocníkov, a to na vždy alebo na určitý čas;
e) odňatím živnostenského oprávnenia na vždy alebo na určitý čas.
§ 227.
Zvláštne trestné prípady.
Peňažitou pokutou od 5 Kč až do 500 Kč trestaní buďte obzvlášte:
a) ktorí samostatne provodzujú živnosť, bez toho, že by ju riadne ohlásili alebo si nevymohli koncessiu, keď jej je treba;
b) ktorí živnosť provodzujú ďalej napriek tomu, že im bola zastavená;
c) ktorí počnú provodzovať niektorý živnostenský závad, uvedený v hlave tretej, bez toho, že by prv obdržali potrebného právoplatného schválenía úradov;
d) ktorí jednajú proti predpisom o vyhľadávaní objednávok na tovar a o kočovnom predaji.
§ 228.
Peňažitou pokutou od 20 Kč do 1000 Kč trestaní buďte:
a) ktorí jednajú proti predpisom o prijímaní a zamestnávaní pomocníkov a učňov, taktiež o nakladaní s nimi;
b) živnostníci uvedení v § 69, keď provodzovanie živnosti, neohlásiac to zastavia, alebo ohlásiac vzdanie sa živnosti, zanechajú žiadané úradom provodzovanie po výpovednú dobu;
c) živnostníci, ktorí oprávnenosti svojej zneužívajú k tomu, aby neoprávnené provodzovanie živnosti tretích osôb bolo kryté, ako aj tí, ktorí dali podnet k tomu; aby toto právo bolo zneužívané ku krytiu ich neoprávneného provodzovania živnosti;
d) živnostníci, ktorí jednajú proti predpisom a potrebných zariadeniach na ochranu života a zdravia pomocníkov vzhľadom na pracovné priestory, stroje a pracovné náčinie; ktorí, zamestnávajúc pomocníkov do dokonaného 18. roku a ženské vôbec, hrubo zanedbávajú náležitého zreteľa na mravnosť; ktorí nešetria predpisov čo do výplaty mzdy.
§ 229.
Odňatím práva mať učňa alebo mladistvých pomocníkov buďte na vždy alebo na určitý čas potrestaní:
a) živnostníci, ktorí opätovne jednajú proti predpisom o zamestnávaní detí pred dokonaným 12. rokom veku v živnostiach vôbec, deti pred dokonaným 14. rokom veku v továreňských podnikoch, alebo proti predpisom o spôsobe a dobe zamestnávania mladistvých pomocníkov medzi dokonaným 12. a dokonaným 14. rokom veku;
b) živnostníci, ktorí nedbajú predpisov a nezamestnávaní mladistvých pomocníkov pri určitých nebezpečných alebo zdraviu škodlivých živnostenských prácach;
c) živnostníci, ktorí opätovne jednajú proti predpisom o nočnej práci mladistvých pomocníkov;
d) živnostníci, ktorí vzdor opätovným predchodzím trestom porušujú predpisy o prijímaní učňov, ktorí zavinia dlhší nežli 14denný prieťah v prípovedi alebo vyučnej svojich učňov alebo ktorí svojím učňom nedopriavajú potrebného času k návšteve učilíšť zmienených v § 139, odstavci 3.
§ 230.
(1) Odňatím živnostenského oprávnenia na vždy alebo na určitý čas buďte potrestaní:
a) živnostníci, ktorí vzdor opätovným predošlým trestom boli uznaní vinnými prestupkom predpisov, ktoré sa vzťahujú na provodzovanie ich živnosti;
b) živnostníci, o ktorých sa dokáže, že počali provodzovať živnosť odňatú inému živnostníkovi trestným poriadkom, aby mu nadržovali v ďalšom vedení tejto živnosti, ďalej ak dopustia sa toho istého prestupku, pre ktorý živnosť ich predchodcovi bola odňatá;
c) živnostníci, ktorí chtiac živnostenský úrad oklamať čo do nedostatku preukazu spôsobilosti, živnosť, ktorá patrí medzi remeselné živnosti, ohlásia ako podnik po továrnicky provodzovaný a potom živnosť tú provodzujú v rozsahu remeselníka.
(2) Jestli by mala byť odňatá živnosť, ktorá je reálnou živnosťou, majiteľ ztratí právo k provodzovaniu a ponechá sa mu len, aby scudzil svoje živnostenské práva.
§ 231.
Vymeriavanie trestov.
Pri vymeriavaní trestov prihliadať sa musí na priťažujúce a obľahčujúce okolnosti, taktiež na veľkosť prospechu zamýšľanéno prestupkom alebo na spôsobenú škodu.
§ 232.
Trest uväznenia a zmena trestov.
(1) Zpravidla buďte ukladané peňažité pokuty. Pri okolnostiach zvlášte priťažujúcich alebo keby opätovné peňažité pokuty zostaly marnými, môže uložený byť trest uväznenia.
(2) Ak bola uložená pokuta peňažitá a nemôže byť zaplatená, má sa premeniť v trest uväznenia, pri čom za každých desať korún peňažitej pokuty počítať treba deň uväznenia. Avšak uväznenie nesmie trvať vyše troch mesiacov.
(3) Sú-li peňažité pokuty, ktoré činia menej než 10 Kč, nedobytné, buď na ich miesto uložený primeraný trest uväznenia najvýš 24 hodín.
§ 233.
Súbeh s inými tresty.
Ak sú činy alebo opomenutia, ktoré sa javia byť prestupkami živnostenských predpisov, podrobené zároveň trestu, stanovenému inými trestnými predpisy, vtedy tresty, stanovené týmto zákonom pod lit. a), b), c) § 226, nemajú byť zvlášť uložené.
§ 234.
Tresty námestníkov.
(1) Provodzuje-li živnosť námestník alebo nájomca, buďte tresty na peniazoch i uväznením uložené námestníkovi alebo nájomcovi. Spolu s námestníkom prepadá trestu i majiteľ živnosti, ak bol prestupok spáchaný s jeho vedomím, alebo ak nebol náležite opatrným pri svojom, pri trvajúcich pomeroch možnom dohľade na živnosť alebo pri výbere námestníka, alebo pri dohľade na neho. Keď by podľa zákona živnosť mala byť odňatá, staň sa tak iba vtedy, ak bol prestupok spáchaný s vedomím majiteľa živnosti a keď tento mohol ho zamedziť.
(2) V každom prípade však nech sa vysloví prepustenie námestníka alebo nájomcu, čím je zároveň vyslovená tiež jeho nespôsobilosť k provodzovaniu živnosti na vlastný alebo na cudzí účet potiaľ, pokiaľ by ináč účel daného výroku bol zmarený (§ 6).
HLAVA IX.
Zvláštne administratívne opatrenia.
§ 235.
Odňatie práva mať mladistvých pomocníkov.
(1) Okrem prípadov uvedených v § 229, v ktorých môže za trest byť odňaté právo mať mladistvých pomocníkov, živnostenský úrad môže tiež administratívnym opatrením odňať toto právo živnostníkom; ktorí dopustili sa hrubého porušenia svojich povinností voči svereným im mladistvým pomocníkom alebo proti ktorým svedčia skutky, ktoré ich po stránke mravnej činia nespôsobilými, aby mali mladistvých pomocníkov.
(2) Prípady, kedy administratívnym poriadkom odňaté byť môže právo mať učňa, upravuje § 135.
§ 236.
Odňatie živnostenského oprávnenia.
(1) Okrem trestných prípadov uvedených v § 230 živnostenské oprávnenie buď odňaté, aby vykonané boly trestné usnesenía, ktorými odňatie bolo vyslovené príslušným úradom pre čin, zakázaný inými trestnými alebo bernými zákony.
(2) Avšak živnostenské oprávnenie buď tiež samostatne odňaté na určitú dobu alebo navždy:
a) ak bol živnostník odsúdený pre niektorý čin uvedený v § 5, a bolo-li by za daných okolností sa obávať, že by ďalšieho provodzovania živnosti zneužíval;
b) pri koncessovaných živnostiach obzvlášte, dopustí-li sa živnostník po opätovnej písomnej výstrahe činov, ktoré stí na úkor zákonnému požiadavku spoľahlivosti.
(3) Majiteľ reálnej živnosti tiež v týchto prípadoch pozbýva práva živnosť provodzovať a je mu len ponechané, aby svoje živnostenské právo scudzil.
§ 237.
Premlčanie.
Premlčaním zanikne vyšetrovanie a trest tých prestupkov živnostenského zákona, ktoré sa nemajú pojednávať podľa všeobecného trestného zákona, ak nebol prestupník do šesť mesiacov odo dňa spáchaného prestupku vzatý do vyšetrovania.
HLAVA X.
Úrady a úradné úkony.
§ 233.
I. stolica.
(1) Politické administratívne úrady prvej stolice sú tiež prvou stolicou v živnostenských veciach (živnostenskými úrady), a to:
a) v obciach vidieckych okresné úrady, v Podkarpatskej Rusi slúžnovské úrady;
b) v Bratislave, v Košiciach, Užhorode a Mukačeve mestský notársky úrad.
(2) Im náleží vykonávať živnostenské predpisy, u nich podávajú sa ohlášky samostatného provodzovania živnosti s výnimkou uvedenou v § 239, odst. 3.,
udelujú živnosti koncessiou viazané, pokiaľ nasledujúce paragrafy neustanovujú nijakej výnimky,
im prísluší vyšetrovať a trestať prestupky predpisov tohoto zákona, nakoľko nemá miesta úradné jednanie riadneho súdu trestného (§ 233).
(3) Provodzuje-li kto živnosť neoprávnene, živnostenský úrad vtedy, keď koná miestne prehliadky cieľom zistenia skutku, nech k vyšetrovaniu priberie zmocnenca menovaného príslušným spoločenstvom.
(4) V mestách, kde sú osobitné štátne policajné úrady, nech živnostenský úrad jedná v shode s nimi v prípadoch, v ktorých náleží dbať verejnej bezpečnosti, mravnosti a poriadku.
§ 239.
II. stolica.
(1) Druhou stolicou sú župné úrady.
(2) Úradom týmto priamo, náleží udeľovať tieto koncessie pre:
Všetky tlačové živnosti (§ 22, pol. 1.), okrem živností, uvedených v § 29, odst. 3.;
požičiavárne kníh a čítárne (§ 22, pol. 2.);
živnostenské prostredkovanie služieb a miest (§ 30);
pohrebné ústavy (§ 35);
záloženskú živnosť (§ 22, pol. 13.);
stavebné živnosti (§ 22, pol. 6.);
hostinské a výčapnické živnosti (počítajúc k nej výčap a drobný predaj pálených liehových nápojov (§ 22, pol. 15.);
po živnostensky provodzované závody na výrobu a razvádzanie elektriky k osvetľovaniu, ku prevodu sily a k inému živnostenskému i domácemu používaniu (§ 22, pol. 24.);
informačné kancelárie k podávaniu zpráv a úverných pomeroch (firiem i neprotokolovaných živnostníkov a iných osôb) k obchodným účelom (§ 22, pol. 20.);
živnosť zubných technikov (§ 22, pol. 27.);
cestovné kancelárie (§ 22, pol. 28.);
telegrafné agentúry (telegrafné kancelárie, korešpondenčné kancelárie telegrafné) (§ 22, pol. 30.);
súkromné detektívne podniky (§ 22, pol. 31.);
živnostenskú výrobu zápaľného tovaru (§ 22, pol. 33.);
živnostenské spracovanie nafty, živnostenský odbyt petrolej a dovozom v dopravných nádržkách a stáčaním z nich (tankový provod) (§ 22, pol. 34.);
vzduchoplavbu (§ 22, pol. 36.);
živnosti, ktoré nabývajú pohľadávok z dopravných obchodov voči dráham a iným dopravným podnikom a ich vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňujú (§ 22, pol. 37.);
tie podniky pre periodickú dopravu osôb, ktoré vzťahujú sa na niekoľko okresov tej istej župy.
(3) Úradom týmto prislúcha prijímať ohlášky nastúpenia a provodzovania živností výroby a obchodu pálenými liehovými nápojami a rozhodovať o nich v prvej stolici.
(4) Úrady tieto schvaľujú provodzovne, ktoré sú rozložené vo dvoch alebo viac okresoch tej istej župy.
§ 240.
Najvyššia stolica.
(1) Najvyššou stolicou v živnostenských veciach je ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.
(2) Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností povoľuje tie periodické dopravné podnik a schvaľuje tie provodzovne, ktoré sú rozložené v obvodoch viacerých župných sväzov
(3) Týka-li sa vec tiež pôsobnosti iného ústredného úradu, staň sa dohoda s ním.
§ 241.
Postup vzhľadom na ohlášku živnosti, žiadosť o koncessiu a vrátenie živnosti.
(1) Ohlášky živnosti, ako aj žiadosti o koncessované živnosti nech sa podávajú živnostenskému úradu prvej stolice, v okrese ktorého bude stanovisko živnosti. Môžu sa podať písomne alebo dať ústne do protokolu. O každej ohláške slobodnej alebo remeselnej živnosti vydá úrad krátke potvrdenie, a to ak stala sa písomne, do 48 hodín, ak stala sa ústne, ihneď.
(2) živnostenský list vydáva sa na spôsob výťahu ž ohlášky a je opatrený stvrdením o vykonanom zápise do živnostenského registru.
(3) O koncessiách nech sa vydá riadny dekret.
(4) Každý vydaný živnostenský list a každá udelená koncessia nech sa oznámi spoločenstvu, ktorého sa to týka.
(5) Ak chce živnostník vzdať sa živnosti (živnosť vrátiť), nech to oznámi hneď živnostenskému úradu.
(6) Vrátenie (vzdanie sa) živnosti nabýva pôsobnosti dňom, ktorého bolo živnostenskému úradu oznámené, alebo kedy k tomuto úradu došlo. Oznámenia tieto nepodliehajú kolkovej povinnosti.
(7) Každé vrátenie živnosti alebo inakšie zaniknutie živnosti, taktiež preloženie a iné zmeny živností má živnostenský úrad včas dať na vedomie príslušnému spoločenstvu.
§ 242.
Živnostenský register.
U živnostenských úradov prvej stolice buďte vedené živnostenské registre pre slobodné, remeselné a koncessované živnosti, ale v osobitných oddeleniach; do nich nech sa zapíše každá zmena v živnostiach a vždycky treba ju dať na vedomie tiež úradu, vymeriavajúcemu dane v I. stolici i obchodnej a živnostenskej komore.
§ 243.
Odvolanie v živnostenských veciach.
(1) Rozhodnutia živnostenských úradov buďte stranám vydávané zároveň s dôvodmi. Nakoľko zákon v jednotlivých prípadoch nepredpisuje niečo iného, platia o odvolaní predpisy zák. čl. XX. z r. 1901.
(2) Proti rozhodnutiu živnostenského úradu II. stolice, ktorým súhlasne s výrokom živnostenského úradu prvej stolice udelenie koncessovanej živnosti bolo vzhľadom na miestne pomery odopreté, niet ďalšieho odvolania.
(3) O hostinských a výčapnických živnostiach sú v §§ 25 a 27 zvláštne predpisy:
(4) Dozvie-li sa vyšší úrad, že nedostáva sa nejakej zákonnej náležitosti, zakročiť má z moci úradu.
§ 244.
Jednanie v trestných veciach.
(1) Jednanie v trestných živnostenských veciach je zpravidla ústne.
(2) O pojednávaní napíše sa protokol, do ktorého sa rozhodnutie zaznamená a strane oznámi. Žiada-li strana o to, alebo ak nie je prítomná, oznámi sa jej rozhodnutie i s dôvody tiež písomne.
(3) živnostenské úrady sú povinné spoločenstvám vždycky dať vedieť, čo úrad na, oznámenie spoločenstvom učinené zariadil.
§ 245.
(1) Ak bol verejným úradom alebo niektorou z osôb pomenovaných v zák. čl. XL. z r. 1914 na základe ich vlastného slúžobného pozorovania oznámený prestupok živnostenského zákona, môže živnostenský úrad, ak uložil peňažitú pokutu najvýš 30 Kč, príslušný trest trestným nariadením stanoviť bez predchodzieho pojednávania.
(2) V trestnom nariadení nech sa uvedie:
a) aký bol trestný čin a kedy a kde bol spáchaný;
b) meno osoby alebo úradu, ktorý učinil oznámenie;
c) výmera trestu a na akom trestnom ustanovení sa zakladá;
d) že obvinený, pokladá-li sa za ukráteného trestným nariadením, môže do 8 dní, počítaných od doručenia výmeru, písomne alebo protokolárne u živnostenského úradu ohlásiť odpor a zároveň oznámiť dôvody na svoju obranu, že však, ak nevznesie odpor v tejto lehote, trestné nariadenie stane sa právoplatným a bude proti nemu vykonané.
(3) Bol-li v 8dennej lehote vznesený odpor, nastane riadne pojednávanie. Ak nebol vznesený, nieto opravného prostriedku proti trestnému nariadeniu, avšak môže sa povoliť uvedenie v predošlí stav, ak nastanú podmienky § 463, zák. čl. XXXIII. z r. 1896.
§ 246.
Odvolanie v trestných prípadoch.
(1) Odvolania v trestných prípadoch musia byť podané do 15 dní po intimácii u živnostenského úradu prvej stolice.
(2) Včasné podanie odvolania má odkladný účinok, avšak vyslovené snáď zastavenie živnosti zostane v platnosti.
§ 247.
Zmiernenie a odpustenie trestu
Nadriadený úrad má právo tresty z pozoruhodných ohľadov zmierniť alebo odpustiť.
§ 248.
Obmedzenie inštančného postupu.
Proti trestnému usneseníu potvrdenému alebo zmiernenému v druhej stolici nieto ďalšieho odvolania.
§ 249.
Určenie peňažitých pokút.
(1) Pokuty vymáhaj ú sa politickými úrady podľa pravidiel platných pre vymáhanie priamych daní.
(2) Pokuty plynú do rezervného fondu okresnej nemocenskej pokladne, pri ktorej pomocní pracovníci odsúdeného, poťažne odsúdení pomocní pracovníci v čas spáchaného prestupku boli povinní nemocenským poistením alebo pri ktorej by, predpokládajúc oprávnené provodzovanie živnosti, poťažne skutočné zamestnanie pomocných pracovníkov, bez ohľadu na prípadné snáď spoločenstevné poistenie, bývali povinní nemocenským poistením.
§ 250.
Donucovacie prostriedky.
Úrad, vykonávajúc trestné usnesenía a iné príkazy, môže pre zaistenie úspechu učiniť potrebné opatrenia, ako sú zabavenie tovaru a nástrojov, zastavenie práce strojov, zatvorenie provodzovieň.