§ 102.
Pečlivosť o pomocných pracovníkov.
(1) Každý majiteľ živnosti je povinný na svoje útraty učiniť všetky zdravotné opatrenia a sriadiť a udržovať všetky inakšie zariadenia, obzvlášte pri pracovných miestnostiach, strojoch a pracovnom náčiní, ktorých pri provodzovaní jeho živnosti vzhľadom na jej povahu alebo spôsob provodzovacej miestnosti je treba na ochranu života a zdravia pomocných pracovníkov.
(2) Preto má majiteľ živnosti o to pečovať, aby stroje, závodné zariadenia a ich časti tak boly ohradené alebo takými ochrannými prostriedkami opatrené, aby robotníci, konajúc obozretne svoju prácu, nemohli snadno byť ohrožení.
(3) K povinnostiam majiteľa živnosti patrí tiež postarať sa o to, aby pracovné miestnosti po celý pracovný čas podľa pomerov živnosti udržované boly čo možná svetlé, čisté a prachu prosté, aby pracovné miestnosti, pracovné dielne a pracovné miesta, ak je toho treba, boly dostatočne umele osvetlené, ďalej aby obnova vzduchu bola vždy primeraná počtu robotníkov a osvetľovacím zariadeniam, ako aj pôsobivá proti nepriaznivým účinkom škodlivých výparov a aby vôbec provodzovanie a výroba zariadené boly spôsobom, ktorým by sa zdravie pomocných pracovníkov čo možná šetrilo.
(4) Majitelia živnosti, ktorí dávajú svojim pomocným pracovníkom byt, majú tiež o to pečovať, aby boly tomuto účelu len také miestnosti venované, používanie ktorých neohrožuje telesnú bezpečnosť, zdravie alebo mravnosť pomocných pracovníkov a pri ktorých, bolo by zaistené náležité množstvo pitnej a užitkovej vody.
(5) Majitelia živností sú napokon povinní, aby pri zamestnávaní pomocných pracovníkov úž clo dokonaného 18. roku a žien a dievčiat vôbec mali taký zreteľ na mravnosť, ktorého vyžaduje vek alebo pohlavie.
(6) Po vypočutí obchodných a živnostenských komôr môžu vládnym nariadením byť vydané všeobecné predpisy na ochranu zdravia pomocných robotníkov, ako aj zvláštne predpisy tohoto spôsobu o jednotlivých druhoch živností, živnostenských úkonoch a postupe. Pokiaľ ide menovite o určité, pre zdravie nebezpečné živnosti alebo živnostenské úkony, môžu v týchto predpisoch majitelia živností tiež vôbec byť zaviazaní, aby pomocných robotníkov dali podrobiť občasnej lekárskej prehliadke.
(7) Tieto predpisy vzťahuj ú sa na dosavádne už schválené závody iba natoľko, nakoľko tým podmienené zmeny závodu môžu byt prevedené bez ujmy práv nadobudnutých schváleníem (konsenzom), leda že by išlo o odstránenie závad zrejme ohrožujúcich život alebo zdravie pomocných pracovníkov, alebo že by požadované veci mohly byť prevedené bez nepomerného nákladu a bez väčšej poruchy provodzovania. Toto obmedzovane platí tiež pre dosavádne závody, pokiaľ vzhľadom na ich stanoviska na základe § 13 alebo 31 po stránke bezpečnostnej, mravnostnej, zdravotnej požiarovej alebo dopravnej polície boly dané určité predpisy.
(8) Majiteľom živnosti nech sa dá určitá lehota, aby previedli úradné nariadenia, ktoré budú na základe odstavcov 1-6 vydané.
(9) V predpisoch vydaných vo smysle odstavcoch 6 a 7 môžu byť uložené zamestnancom určité pravidlá, ako sa majú chovať na ochranu svojej telesnej bezpečnosti a zdravia. Číny proti takým predpisom alebo proti niektorým z nich budú potrestané podľa ustanovení hlavy X, na peniazoch až do 10 Kč, v prípade nedobytnosti uzamčením najvyššou výmerou 29 hodín.
Po vypočutí obchodných a živnostenských komôr môžu vládnym nariadením označené byť stroje, určené pre živnostenské účele, ktoré buďto vôbec, buďto s výnimkou zovrubnejšie ustanovenou smejú do tuzemského obchodu uvádzané byť jedine s primeranými ochrannými úpravami.
§ 103.
Učňovské školy.
(1) Majitelia živností bez ujmy povinností im zvlášť uložených dotyčne učňov, sú povinní, aby pomocníkom až do dokonaného 18. roku ich veku k návšteve sriadených obecných učňovských škôl (poťažne prípravných naukobehov) ako aj odborných pokračovacích škôl poskytovali potrebného času, určeného stanovami a učebnou osnovou patričnej školy.
(2) Pokiaľ pre ženských pomocníkov nie sú učňovské školy, ustanovenia predošlého odstavca platia tiež dotyčne sriadených snáď škôl pre ženské ručné práce a gazdinských škôl.
§ 104.
(1) V obci, kde je po tri roky priemerne aspoň tridsať učňov, a pre týchto učňov zvláštnej školy niet, sriadi sa pre ich vyučovanie učňovská škola.
(2) Učňovská škola sa sriadi tiež vtedy, ak je uvedený počet učňov vo dvoch alebo viac obciach, z ktorých môžu učni do jednej školy dochádzať.
(3) Sriadenie školy stane sa schválením organizačného štatútu, ktorý predloží s návrhom na sriadenie dotyčnej školy spoločným podaním príslušná obec, po prípade obce, obchodná a živnostenská komora a priemyslové spoločenstvo alebo spoločenstvá. K tomuto návrhu musí byť ďalej pripojené prehlásenie prehlásenie navrhovateľov, že budú na vydržovanie školy prispievať a že aspoň jeden z nich sa zaväzuje uhradiť prípadný schodok školy.
(4) Organizačný štatút schvaľuje župná, školská rada, do ustavenia župných školských rad ministerstvo školstva a národnej osvety.
§ 105.
K vyučovaniu učňov treba upotrebiť miestností, učebných pomôcok a učiteľov občianskych a obecných (ľudových) škôl.
§ 106.
Učeň je povinný dotiaľ chodiť do takejto školy, dokiaľ nedosiahol jej učebného cieľu a dokiaľ trvá jeho učebná doba u majiteľa živnosti.
§ 107.
(1) Normálny učebný plán ustanoví minister školstva a národnej osvety, pokiaľ s, týka trvania doby vyučovacej v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností.
(2) Pokiaľ sa jednotlivé vyznania postarajú o vyučovanie učňov v náboženstve, môže sa jedna hodina v týždni tomuto vyučovania venovať.
§ 108.
Hlavné prázdniny sa tak ustanovia, aby do nich spadaly prázdniny škôl občianskych obecných (ľudových).
§ 109.
Odchýlky od normálneho učebného plánu vzhľadom na jednotlivé priemyslové odvetvia urči minister školstva a národnej osvety, pokiaľ sa týka trvania doby vyučovacej v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živnosti.
§ 110.
Než bude upravený dozor nad učňovskými školami (pokračovacím školstvom živnostenským) podľa zákona zo dňa 9. apríla 1924. čís. 292 Sb. z. a n., ktorým sa upravuje správa školstva, upraví tento dozor ministerstvo školstva a národnej osvety, ktorému prísluší najvyššia správa a dozor nad celým školstvom odborným, počítajúc v to učňovské školy (pokračovacie školstvo živnostenské), vynímajúc školstvo, ktoré podlieha ministerstvu zemedelstva.
§ 111.
Minister školstva a národnej osvety môže na vydržovanie učňovských škôl poskytnúť príspevok podľa zásad, o ktorých sa dohodne s ministrom financií.
§ 112.
Povinnosti pomocných pracovníkov.
Pomocní pracovníci sú povinní voči majiteľovi živnosti zachovať úctu, slušne sa chovať, smluvenú pracovnú dobu dodržiavať, živnostenské práce im sverené dľa najlepších síl vykonávať, o pomeroch živnosti mlčanie zachovávať, s ostatnými pomocnými pracovníkmi a domácími ľuďmi sa snášať, a s učňami, ktorí pracujú pod dozorom pomocných pracovníkov, dobre nakladať. Domáce práce, nakoľko nepatria k živnosti, pamocní pracovníci nie sú povinní konať, leda že by ináče bolo ujednané.
§ 113.
Mzda. Výpoveď.
(1) Ak nie je o čase, kedy mzda má byť pomocnému pracovníkovi platená, a o výpovednej lehote nič iného ujednané, predpokladá sa, že smluvená bola týždenná výplata mzdy a 14denná výpovedná lehota. Avšak pomocní pracovníci, ktorí dľa kusu sa platia alebo v akorde pracujú, sú oprávnení vystúpi teprve vtedy, keď prevzatú prácu riadne ukončili.
(2) Pre obchodných pomocníkov platí, ak nie je smluvne ináč ujednané, výpovedná lehota 6 týždňov.
(3) U živnostenských a obchodných pomocníkov, ktorým sverené sú dôležitejšie výkony, menovite u účtovníkov, pokladníkov, obchodvedúcich, cestujúcich, skladníkov a pod. vo veľkých podnikoch alebo továrňach a v obchodných živnostiach je výpovedná lehota trojmesačná.
§ 114.
Vyplácanie mzdy.
(1) Majitelia živností sú povinní vyplácať mzdu pomocných pracovníkov v hotových peniazoch.
(2) Avšak môžu opatrovať robotníkom dľa predchozieho ujednania byt, kurivo, užívanie pozemkov, lieky a lekársku pomoc, ako aj nástroje a látku k výrobkom, ktoré od nich majú byť zhotovené, ďalej ujednať sa môže medzi majiteľom živnosti a pomocným pracovníkom vydávanie potravín alebo pravidelnej stravy na účet mzdy, nakoľko sa to deje za cenu, ktorá nepresahuje opatrovacie výlohy.
(3) Naproti tomu nesmie sa ujednať, že pomocní pracovníci predmety svojej potreby odoberať musia z istých predajeň.
(4) Majitelia živností nesmú robotníkom záverom na účet mzdy dávať iných predmetov alebo tovarov než výš označené a obzvlášte nie liehových nápojov.
(5) Vyplácať mzdu v hostincoch a výčapoch je zakázané.
§ 115.
Predpisy § 114 vzťahujú sa tiež na tých pomocných pracovníkov, ktorí mimo dielne pre majiteľa živnosti zhotovujú alebo mu predávajú celotovary alebo polotovary potrebné k jeho živnostenskej výrobe, neprovodzujúc živnosti odpredajom tohoto tovaru na spotrebiteľov.
§ 116.
Predpisy dané v §§ 114 a 115 o majiteľoch živností vzťahujú sa tiež na členov rodiny, pomocníkov, sriadencov, jednateľov, dozorcov a faktorov majiteľov živností, ako aj na iných živnostníkov, v závode ktorých niektorá z osôb tu menovaných priamo či nepriamo zúčastnená.
§ 117.
Úplná neplatnosť smlúv.
Ustanovenia smlúv a úmluv, ktoré odporujú predpisom §§ 17.4, 115 a 116, sú úplne neplatné.
§ 118.
O následkoch, keď pomocným pracovníkom neplatia sa mzda v hotovosti.
Pomocní pracovníci, pohľadávky ktorých proti predpisom §§ 114, 115 a 116 boly zaplatené ináč ako výplatou v hotovosti, môžu kedykoľvek žiadať, aby ich pohľadávky zaplatené boly hotovými peniazmi, a nemôže im činená byť námietka z toho, čo im na miesto platu dané bolo. Pokiaľ príjemca má vec danú miesto platu, alebo pokiaľ z nej javí sa ešte byť obohateným, pripadne táto vec alebo jej hodnota, jestliže v pracovnom poriadku (§ 128) peňažitá pokuta, od robotníkov platená, je určená nemocenskej pokladni príslušného továreňského alebo živnostenského podniku, tejto pokladni, a ak patrí majiteľ živnosti k niektorému spoločenstvu, okresnej nemocenskej pokladni.
§ 119.
Nežalovateľnosť pohľadávok za tovar daný na úver.
(1) Pohľadávky za veci alebo tovar, ktoré proti zákazu obsaženému v §§ 114, 115 a 116 pomocným pracovníkom na úver boly dané, nemôžu byť od majiteľov živností alebo osôb im na roveň postavených ani zažalované, ani zaúčtovaním alebo iným spôsobom uplatňované, bez rozdielu, či medzi účastníkmi priama povstaly alebo nepriama boly nadobudnuté.
(2) Pohľadávky takéto pripadnú naproti tomu ústavom uvedeným v § 118 pre ich zákonité účele.
§ 120.
O zrušení pracovného pomeru.
Pomocný pracovník môže bez výpovedi hneď byť prepustený v týchto prípadoch:
a) Keď uzavierajúc pracovnú smluvu, oklamal majiteľa živnosti, predložiac nepravé alebo zfalšované pracovné preukazy alebo vysvedčenia, alebo ho v omyl uviedol o inom dosavádnom pracovnom pomere, ktorým pomocný pracovník súčasne je viazaný;
b) keď sa ukáže, že je neschopný k ujednanej práci;
c) ak stane sa opilcom a opätovne márne bol napomínaný;
d) keď dopustí sa krádeži, sprenevery alebo iného trestného skutku, ktorý ho činí nehodným dôvery majiteľa živnosti;
e) keď vyzradí obchodné alebo výrobné tajomstvo alebo bez svolenia majiteľa živnosti provodzuje vedľajšie zamestnanie, ktoré je na újmu jeho službám pri živnosti;
f) keď prácu neoprávnene zanechal alebo trvale svojich povinností zanedbával alebo ostatných pomocných pracovníkov alebo domáci ľud snaží sa sviesť k neposlušnosti, ku zprotiveniu sa proti majiteľovi živnosti, k neporiadnemu životu alebo k nemravným, nezákonným skutkom;
g) keď dopustí sa hrubej urážky na cti, telesného poškodenia alebo nebezpečného vyhrožovania proti majiteľovi živnosti alebo proti jeho domácim ľuďom alebo proti ostatným pomocným pracovníkom, alebo napriek predbežnej výstrahe neopatrne zachádza s ohňom a svetlom.
§ 121.
Pomocník môže prácu opustiť bez výpovedi:
a) keď nemôže v práci pokračovať bez patrnej škody pre svoje zdravie;
b) keď majiteľ živnosti alebo jeho príslušníci dopustí sa skutkom zlého nakladania, nebezpečného vyhrožovania alebo hrubej urážky na cti proti nemu alebo jeho príslušníkom;
c) keď majiteľ živnosti alebo jeho príslušníci snažia sa sviesť pomocného pracovníka alebo jeho príslušníkov k nemravným alebo nezákonným skutkom;
d) keď majiteľ živnosti mu nepríslušne zadržuje umluvenú mzdu alebo ruší iné podstatné podmienky smluvy;
e) keď majiteľ živnosti nemôže alebo zdráha sa poskytnúť pomocnému pracovníkovi zárobok.
§ 122.
(1) Jestli zanikne živnosť alebo zomrie pomocný pracovník, zanikne pracovný pomer sám sebou.
(2) Avšak jestli bude prepustený predčasne pomocný pracovník, či už následkom dobrovoľného zanechania živnosti alebo následkom viny majiteľa živnosti alebo náhodou, ktorá tohoto bola stihla, má pomocný pracovník právo žiadať náhradu za ušlú mu výpovednú lehotu.
§ 123.
Prepustí-li majiteľ živnosti pomocného pracovníka pred časom bez dôvodu uznaného zákonom (§§ 120 a 142), alebo ak dá vlastnou vinou jemu príčinu ku predčasnému zrušeniu pracovného pomeru (§ 121), je povinný pomocnému pracovníkovi nahradiť mzdu a iné ujednané odplaty za celú výpovednú lehotu, prípadne za zbývajúcu ešte časť tejto lehoty.
§ 124.
Predčasné vystúpenie.
Ak preruší robotník bez zákonného dôvodu predčasne pracovný pomer, je zamestnávateľ oprávnený, žiadať na ňom náhradu spôsobenej škody, ktorá však nesmie v žiadnom prípade zamestnanca ohroziť na jeho existencii.
§ 125.
(1) Zamestnávateľ, ktorý príjme robotníka do práce vzdor tomu, že mu bolo známe, keď ho prijímal, že tento robotník bez zákonného dôvodu prerušil posledný svoj pracovný pomer, ručí solidárne sa zamestnancom drievejšiemu zamestnávateľovi za škodu.
(2) To isté platí o zamestnávateľovi, ktorý sviedol robotníka k takémuto jednaniu.
§ 126.
Spory z pracovného, učebného a mzdového pomeru.
Spory medzi živnostníkmi a pomocnými pracovníkmi (§ 101), vzniklé z pracovného, učebného a mzdového pomeru, vybavuje riadny súd, nepodrobia-li sa obidve strany rozhodčiemu výboru, sriadenému podľa § 208.
§ 127.
Soznamy robotníkov.
(1) V každom živnostenskom podniku zamestnávateľ je povinný viesť soznam o všetkých robotníkoch po spôsobe knihy, do ktorého treba zapísať meno a priezviska každého jednotlivého robotníka, jeho vek, domovskú obec, spôsob zamestnania, deň vstúpenia, vystúpenia z pracovného pomeru a príslušnosť k nemocenskej pokladni. Tento soznam musí zamestnávateľ oprávneným úradným osobám na ich žiadosť predložiť.
(2) Povinnosťou zamestnávateľa je žiadať od zamestnanca, aby mu predložil k nahliadnutiu preukazy, potrebné k zisteniu osobných údajov.
(3) Predchodzie ustanovenia nemenia nič na predpisoch o policajnom hlásení.
§ 128.
Pracovný poriadok.
(1) V továrňach a v takých živnostenských podnikoch, v ktorých vyše 20 pomocných pracovníkov vo spoločných miestnostiach, pri podnikoch stavebných ten istý počet na jednej stavbe je zamestnaný, musí v týchto miestnostiach vyvesený byť pracovný poriadok, podpísaný majiteľom živnosti; tento poriadok buď všetkým pomocným pracovníkom pristúpení oznámený a buďte v ňom s doložením času, kedy počnú pôsobiť, vytýčené menovite tieto ustanovenia:
a) rozličné kategorie robotníkov, ako aj spôsob zamestnania ženských osôb a mladistvých pomocných pracovníkov;
b) spôsob, ako mladistvým pracovníkom dostáva sa predpísaného školského vyučovania;
c) pracovné dni, začiatok a koniec pracovného času a prestávky v práci;
d) doba súčtovania a výplaty mzdy;
e) moc a povinnosti dozorných osôb;
f) opatrenie robotníkov pre prípad nemoci alebo úrazu;
g) konvencionálne pokuty za prestúpenia pracovného poriadku a k čomu sa ich používa, ďalej akékoľvek iné srážky so mzdy.
h) výpovedné lehoty a prípady, kedy pracovný pomer hneď môže byť prerušený.
(2) Pracovný poriadok najpozdejšie osem dní, nežli vyvesí sa v dielňach, predložený buď vo dvoch rovnako znejúcich exemplároch živnostenskému úradu, ktorý, nezistí-li v pracovnom poriadku nič protizákonného, jeden exemplár svojim vízumom opatrí a majiteľovi živnosti vráti.
§ 129.
Konvencionálne peňažité pokuty.
Konvecionálne peňažité pokuty, ktoré uložené boly pomocným pracovníkom pri prestupkoch pracovného poriadku, a k čomu sa ich použilo, zapísať treba do soznamu, do ktorého úrad a pomocní pracovníci môžu nahliadnuť a ktorý predložený byť má živnostenskému úradu, keď niektorý pomocný pracovník pokladá sa byť ukrátený vybraním alebo vynaložením konvencionálnej peňažnej pokuty.
§ 130.
Námestníci majiteľov živností.
Čo v tomto oddiele rečené je o majiteľoch živností ako zamestnávateľoch alebo zamestnávateľoch učňov, platí rovnako o ich námestníkoch, nakoľko jednotlivé predpisy dľa veci samej nevzťahujú sa výhradne na osobu majiteľa živnosti.
§ 131.
Ochrana mladistvých pomocných pracovníkov a šestinedieľok.
(1) Mladistvými pomocnými pracovníkmi rozumejú sa v tomto zákone pomocní pracovníci až do dokonaného 18. roku.
(2) Majitelia živností, ktorí zamestnávajú mladistvých pomocných pracovníkov, sú povinní viesť o nich soznam, ktorý obsahovať má meno, vek, bydlisko týchto mladistvých pomocných pracovníkov a mená, ako aj bydliská ich rodičov, prípadne poručníkov, ďalej kedy vstúpili a vystúpili.
(3) Tento soznam buď predložený živnostenskému úradu, keď o to žiada.
(4) Šestinedieľky smú byť v živnosti pravidelne zamestnané až za šesť týždňov po ich sľahnutí.
§ 132.
Zvláštne predpisy o pomocných pracovníkoch.
Právne predpisy o osmihodinovej pracovnej dobe, o práci detí a o závodných výboroch zostávaj ú týmto zákonom nedotknuté.
§ 133.
Pomocné osoby kupecké.
Na obchodných pomocníkov a obchodných učňov vzťahujú sa predpisy hlavy tejto len potiaľ, pokiaľ nie je ináč nariadené v obchodnom zákone.
§ 134.
O učňoch.
Za učňa pokladá sa, kto u majiteľa živnosti vstúpi do zamestnanie, aby živnosti prakticky sa naučil, bez rozdielu, či učebné bolo ujednané a či nie, a či za prácu platí sa mzda alebo nie.
§ 135.
Kto môže mať učňa.
(1) Učňa smejú mať iba takí majitelia živností, ktorí sami alebo ich námestníci majú potrebné odborné vedomosti, aby mohli vyhovieť predpisom § 140 o živnostenskom vzdelaní učňov a ktorí podľa zariadenia a provodzovacieho spôsobu svojej živnosti sú vskutku v stave to vykonať.
(2) Majitelia živností, ktorí boli odsúdení pre zločin vôbec alebo pre prečin spáchaný zo ziskuchtivosti, alebo proti verejnej mravnosti čeliaci, alebo pre takýto prestupok, nesmú učňov ani prijímať, ani prijatých ďalej podržať.
(3) Majiteľom živností, ktorí dopustili sa hrubého porušenia svojich povinností voči svereným im učňom alebo proti ktorým svedčia skutky, ktoré ich po stránke mravnej činia nespôsobilými, aby mali učňov, môže živnostenský úrad bez ohľadu na iný trest, ktorému pripadajú podľa živnostenského zákona alebo podľa platných trestných predpisov, na vždy alebo na určitý čas odňať právo mať učňa.
(4) Obzvlášte však môže právo mať učňa odňaté byť majstrovi (zamestnávateľovi učňov) na vždy alebo na určitý čas, ukáže-li sa z výsledku učňovskej zkúšky, že majster (zamestnávateľ učňov) nesie vinu na nedostatočnom úspechu učňovom.
(5) Právo mať učňa bude odňaté po vypočutí spoločenstva, ku ktorému majster (zamestnávateľ učňovú náleží.
(6) Majiteľom živností, ktorí zamestnávajú učňov, živnostenský úrad na návrh príslušného spoločenstva alebo živnostenského inšpektora môže zakázať, aby zároveň mali mladistvých pomocníkov, ak sú zamestnávaním mladistvým pomocníkov obchádzané predpisy, dané dotyčne učňov.
(7) V prípadoch, v ktorých netreba obávať sa škody alebo zneužitia, môže živnostenský úrad výnimečne dovoliť majiteľom živností menovaným v odstavci 2, aby učňov prijímali.
(8) Predpisy o tom, kedy nastáva trestným poradom odňatie práva mať učňa, obsahuje § 229.
§ 136.
Učebná doba.
(1) Učebná doba, pokiaľ sa jej netýkajú zvláštne ustanovenia (§§ 15 a 160, odst. 3 lit. b) alebo predpisy (na základe § 37, odst. 1 a 3 vládnym nariadením dané), pri živnostiach neprovodzovaných po továrnicky nesmie trvať menej ako dva a nie viac ako štyri roky, pri továrnických živnostiach však nesmie trvať menej ako dva roky a nie viacej ako tri roky. V týchto časových medziach buď učebná doba určená stanovami spoločenstva (§ 160, odst. 3 lit. b), a § 195, odst. 1 lit. f), pokiaľ sa týče učebnou smluvou.
(2) Pre jednotlivé slobodné živnosti neprovodzované po továrnicky môže po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, vládnym nariadením byť dovolené, aby učebná doba snížená bola na rok.
(3) Jestliže učeň, ktorý si odbyl časť učebnej doby u niektorého zamestnávateľa, prestúpi riadnym spôsobom k inému zamestnávateľovi, nech sa táto časť učebnej doby počíta do celej doby učebnej.
§ 137.
O prijímaní učňov.
(1) Učňovia nech sa prijímajú na základe zvláštnej smluvy, ktorá sa má do štyroch týždňov od počiatku učebného pomeru písomne ujednať. Jeden stejnopis smluvy má hneď, akonáhle bola uzavretá, predstavenstvu spoločenstva alebo ak nepatrí zamestnávateľ učňa k žiadnemu spoločenstvu, živnostenskému úradu byť zaslaný a v zápisnej knihe k tomu určenej zaznamenaný.
(2) Učebná smluva je prostá kolkov a poplatkov.
(3) Smluva táto musí obsahovať:
a) Meno zamestnávateľa živnosť, ktorú provodzuje, a miesto, kde sa zdržuje.
b) Meno a priezvisko, vek a bydlisko učňa.
c) Ak ide o učňa nezletilého, meno, zamestnanie a bydlisko jeho rodičov, jeho poručníka alebo iného zákonného zástupcu.
d) Dátum smluvy a ako dlho smluvený pomer trvať má.
e) Ustanovenie, že zvlášte - bez újmy ostatných zákonných záväzkov, ktoré oba kontrahenti majú - majiteľ živnosti sa zaväzuje vyučovať alebo spôsobilým k tomu námestníkom vyučovať nechať učňa zručnostiam živnosti, ktorým sa má učeň vyučiť, a že učeň má pridržiavaný byť k pilnému zamestnávaniu sa v tejto živnosti.
f) Prijímacie podmienky dotyčne učebného alebo prípadnej mzdy, stravovania, bytu, šatenia, doby, ako dlho učenie má trvať, ohľadom zkúšobnej doby a ohľadom spoločenstevného poplatku za prípoveď a za vyučenú.
(4) Majitelia živností, ktorí prijímajúc učňov nedržia sa týchto predpisov, dopustia sa prestupku proti živnostenskému zákonu.
§ 138.
Zkúšna doba.
(1) Ak nebola pri prijatí učňa ujednaná dlhšia doba zkúšna, môže učebný pomer za prvé štyri týždne od počiatku doby učebnej byť zrušený jednostranným ústupom každého z oboch strán.
(2) Zkúšna doba nesmie trvať vyše troch mesiacov a počíta sa v učebnú dobu.