§ 59.
Presídlenie.
U všetkých živností považovať treba presídlenie do niektorého miesta mimo obec dosavádneho stanoviska za založenie novej živnosti, avšak nežiada sa znovu preukaz odbornej spôsobilosti, predpísaný u niektorých živností.
§ 60.
Zovňajšie označenie.
Živnostníci sú viazaní používať vhodného zovňajšieho označenia na svojich stálych provodzovacích miestnostiach alebo svojich bytoch a sú oprávnení používať iných náveštných prostriedkov.
§ 61.
O povinnosti k zápisu firmy a viesť obchodné knihy platia dosavadne zákony a nariadenia.
§ 62.
Zasahovanie do zovňajšieho označenia.
(1) Žiadny živnostník nie je oprávnený privlastniť si proti právu k označeniu svojho provodzovacieho miesta alebo bytu, ako aj v obežníkoch, verejných náveštiach alebo cenníkoch meno, firmu, znak alebo zvláštne označenie závodu, ktorý náleží inému tuzemskému živnostníkovi alebo výrobcovi, alebo týmto práve uvedeným spôsobom predmety svojej živnosti falošne označovať, ako by boly vyšly z iného závodu.
(2) Takéto zasiahnutie oprávňuje škodou postihnutého domáhať sa u príslušného živnostenského úradu, aby zastavené bolo ďalšie používanie bezprávneho pomenovania, alebo aby zapovedané bolo falošné náveštie.
(3) Ochrana, poskytnutá škodou postihnutému, nie je tým vylúčená, že pri bezprávnom pomenovaní alebo falošnom náveští meno, firma, znak alebo zvláštne označenie závodu alebo pomenovanie cudzieho provodzovacieho miesta uvedené boly s takými dodatky, výpustkami alebo zmenami, ktorých pri obyčajnej pozornosti nemožno spoznať.
§ 63.
(1) Bolo-li niektoré zasiahnutie, uvedené v § 62, spáchané vedome, pachateľ je vinným prestupkom, ktorý sa trestá dľa živnostenského zákona.
(2) Trestné pokračovanie pre takéto zasiahnutie, pokiaľ tu nieto trestného skutku, ktorý dľa platných trestných predpisov úradnej povinnosti musí byť trestaný, alebo ktorý je podrobený poriadkovej pokute dľa §§ 21 a 24 zákonného článku XXXVI z r. 1875, môže zavedené byť len na žiadosť, škodou postihnutého.
(3) Jestliže však škodou postihnutý odvolá žiadosť svoju prv, ako úradné usneseníe ohlásené bude žalovanému, odpadá každé potrestanie, ako i ďalšie vyšetrovane, aby žalovaný bol potrestaný, ovšem bez újmy súkromo-právnych nárokov škodou postihnutého na náhradu.
§ 64.
Ochrana poskytnutá v § 62 a 63 tuzemským živnostníkom a výrobcom prislúcha tiež cudzozemským živnostníkom a výrobcom pod tou podmienkou, keď ich štát reciprocitu zachováva.
§ 65.
Prestupkom ďalej sa previní:
a) každý živnostník, ktorý v prípadoch, ktoré už § 6 alebo zákonom o ochrane živnostenských známok nie sú vytýčené, k zovňajšiemu označeniu svojho závodu alebo bytu, k označeniu živnostenských výrobkov alebo vôbec pri provodzovaní svojich obchodov a pri svojom podpise užíva mena jemu nepríslušiaceho, nie súc k tomu oprávnený už vykonaným zápisom svojej firmy do obchodného registra;
b) každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) prikladá si vyznamenania, ktoré mu udelené neboly;
c) každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) užíva pomenovania, z ktorého sa môže súdiť na spoločenský pomer, kdežto vskutku takého pomeru nieto;
d) každý živnostník, ktorý nie súc k tomto oprávnený vykonaným už zápisom svojej firmy do obchodného registra, v prípadoch uvedených v lit. a) neužíva svojho plného mena a priezviska;
e) každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) pri skutočnom spoločenskom pomere užíva pomenovania v ktorom nie je obsažené jedine meno spoločníkov, ale okrem toho doložka, ktorá naznačuje jestvovanie nejakej spoločnosti, leda že by bol živnostník k užívaniu takejto firmy oprávnený dľa obchodného zákona.
§ 66.
(1) Jestliže čin uvedený v §§ 62-65 podlieha trestu dľa iných zákonných predpisov, tresty v § 226, lit. a), b), c) živnostenského zákona nemajú zvlášte byť ukladané.
(2) Rozhodovať o nárokoch na náhradu škody, ktorá vznikla zasiahnutím a prestupkami naznačenými v §§ 62 až 65, prísluší výhradne riadnym súdom, ktoré jak o jestvovaní, tak aj o veľkosti škody rozhodovať budú dľa voľnej úvahy.
§ 67.
Stanovenie najvyšších sadzieb.
(1) Pre drobný predaj vecí, ktoré patria k najsúrnejším potrebám dennej spotreby, ďalej pre živnosti kominársku, prietočnícku, pohodnícku, dopravnú a pre živnosť verejných posluhov môžu stanovené byť najvyššie sadzby.
(2) Pre živnosť kominársku, prietočnícku u pohodnícku musia takéto sadzby každým spôsobom stanovené byť vtedy, ak bolo podľa § 58 nariadené ohraničenie príslušných živností podľa okresov. Sadzby pre jednotlivé obce môžu byť stanovené rôzne.
(3) Sadzby dotknuté v predošlých odstavcoch ustanoví živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obecné zastupiteľstva, ďalej obchodnú a živnostenskú komoru a príslušné spoločenstvá a na zreteľ berúc jestvujúce pomery; sadzby tieto platia do odvolania jedine pre obvod príslušných obcí.
(4) Pre živnosti zabývajúce sa dopravou osôb, najvyššie sadzby, dotknuté v predošlom odstavci, ustanovené budú živnostenským úradom II. stolice na návrh obecného zastupiteľstva a po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, ako aj sriadených spoločenstiev.
§ 68.
Označenie cien.
Pre drobný predaj vecí, ktoré patria k nezbytným potrebám dennej výživy, ako i pre hostinskú a výčapnícku živnosť, ďalej pre dopravnú živnosť a pre živnosť verejných posluhov živnostenský úrad má nariadiť, aby ceny zjavne označené boly dľa množstva a jakosti.
§ 69.
O povinnosti provodzovať niektoré živnosti.
Držitelia živnosti pekárskej, mäsiarskej, kominárskej, prietočníckej a dopravnej nesmú započaté provodzovanie živnosti prerušiť dľa svojej vôle, lež sú povinní štyri týždne vopred oznámiť úradu, že chcú provodzovanie zastaviť.
§ 70.
Úprava jednotlivých živností.
(1) Vládnym nariadením bude stanovené, akým spôsobom majetníci obchodu so starinou (vetošnických) a záloženských živností, ďalej živností prostredkovania služieb a miest majú viesť svoje knihy a akej policajnej kontrole čo do rozsahu z spôsobu svojho obchodovania majú sa podrobiť.
(2) Živnosti zabývajúce sa dopravou osôb tv živnosti verejných posluhov, živnosť kominárska, prietočnícka a pohodnícka, ďalej hostinské a výčapnícke živnosti, živnosti prostredkovania služieb a miest a pohrebné podniky podrobené sú živnostensko-policajnej úprave, ktorá sa môže vzťahovať na jednotlivé druhy živností i na jednotlivé živnostenské podniky.
(3) Vymedzenie predajných práv medzi lekárnikov a drogistov (materialistov) bude po vypočutí obchodných a živnostenských komôr a príslušných spoločenstiev upravené vládnym nariadením.
§ 71.
Námestníci (obchodvedúci) alebo nájomci.
(1) Každý živnostník môže svoju živnosť provodzovať tiež námestníkom (obchodvedúcim, dielovedúcim) alebo ju prenajať. Podnájom živností sa nedopúšťa.
(2) Námestník (obchodvedúci, dielovedúci) alebo nájomca (arendátor) musí práve ako sám majiteľ živnosti mať vlastnosti, ktorých treba je k samostatnému provodzovaniu príslušnej živnosti. Preto pri slobodných a remeselných živnostiach musí námestník (obchodvedúci) alebo nájomca od majiteľa živnosti byť oznámený živnostenskému úradu, ale pri koncessovaných živnostiach musí majiteľ živnosti vyžiadať si schváleníe živnostenského úradu.
(3) o sa týka živností hostinských a výčapníckych, platia predpisy § 26, a dotyčne živnostenského prostredkovania služieb a miest platia predpisy § 32.
(4) Predpisy tohoto paragrafu platia tiež o vlastníkovi reálnej živnosti, ktorý, nemajúc zákonitej spôsobilosti k jej provodzovaniu, chce ju provodzovať námestníkom (obchodvedúcim) alebo nájomcom.
§ 72.
Prevod živností.
(1) Jestli dedič alebo odkazovník chce po smrti živnostníkovej živnosť ďalej viesť, povinný je nahlásiť ju znova na svoje vlastné meno.
(2) Rovnako má sa to znova ohlásiť, ak bol živnostenský závad jednaním medzi živými prevedený na inú osobu.
(3) Ak ide a živnosť koncessovanú, je v oboch prípadoch treba novej koncessie.
(4) Avšak po smrti živnostníkovej koncessovaná alebo remeselná živnosť alebo obchodná živnosť viazaná preukazom spôsobilosti (§ 14, pokiaľ sa týka § 53, odst. 3 a 4) môže na základe dekretu o koncessii alebo živnostenského listu príslušiaceho zomrelému živnostníkovi ďalej byť provodzovaná na účet vdovy alebo k dedictvu oprávnených nezletilých sostupných, ak nebola vdova vlastnou vinou rozvedená, počas jej vdovstva alebo až do zletilosti sostupných a to na prosté oznámenie, učinené živnostenskému úradu.
(5) Ak zostaní po živnostníkovi jak vdova, ktorá nie je s ním z vlastného previnenia súdne rozvedená a ktorá chce živnosť ďalej provodzovať, tak i nezletilí sostupní, právo dotknuté v predchádzajúcom odstavci prísluší zmieneným osobám spoločne, leda že by živnostník učinil o ňom zvláštne opatrenia. Jednotlivé osoby takto oprávnené môžu sa práva tohoto za seba vzdať.
(6) Taktiež treba je prostého oznámenia živnostenskému úradu, ak má byť živnosť ďalej vedení na účet podstaty po dobu konkurzného alebo pozostalostného pokračovania.
(7) V prípadoch výš uvedených, ak vyžaduje toho povaha živnosti, ustanovený buď podľa § 71 spôsobilý námestník (obchodvedúci, dielovedúci).
§ 73.
Odňatie živnostenského práva.
(1) Jestliže pri niektorom živnostníkovi dodatočne sa zistí, že už od počiatku nemal a ešte dosial nemá nejakej zákonitej náležitosti pre samostatné provodzovanie živnosti, môže úrad, príslušný k prijatiu živnostenskej ohlášky alebo k udeleniu koncessie, ďalšie provodzovanie živnosti jemu zakázať a živnostenský list alebo koncessiu odňať.
(2) Pri živnostiach uvedených v § 22, pol. 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9, 12, 13, 15, 16, 22, 23, 33, 34, 35, 36 a 37 koncessia môže byť odňatá tiež vtedy, jestliže živnosť do šesť mesiacov, a pri živnosti menovanej v § 22, pol. 3, do dvoch mesiacov po udelení koncessie nepočne sa provodzovať alebo keď provodzovanie preruší sa pozdejšie po dobu práve tak dlhú.
§ 74.
Vyhľadávanie objednávok tovaru majetníkmi živností alebo obchodnými cestujúcimi.
(1) Majetníci živností sú oprávnení, cestujúc mimo svojho stanoviska alebo prostredníctvom zmocnencov (obchodných cestujúcich), ktorí sú v ich službe a úradnými legitimáciami sú opatrení, vyhľadávať objednávky tovaru u obchodníkov, továrnikov, živnostníkov, vôbec u takých osôb, v živnosti ktorých upotrebuje sa tovar ponúkaného druhu; nesmú však pri tom, okrem na trhoch, sa sebou mať nijaký tovar na predaj, ale iba vzorky.
(2) Vyhľadávať objednávky tovaru u osôb, ktoré takého tovaru vo svojej živnosti nepotrebujú je majetníkom živnosti alebo ich zmocnencom cieľom odbytu osadníckeho, korenného a materiálneho tovaru v ich stanovisku a mimo neho úplne zakázané; pri inom tovare je vyhľadávanie objednávok mimo stanoviska u rečených osôb dovolené len v jednotlivých prípadoch na výslovné písomné vyzvanie, ktoré má znieť na určitý tovar a prislúchať majiteľovi živnosti.
(3) Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory a účastného spoločenstva môže pre určitý tovar alebo určité okresy čiže jednotlivé živnosti vládnym nariadením byť pripustené, aby tiež bez tohoto vyzvania vyhľadávané byť mohly objednávky tovaru u osôb zmienených v 2. odstavci.
§ 75.
Výrobci hodín, zlatého a strieborného tovaru, veľkoobchodníci s týmito vecmi, ďalej obchodníci s klenotami a drahými kameňmi, ako aj zmocnenci v ich bezprostrednej službe postavení, ak je stanovisko príslušnej živnosti v tuzemsku, sú oprávnení na svojich obchodných cestách so sebou na predaj vziať nielen vzorky, lež i samý predávaný tovar, keď podľa jeho povahy vylúčený je predaj podľa vzorkov, avšak má pri tom platnosť obmedzenie, že tento tovar smie predávaný byť jedine oprávnenému priekupníkovi.
§ 76.
(1) Potrebné ustanovenia o obsahu a vyhotovení legitimácií, určených pre obchodných cestujúcich, budú vydané vládnym nariadením po vypočutí obchodných a živnostenských komôr.
(2) žiadosti o tieto legitimácie musia byť vybavené najneskôr do osem dní a smú odmietnuté byť jedine z dôvodov uvedených v príslušnom nariadení.
(3) Vládnym nariadením bude mimo toho ustanovené, pokiaľ osoby v § 75 uvedené potrebujú zvláštnej legitimácie príslušného puncovného úradu.
§ 77.
Vyhľadávanie objednávok tovaru samostatnými obchodnými jednateľmi.
(1) Obchodní jednatelia, ktorí nie sú v službe niektorého živnostníka, sú povinní podľa § 11 ohlásiť provodzovanie svojho obchodu.
(2) Títo jednatelia smú z príčiny obchodovania predkladať osobám v § 74, odstavci 1 uvedeným, vzorky predmetov, ktorých upotrebuje s, v ich živnosti, im ceny tovaru oznamovať a od nich objednávky predmetov rečeného druhu prijímať.
(3) Obchodným jednateľom nie je dovolené, aby okrem svojich vzorkov mali ešte so sebou tovar, aby vzorky alebo tovar na svoj účet predávali a aby jednateľské obchody s inými osobami uzavierali nežli s takými, v živnosti ktorých spotrebuje sa tovar ponúkaného druhu.
(4) Obchodní jednatelia, ktorí svoju živnosť cestujúc provodzujú, nesmejú mať žiadnych skladov tovaru alebo skladíšť.
(5) Vzorky buďte zmocňovateľom jednateľovým označené ako vzorky.
§ 78.
Predaj tlačív.
Na odpredaj tlačív a ku sbieraniu predplatiteľov alebo subškribentov nevzťahujú sa ustanovenia §§ 74, 76 a 77; o tom platia len zvláštne predpisy, dané v tlačovom zákone.
§ 79.
Cudzozemskí obchodní cestujúci.
Obchodní cestujúci, ktorí zastupujú cudzozemské priemyslové, živnostenské alebo obchodné podniky, nakoľko podľa obchodných zmlúv svojho času platných sú pripustení k obchodovaniu v tuzemsku, sú rovnako podrobení horejším ustanoveniam; legitimácií dotčených v § 76, odstavci 1, nepotrebujú tí obchodní cestujúci a samostatní jednatelia, ktorí sú už legitimovaní živnostenským legitimačným lístkom, uvedeným v obchodných smluvách.
§ 80.
Roznášanie na predaj.
(1) Jedine osoby oprávnené k tomu zákonom o podomnom obchode smejú tovar z miesta na miesto, okrem na trhoch, na predaj roznášať a z domu do domu nosiť a ponúkať.
(2) Tota obmedzenie však nevzťahuje sa na výrobky poľného a lesného hospodárstva, ktorých sa každého dňa potrebuje, ako na mlieka, vajcia, ovocie, zeleninu, rastlé kvetiny, maslo, drôbež a drevo, ďalej na prirodzené kyselky, nakoľko predaj týchto vecí koná sa;: clonu do domu alebo na ulici výrobcami alebo ich zmocnencami, alebo oprávnenými obchodníkmi.
(3) Liehové nápoje a ocot sú vylúčené z obchodnej úľavy, udelenej predchodzími ustanoveniami.
(4) Živnostenský úrad II. stolice môže zakázať v jednotlivých obciach tento predaj vzhľadom na určité veci a na určitý čas, po prípade pre určité časti jednotlivých obcí z dôvodov zdravotnej alebo tržnej polície na návrh obecného zastupiteľstva, ktoré má vypočuť zúčastnené živnostenské spoločenstvá.
(5) V prípadoch zvláštneho zreteľa hodných živnostenský úrad vypočujúc príslušné spoločenstvá, môže vždycky na tri roky a na odvolanie drobným živnostníkom usadlým v jeho okrese pre ich lepšiu obživu dovoliť, aby od domu k domu predávali svoje vlastné výrobky v obci, kde je stanovisko ich živnosti. K tomu účelu budú vyhotovené zvláštne úradu legitimácie. Pre jedného živnostníka bude vyhotovené iba po jednej legitimácii, ktorá však môže zároveň prislúchať určitým rodinným členom alebo zástupcovi vopred menovanému.
§ 81.
Zakazuje sa predávať chlieb s iné pečivo z domu do domu alebo na ulici, okrem prípadov označených v 80, odstavci 1 a 5. Dodávať chlieb a iné pečivo odberateľom pekárovým dovolené je iba na objednávku, ak koná to pekár sám, jeho príslušníci a jeho pomocníci.
§ 82.
Zakazuje sa zamestnávať deti školou povinné pri predajoch uvedených v § 80 a 81; živnostenský úrad môže obmedziť alebo zakázať, aby boly zamestnané pri tom ženy, ktorým nieje ešte 18 rokov.
§ 83.
Zahraničný obchod.
(1) Živnostníci usadli v cudzozemsku môžu, ak majú československí štátni príslušníci rovnaké právo v príslušnej krajine cudzej, tuzemsku vykonávať na objednávku také práce živnostenské, k výkonu ktorých nie je i treba koncessie.
(2) Dovoz vecí vyrobených v cudzozemsku dodanie ich objednateľovi podrobuje sa obmedzeniam obsaženým v colných predpisoch.
§ 84.
Verejné výpredaje.
Každý verejne ohlásený predaj, smerujúci k urýchlenému scudzeniu v drobnom predaji tovaru alebo iných hnuteľných vecí, patriacich k živnostenskému závodu, môže sa konať len s povolením živnostenského úradu.
§ 85.
Žiadosť o povolenie výpredaja.
Žiadateľ o takéto povolenie má podať živnostenskému úradu miesta, kde výpredaj konať sa má, písomnú žiadosť, v ktorej musia byť obsažené tieto údaje:
a) označenie tovaru, ktorý bude predávaný, dľa množstva a spôsobu;
b) presný udaj výpredajového stanoviska;
c) doba, po ktorí výpredaj má trvať;
d) osoby, vo vlastníctve ktorých nachádzajú sa tovar alebo iné hnuteľné veci, ktoré majú byť vypredané; ďalej osoby, ktorými výpredaj má byť konaný (na pr. majiteľ živnosti, jeho sriadenci, obchodný jednateľ a pod.);
e) dôvody, z ktorých má sa výpredaj konať, ako: smrť majiteľa obchodu, zanechanie živnosti, prevod obchodu na nového držiteľa, presídlenie obchodu, živelné pohromy a pod.
§ 86.
Povolenie.
(1) Živnostenský úrad má rozhodnúť po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory: spoločenstva, ku ktorému žiadateľ náleží.
(2) Dobrozdania majú sa vzťahovať tiež na to, aby boly správne údaje, ktoré žiadateľ učiniť má podľa § f35, lit. e).
(3) Pre podanie týchto dobrozdaní má živnostenský úrad ustanoviť primeranú lehotu, ktorá nemá byť dlhšia od 14 dní, a keď by dobrozdanie došlo alebo lehota táto bola prešla, mu rozhodnúť najdĺž v 30 dňoch.
(4) O každom povolenom výpredaji má byť upovedomený úrad, vymerajúci daň v prvej stolici.
§ 87.
(1) Živnostenský úrad prvej stolice môže udeliť povolenie k výpredaju najvýš na čas troch mesiacov; na dlhší čas, a to najďalej až do jedného roku, povolenie toto za okolností zvláštneho zreteľa hodných môže byť udelené alebo predĺžené jedine živnostenským úradom I. stolice.
(2) Udeliť povolenie vyhraďuje sa volnej úvahe úradu po uvážení všetkých príslušných okolností.
(3) Povolenie k výpredaju pre obchod, ktorý ešte netrvá úplné dva roky, smie udelené byť len keď majiteľ obchodu zomrel alebo keď nastaly živelné pohromy alebo jestli sú tu iné prípady hodné zvláštneho zreteľa. Výpredaj má stále vzťahovať sa iba na tovar pôvodne ohlásený (§ 85, lit. a).
(4) Živnostenský úrad má právo v predajnej miestnosti konať v tomto smere revízie; vo veľkých a malých obciach môže výkonom revízie poveriť obecných a obvodných notárov.
(5) čo sa týka žiadaného stanoviska výpredaja (§ 85, lit. b), povolenie živnostenského úradu má sa stať vo veľkých a malých obciach po vypočutí obecného starosty a v mestách, kde sú osobitné štátne policajné úrady, po vypočutí týchto.
§ 88.
Pred obdržaným povolením výpredaj nesmie byť ani ohlašovaný ani zahájený, taktiež nesmie sa v ňom pokračovať vyše povolenej doby.
§ 89.
Záverečné ustanovenia o výpredajoch.
(1) Predpisy tieto nevzťahujú sa na predaje, ktoré konajú sa na základe súdneho alebo iného úradného rozkazu alebo správou konkurznej podstaty.
(2) Peňažitá pokuta pripadne chudobinskému fondu miesta výpredajového.
(3) Jestliže by výpredaj nezostal obmedzený na tovar pôvodne ohlásený, musí byť výpredaj ihneď zatvorený a tovar, pridaný po otvorení výpredaja ku skladu tovaru, vyhlásiť treba za prepadlý, bez újmy tomu, že zložená bude primeraná peňažitá pokuta. Výťažok za tento tovar pripadne taktiež príslušnému chudobinskému fondu.
HLAVA V.
Tržný obchoď.
§ 90.
Návšteva trhov.
(1) Každý má právo dochádzať na trhy so všelijakým tovarom v obchode dovoleným, nakoľko tento tovar podľa druhu trhu je na ňom k obchodu pripustený.
(2) Tovar však, predaj ktorého je viazaný koncessiou alebo preukazom spôsobilosti, môže i na trhoch byť predávaný len od živnostníkov, opatrených príslušnou koncessiou, lebo preukazom spôsobilosti.
§ 91.
Trhovníci.
Kto chce prevádzať samostatnú živnosť obchodovania po trhoch (fierant, trhovník, šefranik), má ju ohlásiť dľa § 11.
§ 92.
Cudzozemci.
S cudzozemcami nakladá sa čo do práva k návšteve trhov ako s tuzemcami, nakoľko nebude nariadená odchýlka od toho na základe reciprocity.
§ 93.
Predmety tržného obchodu.
a) Na hlavných trhoch (jarmokoch).
Predmetom tržného obchodu na veľtrhoch, výročných trhoch a trhoch v kúpeľných miestach, postavených im na roveň zvláštnymi nariadeniami po liečebnú dobu, ďalej na púťových (hodových) trhoch je všelijaký vo valnom obchode dovolený tovar, nakoľko príslušné tržné oprávnenia nie sú výslovne obmedzené na jednotlivé druhy predmetov, ako na príklad na dobytok, vlnu, obilie, detské hračky atď.
§ 94.
b) Na týždenných trhoch.
Predmetom obchodu na týždenných trhoch sú potraviny a surové prírodniny, gazdovské a palné náradie, výrobky, ktoré náležia k vedľajším v krajine obvyklým zamestnaniam obyvateľov v okolí, a predmety všeobecnej dennej spotreby.
§ 95.
(1) Predávať na týždenných trhoch v búdach a krámkoch iné veci ako tuto uvedené, je zpravidla dovolené len živnostníkom bydliacim v obci samej dotyčne tovaru ich živnosti, leda že by už v jednotlivých miestach boli pre patričný tovar dosial pripustení tiež cudzí živnostníci a horskí výrobci.
(2) Ostatne v miestach, kde by potrebám nutnej spotreby usadlí živnostníci nevyhovovali, môže živnostenský úrad II. stolice nariadiť, že pre príslušný tovar tiež cudzí živnostníci a horskí výrobci sú na týždenných trhoch pripustení.
(3) Nedotčené zostávajú práva podomových obchodníkov slovenských a podkarpatoruských, ktorí podľa starého obyčeja a starých výsad mali dosial právo predávať na týždenných trhoch.
(4) Vládnym nariadením bude stanovené, ktorí horskí výrobci a podomoví obchodníci požívajú výhod odstavca 1, 2 a 3.
§ 96.
Rovnoprávnosť návštevníkov trhu.
(1) Všetci návštevníci trhov majú pri provodzovaní svojich tržných obchodov rovné práva.
(2) Zariadenie, že prvé hodiny trhu sú vyhradené drobným nákupníkom, je dopustené iba pri týždenných trhoch a dotyčne potravín, ak nasvedčujú tomu miestne obyčaje a potreby.
§ 97.
Tržné poplatky.
(1) Obce nesmú tržný obchod zaťažiť žiadnymi inými dávkami, leda takými, ktoré sú náhradou za prenechané miesto, za užívanie búd a náradia v za iné výlohy spojené s konaním trhu.
(2) Tržné poplatky možno vyberať len s povolením živnostenského úradu II. stolice, ktorému tiež prísluší upravovať ich sadzby a schvaľovať tržný poriadok.
98.
Tržné poriadky.
V medziach ustanovení shora uvedených každá obec, v ktorej sa konajú trhy, ustanoviť má so schválením živnostenského úradu II. stolice podľa miestnych potrieb tržný poriadok, ktorý má tiež obsahovať sadzbu tržných poplatkov, pri čom nech sa tiež ustanoví, pokiaľ sa dopúšťa výčap nápojov a podávanie jedál na trhovištiach.
§ 99.
Udeľovanie práva k trhom.
Živnostenské úrady II. stolice udeľujú obciam právo konať trhy a rozhodujú o prekladaní trhov. Udelené už oprávnenia k odbývaniu trhov môžu složené byť jedine so súhlasom úradu, ktorý udelil oprávnenie a ktorý má vopred vypočuť spoločenstvá, sriadené pre živnosti toho ktorého miesta.
HLAVA VI.
Živnostenské pomocníctvo.
Všeobecné ustanovenia.
§ 100.
(1) Ujednanie pomerov medzi samostatnými živnostníkmi a ich pomocnými pracovníkmi je v medziach stanovených zákonami predmetom volnej úmluvy.
(2) Jestli niet úmluvy, rozhoduj ú predovšetkým zvláštne predpisy pre to vydané, ináče platí zákon zo dňa 13. júla 1922, čís. 244 Sb. z. a n.
§ 101.
Pomocní pracovníci.
(1) Pomocnými pracovníkmi rozumejú sa v tomto zákone všetky pracovné osoby, ktoré v živnostenských podnikoch sú v pravidelnom zamestnaní bez rozdielu veku a pohlavia, a to:
a) pomocníci (obchodní pomocníci, tovaryšia, sklepníci, kočišia pri dopravných živnostiach a pod.),
b) továreňskí robotníci,
c) učňovia,
d) tie pracovné osoby, ktorých používa sa k podriadeným pomocným službám pri živnosti (avšak ktoré nepatria medzi osoby označené v § 251, lit. d).
(2) K pomocným pracovníkom náležia tiež pracovné osoby, ktoré sú pravidelne zamestnané pri takých živnostenských podnikoch, ktoré fyzické alebo právne osoby v § 261 uvedené provodzujú vedľa svojich zamestnaní alebo podnikov nepodrobených živnostenskému zákonu.
(3) Osoby, ktoré pre vyššie služobné výkony obyčajne s ročným alebo mesačným služným sú ustanovené, ako: dielovedúci, mechanikovia, faktori, účtovníci, pokladníci, výpravčí, kresliči, chemikovia a pod., nepatria medzi pomocných pracovníkov.