A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pán poslanca Urbániho - pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Berényi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja myslím, že je veľmi dobré, že pán poslanec Urbáni, tak ako aj pán poslanec Mečiar hovorili o potrebe dobrého spolužitia jednak s občanmi Maďarskej republiky a jednak s občanmi Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Ja takéto dobré spolužitie už vyše 40 rokov realizujem s mojím manželom, ktorý má maďarskú národnosť.

Ale nemôžem súhlasiť, aby keď europoslanec Tökés na Rade pre autonómiu hovorí o tom, že treba riešiť autonómiu aj kosovským modelom alebo izraelským Bondelom "územie za mier" a tam sedí pán Orbán a aj náš poslanec Csáky a mlčky súhlasia, tak nemôžem byť s tým spokojná a musím povedať, že toto nie. Takéto riešenia, takéto návrhy autonómie v Karpatskej kotline nie je možné prijať.

Tieto snahy podľa môjho názoru sú na hrane ústavnosti, sú na hrane držania sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a myslím, že toto dnešné stretnutie je veľmi užitočné v tom, že ukazuje, že kade cesta áno a kade cesta nie. Cesta áno k dobrému spolužitiu, k dobrej spolupráci, ale cesta tam, kde naši poslanci v zahraničí budú zastupovať cudzie záujmy, tam cesta nevedie. Tomu... (Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Berényi - faktická poznámka.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda Urbáni viedol až dve zasadnutia európskeho výboru s partnerským výborom v Maďarsku a musím povedať, že obidve stretnutia prispeli jednoznačným spôsobom k zmiereniu situácie a boli to veľmi úspešné a konštruktívne rokovania.

Ale ohľadom toho by som chcel poznamenať, že ja som vtedy vystupoval tak, pán predseda, že boli sme po piatom kole vyhlásenia tej výzvy, o ktorej som hovoril, kedy už aj školy s vyučovaním jazykom maďarským dostávali podporu, finančnú podporu po troch kolách, o tom som hovoril, ešte nedostali takúto podporu. Ale tam, keď Maďari vystupovali, že naďalej nedostávajú podporu, tak som ich opravil, že nie je to tak, už je to v poriadku. Ale stále hovorím, že po troch kolách to nebolo v poriadku, bolo treba zasahovať, bolo treba konať. Ja viem, že pomohli aj ostatní, a som rád, že teraz už je to trošku inak ako predtým. Ale nepoprel som to teraz, povedal som, že po troch kolách nebolo to v poriadku, ale potom následne už to ministerstvo opravilo aj vďaka našim aktivitám a aktivitám výboru.

Ešte raz by som poznamenal, že pán Csáky nikdy nebol na Rade autonómií, čo vedie pán Tökés, takže tam on nemohol nič povedať, nakoľko tam ešte nikdy nebol, sa nezúčastňoval rokovania tejto rady.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem za reakciu pani poslankyni Tóthovej. K pánovi Berényimu len jedna poznámka. Ja myslím, že keď sa komunikuje, tak sa dá spolupracovať, to je zásada, a neprovokovať, to je ďalšia zásada.

A k tým fondom. Vtedy, keď som vás pochválil, pán poslanec Berényi, myslel som to úprimne a dnes vám poviem k tomu toľko, že ja vám donesiem toľko slovenských škôl, ktoré takisto nie sú spokojné. Čiže s fondmi to je tak, že niekto pripraví dobrý projekt, dostane, niekto nedostane, čiže zase by som nevnášal do toho politiku. Sú to maďarské alebo slovenské školy. Ja som hovoril o dobrej spolupráci v Banskej Bystrici na VÚC-ke. V Nitre mali inú skúsenosť. Hovoril tu predseda Mečiar, že niektoré školy sa zatvárali. Čiže dalo by sa stále hľadať. Ale sadnime si a diskutujme o týchto veciach a vtedy ich vieme vyriešiť, ja tam vidím cestu. Nevidím cestu v tom, že budeme na seba strieľať a bojovať.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pučík.

R. Pučík, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení podpredsedovia, vážení poslanci, dámy a páni, dnes prerokúvame návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k opakovaným nacionalistickým výrokom Viktora Orbána, predsedu FIDESZ-u, a ďalších politických predstaviteľov počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu, ktoré smerujú k etnickej separácii, popieraniu suverenity susedských krajín, ale aj k spochybňovaniu územnej celistvosti Slovenskej republiky a podnecovaniu nestability v strednej Európe.

Viktor Orbán vyhlásil, že europoslanci maďarskej národnosti majú v Európskom parlamente reprezentovať Maďarov z Karpatskej kotliny. Ide o absurdné vyjadrenie predstaviteľa susedného štátu, ktorý má dokonca šancu stať sa budúcim maďarským premiérom, ktorým sa pokúša zasiahnuť aj do suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Je to neprijateľné. Neprekvapuje ma však, že sa od tohto závažného vyjadrenia nedištancovala SMK. Potvrdzuje tým cieľ svojich aktivít, o ktorých hovorí Slovenská národná strana a ich predstavitelia už minimálne 15 rokov. Absurdná existencia Fóra Karpatskej kotliny, ku ktorému prijala uznesenie aj Národná rada Slovenskej republiky. Nič sa však nezmenilo, Fórum pokojne pôsobí ďalej v rámci štruktúr maďarského parlamentu a členmi Fóra sú naďalej aj poslanci maďarskej národnosti z okolitých štátov, Slovenska nevynímajúc. Budapešť si vytvorila koordinačnú štruktúru, ktorá združuje politikov z rôznych krajín s cieľom získať čo najväčší politický vplyv v Európe.

Slovenská národná strana pred niekoľkými mesiacmi avizovala, že pri eurovoľbách bude toto Fórum koordinovať volebné kampane v okolitých štátoch, aby sa do Európskeho parlamentu dostalo čo najviac poslancov a tam ich budú koordinovať znova. Nedávne výroky Viktora Orbána, o ktorých dnes diskutujeme, to jednoznačne potvrdzujú. Som presvedčený, že všetky tieto provokácie našich južných susedov sú súčasťou širšej stratégie, ktorú vyjadril predseda FIDESZ-u Orbán, keď nedávno hovoril o maďarských autonómiách susedných štátov a uviedol, že cieľom je vytvoriť z autonomistických oblastí reťaz, ktorá by sa pripútala k Maďarsku.

Stojíme pred bránami volieb do Európskeho parlamentu a všetky témy, ktoré sme dnes otvorili, sú nanajvýš aktuálne a vyžadujú si razantné riešenie. Sme suverénny, úspešný štát a toto jasné posolstvo musia sebavedome prezentovať v Európskom parlamente aj poslanci za Slovenskú republiku. Nadstavbou práce europoslancov za SNS bude jasná komunikácia národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky s akcentom na postavenie silných národných štátov v Európe.

Takisto sa musíme pripraviť na situáciu, že v Európskej únii nastanú historické traumy. Problémom sú a budú pre nás najmä vzťahy a súčinnosť istých organizácií a politických subjektov Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky v priestore celej Karpatskej kotliny a na Balkáne, pritom činnosť týchto štruktúr je priamo ovplyvňovaná vládou maďarskej republiky. V tomto kontexte je dôležité sledovať názory a činnosť predstaviteľov jednotlivých menšín a budapeštianskej vlády v otázke postavenia Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska po vstupe Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do Európskej únie. Očakávam, že maďarská vláda a predstavitelia jednotlivých menšín otvoria na pôde Európskeho parlamentu otázky súvisiace s nárokmi na kolektívne práva menšín a územnú autonómiu. Naši zástupcovia teda budú musieť na základe priamych skúseností Slovenska s takýmito aktivitami razantne a jednoznačne reagovať. Základné trendy maďarskej politiky sa dlhodobo menia iba v detailoch. Pre vlády Maďarskej republiky je charakteristické využívanie rozhodujúcich zmien. Patrí k nim proces globalizácie, členstvo v NATO a v Európskej únii. Všetky maďarské vlády sa budú vždy usilovať a maximálne ťažiť z relatívnej politickej stability v najbližšom geopolitickom priestore, kde žije maďarská menšina. Nepôjde iba o hospodárske záujmy. Ich hlavnou prioritou bude presadzovanie maďarských národným záujmov.

Dámy a páni, Slovenská národná strana dlhodobo registruje, poukazuje a upozorňuje na komplexnú maďarskú strategickú ofenzívu voči Slovensku, ktorá sa neprejavuje len v ekonomickej oblasti, ale najmä v politike, školstve, kultúre a všestrannom vplyve na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Priamym a účinným nástrojom presadzovania spomenutých záujmov sú cielené kontakty a spolupráca so subjektmi maďarskej menšiny a jej spoločenskými, resp. účelovými organizáciami.

S aktivitami maďarskej iredenty a ich cielených postupov sa spájajú značné riziká pre Slovenskú republiku. Naša súčasná vláda i parlament registrujú tieto riziká a musia ich vnímať ako politicky relevantné. Bývalá vláda Slovenskej republiky predkladala našim občanom lákavo stráviteľnú ideu, že je všetko v poriadku, vstúpili sme do NATO a Európskej únie a že len to sú naše priority. Nie je to pravda. Prijatím Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie sa predsa nemôže končiť zahraničná politika Slovenska. Aktuálna je preto aj otázka, čo bude v budúcnosti, pod akú zahraničnopolitickú víziu sa v budúcnosti podpíšu relevantné politické subjekty v Slovenskej republike a súčasná vládna koalícia. Budú mať politickú vôľu a odvahu hľadať a presadzovať strategické priority v Európskej únii v prospech občanov Slovenska? Dokážeme uchrániť Slovenskú republiku od vonkajších zásahov krajiny, ktorá neuznáva Trianon? To sú otázky, na ktoré očakávame jasné postoje.

Maďarský nacionalizmus a extrémizmus totiž nie je len problémom Slovenska, je problémom celého nášho regiónu. Maďari provokujú všetky okolité štáty - Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko či Ukrajinu. Som presvedčený, že dnes sa z Budapešti znovu na všetky strany šíri národnostná neznášanlivosť spojená s víziou obnovy veľkého Maďarska a je potrebné, aby sme v spolupráci krajín dotknutých takouto hazardnou politikou hľadali cesty k ochrane pokoja, mieru a pred neznášanlivým susedom, ktorý sa nedokáže zmestiť do svojich medzinárodne uznaných hraníc.

Maďarské gardy, Národná stráž a ďalšie extrémistické, militantné organizácie v Maďarsku nevznikli z dôvodu, aby organizovali humanitárne podujatia a detské letné tábory. Ich demonštratívne pochody, prísahy a reminiscencie pri pomníkoch majú svoj scenár, cieľ a sponzora. Majú prioritnú úlohu, a to resuscitovať veľkomaďarstvo v povedomí občanov maďarskej národnosti v strednej Európe, ktorí síce vedia, akú majú národnosť, ale ich zatiaľ viac interesujú iné, elementárnejšie ľudské činnosti. Z pôsobenia týchto polovojenských organizácií evidentne cítiť sebavedomie, silu a istotu, ktoré pramenia z tichého súhlasu štátnej moci v Maďarsku. Štátna moc v Maďarsku nechce registrovať, že Maďarské gardy, Národná stráž a ďalšie militantné organizácie evidentne vykazujú znaky obdobných organizácií, ktoré pôsobili v minulom storočí v českom pohraničí. Ich podpora v maďarskej verejnosti začína byť hrozivá, čo je veľmi zlý signál pred parlamentnými voľbami v Maďarsku v roku 2010. Tieto signály by mali vziať na vedomie všetky susedské štáty Maďarskej republiky, ale aj kompetentné orgány Európskej únie a NATO. Som presvedčený, že Európa, rovnako ako my Slováci, si už neželá ďalšie Kosovo.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pán poslanca Pučíka nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Pučík bol posledný, ktorý vystúpil v rámci rozpravy, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k nej zaujať stanovisko. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, za udelenie slova. Vážené kolegyne, kolegovia, skutočne iba veľmi krátko, dovoľte mi vysloviť názor, že toto rokovanie splnilo predstavy navrhovateľov. Bolo kultivované, korektne sme pred očami verejnosti na pôde, ktorá je na to určená, pretože rokovací poriadok jednoznačne hovorí, ale aj ústava, že Národná rada Slovenskej republiky rokuje o iných veciach verejného záujmu. Čo iné ako právo na dôstojné reagovanie na okolnosti, ktoré sa podľa nášho názoru dotýkajú suverenity Slovenskej republiky, ktoré sa, alebo na konania, ktoré vytvárajú obavy u nemalej časti obyvateľov Slovenskej republiky, aby sme to korektne neprediskutovali v parlamente a, samozrejme, ďalej sa správali ako predstavitelia suverénneho štátu. To znamená, ak prijmeme vyhlásenie, príslušné výkonné orgány logicky poveríme tým, aby potom toto vyhlásenie vo svojej praktickej činnosti vykonávali. Nepochybne sa máme právo obrátiť k medzinárodnej verejnosti, nepochybne ale predovšetkým k vlastným občanom.

Dovoľte mi teda pri tejto príležitosti vysloviť iba ľútosť, že nie všetci poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pochopili význam a zmysel parlamentarizmu. Dokonca vo väzbe na veľmi dôležitú hodnotu politického života, ktorou je demokracia.

Ako predseda poslaneckého klubu mám chuť odporučiť našim členom, prípadne aj koaličným partnerom, že či by sme váženým kolegom z opozície, teda myslím KDH a SDKÚ, neukázali, že ako vyzerá ten ich spôsob pristúpenia k tomu, ako funguje slovenský parlament, že my sa nebudeme zúčastňovať na mimoriadnych schôdzach, ktoré sú podľa nášho názoru mimoriadne nezmyselné, ale napriek tomu, ctiac si parlamentarizmus (potlesk), prídeme a čo keď len formálnou účasťou prejavíme úctu k vlastnému parlamentu, k politickej kultúre toľkokrát zdôrazňovanej.

Takže paradox tohto konania dokonca možno vidieť vzhľadom na to, že vážení kolegovia v kinosále, to znamená zrejme dolnej komory Národnej rady Slovenskej republiky, prijali vyhlásenie, ktorým sa rovnako obracajú na parlament Maďarskej republiky, ktorým vyzývajú verejnosť, ktorým odsudzujú isté konania, istú politiku, čo logicky evokuje, prečo nebolo možné prísť korektne a poctivo rokovať v parlamente, podeliť sa s občanmi Slovenskej republiky so svojimi názormi a stanoviskami, prijať, samozrejme, aj dôsledky vnímania ich politického konania. Každé iné konanie podľa môjho názoru nesvedčí o tom, že kvalita parlamentarizmu u nás sa zvyšuje.

Teraz mi dovoľte veľmi krátko len k diskusii v mene navrhovateľov. Prevažná väčšina alebo drvivá väčšina vystúpení bola podporná. Konštatovala v konečnom dôsledku teda aj vecne, že návrh vyhlásenia spĺňa predstavy rečníkov. Takže v podstate iba dve vystúpenia celkom logicky z lavíc kolegov Strany maďarskej koalície. Chcem poďakovať minimálne za seba, ale predpokladám, že aj za nás navrhovateľov všetkým váženým pánom, že prijali výzvu a rešpektujú parlament a že kultivovanou formou prezentovali svoje názory občanom Slovenskej republiky. Nepochybne už len tento výstup prispeje aspoň čiastočne k upokojeniu a stabilizácii situácie.

Napriek tomu, pán Berényi, niekoľko polemických slov v mene navrhovateľov k tomu, čo ste povedali. Tá tendencia je z vášho pohľadu pravdepodobne logická. Znižujeme vážnosť toho, čo sa reálne deje. Znižujete naše obavy. Interpretujete inak slová, ktoré odzneli. Je to legitímne, ale predsa len je neudržateľné, pán Berényi, aby ste sa dištancovali alebo SMK sa dištancovalo od vyhlásení pána Tökésa a jeho rady. Lebo faktom je, že síce ste sa nezúčastnili a nezúčastňujete na tomto rokovaní, ale čítal som závery tej tlačovej konferencie pána Tökésa v Bruseli, ktorý hovorí, že iba preto ste sa nezúčastnili, lebo sa Strana maďarskej koalície bojí sankcií na Slovensku. Od čoho by ste sa mohli dištancovať, ale to by nemohlo, pán Berényi, potom byť stretnutie pána Csákyho s pánom Tökésom na území Slovenskej republiky a výstupy, ktoré všetci veľmi dobre poznáme. Potom je tam rozpor, ktorý sa nedá spochybniť, lebo budú pretrvávať pochybnosti naďalej, čo sa týka úprimnosti dialógu. A dialóg je hodnotou, ale ešte musíme zvyšovať jednu kvalitu - úprimnosť tohto dialógu. Je to pre Slovensko veľmi dôležité.

Otázka maďarskej karty. Už to zvýraznili viacerí rečníci, ale chcem sa k tomu za navrhovateľov vyjadriť v tom zmysle, že bola to ako časť leitmotívu celej opozície. Účelovosť stretnutia. Hráme maďarskou kartou. No už očividnosť faktu, že "Maďari voľte Maďarov", míting v tomto zmysle, prezentovanie tejto veci týmto spôsobom, Maďari hrali maďarskou kartou, pán poslanec Berényi. My iba na to reagujeme, lebo je tam (potlesk) zásadný rozpor a dôsledky, na ktoré, uznajte, je úplne logické, aby sme reagovali, pretože naozaj sa cítime ako predstavitelia suverénnej Slovenskej republiky a takéto ataky z územia susedného štátu, kde, ešte raz zdôrazňujem, máme záujem na čo najlepších susedských vzťahoch, jednoducho nie je možné nechať bez odozvy. Máme nárok na vlastnú dôstojnosť rovnako aj my.

Ešte niekoľko slov, myslím, že tým budem končiť, k tomu, že k názvu našej schôdze. Skupina navrhovateľov hovorila o tom, že budeme hovoriť k niektorým výrokom. Ale úplne logicky, že úlohou schôdze bolo posúdiť, aké je podhubie týchto výrokov, z akého typu politiky vychádzajú, z akých hodnôt vychádzajú. A aké majú tie hodnoty v kontexte ku krajine, z ktorej vychádzajú, a aký majú vzťah k našej krajine. To bolo predmetom toho, čo sme chceli na tomto rokovaní posúdiť, aj sme to posúdili.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v mene navrhovateľov mi dovoľte poďakovať všetkým za aktívnu účasť na tomto rokovaní a dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste podporili návrh vyhlásenia, ktoré je súčasťou predloženého návrhu.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz sa chcem opýtať spravodajcu, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si pár poznámok k diskusii, ktorá tu dnes prebehla, a ako spravodajca zvýrazním niektoré momenty, ktoré si to zaslúžia.

Karpatská kotlina. Karpatská kotlina nie je len nejaká lúka alebo priestor, po ktorom sa naháňajú biológovia za motýľmi. Karpatská kotlina je pojem z geopolitiky. Geopolitika sa zaoberá vplyvom zemského povrchu na zahraničnú politiku, na medzinárodné vzťahy. A preto je to aj o prirodzených hraniciach, o pohoriach, ako sú Karpaty, rieky, ako je Dunaj, preto je to aj o pitnej vode na Žitnom ostrove, preto je to o kvalite pôdy atď. Preto hovoríme o Karpatskej kotline a preto hovoríme, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že je dôležité, aký pojem použijeme. Karpatská kotlina nie je štátna organizácia. Nie je to organizácia štátu, je to priestor.

Rovnako pojem autonómia. Pojem autonómia, ak hovorí kolega József Berényi, že nie je tým, čo podporuje SMK, rád to počujem, ale rovnako dodávam k tvojim slovám, pán poslanec, že autonómia je vtedy akceptovateľná, keď je na zmluvnom základe. Na zmluvnom základe napríklad dvoch štátov. Napríklad Slovenska a Maďarska. Vtedy, ak by k takejto zmluve došlo, môžeme akceptovať autonómiu.

Samozrejme, poznáme aj pokusy o autonómiu, o zriadenie autonómie, ktoré sú jednostrannými pokusmi, a toto určite nie je prijateľné na Slovensku rovnako ako množstvo iných foriem. A môžem dodať, že na Slovensku za minulý rok, rok 2008, sme evidovali štyri pokusy o registráciu autonómie na ministerstve vnútra. Toľko z praxe ohľadom autonómie.

K výrokom Viktora Orbána, ktorý je zároveň ústavným predstaviteľom Maďarskej republiky, ktorý sa snaží odporúčať, a to je veľmi jemné slovo, príslušníkom maďarskej menšiny na Slovensku, aby hlasovali za príslušníkov maďarskej menšiny počas európskych volieb, ktoré budú v sobotu. Treba povedať, že ľudia, ktorí žijú na Slovensku, to znamená aj príslušníci maďarskej menšiny, ktorí žijú na Slovensku, sú slobodnými ľuďmi, slobodnými občanmi Slovenskej republiky, a preto nemusia vôbec počúvať takéto rady zo zahraničia, preto nie sú povinní sa podriaďovať pokynom zo zahraničia, teda ani z Budapešti. Nemusia zároveň ale nikomu hlásiť, koho volili. To znamená, ani eštébakom, ani Budapešti, ani nikomu inému na Slovensku nemusia hlásiť, koho volia. Sú slobodní ľudia.

Ešte raz k tej účasti na tejto schôdzi, pán poslanec Berényi, keďže si sa toho dotkol, musím povedať aj ja pár slov. Ak si mal pocit, že sa tu hrá presilovka, tak je to naozaj len tým spôsobené, že SDKÚ a KDH utieklo zo sály, nedošli sem. Nechali SMK samotné sedieť v laviciach a zúčastňovať sa na rokovaniach. Možno je to tým, že SDKÚ sa bojí v rámci EPP urobiť niečo, čo by sa nepáčilo politickému táboru v Európskom parlamente, možno je to tým. Možno je to kontinuita politiky SDKÚ, to vám hovorím ako kolegom z opozície, možno je to kontinuita, pretože vieme dobre, že SDKÚ na rozdiel od SMK nepodporilo Lisabonskú zmluvu. Rovnako zanedbalo celý proces ohľadom prípravy Schengenu. Rovnako nepodporilo zavedenie eura na Slovensku. Toto je ich vzťah k zahraničnej politike a k tomu, čo robí Slovensko smerom do zahraničia.

Ale rovnako treba dodať, že Mikuláš Dzurinda poveril Petra Šťastného tým, aby požadoval v Európskom parlamente zavedenie inšpekcie, príchod inšpektorov na Slovensko, ktorí budú robiť monitoring situácie na Slovensku, či sa tu dodržiavajú ľudské práva, alebo nie. Aj toto je výrazom postoja Mikuláša Dzurindu a SDKÚ ako takého k takýmto aktivitám, ktoré majú vplyv na medzinárodné vzťahy a Slovensko v týchto medzinárodných vzťahoch. Takže toľko k tej vašej poznámke ohľadne presilovky na dnešnom rokovaní.

Ešte jeden dôvod, prečo rokujeme dnes. Okrem toho, že parlament, slovenský parlament je určite tou pôdou, na ktorej by sa malo reagovať na prejavy ústavných politikov v zahraničí, tak okrem toho je ešte jeden dôvod. Medzinárodné právo, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepísané normy medzinárodného práva majú svoju normotvorbu, ktorá si vyžaduje akýkoľvek, ale nejaký, postoj štátu, ktorý formuje medzinárodné právo. To znamená, aj vyjadrenie postoja pozitívneho aj odmietavého. Postoja odmietajúceho niektoré správanie na medzinárodnej scéne. Aj toto je dôvod.

A rovnako mi dovoľte, a to musím tiež doplniť a zvýrazniť v rámci tejto diskusie, ktorá tu dnes prebehla, ako spravodajca, to je zlá správa. Zlá správa je, že v Maďarskej republike sú problémy ekonomické, politické a dokonca je tam nárast extrémizmu. Je to zlá správa preto, lebo Maďarská republika, rovnako ako Slovensko, je členom Európskej únie, rovnako je členom NATO, ale hlavne, hlavne slovensko-maďarská hranica má 678 km v dĺžke. Toto je najdlhšia štátna hranica, ktorú Slovensko má, a preto je len prirodzené, že nás na Slovensku musí zaujímať vývoj v Maďarsku. U našich partnerov, kolegov.

A keď počúvame také správy, ako sa dozvedáme z New York Times alebo z Die Zeit, alebo z Die Welt o tom, čo sa deje v Maďarsku, o tom, aký je tam nárast extrémizmu, aké rôzne sofistikované formy extrémizmu tam existujú, tak musíme vyjadriť aj znepokojenie, ale hlavne záujem o to, zvýšený záujem o to, čo sa tam deje. Lebo, vážení kolegovia, ak hovoríme o stavaní mostov na riekach medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, tak my chceme, my všetci určite na Slovensku chceme, aby po takýchto mostoch kráčali rodičia s deťmi, podnikatelia a mierumilovní, spokojní ľudia, ktorí chcú v regióne dobre žiť. Určite nechceme, aby tade pochodovali ľudia v čižmách, čiernych košeliach, čiernych bundách, ktorí robia po nociach zle. Toto nechceme!

A prečo zle? To si dovolím ešte zvýrazniť, pretože to treba povedať. No jeden z receptov, ktorý sa v Maďarsku používa v súčasnosti, a to je strašná vec, je, že počas nočných hodín niektorí extrémisti zahalení v šatkách prídu k vybranej, vopred naplánovane vybranej budove, v ktorej sídlia Rómovia, prípadne niektorí iní príslušníci, vhodia Molotovov koktail do budovy, tá vzbĺkne ako fakľa a oni v pokoji, s kľudom Angličana, namierenými brokovnicami strieľajú po tých deťoch a rodičoch, ktorí v nočných košeliach horiaci vybiehajú z týchto budov. Toto je recept, ktorý sa tam používa a ktorý musíme odmietať. A ktorý nás ale zároveň musí znepokojovať. Toto som potreboval, vážená predsedajúca, vážení kolegovia, priradiť k tejto diskusii tak, aby bola plnohodnotná.

Dovoľte mi na záver preto povedať, že treba odmietnuť nahlas aj heslá "Práca oslobodzuje", aj "Pravda oslobodzuje". Aj takú situáciu, ako vyjadrila napríklad europoslankyňa za Maďarskú republiku Viktória Mohácsi rómskeho pôvodu, že ak sa nevyšetria kauzy 28 prípadov za posledných rok a pol, čo registrovala Maďarská republika, kauzy, kedy boli ataky na Rómov, tak požiada o politický azyl v niektorej inej krajine v Európskej únii. Tak toto je obrázok o Maďarskej republike. Toto musíme odmietať a myslím si, že táto pôda je vhodnou pôdou na to, aby sme si to povedali, aby sme tu viedli ten dialóg, síce možno bez niektorých partnerov v parlamente, ale viedli dialóg.

A preto mi, prosím, dovoľte na záver vyjadriť podporu vyhláseniu, ktoré je navrhnuté na to, aby sme ho schválili. Vyjadriť podporu, zahlasovať zaň.

Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Predtým ako pristúpime k hlasovaniu o uznesení, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ostáva minúta do konca prestávky, ktorú vyhlásil vedúci schôdze pred záverečným hlasovaním o navrhnutom uznesení programu mimoriadnej 38. schôdze. Poprosím, pán poslanec Kvorka, máte procedurálny návrh? Nie. Pán... Nie, to je omyl.

Takže poprosím teraz pána poslanca Horvátha, ktorý je spoločný spravodajca, aby uviedol hlasovanie.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 11 poslancov, z ktorých jeden poslanec podal jeden pozmeňujúci návrh. Teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať spoločne o všetkých troch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo správy zahraničného výboru o prerokovaní návrhu vyhlásenia tlače 1125a s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť návrhy.

(Hlasovanie.) 79 prítomných, všetci boli za.

Návrhy sme schválili.

J. Horváth, poslanec: Pán predseda, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto jedinom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jaroslav Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 79 prítomných, 21 za, 1 proti, 57 sa zdržalo.

Tento návrh sme neschválili.

Ďalej, pán spravodajca.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Teraz, prosím, dajte hlasovať o uznesení k vyhláseniu, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k opakovaným nacionalistickým výrokom Viktora Orbána, predsedu FIDESZ-MPP, a niektorých ďalších predstaviteľov počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu smerujúcich k etnickej separácii, popieraniu suverenity susedných krajín, ako aj k spochybňovaniu územnej celistvosti Slovenskej republiky a podnecovaniu nestability v strednej Európe.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 93 prítomných, 79 za, 14 proti.

Konštatujem, že sme schválili vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom Viktora Orbána. (Potlesk.)

Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať za korektný priebeh 38. schôdze, za vašu účasť. Želám vám všetko dobré a dovidenia po voľbách do Európskeho parlamentu šestnásteho, dúfam, že každý, alebo pätnásteho na slávnostnej schôdzi, kde budeme inaugurovať pána prezidenta.

Chcem vás požiadať, aby sme aj posledné dni kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu využili na mobilizáciu ľudí, aby prišli a využili svoje volebné právo a vybrali si svojich zástupcov do Európskeho parlamentu.

Pekný večer, dovidenia, ďakujem.

(Rokovanie 38. schôdze NR SR sa skončilo o 19.40 hodine.)