A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Slafkovský, po ňom pani poslankyňa Rosová.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, chcem interpelovať pána ministra školstva, pána Jána Mikolaja, nakoľko na jar tohto roku vláda Slovenskej republiky prijala rozhodnutie o podpore zhruba 300 študentov vyberaných zo sociálne slabších rodín, ktorí mali vycestovať na jednoročné štúdium do rôznych krajín Európskej únie: Francúzsko, Anglicko, Nemecko, Taliansko, myslím, že aj niektoré iné krajiny. Zaujímalo by ma, ako prebehol celý tento výberový proces, či sa plánuje pokračovať v tomto procese. Ako bude robený výber tento rok? A osobitne ako predseda skupiny pri slovenskom parlamente skupiny priateľstva medzi Francúzskom a Monackým kráľovstvom a Slovenskom ma zaujíma, ako reagovala francúzska strana a aký je osud, myslím, 65 študentov, ktorí sú vo Francúzsku.

Ďakujem pekne. Odovzdám písomne o chvíľu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Rosová, po nej pani poslankyňa Sabolová sa pripraví.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca.

Chcela by som interpelovať pána ministra školstva a podpredsedu vlády Mikolaja.

Interpelujem ho vo veci dôsledkov nového školského zákona a to konkrétne dopadu dvoch opatrení, ktoré sa týkajú prijímania na osemročné gymnázié a ktoré, ako sa ukázalo, sú v priamom protiklade a ich dôsledky sú kontraproduktívne a priamo v rozpore s tým, čo ministerstvo zamýšľalo.

V zákone sa totižto obmedzila možnosť prijímať žiakov do osemročných gymnázií na 5 % z populačného ročníka. Argumentom ministerstva bolo zachovanie kvality výučby na základných školách a ďalej, aj väčšia možnosť toho, aby žiaci nastupovali do odborného vzdelávania. Hovorili sme o tom, že po prvé tento zákon je šitý horúcou ihlou a je tam mnoho nedomysleností. Po druhé sme hovorili o tom, že toto opatrenie nie je rozumné. Ukazuje sa to hneď teraz, pretože zároveň ten istý zákon stanovil, že do osemročných gymnázií budú prijímaní žiaci, ktorí úspešne ukončili piaty ročník na rozdiel od súčasnosti, kedy sú to žiaci, ktorí ukončili štvrtý ročník.

Čo to znamená v praxi? Tým, že neexistuje žiadne prechodné riešenie, žiadne ustanovenie, ktoré by riešilo budúci školský rok, dochádza k situácii, že nieže sa obmedzí percento detí z populačného ročníka, ktoré pôjdu do osemročných gymnázií, ale naopak, oproti minulosti sa v budúcom školskom roku zvýši percento týchto detí, pretože tí istí žiaci, ktorí mali možnosť hlásiť sa na gymnázium v štvrtom ročníku, budú mať znova možnosť hlásiť sa aj po ukončení piateho ročníka. Je to teda absolútne v protiklade s tým, čo ministerstvo zamýšľalo. Je to dôsledok zákona, ktorý bol ušitý veľmi narýchlo a ktorý nedomýšľal dôsledky.

Interpelujem teda v tejto veci pána ministra s otázkou, či teda ministerstvo aspoň dodatočne mieni túto situáciu riešiť a ako.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Posledná, ktorá vystúpi v rámci interpelácií, je pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

Vzhľadom na to, že som nemala možnosť reagovať na pána predsedu vlády v hodine otázok, chcem mu predniesť krátku interpeláciu.

Pán predseda vlády, po tom, čo sa stalo počas ostatných dní na Slovensku, sa vaše konanie vymklo úplne vašim slovám o etike v politike a v boji proti korupcii. Aj vaše dnešné vystúpenie počas hodiny otázok bolo len pod zjavným rúškom na zastretie netransparentného konania ministerstva financií, ministra financií a spoločnosti Tipos ako spoločnosti, ktorej štát je 100-percentným akcionárom. Keď médiá a opozícia odkryla dohodu o urovnaní Tiposu a cyperskej firmy, neobhajovali ste dohodu o urovnaní, ale útočili ste na opozíciu. Prečo neobhajujete, pán premiér, dohodu o urovnaní a kroky ministra financií? Prečo sa minister nepokúsil po nástupe na ministerský post už v roku 2006 o urovnanie záväzkov Tiposu? Prečo až po vašej urgencii sa dohoda odtajnila? Považujete, pán premiér, 400 mil. korún za každé porušenie dohody za dobrý ťah Tiposu a 100-percentného akcionára ministerstva financií?

Pán premiér, kde skončila 1 mld., ktorú vrátilo ministerstvo práce, sociálnych vecí do rozpočtu štátu? Bola to miliarda, ktorú ste potrebovali na vysporiadanie záväzkov ministerstva financií a Tiposu?

Vážený pán premiér, a na záver ešte jedna poznámka. Vy zodpovedáte tomuto parlamentu, a nie parlament vám, a preto by sa od vás očakávalo, aby ste sa ospravedlnili poslancom Národnej rady za to, že ste ich dnes v hodine otázok nazvali komandom, ktoré vystúpilo na ministerstve financií. Bol to riadny poslanecký prieskum a myslím si, že vaše slová by mal zvážiť aj pán predseda parlamentu, ktorý hovorí o etike v parlamente.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pýtam sa členov vlády, či chce niekto z nich odpovedať na interpelácie prednesené poslancami ihneď. Ak nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Ďalej budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 862).

Poprosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajcu z výboru pána Petra Pelegriniho tu máme.

Do rozpravy sú ešte prihlásení ústne poslanci - pán poslanec Štefanec a pán Galbavý. Slovo má pán poslanec Štefanec. Nie je tu? Stratil poradie.

Pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, začnem trošku neobvykle. Budem na začiatok reagovať na škandalózne vystúpenie predsedu vlády. Viackrát sa tu hovorilo o tom, že urazil ctené kolegyne poslankyne a poslancov a prirovnal ich k volom. Quod licet Iovi non licet bovi, povedal predseda vlády. Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi. Nemám nič proti tomu, aby sme sa opierali o múdrosť starých rímskych mysliteľov, ale mali by sme sa zamyslieť nad vhodnosťou ich použitia. Ak by predseda vlády poznal príslovie a múdrosti starých Slovanov, napríklad - zabudol vôl, že teľaťom bol - možno by zvážil, kde a ako používať myšlienky starých filozofov z antického Ríma.

Teraz sa vrátim k návrhu. Rokujeme o odvolaní riaditeľa Telekomunikačného úradu pána Branislava Máčaja. Hlasoval som aj ja za pána Branislava Máčaja. Vy ste ho navrhovali a predstavili ste nám ho ako veľkého odborníka, profesionála s morálnym kreditom a schopnosťou zabezpečiť, aby Telekomunikačný úrad bol nezávislým úradom. Dôvody všetci poznáme. Slovensko sa začalo pripravovať na digitalizáciu televízneho a rozhlasového vysielania. Je to proces, ktorý poznáme na mediálnej scéne na niekoľko rokov, či skôr na desaťročia. Teraz vy sami navrhujete odvolanie pána Máčaja z funkcie. Pán minister dopravy Vážny ho obvinil, že brzdí tender, v ktorom sa mal vybrať prevádzkovateľ digitálneho vysielania, teda správca prvého verejnoprávneho multiplexu. To je vážne obvinenie.

Na jednej strane priznávam, že Slovensko je povinné prejsť na digitálne vysielanie do roku 2012. Za pár dní sa začne rok 2009 a podľa platného harmonogramu zavádzania digitalizácie má víťaz tendra sprístupniť prvé frekvencie už v priebehu budúceho roka. Počas nasledujúcich troch rokov má fungovať paralelne digitálne aj analógové vysielanie a v roku 2012 celý systém vysielania analógového sa má ukončiť.

Teda je najvyšší čas, aby tender prebehol, aby mohli prípravy na zmenu vysielania pokračovať. Akékoľvek zdržanie, s tým absolútne súhlasím, je na škodu. Ale zároveň však musím povedať, že akákoľvek manipulácia s tendrom na výber správcu digitalizačného signálu by bola taktiež veľmi zlá pre celý tento proces a pre čistotou verejného života.

Nie ja, ale pán Máčaj obviňuje predsedu vlády z toho, že naňho robil nátlak, aby podmienky tendra upravil, prípadne prebiehajúci tender zrušil. Pán Máčaj dokonca tvrdí, že už našiel na stole predstavu, ako majú vyzerať podmienky tendra na digitálne vysielanie. Mali byť v nich aj kritériá, ktoré by znamenali, že do súťaže o šírenie digitálneho televízneho signálu by sa mohla prihlásiť, povedzme, len jedna firma, spoločnosť Tovercom. Riaditeľ Telekomunikačného úradu naznačuje, kto je za tým. Istá silná finančná skupina. Žiaľ, finančné záujmy silných podnikateľských skupín stojacich v pozadí boli aj v tomto prípade silnejšie ako verejný záujem, píše pán Máčaj v stanovisku. Podľa neho ide o silnú finančnú skupinu, ktorá stojí za jednou súkromnou televíziou, ale aj za spoločnosťou Telecom Corp, ktorá iniciovala súdne pozastavenie tendra. Táto spoločnosť sa spája aj s firmou Tovercom.

Pán predseda Telekomunikačného úradu nemusel povedať viac, aby bolo zrejmé, o koho ide a ani ja nemusím nikoho menovať, aby aj vám to bolo jasné. A na tom nič nemení skutočnosť, že táto skupina sa od podobných aktivít dištancovala. S ohľadom na známe väzby tejto skupiny na jednotlivých členov vlády som presvedčený, že pán Máčaj vie, o čom hovorí.

Ctené kolegyne, kolegovia, musím povedať jedno. Zmena tendra tak, aby sa vyhovelo potrebám tejto finančnej skupiny, by prospela obidvom stranám. Pretože, čo by malo byť cieľom digitalizácie? Nielen skvalitnenie vysielaného signálu a rozšírenie služieb pre divákov, napríklad o internet, prípadne zlepšenú komunikáciu domácností a podnikateľov s úradmi. Ďalším výsledkom digitalizácie by malo byť rozšírenie okruhu vysielateľov. Teda mali by prísť nové televízne a rozhlasové stanice, čo by zvýšilo konkurenciu na našom diváckom trhu. Diváci by sa potešili. Lenže príchod nových vysielateľov rozhodne nepoteší majiteľov súkromných televízií, ktoré sa už etablovali. Im stačí, že tvrdo bojujú medzi sebou o relatívne malý trh, netreba im ďalšieho a najmä nie teraz, keď sa bude deliť 600-miliónový reklamný koláč, ktorý bude musieť z rúk pustiť verejnoprávna STV po prijatí zákona o audiovizuálnom fonde. Za to sa vlastníkom televízií oplatí bojovať.

A tu sa vraciam k výrokom pána Máčaja. Tie naznačujú, že medzi majiteľmi súkromných televízií a predsedom vlády došlo k dohode o prímerí, o neutralite a treba povedať, že vláda naozaj bude toto prímerie potrebovať. Nová dravá televízia, ktorá bude bojovať o miesto pod slnkom, je naozaj to posledné, čo vláda môže chcieť. Pretože čím môže takáto televízia zaujať diváka? Napríklad spravodajstvom a publicistickou, ktorá bude výrazne odlišná od tej, ktorú budú prinášať neutrálne televízie, o verejnoprávnej televízii ani netreba hovoriť. A tak zjavne došlo k dohode podľa hesla "ja na bráchu, brácha na mne". Pretože pán Máčaj stojí v ceste a ako odborník sa správa nezávisle, treba ho odstrániť a dosadiť tam poslušnejšieho a ústretovejšieho úradníka. V médiách už dokonca aj preletelo meno, o ktorom treba povedať len jedno. Vďačnejšieho a teda poslušnejšieho a ústretovejšieho úradníka si naozaj ani nemožno predstaviť.

Na záujmy diváka, ktorý by nepochybne privítal nielen lepšiu kvalitu signálu, ale aj širšiu ponuku programov, sa v tomto procese zabudlo. Ale na to si už naši občania mohli začať zvykať, nebude to prvý raz. Ja neviem, nakoľko presne výroky pána Máčaja kopírujú to, čo naozaj odznelo v rozhovore, ktorý mal s predsedom vlády Slovenskej republiky. V kontexte súčasnej situácie však majú nepochybnú logiku. Pán predseda vlády predsa opakovane útočí na médiá a nadáva novinárom do všetkého možného, predkladá zákony, ktoré sú rizikové z hľadiska slobody tlače. Odznievajú výroky o tom, že strany vládnej koalície chcú mať v médiách a v radách ľudí, ktorí budú reprezentovať ich záujmy. Poznáme aj výroky o tom, že strany chcú mať dosah na spravodajstvo verejnoprávnej televízie. A musím povedať, že prax potvrdzuje, že tento zámer bezo zvyšku plníte.

Ctené kolegyne, kolegovia, sloboda médií, ich nezávislosť je podmienkou demokratického vývoja spoločnosti. Ako som už povedal, počas tejto vlády sa prijímajú zákony a podnikajú sa kroky, ktoré túto slobodu obmedzujú. Ide o kroky, ktoré hrozia, že sa vrátime nie dopredu, pred rok ´89, pretože o tom je snaha dosadzovať do verejnoprávnych médií stranícky poslušných ľudí, o tom je snaha nasadzovať tlačovým médiám náhubok v podobe tlačového zákona, o tom sú naplánované dohody medzi štátom a verejnoprávnymi médiami, v ktorých sa každoročne bude určovať, aké programy budú médiá vysielať a koľko peňazí budú za to od štátu dostávať a o tom by bola už aj spomenutá tichá dohoda o prímerí medzi majiteľmi súkromných televízií a vládou. Dohoda zaplatená na jednej strane finančnou ruinizáciou verejnoprávnej STV a na druhej strane úpravami podmienok tendra tak, aby mohla uspieť len jedna firma. Tá, ktorá je čírou náhodou blízka majiteľovi jednej zo súkromných televízií. Toto, ctené kolegyne, kolegovia, sú vážne dôvody, prečo ja nepodporím odvolanie riaditeľa Telekomunikačného úradu, predsedu Telekomunikačného úradu pána Máčaja a poprosím pána ministra, keby sa pokúsil vyvrátiť tieto argumenty. Budem veľmi rád, keď sa mu to podarí.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého - pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ja by som nadviazal na pána poslanca. On tu citoval vyjadrenia predsedu Telekomunikačného úradu, podotýkam, nominanta vládnej koalície, to nie je opozičný politik, ktorý na jednej strane povedal, že je tu podozrenie, že vláda rokuje s televíziami, ktoré sú dnes na trhu, aby sa ten trh nerozšíril, výmenou za to, že budú vláde ústretové. Čiže na jednej strane predseda vlády nadáva verejne pred kamerami novinárom do rôznych nepekných vecí, na druhej strane za chrbtom ľudí, je pravdepodobné, že rokuje. To sa mi zdá byť farizejské.

Druhá poznámka. Predseda Telekomunikačného úradu v tom vyjadrení, ktoré citoval pán poslanec Galbavý, povedal, že v tomto prípade akoby znovu prevážil nad verejným záujmom záujem finančnej skupiny. A napriek sociálnej rétorike dnešnej vlády je to akoby červená niť vládnutia strany Smer a ďalších strán, že vždy, keď je na jednej strane verejný záujem a na strane druhej záujem nejakej finančnej skupiny, uprednostní finančnú skupinu. To je príbeh Veľkého Slavkova. To je príbeh tendra na diaľničné mýto. To je príbeh pezinskej skládky, to je príbeh upratovacích prác na ministerstve obrany, to je príbeh tendra na ministerstve výstavby, to je príbeh za príbehom. V každom jednom prípade, keď má vládna koalícia na výber, si vyberie nie verejný záujem, ale záujem finančnej skupiny napriek veľkej rétorike, také sú vždy skutky, žiaľ.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

Čiže teraz má možnosť vystúpiť pán poslanec Štefanec, ktorý stratil poradie, keďže nie je prítomný v sále, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.

Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave ako navrhovateľ? Nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa nereagovať na tie invektívy a nezmysly a pokúsim sa viacej k faktom.

V rozprave odznelo, že nie je dôvod na odvolanie pána predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, pretože ak došlo k pochybeniu, tak došlo podľa zákona o digitálnom vysielaní, a nie podľa zákona o elektronických komunikáciách. Na túto argumentáciu týkajúcu sa postupu Národnej rady podľa § 7 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách môžem skonštatovať len to, že je zavádzajúca. Národná rada Slovenskej republiky môže v súlade s dikciou § 6 ods. 3 písm. n) zákona o elektronických komunikáciách predsedu odvolať aj vtedy, ak úrad neplní zákonné úlohy, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, keďže úrad je národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických komunikácií, ktorý podľa tohto zákona vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov, t. j. aj činnosti podľa osobitných predpisov úlohami vykonávanými podľa tohto zákona. Navyše, úrad je povinný všetky činnosti vykonávať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti a to bez ohľadu na to, či ich vykonáva podľa zákona o elektronických komunikáciách alebo zákona o digitálnom vysielaní. Mimochodom, za schválenie tohto zákona hlasoval celý klub SDKÚ. Nakoniec zákon o digitálnom vysielaní je len predpisom, ktorý dopĺňa zákon o elektronických komunikáciách, je teda lex specialis k zákonu o elektronických komunikáciách, a preto všetky úlohy zverené Telekomunikačnému úradu sú aj úlohami podľa zákona o elektronických komunikáciách. To znamená, že môže byť predseda Telekomunikačného úradu odvolaný aj podľa zákona o elektronických komunikáciách.

To, čo vytýkame, je, že svojím konaním úrad najmä nerešpektoval subsidiaritu výkonu štátnej správy v oblasti digitálneho vysielania, kde podľa § 5 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní ministerstvo dopravy monitoruje podmienky prechodu a koordinuje činnosť orgánov vykonávajúcich štátnu správu v oblasti digitálneho vysielania a podľa ods. 3 tohto zákona úrad a rada spolupracujú pri regulácii digitálneho vysielania a poskytujú potrebnú súčinnosť ministerstvu dopravy. Je zrejmé, že prechod z tejto dikcie, prechod na digitálne vysielanie je procesom, za ktorý nesie zodpovednosť štát a nie regulátor trhu, preto opatrenia všeobecnej povahy, napríklad určenie kompresného štandardu nemožno vykonávať v rozpore so všeobecnou politikou v danej oblasti, ktorej nositeľom je v zmysle zákona o digitálnom vysielaní jednoznačne Ministerstvo, dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a úrad je povinný poskytovať mu súčinnosť.

To je skrátka odpoveď alebo časť odpovede aj na často v dnešnej rozprave spomínanú nezávislosť úradu. K tej nezávislosti ešte toľko, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. 2. 1998, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 78/98, nezávislosť štátneho orgánu nemožno ustanoviť zákonom, ale iba Ústavou Slovenskej republiky. Ináč povedané, na to, aby bol štátny orgán nezávislý, musí to mať zakotvené priamo v ústave. Samozrejme, o Telekomunikačnom úrade nie je v ústave ani čiarka, v zákone o elektronických komunikáciách nie je o nezávislosti Telekomunikačného úradu ani čiarka. Telekomunikačný úrad je definovaný ako orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. Nezávislosť sa vždy myslí nezávislosť z politickej moci a nie od smerovania štátu.

Čo sa týka toho, že vláda mu odporúča, znamená to len toľko, že vláda nie je jeho nariadeným orgánom, t. j. nemôže mu niečo priamo nariadiť, ale zároveň to neznamená, že má nezávislé postavenie, resp. že uznesenia vlády sú preňho zdrap papiera.

Skúsim demonštrovať ešte tú nezávislosť napríklad na kompresnom pomere, ktorý tu takisto zaznel z viacerých príspevkov. Jednoduchý príklad, kompresný pomer bol v tendri jednoznačne definovaný ako MPEG4. Je pravdou, že v prípade, že by bol povolený aj MPEG2, resp. ak by nebol definovaný, bolo by to z pohľadu štátu lepšie, pretože štát sa snaží - budeme vo vláde prerokúvať tento materiál - podporiť prechod na digitálne vysielanie a podporiť najnižšie príjmové skupiny občanov tak, že bude podporovať tzv. setoboxy, ktoré zabezpečia prechod tohto vysielania digitálneho do televíznych prijímačov a v prípade, že definujeme MPEG4, ktorá má síce vyššiu pridanú hodnotu a vie dosiahnuť väčší rozsah príjmu, väčší rozsah kanálov príjmu, bude nevyhnutné pri tej najnižšej príjmovej skupine vynaložiť zo štátneho rozpočtu cca 4,6 mld. Sk na dotáciu setoboxov pre najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Pri MPEG2 je to cca 2 mld. Sk. To znamená, toto je takisto jedno z pravidiel, prečo nemôže Telekomunikačný úrad konať absolútne nezávisle, pretože jednoducho štát nebude mať možno na to, čo sa tam takto zadefinuje.

Takisto v prípade, že by sme išli MPEG4, ja mám veľmi veľa takýchto žiadostí, čo to vlastne robím, pretože cca 140 000 domácností je už dnes vybavených prijímaním MPEG2, hlavne v tých oblastiach alebo v ktorých alokmentoch je zavedená pilotná prevádzka digitálneho vysielania a takisto je tu jeden silný argument, že keby sme išli MPEG4, tak dovolím si tvrdiť, 80 % obyvateľstva nevyužije tú pridanú hodnotu MPEG4, pretože najmä starší obyvatelia nebudú vedieť využiť ani z pridanej služby, ako je internet, ja neviem, igaloment a rôzne iné pridané hodnoty. Je to ďalší moment, že kým za tie dva roky zavedieme digitalizáciu, možno bude aj MPEG4 zastaralá a možno príde nový, vyvinutejší a efektívnejší systém. Viete, že v elektronike sa to vyvíja veľmi, veľmi rýchlo.

Taktiež chcem skonštatovať ohľadne skupiny pre digitálne vysielanie, kde tu bolo argumentované, že nedošlo tam k tomu a vôbec nebolo treba rešpektovať nič z tejto skupiny, čiže chcem skonštatovať to, že skupina pre digitálne vysielanie vznikla na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky ako diskusné a koordinačné fórum v procese digitalizácie. Vyjadrenia skupiny pre digitálne vysielanie mali pre úrad len poradnú váhu, predseda úradu ich akceptoval v tom rozsahu, v akom považoval za dôvodné ich akceptovať, resp. neakceptoval vôbec.

Takisto tu bolo skonštatované, že skupina pre digitálne vysielanie je privátna firma. Mám tu mená členov, potom som si to pozrel, mám tu mená členov tejto skupiny, kde z 12 členov je pravdou, že sú 4 zo súkromných médií, ale 8 členovia sú zástupcovia štátnej správy. Či tu bol vyvíjaný nátlak, to nekomentujem, to neviem, to odznelo z rozpravy. Takisto odznelo to, padli otázky, kto bude novým predsedom. Tie výroky v médiách nekomentujem, lebo ja som ich neposkytol, ktoré zazneli o tých menách. Ale kto bude novým predsedom, je skoro, pretože najprv treba urobiť tento krok, či predseda súčasný zostáva vo funkcii, alebo nie. Ja som ešte nad tým nerozmýšľal, nad náhradou myslím, áno.

Takisto tu zaznelo kriticky, že zlyhalo prenášanie návrhov zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov a to, že nie je chyba. Musím skonštatovať, že musíme komunikovať aj s vysielateľmi, najmä s vysielateľmi, tento fakt ste nám zadefinovali vy. V roku 2004 za vlády súčasnej opozície boli pridelené licencie komerčným televíziám až do roku 2019. Nepoznám žiadnu republiku na svete, ani banánovú krajinu, keď to tak môžem povedať, ktorá na takéto dlhé obdobie prideľuje licencie. V prípade, že s nimi nebudeme komunikovať, vôbec nezavedieme digitálne vysielanie, pretože mi budú mávať právoplatnou zmluvou, kde majú pridelenú licenciu do roku 2019 na analógové vysielanie a jednoducho budú žalovať štát za to, že porušil túto zmluvu, tí vlastníci tej licencie, ktorá im bola pridelená v roku 2004. Takže tie polená, ktoré sú prvé tomuto tendru hodené pod nohy a ten fakt, že sme odsúdení na komunikáciu s komerčnými televíziami, bol natvrdo daný v roku 2004 tým, že vtedajšia vládna koalícia pridelila licencie na takýto dlhý čas v takomto nezmyselnom duchu a prakticky nevypovedateľné.

Posledné, čo mám, zaznelo tu, že predseda vlády Slovenskej republiky ovplyvňoval podmienky tendra. Ja som na tom rokovaní bol, kde sme boli v zložení predseda vlády, predseda Telekomunikačného úradu a ja a tam takéto nič nepadlo, naopak, predseda vlády vtedy povedal, aby pán predseda Telekomunikačného úradu pokračoval v tom tendri tak, ako je teraz. Takže myslím si, že to sú nepravdy, fakty sú tie, čo hovorím ja.

To, čo som sa snažil demonštrovať, je, že zodpovednosť za prechod na digitálne vysielanie má voči Európskej komisii štát. Štát preto musí konať zodpovedne a štát preto musí konať tak, aby sme zaviedli digitálne vysielanie na Slovensku tak, aby sme mohli vypínať analógové vysielanie postupne do konca roku 2012. Nevidím rozumnú cestu v tom, že pri súčasnom predsedovi Telekomunikačného úradu k takýmto záväzkom, ktorými sa Slovenská republika zaviazala voči Európskej komisii, dospejeme. Preto navrhujem odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu a žiadam vás o jeho podporu v prípade, ak aj vy všetci máte záujem o digitálne vysielanie, ktoré bezo sporu je prínosom pre Slovenskú republiku.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Veľmi krátko. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Dovoľte mi, aby som v krátkosti zhodnotil rozpravu, ktorú som pozorne ako spravodajca sledoval. Ja som si dal tú námahu a prečítal som si všetky tieto vyjadrenia z médií, ktoré sa týkajú problému odvolania predsedu Telekomunikačného úradu. Z 99 % tá obrana pána predsedu spočíva v lživých obvineniach najvyšších predstaviteľov tohto štátu, z ovplyvňovania tendrov, z prepojenia na finančné skupiny a možno v 1 % tých vyjadrení nájdeme argumenty vecného a odborného charakteru. Žiaľ, aj diskusia zo strany opozície k tomuto bodu bola vedená presne v tom duchu a niekedy som už naozaj strácal prehľad, či to, čo písal pán predseda úradu v médiách, mu pripravila opozícia, alebo naopak, opozícia tu dnes hovorila to, čo prečítala v tom. Nezaznel tu jeden vecný argument, ktorý by nás mal presvedčiť, a odborný argument, keďže hovoríme o vysoko odbornom úrade a jeho predstaviteľovi, ani jeden odborný argument, ktorý by nás presvedčil, že netreba takémuto návrhu vlády na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu vyhovieť.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. - máte procedurálny? Počkajte, dokončím - 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 841, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 849.

Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rašiho, aby v zastúpení ministra spravodlivosti tento vládny návrh zákona uviedol.

Predtým, ako sa tak stane, ešte procedurálny návrh - pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som mal procedurálny návrh, aby sme rozhodli hlasovaním, že by sme umožnili v Národnej rade vystúpiť predsedovi Telekomunikačného úradu. Zdôvodňujem to tým, že nás na práve učili, že je potrebné vypočuť si aj druhú stranu, audiatur et altera pars a bolo by treba objektívne, aby mohol vystúpiť. Keď pán spravodajca hovoril, že urážal najvyšších štátnych činiteľov, tak som sa bál, že povie - a treba ho zavrieť do väzenia za to, to našťastie nepovedal. Ja vás ubezpečujem, že sa nebojím. Ale tento návrh by som dal, aby mohol vystúpiť. Je to nominant, ešte raz hovorím, vládnej koalície, aby sme sa nemýlili, nie opozície, a keďže tu bol spomínaný, aj jeho vyjadrenia, tak si myslím, že patrí k slušnosti, ku ktorej sa koalícia verbálne hlási, aby mohol v parlamente vystúpiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Takže budeme ešte hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Lipšic, myslím, že nie je potrebné ho zopakovať.

Hlasujeme. Hlasujte.

Národná rada nie je uznášaniaschopná.

Takže k návrhu pána poslanca Lipšica sa vrátime a budeme hlasovať, keď Národná rada bude uznášaniaschopná.

Budeme pokračovať. Uviedla som návrh zákona o súdoch, slovo má pán minister Raši v zastúpení pána ministra spravodlivosti, ktorý tento vládny návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení pána ministra spravodlivosti predniesol úvodné slovo k danému zákonu.

Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na vecný zámer návrhu zákona o zrušení vojenských súdov, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky 27. augusta 2008 uznesením č. 566. Návrhom sa rušia vojenské súdy ako samostatné zložky sústavy súdov Slovenskej republiky a to formou ich zlúčenia s určenými okresnými súdmi, resp. krajským súdom. Návrhom zákona súčasne dochádza k scivilneniu doterajšej vojenskej zložky súdnictva v Slovenskej republike. To znamená, že sudcovia doterajších vojenských súdov sa stávajú zo zákona sudcami určených okresných súdov a krajského súdu, pričom zo zákona skončí ich služobný pomer profesionálneho vojaka. To platí primerane aj pre administratívny personál zrušovaných vojenských súdov. Súčasne dochádza k prechodu výkonu súdnictva zo zanikajúcich vojenských súdov na nástupnícke všeobecné súdy.

Doterajšiu agendu vojenských súdov budú po prijatí návrhu zákona vybavovať zákonom určené okresné súdy v prvom stupni a zákonom určený krajský súd v druhom stupni. Vychádzajúc zo štatistického zisťovania o stave a pohybe agendy na jednotlivých súdoch, možno dospieť k záveru, že vojenské súdy sú v porovnaní s ostatnými všeobecnými súdmi vyťažené v rozsahu, ktorý vytvára rezervy, ktoré možno efektívne využiť v rámci všeobecného súdnictva pre naplnenie základných práv občanov garantovaných ústavou.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke.

Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry, na zamestnanosť, na životné prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a zákonmi ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz má slovo spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpila ako spravodajkyňa v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, ktoré máte ako tlač 841.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. novembra 2008 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač 841.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol predložený na základe uznesenia vlády z 27. augusta 2008 č. 566 a vecného zámeru, ktorým je zrušenie vojenských súdov.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi.

Vychádzajúc z obsahu predmetnej právnej úpravy je zrejmé, že návrh zákona bude mať dopad na verejné financie v rozsahu, ako to uvádza doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Z doložky ďalej vyplýva, že návrh prerokovanej novely nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, ani vplyv na životné prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 849 zo 7. novembra 2008 podľa § 74 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

Predniesla som spravodajskú informáciu, prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Hlási sa do rozpravy pán poslanec Bugár, pán poslanec Lipšic. (Hlasy z pléna.) Pán Bugár - procedurálny návrh. Pán poslanec Lipšic? Do rozpravy. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy? Nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Bugár. Nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, chcel som pôvodne adresovať na vás, ale teraz už budem adresovať túto moju otázku na pána predsedu. Ja, samozrejme, nechcem nijak znevážiť pána ministra zdravotníctva, aj keď si myslím, že, povedzme, vojenské súdy môžu byť choré a práve potrebujeme tu pána ministra zdravotníctva. Ale nehnevajte sa, toto nie je normálne. Zákon o zrušení vojenských súdov namiesto toho, aby tu predkladal daný minister, alebo, povedzme, minister obrany alebo hociktorý podpredseda vlády, tak pána ministra, ktorý v rezorte tiež má veľa práce, využívame na to, aby predkladal to, čo mu nepatrí.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ešte v predchádzajúcom bode, aj keď to nebol procedurálny návrh, vám odpoviem, v predchádzajúcom bode hodina otázok a interpelácie predseda vlády Robert Fico ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil, kto ich bude zastupovať, čiže pre dnešný deň... (Hlasy z pléna.) ...nechajte ma dohovoriť, je pán minister Harabín ospravedlnený z rokovania z dôvodu čerpania dovolenky. (Smiech v sále.)

Nech sa páči, máte slovo, pán Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pani predsedajúca, pán minister, toto je vážny návrh zákona, vážny návrh zákona. Niežeby mi pán Harabin chýbal, ale keď si vie nájsť čas na krepčenie v Smotánke, mohol by si nájsť čas aj na Národnú radu, sem-tam. Opakujem ešte raz, je to vážny návrh, ideme rušiť vojenské súdy. Ja mám úctu k lekárom, lebo som z lekárskej rodiny, ale zatiaľ som si vždy myslel, že jediná súvislosť medzi právom a medicínou je súdne lekárstvo. A preto som si ho vybral na fakulte ako voliteľný predmet z úcty k mojej rodine. Ale teraz vážne.

Tento návrh prichádza do Národnej rady asi tak rok potom, ako parlament prvýkrát rokoval o návrhu, aby policajti boli vyňatí spod jurisdikcie vojenskej justície. Videl som tu, v Národnej rade dnes aj pána ministra vnútra, ktorý vtedy bol ministrom pri tomto návrhu, on vzišiel z pléna a už vtedy sme upozorňovali, že je to krok k zrušeniu vojenskej justície.

A prečítam vám, čo k tomu povedal minister vnútra Robert Kaliňák 5. 12. 2007, ako mi odpovedal: "Nečítal som tam, pán poslanec, že by tam bolo napísané zrušenie vojenských súdov, nečítal som to tam a nie je tam. To znamená, že v tomto prípade to tam napísané nie je, vy proste tak ako obyčajne veštíte proste z gule. Ja tam nečítam zrušenie vojenských súdov, ale nič tam, ale to ste tu predsa celý čas hovorili, že spoza dverí ideme rušiť vojenské súdy. Ja som tam čítal, že nechceme, aby polícia bola pod vojenskou jurisdikciou. To je ale predsa niečo rozličné." Tak ja, samozrejme, sklenenú guľu nemám, na to sú tu iní odborníci, ale bolo úplne zrejmé už pred rokom, že akonáhle sa vynímu policajti spod jurisdikcie vojenskej justície, okamžite príde návrh na zrušenie vojenských súdov.

Už od zmeny, tej zmeny, kde sa policajti vyňali spod jurisdikcie vojenskej justície, bolo viacero prípadov trestných stíhaní policajtov, ktoré zatiaľ majú zmiešané výsledky. Sú prepúšťaní z väzby. Ja sa pýtam, máme na Slovensku takú disciplínu v Policajnom zbore, že je potrebné ju uvoľniť. Sme takí spokojní s tým, aká je disciplína, že je potrebné trošku relaxovať? Urobili sme zlý a chybný krok založený na osobnej animozite ministra spravodlivosti a predsedu Vyššieho vojenského súdu. A možno v nejakom okamihu ten príbeh poviem, kedy tá animozita vznikla a na čom bola založená. Ak podľa tohto my ideme robiť legislatívu, že robíme legislatívu pre konkrétne osoby, tak podľa mňa je to smutná vizitka už nielen vlády a ministra spravodlivosti, ale tohto celého parlamentu.

Prečo podľa mojej mienky vojenské súdy aj vo vzťahu k Policajnému zboru a iným ozbrojeným zborom majú svoj význam? Podľa mojej mienky tie dôvody sú dva. Prvý dôvod je ten, že vedia trestnoprávne kauzy uzavrieť skôr, v oveľa kratšom čase, čo pri trestnej činnosti policajtov má výrazný generálno-preventívny účinok. Ja som spomínal prípad ešte z minulosti, kedy ešte policajti neboli len vojaci pod vojenskými súdmi, ktorý bol známy na Slovensku, bol to prípad zabitia Anastázie Balážovej. Jeden zo spolupáchateľov bol vtedy vojak v činnej službe a tým pádom podliehal vojenskej jurisdikcii. Jeho prípad bol právoplatne skončený rádovo skôr v priebehu niekoľkých mesiacov ako prípad ostatných spolupáchateľov, ktorých riešili civilné súdy. Najmä v prípade trestnej činnosti policajtov je dôležité, aby rozhodnutie prišlo rýchlo, včas a tým pádom malo generálno-preventívny účinok. (Aj vy ste prekvapený, že? Nie. Zo mňa? A viete, o čom rokujeme? Dobre.)

Druhý dôvod bol ten, že policajti z titulu svojej práce prichádzajú do pravidelného kontaktu s miestnou justíciou, s miestnymi prokurátormi a miestnymi sudcami. Dnes máme na Slovensku 54 okresných súdov a okresných prokuratúr. A aj vďaka týmto väzbám, ktoré vznikajú z pracovnej činnosti, boli mnohé prípady rozhodované spôsobom, ktorý vzbudzoval rozpaky. Preto si myslím, že by bolo správne, keď tie väzby boli narušené tým, že v prípade trestnej činnosti policajtov by ich riešila vojenská justícia a vojenských prokuratúr a vojenských súdov je oveľa menej. Sú len tri - v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove.

Čiže, k čomu vedie táto dvojkroková snaha? Prvý krok sme urobili, druhý krok sa chystá vláda a Národná rada urobiť. Vedie to k zníženiu disciplíny v Policajnom zbore, teraz už aj v našej armáde. A naozaj vás chcem poprosiť, milé kolegyne, vážení kolegovia, aby ste si každý pred hlasovaním dali otázku, jednoduchú otázku: Je disciplína v ozbrojených zboroch a v našej armáde na takej úrovni, aby sme ju mohli uvoľniť, alebo nie? A rozhodujte sa podľa toho, ako si vnútorne odpoviete na túto otázku. Ja si myslím, že vojenská justícia má svoje opodstatnenie, že vojenskí prokurátori a vojenskí sudcovia mnohí vykonávajú zodpovednú úlohu, veľmi náročnú úlohu v našom štáte, majú tradíciu na Slovensku, ktorá sa vinie stáročiami, a preto si myslím, že zachovať vojenskú justíciu je dobré a správne. Preto budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)