A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.
P. Minárik, poslanec: Pán minister, ste mi sympatický, aj váš postoj k tomuto. Ani ja nespochybňujem toho, koho vybrali. Viete menovať tých, ktorí vyberali?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Bohužiaľ, musí vám to pán minister potom povedať súkromne, pretože čas určený na hodinu otázok uplynul.
Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.
Po nej budú nasledovať interpelácie.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme po prestávke pokračovať v poobedňajšom rokovaní.
Teraz nasledujú
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 7. novembra 2008,
ktoré majú tlač 842.
Z tohto dôvodu, aj z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády k tlači 842 nachádza.
Otváram, vážené kolegyne, rozpravu. Písomne sa do rozpravy na písomné odpovede členov vlády prihlásila, ak dobre vidím, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pani poslankyňa Katarína Tóthová. Takže pristúpime k vystúpeniam pánov poslancov.
Slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, skôr ako prejdem ku konkrétnym odpovediam, ktoré sú v zozname písomných odpovedí uvedené pod bodmi 1 a 2, dovoľte mi predsa na začiatok troška všeobecnejšie pohovoriť o spôsobe, akým nám odpovedáte, akým spôsobom nám odpovedá táto vláda, akým spôsobom nám odpovedá pán predseda vlády Fico. A pristavím sa pri dnešnej hodine otázok a odpovedí.
Na otázku pani poslankyne Sabolovej o správnosti krokov pána ministra Počiatka predoslal pán premiér všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili na poslaneckom prieskume na ministerstve financií, tento citát: "Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom." Nás všetkých, aj vás, kolegovia z koalície nazval volmi a vy ste mu za to ešte zatlieskali. Gratulujem. Za vášho potlesku nabrýzgal na opozíciu a obvinil ju z osemročného ruinovania štátu. A hoci len vďaka tomuto osemročnému takzvanému ruinovaniu štátu je Slovensko dnes v čase finančnej krízy relatívne pokojné a stabilné, vedie v raste ekonomiky svetovej tabuľky, hoci susedné krajiny padajú. Nakoniec sa pán predseda vlády ponížil tak, že osobne dehonestoval členov opozície, pourážal ich, pretože potrebuje zakryť svojich ministrov, ktorí mu prerastajú cez hlavu. A pretože nedokáže počúvať iných, nedal priestor na vyjadrenie pani poslankyni, po vyčerpaných 15 minútach odišiel. Toto je náš predseda vlády, ktorý nám všetkým nadáva do volov, opozícii do kriminálnikov, novinárom do hyen a idiotov a ktorý nemá v sebe ani štipku cti, aby priznal, že to, kde Slovensko dnes je, nie je len jeho zásluhou, ale zásluhou toho, že neplní svoje predvolebné sľuby o zničení reforiem. Toľko na úvod, pretože nám nedávate priestor v hodine otázok a odpovedí.
A teraz k interpeláciám, ktoré som na minulej hodine interpelácií položila ministrom.
Pod bodom 1 je moja interpelácia na ministra pôdohospodárstva Becíka vo veci určenia vlastníctva pozemkov, ktoré si vyvlastnil alebo, povedzme, privlastnil pán Rozin. Musím skonštatovať, že pán minister sa k problému postavil veľmi seriózne a jeho odpoveď bola seriózna, za ktorú mu ďakujem, dokonca zašiel za mnou a prekonzultoval tento problém a dohodli sme sa, že v rámci poľnohospodárskeho výboru pripravíme jeden poslanecký prieskum, hlavne na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme zistili, pretože od októbra Slovenský pozemkový fond zhromažďuje informácie, aby sme zistili, aké kroky sa v tejto veci dajú uskutočniť. Takže toľko k interpelácii č. 1.
A teraz prejdem k interpelácii č. 2, v ktorej som sa pána ministra dopravy pýtala, ako to vyzerá s modernizáciou nebytových priestorov Železničnej stanice Košice. Tých otázok, ktoré som položila, bolo viacero a musím skonštatovať, pán minister, že ste neprekonali moje očakávania a poskytli ste mi dosť alibistické odpovede, ktoré viac zahmlievajú, ako vyjasňujú. Na otázku transparentnosti celého postupu tvrdíte, že základná zmluva je len v znení dodatkov č. 1 a 2, ale to nie je pravda, pretože nerieši tie isté nebytové priestory. Základná zmluva a dodatky riešia úplne iné nebytové priestory. V tých dodatkoch sú priestory, ktoré v prvej etape boli renovované aj z prostriedkov malých košických podnikateľov, ktorí investovali na základe stavebného povolenia Stavebného úradu Železníc Slovenskej republiky. A pri prenájme týchto nimi rekonštruovaných priestorov nedostali šancu na výberové konanie, nedostali šancu uchádzať sa aj oni v súťaži o rekonštrukciu, dokonca informácie boli utajené a preto o transparentnosti celého postupu nemôže byť ani reči. Týmto prenájmom Železnice Slovenskej republiky znevýhodnili tých, ktorí investovali do priestorov košickej stanice a tým železnice ich investície, ich peniaze darovali jednej konkrétnej vybranej obchodnej spoločnosti.
Na otázku odôvodnenia informácií mi píšete, pán minister, že detailné informácie sú obchodným tajomstvom, čo by som brala, ale pravdou je, že zamestnanci Železníc Slovenskej republiky nemajú ani základné informácie. Tie nemôžu byť predmetom obchodného tajomstva a len slúžia na zakrytie skutočných úmyslov tak, ako napríklad mimosúdna dohoda ministra Počiatka ohľadom 2 miliárd v kauze Tipos. Tiež je tak extrémne tajná, lebo je extrémne nevýhodná pre občanov tohto štátu.
Pán minister, neodpovedali ste mi, ako je to s pripravenosťou projektu, projektovou dokumentáciou, územným konaním, rokovaním s mestom, ktoré je vlastníkom tretiny pozemkov pod železničnou stanicou, ako je to so stavebným povolením. Nedali ste mi odpoveď, lebo žiadna nie je. Nič nebolo rokované, nič nebolo vyrokované. Nezaujíma vás ani časový aspekt celej realizácie, pretože každý rok, v ktorom súkromná spoločnosť prenajíma priestory ďalším podnikateľom, rovná sa desiatim miliónom tržieb za nájomné, ktoré je vo vrecku súkromnej spoločnosti, ale ktoré chýbajú železničnej stanici a ktoré by mohla inkasovať železničná spoločnosť slovenská, Železnice Slovenskej republiky, aby som bola presná.
V tomto svetle záväzok firmy, súkromnej firmy, že preinvestuje na stanici 25 miliónov, vyvoláva úsmev, pretože o návrate investícií za dva a pol roka môže normálne, bez protekcie podnikajúci podnikateľ iba snívať. A nie je ani pravdou, pán minister, že zmluvy s malými podnikateľmi ošetrujú ich investície. Podľa mojich informácií v tomto bode Železnice Slovenskej republiky v zmluvách porušujú iné právne ustanovenia, ktoré takéto vyvlastnenie považujú za dôvod neplatnosti zmluvy, aj keby nájomca toto znenie podpísal dobrovoľne. Trvám teda na tom, že majetok jedných podnikateľov bol bezplatne darovaný inej vybranej spoločnosti, ktorej sa ešte títo istí podnikatelia pozbierajú na investičné výdavky na železničnej stanici. To považujem za hanbu a za podvod, hovorte si tomu spokojne, ako chcete.
Vy, pán minister, možno ste s týmito odpoveďami spokojný, ale ja nie. Na kľúčové otázky som odpovede nedostala a sú tu dve možnosti, buď ste v celej veci zainteresovaný, ale skôr si myslím, že zatvárate oči pred skutočnosťou, pred tým, čo sa v Košiciach na stanici deje, pretože ako už dnes povedal príhodne môj kolega Kužma, prúserov máte v Smere a vo vláde už aj tak dosť. Spomeniem len Tipos, Beta štúdio, tender na elektronické mýto, pozemky Počiatek, Kaliňák a ďalšie a ďalšie.
Takže, pán minister, vyslovujem nespokojnosť s vašimi odpoveďami a dovolím si požiadať kolegov, aby túto moju nespokojnosť vzali uznesením na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave so stanoviskom k písomným odpovediam členov vlády pani poslankyňa Katarína Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, reagujem na interpeláciu tu neprítomnej pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Pred chvíľou sme o tom aj osobne diskutovali, takže obsah toho, čo tu poviem, je jej už dopredu tlmočený.
Vo svojej interpelácii som položila otázku, ktorá veľmi zaujíma určitý okruh občanov, ktorí bývajú v reštituovaných domoch. Podstatou mojej otázky bolo, či vláda v skrátenom legislatívnom konaní, pretože už poslanecký návrh by nebol úspešný, nechce predĺžiť alebo nepredĺži čas regulácie nájomného v príslušných bytoch, domoch, bytových domoch, ktoré boli vrátené reštituentom. Pani ministerka, skutočne viem o tých krokoch a aj opísala, ktoré kroky boli urobené, väčšinou koncepčné, a jediná otázka, v ktorej sa akosi rozchádzame, ktorú tu chcem tlmočiť touto formou, je, že na ministerstve financií, ako aj viacerí z vlády sa domnievajú, že opatrenie, ktoré bolo nedávno prijaté na reguláciu nájomného, bude platiť aj po 31. decembri 2008.
Chcem povedať, že v tejto interpelácii došlo podľa môjho k názoru k mylnému právnemu chápaniu, pretože akonáhle ukončí zákon možnosť regulácie nájomného v bytoch reštituovaných domoch, opatrenie určitého ministerstva, nie je podstatou citovať jeho číslo, v odpovedi pani ministerky sú všetky čísla uvedené, toto opatrenie sa už na tú skupinu bytov, ktorá vypadne z právnej situácie regulovaného nájomného, nemôže vzťahovať. Takže podľa môjho názoru došlo, neviem, či vo vláde alebo medzirezortnom rokovaní, ale v každom prípade podľa môjho názoru došlo k omylu, ktorý z tohto miesta verejne chcem prezentovať, pretože sa to dotýka veľkého počtu občanov a chcem uviesť, že je mi ľúto, že sa mnou nadhodené upozornenie, že od 1. januára 2009 všetky byty prechádzajú do právnej situácie deregulovaného nájomného, že sa urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní táto otázka neriešila, pretože sa to bude týkať väčšieho počtu občanov.
Záverom chcem povedať, že v odpovedi pani ministerky niet takej skutočnosti, ktorú by som považovala, okrem toho, čo som povedala, za nepravdivú skutočnosť. Ja beriem túto jej odpoveď ako dnes existujúcu realitu na vedomie, preto nemienim opakovať interpeláciu a nežiadam ani osobitné hlasovanie, pán predsedajúci, o tejto interpelácii.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Berieme na vedomie, pani poslankyňa.
Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy boli obidve pani poslankyne prihlásené písomne.
Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa, do rozpravy? Áno. Biró Ágnes, registrujem. Pokiaľ nikto iný, aj pani poslankyňa Klára Sárközy, aj pán poslanec, odpovede. Pani Sárközy na odpovede sa hlásite? Nie. Dobre. A pani poslankyňa na interpelácie. Jasné. Ústne sa nehlási nikto. Ďakujem pekne.
Uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či sa k vystúpeniam chcú niektorí z prítomných členov vlády vyjadriť. Registrujem, že nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode a, samozrejme, hlasovať o tomto uznesení budeme v rámci stanoveného času.
Teraz mi dovoľte otvoriť bod
interpelácie poslancov.
Dovoľte mi pripomenúť § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje ústavný charakter tohto inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.
Do bodu interpelácie sa písomne prihlásili títo páni poslanci: pani poslankyňa Gibalová, Sabolová, Mikloš, Prokopovič a pán poslanec Viliam Novotný.
Pristúpime teraz k vystúpeniam týchto poslancov, potom, samozrejme, dáme možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie ústne.
Slovo má teda pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, vážení páni ministri, niektorí, dovoľte mi, aby som predniesla svoju interpeláciu na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška, ktorá bude vo veci poskytovania finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý slúži na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Vážený pán minister Janušek, uveďte, prosím, jednotlivo, ktorým žiadateľom, kedy a v akej výške boli od 1. septembra 2007 poskytnuté finančné prostriedky fondu na účely vymedzené ustanovením § 5 ods. 2 písm. c), ods. 1 písm. f) a § 5 ods. 3 písm. c) zákona 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Vo vašej odpovedi na moju interpeláciu uveďte, prosím, aj prehľad subjektov, ktorých žiadosti boli zamietnuté. Keďže tieto informácie potrebujem pre svoju poslaneckú prácu v dosť krátkom časovom úseku, chcela by som si uplatniť § 130 ods. 2 rokovacieho poriadku a poprosiť vás, pán predsedajúci, aby ste pri hlasovaní dali hlasovať o tom, že táto interpelácia je naliehavá, a preto sa určuje na odpoveď lehota, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.
Ďakujem, skončila som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Teraz vystúpi pani poslankyňa Sabolová, ale nie je v sále, ako registrujem, stráca možnosť vystúpiť.
Teraz vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, páni ministri, vážený pán podpredseda, najskôr by som sa chcel prihovoriť k vám, ak dovolíte a odcitovať vám § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý znie: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpeláciách odpovedať, alebo oznámi, že na ne bude odpovedať sám." Takže chcem vás poprosiť, keďže chcem interpelovať ministra, ktorý nie je prítomný a nie je prítomných 13 zo 16 členov vlády, keby ste Národnú radu oboznámili s tým, aké sú dôvody, že tu 13 členov vlády, vrátane jej predsedu nesedí.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku je vašou hlavnou úlohou nie pýtať sa predsedajúceho, na to máte procedurálny návrh, budem registrovať váš návrh ako procedurálny. Teraz ste sa prihlásili do bodu interpelácie. Interpelovať v zmysle rokovacieho poriadku predsedajúce nemôžete, pán Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ja vás neinterpelujem. Ja som vám položil otázku na základe § 130 ods. 7.
M. Číž, podpredseda NR SR: Nemáte mi právo položiť túto otázku týmto spôsobom. Takže nehnevajte sa, nemôžem ani na ňu reagovať.
I. Mikloš, poslanec: Takže na ňu neodpoviete. V poriadku. Beriem na vedomie, že vláda ignoruje parlament, pohŕda parlamentom a ignoruje ho. Ignoruje ho tak flagrantne, ako to dokazuje nielen neúčasť vlády, ale aj slovník, aký predseda vlády používa voči poslancom. Nakoniec aj to, akým spôsobom až demonštratívne dáva najavo, že nerozhoduje Národná rada, či už o zákone o štátnom rozpočte alebo o iných zákonoch. Takže len to potvrdzuje aroganciu moci tejto vlády a vládnej koalície a najmä to, akým spôsobom vníma vláda a predseda vlády postavenie parlamentu, ktorý je nadriadený vláde. To by som veľmi rád zdôraznil. Vláda sa zodpovedá parlamentu, nie naopak.
Vo svojej interpelácii interpelujem neprítomného ministra financií Jána Počiatka. Pán minister, v súvislosti s kauzou Tipos stále ostáva veľa otázok nezodpovedaných. Neodpovedá na ne ani správa o súdnom spore medzi spoločnosťou Športka, a. s., a spoločnosťou Tipos, národná lotériová spoločnosť, a. s., ktorú ste 2. 12. 2008 predložili do Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Túto kauzu považujem za veľmi závažnú, za takú, ktorá môže mať veľmi vážne dôsledky na verejné financie. Už doteraz na Cyprus vyplatené prostriedky vo výške takmer 500 mil. korún sú významnou položkou, ktorá sa môže ešte výrazne zvýšiť. Som preto presvedčený, že je v záujme občanov Slovenskej republiky, aby bola táto kauza dôsledne vyšetrená a aby boli podniknuté všetky právne a iné kroky, aby sa škody minimalizovali. Žiadam vás preto vo forme interpelácie poslanca Národnej rady o písomnú odpoveď na nasledovné otázky:
1. Pokúšalo sa ministerstvo financií od júla 2006 o mimosúdnu dohodu? Ak áno, za akých podmienok a prečo k nej nedošlo? Odpoveď prosím doložiť kópiami listov a zápisov z rokovaní.
2. Poznáte pána Rumana? Stretli ste sa s ním niekedy na ministerstve financií alebo inde?
3. Kedy ste zmenili názor na rozsudok v neprospech Tiposu, keď váš hovorca, ktorý ním je stále, označil rozsudok krajského súdu z marca 2007 v sume zhruba 1,5 mld. korún za nezákonný a nesprávny a Najvyšší súd v auguste 2008 tento rozsudok len potvrdil? V tejto istej súvislosti ma zaujíma, prečo ste nepripravovali podnet na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora už od marca 2007?
4. V akej výške bola stanovená odmena pre právnickú kanceláriu, ktorú Tipos najal po prehratom súdnom spore na krajskom súde v marci 2007?
5. Aké konkrétne právne a iné kroky podnikol Tipos, a. s., právne kancelárie zastupujúce Tipos, ministerstvo financií a vy osobne v kauze Tipos od júla 2006 až do vynesenia rozsudku Najvyššieho súdu v auguste 2008?
6. Aké konkrétne právne a iné kroky podnikol Tipos, a. s., právne kancelárie zastupujúce Tipos, ministerstvo financií a vy osobne od vynesenia rozsudku v auguste 2008 do 22. 10. 2008, kedy bol rozsudok doručený, resp. do 28. 10., kedy bola vyznačená jeho právoplatnosť?
7. Kedy a akým spôsobom Tipos informoval ministerstvo financií o prehratom súdnom spore? Doložiť kópiami listov, či iných písomností.
8. Kedy a akým spôsobom ste vy alebo vaše ministerstvo informovali vládu a predsedu vlády o prehratom súdnom spore a o návrhu ďalšieho postupu? Taktiež žiadam doložiť kópie listov, či iných písomností.
9. Kedy a ako Tipos, ministerstvo financií, váš hovorca, či vy osobne ste informovali verejnosť o kauze Tipos od rozhodnutia krajského súdu v marci 2007 do dňa 21. 11. 2008? Tiež žiadam doložiť kópiami mediálnych výstupov.
10. Kedy a akým spôsobom Tipos požiadal ministerstvo o návratnú finančnú výpomoc? Žiadam doložiť kópiu listu.
11. Kedy a kým bola podpísaná zmluva o návratnej finančnej výpomoci? Doložiť jej kópiu.
12. Kedy bola návratná finančná výpomoc schválená vládou? Ak nebola, na základe akého stanoviska, ktorého odborného útvaru ministerstva financií. Žiadam doložiť kópiu tohto stanoviska.
13. V ktorých iných prípadoch schvaľovala vláda návratnú finančnú výpomoc podľa § 13 zákona o rozpočtových pravidlách od júla 2006 do konca novembra 2008?
14. Dodržalo ministerstvo pri poskytnutí návratnej finančnej výpomoci zákon o štátnej pomoci? Požiadali ste odborné útvary o stanovisko, či je potrebná modifikácia štátnej pomoci? Aké bolo stanovisko odborných útvarov? Doložiť kópiu stanoviska.
15. Stretli ste sa s generálnym prokurátorom ku kauze Tipos, požiadali ste ho o stanovisko k možnosti podania mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora? Komunikovali ste s ním o tejto možnosti písomne? Ak áno, doložiť kópie listov, či iných písomností.
16. Aké bolo stanovisko právnej kancelárie k Tiposu k možnosti podania podnetu na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora? Doložiť kópie návrhov zo strany právnej kancelárie.
17. Prečo ste postup, ktorý zvolila vláda dňa 27. 11., teda novela Občianskeho súdneho poriadku, nenavrhli vláde realizovať už skôr, teda po vynesení rozsudku Najvyššieho súdu v auguste 2008, prípadne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v októbri 2008?
18. Kedy a ako ste informovali vládu a predsedu vlády o tom, že sa hodláte vzdať podnetu na mimoriadne dovolenie generálneho prokurátora?
19. Kedy a ako ste informovali vládu a predsedu vlády, že chcete uzavrieť s veriteľom dohodu o urovnaní?
20. Kedy a ako ste informovali vládu a predsedu vlády, za akých podmienok má byť táto dohoda uzavretá?
21. Kto z vlády okrem vás, kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu bol informovaný o obsahu tejto dohody pred jej podpisom 19. 11. 2008 a pred 27. 11. 2008?
22. Informovali ste pri schvaľovaní novely Občianskeho súdneho poriadku na mimoriadnej vláde dňa 27. 11. členov vlády o tom, že uzavretá dohoda o urovnaní s najväčšou pravdepodobnosťou ohrozí účinnosť využitia tejto novely v kauze Tipos? Ak nie, prečo ste o tom vládu neinformovali?
23. Prečo Tipos požadoval zapracovať do zmluvy klauzulu o dôvernosti, keď druhá strana to nepožadovala?
24. Je dnes Tipos v predĺžení? Má dnes, resp. kedy bude mať štatutár Tiposu povinnosť podať návrh na konkurz Tiposu?
25. Analyzovalo ministerstvo financií od júla 2006 aj možnosť dať Tipos do konkurzu? Ak áno, predložiť kópiu analýzy.
26. Existuje váš písomný súhlas s podpisom dohody o urovnaní? Doložiť kópiu.
27. Prečo je dohoda o urovnaní vypovedateľná len zo strany cyperskej firmy?
28. Prečo je platba za know-how v dohode o urovnaní dohodnutá na 400 miliónov korún, keď podľa rozsudku Najvyššieho súdu to bola čiastka okolo 110 miliónov korún?
29. Prečo je dohoda o urovnaní uzavretá pre Tipos za nevýhodnejších podmienok, ako bol rozsudok Najvyššieho súdu?
30. Aké kroky máte pripravené pre prípad, že veriteľ bude svoje práva vyplývajúce zo zmluvy, vrátane sankcií vymáhať exekúciou či súdnou cestou, vrátane medzinárodných arbitráží?
31. Pán minister, čo hovoríte na to, že cyperská firma Lemikon limited, ktorá má dostať miliardy od Tiposu, má sídlo v tom istom cyperskom hoteli ako spoločnosť blízka finančnej skupine J&T, ktorú ste navštívili na jachte na jar tohto roka?
Pán minister, chcem veriť, že je aj vo vašom záujme, aby sa kauza Tipos dôsledne vyšetrila a aby sa urobili všetky opatrenia na to, aby bol chránený verejný záujem, záujem občanov Slovenskej republiky. Preto očakávam, že nebudete mať žiadny problém odpovedať na moje otázky a odpovede doložiť aj kópiami dokumentov všade tam, kde je to možné.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Pavol Prokopovič. Pripraví sa pán poslanec Viliam Novotný.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, interpelujem ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, pod rezort ktorého patrí aj agenda bývalého ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku vo veci zjavnej krivdy a nespravodlivosti voči občianke Slovenskej republiky pani Anne Míľovej, bytom Hrnčiarska v Stropkove.
Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som predniesol stručnú genézu tohto smutného, skoro až tragikomického príbehu, ktorý sa skutočne stal a myslím si, že nie je zďaleka jediný a ojedinelý. Jeho tragédia je v tom, že naša spoločnosť ani v prvej dekáde nového tisícročia bez ohľadu na to, o ktorú vládu ide, nenašla spôsob ako napraviť zjavné krivdy spáchané pred desiatkami rokov, že nenašla spôsob ako hmotne, ale čo je možno aj dôležitejšie, ako morálne odškodniť tých, ktorí boli hrubým spôsobom poškodení vtedajším režimom.
Ale aby som vysvetlil, o čo tu ide. V roku 1948 si pán Ladislav Klikušovský, otec spomínanej pani Anny Míľovej zriadil na vlastnom pozemku tehelňu, na vybavenie ktorej si vzal pôžičku na nákup strojov do tehelne, vybudovanie poloholandskej pece, sušiarne, kancelárie, skladu a podobne. O dva roky na to, keď ešte zďaleka pôžička len začala byť splácaná, v roku 1950 došlo k nedobrovoľnému znárodneniu tehelne. Štát prebral celú tehelňu s príslušenstvom aj s pozemkom, ale pôžičky na vybudovanie tehelne neprebral. Pán Klikušovský, jeho manželka aj dcéra, keďže žila s rodičmi v spoločnej domácnosti, tieto pôžičky museli splácať. Pán Klikušovský ich splácal až do svojej smrti. Po jeho smrti prešli pôžičky na jeho dcéru pani Míľovú. Pani Míľová bola zamestnaná, chodila riadne do práce, avšak prakticky všetky zarobené peniaze musela na základe exekučných príkazov odvádzať na splácanie pôžičky na tehelňu, ktorú de facto a aj de jure absolútne vlastnil štát. Takže štát tehelňu zobral, avšak čo je na tom najtragickejšie, úroky z pôžičky rástli. Pani Míľová so svojou starou a chorou matkou neboli schopné takéto, na tie časy obrovské, sumy splácať, a keďže na pôžičku bolo záložné právo na rodičovský dom a hrozilo, že oň prídu, tak museli darovať štátu aj všetky svoje ostatné pozemky, ktoré vlastnili, spolu 9 ha. Ale ani to nestačilo, tak pani Míľová musela aj naďalej celú svoju výplatu dávať na splácanie pôžičky.
Neviem, či si vie niekto z nás predstaviť chodiť do práce a odovzdávať skoro celú svoju výplatu štátu a ešte sa báť, aby vám nevzali aj vlastný dom. Tu je potrebné uviesť, že pani Míľová sa domáhala na súde ešte v čase, keď štát znárodnil tehelňu, aby prebrali aj pôžičky viazané k tejto tehelni, no neúspešne. Odpoveďou jej bol podľa jej vlastných slov iba arogantný úsmev vtedajších mocipánov. Nádej pre pani Míľovú svitla po roku 1989. Vtedy si uplatnila v rámci reštitúcie už v roku 1991 nárok na odškodnenie za tehelňu a potom v roku 2004 nárok na vrátenie pozemkov, spomínaných 9 ha. Štát vrátil pozemky, ale, a tu prosím o vašu pozornosť, zároveň požiadal, aby pani Míľová doplatila zvyšok pôžičky spred desiatok rokov, lebo vraj podľa zákona vyplýva povinnosť, že po navrátení vlastníctva k pozemku musí zaplatiť štátu nedoplatok akejsi prídelovej ceny. Ja sa pýtam, aká je toto prídelová cena, veď poškodená pani splácala pôžičku za niečo, čo jej vzal štát. Chodila do práce a odovzdávala všetky zarobené peniaze štátu a pritom štát mal v rukách celú tehelňu a bola nútená dokonca spolu s ešte vtedy žijúcou matkou darovať svoje pozemky štátu, len aby neprišli o strechu nad hlavou, o svoj rodičovský dom.
Niektorí si možno poviete, že to snáď ani nie je možné, že to predsa nie je možné v žiadnom a už vôbec nie v demokratickom štáte. To je však len jeden problém. A ten druhý a hlavný pre starú pani Míľovú je ten, že si riadne a v termíne uplatnila v čase reštitúcií nárok na odškodnenie za tehelňu. Vtedy poslala na vtedajšie ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku žiadosť spolu so znaleckým posudkom tehelne. V žiadosti uviedla aj žiadosť o náhradu za stroje, aj keď poslala starý znalecký posudok, pretože tie stroje už neexistovali, nakoľko štát ich previezol hneď po ich zmocnení do iných tehelní po Slovensku. Z uvedeného ministerstva privatizácie, ani z ďalších nástupníckych organizácií však žiadnu odpoveď a už vôbec nie odškodnenie dodnes nedostala. Myslím si, že nie je potrebné žiadne právnické vzdelanie, aby sme mohli konštatovať, že pani Míľová mala a stále má v rámci reštitúcií nárok nielen na nehnuteľný, ale aj na hnuteľný majetok, kde práve stroje a zariadenia patria. Ako občianka Slovenskej republiky pani Míľová úplne oprávnene žiada, keďže si nárok uplatnila v čase reštitúcií, poslala žiadosť, posudok ako aj ďalšie potrebné doklady, aby bola jej oprávnená žiadosť uznaná, aby jej bolo oznámené, ako má ďalej postupovať. K týmto skutočnostiam sú priložené všetky potrebné doklady, všetky žiadosti, dokonca aj doklady o exekúcii jej platu v prospech pôžičky.
Uvedená pani Míľová ma oslovila ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ako stará žena, ktorá roky pracovala a výplatu odovzdávala štátu, bála sa o vlastný dom a dnes, keď by štát mal napraviť krivdy, ktoré sa stali za bývalého režimu, tak roky a roky už nereaguje na jej apel o nápravu takejto krivdy. Pani Míľová sa nezaujíma o politiku, nechce nikoho uraziť, ani kritizovať, doslovne mi povedala: "Prosím vás, pomôžte mi vy, poslanci Národnej rady dovolať sa spravodlivosti a zabezpečte nápravu škody za majetok, ktorý nám bol nielen protiprávne znárodnený, ale ktorý sme aj potom museli dlhé roky v strachu a v neistote splácať, aj keď ich užívateľom bol štát."
Vážený pán minister, na základe toho si vás dovoľujem požiadať o preverenie a prešetrenie tohto smutného príbehu, o nápravu krívd, ktoré spôsobil pani Míľovej a jej rodine náš štát. A moja otázka na vás je len jedna, aby ste mi potom dali na to odpoveď, ako ste v tomto smere postupovali.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Registrujem koniec vašej interpelácie. Pán poslanec, ďakujem.
Ako posledný písomne prihlásený je pán poslanec Viliam Novotný. Viliam Novotný, máte slovo, pán poslanec. Ďakujem pekne.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, interpelujem ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.
Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., a činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese. Dňa 29. októbra sme vám spolu s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Ivanom Miklošom poslali otvorený list, v ktorom sme konštatovali, že pán Richard Demovič podľa nášho názoru stratil odborné a morálne predpoklady, ako aj dôveryhodnosť na vykonávanie funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tomto liste sme vás žiadali, aby ste v zmysle zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach neodkladne navrhli vláde Slovenskej republiky odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Richarda Demoviča. Keďže do dnešného dňa ste na tento list neodpovedali, využívam právo poslanca Národnej rady Slovenskej republiky interpelovať vás v predmetnej veci.
SDKÚ - DS so znepokojením sledovala okolnosti zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., ako aj konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese. Dôvodom boli indície o zlyhaní Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v procese pred a po zániku Európskej zdravotnej poisťovne. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ - DS Ivan Mikloš preto prostredníctvom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu inicioval poslanecký prieskum na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý sa uskutočnil dňa 18. septembra 2008. Na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ - DS Viliama Novotného Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo schválil vypracovanie správy o okolnostiach zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., a činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese, ktorú výbor prerokoval na svojom rokovaní 23. septembra 2008. Na základe výsledkov poslaneckého prieskumu a obsahu vyššie uvedenej správy je zrejmé, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením predsedu úradu Richarda Demoviča v celom procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., opakovane pochybil.
Od konca januára 2008 úrad pre dohľad vedel, aká bola predbežná účtovná závierka Európskej zdravotnej poisťovne za rok 2007. V tejto chvíli bolo zrejmé, že boli naplnené ustanovenia zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach, na základe ktorých mal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navrhnúť ozdravný plán a v prípade jeho neschválenia zaviesť nútenú správu.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však konal nedostatočne. 2. mája 2008 Európska zdravotná poisťovňa ohlásila svoj zánik a vstup do likvidácie. Nekompetentné rozhodnutia úradu pre dohľad však pokračovali ďalej. 6. mája 2008 úrad pre dohľad rozhodol o dočasnom prevode poistného kmeňa na Spoločnú zdravotnú poisťovňu a ani sa nepokúsil o odplatný prevod poistného kmeňa napriek tomu, že o neho v tom čase bol záujem a mohli sa tak získať finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok veriteľov, predovšetkým poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Koncom augusta 2008 rozhodol úrad pre dohľad o prevode poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu a podľa hovorcu úradu pre dohľad mal o tomto prevode rozhodnúť likvidátor, čo je v jasnom nesúlade so zákonom 581/2004 o zdravotných poisťovniach.
Pán minister, som presvedčený o tom, že zákon 581/2004 o zdravotných poisťovniach pamätá na všetky možnosti, ktoré sa v tomto procese udiali a pri jeho dodržiavaní nemuselo dôjsť k takým škodám ako v tomto prípade. Keďže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením predsedu Richarda Demoviča v procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., opakovane pochybil tým, že nevyužil zákonom stanovené možnosti na minimalizáciu škôd, bude musieť záväzky Európskej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pravdepodobne znášať štát, ako ste to verejne naznačili. Na základe vyššie uvedeného pán Richard Demovič stratil odborné a morálne predpoklady, ako aj dôveryhodnosť na vykonávanie funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Žiadam vás, aby ste v tejto veci zaujali jasné stanovisko a v zmysle zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach neodkladne navrhli vláde Slovenskej republiky odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Richarda Demoviča.
Ďakujem pekne, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Novotný bol posledný z písomne prihlásených rečníkov.
Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási v rámci tohto bodu ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Sabolová. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.
Slovo má pán poslanec Kahanec, nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Vážená pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcel by som interpelovať ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Chrbeta. Dovoľte mi teda uviesť interpeláciu na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, Jána Chrbeta, vo veci riešenia problému čerpania prostriedkov Európskej únie na výstavbu verejnej kanalizácie pre menšie obce.
Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci výstavby verejnej kanalizácie pre menšie obce aj v súvislosti s vaším vyjadrením v médiách o snahe odstrániť diskrimináciu menších obcí pri čerpaní prostriedkov Európskej únie pre túto oblasť.
Krátko po vašom vymenovaní do funkcie ministra životného prostredia ste pre televíziu Markíza prezentovali svoj zámer zrušiť podmienku oprávnenosti pre čerpanie finančných príspevkov z eurofondov pre obce do 2 000 obyvateľov na výstavbu verejnej kanalizácie. Týmto vám chcem za seba aj za všetkých starostov menších obcí, ktorých je predovšetkým na východnom Slovensku absolútna väčšina, vyjadriť podporu pri tejto vašej snahe.
Som si vedomý záväzkov, našich záväzkov voči Európskej únii týkajúcich sa zachytávania a úpravy komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 1 000 obyvateľov a do roku 2015 v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 obyvateľov, ktoré nemajú verejnú kanalizáciu. Tieto záväzky sa však týkajú aj aglomerácií menších ako 2 000 obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia. Zároveň som presvedčený, že vylúčenie menších obcí z procesu súťaže a možnosti čerpať nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Životné prostredie nebolo správne. Dobre pripravený ekonomicky výhodný a prevádzkovo efektívny projekt s rýchlou návratnosťou by mal byť tou správnou podmienkou pre výber i cestou pomoci k riešeniu problémov našich obcí.
Vážený pán minister, zaujímajú ma teda vaše ďalšie kroky, ktoré podniknete, aby ste túto diskrimináciu malých obcí odstránili.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sárközy, po nej sa pripraví pán poslanec Slafkovský.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, interpelujem ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vážená pani ministerka, vláda na svojom zasadnutí dňa 26. novembra 2008 ratifikovala Európsku sociálnu chartu. Tá vo svojom 14. článku Právo na prospech zo sociálnych služieb hovorí o tom, že na zabezpečenie účinného výkonu práva na sociálne služby sa zmluvné strany zaväzujú podporovať alebo organizovať služby použitím metód sociálnej práce, ktoré pomôžu jednotlivcom a skupinám v spoločenstve pri ich rozvoji a prispôsobení sociálnemu prostrediu, ako aj podporovať účasť jednotlivcov a dobrovoľníkov alebo iných organizácií pri zriaďovaní alebo udržiavaní takýchto služieb.
Pani ministerka, myslíte si, že 30. októbra 2008 Národnou radou Slovenskej republiky prijatý vládny návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je v súlade s touto chartou? Som presvedčená o opaku. Je totiž pravdepodobne diskriminačný a likvidačný pre neverejných poskytovateľov. Zastávam názor, že príjemcom pomoci, ktorým by mal zákon zabezpečovať ich práva, bude tento návrh zákona naplnenie ich práv skôr sťažovať.
Za neprijateľný považujem, takisto ako aj 51 organizácií z celého Slovenska poskytujúcich sociálne služby, ktoré sa v otvorenom liste obrátili aj na prezidenta Slovenskej republiky, aby zákon o sociálnych službách vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu najmä § 8 ods. 2 a 3 tohto zákona. Žiaľ, pán prezident to neurobil a zákon 20. novembra nadobudol účinnosť.
Na základe uvedeného paragrafu akúkoľvek sociálnu službu zabezpečuje obec, resp. vyšší územný celok. A až keď sa u verejných poskytovateľov nenachádza miesto, môžu byť obcou, resp. vyšším územným celkom oslovení neverejní poskytovatelia. Verím, že záujmy občana sociálnej núdze sú na prvom mieste. Nový zákon ale oberá občana o právo slobodne si vybrať poskytovateľa, ktorého považuje za najkvalitnejšieho a vyhovuje jeho potrebám.
Túto istú interpeláciu som poslala aj pánovi podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi ako podpredsedovi, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie antidiskriminačného zákona.
Ďalšia moja interpelácia sa takisto týka ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vážená pani ministerka, podľa dostupných mediálnych informácií ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vrátilo do rozpočtu ministerstva financií sumu v hodnote 1 mld. korún. Odôvodnilo to tým, že sa nevalorizovali rodinné prídavky a počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi sa znížil o 44 tisíc osôb.
Vážená pani ministerka, myslíte si, že je správne, ak vláda, ktorá deklaruje budovanie silného sociálneho štátu, vracia nevyužité rozpočtované prostriedky v danom kalendárnom roku z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto toho, aby ich využila na zlepšenie sociálnej situácie rodín?
Túto istú interpeláciu som poslala aj premiérovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Ďakujem pekne.