M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec Bačík, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Želáte si? Máte slovo.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani ministerka, veľmi pekne ďakujem za odpoveď. Ja si myslím, že k tomu nie je čo dodať a z mojej strany, ak by som mohol skonštatovať to, čo tu bolo z vašej strany povedané, ja si myslím, že takýto balík sociálnych opatrení si tu nepamätáme minimálne za posledných 10 rokov a viac.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: 21.
B. Bačík, poslanec: 21. Ale ak dovolíte, napriek tomu, že ste podľa časomiery veľmi dlho rozprávali, ja by som ešte predsa dal doplňujúcu otázku a dotknem sa tej témy, kde ste spomenuli tú kapitolu odchodu veku do dôchodku. Pani ministerka, chcem sa spýtať, že sú určité rizikové povolania, ktoré pri výkone svojich činností niekedy prinášajú aj to, že dochádza k ohrozeniu zdravia, niekedy aj života. Chcem sa spýtať preto, či váš rezort pod vaším vedením neuvažuje do budúcnosti znížiť vek odchodu do dôchodku v takýchto rizikových kategóriách povolaní. Ďakujem.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne za túto doplňujúcu otázku, pán poslanec. Ja v tejto súvislosti musím povedať, že sa venujeme aj tejto otázke a tejto problematike. Poviem, vyberiem taký jeden príklad a jedno povolenie, ale netýka sa to len jedného povolania. My sme sa napríklad venovali problematike baníkov. V priemere sa baníci na Slovensku dožívajú 57,5 roka. Ak takýto baník má pracovať do 62 rokov, skutočne je potrebné prijať nejaké opatrenia, ktoré to budú riešiť. V tejto chvíli nemôžem hovoriť o tom, či budeme skutočne skracovať, ale prijmeme také opatrenia, ktoré umožnia občanovi šetriť jeho zdravie a najmä v povolaniach, kde to zdravie je skutočne vystavené veľkým náporom a vlastne je ohrozený aj život. Znovu zopakujem, ja som vypichla len jednu problematiku. Pracujeme na tom. V decembri tohto roku, čiže to je už čo nevidieť, chceme predstaviť a prerokovať so sociálnymi partnermi v rámci Hospodárskej a sociálnej rady aj stratégiu postupu pri riešení dôchodkového systému ako-takého. Máme osobitné stanovisko v tých krokoch, ktoré vlastne by sme radi pripravili, je to stanovisko Medzinárodnej organizácie sociálneho zabezpečenia, ktorá nás skutočne podporuje v týchto krokoch a ja som presvedčená, že predstavíme takúto stratégiu a povieme potom konkrétne kroky.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tomáš Galbavý, ale zisťujem, že nie je v sále. Takže na jeho otázku sa neprihliada.
Takže pristúpime k tretej vyžrebovanej. Tretiu otázku vyžrebovali otázku pani poslankyne Moniky Smolkovej, ktorú položila ministrovi financií Slovenskej republiky... (pani ministerka, ďakujem pekne) ... ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, môžete nám objasniť históriu kauzy Tipos?"
Pán minister, máte slovo.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Myslím si, že v tejto kauze je nutné vrátiť sa niekoľko rokov dozadu a to najmä do momentu, keď akcionármi Športky boli ešte športové zväzy. Ešte za minulých vlád správa finančnej kontroly ministerstva financií vykonala finančnú kontrolu v týchto športových zväzoch a tieto zistili porušenie rozpočtovej disciplíny súvisiace s použitím finančných prostriedkov v súvislosti so Svetovou zimnou univerziádou v roku 1999. Následne vyrubili Športke pokutu, ktorá sa v priebehu rokov zväčšovala a vlastne len vďaka penále narástla až na sumu 830 miliónov. Vtedy bývalý minister financií pán Mikloš inštruoval zahájenie exekúcie, v rámci ktorej Športka prišla, najmä tieto športové zväzy prišli o všetok svoj majetok, ako aj akcie Športky. Vlastne v takto režírovanej exekúcii sa podarilo súkromnej firme nadobudnúť kľúčový balík akcie Športka, čiže ovládnuť Športku a išlo o veľmi zaujímavý prípad, keď za 21 miliónov korún bola predaná majorita Športky, pričom nominálna hodnota týchto akcií predstavovala 85 miliónov.
Tu je dôležité si uvedomiť, že táto exekúcia bola vlastne vedená ministerstvom financií. Čiže platba aj tak končila u štátu. Čiže, tak ako vtedy odpustili v rámci tejto exekúcie 700 miliónov, bolo možné aj túto cenu len započítať a nadobudnúť tieto akcie v podstate späť za nulovú hodnotu. Napriek tomu toto sa nestalo a vtedy už bolo jasné, že Športka vedie siahodlhý spor s Tiposom o používanie práv k tým číselným a lotériovým hrám, kde tiež tá suma narastala, aj suma tých žalôb stále narastala. Čiže existoval tu nevysporiadaný spor, ktorého hodnota stále narastala a možnosť vyriešiť ho jednoducho tak, že by sa v rámci exekúcie v rámci štátu započítala táto hodnota 21 miliónov korún v exekúcii a štát by nadobudol tieto akcie Športky, ergo žiadny spor by neexistoval. No, ale nestalo sa tak a teda za týchto 21 miliónov nadobudol súkromník, súkromná spoločnosť tieto akcie a tým aj všetky práva k tomuto sporu, o ktorom sa tu dnes bavíme.
Čo je úplne zvláštne, nehovoriac o tom, že v tejto exekúcii športové kluby, športové zväzy prišli o všetok majetok, ako boli Športhotel Bojnice, Hotel Fis, Areál snov na Štrbskom Plese a iné pozemky a nehnuteľnosti. V podstate ich takto zlikvidovali. Čo je ale veľmi zaujímavé, čiže súkromník vstupuje do spoločnosti Športka a ovládne ju za 21 miliónov korún a o nejaký rok neskôr práve štátny Tipos, s ktorým sa Športka súdi, kúpi od Športky malú dcérsku spoločnosť Športka plus za 23 miliónov. Pričom majetok tejto kupovanej firmy bol iba 1,8 milióna a zvyšok bol takzvaný good will, teda nehmotné práva.
Čiže, aby som to zrekapituloval, štát, keď mohol veľmi jednoduchým spôsobom v rámci ním režírovanej exekúcie nadobudnúť úplne ľahko, v podstate len zápočtom všetky tieto majoritné a ovládnuť Športku sám, tak to neurobil, ale pustil do toho súkromníka, aj keď vedel, že Športka vedie spor s Tiposom, ktorému proste narastala kontinuálne tá suma, pustil do toho súkromníka za 21 miliónov a potom o rok na to kúpi od neho, alebo o nejaký čas na to, kúpi od neho štátny Tipos, od tohto súkromníka, nejakú malú dcérsku firmu za 23 miliónov, z čoho 21 miliónov boli nehmotné práva. Čiže nemajetnú firmu, len akože hodnota nejakých práv. Následne ináč túto firmu sa Tipos snažil používať, ale dnes už ani neexistuje, pretože ten biznis, na ktorom to bolo postavené, úplne skrachoval. Takže tu je prapôvod celého problému, ktorý sa potom následne ťahal ďalej v štýle snahy zo strany Športky o pokusy o zmier, ktoré boli odmietané.
Ale opäť je tu jeden zaujímavý moment, kedy 27. 1. na riadnom valnom zhromaždení na ministerstve financií zástupca akcionára pán Mikloš rozhodol o tom, aby Tipos uzavrel dohodu o mimosúdnom urovnaní so spoločnosťou Športka. Táto dohoda sa nezrealizovala, údajne vraj kvôli nejakým nezrovnalostiam v textoch, a teda by ma zaujímalo, čo presne boli nezrovnalosti v textoch, lebo možnosť vyriešiť spor v ten moment bolo za 30 mil. plus v podobe reklamy ďalších 10 mil., ale v priebehu šiestich rokov, čiže v tom prvom roku by to bolo iba 40 mil. a následne ešte po 10 mil. pár rokov, čiže toto bol úplne ďalší moment v roku 2003, kedy bolo možné bez akýchkoľvek problémov vyriešiť celý tento problém, ktorý sa tu ťahal roky. To sa tiež teda nestalo.
A ďalej prichádza ten moment, čo je 6. 7. 2004, kedy bol vydaný prvý čiastočný rozsudok, ktorý hovoril o tom, že Tipos je povinný zaplatiť Športke, vtedy to bola suma 109 mil. plus, 109 mil. spolu s úrokmi z omeškania. Čiže existoval rozsudok, ktorý potvrdzoval, že nejaký problém tu naozaj zásadný je a bola dohoda alebo možnosť ukončiť to teraz za 135 mil. a plus kúpa tých akcií Športky plus, o ktorej som hovoril predtým.
A teraz, čo je zaujímavé. Čiže nedošlo k tomu urovnaniu za tých 135 mil., ale ku kúpe akcií Športky plus, to je za tých 23 mil. došlo, čomu úplne nerozumiem prečo. Prečo sa to teda už nevyriešilo opäť celé? Čiže tu je niekoľko momentov, kedy to bolo úplne bez problémov možné vyriešiť, avšak, samozrejme, nekonaním to pokračovalo ďalej, ale ten spád už potom, samozrejme, bol oveľa rýchlejší, a to najmä z toho dôvodu, že potom rozhodol krajský súd. Tento čiastočný rozsudok bol síce zrušený Najvyšším súdom, ale len z toho dôvodu, že tam boli určité procesné pochybenia, že nerozhodoval o veci ako o celku. Ale to nebolo dôležité.
Následne na to rozhodol krajský súd 1. 3. 2007, proti čomu sa Tipos snažil odvolávať, aj sa odvolával, avšak 7. augusta 2008 bol tento rozsudok potvrdený Najvyšším súdom. Tým sa stal tento rozsudok právoplatným a vykonateľným. Teda, aby som bol úplne presný, vyznačením právoplatnosti sa stal právoplatným a vykonateľným bez možnosti odvolania. Vtedy bola už len otázka, tá právoplatnosť bola vyznačená 28. 10. Prvý kontakt sa odohral s veriteľom 6. 11., ale už do 7. 11. ukladal tento právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu Tiposu zastaviť hry. Čiže právoplatnosť bola vyznačená 28. 10. , 7. už bolo treba zastaviť hry, 6. bol prvý kontakt s veriteľom. To znamená, že bol len jeden deň na to, uskutočniť a vyriešiť a rozhodnúť sa, čo s touto spoločnosťou bude ďalej. Pretože pripadali do úvahy len dve možnosti, buď vykonať právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu, alebo nechať a pustiť firmu Tipos do úpadku, pretože 7. by sa to stalo, 7. by Tipos musel prestať podľa rozsudku hrať.
Čo by to znamenalo v číselnom vyjadrení? Plnenie rozsudku, ako iste viete, je presne vypočítané tak, ako je to stanovené, je v hodnote 1,9 mld., čo by znamenalo pustiť firmu do úpadku. Tak to je, samozrejme, vec, o ktorej sa tu môžeme baviť úplne v jemných detailoch, ale v hrubých črtách firma Tipos odvádza do štátneho rozpočtu plus, mínus miliardu ročne, čiže akékoľvek pozastavenie činnosti na dobu, povedzme, jedného roku by znamenalo len na odvodoch štátu a na príjmoch štátu výpadok 1 miliardy, nehovoriac o tom, že k začiatku novembra disponoval Tipos aktívami, likvidným majetkom spadajúcim do konkurznej podstaty zhruba v hodnote 1,5 mld., z čoho len stav účtov bol 1,1 mld.
Čiže, keby išiel Tipos do konkurzu, veriteľ by ovládol v konkurze, samozrejme, ako majoritný veriteľ všetok tento majetok, čiže aj tak by sa uspokojil, teda štát by prišiel o túto 1,5 mld. Keby sme aj chceli obnoviť činnosť hier inou alternatívnou firmou, jej vybudovanie by trvalo určite nejaký čas, podľa nášho odhadu minimálne rok, a to hovorím minimálne, pretože zrekonštruovať celý ten systém, sieť distributérov a vôbec celý systém ako-taký, proste vybudovanie firmy, takejto veľkej firmy, sa nedá urobiť zo dňa na deň, čiže to by bol výpadok príjmov minimálne v hodnote 1 mld. v priebehu jedného roka, čo som teda ešte optimista, že by to trvalo iba rok, a samotné založenie Tiposu, to znamená, nadobudnutie opäť všetkých práv, hmotného majetku, nehmotného majetku a infraštruktúry by stálo podľa nášho odhadu tiež zhruba miliardu. Čiže, stálo rozhodnutie medzi - samozrejme, že my tiež nie sme spokojní s tým, že ten súd dopadol tak, ako dopadol, ale tak to je a keď máme rešpektovať rozhodnutie súdu, stáli sme pred rozhodnutím, či zaplatiť 1,9 mld. alebo prísť o 3,5 mld. No a zvyšok už poznáte.
Ďakujem, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, máte možnosť v rozsahu 2 minút. Máte slovo, zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Smolkovej.
M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, chcem sa poďakovať, že ste nám tu vysvetlili vznik tejto kauzy a celú históriu, len škoda, že toto nepočul otec tejto kauzy pán poslanec Mikloš, ale zrejme si to prehrá a zamyslí sa nad tým, že by si mal spytovať svedomie a zobrať časť zodpovednosti aj na seba. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Chcete ešte reagovať, pán minister?
J. Počiatek, minister financií SR: Len dodatok. Myslím si, že to ste optimistka, pretože tie fakty sú nespochybniteľné a naozaj vpustiť súkromného, prapôvod a prazáklad celej tejto kauzy vznikol vtedy, keď štát mohol jednoduchým spôsobom ukončiť celý tento spor ovládnutím Športky za 21 mil. vo svojej ministerstvom režírovanej exekúcii, čo by bol úplne najjednoduchší spôsob, aký sa dal. Nie, neurobili tak, práve naopak, ešte od tohto súkromníka kúpili malú nepodstatnú dcérsku firmu za 23 mil.
Ďakujem, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Vážené kolegyne, kolegovia, musím vám oznámiť, že čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu.
Vzhľadom na známe potrebné kroky pri prepnutí technického zariadenia, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Po 5 minútach budeme pokračovať v rokovaní o štátnom rozpočte.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Budeme pokračovať v prerokúvanom bode programu, ktorý sme prerušili, a to je štátny rozpočet na rok 2009.
Poprosím ešte spravodajcu a predsedu finančného výboru, aby sa dostavil do sály, pretože budeme pokračovať v rokovaní. Ešte poprosím o chvíľu pozornosti. Poprosím pána predsedu finančného výboru, ktorý je spravodajcom zákona o štátnom rozpočte, pokiaľ sa nachádza v blízkosti budovy a je v zajatí žurnalistov, aby prerušil tento akt a dostavil sa do sály.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 29. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009,
ako viete tlač 771.
Do rozpravy sú ešte prihlásení dvanásti poslanci. Teraz vystúpi pán poslanec Szigeti. Pripraví sa pán poslanec Petrák.
Pán poslanec Szigeti, máte slovo.
L. Szigeti, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, napriek tomu, že účasť a prítomnosť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale ani členov vlády Slovenskej republiky nesvedčí o tom, my napriek tomu rokujeme o najdôležitejšom zákone roka, podľa ktorého budeme hospodáriť na Slovensku v roku 2009.
Je to v podstate prvý rozpočet, v ktorom finančné objemy sú uvedené len v eurách, čo podľa môjho posúdenia je veľká škoda a pripájam sa k slovám tých poslancov, ktorí to kritizovali podobne ako ja, pretože duálne uvedenie finančných objemov by uľahčilo prácu nielen poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale všetkým tým, ktorí študujú, sledujú a zaujímajú sa o návrh štátneho rozpočtu pre rok 2009.
Ekonomické perspektívy na budúci rok síce nie sú také pozitívne, priaznivé, ako boli pred rokom, ale predsa odhadovaný 4,5-percentný nárast hrubého domáceho produktu nám dáva dostatočnú nádej na prijatie slušného, vyváženého rozpočtu, zabezpečujúcu potrebnú dynamiku rastu vo všetkých oblastiach.
Vo svojom vystúpení sa chcem venovať tej oblasti, ktorú aj vláda Slovenskej republiky podľa programového vyhlásenia vlády považuje za základný prostriedok ďalšieho rozvoja spoločnosti, a to je výchova, vzdelávanie, veda a výskum, čo je jednoznačne prioritou aj v zmysle programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Dovoľte mi citát z tohto programového vyhlásenia: "Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu." Uvidíme, akou prioritou je to pre rok 2009.
Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva školstva vyjadrený v absolútnych číslach je na prvý pohľad veľmi sľubný, veď 65 mld. 400 mil. Sk je najväčším balíkom spomedzi všetkých kapitol štátneho rozpočtu pre rok 2009. Avšak 10 % z tejto sumy sú prostriedky z rozpočtu Európskej únie a po očistení o prostriedky na spolufinancovanie, čo predstavuje 1 mld. 15 mil. korún, samotný rozpočet je už len 57,7 mld. Sk.
V programovom vyhlásení vlády je predsavzatie a vytýčený cieľ, aby financovanie školstva do konca volebného obdobia bolo na úrovni 5 % z hrubého domáceho produktu. Ja si uvedomujem, že ešte nie je koniec volebného obdobia, ale táto suma je len o niečo viac ako 4 % z hrubého domáceho produktu, čo je vlastne o niekoľko stotín menej, ako to bolo vlani v roku 2008. Teda, dá sa povedať, že vláda Slovenskej republiky neplní svoje programové vyhlásenie v tejto oblasti. Väčšina programov kapitoly ministerstva školstva sa spolieha na prostriedky z Európskej únie, ktorých čerpanie poznáme a podľa skúseností aj z minulosti, aj teraz a obávam sa, že aj v budúcnosti bude veľmi pomalé a neisté, na čo sa spoľahnúť podľa môjho názoru nedá.
Najviac prostriedkov je rozpočtovaných na regionálne školstvo vo výške 39,6 mld. Sk, čo je v percentuálnom vyjadrení hlboko pod úrovňou krajín Európskej únie. Je síce 9-percentný nárast oproti roku 2008, ale bez prostriedkov Európskej únie tento nárast je len 6-percentný, čo ledva vykryje prostriedky na úpravu platov. Žiaľ, na zabezpečenie rozvojových impulzov takmer nič neostáva. V podprograme Informatizačné zabezpečenie regionálneho školstva je nulové navýšenie, v zabezpečení inšpekčnej činnosti regionálneho školstva je navýšenie o 1,8 %. Ak si uvedomujeme, že v máji tohto roku sme prijali nový školský zákon, kde sme posilnili úlohy a postavenie štátnej školskej inšpekcie, tak si myslím, že je odôvodniteľné, aby aj finančné prostriedky pre štátnu školskú inšpekciu boli navýšené v oveľa vyššej miere, ako je to v predloženej správe, v predloženom materiáli. Na zabezpečenie profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov v kariérnom systéme je v štátnom rozpočte pokles o viac ako 13 %. Nenormatívne výdavky poklesli o viac ako 1 %. Na učebnice dávame len o 9 mil. korún viac ako predtým. Vlani to bolo 247 miliónov korún a teraz je to 256 miliónov korún.
A dovoľte mi, aby som sa tu pozastavil na chvíľku a apeloval znova na v máji prijatý nový školský zákon. Prijali sme nový školský zákon a mnohí si myslia, že to stačí. V máji sme tu hovorili o tom, že na zabezpečenie reformy vzdelávania na Slovensku je nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou prijatie nového školského zákona. Naštartovali sme reformu vzdelávania. Hovoríme neustále o obsahovej reforme, ale neuvedomujeme si to, že k reforme vzdelávania potrebujeme aj zvýšené finančné prostriedky. Veľa sa píše o tom, veľa sa hovorí o tom, aké ťažkosti a problémy majú naše základné a stredné školy. Nemajú učebnice, žiaci sa nemajú z čoho učiť a pedagógovia vyučovať. Poznáme, aké problémy sú v 5. ročníkoch základných škôl napríklad z biológie. Vyučuje sa z 5 učebníc. Aké problémy sú v 1. ročníkoch základných, stredných škôl, keď slovenský jazyk a literatúra sa vyučuje z troch učebníc. V tomto roku neboli vydané žiadne nové učebnice v rámci reformy vzdelávania na obsahovú reformu.
Chcel by som vás upozorniť na to, že v roku 2009 od 1. septembra budeme potrebovať nové učebnice v 6. ročníkoch, v 1. a 2. ročníku, v 5. a 6. ročníku základných škôl, v 1. a 2. ročníku stredných škôl. Z tohto finančného objemu tieto nové učebnice sa zabezpečiť nedajú. 9-miliónové navýšenie pre rok 2009 je málo. My sa tu bavíme a rozprávame už pomaly tri mesiace o učebniciach pre národnostné školstvo a neuvedomujeme si, že nemáme peniaze na vydávanie nových učebníc pre školy s vyučovacím jazykom slovenským pre spomínaných šesť ročníkov, ktoré som tu pred chvíľou vymenoval. Nestačí prijať školský zákon, treba zabezpečiť aj finančné krytie pre obsahovú reformu a to som spomínal len učebnice.
Treba podotknúť, že máme nový obsah. Máme štátne vzdelávacie programy a školské vzdelávacie programy. Na prípravu a zabezpečenie týchto programov potrebujeme vzdelávať pedagógov. Potrebujeme posilniť metodicko-pedagogické centrá. Potrebujeme rozvíjať ďalšie vzdelávanie pedagógov, ani na to nemáme v štátnom rozpočte alokované finančné prostriedky. Tak povedzte mi, akým spôsobom ministerstvo školstva a vláda Slovenskej republiky zabezpečuje v budúcom roku reformu vzdelávania a obsahovú reformu. Z týchto prostriedkov asi nijako.
Dovoľte mi hovoriť aj o úspešnom projekte Infovek. Infovek stagnuje. Pre rok 2009 je tam takisto nulové navýšenie, aj v tomto prípade sa spoliehame na čerpanie z prostriedkov Európskej únie, s ktorými máme, bohužiaľ, nie najlepšie skúsenosti. Výdavky na tzv. rozvojové projekty už aj vlani sme znížili o 700 mil. korún, k tomu sme v tomto roku znížili ešte o 80 mil. korún, takže ostalo to na úrovni 100 mil. korún pre rok 2009.
V rámci kapitálových výdavkov na havarijné situácie je nulové navýšenie, ostáva to na úrovni 230 mil. Sk. V rámci krajského školského úradu je podobne nulové navýšenie, je to 140 mil. korún a aj v tomto prípade sa spoliehame na prostriedky z Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás upozorniť na jednu skutočnosť. Kto má právo uchádzať sa o prostriedky z fondov Európskej únie u pána ministra Januška na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja? Školy, ktoré majú minimálne 200 žiakov a mohol by som menovať ďalšie kritériá. Treba si uvedomiť, že na Slovensku je viac ako 800 základných škôl, malotriednych základných škôl, kde sú len prvé 4 ročníky, kde počet žiakov je veľmi nízky. Tieto obce jednoducho z vlastných prostriedkov nedokážu vykryť a nedokážu sanovať tie problémy, ktoré majú so školskými budovami. Ale mohol by som menovať aj tie školy, ktoré majú priemerný počet okolo 100 alebo 130, 150. Ani tie školy nemajú nádej získať prostriedky z európskych fondov: čo bude s týmito školami, čo bude so školskými budovami, keď v rozpočte už pomaly 5 rokov máme štandardne len 230 mil. korún na havarijné situácie? Čo bude so špeciálnym školstvom, ktoré patrí pod KŠÚ, keď ten objem sa nenavyšuje a neustále je to na úrovni 140 mil. korún? Je síce možnosť sa uchádzať o prostriedky z EÚ, ale za veľmi prísnych podmienok a okolností, to znamená, že tieto školy jednoducho nemajú šancu sa zachrániť alebo získať prostriedky na rekonštrukciu svojich budov.
Operačný program Vzdelávanie síce má celkom slušný finančný objem, je tam viac ako 2 mld. Sk, len sa domnievam, že to nebude stačiť na vykrytie všetkých požiadaviek a nebude stačiť na plynulé zabezpečenie reformy vzdelávania. Spomínal som učebnice, spomínal som požiadavku na nové štátne vzdelávacie programy, na školské vzdelávacie programy, na ďalšie vzdelávanie pedagógov. A keď už hovorím o ďalšom vzdelávaní pedagógov, už dosť dlho sa pripravuje v zmysle programového vyhlásenia vlády zákon o pedagogických zamestnancoch, niekedy sa tomu hovorí kariérny rast pedagógov, nuž tak, domnievam sa, že tento zákon minimálne rok alebo rok a pol mešká. Taký istý názor majú na prípravu tohto zákona aj odborári. No a kladiem si otázku, prečo vlastne meškáme s týmto zákonom. Boli rôzne výhovorky, že je potrebná komparácia s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ale napokon, som presvedčený o tom, že meškáme preto, lebo v štátnom rozpočte nie sú dostatočné finančné prostriedky na požiadavky, ktoré súvisia so schválením tohto zákona a pritom zákon potrebujeme ako soľ, len si myslím, že na to nemáme peniaze. Na konci môjho vystúpenia sa k tejto problematike, ak mi dovolíte, ešte vrátim.
Ale máme tu aj ďalšiu problematickú legislatívu, a to je zákon o odbornom vzdelávaní. Na odborné vzdelávanie v štátnom rozpočte nie sú vyčlenené konkrétne sumy a som presvedčený o tom, že darmo prijmeme niekedy na jar nový zákon, novú legislatívu o odbornom vzdelávaní, keď nebudeme mať na to dostatočné finančné krytie. Bez finančných prostriedkov sa nám nepodarí zreformovať odborné vzdelávanie. Bez vytvorenia podľa môjho názoru fondu na odborné vzdelávanie neuspejeme a k tomu sú jednoznačne potrebné finančné prostriedky a znova môžem len opakovať, len z Operačného programu vzdelávanie sa toto vykryť nedá.
V podprograme Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl je síce 9-percentný nárast, ale vzhľadom na vlaňajšie zníženie o 400 mil. korún to ledva stačí na zvýšenie platov. Sociálna podpora študentov vysokých škôl rástla len o 1,8 %, vysokoškolská veda stagnuje, samozrejme, aj tu sa spoliehame na fondy z Európskej únie a celkové výdavky na vysokoškolské vzdelávanie sú na úrovni 0,67 % z hrubého domáceho produktu, čo tiež zaostáva za sľubmi, ktoré sú uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Národný program rozvoja vedy a techniky je podobný, nárast je síce 10-percentný, avšak celkovo z hrubého domáceho produktu dávame len 0,57 % a cieľ v zmysle programového vyhlásenia vlády je 0,8 %. Našťastie máme v Operačnom programe výskum a vývoj 4,4 mld. Sk, čo, pravdepodobne, nás čiastočne môže zachrániť, ale za predpokladu, že sa nám podarí slušne čerpať tieto prostriedky, ale, bohužiaľ, tie skúsenosti sú iné.
Čo sa týka oblasti športu, som z toho veľmi smutný. Pri takýchto vynikajúcich ekonomických výsledkoch výdavky na Národný program rozvoja športu Slovenskej republiky zvyšujeme pre rok 2009 o 1 mil. 332 tis. korún, teda o 0,1 %. Šport na školách a rekreačný šport zvyšujeme o 1,7 %, zrejme sa tomu hovorí zodpovedná starostlivosť o aktivity vedúce k vytváraniu zdravého životného štýlu. Materiálno-technický rozvoj športu znižujeme o 68 mil. Sk, teda o 30 % a asi je nám všetkým jasné, kde sú tieto prostriedky. Tieto prostriedky zmizli z kapitoly ministerstva školstva, sú alokované v kapitole úradu vlády. Neviem, z akého titulu sa tam dostali, neviem, či by bol niekto zmenil kompetenčný zákon, ale zrejme tieto peniaze slúžia na propagandu, na propagandu najsilnejšej koaličnej strany a možno na propagandu samotného pána premiéra.
Prostriedky na podporu detí a mládež tiež poklesli o 9 % oproti roku 2008. Asi vláde Slovenskej republiky v tejto spoločnosti je ľahostajné, čo bude s našou budúcou generáciou, či bude dosť prostriedkov na voľnočasové aktivity, na protidrogové aktivity alebo na boj proti negatívnym javom.
A naschvál som si ponechal problematiku platov, pretože o platoch sa veľmi veľa hovorí, ale skutočnosť nie je taká ružová, ako sa o tom hovorí. V programovom vyhlásení vlády sa jednoznačne hovorí o tom, že vláda si plne uvedomuje, že podmienkami zvyšovania kvality vo vzdelávaní je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov, zlepšenie ich pracovného prostredia a regenerácie pracovnej sily a o niekoľko riadkov nižšie sa hovorí o tom, že cieľom vlády je postupne dosiahnuť priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. Čiže, nehovorme len o platoch, ale hovorme aj o spoločenskom a ekonomickom postavení pedagógov.
A teraz by som sa vrátil k tomu spomínanému návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a prečo vlastne mešká prijatie tohto zákona. Mešká to jednoznačne z finančných dôvodov, pretože vláda nemá vytvorené finančné pozadie na prijatie tohto zákona, pretože, ak si prečítate - ja netvrdím, že je to úplne posledná verzia návrhu zákona -, ale v jednej z posledných verzií, keď čítate tú časť, kde sa hovorí o dopade na verejné financie po prijatí tohto zákona, tak je potrebné alokovať v štátnom rozpočte, ja som to spočítal, takmer 3 mld. Sk, presne je to 2 mld. 800 mil. korún, aby sme zabezpečili plynulé fungovanie tohto zákona. Pretože v tomto zákone sa hovorí o tom, že na ministerstve školstva je potrebné zriadiť a prevádzkovať akreditačnú radu ministerstva školstva pre kontinuálne vzdelávanie a na vytvorenie tejto akreditačnej rady je potrebných 272 mil. korún. Na zabezpečenie sociálnej starostlivosti ročne by sme potrebovali 1 mld. 132 mil. Sk. Mohol by som ďalej pokračovať. Na zabezpečenie 70 % funkčného platu pre pedagogických zamestnancov pri obmedzenom výkone činnosti ročne 663 mil. korún, pre samosprávy a VÚC ďalších niekoľko 100 mil. korún, takže spolu je to takmer 3 mld. korún.
Pýtam sa vás a odpovedzte mi, možno pán minister financií alebo pán minister, tu neprítomný minister školstva, za predpokladu, že sa prijme zákon o pedagogických zamestnancoch, povedzte mi, z čoho budú hradené tieto prostriedky. Ja viem, že v Operačnom programe vzdelávanie máme 2 mld. 1 mil. Sk, ale to nebude stačiť na vykrytie všetkých požiadaviek. Takže, neviem, akým spôsobom chcete uskutočniť ďalšie vzdelávanie pedagógov a realizovať zákon o pedagogických zamestnancoch. Samozrejme, musíme si uvedomiť, že programové vyhlásenie vlády hovorí o navýšení platov v celom školstve, nehovorí sa v programovom vyhlásení vlády o navýšení platov pre pedagogických zamestnancov. Ja oceňujem a fandím, aby sa podarilo zabezpečiť pre celý rezort, ale pravdepodobne sa to nebude dať do konca volebného obdobia. Mimochodom, poznáme priemerné príjmy, priemerné platy, ešte ďaleko zaostávame za okolitými krajinami, či je to učiteľka materskej školy, základnej, strednej alebo vysokej. Minimálne o 3 tisíc českých korún zaostávame aj za pedagógmi v Českej republike.
Nuž tak, na záver by som chcel poznamenať jednu vec, že tak ako reforma vzdelávania, tak ako nový školský zákon považujem za nutnú, ale nie postačujúcu podmienku na to, aby sme tú reformu vzdelávania aj uskutočnili. Myslím si, že ani tento rozpočet nedáva dostatočné impulzy na to, aby reforma vzdelávania mohla byť úspešne realizovaná, zabezpečená a z tohto dôvodu ja osobne nebudem hlasovať za prijatie štátneho rozpočtu pre rok 2009.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami - pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Rosová. Pán poslanec Fronc, pardon.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, už mi beží čas, pán predsedajúci. Pán kolega, ja s vami súhlasím a rád by som vás aj trochu doplnil. Po prvé, ak vláda a ministri nemajú záujem o prerokovanie rozpočtu, no musím povedať, že ani za mňa, ani za môjho predchodcu sa nestalo, aby minister neprišiel na prerokovanie svojej kapitoly do príslušného gestorského výboru a poslal tam štátneho tajomníka. Robil som to ja, že som tam vždy s tým výborom už aj predtým rokoval. Robil to aj môj predchodca Ftáčnik, to by som len rád pripomenul, aj to je ukážkou toho, ako podceňujete túto vec.
A druhá záležitosť, čo sa týka toho bombastického podfuku - reformy vzdelávania, pán kolega, chcel by som vás predsa len trošku doplniť. V Čechách takisto urobili reformu výučby jazykov. Vtedy vláda v Čechách dala na to 2 miliardy a zistila, že to nestačí, boli potrebné ešte 2 miliardy. My to máme v školskom zákone. My máme v školskom zákone, že sa znižujú počty žiakov v triedach. Na to podľa našich odhadov treba minimálne 1 mld. až 1,5 mld. Sk, aby sa to dalo uskutočniť, čiže dohromady sú to minimálne v tejto chvíli 2,5 mld. až 3 mld. A navýšenie v programe Transformácia školstva je 30 miliónov. Treba asi 3 miliardy podľa toho, čo je v zákone o vzdelávaní a v skutočnosti je tam 30 miliónov. Takže naozaj, celá táto záležitosť s reformou vzdelávania je jeden bombastický podfuk.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja by som nadviazala na vaše úvodné slová, v ktorých ste kritizovali ministerstvo, že rozpočet je predložený iba v eurách. Skutočne, keď všetky subjekty, ktoré podnikajú, majú povinnosť duálneho zobrazovania v podstate jeden a pol roka, tak je opovážlivosť od ministerstva, že si úplne spokojne takto predloží rozpočet iba v eurách. Ja chápem, že to je veľa práce, ale veľa práce s tým majú aj obchodníci a je to opovážlivosťou aj v súvislosti s tým, že inšpektori chodia, inšpektori štátnej obchodnej inšpekcie chodia po obchodoch a kritizujú a nútia obchodníkov zobrazovať eurové ceny na tri desatinné miesta. Ak by mi pán minister povedal, že tak sme to schválili v zákone, tak ja toto uznám a poviem, že sme ale potom schválili jednu nelogickú hlúposť, ktorá nemá žiadne racionálne opodstatnenie. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vždy sa dá povedať, že na jednotlivé kapitoly rozpočtu ministerstva školstva sa má dať viac. Žijeme však v reálnej a nie virtuálnej realite. Zodpovedná vláda čerpá zo zdrojov, ktoré dokážeme reálne vyprodukovať. Schodok verejných financií v roku 2009 je rozpočtovaný na úrovni 2,08 % HDP. Pre porovnanie a už to tu dnes povedal pán minister, v rozpočte na rok 2006 bol schodok verejných financií rozpočtovaný na 4,2 %. Bolo to podľa vás zodpovedné? Napriek tomu všetkému najväčší objem verejných prostriedkov v rozpočte na rok 2009 sa vynakladá na školstvo. Je tu jednoznačne najvyšší nárast v histórii Slovenskej republiky o 17,8 % viac, ako bolo v predchádzajúcom roku. Som veľmi rada, že v každom vystúpení, ktoré sa dotýka školstva a rovnako to rezonovalo aj vo vašom, sa dotýkate platov učiteľov, platov zamestnancov v rezorte školstva. Viete, táto situácia, že tieto platy zaostávajú za inými krajinami, to nie je predsa realita týchto dní, to sa tu ťahá celé roky. A myslím si, že táto vláda robí pre to veľa, aby sme dosiahli to, čo sme sľúbili v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou, predpokladám, že je prihláška s reakciou, takže zapnite, prosím, mikrofón pánovi Szigetimu.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne. No rád by som reagoval na všetky tri pripomienky. Možno by som spojil reakciu na slová pána poslanca Fronca, ale aj na pripomienku pani Nachtmannovej. Skutočne to vyzerá tak, že vláda to nemyslí vážne s reformou vzdelávania, pretože keby to myslela vážne, tak určite pri takýchto ekonomických výsledkoch, aké máme v tomto roku a očakávame aj v budúcom roku, by rozpočet ministerstva školstva mohol byť oveľa štedrejší. Pani kolegyňa Nachtmannová hovorí o tom, že čerpáme z reálnych zdrojov. Áno, čerpáme z reálnych zdrojov. Ja som rád, že školstvo dostalo viac ako 65 mld. Sk. A skutočne je to 17-percentné navýšenie. Ale uvedomme si, že z toho 10 %, 6,5 mld. Sk sú prostriedky z Európskej únie. Prosím vás pekne, ako zabezpečíme ďalšie vzdelávanie, ako zabezpečíme odborné vzdelávanie, ako zabezpečíme učebnicový fond po roku 2013, keď už nebudeme mať prostriedky z Európskej únie? Z čoho to zabezpečíme? Čo povieme rodičom? Čo povieme žiakom a čo pedagógom? Povieme, že prepáčte, Európska únia nám už nedáva ani korunu, asi nebudeme vzdelávať pedagógov, asi nevydáme nové učebnice a vykašleme sa na reformu vzdelávania, aj na reformu odborného školstva. V tom je problém, že príliš sa spoliehame na prostriedky z Európskej únie a dlhodobo sa to môže vypomstiť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák, pripraví sa pán poslanec György Juhász.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí sa nachádzate v rokovacej sále, chcem na začiatok svojho vystúpenia povedať, že rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2009 je dobrou správou pre Slovensko. Podľa môjho názoru rozpočet vytvára podmienky pre rast platov štátnych zamestnancov, podmienky pre rast ekonomiky, podmienky pre nízku infláciu a tým podmienky pre rast životnej úrovne všetkých obyvateľov Slovenska. Preto už v úvode svojho vystúpenia si dovolím požiadať vás všetkých, a to aj ctených poslancov opozície, o podporu tohto rozpočtu, lebo je to skutočne dobré východisko pre ťažký rok 2009 z hľadiska svetovej krízy na finančných trhoch.
Ak dovolíte, vo svojom vystúpení sa budem venovať zhruba štyrom oblastiam alebo okruhom, ku ktorým sa chcem vyjadriť. V rozprave zaznelo veľa kritických slov predovšetkým z hľadiska tvorby východísk pre napĺňanie príjmov rozpočtu, pre impulzy, pre rast ekonomiky. Zaznela tu téza, že je potrebné zmeniť naviazanie výšky odpočítateľnej položky zo životného minima na minimálnu daň a tým vytvoriť podmienky pre rast ekonomiky a predovšetkým pre rast príjmov, predovšetkým nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Filozoficky, myslím, že toto nie je žiadny problém. Súhlasím, že takéto opatrenie by bolo v prospech nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ale je mi ľúto, že predovšetkým opoziční poslanci si nevšimli, že vláda sa zodpovedne zaoberala problémami príjmov nízkopríjmových skupín obyvateľstva a napríklad aj na tejto schôdzi v jej úvode bola schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorá zaviedla zamestnaneckú prémiu, ktorá čiastočne rieši tento problém.
Chcem podotknúť, že ak sa stotožníme s myšlienkou a filozofiou odpojenia od životného minima, bude to automaticky znamenať valorizáciu všetkých hraníc. Všetkých hraníc, pokiaľ ide o sadzby dane, pokiaľ ide o odpočítateľné položky, ale vzhľadom na záväzky, ktoré dala táto vláda sociálnym partnerom, a to ako zamestnávateľom, tak aj odborárom, bude to mať vplyv aj na výšku odvodového zaťaženia a valorizáciu odvodového zaťaženia. Ja jednoducho nechápem, že v prípade, ak sa zvyšuje hranica životného minima, ktorá má dosah na jednotlivé hranice, ctená opozícia kričí, že ideme zdierať tento národ, lebo zvyšujeme hranice. Na druhej strane, nadviazanie na priemernú mzdu im v žiadnom prípade neprekáža, pričom tento mechanizmus zabezpečuje automatickú valorizáciu hraníc. Ja by som vás poprosil, skúste si urobiť trošku poriadok vo svojich myšlienkach, ctená opozícia, aby ste nemali takéto základné rozpory.
Filozoficky som povedal už v úvode, súhlasím s podobným prístupom a chcem povedať, že vláda vyslovila pripravenosť na dohodu so sociálnymi partnermi na takejto systémovej zmene. Ale tu je podstata toho rozdielu. Súčasná vláda chce komunikovať so sociálnymi partnermi a pripraviť také zmeny, aby boli vyhovujúce pre väčšinu a nepasuje sa do úlohy jediného, kto má patent na rozum a ad hoc predhodí nejaký návrh, ktorý bude podľa jeho názoru znamenať najlepšie riešenie bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ostatní. V tomto je iný prístup opozície a bývalých vlád Mikuláša Dzurindu a v tomto je iný prístup vlády Roberta Fica.
Druhý okruh tém, ktorým sa budem venovať, sú tézy, ktoré tu zazneli v rozprave na zmenu výšky sadzby dane z 19 na 16 %, zázračné opatrenie, ktoré spasí štátny rozpočet a vývoj ekonomiky na Slovensku v roku 2009, vraj. No, ale ja chcem upozorniť, že táto zmena nijako neovplyvní v horizonte roku 2009 pozitívne príjmovú stránku štátneho rozpočtu. A priznal to v reakcii na moju faktickú poznámku aj pán poslanec Štefanec, ktorý povedal, že áno, opozícia očakáva v roku 2009 výpadok, ale možno v ďalších rokoch to bude mať pozitívny vplyv. Výpadok na strane príjmov, ak to budem porovnávať cez odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca, znamená na strane obcí a miest až 7 % prostriedkov výnosov zo štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že to nie je zanedbateľný výpadok v roku 2009 a jednoducho je to absolútne nezodpovedný návrh, ktorý bol predložený v tejto poslaneckej snemovni. Zopakujem to, opatrenie, ktoré ste navrhli, znamená výpadok príjmov štátneho rozpočtu, čo v čase svetovej finančnej krízy považujem buď za zlomyseľnosť, alebo za neuveriteľné diletanstvo zo strany opozície.
Zmena výšky sadzby dane ako proinvestičný impulz - porovnávate to s rokom 2004. Ale povedzme si, aká bola situácia v roku 2004, alebo v čom bola iná. Zníženie sadzby dane by bolo výraznejšie v roku 2004 a zavádzala sa sadzba dane s významne nižšou hodnotou, ako bola v okolitých krajinách. Čiastočný vplyv toto opatrenie malo, ale nebol to jediný vplyv na to, že na Slovensko začali významnejšie smerovať zahraničné investície a začal rast ekonomiky.
Ja by som pomenoval aj niektoré ďalšie vplyvy. Zjednodušenie daňového systému - určite áno. Vstup Slovenska do NATO a Európskej únie, čím Slovensko získalo charakter stabilného a investične bezpečného územia. Ja si myslím, že jeden z veľmi rozhodujúcich prvkov. Vzdelaná, kvalifikovaná a lacná pracovná sila - bez rozporu absolútne dominantný prvok pri rozhodovaní zahraničných investorov. Významný pokles úrokových sadzieb komerčných úverov, čo vytvorilo priestor pre rast ziskovosti podnikov. To sú veci, ktorými sa vôbec vo svojich úvahách nezaoberáte. Ja by som mohol menovať rad ďalších faktorov a vplyvov, ale myslím si, že v tejto súvislosti to ďalej nie je potrebné a podstatné.
Záver. Vstup Slovenska do eurozóny v roku 2009, teda prijatie eura od 1. januára 2009 bude podľa nášho názoru aj po zhodnotení skúseností napríklad zo Slovinska ďalším prvkom stabilizácie podnikateľského prostredia s pozitívnym proinvestičným efektom. Zníženie sadzieb dane a opatrenia navrhované opozíciou - a zopakujem to -, by znamenali predovšetkým výpadok zo štátneho rozpočtu, čo považujem buď za zlomyseľnosť alebo neuveriteľné diletanstvo zo strany opozície.
Pán poslanec Mikuš, žiaľ, nie je momentálne v sále, namietal, že návrh štátneho rozpočtu znamená zníženie príjmov pre obce a mestá. No, pán poslanec, chcem povedať, že vaše tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko zo strany vlády ani parlamentu nebolo prijaté žiadne, ktoré by menilo prerozdelenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb pre územnú samosprávu. Pravdepodobne pán poslanec nepozná spôsob fungovania mechanizmu prerozdeľovania.
Ja to skúsim priblížiť veľmi v krátkosti. Územná samospráva má vždy prerozdelený taký podiel z daní, koľko sa v danej chvíli na daniach z príjmu fyzických osôb vyberie. Ak sa vyberie menej, dostane územná samospráva menej, ak sa vyberie viac, dostane územná samospráva viac. Nezávisí to od hodnoty konkrétneho čísla, ktoré je schválené v štátnom rozpočte, závisí to od konkrétneho výberu daní v danom roku. Toto je mechanizmus fungovania, to znamená, všetko strašenie, ako sa negatívne dotkne štátny rozpočet na rok 2009 územnej samosprávy, je klamaním, zavádzaním a nemá žiadne reálne opodstatnenia.
Dámy a páni, toto bolo pár poznámok, toto bolo pár poznámok, ktoré boli k niektorým tvrdeniam, ktoré zaznievali v rozprave.
Dovoľte mi povedať ešte pár politických poznámok k deklaráciám, ktoré tu odzneli.
Pán poslanec Mikloš tvrdil, že vytvorenie sociálnych podnikov nie je opatrením v prospech riešenia problematiky nezamestnaných a predovšetkým dlhodobo nezamestnaných, ale sú to vraj dáke trafiky pre poslancov. Pán poslanec, ktorý tiež momentálne nie je v sále, chcem povedať trafikami pre politických nominantov boli napríklad zástupcovia štátu štátnych podnikov počas vládnutia Dzurindových vlád. (Hlasy z pléna.) Vtedy zástupcovia štátu svojím pôsobením najskôr umožnili zníženie hodnoty privatizovaných podnikov a potom často v pozícii štátu ako menšinového vlastníka trpeli rôzne poradenské zmluvy a tým "legálne tunelovanie týchto podnikov". To boli skutočné politické trafiky, a nie to, na čo vy poukazujete dnes. (Potlesk.)
Zaznelo tu niekoľkokrát a bolo to predmetom aj určitého sporu, že vraj atmosféra prerokovania rozpočtu je dehonestáciou tohto parlamentu. Vážení kolegovia z opozície, to myslíte skutočne vážne? Podľa vás je kultivovaná dohoda koaličných partnerov v prospech obyvateľov Slovenska problémom? Vy sa skutočne domnievate, že systém permanentného vydierania, ktorý prebiehal medzi koaličnými partnermi v predchádzajúcim období, do poslednej chvíle bol vrcholom parlamentarizmu? Vy sa skutočne domnievate, že systém fungovania nezávislých poslancov a ich kupovania do poslednej chvíle bol vrcholom parlamentarizmu? To snáď nie. Bol to vrchol, ale určite nie slovenského parlamentarizmu.
Táto téza, o ktorej som pred chvíľočkou hovoril, bola téza môjho sporu s podpredsedom parlamentu s pánom Hortom, ktorý mi nedemokraticky vypol mikrofón. Ja chcem upozorniť, že z úst poslanca Mikloša zhruba o 11.45 hodine pred prerušením rozpravy odznela táto téza, a keď som vo svojom vystúpení reagoval na túto vecnú stránku, tak som reagoval predovšetkým na vystúpenia pána poslanca Mikloša, ktoré zaznelo pred prerušením rozpravy zhruba o 11.45 hodine. Pán poslanec Hort vystúpil s obdobnou faktickou poznámkou o 14.45 po vystúpení pána poslanca Mikloša a stiahol si to na seba. Absolútne neodôvodnene si to stiahol na seba.
Ja chcem v tejto chvíli adresovať pár slov aj pánovi podpredsedovi Hortovi a obviniť ho z toho, že nie ja, ale on porušil rokovací poriadok a to tým, že ja som nereagoval na jeho vyjadrenia, ale na vyjadrenia pána poslanca Mikloša. Ak pán poslanec Hort nemá prehľad o tom, čo sa deje na schôdzi Národnej rady a vedie ju, nech si dá láskavo poradiť od zamestnancov, ktorí tu sedia a podľa týchto informácií sa môže zodpovedne správať. Ak nezvláda vedenie schôdze, nech nevypína mikrofón poslancom, ale nech odovzdá vedenie schôdze niekomu inému alebo nech sa vzdá funkcie podpredsedu parlamentu a bude týchto problémov zbavený. Možno sa potom nebude môcť voziť za štátne prostriedky na atletické mítingy, ale Slovensku to v žiadnom prípade neublíži.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)