A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa Košútová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete položiť otázku? Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Nie. Ďakujem za odpoveď pánovi ministrovi a verím, že poľnohospodári sa konečne dočkajú tohto programu a budú môcť podľa neho robiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšiu, druhú otázku položila znovu pani poslankyňa Magda Košútová. Otázka znie, adresovala ju pánovi ministrovi obrany pánovi Kašickému: "Vážený pán minister, v Trenčianskych Tepliciach sa v minulých rokoch za niekoľko miliónov zrekonštruovali rekreačné zariadenia MO SR. V Trenčíne sa rozšijú informácie, že MO SR vyraďuje tieto zariadenia ako nadbytočný majetok. Aký je ich ďalší osud?"

Prosím o odpoveď pána ministra Kašického a, pán minister, oznámte potom ukončenie odpovede. Nech sa páči.

F. Kašický, minister obrany SR: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som chcel povedať, že tieto zariadenia, konkrétne ide o dve budovy, ktoré tam máme dislokované, nie sú ukončené, to znamená, nie sú v súčasnosti zrekonštruované. Ale treba povedať, že z predloženej dokumentácie, ktorú máme k dispozícii, vyplýva, že v minulosti pri rozhodovaní o rekonštrukciách týchto zariadení bolo založené nesystémové riešenie s dopadom na finančné zdroje a ľudské zdroje ako pre súčasnosť, tak aj pre budúcnosť.

Doterajší postup totiž bez projektu využitia týchto budov, hovoríme o budove Saratov a Partizán, po ukončení rekonštrukcie, teda plánovanej a bez vyriešenia nákladov na ich prevádzku v programovom plánovaní dáva podnet na opätovné prehodnotenie využitia týchto budov. Poviem prečo. Pretože neexistoval žiaden projekt ich využitia. V programovom pláne neboli na to plánované finančné prostriedky. Pri úvahe, že na dokončenie prác je potrebných približne 70 miliónov korún a ďalšie finančné prostriedky sú potrebné na zariadenie týchto budov hnuteľným majetkom dosiaľ v neurčenej výške, keďže chýba schválený projekt, ako aj vo väzbe na to, že je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky na prevádzku, pričom presná výška z nákladov z dôvodu neexistencie projektov sa nedá odhadnúť, pričom minimálne náklady pri takýchto dvoch budovách predstavujú 22 miliónov korún ročne, ako aj vo väzbe na to, že my máme existujúce vojenské nemocnice, rekreačné a zdravotné zariadenia, ktoré v súčasnosti nie sú naplno využité, ako aj vo väzbe na prípravu zámeru spoločného využívania všetkých zariadení, ktoré sú v Ústave špeciálneho zdravotníctva a výcviku na Lešti s požiadavkou sústrediť personálne, finančné a materiálne zdroje priamo tam na skvalitnenie podmienok výcviku, sme sa rozhodli prehodnotiť tento zámer a zastavili rekonštrukciu týchto budov. O ďalšom osude bude rozhodnuté v súlade so zákonom.

Pani predsedajúca, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa Košútová, chcete položiť doplňujúcu otázku?

M. Košútová, poslankyňa: Nie, ďakujem, nechcem položiť doplňujúcu otázku, len mi nie je dostatočne jasné, ako mohla predchádzajúca vládna garnitúra pristúpiť k takej náročnej finančnej rekonštrukcii týchto budov bez toho, aby mala dostatočnú projektovú dokumentáciu a využitie na ďalšie obdobie. Považujem to za dosť značné plytvanie finančnými prostriedkami tohto štátu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu, tretiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik a adresoval ju ministrovi kultúry Slovenskej republiky, pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, kedy budú presunuté na účty ministerstva kultúry zostávajúce prostriedky (450 mil. Sk) vládou schváleného navýšenia rozpočtu tohto rezortu? Nemyslite, že presun v posledných mesiacoch roka ohrozí ich efektívne a racionálne využitie?"

Nech sa páči, pán minister kultúry, odpovedajte na otázku a oznámte ukončenie odpovede.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

Vážený pán poslanec, s ministerstvom financií sme neustále v rokovaní, ale som rád, že túto otázku kladiete, pretože potreba finančnej podpory rezortu kultúry je veľmi aktuálna. Vzhľadom na to, že posúdiť možnosti a priority štátneho rozpočtu a na základe toho uvoľniť finančné prostriedky je v kompetencii ministerstva financií, sme závislí od jeho stanoviska. Na základe vývoja HDP a príjmov štátneho rozpočtu očakávame konečné rozhodnutie už v krátkom čase.

Ministerstvo kultúry žiadalo o uvoľnenie finančných prostriedkov listami zo dňa 20. apríla 2007, 10. mája 2007, 8. júna 2007 a 16. júla 2007, pričom prvých 50 miliónov bolo poskytnutých v júni tohto roku. Nemyslím si, že dôjde k ohrozeniu efektívneho a racionálneho využitia finančných zdrojov. Poznáme potreby nášho rezortu a uvoľnenie finančných prostriedkov v septembri, októbri neohrozí ich účelné a hospodárne vynakladanie.

Skončil som s odpoveďou, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Minárik, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

V prvom rade, pán minister, chcem sa ospravedlniť. Pri prepise došlo k omylu a prakticky rovnakú otázku, ako ste teraz zodpovedali, máte pod č. 11 opäť. Táto otázka mala smerovať na pána ministra financií, pretože vaše listy, zdá sa, nie sú účinné a mne sa zdá naozaj, že ohrozenie racionality a efektivity čerpania prostriedkov tu je, pretože dnes máme polovicu septembra a tie prostriedky ešte nemáte. O to viac, že po tom, ako ste si stiahli na seba alebo uzurpovali výberové konania, máte aj veľmi nízke čerpanie kapitálových výdajov a tie sa zas zrejme sústredia až na december tohto roku. Preto mi, prosím, pán minister, vysvetlite, ako v posledných dvoch mesiacoch vyčerpáte navýšenie približne o 12 % vášho rozpočtu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Je snahou ministerstva alokovať tieto finančné zdroje racionálne a zmysluplne. Už som spomenul, že prvých 50 mil., ktoré boli poskytnuté, boli určené na podporu grantového systému. Zostávajúce finančné prostriedky budú smerované predovšetkým do oblasti podpory kultúrnych aktivít, do stavebných a rekonštrukčných prác a do oblasti informatizácie. Konkrétnejšie na podporu kultúrnych aktivít našich organizácií, na zachovanie a obnovu významných kultúrnych objektov, zahájenie rekonštrukcií objektov Reduty, Štátnej opery v Banskej Bystrici, prípravu projektovej dokumentácie na rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie, financovanie projektovej dokumentácie nového objektu Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, financovanie opravy fasády objektu Amerického veľvyslanectva, ktorý je v správe Pamiatkového úradu, na sťahovanie zbierkových predmetov z Bratislavského hradu a na zabezpečenie potrebného depozitu - tam zvažujeme niekoľko riešení, kam presťahujeme zbierkové predmety - na kúpu objektu Žigrayovej kúrie a pozemkov pod prístavbou historickej budovy SND, na postupnú implementáciu projektov z oblasti informatizácie kultúry, z ktorých najdôležitejšie sú informačný systém o duševnom vlastníctve, verejne prístupný portál kultúry, program elektronizácie knižníc, knižnično-informačný systém tretej generácie, informatizácie 110 knižníc, ich pripojenie na internet a vybavenie hardvérom, bezpečnostný projekt a podobne.

Skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec a adresoval ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, predseda vlády na rozdiel od vás tvrdí, že nastavenie dôchodkového systému ohrozuje zavedenia eura. Už ste mu vysvetlili súvislosti?"

Nech sa páči, odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, zavedením druhého kapitalizačného piliera dôchodkového, starobného dôchodkového poistenia dochádza k odlivu časti príjmov Sociálnej poisťovne k súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Uvedené automaticky sťažuje hospodárenie Sociálnej poisťovne a keďže subjektom verejnej správy má aj hospodárenie priamy vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy, ktorý je jedným z kľúčových maastrichtských kritérií pre zavedenie eura, je pravda, že tak, ako je v súčasnosti dôchodkový systém nastavený, nie je z pohľadu verejných financií dlhodobo udržateľný a už v súčasnosti si vyžaduje dodatočné prostriedky nad rámec toho, čo sa predpokladalo pri reforme priebežného piliera v roku 2004 a spustení kapitalizačného piliera v roku 2005.

Na jednej strane sa bez ohľadu na existenciu druhého piliera výrazne horšie vyvíja hospodárenie Sociálnej poisťovne. Na druhej strane vzrástla potreba na financovanie nákladov spustenia kapitalizačného piliera. Kumulácia týchto dvoch vplyvov v rovnakom období spôsobila, že negatívny dopad na rozpočet verejnej správy v najbližších rokoch, vrátane roku 2007, kedy je potrebné splniť aj maastrichtské kritérium, je vyšší, ako sa pri koncipovaní dôchodkovej reformy predpokladalo. Tieto dodatočné náklady, samozrejme, vstupujú do deficitu verejnej správy vyjadreného v metodike ESA 95, a preto sťažujú naplnenie stanovených cieľov v oblasti deficitu predovšetkým v kľúčovom roku 2007. Ako dôsledok týchto nákladov musí vláda vyvinúť vyššie tempo konsolidácie verejných financií, čo znamená predovšetkým znižovanie výdavkov verejnej správy a zvyšovanie efektivity.

V súčasnosti sa na vykrývanie výpadku príjmov v Sociálnej poisťovni používajú štátne finančné aktíva, avšak ktorých objem a disponibilita sú ohraničené a predbežne sa predpokladá, že už koncom roku 2009 bude účet prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy vyčerpaný, a preto bude potrebné zabezpečiť ďalšie krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia druhého piliera dôchodkového sporenia, a to približne už v dodatočnej výške 2,4 mld. a od roku 2010 v plnej výške, v súčasnosti predpokladaných 26,5 mld.

Skončil som s odpoveďou.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Štefanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Rád by som ešte raz zopakoval tú otázku, či teda považujete nastavenie dôchodkového systému za hrozbu pre zavedenie eura, alebo nie z vášho pohľadu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Počiatek, minister financií SR: Vzhľadom na to, že už som na túto otázku odpovedal, musel by som vám opäť povedať to isté a vzhľadom na krátkosť času nemienim to tu zdržovať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Rudolf Bauer a položil ju takisto ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi: "Pán minister, prečo sa nenapĺňajú daňové príjmy z daní fyzických osôb miestnej a regionálnej samosprávy? V Košickom kraji sa táto daň v prvom polroku roku 2007 naplnila len na cca 48 %."

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec, po prvé chcel by som sa najprv vyjadriť k tomu číslu 48 %, ktoré podľa nás nie je presné, pretože zjavne došlo k určitej, predpokladám, chybe počas zostavovania rozpočtu v samosprávnom košickom kraji, pretože rozpočet Košického samosprávneho kraja na rok 2007 nezodpovedá presne rozpočtovanému výnosu podľa schváleného rozpočtu verejnej správy, ktorý vychádza z celkového podielu na výnose dane z príjmu fyzických osôb pre VÚC spolu v sume 10,717 mil. Sk. Z toho vyplýva, že zastupiteľstvo si schválilo rozpočet, ktorý je o 69,5 mil. vyšší, ako bolo rozpočtované ministerstvom financií, plus navyše zarátali ste si tam ešte do rozpočtu ďalších 12 mil. podľa nás tiež nie úplne správne, pretože skutočný prevod výnosu dane podľa daňového riaditeľstva je rovnaký s výhradou, že prevod zo zúčtovania nie je možné zahrnúť do hodnotenia bežného roku z dôvodu jeho inej časovej základne. Takže z toho nám vyplýva, že to nie je 48 %, ale 49,7 %, čo, keď sa pozrieme špeciálne na Košický kraj, to už je odpoveď na tú prvú časť otázky, nárast príjmov daňových Košického samosprávneho kraja v porovnaní jún 2007, jún 2006 je o 10,6 %, čo je podľa nášho názoru dostačujúce a navyše je to porovnateľné s priemerom všetkých, keď si zoberieme porovnanie jún 2007, jún 2006 za obce, plnenie daňových príjmov na 50,2 % a vyšších územných celkov taktiež na 50,2 %, čiže je to viac-menej v malom rozptyle a nárast príjmov vyšších územných celkov porovnanie jún 2007, jún 2006 je o 11,2 % a obcí taktiež o 11,2 %. Čiže, myslím si, že viac k tomu nemám čo povedať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Bauer, chcete adresovať pánovi ministrovi doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Pýtal som sa preto, lebo na poslednom rokovaní zastupiteľstva košického parlamentu bola táto téma, kde bol prehľad o rozpočte, o plnení rozpočtu za tento rok a tak isto predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa sa vyslovil s tým, že nevie, prečo sú takto napĺňané príjmy a že je to nielen v našom kraji, teda v Košickom kraji, ale aj v iných krajoch, že to bola téma, o ktorej sa rozprávali aj s ostatnými županmi. Netvrdím, že ten rozpočet, ktorý bol schválený, bol schválený presne, že tam nie sú chyby, pravdepodobne máte pravdu. Odhadoval som, že bol zostavovaný na základe metodiky, ktorú pri zostavovaní rozpočtu alebo proste odporúčaní, ktoré dostávajú samosprávne kraje z ministerstva financií a že teda nebol dôvod, prečo by tam mala vzniknúť chyba, ale, samozrejme, je to možné. Ale mňa zaujalo to, že vlastne tie predpoklady, ktoré boli, boli určite nižšie, ako je súčasný vývoj vôbec hospodárstva a ktorý sa odráža, musí sa odraziť na zvýšení plnenia alebo príjmov dane z fyzických osôb, a preto aj, povedzme, číslo 49,7 % sa mi zdá málo. Pokiaľ by ste ešte aj toto vedeli v doplňujúcej otázke vysvetliť, či by vlastne to číslo nemalo byť nad 50 % vzhľadom na to, že vlastne vývoj hospodárstva je výrazne vysoký.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Počiatek, minister financií SR: Takže nás to číslo nejako neprekvapuje, je to v súlade s tým, čo my sme prognózovali. Je zásadný rozdiel v tom, ako rastie hospodárstvo, ako rastú daňové príjmy. Tieto dve veci síce spolu korelujú, ale nie je to identický gradient toho nárastu. Preto som aj citoval to percento, ktoré narástlo, zatiaľ čo vieme na porovnateľnej alebo na jej reálnej báze porovnať, jún roku 2007, jún roku 2006 je vidieť, že nárast je až 11 %, čo je viac ako rast HDP. Čiže, myslím si, že je to v súlade s tým, kde ekonomika dnes je. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová a adresovala ju pánovi ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Pán minister, už je po 4. júli 2007, teda môžete mi odpovedať, čo váš rezort za rok vlády urobil?"

Nech sa páči, pán minister kultúry, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pani predsedajúca.

Vážená pani poslankyňa, teší ma váš záujem o rezort kultúry a dovoľte mi teda odpovedať na vašu pomerne široko koncipovanú otázku, čo rezort kultúry za rok vlády urobil.

Činnosť ministerstva kultúry sa odvíja v súlade s programovým vyhlásením vlády a jeho zámermi a v napĺňaní úloh vyplývajúcich z plánu práce vlády, z plánu legislatívnych úloh vlády, ako aj z operatívnych a iniciatívnych úloh.

V období, ktoré vás zaujíma, ministerstvo kultúry predložilo na rokovanie vlády a následne do parlamentu návrh zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o digitálnom vysielaní.

Príprava právnej úpravy vychádzala najmä z požiadavky Európskej komisie a prísľubu Slovenskej republiky zabezpečiť plynulý prechod na digitálne vysielanie tak, aby bolo možné opustiť analógové televízne vysielanie v terestriálnom prostredí do roku 2012. Navrhovaná právna úprava by mala vytvoriť stabilné prostredie pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky a zabezpečiť podmienky pre slobodné poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu, ktoré nebudú brzdiť rozvoj možných digitálnych platforiem.

Navrhovaná právna úprava tiež vytvára stabilný legislatívny rámec prechodu z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie.

Ďalej, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tzv. autorský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladanou právnou úpravou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovala Smernica Európskeho parlamentu a Rady o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Navrhovanou právnou úpravou sa po prvýkrát novelizuje autorský zákon, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2004, teda pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Právne úpravy preto reflektujú členstvo Slovenska v EÚ, a to najmä v kontexte rozvoja jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva. Predloženou právnou úpravou autorského zákona sa odstraňujú aj identifikované nepresnosti doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplynuli z členstva Slovenska v EÚ alebo sa prejavili počas jej uplatnenia v praxi.

Ďalej to bol návrh na ratifikáciu Dohovoru o ochrane a podpore a rozmanitosti kultúrnych prejavov, UNESCO prijatého v Paríži 20. októbra 2005. Materiál spracovalo ministerstvo v súlade s povinnosťou členského štátu UNESCO predložiť prijatý medzinárodný nástroj na vnútroštátne prerokovanie a schválenie vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky. Zámerom Európskej komisie a členských štátov EÚ bolo ratifikovať dohovor do konca roka 2006 a spoločne uložiť ratifikačné listiny v UNESCO.

Prijatie dohovoru nadväzuje na doterajšie aktivity UNESCO v oblasti medzinárodnoprávnej ochrany kultúry a s ňou súvisiacich aspektov a obsahovo nadväzuje na všeobecnú Deklaráciu UNESCO o kultúrnej rozmanitosti prijatej na Generálnej konferencii 2. novembra 2001. Cieľom dohovoru je stanovenie princípov na rozvoj interakcie medzi rozmanitými kultúrami, uznanie osobitného charakteru kultúrnych aktivít, tovarov a služieb a prijímanie takých politík a opatrení na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré pri zachovaní princípu rovnocennosti dohovoru s inými medzinárodnými zmluvami zabezpečia slobodnú tvorbu, rozvoj, šírenie kultúrnych prejavov, ako i slobodu produkcie v rámci kultúrneho priemyslu.

Ďalej to bol návrh zákona o podmienkach evidencie verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov, tzv. audiovizuálny zákon. Príprava novej právnej úpravy vychádzala najmä z požiadavky zabezpečenia ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na podpísanie Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie z 8. novembra 2001, ako aj z riadneho členstva Slovenského filmového ústavu ako archívu audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky v Asociácii združujúcej najvýznamnejšie národné médiatéky a filmové archívy sveta.

V nadväznosti na túto požiadavku sa pri príprave novej právnej úpravy zohľadnil aj technologický pokrok informačnej spoločnosti vrátane jeho medzinárodného aspektu a požiadavka verejnosti na zvýšenú ochranu maloletých pred nevhodným obsahom audiovizuálnych diel, zvukových záznamov slovných alebo hudobných diel a multimediálnych diel, najmä počítačových hier.

Navrhovaný právny predpis tak predstavuje komplexnú úpravu povinností fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel, ako aj postavenie nezávislého producenta. Ďalej ustanovuje jednotný systém označovania na ochranu maloletých, upravuje podmienky ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky a v tejto súvislosti aj postavenie, úlohy a činnosti Slovenského filmového ústavu ako príspevkovej organizácie štátu.

Ďalej, Návrh stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011. Tento návrh stratégie rozvoja múzeí a galérií je postavený ako rámcový strednodobý plán vychádzajúci z ich poslania vo vedomostnej spoločnosti. Cieľom stratégie je prioritne nasmerovať ľudské a materiálne zdroje, odborné procesy a technológie na efektívne plnenie stanovených cieľov, ktoré boli rozpracované v štyroch oblastiach: zlepšenie stavu odbornej správy a ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva, implementácia nových informačných technológií zo základných činností múzeí a galérií, rozvoj ľudských zdrojov a revitalizácia prezentačných činností s dôrazom na výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Stratégia rozvoja múzeí a galérií rieši problematiku vrcholných múzejných a galerijných inštitúcií priamo riadených ministerstvom, múzeí a galérií zriaďovaných ústrednými orgánmi štátnej správy, problematiku regionálnych a miestnych múzeí a galérií, národnostných múzeí, ako aj múzeí v prírode. Dôležitú časť stratégie tvorí financovanie múzeí a galérií, stanovenie investičných priorít podpory z finančných zdrojov Európskej únie, iných finančných nástrojov, ako aj generovanie príjmov a výnosov.

Ďalej, návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania. V materiáli sa v širšom mediálnom a spoločensko-politickom i medzinárodnom kontexte analyzuje súčasný stav a načrtáva vízia rozvoja médií verejnej služby na Slovensku. V súvislosti s tým sa formulujú základné východiská, obsah a poslanie vysielania verejnej služby v podmienkach informačnej spoločnosti. Definujú sa jeho kritériá a mechanizmy ich vyhodnocovania. Veľká pozornosť sa venuje analýze zdrojov financovania médií verejnej služby, predkladajú sa niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy. Realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Dôležitou súčasťou materiálu je návrh riešenia infraštruktúry médií verejnej služby v podmienkach prechodu na digitálne vysielanie. Ministerstvo odporúča pripraviť projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, vrátane návrhu na využitie súčasných budov uvedených inštitúcií na zabezpečenie financovania tohto projektu.

Návrh koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru - - cieľom predkladanej koncepcie je vytvoriť také podmienky starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, aby sa zachovala vo svojom prirodzenom prostredí a nestratila sa z kultúrneho vedomia občanov Slovenska, bola inštitucionálne chránená a prístupná pre súčasné a budúce generácie. K tomu by mali slúžiť koordinované opatrenia smerujúce k identifikácii, dokumentácii, ochrane a účinnejšiemu prístupu k informáciám o nej, ako aj k podpore ešte jestvujúcich foriem. Základným zámerom návrhu koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru je zmeniť pohľad na tradičnú ľudovú kultúru a stanoviť konkrétne nástroje a strategické úlohy na dosiahnutie cieľov. Návrh koncepcie je jedným zo základných dokumentov, ktoré prispejú k plneniu záväzkov vyplývajúcich Slovenskej republike z medzinárodných zmlúv a významných dokumentov UNESCO, ako sú Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

Návrh koncepcie zabezpečenia prezentácie slovenského umenia a kultúry v zahraničí - materiál vytvára predpoklady na splnenie úloh definovaných v rozpracovaní programového vyhlásenia vlády v pôsobnosti ministerstva na roky 2006 - 2010 v oblasti prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Cieľom predkladaného návrhu je ozrejmiť kompetencie a definovať ciele a hlavné úlohy rezortu kultúry vo vzťahu k štátnym i neštátnym subjektom, ktoré sa vo väčšej alebo menšej miere podieľajú na prezentačných aktivitách.

Ďalej, Návrh rámcového zabezpečenia účasti Slovenskej republiky na podujatí "Európske hlavné mesto kultúry" Slovensko 2013. Ministerstvo ako gestor projektu za Slovensko v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady, podľa ktorého dotknutá krajina vyhlasuje súťaž o titul najmenej 6 rokov pred začiatkom podujatia v roku 2013, vyhlásilo súťaž miest 26. januára 2007. Súťaž je dvojkolová. Prvá výzva, teda fáza predbežného výberu je plánovaná na február až september 2007. Maximálne 10 mesiacov po uverejnení výzvy by mala zasadnúť po prvýkrát zmiešaná komisia panelových odborníkov zložených zo zástupcov Európskej komisie a ministerstva.

Ďalej, Koncepcia ochrany pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva v krízových situáciách. Základnou úlohou koncepcie je definovať a pripraviť na vykonanie všetky potrebné opatrenia na ochranu pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva v krízových situáciách definovaných ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a zákonom č. 387 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a zákonom č. 42 o civilnej ochrane obyvateľstva.

Koncepcia je formulovaná na obdobie rokov 2007 - 2009, vychádza z analýzy a sumarizácie súčasného stavu legislatívnych noriem, inštitucionálneho zabezpečenia krízového riadenia, realizovaných strategických výstupov a analýzy vykonávaných opatrení v rezorte kultúry. Koncepcia s ohľadom na účinnosť opatrení zohľadňuje druhovú rôznorodosť súčastí kultúrneho dedičstva v členení na pamiatkový fond, zbierkové predmety múzeí a galérií, historické knižné dokumenty a knižné fondy, audiovizuálne dedičstvo a iné súčasti kultúrneho dedičstva. Koncepcia stanovuje systém opatrení, ktorými sa zlepšia podmienky na ochranu kultúrneho dedičstva v prípade krízovej situácie, prípravu a kontrolu preventívnych opatrení a školenie odborných zamestnancov.

Ďalej, Návrh nového projektu rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný stavebný zámer schválený v roku 2001 navrhoval len nevyhnutnú minimálnu rekonštrukciu, opravu priestorov bez zásadného prehodnotenia celku, bez pridávania nových funkčných objemov a bez precizovania uplatnenia náročných klimatických a bezpečnostných technológií, napr. nevyhnutné parametre teploty a relatívnej vlhkosti vo výstavných priestoroch, osobitne akútnou sa ukázala potreba komplexného prehodnotenia pôvodného zámeru, najmä vzhľadom na možnosť realizácie rozvojového modelu Slovenskej národnej galérie, vybudovania multifunkčného galerijného pracoviska zodpovedajúceho európskym štandardom 21. storočia.

Ďalej, projekt Otvorený deň v múzeách a galériách. Cieľom projektu je podporiť vzťah detí a mládeže ku kultúrnym hodnotám a dosiahnuť ich sprístupňovanie čo najširšej verejnosti, vytvoriť podmienky pre aktívnu účasť múzeí a galérií na výchove a vzdelávaní školskej mládeže, podporovať dlhodobú spoluprácu so školami a participovať na rozvoji a kultúrnom usmerňovaní mladej generácie, bezplatným vstupom do múzeí a galérií prispieť k zlepšeniu dostupnosti kultúry pre deti a mládež, podporiť návštevnosť v múzeách a galériách a minimalizovať administratívnu náročnosť zabezpečenia voľného prístupu ku kultúre. Uvádzacím dňom projektu bol 1. december 2006 a v roku 2007 je realizovaný periodicky každý prvý piatok v mesiaci. Do projektu sa zapojili Slovenská národná galéria v Bratislave, Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Slovenské technické múzeum v Košiciach, Slovenská národná knižnica v Martine a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici.

Ďalej, dokončenie a otvorenie novej budovy Slovenského národného divadla. Jednou z ťažiskových úloh ministerstva bolo ukončenie všetkých prípravných prác súvisiacich s novostavbou Slovenského národného divadla tak, aby bol splnený záväzný termín jeho otvorenia 14. apríla 2007. Termín slávnostného otvorenia bol splnený. Nadväzne na to začala pravidelná činnosť všetkých súborov Slovenského národného divadla v novej budove.

Ďalej, obnovenie Festivalu vo Východnej. Ministerstvo kultúry sa priamo podieľalo na príprave a realizácii 52. ročníka folklórneho festivalu vo Východnej, ktorý je celonárodnou slávnosťou tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku. Zapojilo sa hlavne do prípravných aktivít súvisiacich s dostavbou amfiteátra vo Východnej, ktoré viedli po ročnej prestávke k znovuoživeniu festivalu.

Ďalej, naštartovanie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov, konkrétne informatizácia knižníc, vytvorenie siete s informačným prepojením vedeckých, akademických a špeciálnych knižníc vrátane ich modernizácie.

Ďalej, vytvorenie projektu priorít v oblasti výtvarného umenia a ich úspešné zavedenie do praxe, čo malo za následok znovuobnovenie výstavných aktivít v Dome umenia v Bratislave.

V 1. polroku 2007 ministerstvo vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o periodickej tlači, tzv. tlačový zákon. Zákon spĺňa predpoklady moderného zákona na európskej úrovni, ktorý by mal nahradiť zastaraný tlačový zákon z roku 1996.

Rovnako ministerstvo predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Jeho cieľom je zefektívniť výber poplatku ako primárneho zdroja financovania verejnoprávnych médií v Slovenskej republike. Ministerstvo má eminentný záujem na zosúladenie financovania prostredníctvom tejto osobitnej platby s platnou legislatívou.

V rámci aktualizácie dlhodobých zámerov štátnej jazykovej politiky rozpracovanej v koncepcii starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky ministerstvo pripravilo a predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh opatrení na riešenie naliehavých problémov v používaní štátneho jazyka a na riešenie porušovaní ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo kultúry v 2. polroku 2006 pomáhalo zachrániť kniežaciu hrobku v Poprade - Matejovciach, ktorá bola objavená pri výstavbe priemyselného parku. Komorová hrobka patrí dosiaľ do málo známej praslovanskej etapy osídlenia severnej časti Karpatskej kotliny. Vznik hrobky je určený do poslednej tretiny 4. storočia nášho letopočtu. Unikátnosť nálezu nespočíva iba vo výpovednej hodnote výnimočne dobre zachovanej hrobky, ale tiež skutočnosti, že nálezy, jej časti sú najstaršie v strednej Európe. Ministerstvo poskytlo takisto mimoriadnu finančnú dotáciu z grantového systému a prispelo tak k záchrane hrobky a jej sprístupneniu.

V oblasti záležitostí Európskej únie ministerstvo v hodnotenom období participovalo v príslušných výboroch a pracovných skupinách Rady Európskej únie a Európskej komisie na prezentácii materiálov, pri ktorých legislatívny proces bol už ukončený, prebiehal alebo začal, napríklad návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie ustanovujúceho Program Kultúra na rok 2007 až 2013, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie ustanovujúceho Program Európa pre občanov na obdobie rokov 2007 až 2013 podporujúceho aktívne európske občianstvo, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie ustanovujúceho podujatie v rámci európskeho hlavného mesta kultúry na roky 2007 až 2019, odporúčanie Rady Európskej únie o digitalizácii a on line prístupnosti kultúrnych materiálov, o digitálnom uchovaní, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o Európskom roku dialógu medzi kultúrami 2008, návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorou sa mení znenie Smernice rady č. 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činnosti televízneho vysielania Televízia bez hraníc, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie dôležitého pre otvorenie programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora Médiá 2007.

Ministerstvo sa aktívne podieľalo na vyšehradskej spolupráci prostredníctvom spoločných projektov. Tieto potvrdili ministri kultúry a štátni tajomníci v komuniké na 16. stretnutí ministrov kultúry a expertov V4 v Budapešti v januári 2007. Výsledkom činnosti, ktorú vykonáva vo vzťahu k UNESCO, bolo zabezpečenie nadväzujúcich aktivít Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorého zmluvnou stranou je Slovenská republika. V záležitostiach Rady Európy ministerstvo iniciovalo a zabezpečilo participáciu Slovenskej republiky v projekte Rady Európy v informačnom databázovom systéme Compendium základných fondov a trendov európskych kultúrnych politík.

V oblasti cirkví a náboženských spoločností bolo na základe posúdenia základného dokumentu Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike a odborných stanovísk k pôsobeniu tejto cirkvi 18. októbra 2006 vydané rozhodnutie o jej registrácii. Návrh na registráciu obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti. Prípravný orgán pre registráciu cirkví zároveň potvrdil, že táto cirkev nebude požadovať akékoľvek priame štátne finančné dotácie alebo inú priamu finančnú pomoc zo strany štátnych orgánov Slovenskej republiky.

Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky bol dňa 14. septembra 2006 prípravným orgánom cirkvi predložený návrh na registráciu Ateistickej cirkvi neveriacich. Počas správneho konania registrujúci orgán, ktorým je ministerstvo kultúry, konštatoval, že návrh na registráciu predmetnej cirkvi nie je v súlade s podmienkami registrácie, ktoré určuje príslušný zákon. Na základe uvedeného vydal 18. decembra 2006 registrujúci orgán rozhodnutie o odmietnutí registrácie ateistickej cirkvi neveriacich.

Dňa 19. februára 2007 boli prípravnými orgánmi cirkví predložené návrhy na registráciu Cirkvi Kresťanské spoločenstvá Slovenska a Bahájského spoločenstva v Slovenskej republike.

V prípade Bahájskeho spoločenstva návrh na registráciu obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti. Na základe posúdenia základného dokumentu tejto náboženskej spoločnosti bolo 19. apríla 2007 vydané rozhodnutie o ich registrácii. Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike potvrdilo, že nebude vyžadovať finančnú podporu zo strany štátu. Toto spoločenstvo sa stalo osemnástou oficiálne registrovanou náboženskou spoločnosťou.

V prípade Cirkvi Kresťanských spoločenstiev Slovenska registrujúci orgán konštatoval, že návrh na registráciu nespĺňa predpoklady stanovené príslušnou legislatívou. Na základe toho vydal 22. júna 2007 v správnom konaní rozhodnutie o odmietnutí registrácie tejto cirkvi.

V roku 2007 pripravuje rezort kultúry právny predpis, ktorý počíta s valorizáciou miezd duchovných od 1. júla 2007 a to o 7 %.

Pani poslankyňa, mohol by som ďalej pokračovať, postavili ste takto široko vašu otázku. Vzhľadom na to, že je na mňa nasmerovaná aj ďalšia otázka, ktorej sa nechcem vyhnúť, v tejto chvíli končím odpoveď na vašu otázku a odporúčam vám, keby ste sa chceli ešte podrobnejšie zoznámiť s činnosťou ministerstva kultúry, pozrieť si dostupné správy o činnosti a hospodárení ministerstva kultúry v 2. polroku 2006 alebo v 1. polroku 2007. Vzhľadom na to, že nie ste členkou mediálneho a kultúrneho výboru, považoval som za potrebné ku každej aktivite pripojiť aj pár viet vzhľadom na to, že ak sa pýtate na tú činnosť, je dobré, aby ste aj vedeli, v čom spočíval obsah tej činnosti alebo tej aktivity.

Pani predsedajúca, skončil som svoju odpoveď.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa Sabolová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Skôr ako doplňujúcu otázku položím, chcem vám, pán minister, povedať len toľko, mohli ste skrátiť túto diskusiu, pokiaľ by ste mi boli odpovedali v interpelácii, ktorú som vám položila, každému ministrovi z rezortu, čo ste urobili za ten predchádzajúci rok. Bohužiaľ, vaša odpoveď bola, že ešte neuplynul rok, boli dva dni pred 4. júlom, tak mi nemôžete odpovedať na interpeláciu, lebo ešte neviete asi, čo ste urobili za celý tento rok. Podstatná časť vášho vyjadrenia bola od vyčítania alebo odpočítanie programového vyhlásenia vlády, čo si môžem preštudovať aj na internete napriek tomu, že nie som vo výbore. Ale mňa by veľmi zaujímalo, aké priority ste si v rezorte kultúry predložili, lebo vo svojom programovom vyhlásení vlády v poslednom odseku hovoríte, že sa zameriate na isté priority v oblasti kultúry a to by ma zaujímalo, čo je prioritou v oblasti kultúry, nie to všetko, čo tu zaznelo.

Ďakujem.