P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa tiež zapojil do rozpravy k vysloveniu nedôvery ministrovi vlády pánu Ľubomírovi Jahnátkovi. Aby som sa zapojil ako poslanec, člen výboru pre hospodársku politiku, keďže práve tento rezort hospodárstva pán minister riadi, ale aj ako človek, ktorý chce vnímať vývoj spoločnosti, postoje verejných činiteľov, ich kroky a konanie v rámci ich pôsobnosti, i ako človek, ktorý si uvedomuje, že váha ich konania, ale aj ich vyjadrení je oproti bežným občanom oveľa väčšia práve preto, že sú verejní činitelia a že tým môžu výrazne ovplyvňovať nielen verejnú mienku, ale aj konanie či aktivity mnohých osôb a subjektov na Slovensku.

Hlavné dôvody návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi hospodárstva sú vedené v odôvodnení parlamentnej tlače 252, ktorú, samozrejme, máte k dispozícií a súvisia najmä s tým, že pán minister prezentoval názor, ktorý sa nedá pochopiť inak ako názor, ktorý je v rozpore s pravidlami demokratického štátu. Štátu, pre ktorý by malo byť prirodzené, že v ňom verejný činiteľ nemôže ani verbálne tolerovať či nabádať k nezákonným finančným transakciám, tobôž nie obchodných spoločností v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Štátu, pre ktorý by malo byť samozrejmé, že účinne bojuje s korupciou a klientelizmom, že presadzuje transparentné a zákonné spravovanie verejných financií, ale i obchodovanie v štáte, zvlášť pri rizikových obchodoch, ku ktorým určite patrí aj obchodovanie so špeciálnou technikou, v našom prípade sú to napr. tanky či húfnice, najmä s krajinami tretieho sveta. Štátu, v ktorom by ani verejne vyslovované názory nemali byť v rozpore so záujmami spoločnosti, morálkou ústavného činiteľa, v ktorom by bola v tomto prípade samozrejmá aj iná reakcia predsedu vlády. Štátu, v ktorom by si zvlášť verejní činitelia uvedomovali váhu svojich vyjadrení, ale aj zodpovednosť za svoje slová, nielen za svoje skutky.

Naproti tomu môžeme vidieť niečo úplné iné. Snahu hovorcov, ale aj niektorých kolegov, členov vlády, ba i najvyšších ústavných činiteľov i samotného premiéra, že hľadajú cestu prekrúcania výrokov či skutočností, počnúc napr. výrokmi pána ministra, že jeho slová boli v týždenníku Trend zle interpretované, že sa hovorilo o províznych zmluvách, pričom takéto slová neboli v rozhovore vôbec použité. Či slová hovorcu, že výroky o úplatku a čiernych peniazoch sú vytrhnuté z kontextu, a zároveň aj vysvetľovanie hovorcom, čo mal pán minister na mysli. Takisto boli použité aj vysvetľovania, že výroky boli zmanipulované a podobne.

Jasne vyjadrené je však to, čo pán minister povedal, nie to, čo mal na mysli. "Vyššiu" formu vysvetľovania výrokov (vyššiu v úvodzovkách) pána ministra mali výroky jeho kolegov či koaličných partnerov, ktorí to obhajovali výrokmi, že napr. má ich totálnu dôveru, čím zľahčovali pri otázke, či existujú zákonné podmienky, aby svoje podnikateľské zámery štátne firmy v takomto prípade "ustáli", a bolo to v súvislosti s vyjadrením kolegu ministra a podpredsedu vlády, že ide najmä o úplatky súkromných firiem v zahraničí, ktoré musia štátne firmy "ustáť". No ťažko si vysvetľovať tie slová "ustáli", "ustáť". Na túto otázku pán minister a podpredseda vlády reagoval pre redaktorov vyjadrením: "Ľahšiu otázku mi položte, nepodnikám v zbraňovom priestore."

Ako ináč sa však dajú pochopiť výroky pána ministra hospodárstva, ktorý v rozhovore pre časopis Trend hovoril v súvislosti s otázkou, že o slovenské tanky a húfnice majú záujem najmä v krajinách tretieho sveta, kde sa obchoduje cez úplatky, a hovoril o netradičných formách predaja, že tieto netradičné formy skutočne fungujú a že toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch, len to musí byť niekde evidované.

Ako ináč sa dá pochopiť jeho ďalšie vyjadrenie, že ak súkromník zákonným spôsobom vygeneruje čierne peniaze, prečo to nemôže urobiť štátna firma? Už len postoj, že čierne peniaze sa dajú vyčleniť zákonným spôsobom, je pre mňa nepochopiteľný. Určité vysvetlenie by mohlo byť, že pán minister rozmýšľa iným spôsobom, ktorý sa v spoločnosti na Slovensku snažíme meniť už viac než 17 rokov. Vtedy na dobré rozhodnutia či vyjadrenia stačilo správne uznesenie.

Presné citácie pána ministra sú zverejnené v mnohých médiách vrátane zvukového záznamu. Aj k tomu sa pán minister vyjadril, že má vlastný zvukový záznam, ale nevidí dôvod na to, aby ho poskytol médiám. No ak je iný, nechápem, prečo aj cez neho sa nebráni. A nie je to len o pohľade opozície či médií. Takéto výroky považuje za neprijateľné aj Transparency International a podobne vníma, že pán minister svojimi výrokmi priamo či nepriamo naznačil, že korupčné správanie podporuje a že takéto výroky nie sú hodné ministra. Zároveň táto inštitúcia upozornila aj na to, že Slovenská republika ako člen OECD pristúpila k Dohovoru OECD o zákaze podplácania zahraničných verejných činiteľov. Na prísnu reguláciu obchodu so zbraňami do krajín tretieho sveta v súvislosti s uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN, embárg, požiadaviek NATO a podobne, najmä ak ide o rizikové krajiny, upozornil vo svojom vyjadrení aj bývalý minister hospodárstva pán Harach a tiež povedal, že legálny zisk je taký vysoký, že ísť do takého rizika nie je vôbec potrebné.

Vážnosť takýchto vyjadrení, pán minister hospodárstva, možno vidieť aj v súvislosti so známymi zbrojárskymi škandálmi vo svete. Úplatkové aféry Lockhead Martin pri presadzovaní stíhačiek Startfighters pred francúzskymi Mirage, aféra BAE Systems - neúmerne vysokých provízií pri dohode BAE medzi britskou a saudskoarabskou vládou či Thales´ aféra s kúpou šiestich fregát pre thaiwanskú armádu, pri ktorej počas vyšetrovania prípadu došlo dokonca k zavraždeniu kapitána thaiwanského námorníctva, ktorý údajne podplácanie oznámil. A tu už nie je čo zľahčovať.

A výroky pána premiéra či vlády nemožno nazvať ináč, na margo, samozrejme, kritiky výrokov pána ministra, nemožno nazvať ináč ako nenáležité, neadekvátne a nezodpovedné. Pre pripomenutie reakcia hovorkyne pána premiéra: "Na vyjadrenie členov vlády, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a nesprávne interpretované, nebude Úrad vlády reagovať." Pýtam sa, ako si potom máme tieto výroky vysvetliť, keď nikto nechce reagovať. Keď nikto nechce hovoriť o vecnosti týchto výrokov. Či iná reakcia: "Ak by mal byť člen vlády odvolaný za to, že niekto si po svojom vyloží jeho vyhlásenie, predseda vlády by sa musel odvolať už asi tisíckrát sám." No toto tu považujem, samozrejme, za zľahčovanie.

Kdeže sa podeli vyhlásenia pána premiéra zo začiatku volebného obdobia, že už pri podozrení vo vážnej veci v súvislosti s ministrami a podobne bude konať do troch sekúnd, do 24 hodín. Myslím si, že teraz už aj pre pána premiéra platí výrok, ktorý použil jeho člen vlády: "Človek mieni, premiér mení." A zrejme to už platí aj pre neho samého v súvislosti s týmto časom.

Z obhajoby ministra hospodárstva pánom premiérom spomeniem len jeden: "Choďte do Afriky robiť obchody so zbraňami a veľmi rýchlo zistíte, kde je sever." Nechcel by som, aby Slovensko, ale aj slovenská vláda sa uberala na iný sever ako ten, ktorý sme naštartovali zamatovou revolúciou a ktorý mal smerovať k demokratizácii spoločnosť, k právnemu štátu, k dôstojnému životu občanov na Slovensku. Cesta k pomerom obvyklým v banánových republikách je cesta na juh, nie na sever. A o určitej strate orientácie možno hovoriť aj v súvislosti s vyjadreniami vlády, ktorá považuje slová pána ministra v súvislosti so zámerom oživiť zbrojárstvo na Slovensku za prejav osobnej statočnosti a osobnej odvahy. Vláda potvrdila, že stojí za pánom ministrom Ľubomírom Jahnátkom, ale svojím postojom, myslím si, potvrdila aj to, že stratila orientáciu a nevie, kde je sever.

A mohli by sme rozprávať aj o ďalšom pôsobení pána ministra, počas ktorého veľmi ústretovo spolupracoval pri straníckych či koaličných nomináciách v Transpetrole, ÚRSO, SEPS, ba i nominantov na obchodného radcu v Rusku či nominácie šéfky jeho kancelárie do Juhoafrickej republiky a podobne. Ale šetrime čas! Podrobnosti a prípadné prepojenia týchto nominantov vládnej koalície so sponzormi strán si môže ten, kto má záujem, pozrieť napríklad v prehľade, ktorý je uvedený v prvom čísle týždenníka Žurnál z 15. marca tohto roku. Systém prekrúcania faktov či vyjadrení sa veľmi úspešne ujal už pri problémovom vyjadrení pána premiéra o páchateľoch. A v posledných dňoch aj pri aktívnej obrane pána ministra zdravotníctva vzhľadom na jeho vystupovanie v reklame.

Dovoľte mi teda na záver vysloviť svoje osobné presvedčenie, že mnou, ale aj kolegami z opozície, ktorí tu vystúpili, uvedené dôvody, nielen čo sa týka množstva, ale predovšetkým čo sa týka vážnosti, sú dostatočné na to, aby som podporil vyslovenie nedôvery členovi vlády pánu ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami: pán poslanec Halecký, pán poslanec Zvonár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, vážený pán poslanec, ste použili vetu, že pán minister podporuje korupciu v tomto štáte, v tejto vláde. Myslím si, že je to dosť tvrdé vyhlásenie. Predpokladám, že tie dôkazy, ktoré ste tu chceli použiť, neboli také, ktoré by boli presvedčivé. Je známe, že v zbrojárskom priemysle nielen v demokratických krajinách, ale skoro na celom svete korupcia existuje. To nikto nepopiera a myslím si, že raz za čas v médiách čítame o veľkých korupčných aférach nielen v strede Európy, ale aj v Amerike, v Afrike, v Ázii atď.

Ja sa chcel len opýtať, či to, za čo chceme odvolať pána ministra, sú činy alebo slová. Myslím si, že činy mu preukázať nevieme. Teraz poďme k tým slovám, ktorými vraj podporuje korupciu. Chcem sa opýtať, či svojimi výrokmi znížil štátny rozpočet aspoň o korunu? Či poškodil štátny rozpočet? Alebo či poškodí v budúcnosti? Chcem sa opýtať, či svojimi výrokmi, ktoré ja považujem tiež za nie príliš šťastné a vhodné, či učí našich zbrojárskych alebo cudzích zbrojárskych expertov korupcii? Myslím si, že tieto mechanizmy sú všeobecne známe a zaužívané a ničomu nikoho nič neučí.

Takže záver je taký, že pre činy ho odvolať nemôžeme a pre slová môžeme ho trošku pokarhať, ale myslím si, že nič závažné také neurobil, aby bola kvôli tomu zvolávaná mimoriadna parlamentná schôdza. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Zvonár.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán poslanec, vyzvali ste ministra, že ak má nahrávky, nech sa bráni. Pán minister sa nepotrebuje brániť. Nie proti čomu sa má brániť. Voči vaším nezmyselným úvahám? Ja tu sedím od rána a čakám, keď ma presvedčíte, keď ma presvedčíte, že sa stalo niečo, čoho sa mal pán minister dopustiť. Zatiaľ sa vám to skutočne nedarí. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pardon, s odpoveďou na faktické poznámky pán poslanec Kahanec. Má slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Tu je to, pán poslanec Halecký, asi o tom, že či pozorne počúvate, alebo nie. Ja vám ešte raz prečítam, čo som povedal, lebo viem, v ktorej stati som to povedal: "A nie je to len o pohľade opozície či médií. Takéto výroky považuje za neprijateľné aj Transparency International a podobne vníma, že pán minister hospodárstva svojimi výrokmi priamo či nepriamo naznačil, že korupčné správanie podporuje a že takéto výroky nie sú hodné ministra." Skúste si pozrieť potom písomný záznam, či som povedal výrok, ktorý ste povedali vy. Ten výrok som nepovedal.

A čo sa týka kolegu Zvonára. Ja si myslím, že by malo byť prirodzené, keď niekto je napadnutý tým, že použil zlý výrok, že tento výrok aspoň vysvetlí. Nevysvetlil ho ani na jednom výbore, nevysvetlil ho zatiaľ ani tu na tomto fóre. Tak ja by som považoval za prirodzené, úplnú normálnu obranu a úplné normálne zdôvodnenie jeho výrokov. Predsa výroky, to nie sú len tak ako hodené slová. To nie sú výroky obyčajného človeka, ktorý si v krčme pri pive môže niečo povedať. To sú výroky ústavného činiteľa, ktorý ich vyslovuje verejne a vyslovuje ich pre celú slovenskú spoločnosť a širokú verejnosť, dokonca aj pre zahraničie.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ďuračka. Má slovo.

J. Ďuračka, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, chcem za Slovenskú národnú stranu vysloviť plnú podporu a dôveru pánu ministrovi Jahnátkovi. Pán minister nepovedal nič viac a nič menej ku skutkovej podstate spoločensko-ekonomického lobingu, ktorý predchádzajúca vláda realizovala v praxi. Nech si nikto nemyslí a nepredstaví, že príchod nových investorov na Slovensko či realizácia významnejších obchodov boli len pre pekné oči niektorých predstaviteľov bývalej vlády.

Inak čo sa dá povedať okolo redaktora, aká otázka, si myslím, ako položená, relatívne účelovo, taká bola aj odpoveď. Veď každý lobing niečo stojí. Aj vytváranie dobrých podnikateľských podmienok pre zahraničných investorov stojí každú vládu desiatky, stovky, ba až niekoľko miliárd, ktoré idú od daňových poplatníkov. Nikto nepovedal, že kryje korupciu a ani nikto nenabádal podnikateľské subjekty ku klamstvu. Holou pravdou je, že nikto vám nič nedaruje, nedá len za to, že máte pekné oči alebo máte krásnu postavu.

Každá vláda má svoju ekonomickú stratégiu tak postavenú, aby sa naša krajina rozvíjala, aby sem prišli investori, aby naša ekonomika sa rozvíjala vyššie a národohospodársky produkt bol, samozrejme, na podstatne vyššej úrovni. Je prirodzené, že podľa vás, páni z SDKÚ, KDH či SMK, vydávate svoje osemročné vládnutie za mimoriadne úspešné a konkrétne. Ale vo vašej vláde prepukli takisto kauzy korupcie nie jedného, ale celého radu plejád štátnych úradníkov od Slovenského pozemkového fondu, či zoberieme Siemens, spaľovňu a podobne, až po niektorých predstaviteľov na krajských úrovniach a samospráv. A tu je to len to, čo sa vlastne, o čom sa písalo a hovorilo. Aký bol skutkový stav? Ešte horší možno, ako sa nám dnes zdá.

Vážený pán minister Jahnátek, si myslím, že je korektný, zodpovedný člen vlády a prirodzene som na jeho strane a váš návrh na jeho odvolanie je iba politickou fraškou, ktorou chcete ako niekoľkokrát v histórii manipulovať s verejnou mienkou a získať cez medializáciu politické body a verejnosť.

Vážený pán minister, týmto vám podporu dávam za Slovenskú národnú stranu a myslím, že určite nebude súhlasiť s vaším odvolaním. Všetko dobré. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami: pán poslanec Kužma, Kahanec, Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Pán poslanec Ďuračka, ja by som znovu chcel ísť k meritu veci, vás uviesť a zacitujem Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných transakciách: "Každá strana prijme potrebné opatrenia na stanovenie, že spolupáchateľstvo v rámci podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa je trestným činom." Dajme dôraz na slová schvaľovania. Ja mám aj taký trochu dojem, keď sa tento dohovor tvoril, ako keby tušili, čo sa u nás udeje a naschvál to takto presne dali.

Pán poslanec, ak je pre vás prirodzené robiť biznis pomocou úplatkov, tak asi do tejto organizácie nepatríme. Ale ja sa chcem spýtať našej vlády, či skutočne chce z tejto organizácie vystúpiť, keď neakceptuje dohovor.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Ďuračka, hovorili ste, že pán minister nepovedal nič viac a nič menej. No pripomína mi to jeden predchádzajúci výrok, ktorý tu zaznel a ktorý vlastne nič nehovorí. Ale ja na základe toho len môžem skonštatovať, že naozaj nepovedal zatiaľ nič ani vo výboroch, ani tu v Národnej rade. A myslím si, že celá opozícia, ja určite by som bol rád, keby niečo povedal. A povedal aj na svoju obhajobu, vysvetlil tieto veci, vysvetlil svoje výroky. Ešte raz hovorím, bolo by to úplne normálne a prirodzené. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vystúpenie pána Ďuračku bolo stručné a musím povedať, že to záverečné potrasenie rúk bolo aj dojemné. Vychádzam z toho, že keďže pán minister hospodárstva nominoval dcéru pána poslanca Ďuračku do Predstavenstva Trnavskej teplárenskej, bolo to také žoviálne poďakovanie pred celým národom za takéto klientelistické správanie. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S odpoveďami na faktické poznámky pán poslanec Ďuračka má slovo.

J. Ďuračka, poslanec: Vážený pán poslanec Kužma, ja neviem, či vy ste spadli z Marsu, alebo ste sa teraz zobudili, ja som vravel, že aká bola otázka novinára, taká bola odpoveď pána ministra. Svojím spôsobom rozprávame o čiernych peniazoch, ale svojím spôsobom sú to všetky biele peniaze, pretože pokiaľ viete, čo je to lobing, sprostredkovanie, služby atď., tak sú to normálne ošetrené peniaze podľa zákona a toto sa dialo za vašej osemročnej vlády určite bez problémov a je to zákonom ošetrené a deje sa to aj teraz. Všetko bolo položené na otázke pani novinárke alebo novinára.

A ďalšie veci, čo sa týka pána poslanca Lipšica, na vaše invektívy určite nebudem odpovedať, pretože vstúpte si do vášho kresťanského svedomia a povedzte, čo vy ste dokázali za tie roky a čo ste robili takisto tieto politické nominácie a potom mi môžete odpovedať. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v sále. Ukončili sme vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Rydlo, Štefanec, Gál, Lipšic, Frešo, Jarjabek, pani poslankyňa Rosová. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Rydlo. (Ruch v sále.)

Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, ešte o pokoj v sále, buďte takí láskaví.

J. Rydlo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predkladateľ i pán spravodajca, vo svojom vystúpení budem veľmi stručný a krátky. Ubezpečujem vás, že si ctím právo každého človeka na vlastný názor a na jeho slobodné vyslovenie, pokiaľ nie je v rozpore so základnými ľudskými a mravnými hodnotami. V tejto súvislosti ctím si a vážim aj legálne právo politickej opozície na prezentáciu vlastného názoru, lebo táto je základom parlamentnej demokracie.

V prípade návrhu opozície na odvolanie ministra Jahnátka mám však dojem, že mlátime účelovo mediálne prázdnu slamu. To, čo je v prílohe č. 1 k odôvodneniu, je v podstate konštatovanie ministra, akým spôsobom obchod so špeciálnou technikou funguje. Nič viac a nič menej. Dôležité je však jeho ďalšie vyjadrenie na otázku Trendu z 29. marca 2007, strana 25, ktorá znie, citujem: "Zmení sa politická garnitúra, prídu kontroly a toho, čo vtedy šéfoval, potrestajú." Koniec citácie. Tu minister uvádza, znova citujem: "Pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku. Pokiaľ je to zaevidovateľné a evidované, len to musí byť s nejakým súhlasom." Koniec citácie. Vyčítať v tejto súvislosti ministrovi nabádanie na uskutočňovanie nezákonných finančných transakcií obchodnými spoločnosťami v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu je podľa mňa skreslené a účelové.

Ďalšia časť jeho vyjadrenia, ktoré som citoval, je vlastne dokladom toho, že minister volá po vytvorení legislatívneho a daňového systému, ktorý by bol transparentný, jednoznačný a zaviedol by poriadok do obchodovania so špeciálnou technikou slovenských firiem a zároveň by vytvoril v tejto oblasti rovnocenné konkurenčné prostredie pre štátne a súkromné firmy. To však ctená opozícia už v návrhu neuvádza.

Mám preto otázku, panie a páni poslanci z opozície, napokon aj z koalície: To vám prekáža vytvorenie čitateľného legislatívneho systému pri obchodovaní so špeciálnou technikou?

Z tohto dôvodu návrh na odvolanie ministra hospodárstva Jahnátka osobne nepodporím. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Pripraví sa pán poslanec Gál Gábor.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte aj mne, aby som vám predostrel svoje dôvody, pre ktoré považujem pána Ľubomíra Jahnátka za osobu, ktorá nemá akékoľvek morálne právo zastávať svoju súčasnú pozíciu.

Jeho dnes už legendárne výroky o zúčtovaní úplatkov v štátnych podnikoch jednoznačne zvýraznili jeho spôsob myslenia a spôsob konania. Nemá právo zastávať pozíciu ministra, pretože podľa mňa

1. obhajoval korupciu,

2. navádzal na korupciu a

3. opakovane klamal.

K prvému bodu. K tomu, že obhajoval korupciu, chcem uviesť ešte raz veľmi zreteľne, že na otázku "Vedia si štátne firmy zúčtovať úplatky?" odpovedal a tu opätovne citujem: "Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované." Koniec citátu. Ak teda takýto stav skutočne existuje, potom sú logické otázky - kde sa o tom dozvedel, ako sa správal a prečo nekonal?

K druhému bodu. Navádzanie na korupciu. V ďalšej odpovedi tohto interview pán minister uvádza, opäť citujem: "Lebo toto sú netradičné formy obchodu" a dodáva, "skôr ide o to, či viete technicky preukázať a rýchlo dodať. A toto je už vec manažovania." Koniec citátu. Myslím, že toto skutočne nepotrebuje ďalší komentár.

K tretiemu bodu. O tom, že opakovane klamal, ak by teda bola skutočne pravda s rozprávkou o akej si inej nahrávke, pán Ľubomír Jahnátek má teraz jedinečnú príležitosť preukázať údajne tú svoju. Opäť si tu pomôžem jeho vlastným citátom: "Náš zvukový záznam je určite ten, ktorý je pravý, aký bude iný, to neviem." Koniec citátu. Ja osobne pochybujem, že sa tak stane, ak vôbec niečo také, samozrejme, existuje.

Som ale presvedčený, že boj proti korupcii je hlavne o aktívnom prístupe. O zverejňovaní dobrých a ešte viac zlých príkladov, o potláčaní netrasparentných foriem narábania s verejnými zdrojmi a hlavne, a to by som chcel podčiarknuť, o osobnom príklade. Veď kto môže proti korupcii urobiť viac ako človek pod verejnou kontrolou? Ministrovi Jahnátkovi sa to podarilo. Svojím osobným príkladom zaujal. Bohužiaľ, negatívne. Svojím konaním dal neskutočný signál verejnosti, uplácať je vraj normálne, len je to vec manažovania.

Korupcia je jednou z najväčších prekážok rozvoja všetkých štátov, spôsobuje deformácie pri verejných výdavkoch, kazí podnikateľské prostredie. Je zničujúce pre zdravú hospodársku súťaž, ak zákazku získa nie firma najefektívnejšia, ale firma, ktorá poskytla úplatok. Ak sa firmy sústreďujú na to, ako ponúknuť najlepší a najvýhodnejší produkt, strácajú konkurencieschopnosť a nakoniec na to doplácajú všetci. Korupcia je nielen morálne nesprávna, ale spôsobuje aj dodatočné a zbytočné náklady v podnikaní. Tieto náklady sú skryté a firmám sťažujú plánovanie a rozhodovanie a uskutočniteľnosť investície. Korupcia vedie k nesprávnemu využívaniu finančných zdrojov, ktoré by mohli byť využité na rozvoj výroby alebo poskytovania služieb, a teda v konečnom dôsledku na zlepšenie zamestnanosti. Tieto zdroje chýbajú, ak sa vyčleňujú na korupcie a úplatky, a je teda absolútne jedno, ako ich nazveme, alebo slovami ministra Jahnátka, ošetríme v účtovníctve.

Po období divokých privatizácií 90. rokov, keď bolo viac normálne neplatiť ako platiť a takmer všetkých bez výnimky sužovala prvotná aj druhotná platobná neschopnosť, sme sa spolu s kolegami snažili o presadenie slušnosti a korektných praktík v podnikaní. Som totiž presvedčený, že dôležité je nielen, čo človek dosiahne, ale aj ako to dosiahne. Spolu sme založili Podnikateľskú alianciu Slovenska, organizáciu s cieľom zvýrazniť etiku v podnikaní a v správaní sa. Netrúfam si sám hodnotiť jej činnosť, ale som si istý, že aktivity na zlepšenie neformálnych vzťahov, etiky v podnikaní a osobne etického kódexu podnikateľov prispeli k postupnej zmene atmosféry.

Je ale tiež pravdou, že táto bola v prvom rade ovplyvnená poriadkom vo finančnom sektore, verejných financiách a osobitne v oblasti daní. Výsledkom potom bolo spravodlivejšie prerozdeľovanie, zdravšie vzťahy v spoločnosti a rast životnej úrovne. Podľa prieskumu Finance Times klesla korupcia na Slovensku medzi rokmi 2002 a 2005 o 0,7 bodu, čo bolo hodnotené ako veľmi dobrý výsledok. Tento prieskum skutočne môžeme považovať za dôveryhodný. Autormi boli Európska banka pre obnovu a rozvoj a Svetová banka. Autori vyvodili závery na základe odpovedí od 8-tisíc firiem východnej Európy a strednej Ázie a výsledky porovnali s podobným prieskumom z roku 2002. Pokles korupcie potvrdili aj iné prieskumy, napríklad Transparency International Slovakia alebo Podnikateľská aliancia Slovenska.

Dámy a páni, pri zmienke o etickom kódexe podnikateľov mi nedá nespomenúť aj etický kódex štátneho zamestnanca. Tento je z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tu sa okrem iného uvádza, že cieľom kódexu je, citujem, "odstraňovanie korupcie v štátnej službe". Koniec citátu. A v článku 9 sa doslovne uvádza, že: "Štátny zamestnanec nepožaduje alebo neprijíma dary, ocenenia alebo iné výhody ani nenavádza iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Ak sa potom zamestnanec domnieva, že sa od neho vyžaduje, aby konal spôsobom, ktorý je v rozpore s etickým kódexom, písomne oznámi túto skutočnosť vedúcemu služobného úradu." Ak teda vláda vo svojom vyjadrení k odvolávaniu ministra Jahnátka dotyčného chráni slovami, že mal údajne "osobnú odvahu nazvať slovami skutočnosti, ktoré sú neraz súčasťou obchodného prostredia", podľa môjho názoru koná v priamom rozpore s platným etickým kódexom, podľa ktorého majú všetci štátni zamestnanci povinnosť oznamovať akékoľvek korupčné praktiky. Pán minister dal teda nielen tvrdú ranu pod pás všetkým slušným ľuďom, snažiacim sa o presadzovanie korektných vzťahov v spoločnosti, ale išiel aj proti kódexu svojich priamych podriadených.

Dovoľte mi ešte pristaviť sa pri pozícii vlády. Viacerí moji kolegovia to už spomínali, podľa mňa tu ide o ďalší priamy rozpor, keďže pán minister svoje výroky dementoval a vláda ho dodatočne za ne pochválila, je skutočne otázkou, za čo vláda vyjadrila pochvalu o údajnej osobnej odvahe pána ministra. Môžeme sa domnievať, že išlo o vyjadrenie vlády k iným nahrávkam, ktoré údajne existujú, ale pokiaľ to tak bolo, tak túto skutočnosť môže ozrejmiť sám pán minister, resp. iní členovia vlády, pretože ako vieme, vládna koalícia presadila, že schôdze vlády sú neverejné. Takže táto otázka takisto zostáva zahalená tajomstvom a radi by sme poznali na ňu odpoveď.

Dámy a páni, navyše je tu dohovor OECD. 21. novembra 1997 členovia OECD a vtedy 5 nečlenských krajín, medzi nimi aj Slovensko, prijali Dohodu o boji proti korupcii a úplatkárstvu pri zahraničných obchodoch a transakciách. Jej prijatím sa Slovensko zaviazalo ju rešpektovať. Dovoľte mi z tohto miesta citovať zopár ustanovení, ktoré považujem za kľúčové.

Článok 8 Účtovníctvo uvádza: "Pre účinný boj s podplácaním zahraničných verejných činiteľov urobí každá strana také opatrenia v rámci svojich zákonov a predpisov o vedení účtovných kníh a výkazov, zverejňovaní finančných správ a účtovných audítorských noriem, aby zakázala zakladanie účtov mimo účtovných kníh, vedenie operácií mimo účtovných kníh alebo neprimerane identifikovaných transakcií. Tiež vykazovanie nejestvujúcich výdajov, zapisovanie záväzkov s nesprávnou identifikáciou ich predmetu, ako aj používanie falošných dokumentov spoločnosťami, ktoré podliehajú týmto zákonom a predpisom, za účelom podplatenia zahraničného verejného činiteľa alebo za účelom skrytia takéhoto úplatkárstva." Osobitne zaujímavý je ešte aj článok 1, ktorý už bol takisto dnes citovaný. Tu sa uvádza, že: "Každá strana prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa stanovilo, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania činu podplatenia zahraničného verejného činiteľa je trestným činom." Je teda nad slnko jasnejšie, že stanoviská pána Jahnátka sú v priamom rozpore s dohovorom OECD, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika a je pre nás záväzný.

Od predstaviteľov vlády očakávam, že budú vytvárať štandardné a jasné prostredie a predkladať systémové návrhy, aby príležitostí na korupciu bolo čo najmenej. Očakávam, že budú navrhovať legislatívne úpravy, ktoré budú naďalej spriehľadňovať ekonomické prostredie, ktoré bude prínosom pre všetkých a nielen pre pár skorumpovaných úplatkárov.

Výroky Ľubomíra Jahnátka celkom zaslúžene obleteli svet a zvýraznili Slovensko, bohužiaľ, negatívne. Tak ako hyperboly ministra Kubiša o zmanipulovanom referende či páchatelia predsedu Fica vo Veľkej socialistickej ľudovej líbyjskej arabskej džamahírii.

Prokorupčné výroky Ľubomíra Jahnátka sa predsa len v niečom odlišujú. Predovšetkým v tom, že si ich zrejme dodatočne uvedomil a snažil sa ich tragikomicky zakryť údajnou manipuláciou s nahrávkou. Akékoľvek pochybnosti sú jednoznačne vyvrátené zverejnením nahrávky na webovej stránke periodika, kde si každý záujemca môže vypočuť odpovede na príslušné otázky. Je to jasné, je to jednoznačné, je to usvedčujúce. Usvedčujúce zo spôsobu myslenia, o ktorom sme si mysleli, že patrí histórii. Žiaľ, nepatrí. Je to súčasnosť. Návrat k mysleniu všemocného štátu na úkor jednotlivca, návrat k premene nezávislých inštitúcií na politické orgány a tiež návrat k nečestným praktikám a klamstvám.

Viac ako paradoxne vyznieva v tomto kontexte uznesenie vlády Slovenskej republiky k návrhu presadzovania štátnej politiky boja proti korupcii len z minulého týždňa, ktoré ukladá ministrom a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy poskytnúť všetku požadovanú súčinnosť podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra a Úradu vlády pri plnení protikorupčných aktivít. Nuž teda pán Jahnátek už svoju súčinnosť jasne preukázal. Aj preto už na svojom mieste nemá čo robiť. Som totiž presvedčený, že na základe uvedeného nemá pán Ľubomír Jahnátek morálne právo zastávať pozíciu ministra. Obhajoval korupciu, navádzal na ňu a opakovane klamal.

Predseda Fico a jeho vláda zaujali postoje, ktoré sú rovnako škandalózne ako výroky samotného Ľubomíra Jahnátka. Tieto postoje sa snažia obhájiť neobhájiteľné a stávajú sa tak smutnou vizitkou v úpadku ľudí, ktorí vraj chceli kedysi konať čo už len pri podozreniach.

Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne, a keďže som viackrát spomínal spolu so svojimi kolegami Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a odvolával som sa naň, rád by som bol faktický a pri tejto príležitosti odovzdal kópiu pánovi ministrovi Jahnátkovi, viem, že vie anglicky, ale aj tak je to slovenská verzia tohto prekladu.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Gábor Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod môjho vystúpenia dovoľte niekoľko citovaní. Idem podľa kapitol, ako to je.

Názov kapitoly 2.1 Makroekonomický rámec, verejné financie a dane: "Vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu Slovenskej republiky v rámci Európskej únie vláda Slovenskej republiky pomocou vecne príslušných orgánov verejnej správy bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami."

Názov kapitoly 7.2 Spravodlivosť, podiel justície a legislatívy a väzenstva: "Vláda sa dôrazne zasadí za potlačenie korupcie, pričom boj proti nej pokladá aj za súčasť posilnenia nezávislosti justície." Tá istá kapitola, oddiel Justícia: "Vláda vytvorí podmienky na vykonanie podrobnej analýzy činností a vyhodnotí činnosť špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií v boji proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii, najmä z hľadiska finančnej, materiálnej nákladovosti, pracovnej zaťaženosti, efektívnosti a vecnej opodstatnenosti. Navrhne opatrenia, ktoré zabránia diskriminácii v sudcovskom a prokurátorskom stave a pre budúcnosť vylúčia politické zasahovanie do práce orgánov ochrany práva."

Kapitola 7.3 Vnútorný poriadok a bezpečnosť: "Vláda Slovenskej republiky si je dobre vedomá toho, že závažná ekonomická kriminalita a korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu. Urobí nevyhnutné kroky na zvýšenie úspešnosti práce orgánov, ktoré sa zúčastňujú na odhaľovaní a objasňovaní tejto trestnej činnosti. Vyhodnotí účinnosť špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií, boja proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii. Vláda Slovenskej republiky nedopustí politické ovplyvňovanie ich činnosti. Vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku, aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať. V záujme efektívneho boja s korupciou vláda Slovenskej republiky podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie. Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu." Tá istá kapitola stále, kde je uvedené, že: "Medzi priority vlády Slovenskej republiky bude patriť dosiahnutie plnej kompatibility a schopnosti štruktúr Policajného zboru kooperovať s európskymi policajnými zbormi, zlepšenie pripravenosti polície bojovať s korupciou, organizovaným zločinom a drogovou kriminalitou, zrýchlenie a zefektívnenie procesu skráteného vyšetrovania a vyšetrovania, zvýšenie spoľahlivosti pri poskytovaní služieb občanom a prehĺbenie dôveryhodnosti polície."

Tieto vety sú z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica. Síce sú všeobecného rázu, ale ak ste pozornejšie počúvali, sami viete urobiť rázny rozdiel, k čomu sa vláda zaviazala v boji proti korupcii, čiže v boji proti úplatkárstvu, v boji proti čiernym peniazom a aká je súčasná realita.

Buď pán minister uvedený materiál nepozná, alebo zabudol jeho obsah, alebo sa veci majú úplne inak. Vodu kážem, víno pijem. Lebo už žiadna zmienka v tomto materiáli o zlegálnení čiernych peňazí alebo v úvodzovkách transparentných platbách nie je. Preto sa čudujem, že pán premiér nespravil nápravu sám, ako to hneď po voľbách aj sám sľúbil.

Už vo svojom vystúpení v rozprave k programovému vyhláseniu vlády som uviedol, že program je bez konkrétností, hlavne čo sa týka kapitoly justície. Až neskôr som došiel na to, prečo to tak je. Z prostého dôvodu. Aby sa sľuby nemohli porovnať so skutkami. Ale predsa, ak sa znova vrátime k textu programového vyhlásenia vlády, na všeličo môžeme natrafiť. Znova citujem z programového vyhlásenia vlády: "Vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore," čiže popisujeme reálny stav, "ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu Slovenskej republiky v rámci Európskej únie, vláda Slovenskej republiky pomocou vecne príslušných orgánov verejnej správy bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami." Čo sme mali na mysli pod tým pojmom nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami? Úpravu zákona o účtovníctve? Aby sme vedeli dať do nákladových položiek čierne peniaze, úplatky?

Ďalej: "Vláda sa dôrazne zasadí za potláčanie korupcie, pričom boj proti nej pokladá aj za súčasť posilnenia nezávislosti justície." Kebyže toto vyhlásenie vláda myslí vážne, nemala by obhajovať neobhájiteľné, mala byť v každom sektore potláčať čierne peniaze, korupciu, čiže aj vo sfére obchodu so zbraňami, a nie opačne, snažiť sa obohatiť o túto činnosť aj štátne podniky. A hlavne vláda by mala vyvodzovať zodpovednosť voči ministrovi hospodárstva. Nerobí to, robí to teraz opozícia.

Ideme ďalej. V kapitole justície už sa nám vynára iný problém, ktorý bol dôvodom aj tohto dnešného rokovania Národnej rady, a to, že boj s korupciou táto vláda nemyslí vážne. Citujem znova: "Vláda vytvorí podmienky na vykonanie podrobnej analýzy činnosti a vyhodnotí činnosť špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií v boji proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii najmä z hľadiska finančnej a materiálnej nákladovosti, pracovnej zaťaženosti, efektívnosti a vecnej opodstatnenosti. Navrhne opatrenia, ktoré zabránia diskriminácii v sudcovskom a prokurátorskom stave a pre budúcnosť vylúčia politické zasahovanie do práce orgánov ochrany práva." Táto pasáž sa týka Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry. Mali sa zrušiť tie inštitúcie, ktoré za pár mesiacov svojho fungovania dokázali, že sú efektívnymi nástrojmi v boji proti korupcii. Čiže boj proti korupcii z úst terajšej vlády nie je ničím iným ako povinnou propagandou pred verejnosťou, ale skutky, ako vidíme, sú úplne iné.

Vláda dodnes nemá ani plán boja proti korupcii, ale ani nie tak plán ako každodenná činnosť v tejto oblasti je dôležitá. Lenže neustále snahy o zrušenie Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry, výmena v polícii, výmena tých policajtov, ktorí boli vlajkonosičmi boja proti korupcii, máme na mysli pán viceprezidenta, nejasné legislatívne kroky, návrat privatizérov-tunelárov jednak do štátnych podnikov, do predstavenstiev a dozorných rád, do predstavenstiev nasvedčujú tomu, že vláda chce korupciu vyriešiť tak, že to budeme len evidovať a potom bude všetko v poriadku.

Keď všetko bude takto pokračovať ďalej s tými vecami verejnými, tak kľudne môžeme skonštatovať, že transparentnosť na Slovensku iba imitujeme. Je to tak s našimi majetkovými pomermi, kde ide len o to, že čo kam vieme ukryť, na ktorého priateľa zapísať, koho na aký teplý flek uložíme, ako utajíme rokovania vlády, zmeníme zákony, aby sme mohli odvolávať. Áno, je to len imitácia transparentnosti boja proti nežiaducim javom v našej spoločnosti.

Argumenty, že pán minister len opísal reálny stav, sú úbohé a sú len olejom do ohňa a hádžu vás všetkých do jedného vreca s tými, ktorí sa ozajstne usilujú o zlegalizovanie úplatkov. Kebyže pán minister len popíše alebo skonštatuje neblahý stav vo sfére obchodovania so zbraňami, ja tu teraz nevystupujem a pán minister by tu nemal sedieť.

No okrem poznatku pána ministra vysloví aj názor, že vie to urobiť aj štátna spoločnosť, pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku. Ak vieme o takýchto praktikách, môžeme ich pomenovať, žiaden problém v tom nie je, ale je našou psou povinnosťou bojovať proti nim so všetkým, čo zákon dovoľuje, a nie to dávať do poriadku v štátnych podnikoch. Ideme opačným smerom. Niežeby sme potláčali korupciu aj u tých obchodníkov so zbraňami, ktorí pochádzajú zo súkromnej sféry, ale ideme opak, ideme tento neblahý stav zaviesť alebo chceme, alebo si myslíme, že by bolo v poriadku, kebyže to zavedieme v štátnych podnikoch.

Pán minister tu nie je, ale určite sa mu dostanú do uší moje slová, si myslím, že pre ústavného činiteľa čierne peniaze, korupcia, podplácanie by mali byť také cudzie pojmy ako farárovi pornografia. Už nie ste v komerčnom sektore, pán minister, lebo na ministra platí iný meter ako na manažéra súkromného podniku. Ale podľa môjho názoru ani do seriózneho obchodného života nepatrí korupcia, netradičné formy predaja, čierne peniaze. Dobrým príkladom ideme našim obchodníkom, keď máme takýto zámer.

Pán minister, ja vás ako súkromnú osobu, ako človeka nepoznám, môžete byť dobrý, slušný, čestný človek, ale ako verejný funkcionár, minister ste vaším vyhlásením prekročili prah, ktorý by sa dal tolerovať. Preto z princípu musím podporiť tento návrh.

Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)