Slovensku dlhšia priemerná dĺžka nezamestnanosti, pričom tato priemerná dĺžka nezamestnanosti je rovnako významným faktorom pre hodnotenie nezamestnanosti, ako jej celkový objem, Ak z hľadiska jednotlivca je nezamestnanosť javom prechodným a je to jav, v ktorou sa osobne adaptuje zo svojho predchádzajúceho zamestnania na nové zamestnanie, trebárs na novú profesiu, a tento proces je sprevádzaný rekvalifikačným procesom, je to nevyhnutná a z ekonomického hľadiska želateľná forma prispôsobovania sa. Inak sa, pravda, celá vec javí vtedy, keď ide o proces z hľadiska jednotlivca dlhodobý, bez toho, že by na neho pôsobili motivujúce faktory, ktoré ho majú vrátiť do pracovného procesu a priviesť ho opäť k zmysluplnej práci. To sú problémy, ktoré sprevádzajú nezamestnanosť z hľadiska foriem účinnosti spôsobov, ktorými sa dôsledky nezamestnanosti riešia.

Niekoľko slov o tom, aké sú pramene nezamestnanosti, pretože to je azda hlavný problém, do akej miery je za nezamestnanosť zodpovedná ekonomická reforma, princípy transformačného procesu a do akej miery sú problémy nezávislé od systémových opatrení, ktoré síl obsahom transformačného procesu. Treba si predovšetkým uvedomiť, že z predchádzajúceho ekonomického systému, zo systému, ktorý sa tu uplatňoval dlhý čas, slovenská ekonomika zdedila vysokú prezamestnanosť. Za predpokladu, že by sme mali rovnakú produktivitu práce, aká je v Rakúsku, v Nemecku, by náš priemysel a iné sektory ekonomiky pracovali s oveľa menším počtom pracovníkov, čiže základným problémom ja prezamestnanosť, aj keď treba vidieť, že zatiaľ sa tento vplyv prezamestnanosti nie veľmi prejavil. Zatiaľ sa v ekonomike, pokiaľ ide o vývoj nezamestnanosti, neprejavil vplyv, ktorý možno očakávať že začne pôsobiť veľmi výrazne v ďalšom období, to znamená vplyv záujmu o zvyšovanie efektívnosti. Ukazovatele, ktoré sú k dispozícii, zatiaľ hovoria o tom, že pokles výroby predbieha pokles rastu, pokles počtu pracovníkov, z toho možno usúdiť, že sa znižuje efektívnosť výrobného procesu. Samozrejme,

príčin môže byť viacero. Je to na jednej strane strane isté sociálne cítenie, ktoré v podnikoch je, tlak odborov, takisto snaha vedenia podnikov, aby sa kolektívy pracovníkov, ktoré V podnikoch pracujú, udržali pre ďalšie obdobie, pre obdobie oživenia produkcie atď. Ale nesporné je, že zatiaľ tento vplyv záujmu o vyššiu efektívnosť ešte na rast nezamestnanosti nepôsobí alebo nepôsobí výrazne.

Výrazným činiteľom, ktorý ovplyvňuje nezamestnanosť, je predovšetkým strata odbytu na východných trhoch a nie celkom uspokojivá schopnosť podnikového managementu nájsť nové náhradné výrobné programy, nájsť nové možnosti odbytu, čo V rade prípadov, samozrejme, nie je v tak krátkom čase ľahké. Čiže toľko veľmi stručne k zložitému problému nezamestnanosti, ktorý v žiadnom prípade nemožno zľahčovať a podceňovať, v žiadnom prípade to ani je takto ponímané vo vládnej hospodárskej politike. Priority hospodárskej politiky, ktoré o chvíľku prednesiem, rátajú s tým, že súčasťou hospodárskej politiky vlády bude brániť nadmernej redukcii pracovných miest a účinnými metódami riešiť tieto problémy tam, kde sa koncentrujú, v tých regiónoch, kde rast nezamestnanosti presahuje priemer a kde sa začínajú ukazovať tieto problémy ako zvlášť znepokojivé. Takže, to je ďalší výrazný rys ekonomického vývoja v roku 1991.

K týmto črtám, ktoré profilujú vývoj ekonomiky, ktoré sa odchyľujú oproti pôvodným očakávaniam, možno ešte pripočítať rozvoj bankovej sústavy, ktorá oproti pôvodným predpokladom a najmä oproti potrebám výrazne zaostáva.

Teraz veľmi málo k tomu, čo podľa našich prepočtov a podľa prepočtov komisie vlády pre hospodársku stratégiu, ktorá tieto prepočty robila, profiluje rok 1992, alebo 60 ho bude profilovať. Možno rátať s tým, že v ekonomike sa začnú významnejšie uplatňovať všetky procesy, ktoré sú obsahom transformačného procesu, že ekonomika sa začne výraznejšie

adaptovať, že sa v ekonomike výraznejšie prejaví vplyv vstupu zahraničného kapitálu v kombinácii s privatizáciou, vplyv drobného a stredného podnikania, že sa prejavia takisto vplyvy, ktoré by mal priniesť vládny program proexportnej politiky, ktorý sa začína uplatňovať a s ktorým sa ráta v roku 1992. Súhrnom týchto vplyvov bude alebo by mali byt náznaky oživenia ekonomiky najmä v druhej polovici roka, kedy by sa ekonomika mala dostať už na svoje dno alebo na dno svojho poklesu a od neho by mala už začať ďalšiu etapu postupného oživovania a postupného vzostupu. Čiže, to by mal byt snáď nie príliš optimistický pohľad na rok 1992. Rok 1992, najmä jeho záver by mal byť obdobím postupného oživovania ekonomiky a prekonávania alebo prekonania hlbokej recesie, ktorá je v dôsledku uplatnenia radu systémových opatrení, ktoré predstavujú súčasť transformačného procesu, výraznou charakteristickou črtou ekonomiky v roku 1991. To je stručne k tomu, čo je v správe, ktorú ste dostali do jednotlivých klubov.

Na vývoj ekonomiky v roku 1991 reagujú priority hospodárskej politiky vlády. Vláda ich schválila na svojom zasadaní v stredu v tomto týždni. Vo svojom uznesení uložila všetkým členom vlády, ktorých sa tieto problémy dotýkajú, aby priority rozpracovali do konkrétnych opatrení, ktoré budú predstavovať vo svojom súhrne dokument, v ktorom budú uvedené všetky opatrenia, ktoré by mali byt súčasťou hospodárskej politiky vlády. Budú tu uvedení zodpovední a všetky termíny, v ktorých by sa tieto opatrenia mali realizovať. Tieto priority hospodárskej politiky budú rozpracované do radu konkrétnych opatrení, ktoré sa budú týkať jednotlivých rezortov a jednotlivé rezorty ich budú presadzovať a zabezpečovať ich napĺňanie v roku 1992.

V súhrne možno povedať, že medzi priority hospodárskej politiky vlády budúceho roku sa vybrali najmä tri okruhy problémov. Okruh prvý je snaha o ekonomickú stabilizáciu,

o to, aby ďalej pokračovala stabilizácia ekonomiky, čo si vyžiada ďalej uskutočňovať protiinflačnú politiku. Ďalej k prioritám hospodárskej politiky patrí súhrn opatrení, ktorý by mal viest k postupnému oživeniu ekonomiky, k prekonaniu recesie a mal by v sebe obsahovať všetky dynamizujúce prvky, ktoré umožnia, aby sa ekonomika dostala opäť na dráhu postupného rozvoja. Ďalším okruhom, ktorého sa týkajú priority hospodárskej politiky, sú priority v oblasti sociálnej alebo sociálneho zabezpečenia. Kľúčovú úlohu v tomto programe vládnej politiky majú priority, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečovať postupné oživovanie ekonomiky a prekonávanie recesie. Dovolil by som si tieto opatrenia, ktoré sú v časti dokumentu schváleného vládou v stredu, predniesť podrobnejšie.

Vláda pri realizácii tohto súhrnu priorít hospodárskej politiky vychádza z toho, že nevyhnutná protiinflačná orientácia hospodárskej politiky neumožňuje na prekonanie recesie využívať plošnú stimuláciu vnútorného dopytu. Nevyhnutné prorastové procesy v ekonomike bude vláda Slovenskej republiky podporovať opatreniami kompatibilnými s princípmi trhovej ekonomiky. Obsahom týchto opatrení bude na prvom mieste identifikácia perspektívnych rozvojových smerov ekonomiky a ich podpora s využitím mechanizmu obsiahnutého v programe rozvojových impulzov pre ekonomiku Slovenskej republiky, ktorý vláda schválila v júni tohto roku. V tomto dokumente sú formulované rozvojové zámery, ktorými sa majú dosahovať žiadúce štrukturálne zmeny v ekonomike Slovenska. Tieto zámery sú formulované ako vládne programy pre rozvoj priemyseľnej výroby na báze domácich surovín, pre rozvoj výroby s vysokou konkurenčnou schopnosťou pri exporte, pre úsporu energie, surovín a materiálov, pre rozvoj dopravy a spojov, cestovného ruchu a pre rozvoj finančného sektoru.

S prihliadnutím na obmedzené možnosti štátneho rozpočtu v roku 1992 určujúcu úlohu pri presadzovaní rozvojových im-

pulzov a potrebných štrukturálnych zmien bude mat úverová sústáva a kapitálové zdroje zo zahraničia. Rozhodujúcim stimulačným nástrojom budú úrokové bonifikácie a záruky za poskytnuté úvery poskytované špecializovanou úverovou inštitúciou.

Na druhom mieste je účinná proexportná politika opierajúca sa o program podpory exportu, sledujúca vytvárania komplexného systému opatrení a predpokladov pre rozšírenie odbytových možnosti našich výrobcov na zahraničných trhoch. Na tento cieľ sa využije asociačná dohoda B Európskymi spoločenstvami, príprava medzinárodných dohôd, vytvorenie reálnej strategicko-obchodnej koncepcie vzťahov so sovietskymi republikami alebo s republikami bývalého Sovietskeho zväzu a ostatnými štátmi, systém garancií, poistenia, subvencovania, úrokových rozdielov, poskytnutia úverov resp. záruk, daňové úľavy, colné opatrenia a podobne. Tieto úlohy bude plniť špecializovaná inštitúcia. Na realizáciu tohto programu sa v roku 1992 ráta s vyčlenením sumy 1, 8 mld korún v rozpočte federácie.

Po tretie - pôjde o vytvorenie účinného mechanizmu zabezpečujúceho účasť slovenských podnikov na využití prostriedkov v štátnom rozpočte federácie na rok 1992 na podporu štrukturálnych zmien a exportu. Miera využitia týchto prostriedkov je totiž závislá od kvality navrhovaných projektov.

Po štvrté - pôjde o podstatné zvýšenie účinnosti mechanizmu na odstránenie prekážok stojacich v ceste vstupu zahraničného kapitálu do ekonomiky Slovenskej republiky a na podstatné zvýšenie účinnosti mechanizmu, ktorým sa bude vstup zahraničného kapitálu zabezpečovať. Neuspokojivé výsledky v tejto oblasti sa budú prekonávať využitím systému kontaktných agentúr pracujúcich na komerčných princípoch na báze provízie.

Po piate - pôjde o aktivizáciu kontaktov so zahraničnými bankami, finančnými inštitúciami, podpornými fondami a podobne s cieľom využiť ich disponibilné zdroje určené na zahraničnú pomoc resp. na investovanie v zahraničí. Tu totiž možno konštatovať, že možnosti, ktoré sú, sa nie uspokojivo využívajú.

Po šieste - pôjde o komplexnú podporu malého a stredného podnikania, ktoré by malo v relatívne krátkom čase výraznejšie prispieť k vytváraniu nových pracovných príležitosti. Systém by mal zahrňovať najmä odstraňovanie legislatívnych bariér, uľahčenie prístupu súkromných podnikateľov k bankovým úverom a k prostriedkom podnikateľských fondov, vytváraných aj zo zdrojov zo zahraničia, a na rozvoj infraštruktúry podporujúcej súkromné podnikanie.

Po siedme - výrazná podpora rozvoja bankovej sústavy, posilnenie právomoci Štátnej banky česko-slovenskej, hlavného ústavu pre Slovenskú republiku v Bratislave, umožnené ustanoveniami nového zákona o štátnej banke, rozvinutie činnosti burzy cenných papierov v Bratislave, zvýšenia základného kapitálu Slovenskej záručnej banky a rozšírenie jej pôsobnosti a využitie jej možnosti aj v procese reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky.

Po ôsme - podpora investícii do infraštruktúry, najmä dopravnej, informačnej a bankovo-finančnej, pričom jestvujúci nedostatok zdrojov na financovanie infraštrukturálnych stavieb treba riešiť využitím kapitálových zdrojov zo zahraničia.

Po deviate - využitie procesu oddĺženia podnikov podľa vybraných kritérií komerčných bank na takú alokáciu nových úverov, ktorá umožní aktivizáciu podnikateľskej sféry a pri-

sun peňazí do hospodárstva orientovaný na posilnenie ponukovej stránky ekonomiky.

Po desiate - pôjde o nevyhnutnú ochranu vnútorného trhu vo vybraných komoditách z hľadiska zachovávania kvalitatívnych zdravotnícko-hygienických a ďalších ochranných nástrojov uplatňovaných vo vyspelých ekonomikách.

Po jedenáste - ide o odstraňovanie všetkých bariér pre tvorbu konkurenčného prostredia. Na tieto účely sa bude využívať inštrumentárium, ktorým disponuje protimonopolný úrad a cenová kontrola, pričom účinnosť cenovej kontroly oproti terajšiemu pôsobeniu sa musí podstatne zvýšiť.

Po dvanáste - presadenie prijatej agrárnej a výživovej politiky. Realizácia tejto politiky bude spojená predovšetkým s reguláciou trhu poľnohospodárskych výrobkov, s určením garantovaných cien a nákupných kvôt vybraných poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa uplatnia intervenčné nákupy z prostriedkov Fondu trhovej regulácie a ďalej s takou subvenčnou politikou, ktorá sa bude orientovať: na podporu privatizácie a reštrukturalizácie výroby a na podporu mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva a ekologickej výroby, na vytvorenie trhových inštitúcií v poľnohospodárstve a na zavedenie stabilizačných mechanizmov na trhu poľnohospodárskych výrobkov.

Po trináste - pôjde o aktívnu politiku zamestnanosti a v rámci nej o vytváranie spoločensky účelných pracovných miest, rozvoj súkromného podnikania, organizovania verejnoprospešných prác, rekvalifikáciu pracovníkov a stimuláciu zamestnávateľov na zamestnávanie vybraných sociálnych skupín - invalidní občania, absolventi škôl, atď.

Po štrnáste - ide o uplatňovanie takej regionálnej politiky, ktorá bude mať za cieľ oživenie priestorovej štruk-

túry ekonomiky, predovšetkým v tých regiónoch, v ktorých sa koncentruje pôsobenie viacerých negatívnych dopadov. Pre tieto regióny sa vypracujú alebo sa už vypracúvajú regionálne projekty zahrnujúce disponibilné nástroje účasti štátu na ich sociálno-ekonomickom rozvoji. Tieto projekty sa budú tvoriť a presadzovať, v spolupráci s územnými orgánmi.

Po pätnáste - ide o vytvorenie takých vzťahov medzi prvovýrobou a spracovateľským priemyslom, ktoré prostredníctvom procesu privatizácie umožnia ich prepojenie. Tento proces sa doplní účinnými opatreniami zabraňujúcimi vzniku vertikálnych monopolov a vedúcimi k demonopolizácii a dekoncentrácii spracovateľského priemyslu.

Po šestnáste - pôjde o presadzovanie zodpovednosti štátu ako vlastníka tých podnikov, ktoré z rôznych dôvodov nebudú privatizované. Účinným nástrojom na zainteresovanosť vedenia týchto podnikov môžu byt individuálne zmluvy, ktoré budú uzatvárať zakladatelia s príslušnými riadiacimi pracovníkmi týchto podnikov.

Po sedemnáste - pôjde o presadzovanie novej koncepcie bytovej politiky schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 297 z tohoto roku a vytvorenie mechanizmu stavebného sporenia, prostredníctvom ktorého by sa mali sústrediť finančné prostriedky občanov a štátu na krytie potrieb bývania. Tento systém, spojený B výhodnými podmienkami sporenia a výhodnými pôžičkami pre získanie bytu, by mal podporiť využitie jestvujúcich stavebných kapacít a mal by pre občanov otvoriť cestu k získaniu bytu za prijateľných podmienok.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

to je stručne o prioritách hospodárskej politiky vlády

Slovenskej republiky. Tieto priority sa musia, prirodzene, transformovať do systému konkrétnych opatrení s veľmi konkrétnymi termínmi a zodpovednosťou. Azda možno namietať, že tieto opatrenia sú príliš všeobecné a vo veľkej miere obsahujú známe ciele a známe tvrdenia. Možno s tým súhlasiť, ale zároveň možno súhlasiť s tým, že rad problémov, ktoré v ekonomike jestvujú, je spojený s tým, že tieto známe ciele sa zatiaľ nie v dostatočnej miere podarilo naplniť, preto Je nevyhnutné pokladať ich za nevyhnutnú súčasť hospodárskej politiky a priorít hospodárskej politiky aj v roku 1992. Čiže to, vážená Slovenská národná rada, je stručná informácia k problému, ktorý mate prerokúvať, najskôr niekoľko poznámok k správe o stave ekonomiky a ďalej k vládnej politike, k orientácii vládnej hospodárskej politiky v roku 1992.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

podpredseda SNS J. Klepáč:

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za prednesenie správy vlády o stave a perspektívach vývoja slovenskej ekonomiky.

Teraz by sme mali hlasovať o odročení rozpravy k tomuto bodu programu resp. o pokračovaní v rozprave. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili 6 poslanci - Vladimir Ondruš, Miroslav Miček, Anton Andráš, Miroslav Ondruš, Peter Weiss a Jozef Hübel.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 85 poslancov. /

Bol daný pozmeňovací návrh, aby sme presunuli rozpravu na budúci týždeň v piatok, kedy predpokladáme pokračovanie 19. schôdze Slovenskej národnej rady.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh?

/Za návrh hlasovalo 72 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov/

Konštatujem, že hlasovaním ste rozhodli o presunutí rozpravy na budúci týždeň.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo:

Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s tým, že rokovanie o správe bolo odložené na budúci týždeň, dávam ďalší pozmeňovací návrh, aby správa bola doplnená o ekonomické aspekty starostlivosti o životné prostredie. Tieto v správe absolútne absentujú, a pokiaľ máme informácie, investície na budúci rok sú vyčíslené zo strany Slovenskej komisie pre životné prostredie na značnú sumu. Mohol by to spresniť pán minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie. Myslím si, že v správe by tieto otázky jednoznačne mali byť zahrnuté, pretože súvisia s ekonomickým vývojom.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Môže sa k tomu vyjadriť pán podpredseda vlády alebo pán minister predseda komisia?

Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:

Áno, je to možné.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Myslím, že v rámci dobrých vzťahov vlády a parlamentu môžeme to nechať na tom, že vláda do budúceho týždňa doplní to, čo požadoval pán poslanec Sabo. Budúci týždeň v piatok bude rozprava X tomuto materiálu vlády.

Ešte sa hlási pán poslanec Weiss s faktickou poznámkou. Poslanec P. Weiss:

Hlásim sa s prosbou. Keďže ide o závažné rokovanie k dôležitému bodu, boli by sme veľmi radi, keby sme ako poslanci dostali aj doplnený aspekt správy písomne, s patričným predstihom, a boli by sme veľmi povďační, keby sme mohli dostať aj vystúpenie pána podpredsedu vlády Vavru, s ktorým nás dnes oboznámil.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Myslím, že je možné zariadiť v Kancelárii SIovenskej národnej rady, aby ste si vystúpenie vyzdvihli. Má ešte niekto nejaké pripomienky? Nie je tomu tak.

Dvadsiatymprvým bodom programu je

Správa vlády Slovenskej republiky o ekonomicko-sociálnych hľadiskách jednotlivých variantov štátoprávneho usporiadania.

K tomuto bodu ste dostali písomný materiál pod názvom Správa o ekonomických dôsledkoch prípadného rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dve samostatné republiky. Prosím znovu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Vavru, aby správu uviedol.

Podpredseda vlády SR A. Vavro:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte najskôr niekoľko poznámok k metóde a spôsobom spracovania správy. Vláda dostala zadanie od predsedníctva, v ktorom sa vláde uložilo, aby vypracovala dokument, ktorý by hovoril o dôsledkoch rozdelenia, pričom sa táto správa mala vypracovať pre rôzne formy štátoprávneho usporiadania. Žiaľ, táto úloha bola veľmi ťažko splniteľná, pretože jednotlivé formy štátoprávneho usporiadania nie je možné jednoznačne vymedziť, preto by bolo aj veľmi zložité kvantifikovať ich ekonomické dôsledky, pretože pre jednotlivé formy štátoprávneho vymedzenia, čo je, samozrejme, štátoprávny problém, sú vždy príslušne rozdielne ekonomické kompetencie, ich rozdielne usporiadanie a rozdielne ekonomické dôsledky. Preto si vám dovoľujem predložiť dokument, ktorý napĺňa toto vaše zadanie, ale je do istej miery koncipovaný inak. Je to dokument, ktorý hovorí o tom, aké dôsledky by malo pripadne rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty a na dve samostatné ekonomiky. Čiže ide dokument, ktorý pracuje s jedným variantom, to znamená s variantom, ktorý sa pohybuje na tej druhej krajnej hranici - ak je dnes naša ekonomika spoločnou, tento text hovorí o inom alternatívnom riešení, o ekonomike, ktorá by bola rozdelená, a o jej dôsledkoch.

Ďalej prístup k spracovaniu materiálu: Cieľom bolo postupovať takým spôsobom, že sa budú vymedzovať faktory, ktoré sú nesporné a ktoré by nesporne pôsobili po oddelení ekonomik na ich ďalší vývoj. Cieľom spracovateľov bolo urobiť čo najobjektívnejší obraz, a to obraz idúci práve po línii vymedzenia faktorov, ktoré budú pôsobiť, ktorých pôsobenie je azda nesporné, všeobecne prijateľné a neodškriepiteľné. To bolo zadanie - neísť to takých polôh, kde by bolo možné závery, ku ktorým správa dospela, spochybňovať alebo ich

pokladať za neobjektívne. Preto výsledkom práce na tejto správe je - verím - čierno-biela fotografia, ktorá jednoznačne mapuje stav a dáva pohľad alebo chce dať pohľad na problém.

Správa sa zaoberá - to treba povedať, a to napokon bolo aj zadaním - iba jednou dimenziou problému, dimenziou ekonomickou, pričom je nepochybné, že prípadné rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva štáty má aj iné dimenzie, než len dimenziu ekonomickú.

Ďalej ešte v týchto všeobecných poznámkach by som sa chcel zmieniť o tom, že sú dve rôzne polohy problému z hľadiska plynutia času. Jedno hľadisko alebo jedna možnosť prístupu je urobiť obraz o tom, aký stav by nastal v okamihu rozdelenia resp. krátko po rozdelení, a druhé hľadisko, druhá línia pohľadu je tá, ktorá hovorí o tom, ako by sa slovenská ekonomika po rozdelení ďalej vyvíjala. Prirodzene, táto druha línia je neporovnateľne komplikovanejšia, pretože by si žiadala pracovať s veľkým množstvom faktorov, pričom mnohé z týchto faktorov by mali nepochybne charakter stochastický. Preto sa pri spracovaní správy rozhodlo, že sa bude obmedzovať na prvý pohľad, na prvú líniu. To znamená, že stav sa obmedzuje na vymedzenie tých faktorov, s ktorými by sa v okamihu po rozdelení muselo rátať, a ktoré by určovali stav ekonomiky, a samozrejme, by podmieňovali a predurčovali jej ďalší vývoj.

Ďalej ešte sa bolo treba zaoberať otázkou, ktorá je bezpochyby opodstatnená, či rozdelenie bude mat charakter kooperatívny alebo nekooperatívny. pri spracovaní Správy sa vychádzalo z predpokladu, že prípadné rozdelenie by malo charakter kooperatívny, a teda by sa vylúčili negatívne vplyvy, ktoré by mohli byt dôsledkom iného spôsobu rozdelenia.

V správe sú jednotlivé faktory a ich vplyv určené, vymedzené, a pri mnohých z nich je urobený aj pokus ich kvantifikácie. Kvôli prehľadnosti by som sa pokúsil zhrnúť faktory, o ktorých sa v správe hovorí, pokúsil by som sa ich rozdeliť do troch skupín podľa ich povahy a charakteru.

Do prvej skupiny patria také faktory, ktoré napriek všetkej snahe majú len aproximatívny charakter, kde nie je možné jednoznačne kvantifikovať ich vplyv, možno robiť, len úvahy s väčšou či menšou mierou presnosti. K týmto odhadovaným, ale nie jednoznačne vymedziteľným faktorom by som na prvom mieste uviedol otázku zachovania hmotných prúdov. Je možné, že hmotné prúdy by sa zachovali, je to pravdepodobné, ale rovnako možno uvažovať o tom, že oddelenie českej ekonomiky od slovenskej ekonomiky by dávalo priestor pre realizáciu záujmov nemeckého a rakúskeho kapitálu na českom trhu a snahu tohoto kapitálu a výrobcov z týchto krajín etablovať sa na českom trhu, čím by sa záujem o produkciu zo Slovenskej republiky zmenšil. Ale hovorím, nie je to kvantifikovateľná a nie jednoznačne vymedziteľná veličina alebo vplyv, preto zostava len v polohe úvah a patri k aproximatívne vymedziteľným príčinám. S tým súvisí aj ďalší predpoklad, od miery naplnenia ktorého by mnoho záviselo. Ide o zachovanie českého trhu pre slovenských výrobcov, pretože náhradné možnosti odbytu by bezpochyby bolo zložité hľadať a zložité nájsť. Opäť to patrí do skupiny, pri ktorej nemožno prísť k jednoznačnému záveru.

Do skupiny nie jednoznačne vymedziteľných faktorov možno zahrnúť aj vstup zahraničného kapitálu, alebo vo všeobecnosti reakciu zahraničia na tento akt rozdelenia českej a slovenskej ekonomiky, v tejto oblasti možno prednášať rad prognóz, ktoré by boli ovplyvnené mnohými snáď presne vymedziteľnými činiteľmi, ale veľmi ťažko je tento vplyv premietnuť do úvahy, ktorú máte pred sebou, a tažko je ho kvantifikovať. V zásade možno skôr predpokladať, že po istom ob-

dobi po oddelení by sa oddelenie mohlo stať prekážkou vstupu zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky.

K nie presne vymedziteľným faktorom patrí aj sociálna situácia na Slovensku, reakcia obyvateľstva, a napokon aj taký vplyv, akým je odliv devízových úspor obyvateľstva a súkromných podnikateľov. Tu nie je možné robiť jednoznačné prognózy.

To sú hlavné činitele, ktoré patria do prvej skupiny, teda medzi faktory, ktoré nie sú presne vymedziteľné. Iste, do tejto skupiny by bolo možné zaradiť i rad ďalších faktorov. Tie, ktoré som uviedol, majú skôr ilustratívny charakter.

Druhou skupinou sú faktory, ktoré sú relatívne spoľahlivo identifikovateľné alebo spoľahlivejšie kvantifikovateľné. Tieto sú spojené s tým, že slovenská ekonomika bola po dlhé desiatky rokov utváraná ako súčasť jednotnej česko-slovenskej ekonomiky. Tu ide o dve komplementárne ekonomiky a ich oddelenie by malo nepriaznivé ekonomické dôsledky na českú ekonomiku a na ekonomiku slovenskú. Tu treba vysloviť jednu tézu, ktorá, domnievam sa, je dôležitá pre posudzovanie tohoto problému. To je téza, ktorá hovorí, že prípadné oddelenie českej a slovenskej ekonomiky by malo zlé ekonomické dôsledky tak pre českú ekonomiku ako aj pre slovenskú ekonomiku, ale s ohľadom na niektoré charakteristiky slovenskej ekonomiky, ktoré sú výsledkom minulého vývoja, sú dôsledkom štruktúry slovenskej ekonomiky, jej surovinovej, materiálnej, dovoznej náročnosti, dôsledky by boli horšie pre slovenskú ekonomiku. Ale to nevyplýva z ničoho iného, ako z jestvujúcej štruktúry ovplyvnenej minulým vývojom. To je veľmi dôležité pre posudzovanie problému. A napokon je to znak, ktorý je úplne zjavný. Čiže k relatívne spoľahlivo identifikovateľným faktorom patrí štruktúra slovenskej ekonomiky, jej vplyv, ktorý je spojený s vyššou dovoz-

nou náročnosťou atď. To je nesporný činiteľ, ktorý by tu pôsobil.

Rovnaký charakter - charakter negatívny, ale rovnako platný v Českej republike i v Slovenskej republike, s väčším vplyvom na Slovenskú republiku, by malo zmenšenie trhu, a u nás zrejme väčšia odkázanosť na východné trhy, na trhy bývalého Sovietskeho zväzu, so všetkou neistotou, ktorá v tomto regióne toho času jestvuje. Je to trh neistý z hľadiska odbytového, ale aj z hľadiska dodávateľského, najmä s ohľadom na nie veľmi povzbudivé prognózy hovoriace o tom, že Sovietsky zväz od budúceho roku sa má stať čistým dovozcom ropy, čo by znamenalo zásadnú zmenu v tejto oblasti.

Ďalej do skupiny relatívne presne kvantifikovateľných vplyvov na slovenskú ekonomiku treba zahrnúť horšie prírodné podmienky v poľnohospodárstve, ktoré by nepochybne vplývali na rast cenovej hladiny potravín. Ďalej treba rátať s tým, že jestvujúca exportná výkonnosť Slovenskej republiky by nepostačovala na úhradu všetkých dovozných potrieb, čiže obchodná a platobná bilancia Slovenskej republiky by bola nevyrovnanou. Príčina spočíva v tom, o čom som sa zmieňoval pred chvíľou. Je to dôsledok jestvujúcej štruktúry slovenskej ekonomiky, ktorá, žiaľ, nie je z hľadiska času krátkodobo meniteľná. Tá je založená a má relatívne vysokú zotrvačnosť. Táto štruktúra pôsobí negatívne aj v prítomnosti, a toto negatívne pôsobenie by sa výrazne zväčšilo po rozdelení českej a slovenskej ekonomiky. Treba rátať s tým, že by slovenskej ekonomike výrazne vzrástla dlhová služba, že by prekročila úroveň, ktorá sa pokladá za prijateľnú. Za prijateľnú úroveň sa pokladá 25 % z príjmov z exportu. Možno predpokladať, že by táto miera bola prekročená, že dlhová služba by bola oveľa väčším zaťažením pre slovenskú ekonomiku.