Využívání zahraničních
úvěrů má pochopitelně své
meze. Jsou odvislé od zahraničně politické
situace a od exportní výkonnosti ekonomiky, tedy
potenciální výrobní schopnosti a tedy
i schopnosti dluhy splácet. Bylo by vážnou
chybou, kdybychom čerpali zahraniční zdroje
na pokrývání nedostatků v ekonomice,
například na udržování neefektivních
výrob či činností. U nás tomu
tak není.
Souhrnně řečeno: naše celková
devizová pozice je vcelku dobrá, i když máme
občas problémy s platební schopností
některých našich partnerů. Ale to mají
všechny průmyslově vyspělé země.
Soudružky a soudruzi poslanci, tolik k položeným
otázkám. Závěrem bych vás chtěl
ubezpečit, že tak jak zaznělo v programovém
prohlášení vlády Československé
socialistické republiky, mají i orgány finanční
soustavy opravdu upřímný zájem na
dalším prohlubování a zdokonalování
spolupráce s orgány Federálního shromáždění.
Vyplývá to z principů probíhající
přestavby ve všech oblastech našeho společenského
života, je to v zájmu realizace úkolů
hospodářského a sociálního
rozvoje vytyčených XVII. sjezdem Komunistické
strany Československa.
Děkuji za pozornost.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem. Súdruh poslanec Csémi,
si spokojný s odpoveďou?
Poslanec SN J. Csémi: Áno.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Takže môžeme postupovať
ďalej. Žiada si o slovo spoločný spravodajca
výborov Snemovne ľudu?
Společný zpravodaj výborů SL poslanec
A. Hůla: Ne.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Nežiada. Žiada o slovo spoločný
spravodajca výborov Snemovne národov súdruh
Csémi?
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
J. Csémi: Áno.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Nech sa páči.
Společný zpravodaj výborů SN poslanec
J. Csémi: Vážený súdruh predseda,
vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, výsledky rozpravy k štátnemu záverečnému
účtu československej federácie za
irok 1987 nie sú v rozpore s predloženým vládnym
návrhom, ani s vyjadrením, ktoré som predniesol
ako spoločný spravodajca výborov Snemovne
národov. Rovnako otázky poslancov na členov
vlády boli riadne zodpovedané. V niektorých
prípadoch budú jednotliví ministri dodatočne
písomne reagovať na prednesené podnety a pripomienky.
Na základe týchto skutočností môžem
Snemovni národov odporučiť, aby so znením
vládneho návrhu uznesenia podľa parlamentnej
tlače č. 76 vyslovila súhlas.
Předsedající první místopředseda
FS J. Marko: Ďakujem.
Súdružky a súdruhov a poslanci, pristúpime
k hlasovaniu. Ako je vám známe, pri schvaľovaní
štátneho záverečného účtu
československej federácie platí podľa
článku 42 ods. 2 písm. e) zákona o
československej federácii zákaz majorizácie.
To znamená, že v Snemovni národov hlasujú
oddelene poslanci zvolení v Českej socialistickej
republike a oddelene poslanci zvolení v Slovenskej socialistickej
republike.
V zasadacej sieni je prítomných 176 poslancov Snemovne
ľudu, 65 poslancov Snemovne národov zvolených
v Českej socialistickej republike a 71 poslancov Snemovne
národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.
Obe snemovne sú uznášania schopné.
Najskôr prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.
Kto z nich súhlasí s vládnym návrhom
uznesenia o štátnom záverečnom účte
československej federácie za rok 1987? (Hlasuje
se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Snemovňa ľudu vyslovila s návrhom súhlas.
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov
zvolených v Českej socialistickej republike.
Kto z nich súhlasí s vládnym návrhom
uznesenia? (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Poslanci Snemovne národov zvolení v Českej
socialistickej republike návrh schválili.
Teraz prosím o vyjadrenie poslancov Snemovne národov
zvolených v Slovenskej socialistickej irepublike.
Kto z vás súhlasí s návrhom uznesenia?
(Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.
Takisto poslanci Snemovne národov zvolení v Slovenskej
socialistickej republike návrh schválili.
Poslanci Snemovne národov návrh schválili.
Môžem preto konštatovať, že Federálne
uhromaždenie schválilo uznesenie, ktorým sa
schvaľuje štátny záverečný
účet československej federácie za
rok 1987 a podľa § 26 odseku 4 zákona č.
134/1970 Zb. rozhodlo súčasne o použití
prebytku štátneho záverečného
účtu československej federácie.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 43, SL
č. 77, NS č. 86.)
Súdružky a súdruhovia poslanci, teraz prerokujeme
Prosím prvého podpredsedu vlády ČSSR
súdruha Rudolfa Rohlíčka, aby vládny
návrh zákona odôvodnil.
První místopředseda vlády ČSSR
R. Rohlíček: Vážený súdruh
generálny tajomník, vážený súdruh
prezident, vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, vláda Československej socialistickej republiky
predložila Snemovni ľudu a Snemovni národov Federálneho
zhromaždenia na prerokovanie a schválenie návrh
zákona o štátnom podniku.
Príprave tohto zákona bola venovaná mimoriadna
pozornosť. Jeho návrh bol predložený na
celonárodnú diskusiu, ktorej závery boli
zhodnotené predovšetkým aj na 7. zasadaní
ÚV KSČ. Pre spracovanie návrhu zákona
mala nemalý význam aj iniciatíva poslancov
nášho najvyššieho zákonodarného
zboru, ktorá sa prejavila v úsilí komisie
poslancov oboch snemovní, expertnej májovej porady
a v nasledujúcej činnosti výborov oboch snemovní.
Účasť poslancov na tvorbe návrhu zákona
umožnila do neho zahrnúť už v prípravnej
fáze rad ich pripomienok. Tento postup prípravy
umožňuje, aby som sa vo svojom výklade sústredil
predovšetkým na kľúčové
momenty návrhu zákona, ktorý má Federálne
zhromaždenie posúdiť.
Spomenutý návrh vychádza z koncepcie urýchlenia
ekonomického a sociálneho rozvoja založenej
XVII. zjazdom KSČ. Koncentruje v sebe politické
a ekonomické ciele prestavby tak, ako sú vyjadrené
v Zásadách prestavby hospodárskeho mechanizmu,
v Smerniciach na jej zabezpečenie a najmä v uznesení
7. zasadania ÚV KSČ o komplexnej prestavbe hospodárskeho
mechanizmu.
Základným cieľom prestavby je vytvoriť
podmienky pre účinnejšie využívanie
predností socialistických výrobných
vzťahov otvorením širokého priestoru pre
tvorivú iniciatívu pracujúcich. To vyžaduje
uskutočniť významné zmeny v postavení,
úlohe i vzájomných vzťahoch štátnych
orgánov a hospodárskych organizácií.
Pokiaľ ide o ústredné orgány, je nevyhnutné
nielen zachovať, ale naopak, posilniť centrálne
riadenie zásadných strategických a programových
úloh, zabezpečovanie rovnovážnosti a
proporcionality ekonomického a sociálneho rozvoja.
To vyžaduje po novom a odlišne od doterajšieho
stavu formulovať ich úlohu, pôsobnosť i
štruktúru.
Znamená to zamerať funkciu centra na riadenie založené
najmä na zásade jednotnosti ekonomických kritérií
a dlhodobých normatívov. Súčasne aj
presunúť činnosť centra do oblasti dlhodobej
programovej stratégie pri určovaní celospoločenských
sociálnych a ekonomických cieľov a základných
ciest ich dosahovania. Nevyhnutne musia byť obmedzené
operatívne, krátkodobé či administratívno-direktívne
zásahy do činnosti hospodárskych organizácií.
Zmena úlohy centra je spätá so zásadným
posilnením samostatnosti podnikov vo všetkých
oblastiach hospodárskej a socíálnej činnosti
a so zodpovedajúcim zvýšením ich všestrannej
zodpovednosti za dosahované výsledky. Chceme vytvoriť
štátne podniky samostatné a nútené
podmienkami hospodárenia čo najefektívnejšie
uspokojovať potreby svojich zákazníkov a odberateľov.
Podniky činorodé, ktoré budú uplatňovať
moderné princípy riadenia, budú schopné
a vnútorne motivované na dlhodobý
rozvoj a prijímanie kalkulovaného podnikateľského
rizika - to všetko v súlade so zámermi plánu
a v rámci centrálne stanovených pravidiel.
To je hlavným zmyslom návrhu zákona o štátnom
podniku, ktorý dnes máme, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, posúdiť.
Návrh zákona vychádza z marxisticko-leninskej
ekonomickej teórie, z jej poznatkov o riadení veľkých
sociálno-ekonomických systémov a zo zovšeobecnenia
doterajších skúseností našich i
ostatných socialistických štátov. Text
zákona je koncipovaný tak, aby tvoril systém,
ktorý upravuje najmä postavenie, právne pomery
a zásady činnosti štátneho podniku ako
základného článku národného
hospodárstva. Podnik podľa návrhu zákona
plní tri hlavné, vzájomne späté
úlohy: všestranné uspokojovanie potrieb spoločnosti,
rozmnožovanie časti spoločenského majetku,
ktorý mu bol zverený a zvyšovanie životnej
úrovne vlastného kolektívu a jeho členov.
Pokiaľ ide o uspokojovanie potrieb spoločnosti, to
je hlavnou úlohou podniku. Úlohou, od ktorej splnení
závisí možnosť a miera plnenia ostatných
úloh. Len v závislosti od uspokojovania potrieb
odberateľov môže podnik získavať prostriedky
na plnenie svojich povinností voči štátu,
na rozšírenú reprodukciu svojich výrobných
fondov a na zvyšovanie životnej úrovne svojho
pracovného kolektívu. To zo zákona jednoznačne
vyplýva. Podstata tejto zmeny spočíva v tom,
že kritériom hodnotenia a stimulácie podniku
prestáva byť stupeň plnenia ukazovateľov
plánu ako doposiaľ a stáva sa ním miera
faktického uspokojovania potrieb spotrebiteľov.
Aby mohol podnik splniť svoje poslanie, musí udržiavať,
rozmnožovať a racionálne využívať
spoločenský majetok.
V priebehu prác na zákone bola diskutovaná
otázka jeho súladu s ústavou v súvislosti
s opustením pojmu správy národného
majetku a štátneho vlastníctva.
Pojem socialistického celospoločenského vlastníctva
nie je v rozpore s našou socialistickou ústavou, pretože
medzi pojmom štátne socialistické vlastníctvo
a socialistické celospoločenské vlastníctvo
nie je obsahový rozdiel. Ide o odlišné terminologické
vyjadrenie rovnakej podstaty, ktoré zvýrazňuje
univerzálnosť ekonomickej moci celej spoločnosti
vo vzťahu k národnému majetku. Ide o vlastníctvo
všetkého ľudu, ako ho vymedzuje článok
8 ústavy.
Použitie pojmu socialistické celospoločenské
vlastníctvo bolo motivované požiadavkami prestavby
hospodárskeho mechanizmu a urýchlenia sociálno-ekonomického
rozvoja našej spoločnosti, snahou o také vystihnutie
tejto formy socialistického vlastníctva, ktoré
lepšie zodpovedá podstate prestavby hospodárskeho
mechanizmu.
Cieľom tejto koncepcie je vytvoriť podmienky pro aktívny
a bezprostredný vzťah pracovných kolektívov
štátnych podnikov k zverenému majetku. Dôvodová
správa túto záležitosť podrobne
rozoberá. Podstatné pritom je, že ustanovenia
zákona zabezpečujú nedeliteľnosť
socialistického spoločenského vlastníctva.
Povinnosť podniku rozmnožovať zverený majetok
má aj významné ekonomické súvislosti.
Je najmä v priamom rozpore s praxou prerozdeľovania
a dotácií, ktorými sa straty zle hospodáriacich
podnikov vyrovnávali na úkor tých, ktorí
hospodárili dobre. Preto tiež hlavným výrazom
samostatnosti nových podnikov je hospodárenie na
základe samofinancovania ako základného princípu
chozrasčotu.
Štátny podnik je nielen výrobno-hospodárskym
systémom, ale aj súborom sociálnych vzťahov.
Jeho najdôležitejším prvkom sú ľudia,
členovia pracovného kolektívu, ktorí
vstupujú do vzájomných vzťahov vo výrobe,
aby svojou účasťou na kolektívnej práci
uspokojili v zásadnom súlade s celospoločenskými
potrebami i vlastné záujmy a potreby. Zo zákona
vyplýva, že podnik zabezpečuje zvyšovanie
životnej úrovne svojho pracovného kolektívu
dvomi cestami - rastom miezd a rozdeľovaním prostriedkov
z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Oboje je
závislé od dosahovaných konečných
výsledkov jeho hospodárskej činnosti.
Návrh zákona vychádza z toho, že neoddeliteľnou
súčasťou socialistických ekonomických
vzťahov je i tovarový charakter výroby a obehu.
Štátny podnik je chápaný ako socialistický
tovarový výrobca. Zmyslom činnosti každého
výrobcu tovaru bolo a je uspokojovanie kúpyschopného
dopytu štátu, iných výrobcov alebo občanov.
Skúsenosti ukazujú, že aj v plánovanej
ekonomike je nutné vytvárať podmienky pre takéto
správanie.
Aby to bolo možné, musí štátny
plán pracovať s ekonomicky objektívnymi hodnotovými
veličinami, vychádzať z objektívne existujúcich
pomerov na trhu a vytvárať podmienky pre správanie
podnikov ako podnikateľských subjektov. Nejde teda
o otvorenie priestoru pre živelné pôsobenie
zákona hodnoty, ale o uznanie objektívnosti pôsobenia
tohto zákona a o jeho plánovité využívanie
pre potreby rozvoja socialistickej ekonomiky.
Riadenie štátnych podnikov sa bude uskutočňovať
na základe princípu demokratického centralizmu.
Preto sú v návrhu zákona dôsledne vymedzené
kompetencie centrálneho i podnikového riadenia tak,
aby nedochádzalo k triešteniu zodpovednosti, k neúčelnému
administratívnemu zasahovaniu do činnosti podnikov.
Pritom návrh zákona zabezpečuje, že
všetky hlavné nástroje riadenia a kontroly
podnikov zostávajú v rukách štátu.
Náročnosť riadenia a kontrola zo strany spoločnosti
sa zosilnia, stanú sa ekonomicky účinnejšími.
Budú sa uskutočňovať prostredníctvom
normatívnych metód plánovania, vytváraním
náročného ekonomického prostredia,
posilňovaním postavenia spotrebiteľa voči
výrobcovi a obchodu, pomocou limitov a najmä hodnotových
nástrojov ako sú ceny, odvody, dane, úroky,
menové kurzy a pod. Súčasne však zákon
zabezpečuje, že prostriedky fondov vytvorené
podnikom mu nie je možné odobrať.
Podstatné zvýšenie hospodárskej samostatnosti
podnikov nespája zákon v žiadnom prípade
s oslabením plánovitosti. Čo sa však
musí zmeniť, sú metódy a formy jej realizácie.
Návrh zákona pre to vytvára legislatívny
základ a rámec, pretože chápe päťročný
štátny plán hospodárskeho a sociálneho
rozvoja ako základný nástroj centrálneho
riadenia podniku štátom. Pritom päťročný
plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja podniku,
ktorý schvaľuje zhromaždenie pracovného
kolektívu, musí zabezpečovať záväzné
výstupy štátneho plánu.
Významným a novým prvkom v činnosti
štátnych podnikov je ustanovenie o socialistickej
samospráve pracovného kolektívu, ktoré
je výrazom prehlbujúcej sa socialistickej demokracie.
Skúsenosti z vývoja socializmu u nás i v
ostatných socialistických štátoch ukázali,
že existencia spoločenského vlastníctva
výrobných prostriedkov ešte samočinne
nevytvára vo vedomí kolektívov a jednotlivcov
zodpovedajúci vzťah k spoločenskému
majetku. Dať tomuto vzťahu jeho skutočný
obsah a urobiť z pracujúcich skutočných
hospodárov vyžaduje uskutočniť v jednote
s ekonomickými opatreniami aj zodpovedajúce zmeny
v systéme riadenia štátneho podniku.
Ústredný výbor strany a vláda vychádza
z toho, že vysoký stupeň politickej angažovanosti,
vzdelanosti, zručnosti a kultúrnosti našich
pracujúcich je zárukou zodpovedného uplatňovania
princípov socialistickej samosprávy, že rozšírenie
a prehĺbenie reálnej účasti pracovných
kolektívov na správe a rozmnožovaní
spoločenského vlastníctva sa stane základňou
pre účinnejšie využívanie predností
socializmu.
Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul Leninove
myšlienky. Pretože práve v zapojení más
do riadenia videl Lenin účinný prostriedok
zlepšenia práce socialistického štátneho
aparátu, osvedčený spôsob boja proti
byrokratizmu, skostnatelosti a namyslenosti. Nie nadarmo Lenin
nazýval zapojovanie pracujúcich do každodennej
činnosti pri riadení "zázračným
prostriedkom", ktorý zdesaťnásobuje silu
štátu a ktorý nikdy nemal a nemôže
mať ani jediný buržoázny štát.
Koncepcia socialistickej samosprávy je teda postavená
tak, aby jej orgány rozhodovali o nejdôležitejších
otázkach, majúcich zásadný význam
pre život a prácu pracovných kolektívov.
Ide o také otázky ako napríklad plán,
účtovná uzávierka, spôsob použitia
zisku, voľba a odvolanie riaditeľa. Socialistickú
samosprávu chápe navrhovaný zákon
ako racionálne rozdelenie zodpovednosti v rámci
jednotného plánovitého systému riadenia.