Vážené soudružky poslankyně a soudruzi
poslanci, zahraniční výbory obou sněmoven
velmi zevrubně projednaly celou kapitolu federálního
ministerstva zahraničních věcí, ocenily
aktivní přístupy naší zahraniční
politiky a její výrazné výsledky a
vyslovily plný souhlas s návrhem na schválení
této kapitoly státního závěrečného
účtu za rok 1973.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem poslancovi Erbanovi. Hovorí
poslanec Konečník, pripraví sa poslanec Maxmilián
Jirák.
Poslanec SL J. Konečník: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci! V pohľade na výsledky
dosiahnuté v tvorbe hmotných a finančných
zdrojov v roku 1973 považujem za zvlášť
potešiteľné, že sa podarilo dosiahnuť
určitý ďalší obrat v plnení
kvalitatívnych ukazovateľov plánu, hlavne v
znižovaní nákladovosti výroby. Svedčí
o tom predovšetkým vývoj materiálových
a iných nákladov, ktorých podiel sa bez odpisov
vo vzťahu k upraveným výkonom proti roku 1972
znížil a vcelku dosiahol úroveň na minulý
rok plánovanú.
Napriek tomu tempo znižovania týchto nákladov
ešte nezodpovedá zámerom 5. päťročnice
a relatívne vysoká miera výrobnej spotreby
znižuje výšku tvorby národného
dôchodku a zmenšuje zdroje pre zabezpečenie
ďalšieho rastu životnej úrovne.
S plnou vážnosťou a zodpovednosťou treba
preto ďalej sústavne sa zameriavať na všetkých
stupňoch riadenia a priamo vo výrobe na znižovanie
spotreby surovín, materiálov, energie a palív
a docieľovať potrebné úspory i v iných
nákladových položkách.
Základom tohto úsilia sú v podnikovej sfére
tak programy komplexnej socialistickej racionalizácie,
ako aj rozvoj iniciatívy pracovníkov a ich súťaže,
či štátne racionalizačné programy.
Minulý rok priniesol nemálo príkladov o tom,
že iniciatíva pracovníkov, ich záväzky
a činnosť racionalizačných brigád
prinášajú nejedno riešenie a nejeden námet,
ktorý svojimi dôsledkami pomáha docieliť
potrebné úspory, čo znamená lepší
efekt.
Napr. v našej strojárskej a hutníckej oblasti
sa v rámci jej plánu počítalo v minulom
roku s pozoruhodnými úsporami mnoho tisíc
ton paliva, energie, železných a neželezných
kovov. Skutočné úspory, ovplyvnené
plnením opatrení prijatých v rámci
komplexnej socialistickej racionalizácie však boli
ešte vyššie. Dosiahli ďalších
cca 44 % pri palivách a energii, či temer 13 % pri
železných a 11 % pri neželezných kovoch
a celkový ich prínos bolo možno dosiahnuť
na 2 mld Kčs.
Taktiež vyhodnotenie v poradí už druhého
ročníka celoštátne poňatej súťaže
a úspory surovín, materiálov a kovov ukázalo,
že naši ľudia dokážu premýšľať
a prichádzajú s námetmi, ktoré v oblasti
znižovania materiálovej náročnosti výroby
prinášajú našej spoločnosti konkrétny
úžitok. Vyhodnotenie výsledkov tejto súťaže
v r. 1973 spolu s výsledkami jej prvého roku znamená,
že národnému hospodárstvu bolo možno
v jeho prospech pripísať na 1/2
mld Kčs úspor; ich charakter nie je dočasný
či jednorazový. Možno o ňom oprávnene
predpokladať, že možno pôsobiť trvale
a že tiež prináša rad poznatkov, ktoré
možno dobre uplatňovať aj v iných obdobných
podmienkach a tým tiež dosiahnuteľné výsledky
znásobovať.
Nedávno boli tiež uzavreté výsledky
3. ročníka inej celoštátnej súťaže
zameranej na najlepšie tvorivé a realizačné
výsledky komplexnej socialistickej racionalizácie,
ktorej cieľom bolo mobilizovať tvorivé sily pracovníkov
vo výrobe i v projekcii a výskume, a to nielen pri
vyhľadávaní úspor, ale tiež pri
rozširovaní a zavádzaní osvedčených
riešení na ďalších pracoviskách.
Prínos všetkých tomu zodpovedajúcich
prác je nemalý; predstavuje takmer 700 mil. Kčs
ročných úspor okrem ďalších
relatívnych úspor asi 2440 pracovníkov.
Vážime si každú takúto iniciatívu
a dosiahnuté úspechy na úseku znižovania
materiálovej náročnosti výroby, pretože
dobre vieme, čo znamenajú a čomu slúžia.
Predovšetkým preto, že rozhodujúcu časť
potrebných surovín a materiálov dovážame
resp. že asi z jednej štvrtiny zostáva náš
zahraničný obchod orientovaný do kapitalistických
štátov, ktorých hospodárstvo už
dlhšiu dobu zaznamenáva enormný rast cien radu
surovín a výrobkov, z ktorých niektoré
je možno ťažko obstarať.
Cenový dosah nemá bezpodmienečné účinky
na výsledky hospodárenia našich podnikov a
je hradený z prostriedkov štátneho rozpočtu
v rozsahu, o ktorom sme boli informovaní z podkladov k
štátnemu záverečnému účtu
a z výkladu s. ministra Léra. To na jednej strane
preukazuje výhody nášho systému, avšak
v žiadnom prípade nesmie oslabovať záujem
o čo najlepšie nakladanie s dovážanými
surovinami a materiálmi a o čo najlepšie ich
využitie, pretože i úhrada zvýšených
cien týchto dovážaných surovín
na ťarchu prostriedkov štátneho rozpočtu
má svoj celospoločenský dosah a musí
sa nutne odrážať vo vzťahu k celospoločenským
nákladom. Požiadavka dosiahnuť čo najlepšie
využitie musí však v takejto situácii
platiť aj pre suroviny a materiály domáceho
pôvodu, pokiaľ ide o ich používanie a spracovanie,
a to okrem iného aj preto, že mnohé z nich
slúžia práve tomu, aby pomocou nich boli kryté
zvýšené náklady na opatrenie surovín
k nám dovážaných.
Je to jedna z možných ciest, ako čiastočne
čeliť vplyvom rastu cien na svetových trhoch
na našu ekonomiku. V súvislosti s tým prirodzene
nadobúda na význame i dosiahnutie včasného
a najmä rýchleho dokončovania niektorých
akcií investičnej výstavby, ktoré
by významne napomáhalo obstarávanie vlastných
surovín pre výrobu. Na to by sa mala v tomto a budúcom
roku zamerať i naša pozornosť ako poslancov.
Boj za racionálne využitie či úsporu
každej suroviny a každého materiálu, paliva
a energie sa stáva prvoradou politickou úlohou.
Máme nesporné predpoklady pre dosiahnutie výraznejšieho
znižovania materiálovej či energetickej náročnosti
výroby proti minulému roku dosiahnutej, či
súčasne dosahovanej úrovne. Rad rôznych
ukazovateľov používaných na hodnotenie
a porovnávanie potvrdzuje, že na jednotku produkcie
spotrebúvame stále viacej surovín a materiálov,
čiže napr. energetická náročnosť
tvorby nášho spoločenského produktu
je až trojnásobne vyššia oproti obdobne
priemyslové vyspelým krajinám. Je tiež
nemálo príkladov i o neuspokojivom spôsobe
hospodárenia s rôznymi materiálmi, a to hlavne
na našich stavbách.
Vo výboroch pre plán a rozpočet sme už
niekoľkokrát upozornili na to, že napr. váha
vykupovaných výkovkov, ktoré dodávateľ
nie je schopný dodať v menšej váhe či
rozmeroch, sa pri mechanickom opracovávaní podstatne
znižuje, niekedy až na tretinu. Veľká časť
materiálov tak prichádza do odpadov, opracovanie
zbytočne odčerpáva kapacitu mnohých
úzkoprofilových pracovísk a je nákladné.
Je na uváženie, keď sa takýto problém
pomaly a nie vždy s úspechom darí odstrániť
a dodáva telia nemajú preň dostatok pochopenia.
Ak však na výrobok spotrebúvame viacej surovín
alebo energie ako inde, je to nielen nákladné a
neefektívne, ale znásobuje to aj starosti a úlohy
so zaisťovaním potrebných zdrojov.
Do budúcnosti sme si vytýčili náročné
ciele. Čítal som o tom, že v dlhodobom výhľade
by sa napr. naša strojárska výroba mala zvýšiť
asi štyri razy, ale spotreba kovov by pritom mala vzrásť
len dva razy. Je zrejmé, že taký výsledok
by nebolo možno dosiahnuť bez významného
prispievania zmien v technológii v predvýrobných
etapách i v celom výrobnom procese.
Chcel by som tu pri tejto príležitosti uviesť
ako príklad niektoré dobré výsledky
docielené v podnikoch môjho volebného obvodu,
a ako prvý uvádzam Slovenskú armatúrku
Myjava, ktorá je mojím pracoviskom. Jeho orientácia
na všetkých stupňoch riadenia a vo vlastnom
procese výroby na materiálových úsporách
v r. 1973 priniesla úspory v hodnote 7,2 mil. Kčs
a cestou ďalších opatrení uskutočňovaných
v rámci komplexnej socialistickej racionalizácie
má v tomto roku priniesť v úsporách
kovov, palív a energie ďalších 6 mil.
Kčs. Za prvých 5 mesiacov v roku 1974 sa usporilo
už 2,7 mil. Kčs. V ďalšom podniku Slovenský
hodváb n. p. Senica n/Myj. v roku 1973 pri využívaní
racionalizačných opatrení sa prekročila
hrubá výroba o Kčs 10 055 tis. ďalej
v úsporách na mzdách Kčs 1045,- tis.
v úspore pracovníkov absolútne 29 pracovníkov
a relatívne 18 pracovníkov.
V úlohách komplexnej socialistickej racionalizácie
pokračuje tento podnik i v roku 1974 a v pláne ráta
so zvýšením hrubej výroby Kčs
9,871 tis., v úsporách v materiálových
a iných nákladoch Kčs 2039,- tis., v absolútnej
úspore pracovníkov 5 pracovníkov a v relatívnej
úspore 45 pracovníkov. Skutočné prínosy
komplexnej socialistickej racionalizácie za 5 mesiacov
v roku 1974 predstavujú objem Kčs 4 493,- tis.,
čo je 37,7 % ročného plánu.
Úspory, ako sa ukazuje, musia byť cieľom širokého
kolektívu pracujúcich, funkcionárov, technikov
a robotníkov a zvlášť zlepšovateľov.
Základ k nim kladieme už v rokoch tejto päťročnice.
Hlavne každá iniciatíva a súťaž
v našich závodoch a podnikoch, každá činnosť
racionalizačných brigád a činnosť
vynálezcov a zlepšovateľov by si mala brať
za cieľ hlavne ďalej znižovať spotrebu surovín
a energie.
Vidím v tom závažný predpoklad, ako
dosiahnuť ďalšie dobré výsledky v
našom národnom hospodárstve.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem poslancovi Konečníkovi,
ďalej hovorí poslanec Maxmilián Jirák.
Po vystúpení poslanca Jiráka si urobíme
krátku prestávku.
Poslanec SL M. Jirák: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, vážení soudruzi poslanci,
státní závěrečný účet
federace za rok 1973, jak nám byl předložen
ke schválení, vykazuje dobré výsledky.
Avšak jedním z úseků, kde dochází
k poškozování výsledků dobré
práce nás všech, je trestná činnost.
Všeobecně konstatujeme, že v roce 1973 se nepříznivý
vývoj kriminality zastavil. Změnila se struktura
trestných činů, poklesla obecná kriminalita
a začínají převažovat přestupky
nad trestnými činy. Přes určitý
pokles však v celkových počtech převažují
trestné činy majetkové, na nichž se
ve zvýšené míře podílejí
mladiství.
Vážným problémem zůstává
hospodářská kriminalita, o čemž
svědčí jak počet zjištěných
trestných činů, tak i vyčíslená
škoda. Tak v roce 1972 bylo na území ČSSR
odhaleno na 37 tisíc případů a rozkradených
hodnot bylo za 122 mil. Kčs. Trestné činy
proti majetku v socialistickém vlastnictví tvoří
jednu z nejpočetnějších skupin ve struktuře
kriminality, jsou nebezpečné socialistickému
hospodářství především
tím, že působí proti zájmům
a výchově naší společnosti a
narušují vzájemnou důvěru občanů.
Pachatelé trestných činů proti majetku
v socialistickém vlastnictví tvoří
3 základní skupiny. Asi 20 % z nich zaujímá
v poškozených organizacích odpovědné
funkce a svou trestnou činností ve formě
zpronevěr a podvodů způsobují největší
část cetkových škod.
Více než 40 % pachatelů není zaměstnanci
poškozených organizací. Jde většinou
o vloupání do objektu. Jejich činností
vznikají menší škody než v předchozím
případě.
Asi 35 % pachatelů, z toho je asi polovina vlastních
zaměstnanců poškozených organizací,
se dopouští prostých krádeží
různých výrobků, materiálu,
nářadí apod.
Vedle vysokého počtu případů
je v této trestné činnosti vážným
problémem skutečnost, že více než
1/3 pachatelů zůstává
každoročně nevypátrána. Příčiny
tohoto stavu jsou často v tom, že na škody se
přichází velmi pozdě, lidé
se často vzájemně kryjí, jsou nepořádky
v evidencích a především organizace
i odpovědní funkcionáři a pracovníci
neplní své funkční povinnosti zejména
v kontrolní činnosti.
Jak jinak lze vysvětlit případ uváděný
i v tisku, že účetní v brněnském
kulturním zařízení během pěti
tet postupně odcizila několikamiliónovou
částku. Zpočátku menší
částky si vypůjčovala a pak již
nestydatě kradla, když zjistila, že se nikdo
o kontrolu a pořádek nestará. Takový
přistup vedoucích k jejich odpovědnosti za
ochranu socialistického majetku napomáhá
a někdy přímo vede k rozvinutí trestné
činnosti v nejširší míře.
Ona vůbec kriminalita začíná ve vytváření
vhodných podmínek, a je to nedůslednost ve
výchově u mladistvých, nevyžadování
osobní a pracovní kázně a pokračuje
v pozdějších letech neoprávněným
užíváním cizího majetku, alkoholem
a zanedbáváním kontroly.
Vedle vyložené trestné činnosti v oblasti
hospodářské kriminality a poškozování
socialistického vlastnictví jsou další
případy finančních a materiálových
ztrát, způsobených např. železničními
nehodami nebo autohaváriemi, kde v celé řadě
případů se přidružují
nenahraditelné škody na lidských životech.
Zvláštní poměrně opomíjenou
složkou ztrát a škod je vysoká požárnost.
Vyšetřování příčin
tohoto neuspokojivého stavu dokazuje, že požáry
většinou vznikají proto, že pracovníci
a ostatní občané nedbají nutné
opatrnosti, podceňují nebezpečí požárů
a nedodržují povinnosti vyplývající
pro ně z předpisů o požární
ochraně. Škody, které vznikají v důsledku
požárů jsou značné. Stoupají
však vysoko nad již tak vysoké celoroční
průměry, když dojde k požáru velkého
objektu nebo drahého zařízení, případně
skladů materiálu.
Trestní postih se v případě požárů
rovněž uplatňuje, ale zlehčování
nebezpečí se tím nijak neodstraňuje.
Trestních postihů je dost, dovolte, abych některé
z nich uvedl, tak jak byly zveřejněny v tisku.
Čtyři pracovníci JZD bez povolení
použili při rekonstrukci stodoly naftová kamna.
Neodborná instalace byla příčinou
požáru. Trestně byl stíhán i
přímý nadřízený těchto
pracovníků a bezpečnostní technik
JZD, kteří se při kontrole pracoviště
nepřesvědčili o neodborné instalaci
kamen a neučinili dostatečná opatření
k zabránění možného požáru.
Byl stíhán svářeč pro trestný
čin obecného ohrožení, který
svařoval v objektu s olejovým hospodářstvím
a nevyžádal si povolení vedoucího organizace,
který je povinen zajistit bezpečný výkon
práce i z hlediska požární ochrany.
Při sváření vznikl požár,
který způsobil značné škody.
Tak by bylo možné vypočítávat
celou řadu obdobných případů.
Volá se po dalším zdokonalování
požární ochrany, zejména se požaduje
moderní technika, která pohotověji může
likvidovat požáry. Nelze však opomenout, že
nesprávná organizační opatření,
nedůsledná prevence a lhostejnost projevující
se v lajdácké práci a kontrole je nejčastější
a nejzákladnější příčinou
požárů.
Statistika z roku 1972 jenom v českých zemích
uvádí, že větší požáry
se podílejí na škodách téměř
z 50 %. Tak např. v n. p. Kaučuk Kralupy - sušárna
plastických hmot, příčina exploze
prášku ABS - 23,8 mil. Kčs; mlýn, výrobna
krmných směsí ve Vinci, cizí předmět
ve šrotovníku, škoda 2,6 mil. Kčs; Spolana
Neratovice, elektrický zkrat, škoda 2,6 mil. Kčs;
výrobna krmiv Bohušovice, závada na šrotovníku,
škoda 2,6 mil. Kčs. Je další řada
škod nad 2 mil. Kčs.
Je rovněž zajímavé studovat příčiny
požárů. Tak v průmyslové výrobě
způsobily např. závady na strojích
200 požárů s celkovou škodou 3,5 mil.
Kčs, exploze plynů a par způsobila 14 požárů,
škoda 26 mil. Kčs, žhavé materiály
způsobily 103 požáry, škoda 2,1 mil. Kčs,
závady v elektrické instalaci 86, škoda 3,2
mil. Kčs. V celkových počtech požárů
nebylo objasněno 41 požárů se škodou
1 mil. Kčs.
V požárnosti v zemědělské výrobě
v témže roce v českých zemích
na prvém místě stojí požáry
způsobené jiskrami z lokomotiv a hned na druhém
místě jsou požáry způsobené
dětmi bez dozoru. Rovněž v zemědělství
zůstává značný počet,
celkem 112 požárů, neobjasněno.
Obdobně by bylo možné dát přehled
o požárech v obytných budovách bez rozdílu
vlastnictví. Zde se pozastavuji nad tím, že
při požárech v bytech přišlo o
život 55 osob a 174 lidí bylo zraněno, tj.
nejvíce ze všech skupin uváděných
ve statistice.
Ani vyložená kriminalita, ani požárnost
však nejsou jedinými příčinami,
které ochuzují naše socialistické hospodářství,
náš majetek. Jsou ještě další
příčiny, které nelze opomenout, které
však nechci rozvádět. Myslím si však,
že stejně jako ve vyjmenované sféře
ochuzování naší socialistické
republiky bude jako příčina stát na
prvém místě lajdáctví, neodpovědnost,
nedodržování zákonů, nařízení
a směrnic a nedostatečná kontrolní
činnost orgánů, vedoucích a odpovědných
funkcionářů a pracovníků a
podceňování jakéhokoliv nebezpečí.
To není věc, která by se dala přejít
bez povšimnutí, protože signalizuje, že
v celém procesu řízení a výchovy
jsou vážné mezery, které je nutno odstraňovat,
účinně s nimi bojovat a najít vhodné
preventivní formy, které by vedly k jejich odstraňování
a tím zajistit ještě lepší výsledky
v našem národním hospodářství.
Předsedající předseda SN prof. dr.
D. Hanes: Ďakujem poslancovi Jirákovi.
Súdružky a súdruhovia, prerušujem naše
rokovanie na štvrť hodiny. Budeme pokračovať
presne o 15.20 hod. Po prestávke ako prvý vystúpi
poslanec František Krupík. Prosím vás
o dochvíľnosť, máme pred sebou ešte
časove náročný program a na hlasovanie
potrebujem kvalifikovanú väčšinu poslancov.

