Chov oviec: V roku 1947 dosiahnul náš stav oviec počet 4.600 kusov, takže v chove oviec sme program splnili. V roku 1948 hodláme tento stav zvýšiť na 7.000 kusov oviec, pričom zlepšíme užitkovosť oviec, zaradením vybraných jedincov z minuloročného chovu. Zvýšením počtu oviec využijeme dostatočne naše pastviny a budeme môcť produkovať v roku 1948 asi 1.000 jahňat na odpredaj, či už pre účely jatočné, alebo na ďalší chov.

Chov hydiny: V roku 1947 bol rentabilný pri stave 800 nosníc s liahňarskou kapacitou 15.000 jednodenných kurčat a pri priemernej nosnosti 170 vajec na sliepku. V dôsledku toho rozšírime v roku 1948 stav nosníc na 2.000 kusov a pristavením novej výchovne zvýšime našu liahňarskú kapacitu na 30.000 kurčat ročne a vyprodukujeme okrem toho ešte 300.000 konzumných vajec.

Podnik Štátne majetky hospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych sú podnikom predovšetkým výskumným pre ciele vyučovacie a pokusnícke. Slúžia ako podnik demonstračný nielen pre žiakov, ale aj pre celú hospodársku verejnosť, takže musia byť k tomuto účelu aj tak organizované. Musia mať aj určitý ráz estetický a budiť dojem výsledku opravdivého hospodárskeho pokroku na území nášho štátu. Musia to byť majetky vzorné, odpovedajúce duchu moderných zásad hospodárskych. Okrem toho musia plniť aj úlohy zveľaďovacej činnosti v produkcii rastlinnej a živočišnej.

Aby majetky hospodárskych škôl a výskumných ústavov poľnohospodárskych mohly toto svoje poslanie aj splnit, musia byť k tomuto aj primerane vybavené. Ak budú vybavené vyhovujúcimi stavbami, strojným zariadením, zapoja sa do zveľaďovacieho programu a akcií celoštátnych, budú môcť produkovať vo väčšom rozsahu uznané osivá a sadivá, chov plemenného materiálu všetkého druhu, budú môcť zaviesť pestovanie rôznych špeciálnych rastlín, s ktorými poľnohospodárska verejnosť nie je dobre oboznámená.

Stanú sa tak nákupným zdrojom pre široké okolie v prvotriednych osivách, sadivách, ovocného školkárskeho materiálu a v odchove plemenného materiálu všetkého hospodárskeho zvieractva.

Záujem verejnosti a národného hospodárstva si to priamo vymieňuje.

Podnik obhospodaruje 40 samostatne účtujúcich jednotiek, z nich školských 32 a výskumných 8. Okrem majetkov poľnohospodárskych spravuje podnik 1 pílu v Lipt. Hrádku, 1 teheľňu v Bánovciach n. B., 1 šľachtiteľskú stanicu v Lipt. Lúkach a 3 polesia, v Lipt. Hrádku, Banskej Štiavnici a v Humennom. V roku 1948 bude podniku pridelené polesie v Jelšave.

V roku 1947 boly pridelené podniku majetky vo Vranove, Chalmovej, Zelovciach, Ráztokách, Myjave a v Nitre.

V roku 1948 bude vzatý do prevádzky majetok v Starej Ďale, Tovarníkach a v Ipeľských Šahách.

Výmera podniku zväčšená bola prídelom z konfiškovanej pôdy v Nitre, Novom Meste nad Váhom, T. Sv. Martine, Sp. Novej Vsi, Lipt. Lúkach a v Trnave, takže podnik má výmeru asi 6.200 ha

Prevádzkové náklady celého podniku zvyšujú sa v dôsledku zväčšenia počtu bilančných jednotiek o zvýšenia výmery pozemkov.

V roku 1948 je vykázaný nižší zisk oproti roku 1947 v dôsledku toho, že následkom málo srážok úroda očakáva sa veľmi slabá, menovite krmív.

Pomerne vysoký investičný rozpočet odôvodňuje sa tým, že podnik sa stále rozširuje, jak čo do počtu bilančných jednotiek, tak aj čo do zvýšenia výmery majetkov. Nové majetky pridelené podniku konfiškáciou treba takmer od základov vybudovať a zariadiť, nakoľko sú to zväčša majetky silne poškodené, ba niektoré takmer zničené za vojnových udalostí. Ide obzvlášť o stavby hospodárskych budov, deputátnych domkov, ako aj o vyhavenie hospodárskymi strojami, náradím a živým inventárom.

Podnik "Štátne kúpele" je zriadený podľa vládneho nariadenia číslo 206/1924 Sb. z. a n. Výsostnú agendu podniku vybavuje Povereníctvo zdravotníctva.

Technickú, hospodársku a administratívnu správu podniku vykonáva Ústredné riaditeľstvo podniku "Štátne kúpele" v Bratislave, ktorému sú podriadené nasledujúce riaditeľstvá, rešp. správy: Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso, Ľubochňa, Sliač, Piešťany, Herľany, Smerdžonka, Sklenné Teplice, Vyhne, Číz, Popradské Pleso, Polhora, Korytnica a Kováčová. Kúpele Kováčová odkúpily sa v roku 1947 od Stredoslovenskej banky, úč. spol. v Banskej Bystrici za 5,500.000 Kčs. Úhrada sa prevedie ešte z rozpočtu na rok 1947, nakoľko podnik je povinný plniť záväzok podľa kúpopredajnej smluvy najneskoršie do konca roku 1947. Úhrada bude možná tak, že sa upustí od prevedenia investícii v kúpeloch Smerdžonka, Popradské Pleso a Vyhne, nakoľko tieto kúpeľné podniky dajú sa v roku 1948 do dlhodobého prenájmu. Okrem týchto sú v prenájme: Popradské Pleso, Polhora a Korytnica.

Celkový náklad na realizovanie investícií preliminuje sa sumou 62,278.000 Kčs, čo je oproti roku 1947 menej o 16,138.000 Kčs.

Prevádzkový rozpočet vyjadruje číselne všetky obchodné možnosti v takej výške, akú možno docieliť za daných okolností pri uskutočnení predpokladaných investícií. ktorými sa majú terajšie prevádzkové zariadenia priviesť do predvojnového stavu, ako aj stále zdokonalovať.

Obe časti rozpočtu, jak prevádzkový tak aj investičný načim brať ako dve čiastky, ktoré sú na seba priamo úmerne závislé a tvoria i jeden organický celok. Prevádzkový rozpočet preliminuje sa takto:

Náklady a ťažby oproti minulému roku sa zvýšily v prevádzkovom rozpočte v opačnom pomere. Je charakteristická tým tendencia zvyšovania ťažieb oproti predchádzajúcemu roku, kedy prevládala tendencia nákladová. Tento opačný pomer najlepšie nasvedčuje zlepšenie prevádzky, na zabezpečenie ktorej je nevyhnutne potrebné splniť investičný program v celom navrhovanom rozsahu. Možno vlastne tvrdiť, že prevádzka sa stane diagramom realizovaných investícií.

Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri Povereníctve priemyslu a obchodu ako štátny podnik, ktorý je výkonným orgánom povereníctva vo veciach štátnej starostlivosti o cestovný ruch, v roku 1947 plnilo v rozsiahlej miere úlohy, ktoré plynuly zo zák. č. 149/39 Sl. za ktoré si vyžadoval priaznive sa vyvíjajúci cestovný ruch v treťom mierovom roku. Riaditeľstvo vynaložilo všetko úsilie, aby cestovný ruch sa rozvíjal hladko bez väčších prekážok a aby hostia boli na Slovensku plne uspokojení. V tomto svojom úsilí bude pokračovať aj v r. 1948.

Pre podniky cestovného ruchu prevádza Riaditeľstvo priamo distribúciu niektorých článkov, aby podniky boly dobre zásobované. Mimo toho iniciatívne a konkrétnymi návrhmi zasahuje do otázok cenových a dopravných od ktorých je veľmi odvislý rozvoj cestovného ruchu. Riaditeľstvo pre cestovný ruch bude podnikom prispievať radou a pomocou pri riešení ich ťažkostí.

Výchovná činnosť má veľmi priaznivý vplyv na vytváranie osobných predpokladov cestovného ruchu, v dôsledku čoho bude potrebné usporiadať výchovné prednášky o cestovnom ruchu pre železničiarov, príslušníkov NB, finančnej stráže, učiteľov, žiakov a v podnikoch cestovného ruchu (hotely, kúpele, reštaurácie, kaviarne). V tejto súvislosti Riaditeľstvo vynaložilo tiež veľké úsilie pri zakladaní a zriaďovaní Štátnej hotelovej akademie a Štátnej hotelovej školy v Piešťanoch. Pre dosiahnutie cieľa vytvoriť zo Slovenska vzornú a pohostinnú zem cestovného ruchu bude Riaditeľstvo pokračovať vo výchovnej činnosti vo zvýšenej miere.

V organizačných prácach bude nutné dobudovať sieť miestnych sborov pre cestovný ruch a prehĺbiť ich činnosť.

Informačná a propagačná služba sa prevádza so zameraním na možnosti získať návštevníkov pre strediská cestovného ruchu na Slovensku. V r. 1947 bola úplne vystrojená informačná a propagačná kancelária "Slovakotour" v Prahe a reciprocitou za služby Slovakotourov bolo nám umožnené mať vlastnú informačnú a propagačnú kanceláriu "Slovakotour" v Karlových Varoch. Fotoarchiv bol doplnený a propagačné fotozväčšeniny sa zhotovovaly vo zvýšenej miere, keďže propagačné záujmy Slovenska si vyžadovaly umiestnenie fotografií na rôznych miestach na Slovensku, v českých zemiach a v zahraničí. Pre zahraničné výstavy a veľtrhy dodalo Riaditeľstvo pre cestovný ruch príslušný materiál. Riaditeľstvo pre cestovný ruch vydá v roku 1948 prospekty celoslovenského rázu (letný, kúpeľný, lovecký, rybársky), mapu staviteľských pamiatok a ine publikácie. Ako informačný, propagačný a výchovný prostriedok používa Riaditeľstvo dvojtýždenník "Cestovný ruch".

V rámci investičného programu v roku 1948 Riaditeľstvo pre cestovný ruch bude iniciatívne zasahovať a napomáhať pri získavaní ideových plánov. Hotové sú plány výstavby Vrátnej v Malej Fatre, Chopku v Nízkych Tatrách, Suľovských skál a okolia Banskej Štiavnice.

Pri socializácii cestovného ruchu Riaditeľstvo pre cestovný ruch chce venovať starostlivosť o získanie lacných ubytovacích možností, ktoré v r. 1948 chce mať vo všetkých strediskách cestovného ruchu.

Z pohnútok úsporných a pohotovostných Riaditeľstvo pre cestovný ruch v r. 1947 si otvorilo v Žiline vlastné fotolaboratórium, v ktorom vyhotovuje si vlastný fotopropagačný materiál. Fotolaboratórium bude nutné doplniť filmovými aparatúrami.

Riaditeľstvo pre cestovný ruch v r. 1946 dokončilo príjazdnú cestu na Chopok, zariadilo telefonické spojenie s Lipt. Sv. Mikulášom a postavilo elektrické vedenie, prikročilo k stavbe vlastného výtahu a potrebných budov výťahu. Budovy výťahu na Chopok treba dokončiť vnútorným zariadením. V roku 1948 bude výťah daný do prevádzky. Výťah bude mať tým väčší význam, že na strane pohronskej Trangoška-Chopok z iniciatívy osadenstva železiarní v Podbrezovej sa vybuduje obdobný výťah, takže budú preklenuté celé Nízke Tatry výťahom.

V rámci dvojročného plánu bude sa pokračovať aj vo výstavbe výťahu na Chleb, kde v roku 1948 zavedie sa elektrické vedenie, dokončí sa vlastná trasa výťahu, vybuduje sa údolná stanica s personálnymi bytmi, horská stanica s reštauráciou a hotelom.

Ústav pre školský a osvetový film bol zriadený nariadením s mocou zákona zo dňa 17. decembra 1940, číslo 357/40 Sl. z. Jeho pôsobnosť sa vzťahuje na územie Slovenska. Cieľom Ústavu je vyrábať, kopírovať, synchronisovať, dovážať a vyvážať, požičiavať školám a osvetovým inštitúciam školské a osvetové filmy. Príjmy Ústavu plynú z režijných príspevkov žiakov, z režijných príspevkov za osvetové predstavenia, z darov a venovaní.

Podľa odstavca 3 § 5 nariadenia s mocou zákona č357/40 Sl. z prebytok príjmov Ústavu, ktorý mu zostane po uhradení režijných a investičných výdavkov treba použiť na výrobu, kopírovanie a synchronizovanie školských a osvetových filmov, poťažne na zakupovanie prístrojov pre premietanie na školách.

Ústav pre školský a osvetový film sa spravuje podľa zásad obchodného hospodárenia v smysle zákona číslo 404/1922 Sb. z. a n. Organizácia a spôsob hospodárenia s jeho finančnými prostriedkami je určená podľa vládneho nariadenia číslo 206/1924 Sb. z. a n. a podľa organizačného poriadku.

Ústav mal v čase sostavenia rozpočtového návrhu 9 stálych (pridelených profesorov a učiteľov), 8 smluvných zamestnancov a 6 zamestnancov na denný plat. Počet zamestnancov sa zvýšil oproti minulému roku o dvoch.

Veľký záujem sa javí o naše filmy doma i v zahraničí. Nová produkcia, nebývalý vzrast požičovnej agendy, rozmnožovanie počtu projektorov a podobne vyžaduje personálneho stavu, ktorý po reštrikcii v minulom roku nestačí zvládnuť všetky úlohy. Podľa evidencie premietania bolo v šk. roku 1946/47 na školách 3570 premietaní, ktoré trvaly 3082.45 hod. Premietlo sa na nich 7794 filmov pre 501.022 žiakov. Osvetových predstavení bolo v tom čase 654, ktoré trvaly 607.45 hod. Premietlo sa na nich 2252 filmov pre 56.321 divákov. Nových filmov do požičovne bolo v tom čase zaradených 65 spolu v 956 kópiach.

V novom období mieni Ústav vhodným spôsobom decentralizovať filmovú službu podľa toho, ako bude vzrastať počet projektorov, a to tak, že utvorí na území Slovenska niekoľko póžičovní a poskytne im možností aj pre pútovnú filmovú službu. Starosť o jednotlivé oblastné celky na poli osvetovom sverí okresným osvetovým inšpektorátom.

Ústav chystá niekoľko nových filmov, ktoré poslúžia nie len škole, ale budú dobrým propagačným prostriedkom našich prírodných krás v zahraničí. Zdokonalenie filmovej služby, doplnenie siete projektorov, zintenzívnenie propagačnej a publikačnej činnosti dobre poslúžia našej škole i vidieckej verejnosti.

Štátna tlačiareň v Bratislave utrpela vojnovými udalosťami veľmi značné škody jak na tlačiarenskom zariadení tak aj na materiále. V dôsledku toho len po pozvolnom odstránení týchto nedostatkov mohla započať svoju činnosť a nateraz ju rozvinúť natoľko, že požiadavky kladené na ňu so strany štátnej správy môže z väčšej čiastky plniť úspešne.

V rozpočte na rok 1947 bolo pamätané príslušným úverom na obnovenie býv. Štátnej tlačiarne v Košiciach. K realizovaní tohto podniku však behom roku 1947 nedošlo a pravdepodobne ani v roku 1948 nedôjde, a to preto, lebo v Košiciach nebolo možné dosiaľ zaobstarať vhodné miestnosti a ani potrebné tlačiarenské strojové a inventárne zariadenie. Z toho dôvodu sa v rozpočte podniku na rok 1948 už ani nepamätalo na tento cieľ nijakým úverom a miesto toho Sbor povereníkov má v programe vybudovať jestvujúcu Štátnu tlačiareň v Bratislave na podnik takých rozmerov, ktorý by postačoval a vyhovoval základným požiadavkám, kladeným na ňu so strany štátnej správy. Pre tento účel má byť vystavená vhodná budova, v ktorej by bola umiestnená jak Štátna tlačiareň, ak aj administrácia a sklady Úradného vestníka a Sbierky nariadení SNR. Podľa usnesenia Sboru povereníkov boly totiž Úradný vestník a Sbierka nariadení SNR, ktoré boly dosiaľ vedené ako súčasť Úradu predsedníctva Sboru povereníkov, pričlenené od 1. januára 1948 k podniku Státna tlačiareň. Doterajšie umiestnenie Štátnej tlačiarne je len provizórne, nakoľko miestnosti svojím rozsahom a usporiadaním pre prevádzku tlačiarne vôbec nevyhovujú a okrem toho chýbajú sklady pre tlačivá a ďalej správa podniku musí v krátkom čase uvoľniť všetky miestnosti.

Zpravodajská agentúra Slovenska je úradnou štátnou zpravodajskou agentúrou, ktorá obstaráva zpravodajstvo z celej ČSR a z cudziny a dodáva zprávy pre celú Republiku a pre cudzinu zo Slovenska. Informuje a obsluhuje úradných diplomatických zástupcov cudzích štátov, tlač, najvyššie úrady, obchodné podniky a rozhlas politickým, hospodárskym, kultúrnym, športovým a šachovým zpravodajstvom. Dodáva zprávy prostredníctvom ČTK telegrafným agentúram zahraničným. Rozširuje úradné zpravodajstvo a informuje dennú tlač.

Ako štátny podnik je ZAS pričlenená k Povereníctvu informácií, ktoré je jej najvyšším správnym úradom. ZAS sa člení na:

1. vlastnú prevádzku a

2. správnu prevádzku.

Agentúra má dva odbory: zpravodajský a administratívny. Po stránke zpravodejskej je podnik rozdelený na:

a) vnútropolitickú redakciu (redakcia domáceho zpravodajstva), ktorá obstaráva, zachycuje a spracováva úradné zprávy z celej ČSR. Delí sa na tri oddelenie: vnútropolitické, reportážne a dialkopisné. Vnútropolitické sa stará o spracovanie všetkých úradných zpráv z celej ČSR. Reportážne oddelenie má na starosti všetky ústredné úrady na Slovensku a zpravodajstvo z vidieka. Národného a ľudových súdov. Dialkopisné oddelenie obstaráva a dodáva materiál z odbočiek a odbočkám v Prahe, Žiline, Košiciach a Banskej Bystrici. Okrem toho spracováva táto redakcia materiál z oblastí, ktorý dodávajú oblastní redaktori do odbočiek a do ústredia. Taktiež spracováva t. zv. ľudové zpravodajstvo, v ktorom sú zachytené hlasy všetkých vrstiev národa k významným udalostiam.

b) zahranično-politickú redakciu, ktorá obstaráva zahranično-politické, hospodárske a iné zprávy z cudziny pre Slovensko priamym preberaním zpráv vysielaných cudzími agentúrami. Tieto zprávy prekladá do slovenčiny a dáva ich k dispozícii tlači a úradom.

c) rozhlasovú redakciu, ktorá samostatne spracováva zprávy pre rozhlas a sama ich tiež vysiela slovenskými rozhlasovými stanicami.

d) hospodársku redakciu, ktorá spracováva zprávy rázu hospodárskeho, týkajúceho sa hospodárstva v užšom slova smysle, ako aj vecí finančných a technickej výstavby štátu, a to z prameňov domácich i zahraničných,

e) kultúrnu redakciu, ktorá registruje kultúrne udalosti domáce i zahraničné.

f) fotoredakciu, ktorá tvorí organickú súčasť zpravodajskej činnosti agentúry, súc v úzkom kontakte s inými redakciami a vysielajúc svojich redaktorov na všetky politické a tiež iného odboru významné udalosti.

g) športovú redakciu, ktorá obstaráva všetky zprávy športové a

h) šachovú redakciu, ktorá vydáva šachové zprávy z ČSR a z cudziny.

Odbočky, ktoré sú v Prahe, Žiline, Košiciac ha v Banskej Bystrici, sú spojené dialkopismi, ktoré obsluhuje zvláštne oddelenie. Športová redakcia má svojich krajových a okresných redaktorov, ktorí zasielajú športové zprávy z vidieka do ústredia, odkiaľ ich preberá rozhlas a tlač. Tak isto dodávajú oblastní a krajoví redaktori zprávy iného druhu.

Administratívno-technický odbor se stará o administratívnu a technickú službu, dozerajúc na všetky oddelenia po stránke administratívnej a technickej a usmerňuje ich prácu.

Prameňom zpravodajstva o veciach domácich sú úradné zprávy vlády, povereníctiev, úradov a oficiálne prejavy politikov a národohospodárov.

Prameňom zahraničného zpravodajstva sú telegrafné agentúry cudzích štátov a zpravodajcovia v cudzích štátoch.

ZAS vydáva denne 120 - 150 strán zpravodajského materiálu a okrem toho vyhotoví asi 200 - 250 obrázkov.

Štátna školská správa má eminentý záujem na tom, aby žiaci jednak dostali učebnice, ktoré so zreteľom na povinnú školskú dochádzku musia mať, a jednak, aby ich mohli zadovážiť za najlacnejšiu cenu.

Pri plánovitom uskutočňovaní rekonštrukčných snáh nášho školstva na Slovensku bola táto úloha určená Štátnemu nakladateľstvu v Bratislave, ktoré v roku 1948 bude pokračovať v práci na zdolaní týchto úloh v tom smysle, aby školy dostaly ďalšie nové učebnice v počte asi 60 s priemerným nákladom 40.000 kusov postupne tak, aby každý druh škôl dostal najprv učebnice základné. Toto platí predovšetkým pre školy ľudové, meštianske a stredné, lebo tieto školy bez učebníc utrpely by najväčšiu ujmu. Ale popritom chce Štátne nakladateľstvo dosiahnuť učebnice hodnotnejšie obsahom vypísaním súťaží i výpravou, vydať nerentabilné učebnice pre odborné školy a lepšie rozvinúť svoju sociálno-humánnu činnosť. Vydá aj vhodné knižky pre mládež, pre ktorú i naďalej bude vydávať týždenník "Mladý život", dvojtýždenník "Mladá tvorba" a mesačník "Dorast ČSČK". Okrem týchto časopisov bude vydávať pre učiteľov pedagogický mesačník "Jednotná škola", pre ľudovýchovných pracovníkov mesačník "Osveta", pre učiteľov jazyka linguistov trojmesačník "Slovo a tvar" a publikačný orgán Povereníctva školstva a osvety "Školské zvesti".

Všetky náklady osobné a vecné, súvisiace s prevádzkou podniku, hradí Štátne nakladateľstvo z vlastných prostriedkov, plynúcich mu z činnosti podnikateľskej.

Rozpočtové náklady sú odôvodnené činnosťou podniku.

Ťažby sa opierajú o výnos Povereníctva školstva a osvety zo dňa 12. aug. 1945, čís. 2496/1945-prez., podľa ktorého Štátne nakladateľstvo má výhradné právo predkladať na schválenie školské učebnice Povereníctvu školstva a osvety.

Štátne nakladateľstvo v Bratislave bolo zriadené zákonom čís. 330/1939 Sl. z. a vládnym nariadením čís. 168/1943 Slz. bolo vyhlásené za podnik, spravovaný podľa zásad obchodného hospodárenia. Je nezárobkový, sociálne i verejne osožný štátny podnik.

Jeho cieľom je vydávať vlastným nákladom školské pomôcky a potreby najmä:

a) učebnice, príručky pre žiactvo a učiteľov ako i pre štátnu činnosť osvetovú,

b) úradné školské tlačivá

Pôsobnosť Štátneho nakladateľstva sa vzťahuje na všetky kategórie škôl v správe Povereníctva školstva a osvety na území Slovenska.

Štátne nakladateľstvo poskytuje chudobnému žiactvu ¹/₄ nákladu učebníc zadarmo, čím plní svoje sociálne poslanie. Sústredením vydavateľskej činnosti umožňuje vydávať učebnice pre všetky druhy škôl so zreteľom na školské požiadavky a skutočnú potrebu štátnej školskej správy.

Československý státní dluh činí podle rozpočtu na rok 1948 okrouhle 121.5 miliardy Kčs, z čehož připadají na jednotlivé jeho složky tyto částky (%):

A. Vnitřní státní dluh:

B. Zahraniční dluh:

Ve srovnání s rozpočtem na rok 1947 zvýšil se československý státní dluh okrouhle o 12.7 miliard Kčs. Podstatnější změny jeví se u jednotlivých skupin státního dluhu takto: Pokud jde o vnitřní státní dluh, byly do rozpočtu na rok 1948 nově zařazeny dluhopisy býv. Zvláštního fondu pro zmírnění ztrát z poválečných poměrů v částce okrouhle 1.5 miliardy Kčs, které při zrušení tohoto fondu zákonem ze dne 11. června 1947, č. 112 Sb. byly převzaty přímo státem; na jejich službu stát dosud fondu přispíval k tíži Všeobecné pokladní správy. Dále bylo sem zařazeno přechodné zadlužení státní pokladny pro Slovensko u poštovní spořitelny v Bratislavě v celkové částce okrouhle 5.5 miliardy Kčs. které vzniklo sjednáním přechodného úvěru koncem roku 1946 (3.4 miliardy Kčs) a během prvního pololetí roku 1947. Naproti tomu se snížil vnitřní státní dluh o částku 1.1 miliardy Kčs mimořádným splacením 1¹/₂% pokladničních poukázek koncem roku 1946, které v rozpočtu na rok 1947 byly ještě vykazovány. U skupiny zahraničního dluhu nově byly zařazeny v rozpočtu na rok 1948 brazilský úvěr v částce 1 miliardy Kčs a britský úvěr na nákup vojenských přebytků v částce 504 milionů Kčs a úvěr devisový z r. 1936, nově upravený v r. 1947 v částce 200 milionů Kčs. Úvěr vlády Spojených států vykázaný v rozpočtu na rok 1947 částkou 1.5 miliardy Kčs uvádí se v rozpočtu na rok 1948 pouze částkou 281 milionů Kčs podle očekávaného stavu v roce 1948. Úvěr vlády švédské vykázaný v rozpočtu na rok 1947 částkou 333 milionů Kčs, byl splacen v roce 1947. Bezúročné, na viděnou splatné dluhopisy, vydané na splnění závazků podle dohody o Mezinárodním měnovém fondu (č. 68/46 Sb.) a podle dohody o Mezinárodní bance pro obnovu a rozvoj (č. 69/46 Sb.) byly zařazeny celkovou částkou 6.6 miliard Kčs. V případě tom odpovídá hodnotě vydaných dluhopisů účast československého státu na mezinárodních institucích, nikoliv pokladní příjem, a proto se tyto dluhopisy vykazují pod zvláštním titulem.

Potřeba na československý státní dluh se preliminuje v rozpočtu na rok 1948 celkem částkou okrouhle 3.229 milionů Kčs, z čehož připadá na vnitřní státní dluh částka 2.913 milionů Kčs (90%), na zahraniční dluh částka 256 milionů Kčs (8%) a na správu státního dluhu 60 milionů Kčs (2%). Dluhová služba vnitřního státního dluhu, pokud byl sjednán do 31. prosince 1945, bude též v roce 1948 obstarávána podle ustanovení vládního nařízení ze dne 3. prosince 1946, č. 229 Sb., jehož platnost finanční zákon na rok 1948 prodlužuje též pro rok 1948. Podle citovaného vládního nařízení vyplácejí se úroky ze státních dluhopisů nejvýše sazbou 3¹/₂%, jde-li o dluhy československé, a nejvýše sazbou 3%, jde-li o dluhy z doby nesvobody. Úroky pod touto sazbou se nemění. Úmor vnitřního státního dluhu se zásadně nekoná. Dluhová služba půjček sjednaných po 31. prosinci 1945 se koná podle smluvených podmínek. Průměrný úrok připadající na vnitřní státní dluh ve shora uvedené částce 94.694,624.304 Kčs činí, okrouhle 2.8%. Pro nové úvěrové operace, pokud budou sjednány v II. pololetí roku 1947 a během roku 1948, jejichž jistiny nelze při sdělání rozpočtu na rok 1948 ještě vyčísliti, se počítá s paušální úrokovou potřebou v částce 250 milionů Kčs. U skupiny zahraničního dluhu, na kterou se ustanovení citovaného vládního nařízení nevztahují, se preliminuje potřeba na dluhovou službu podle příslušných podmínek, avšak z dluhů předválečných jen na 8% anglo-americkou půjčku a na devisový úvěr z r. 1936, z dluhů nových pouze na úvěr kanadský a americký přebytkový; ostatní dluhy zahraniční nejsou dosud nově upraveny (na př. závazky Cc a dluhy t. zv. politické, na které se od Hooverova moratoria nekonají žádné platy) nebo jejich služba započne teprve později (na př. britský úvěr na nákup zboží). Tím se také vysvětluje poměrně malý náklad preliminovaný na službu zahraničního dluhu. Preliminovaná potřeba na správu státního dluhu jest odůvodněna jednak výdaji, které vzejdou při provádění nových úvěrových operací (na př. provise, tisk dluhopisů atd.), jednak výdaji spojenými s očekávanou unifikací a konsolidací dosavadního dluhu, kterou bude třeba provésti v souvislosti s likvidací vázané úschovy podle dekretu ze dne 20. října 1945, č. 95 Sb. Preliminovaná potřeba na československý státní dluh bude uhrazena jednak do výše okrouhle 538 milionů Kčs příspěvky státních podniků a samosprávných svazků za povolené jí příděly z výtěžku státních úvěrových operací, jednak do zbývající částky 2.691 milionů Kčs z prostředků Všeobecné pokladní správy, kde příslušná úhrada je preliminována.