K § 20.

Tento paragraf hovorí o možnosti preradenia z vojenskej služby do Pracovného sboru a opačne.

K § 21.

Tento paragraf definuje pojem záložníka a hovorí b rozdelení zálohy na príslušníkov I. zálohy a II. zálohy. Veková hranica prvej zálohy je 40. rok veku,

K § 22.

V tomto paragrafe je dané právo Ministerstvu národnej obrany, aby mohlo podľa potrieb povolať záložníkov na cvičenie.

K § 23.

Tento paragraf určuje kompetenciu prezidenta Republiky vyhlasovať stav brannej pohotovosti štátu, čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu a — po vypočutí vlády — nariadiť demobilizáciu. V ods. 4 je stanovené, že trest na slobode — samozrejme bude sa jednať len o tresty kratšieho trvania, — neprekáža nastúpeniu činnej služby za brannej pohotovosti štátu.

K § 24.

Tento paragraf dáva možnosť vojenskej správe, aby Ministerstvo národnej obrany a iné vojenské ustanovizne, tie osoby v zálohe, ktoré sú nepostrádateľné v ich občianskom účinkovaní, boly oslobodené od činnej služby za brannej pohotovoeti štátu. Týmto ustanovením má byť zabezpečený riadny chod služieb v zázemí. Toto oslobodenie má platiť aj za mimoriadnych opatrení podľa štvrtého dielu návrhu.

K § 25.

Tento paragraf rieši zánik služobného pomeru u tých dôstojníkov a iných vojenských osôb z povolania, ktoré za podmienok tam uvedených prehlásia, že nehodlajú ostať ďalej v činnej službe. Takéto osoby sa preložia do zálohy. To je ovšem vylúčené za brannej pohotovosti štátu.

K § 26.

V tomto paragrafe bola daná prezidentovi Republiky ako najvyššiemu veliteľovi brannej moci, robiť rozsiahle opatrenia za brannej pohotovostí štátu. Týmto opatrením môžu byť nariadené odvody (predčasné a opätovné) všetkých osôb od 17. do 50.

rokov, ktoré ináč nie sú branné povinné; pribrať do činnej služby vojenskej žandárov, členov sboru uniformovanej stráže bezpečností, finančnej stráže a iné podľa vojenských zásad organizované sbory. Ustanovenia platného branného zákona — § 28 ods. í písm. c), e) a f) boly vynechané vzhľadom na to, že takéto ustanovenia sú už v zákone č. 131/1936 Sb. z. a n, Je tu tiež ustanovenie o brannom pomere predčasne a opätovne odvedených.

K § 27.

Tento paragraf obsahuje právo prezidenta Republiky, ak v mieri nastanú mimoriadne pomery, nariadiť povolať na čas, ktorý je nevyhnutne potrebný, potrebný počet záložníkov I. zálohy, alebo z určitých ročníkov potrebný počet príslušníkov Pracovného sboru konečne právo dočasne pribrať členov sborov uvedených v ods. 3 do služieb v brannej moci. Tieto opatrenia majú slúžiť k zvýšeniu brannosti v mieri.

K § 28.

V tomto paragrafe v ods. l sú vymenované osoby, ktoré treba s brannej moci prepustiť. Osobám prepusteným z brannej moci po splnení brannej povinnosti netreba vydávať osobitný doklad. Prepustenie z brannej moci sa zapíše do knižky o brannom pomere a knižka ostane vlastníkovi.

K § 29.

Tu je vyslovená zásada, že tí, ktorí boli prepustení zo štátneho sväzku sa prepustia aj z brannej moci, a to dňom doručenia prepustnej listiny. Ak prepustený sa do roka od doručenia tejto listiny nevysťahuje, prepustenie sa stane neplatným.

K § 30.

Tento paragraf ukladá povinnosti hlásiť sa k odvodnému súpisu, hlásenie zmeny pobytu, hlásenie odvedených pred nástupom do prezenčnej služby, hlásenie osôb na trvalej dovolenke a hlásenie záložníkov. Toto je potrebné z dôvodov evidenčných.

K § 31.

Príslušníci brannej moci majú byť vychovávaní v duchu kresťanskom a vlasteneckom, Je to zásada vyplývajúca z Ústavy. Pri tejto výchove vojenská duchovná správa spolupôsobí; ale náboženské mravnú výchovu vykonávajú dôstojníci duchovnej správy.

K § 32.

Ustanovenia tohto paragrafu určujú rozsah vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci nad osobami v činnej službe. Vo veciach občianskych však podliehajú títo občianskym súdom.

K § 33.

Ustanovenia tohto paragrafu určujú rozsah vojenskej súdnej a disciplinárnej právomoci nad osobami, ktoré nesplnily odvodnú povinnosť, nad brancami, ktorí nenastúpili prezenčnú službu a nad osobami mimo činnej služby.

K § 34.

Hlavnou zásadou tohto paragrafu je, aby boly snížené počty manželstiev pred vykonaním brannej povinnosti, čo vyhovuje úplne zásadám hospodárskym a sociálnym.

K § 35.

Za účelom udržania potrebného stáleho styku záložníkov a vojenskej správy konajú sa branné shromaždenia podľa zák. č. 171/1941 Sl. z,

K § 36.

Miesto doterajšieho výrazu "zakázať" cestovanie do cudziny, použilo sa výrazu "obmedziť" cestovanie do cudziny. Celkom zakázať cestovanie do cudziny nebolo by možné.

K § 37.

Právo povoliť vstúpiť slovenským štátnym občanom do brannej moci cudzieho štátu bolo dané Ministerstvu národnej obrany z dôvodov vhodnosti už aj preto, že toto ustanovenie má aj zákon č. 255/ 1939 Sl. z. v § 11 ods. l písm. d).

K § 38.

Ustanovenia tohto paragrafu vylučujú Židov z brannej povinnosti, čo vyplýva zo zásady, ktorá je vyslovená v § l návrhu, že služba v brannej moci je čestnou službou národu. Bolo by proti mravnej zásade čestnej služby, keby Židia mali byť príslušníkmi brannej moci. Namiesto toho pracujú Zidia v robotných strediskách, ktoré sú v správe Ministerstva vnútra. Osnova vylučuje ďalej Cigánov z konania služby vo vojenských jednotkách a dáva im možnosť konať službu len v osobitných skupinách

v rámci Pracovného sboru. Riešenie, aké mal § 38 zák. č. 20/1940 Sl. z. nevyhovuje, lebo v ods. l tohto paragrafu Cigáni boli vylúčení z tohto, aby boli príslušníkmi brannej moci (nemohli byť vojenskými osobami), na druhej strane v ods. 3 bolo vyslovené, že sa na nich analogicky vzťahujú ustanovenia o odvodnej povinnosti, o odvodoch, o preskúšaní a zaradení do brannej moci, o prezenčnej službe a o jej odklade, o dĺžke prezenčnej služby, o dosluhovaní prez. služby, o preložení do zálohy, o činnej službe za brannej pohotovosti štátu, o prepustení z brannej moci, o mimoriadnych opatreniach v mieri a za brannej pohotovosti štátu, o súdnej a disciplinárnej právomoci, o obmedzení uzavierať manželstvá, o cestovaní do cudziny a o vyživovacom príspevku. Teda vyslovovalo sa o nich, že nemôžu byť príslušníkmi brannej moci, ale podľa ďalších ustanovení mali to isté právne postavenie, ako by nimi boli. Preto bolo treba otázku Cigánov vyriešiť tak, ako je to v návrhu.

K dielu desiatemu.

Tento diel obsahuje skutkové podstaty a tresty za porušenie a nezachováme povinností uložených branným zákonom. Požiadavka zvýšenej disciplíny verejnosti v branných veciach a brannej moci vyžaduje, aby ako hlavné tak aj vedľajšie tresty boly sprísnené, kde sa to ukázalo potrebným. Pri tom bolo prihliadnuté aj na účelnejšie prepracovanie tohto dielu oproti platnému zákonu.

K dielu jedenástemu. K § 60.

Ministerstvo národnej obrany má zmocnenie, aby po dohode so zúčastnenými ministerstvami — až do vydania osobitných predpisov — učinilo potrebné opatrenia v medziach tohto zákona. Splnomocnenie v ods. 2 je potrebné, pretože nie je mysliteľné, aby MNO bolo časové obmedzené pri vypracovaní nariadení, predpisov a smerníc, a to aj preto, že takéto nariadenia, predpisy a smernice musia byť pružné vzhľadom na stále novo sa objavujúce potreby brannej moci a na novú reorganizáciu doplňovania brannej moci podľa nemeckého vzoru. Doterajšie branné predpisy boly ponechané v platnosti, pokiaľ neodporujú novému brannému zákonu. Je eminentný záujem brannej moci, aby nový branný zákon platil čím skôr. Je samozrejmé, že nový branný zákon by namohol

byť uvedený v účinnosť, kým nebudú vydané prevádzacie nariadenia. Nakoľko behom krátkeho času takéto prevádzacie nariadenia vzhľadom na enormnú rozsiahlosť matérie, na zmenšený personálny stav, na zvýšenú služobnú činnosť vyplývajúcu z brannej pohotovosti štátu, na vývojovú organizáciu brannej moci a s tým spojené zmeny v doplňovaní a napokon z úsporných dôvodov (tlač, papier pri týchto zmenách) nebude možné vydať, majú platiť doterajšie branné predpisy, pravda, pokiaľ neodporujú novému brannému zákonu.

K dielu dvanástemu.

Ustanovenia tohto dielu sú rázu všeobecného a nepotrebujú bližšieho odôvodnenia.

Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada zo Štátnej pokladnice nijaké novšie výdavky.

Želaním vlády je, aby predkladaný m vrh zákona bol prikázaný výboru brannému a výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných veci.

Ferdinand Čatloš v. r.,

minister národnej obrany.