(2) Vojenský trestný poriadok určuje, pre ktoré trestné činy osoby mimo činnej služby podliehajú vojenskej súdnej právomocí.
(3) Vojenskej disciplinárnej právomoci podliehajú:
a) nezaradení branci, ak nezachovali ustanovenia o hlásení sa pred odchodom do prezenčnej služby [§ 30 ods. l písm c)] a
b) osoby mimo činnej služby, ktoré nezachovaly ustanovenia o uschovaní alebo udržaní v tajnosti predpisy a pomôcky, im sverené ako dôverné, alebo vojenské preukazy, alebo ktoré inak porušily záujem obrany štátu, ak v týchto prípadoch nejde o činy prísnejšie trestné.
§ 34,
Manželstvá osôb podliehajúcich brannej povinnosti.
(1) Osoby, ktoré nesplnily riadnu odvodnú povinnosť, môžu uzavrieť manželstvo len s povolením úradu verejnej správy vnútornej II. stolice, ktorý ho môže udeliť len vo výnimočných prípadoch.
(2) Branci, ktorí ešte nenastúpili prezenčnú službu, branci na trvalej dovolenke, branci v prezenčnej službe, osoby v ďalšej činnej službe, vojenské osoby e povolania ako aj vojenské osoby vo výslužbe prechodne konajúce činnú službu, potrebujú na uzavretie manželstva povolenie príslušných vojenských úradov (veliteľstiev).
(3) Z povolenia uzavrieť manželstvo nemožno uplatňovať úľavy v plnení brannej povinností.
(4) Podrobnosti určia osobitné predpisy.
§ 35.
Branné shromaždenia vojenských osôb v zálohe.
Osobitný zákon určuje, ktorí záložníci sú povinní zúčastniť sa na branných shromaždeniach.
§ 36. Cestovanie do cudziny.
(1) Osobitné predpisy určujú, v akej miere prekáža branná povinnosť v cestovaní do cudziny.
(2) Za brannej pohotovosti štátu môže Ministerstvo národnej obrany všetkým osobám od 17. do 60. roku obmedziť cestovanie do cudziny,
DIEL DEVIATY. Osobitné ustanovenia.
§ 37.
Vstup slovenských štátnych občanov do cudzích branných služieb,
Vstup do brannej moci cudzieho štátu slovenským štátnym občanom povoľuje Ministerstvo národnej obrany.
§ 38.
Branná povinnosť Cigánov a Židov.
(1) Cigánov nemožno zaradiť do vojenských jednotiek, ustanovizni a organizácií [§ 2 ods. 2 písm. a)], môžu konať iba službu v Pracovnom sbore, a to v osobitných skupinách.
(2) Židia nepodliehajú brannej povinnosti (§ 3). Namiesto nej vykonávajú pracovnú povinnosť podlá ustanovenia § 22 nariadenia č. 198/1941 Sl. z.
DIEL DESIATY. Trestné ustanovenia.
§ 39. Opominutie predpísaného hlásenia.
Kto zamešká povinnosť hlásenia podľa § 30 ods. l písm. a), b), d) alebo e) a zameškanie dostatočne neospravedlní, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 1000. —.
§ 40.
Vstup do cudzích branných služieb bez povolenia.
Kto vstúpi bez povolenia uvedeného v § 37 do cudzích branných služieb, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 1000. —.
§ 41. Manželstvá bez povolenie.
(1) Kto uzavrie manželstvo bez povolenia potrebného podľa § 34, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 5. 000. —.
(2) Duchovný alebo matrikár, ktorý vedome spolupôsobí pri uzavretí manželstva fotíš. 1), potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 5. 000. —, v prípade nedbalosti — do Ks 2. 000. —.
(3) Ak páchateľ podlieha vojenskej trestnej právomoci, potresce sa podľa vojenských trestných zákonov a predpisov.
§ 42. Zameškanie odvodu alebo preskúšania.
Odvodom povinný, ktorý v lehote určenej nepríde na odvod alebo na preskúša* nie a svoje zameškanie dostatočne neospravedlní, ako aj ten, kto ho na to navedie, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 5. 000. —.
§ 43. Prekazenie odvodu alebo preskúšania.
(1) Kto nepríde na odvod alebo na preskúšanie s úmyslom vyhnúť sa odvodnej povinnosti, alebo kto niekoho na to navedie, potresce sa pre priestupok zatvorením od ôsmich do šesťdesiatich dní; ten však, kto dodatočne dobrovoľne vyhovie svojej odvodnej povinností, potresce sa iba zatvorením od troch do tridsiatich dní. Okrem trestu na slobode možno uložiť i peňažný trest do Ks 3. 000. —.
(2) Kto pri spáchaní priestupku uvedeného v ods. l pomáha, potresce sa pre priestupok peňažným trestom do Ks 3. 000. —.
§ 44.
Útek pred odvodení a pred prezenčnou službou.
(1) Kto opusti územie Republiky s úmyslom vyhnúť sa odvodnej povinosti, alebo zotrvá za hranicami štátu s týmto úmyslom v čase, keď má vyhovieť svojej odvodnej povinnosti, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest do Ks 10. 000. —.
(2) Rovnako sa potresce, kto opustí územie Republiky, aby sa vyhol prezenčnej službe.
§ 45. Vyhýbanie sa brannej povinnosti.
(1) Kto sa dopustí pletích, aby sa sám alebo aby sa iný vyhol odvodnej povinností, prezenčnej službe alebo činnej službe hocakého druhu, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest do Ks 20. 000. —.
(2) Kto sa činu uvedeného v ods. l dopustí za. brannej pohotovostí štátu, potresce sa pre zločin žalárom od jedného do desiatich rokov.
§ 46.
Úmyselné poškodenie vlastného alebo cudzieho zdravia.
(1) Pre prečin potresce sa väzením od dvoch mesiacov do troch rokov:
a) kto si ublíži na tele, poškodí si zdravie, dá si niekým iným ublížiť alebo poškodiť, aby sa stal čiastočne alebo celkom neschopným plniť brannú povinnosť;
b) kto niekomu inému ublíži na tele., poškodí jeho zdravie s úmyslom, aby spôsobil jeho celkovú alebo čiastočnú neschopnosť plniť brannú povinnosť. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest do Ks 30. 000. —.
(2) Ak čin uvedený v ods. 1. bol spáchaný za brannej pohotovosti štátu, potresce sa pre zločin žalárom od jedného do desiatich rokov.
§ 47.
Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu nastúpiť prezenčnú službu.
(1) Kto neposlúchne povolávací rozkaz nastúpiť prezenčnú službu v mieri do 3
dní, za brannej pohotovosti štátu do 48 hodín po určenej lehote, potresce sa pre prečin väzením v mieri od jedného mesiaca do jedného roku, za brannej pohotovostí štátu od dvoch mesiacov do troch rokov. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj trest peňažný, a to v mieri do Ks 10. 000. —, za brannej pohotovosti štátu do Ks 30. 000. —.
(2) Kratšie zameškanie, než je v ods. 1. uvedené, tresce sa disciplinárne.
§ 48.
Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu nastúpiť cvičenie v žalobe.
(1) Kto neposlúchne do 24 hodín po určenej lehote povolávací rozkaz nastúpiť cvičenie v zálohe {§ 22), potresce sa pre prečin väzením od ôsmich do devätdesiatich dní. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest do Ks 5000, —,
(2) Kratšie zameškanie, než je uvedené v ods. l, tresce sa disciplinárne.
§ 49.
Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu nastúpiť výnimočnú činnú službu (§ 27).
(1) Kto neposlúchne povolávací rozkaz (povolávacím lístkom alebo vyhláškou) nastúpiť výnimočnú činnú službu do 3 dní po určenej lehote, potresce sa pre prečin väzením od dvoch mesiacov do dvoch rokov. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest do Ks 30. 000. —,
(2) Kratšie zameškanie, než je uvedené v ods. l, tresce sa disciplinárne.
§ 50.
Neposlúchnutie povolávacieho rozkazu nastúpiť činnú službu za brannej pohotovosti štátu.
(1) Kto neposlúchne povolávací rozkaz (povolávacím lístkom alebo vyhláškou) za brannej pohotovosti štátu do 48 hodín po určenej lehote, potresce sa pre prečin väzením od šesťdesiatich dní do troch rokov. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest do Ks 30. 000. —.
(2) Kratšie zameškanie, než je uvedené v ods. l, tresce sa disciplinárne.
§ 51.
Nenastúpenie činnej služby bez osobitného povolania.
Príslušníci brannej moci, ktorí v čase vyhlásenia všeobecnej mobilizácie bývajú mimo územia Republiky a bez osobitného povolania nenastúpia hneď činnú službu, len čo je verejne známe nariadenie všeobecnej mobilizácie, potresce sa pre prečin väzením od šesťdesiatich dní do troch mesiacov. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj trest peňažný do Ks 30. 000. —,
§ 52.
Neposlúchnutie plniť úkony podlá § 26 ods. l písm, c).
Ak príslušník sboru organizovaného podľa vojenských zásad neposlúchne výzvu nastúpiť do 48 hodín po určenej lehote pri pribraní do služieb v brannej moci, potresce sa pre priestupok zatvorením od ôsmich do deväťdesiatich dní. Okrem trestu na slobode možno uložiť aj trest peňažný do Ks 5000. —.
§ 53.
Trestnosf priestupkov, spáchaných mimo územia Republiky.
Priestupky uvedené v tomto zákone sú trestné i vtedy, ak boly spáchané mimo územia Republiky.
§ 54. Premlčanie trestných činov.
(1) Čas premlčania je pri priestupkoch šesť mesiacov, pri prečinoch — tri roky a pri zločinoch — desať rokov.
(2) Premlčanie trestných činov sa začína:
a) v prípadoch uvedených v §§ 43, 44 a 46 — koncom roku, v ktorom odvodom povinný dovŕši 50. rok svojho veku, alebo dňom, keď príde pred odvodnú (preskúšacou) komisiu, pri odvedených — dňom ich návratu, u ostatných vinníkov — dňom smrti osoby, ktorá podlieha brannej povinností;
b) v ostatných prípadoch — dňom spáchania činu.
§ 55. Peňažné tresty.
Peňažné tresty v prípade nevymožiteľnosti premenia sa v trest na slobode toho istého druhu ako trest hlavný a nesmú prevyšovať spolu s ním hornú hranicu jeho zákonnej sadzby.
§ 56.
Použitie trestných ustanovení na osoby
podrobené vojenskej súdnej právomoci;
príslušnosť pri trestnom pokračovaní.
(1) Tresty na slobode a tresty peňažné, uvedené v tomto zákone, vzťahujú sa i na osoby, podrobené vojenskej súdnej právomoci, ak spáchajú niektorý z trestných činov, uvedených v §§ 42 až 46, alebo' pri ňom spolupôsobia.
(2) Osoby, ktoré spáchajú niektoré z prečinov, uvedených v §§ 47 až 52 podliehajú vojenskej súdnej právomoci. Kto na takéto prečiny navedie, čo aj bez výsledku, dopustí sa prečinu a potresce sa podľa svojej súdnej príslušnosti občianskym alebo vojenským súdom, a to trestom, ktorý tento zákon určuje pre páchateľa.
§ 57.
Trestné pokračovanie, ak neprislúcha vojenským úradom a súdom, patrí pre trestné činy podľa §§ 39 až 42 do pôsobnosti príslušných okresných (štátnych policajných) úradov, pre trestné činy podľa §§ 43 až 46 do pôsobnosti občianskych trestných súdov.
§ 58. Záverečné trestné ustanovenia.
Ustanovenia §§ 40, 46 až 50 majú sa použiť len vtedy, ak trestné činy v nich opísané nezakladajú skutkovú podstatu trestného činu, ktorý podlieha prísnejšiemu trestu,
§ 59.
Pokus prečinu podľa §§ 44 až 46 je trestný.
DIEL JEDENÁSTY. Prechodné ustanovenia.
§ 60.
(1) Branné predpisy, nakoľko neodporujú tomuto zákonu, ostávajú v platností do vydania nových predpisov.
(2) Do vydania osobitných predpisov, na ktoré sa tento zákon odvoláva, splnomocňuje sa Ministerstvo národnej obrany prípadne v dohode so zúčastnenými ministerstvami učiniť potrebné opatrenia v medziach tohto zákona.
DIEL DVANÁSTY. Záverečné ustanovenia.
§ 61.
Spolupôsobenie občianskych úradov s vojenskými úradmi.
(1) Matričné, obecné (obvodné) notárske úrady, orgány obcí a miest ako aj úrady verejnej správy vnútornej sú povinné pri vykonávaní tohto zákona spolupôsobiť s vojenskými úradmi a orgánmi.
(2) Trovy s týmto spolupôsobením spojené hradia úrady z vlastných prostriedkov.
§ 62.
Oslobodenie od kolkov, poplatkov a poštovného.
(1) Podania (ich prílohy), vyplývajúce z tohto zákona, sú oslobodené od všetkých poplatkov a kolkovného.
(2) Ustanovenie ods. l sa nevzťahuje na podania, ktorými sa žiadateľ domáha výhod pre seba alebo pre svojho príslušníka alebo ktoré s plnením brannej povinnosti priamo nesúvisia.
(3) Úradné podania obecných orgánov a matričných úradov vo veciach vyplývajúcich z branného zákona sú oslobodené od poštového,
§ 63.
Zákon č. 20/1940 Sl. z. ako aj právne predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.
§ 64.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júna 1943; vykoná ho minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Stav brannej pohotovosti štátu ukázal, že viaceré ustanovenia branného zákona nevyhovujú. Javí sa preto potreba ich zmeniť. Pri štúdiu týchto otázok sa došlo na to, že aj v iných jeho ustanoveniach sú nepresnosti. Platný Branný zákon má mnoho paralelných ustanovení so zákonom o obrane štátu. Z uvedených dôvodov vláda nezvolila cestu novelizácie platného Branného zákona, ale navrhuje vydať Branný zákon v úplne novom znení.
Návrh branného zákona je rámcový, pretože úplné vyporiadanie sa s problémami brannosti národa je možné iba normami vydávanými v duchu branného zákona a podľa splnomocnení obsažených v brannom zákone.
Návrh branného zákona spočíva na základe zásady všeobecnej brannej a pracovnej povinnosti, ktorej podlieha každý zdravý občan Slovenskej republiky, čím sa má vypestovať vedomie národnej spolupatričnosti, cit zodpovednosti, a obetavosti, a dosiahnuť prevedenia všeužitočných verejných prác v prospech národa.
Branný zákon má za cieľ pohotovosťou brannej moci uhájil jestvovanie a rozvoj národa a pohotovosťou jej osobitne organizovanej složky dopomôcť k tomuto uhájeniu. Prvú úlohu má plniť poľná armáda, totiž časť brannej moci, ktorá je pripravovaná pre boj, druhú úlohu má splniť Pracovný sbor národnej obrany určený na práce v zázemí, prípadne v poli.
Branná moc sa preto skladá:
a) z vojenských jednotiek, ustanovizní a organizácií a
b) z Pracovného sboru národnej obrany, jeho ustanovizni a organizácií.
Toto rozdelenie služobných povinností občanov bolo prevedené podľa ich telesných a duševných schopností.
Podľa toho k brannej povinnosti patrí:
Povinnosť konať prezenčnú vojenskú službu a vojenskú službu v zálohe.
Povinnosť konať prezenčnú službu a službu v zálohe v Pracovnom skoré.
Týmito rozdelením nemá byť určená podriadenosť alebo nadriadenosť týchto složiek brannej moci; má to byť len rozdielnym označením funkcie týchto složiek brannej moci. Obe složky brannej moci sú si naroveň postavené.
Výcvikové obdobie je určené na 24 mesiacov, lebo toho vyžaduje zvýšená pohotovosť občianstva, dokonalý výcvik a odborné školenie.
K jednotlivým paragrafom osnovy sa uvádza toto:
K § 1.
Týmto paragrafom je vyslovená hlavná zásada branného zákona, že služba v brannej moci nie je bremenom, ale čestnou službou konanou v prospech národa.
K § 2.
Tento paragraf určuje cieľ brannej moci Slovenskej republiky.
Branná moc obsahuje nielen vojenské jednotky, ustanovizne a organizácie, ale aj Pracovný sbor náhodnej obrany, jeho jednotky, ustanovizne a organizácie, čím umožňuje rozšíriť brannú povinnosť aj ohľadne tých, ktorí následkom menších telesných alebo duševných nedostatkov by boli ináč z konania vojenskej povinnosti vylúčení. Pracovný sbor národnej obrany je nový názov, pre Pracovnú službu na rozlíšenie od Slovenskej pracovnej služby.
Obe složky brannej moci sú organizované vojensky a sú pod vojenským velením. Ide tu o složky brannej moci, ktorých úlohy po stránke brannej sú rozdielne, aby sverené im úkoly mohly lepšie vykonávať, čím však nijak netrpí vzájomná spolupráca oboch složiek brannej moci a vzájomné doplňovanie sa oboch týchto složiek.
Pracovný sbor národnej obrany je zriadený v intenciách § 75 zák. č. 185/1939 Sl. z.
Oproti pôvodnému zneniu zákona zmenené boly v ods. l slová "zaistiť vnútorný poriadok a bezpečnosť na,, spolupôsobiť na zaistení vnútorného poriadku a bezpečnosti". Zaisťovať vnútorný poriadok a bezpečnosť je vecou úradov verejnej správy vnútornej,
K § 3.
Tento paragraf určuje všeobecnú brannú povinnosť, ktorá obsahuje povinnosť odvodnú a služobnú. Veková hranica odvodov bok posunutá z 20 ma 19 rokov, aby si občania pred prevenčnou službou mohli vykonať službu v Slovenskej pracovnej službe a aby odvody pre brannú moc a pre SPS boly spoločné, čiže musel byt vzatý zreteľ na zákon č, 36/1942 Sl. z. o Slovenskej pracovnej službe (§§ 18 a 19 cit. zák. ).
Novými ustanoveniami sú v tomto paragrafe ods. 4 a 6 ako aj ods. 8,
Minister národnej obrany môže z dôvodov osobitného zreteľa hodných, určených smernicami vlády, poskytnúť úľavy pri plnení brannej povinnosti. Náhradná záloha podľa býv. čsl. branného zákona bola zákonom č. 20/1940 Sl. z, totiž zrušená. Náhradou malo sa tu vypomôcť preraďovaním do Pracovnej služby a v Pracovnej službe prideľovaním na prácu domov. Ale tento spôsob sa neosvedčil a preto preraďovanie do Pracovnej služby a prideľovaním na prácu domov bolo v r. 1941 zastavené. Treba preto hľadať nové východisko pre prípady hodine osobitného zreteľa.
Paragraf 4 zák. č. 20/1940 Sl. z, bol vynechaný, nakoľko veci brannej výchovy patrí upraviť osobitnému zákonu,
K § 4.
Tento paragraf určuje spôsob ako sa doplňuje branná moc.
K § 5.
Rozšírenie brannej povinností predsunula sa aj odvodná povinnosť na 19-ročných.
Tento paragraf určuje vekové hranice ohľadom odvodnej povinnosti a určuje, že v našej brannej sústave sú 3 odvodné triedy, Z ustanovenia tohto paragrafu bolo vypustené oproti predošlému brannému zákonu to ustanovenie, že Ministerstvo národnej obrany môže vekovú hranicu odvodnej povinnosti posunúť najviac o 2 roky, ak uzná, že mimoriadne pomery alebo zvýšená bezpečnosť štátu toho vyža-
duje. Paragrafy 26 a 27 návrhu dávajú možnosť robiť mimoriadne opatrenia, ak je to treba vzhľadom na mimoriadne pomery alebo za účelom zvýšenia bezpečnosti štátu v takej miere, že pojať do branného zákona ešte iné ustanovenie, ktoré by dávalo možnosť zvýšiť brannú pohotovosť a bezpečnosť, je zbytočné. Mimo toho pojem "posunúť" sa môže vykladať tak široko, že by to mohlo znamenať aj posunutie vekovej hranice dozadu, čo, pravda, by úplne odporovalo základnému ustanoveniu branného zákona o vekovej hranici brannej povinnosti,
Výnimky z odvodnej povinnosti u osôb, ktoré nadobudly štátne občianstvo vo veku, keď už riadnej odvodnej povinnosti nepodliehajú (ods. 4 písm. b), môže povoliť minister národnej obrany. Ide najmä o osoby, ktoré boly príslušníkmi bývalej čsl. armády. Tieto netreba volať na odvod. Ich zaradenie do slovenskej brannej moci sa vykoná podľa dokladov o niekdajšom odvode.
K § 6.
Rozhodnutie, kto bude predsedom odvodnej komisie, prenecháva sa vládnemu nariadeniu. Pri odvodných komisiách vzhľadom na rozšírenie brannej povinnosti okrem vojenskej schopnosti a schopností pre Pracovný sbor národnej obrany, sa bude rozhodovať aj o predvojenskej schopnosti branca pre službu v Slovenskej pracovnej službe.
K § 7.
Zavedená presná štylizácia prípadov, v ktorých rozhoduje preskúšacia komisia.
K § 8.
Tento paragraf obsahuje ustanovenia o hradení cestovných trov spojených s cestou na odvod a na preskúšanie.
K § 9.
Tento paragraf vyslovuje, že dobrovoľný vstup je možný len do voj, služby a nie do Pracovného sboru, čo znamená, že dobrovoľný vstup je vyhradený len do vojenských jednotiek. Povolenie (vstúpiť dobrovoľne do Pracovného sboru malo by za následok hromadné vstupovanie do Pracovného sboru, a vyhnutie sa službe vo vojenských jednotkách. Okrem toho služba v Pracovnom sbore je vyhradená telesne duševne menej
zdatným občanom a preto ten, kto je po príslušnom pokračovaní uznaný za telesne a duševne zdatného patrí do vojenských jednotiek. Právo dovoliť vstúpiť cudzím Štátnom občanom do slovenskej brannej moci je vyhradené prezidentovi Republiky, pričom sa vstupujúci musí zaviazať, že bude za čas, na ktorý sa zaviaže, konať vojenskú službu.
K § 10.
Tento paragraf vymedzuje pojem branca a vyslovuje zásadu, že branec (či do vojenskej služby alebo do PSNO) koná tú službu (vojenskú, pracovnú), do ktorej bol odvedený s výhradou možnosti preradenia podľa § 20 a tiež s výhradou), že branec PSNO môže byť pridelený aj k vjenným jednotkám.
K § 12.
Tento paragraf určuje, kedy sa branec stáva príslušníkom brannej moci,
K § 13.
Vymedzuje, že služobná povinnosť začína zaradením do brannej moci a rozvádza čo patrí do služobnej povinnosti.
K § 14.
Tento paragraf bližšie rozvádza pojení prezenčnej služby a určuje spôsob určovania nástupných termínov. Druhá veta ods. 4 určuje spôsob povolávania do prezenčnej služby brancov aj mimo nástupný termín, vyhlásený v Slovenskom zákonníku, ak Ministerstvo národnej obrany potrebuje niekedy povolať niektoré kategórie brancov, (vodičov motorových vozidiel, zverolekárov, lekárov atď. ) aj v iný deň ako je určený všeobecný nástupný termín.
K § 15.
V tomto paragrafe je vyslovené, že odklad nastúpiť prezenčnú službu možno povoliť len do nástupného termínu v roku, v ktorom dovŕšili 28, rok veku a len tým, ktorí splnia podmienky uvedené v ods. l tohto paragrafu. Za základ sa vzala úvaha, že za daných okolností stačí doba do 28 roku, aby študent svoje štúdia v každom odbore dokončil. Toto ustanovenie má byt tiež popudom, aby svoje štúdia študent včas dokončil. Tento paragraf obsahuje tiež možnosť výnimočne povoliť odklad do 30. roku veku.
Sú tu tiež ustanovenia o podaní žiadosti o odklad prez. služby a o pokračovanie pri rozhodovaní o tejto žiadosti. Tento paragraf bol úplne prepracovaný podľa doterajších skúseností a značí proti doterajším ustanoveniam značné zjednodušenie a rýchle vybavenie agendy; rozhoduje sa v dvoch stupňoch miesto doterajšieho trojinštančného postupu. Novými ustanoveniami sú, že o žiadostiach podaných po nástupnom termíne, o žiadostiach do 30 rokov, o žiadostiach ústredných úradov a za brannej pohotovosti o žiadostiach registrovaných podnikov, rozhoduje MNO.
K § 16.
V tomto paragrafe je stanovené, že dĺžka prezenčnej služby je 24 mesiacov a že sa počíta od jej skutočného nastúpenia. Doba 24 mesiacov je určená preto, že podľa dobrozdania vojenských odborníkov za kratšiu dobu by si branec nemohol osvojiť základné poznatky taktické a technické. Druhý ods. tohto paragrafu určuje dobu trvania prezenčnej služby vysvätených duchovných kresťanských cirkví štátom uznaných alebo recipovaných na 6 týždňov. Novým ustanovením v tomto paragrafe je, že pre Školských bratov sa určuje doba trvania prezenčnej služby, ako u ordinovaných duchovných. Toto nové ustanovenie bolo do osnovy prijaté preto, lebo Školskí bratia venujú sa výhradne výchove mládeže a dlhšie vykonávaním prezenčnej služby — po dobu 24 mes. — by prípadne mohlo spôsobiť, že by zvolené povolanie opustili.
K § 17.
Tento paragraf normuje spravodlivú požiadavku, aby prezenčná služba zmeškaná z dôvodov tam uvedených bola doslúžená a zároveň určuje, že výnimky zpod posluhovania dovoleniek môže povoliť Ministerstvo národnej obrany.
K § 18.
Tento paragraf vypovedá, že tí, ktorí bolí vycvičení pre vojenskú službu z povolania na trovy štátu, alebo dostali štipendiá, ako aj tí, ktorí sa zdokonaľujú v osobitných služobných odvetviach sú povinní konať (okrem prez. služby) ďalšiu činnú službu, ku ktorej sa zaviazali.
K § 19.
Tento paragraf má ustanovenia o ďalšej dobrovoľnej činnej službe.