Snem Slovenskej republiky 1943
I. volebné obdobie. 8. zasadanie.
699.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa______________1943
o usporiadaní pomerov Učastinárskej spoločnosti liečivé kúpele
Trenčianske Teplice.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Vládny komisár Účastinárskej spoločnosti liečivé kúpele Trenčianske Teplice ustanovený podľa § 4 vládneho nariadenia č. 24/1939 Sl. z, sa splnomocňuje svolať valné shromaždenie tejto spoločnosti (v ďalšom texte "Spoločnosť") cieľom usporiadania jej právnych pomerov.
(2) Všetky minoritné práva účastinárov podľa obchodného zákona, zakladacieho prospektu, stanov alebo iných ujednaní neplatia pre valné shromaždenie svolané podľa ods. 1.
§ 2.
Minister financií sa splnomocňuje, aby sumu potrebnú na účastinnú istinu a na zákonný rezervný fond upísal z pohľadávky, ktorú má slovenský štát voči Spoločnosti.
§ 3.
Minister financií sa splnomocňuje, aby prevzal záväzky bývalej Česko-Slovenskej republiky zo záruk, ktoré Česko-Slovenská republika prevzala za pôžičky Spoločnosti.
§ 4.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť I. Právne pomery spoločnosti.
Účastinárska spoločnosť liečivých kúpeľov Trenčianske Teplice bola založená v roku 1910 so základnou istinou 2, 000. 000 K. Do prevratu roku 1918 všetky účastiny nachádzaly sa v maďarských rukách. Stanovy spoločností boly pozmenené v ruku 1919, kedy základná istina bola zvýšená na 4, 000. 000 Kč a bola rozdelená na 20. 000 kusov účastín, znejúcich na podateľa v nominálnej hodnote po 200. — Kč. Po prevrate držba účastín prechádzala do rúk slovenských a českých. Avšak do roku 1932 správu spoločnosti viedla židovská skupina, ktorej reprezentantom a zároveň predsedom správnej rady bol istý Epstein, držiteľ majority účastín (10. 792 kusov).
Následkom trvalého stratového hospodárstva, spoločnosť už v roku 1929 dostala sa do hospodárskej tiesne a platobných nesnádzí a bola nútená hľadať spôsoby sanácie a reorganizácie podniku. V tejto dobe väčšinu účastín nadobudol Dr. Vavro Šrobár. Avšak ani Dr. Vavro Šrobár, ani iní súkromní záujemci a kapitalisti, medzi nimi aj zahraniční (Holdingová spoločnosť v Londýne), neboli vstave podnik zachrániť a preto stala sa potrebnou štátna intervencia. Ministerstvo financií v Prahe v mene bývalej ČSR uzavrelo s Dr. Vavrom Šrobárom, majoritárom a predsedom správnej rady účastinárskej spoločnisti, dňa 12. apríla 1934 dve dohody.
1. Podľa prvej Dr. Šrobár sa zaviazal:
a) odpredať býv. ČSR paket 10. 728 kusov akcií, ktoré boly lombardované u rôznych veriteľov,
b) svolať valné shromaždenie spoločnosti a na ňom previesť
aa) sníženie jestvujúceho účastinného kapitálu na 400. 000 Kč a súčasne
bb) zvýšenie o 700. 000 Kč, t. j. na 1, 100. 000 Kč emisiou 3, 500 nových účastín v nominálnej hodnote po 200 Kč.
Naproti tomu býv. česko-slovenský štát sa zaviazal:
c) vpísať celú novú emisiu účastín v hodnote 700. 000 Kč,
d) odovzdať Dr. Šrobárovi 1. 800 kusov účastín novej emisie v hodnote 360. 000 Kč,
e) zaistiť voľbu Dr. Šrobára predsedom správnej rady a poskytnúť menovanému niektoré služobné výhody ako šéflekárovi kúpeľov,
f) poskytnúť štátnu záruku za pôžičky spoločnosti do výšky 15, 000. 000 Kč.
2. Podľa druhej — tzv. syndikátnej — dohody, býv. česko-slovenský štát a Dr. Šrobár vzájomne sa zaviazali složiť všetky svoje účastiny a to so strany štátu 2. 373 kusov a so strany Dr. Šrobára 1. 800 kusov, a utvoriť takto majoritný syndikát pre jednotné vedenie správy spoločnosti, pre ktorý účel bol utvorený syndikátny výbor z členov správnej rady.
V smysle prvej dohody na valnom shromaždení dňa 27, mája 1934 zmenené boly stanovy spoločnosti v tom smysle, že účastinná istina snižuje sa zo 4, 000. 000 Kč na 400. 000 Kč a súčasne zvyšuje sa na 1, 100. 000 Kč. Zo zamýšľanej účasti býv. ČSR 400 kusov účastín nadobudla Zemská banka v Prahe. Býv. česko-slovenský štát nadobudol 2. 373 kusov účastín. Bližšie podrobnosti o tom nie sú známe.
Pri zámene účastín podľa vládneho nariadenia č, 321/1939 Sl. z. bolo zistené, že účastiny spoločnosti sú v držbe: Býv. česko-slovenského štátu 2. 373 kusov, Dr. Vavru Šrobára.... 1. 800 " Dr. Jozefa Baara.... 324 " Dr. Žigmunda Arányiho.. 227 " Zemskej banky v Prahe.. 400 " Zemskej banky v Bratislave, 22,, Živnostenskej banky v Bratislave ..... 22,,
Anglo-Pražskej banky v Bratislave ....... 11 "
Slovenskej banky na Myjave 5,, Tatra banky v Trenčianskych Tepliciach.... 2 " Českej priemyselnej banky v
Bratislave...... 10 "
Moravskej banky v Bratislave ....... 3,,
Ústrednej banky sporiteľní
v Bratislave..... l,,
Rôznych drobných neznámych majiteľov.... 231 " Riaditeľstva kúpeľov... 69 "
úhrnom 5. 500 kusov.
Na základe vládneho nariadenia č. 73/ 1939 a č. 23/1940 Sl. z. o politických zbohatlíkoch účastiny Dr. Šrobára 1. 800 kusov a Dr. Baara 324 kusov prepadly v prospech slovenského štátu. Účastiny patriace Dr. Baarovi neskoršie Usnesením komisie o politických zbohatlíkoch boly uvoľnené. Účastiny Dr. Šrobára boly prevzaté štátom. Týmto syndikátna dohoda s Dr. Šrobárom sa stala bezpredmetnou.
Z účastinárov spoločnosti Dr. Žigmund Arányi je Žid a preto jeho účastiny v počte 227 kusov prepadajú štátu (v najhoršom prípade na účet židovskej dávky).
V depozite Ústrednej štátnej pokladnice t. č. je 4. 175 kusov účastín patriacich štátu. Podľa toho Slovenský štát má cca 76% majoritu v spoločnosti.
Podľa vládneho nariadenia č. 24/1939 Sl. z. Ministerstvo vnútra dňa 10. mája 1939 vydalo výnos č. 8. 418/39, ktorým pozbavilo funkcie všetkých členov správnej rady a dozorčieho výboru spoločnosti a súčasne správou spoločnosti poverilo Ing. Emila Adamca ako vládneho komisára, vo funkcii dozorného vládneho komisára ustanovilo ministerského radcu Dr. Viliama Lepeya a menovalo 8-členný poradný sbor. Tieto orgány dosiaľ prevádzajú správu spoločnosti. Valné shromaždenie spoločnosti od roku 1938 nebolo svolávané.
II. Hospodárske pomery spoločnosti.
Spoločnosť začala po čsl. prevrate r. 1918 obnovenú činnosť vzľadom na zvýšenie účastinného kapitálu v sume 4, 000. 000 Kč.
V roku 1939 previedla spoločnosť podľa zákona č. 78/1927 Sb. z. a n. stabilizačnú bilanciu novým odhadom nehnuteľného majetku. Hodnota nehnuteľného majetku bola zvýšená z bilančnej hodnoty stanovenej k 31, decembru 1929 v sume 7, 149. 870. — Kč na 15, 964. 885. — Kč, čím bol dosiahnutý stabilizačný prebytok 8, 832. 564. — Kč. Tento prebytok podľa stabilizačnej súvahy upotrebený bol na zriadenie rezervného fondu. Neskoršie stabilizačný rezervný fond bol použitý na krytie strát podniku, a to:
na straty do roku 1929 3, 763. 884. — Kč,
na straty do roku 1934 5, 068. 680. — Kč,
úhrnom... 8, 832. 564, — Kč.
Na základe aktív, získaných stabilizačnou bilanciou, začala spoločnosť v roku 1930 prevádzať na úver investície. Tieto investície ukázaly sa nerentabilnými. Hospodárenie spoločností zostalo stále srtratovým. Straty činily:
v roku 1930.....2, 908. 147. 31 Kč
" 1931.....4, 525. 634. 15 Kč
" 1932.....1, 816. 017. 96 Kč
" 1933.....2, 712, 197. 91 Kč
" 1934..... 193. 894. 01 Kč
úhrnom 12, 155. 891. 42 Kč. Tento priebeh hospodárenia donútil spoločnosť k mimoriadnym opatreniam. Po nezdare pokusov získať súkromný kapitál v tuzemsku a v cudzine, spoločnosť po dohode s Ministerstvom financií v Prahe v roku. 1934 snížila účastinnú istinu zo 4, 000. 000 Kč na 400. 000 Kč a súčasne zvýšila akciový kapitál na 1, 100. 000 Kč, ktorou transakciou nadobudla 700. 000 Kč. Zároveň spoločnosť previedla mimokonkurzné vyrovnanie. Veritelia spoločnosti odpustili vo vyrovnaní 52 1/2% svojich pohľadávok v úhrnnej sume 3, 019. 498 Kč. Získané prostriedky boly použité na úhradu strát.
Od roku 1935 spoločnosť účinkovala s novým účastinným kapitálom 1, 100. 000 Kč. Okrem toho spoločnosť užívajúc záruky štátu vyzdvihla u rôznych peňažných ústavov hypotekárne pôžičky do výšky 12, 500. 000 Kč.
Podľa povahy veci tento dlhodobý úver musel byť použitý na investičné účely. Avšak bilancie spoločnosti za nasledujúce roky neposkytujú jasného obrazu investičnej činnosti.
Zlepšením finančnej základne podniku nezlepšily sa však prevádzkové výsledky. Hospodárenie spoločnosti ostalo stratové. Straty činily:
v roku 1935..... 151. 672. 22 Kč
1936..... 262. 314. 25 Kč
1937..... 203. 766. 29 Kč
1938..... 77. 090. 95 Kč
1939 .... 2, 399. 692. 60 Ks
1940 ..... 606. 449. 91 Ks
úhrnom 3, 894. 880. 23 Ks Len v bilancii na rok 1941 bol vykázaný nepatrný zisk v sume 4. 416 Ks.
Výsledkom stratovej prevádzky podniku je, že spoločnosť nevládze platiť úroky a úmor hypotekárnych dlžôb.
Súčasný obraz hospodárskej situácie spoločnosti možno podať prehľadne jednak majetkovou a jednak výnosovou bilanciou podniku.
A. Majetková bilancia za roky 1938—1941 vykazuje tento stav:
Aktíva podlá súvahy z roku:
| 1. 2. 3. 4,
| Hotovosť a peňažné ústavy Pohľadávky Nehnuteľnosti Hnuteľnosti (inkl. cenných papierov) Pasíva podlá súvahy z roku: | 1938 29. 097 1, 208. 125 14, 384. 055 3, 272. 791 | 1939 23. 724 485. 155 14, 152. 985 2, 985. 958 | 1940 33. 455 652. 076 13, 872. 419 2, 627. 093 | 1941 67. 825 1, 188. 891 13, 525. 708 2, 866. 875 | ||
| úhrnom
Účastinná istina Hypotekárne dlžoby Obchodné dlžoby | 18, 894. 068 1938 1, 100. 000 16, 127. 272 2, 600. 037 | 17, 647. 82, 1939 1, 100. 000 17, 206. 617 2, 597. 107 | 17, 185. 043 1940 1, 100. 000 16, 821. 580 3, 310. 859 | 17, 449. 299 1941 1, 100, 000 14, 534. 726 5, 712. 321 | |||
| 1. 2. 3. | |||||||
|
| úhrnom | 19, 827. 309 | 21, 903. 724 | 21, 232. 439 | 21, 446. 047 | ||
Majetková súvaha spoločnosti je schodková, ako vyplýva z 'tohto porovnania aktív a pasív podniku: rok
1938 18, 894. 068 19, 827. 309 933. 241
1939 17, 647. 822 21, 903. 724 4, 295. 902
1940 17, 185. 043 21, 232. 439 4, 047. 396
1941 17, 449. 299 21, 446. 047 3, 996. 748
Spoločnosť nebilancuje hodnotu termálnej vody v bazénoch. Čistý výnos termálnej vody činí ročne cca 1, 300. 000 Ks a kapitalizovanú hodnotu tejto odhaduje riaditeľstvo spoločnosti na 14, 000. 000 Ks. Je sporné, či táto hodnota termálnej vody môže byť zaradená do aktív podniku a takto bilancovaní. Fakticky by šlo o nové zhodnotenie nehnuteľností, vzhľadom na to, že obsahujú výnosný prameň minerálnej vody. Ak by bola táto hodnota pojatá do súvahy podniku, pomer medzi aktívami a pasívami by sa podstatne zmenil a podnik by bolo treba pokladať za aktívny. V tomto prípade totiž priemerná súvaha za 4 ročie, t. j. za roky 1938 až 1941, činila by:
1. Aktíva.....31, 794. 058
2. Pasíva..... 21, 102. 379
3. Aktívny zvyšok.. 10, 691. 679. Tento aktívny majetkový zvyšok by
hospodársky nezavážil. Podnik i v tomto prípade by zostal nelikvidný s hľadiska prevádzkových prostriedkov. Nelikvidné hodnoty — nehnuteľný majetok a hodnota termálnej vody (skôr ideálna ako reálna) by činily cca 28, 000. 000 Ks, t. j. 88% všetkých aktív podniku.
Stratový majetkový stav spoločnosti vyvolaný je nepomerom medzi investičnými nákladmi a medzi výnosovosťou pod-
niku. Existencia podniku je podmienená zriadením a udržovaním zariadenia zodpovedajúceho požiadavkám moderného kúpeľníctva. Toto zariadenie môže byt zadovážené a udržované iba investíciou vyžadujúcou značné prostriedky. Investičná činnosť je potrebná bez ohľadu na frekventačnú úroveň podniku. Tým vzniklo vysoké zaĺženie podniku. Podľa stavu k 31. decembru 1940 hypotekárne dlžoby spoločnosti podľa bilančného výkazu činily: 1. Slávia banka... 3. 022. 552. 50 Ks
2 Cyrilo-Metodejská
záložňa .....1, 808. 165. 46 Ks
3 Slovenská hypotečná
a komunálna banka. 870. 836. 75 Ks
4. Robotnícka soc. poisťovňa.... 3, 693. 815. 45 Ks
5. Penz. ústav súkromn.
úradníkov.... 1, 881-430. 95 Ks
6. Slovenská pokladnica 1, 736. 969. 35 Ks
7. Nemocenská poisťovňa súkromných úradníkov 1, 413. 396. 35 Ks
8. Slovenská hypotečná a
komunálna banka 932. 815. 45 Ks
9. Slovenská hypotečná a
komunálna banka 1, 416. 597. 85 Ks
úhrnom 16, 821. 590. 11 Ks K tomu prichodia úroky z omeškania, takže stav dlžôb možno počítať 19 milionami Ks.
Pôžičky ad l a 2 nie sú zaručené štátom; pôžičky ad 3 až 8 sú zaručené bývalým, česko-slovenským štátom; pôžička ad 9. je zaručená slovenským štátom. Behom roku 1941 slovenský štát poskytol spoločnosti preddavok v sume Ks 2, 160. 000 na zaplatenie pohľadávky Cyrilo-Metodejskej záložne v Brne. Pohľadávka bola postúpená štátu a teraz činí pohľadávku štátu voči spoločnosti. Bilančný stav hypotekárnych pôžičiek zaručených siatom podľa súvahy k 31. decembru 1940 činí Ks 11, 990. 762. 15, Skutočný stav zaviazanosti spoločnosti je však vyšší, lebo do horeuvedenej sumy nie sú zahrnuté úroky z omeškania anuit.
B. Výnosová bilancia vykazuje tento stav:
Hrubý priemerný ročný výnos podniku za posledných 8 (osem) rokov činil cca 3, 300. 000 Ks.
Naproti tomu priemerné ročné záväzky podniku v tomto období vykazujú: režijné výdavky.... 2, 100. 000. — Ks
amortizácia.....625. 000. — Ks
úroky....... 975. 000. — Ks
úhrnom 3, 700, 000. — Ks. Priemerný ročný schodok ukazuje sa za
túto dobu cca 400. 000 Ks.
Po stránke výnosovosti môžeme ovšem predvídať pre podnik zlepšený budúci vývoj, a to jednak na tom podklade, že balneologická liečba po vojne sa hodne rozšíri a jednak na tom podklade, že budú musieť byť vytvorené predpoklady pre celoročnú prevádzku podniku. Naproti tomu zas nesmieme zamlčať aj obavy z toho, že po vojne musíme rátať pri podniku s vyššími nákladmi personálnymi a vecnými. Podstatne vyššie personálne náklady sa predvídajú z toho dôvodu, že dnešný platový systém kúpeľných zamestnancov, budovaný na sprepitnom, postupom času bude sa musieť nahradiť sústavou pevných platov. Prevažná časť návštevníkov kúpeľov regrutuje sa z poistencov sociálne zaopatrovacích ústavov, ktorí nemôžu platiť sprepitné v tej vyške, aby podnikový zamestnanec prišiel na svoju kalkuláciu. Vyššie náklady vecné sa predvídajú z toho dôvodu, že postupom času bude treba podnik pretvoriť na celoročnú prevádzku (takýto veľký podnik pri krátkej letnej sezóne bude vždy živoriť). Na každý pád treba konštatovať, že predpoklady pre dobrý vývoj podniku dané sú. Avšak práve tak treba z majetkovej i výnosovej bilancie vidieť, že rýchle a náležité ozdravenie podniku je nevyhnutné, ak na účet štátu nemajú nastať ďaleko škodlivejšie následky, a to z príčin, ktoré sú uvedené v ďalšej (III) časti tejto zprávy.
III. Právna pozícia štátu voči spoločnosti.
Po prednesení uvedených právnych a hospodárskych okolností podniku automa-
ticky sa vtiera otázka, aký je vzťah štátu k podniku. Veď katastrofálny a výnosový stav jednotlivca i spoločenských útvarov je každodenným prípadom a nie je mysliteľné, aby štát bol vždy a za všetkých okolností samozrejmým sanačným inštrumentom. Štátny zásah musí mať svoje osobitné dôvody a musí prichodiť do úvahy len v prípadoch špeciálnych. Podľa nášho názoru prípad Trenčianskych Teplíc takýmto zvláštnym prípadom je, a to z nasledujúcich dvoch príčin:
1. Predovšetkým pri Trenčianskych Tepliciach slovenský štát — ako už bolo uvedené — je majaritárom, a to majoritárom vlastniacim viac ako 75% účastín. Pritom hospodársky a finančný stav podniku je taký, že spoločenské orgány v smysle odseku 2 § 187 obchodného zákona malý už vlastne ohlásiť súdu insolvenciu podniku cieľom zahájenia konkurzného pokračovania. Kam by viedla táto cesta, stačí znázorniť jednoducho tým, že poškodenými veriteľmi by boly peňažné ústavy a sociálne poisťujúce ústavy, teda útvary, voči ktorým štát má zákonnú sanačnú povinnosť. Už z toho dôvodu sa považuje za zbytočné rozviesť ďalšie následky, ktoré by nastaly tým, žeby štátom majorizovaný podnik zažiadal o konkurz.
2. Ďalší záväzkový vzťah slovenského štátu voči podniku rezultuje zo zaručiteľského pomeru, a to jednak zo zaručiteľského pomeru býv. ČSR a jednak zo zaručiteľského pomeru vlastného.
Býv. ČSR poskytla štátnu záruku za pôžičky podniku do výšky 15, 000. 000 Kč, ktoré boly realizované do výšky 12, 500. 000 Kč. Nakoľko ide o záväzok slovenského štátu za túto záruku, treba konštatovať, že stav veci nie je dosiaľ právne usporiadaný. Na medzištátnych rokovaniach konaných v Bratislave a v Tatranskej Lomnici v dobe od 27. januára do 7. februára 1942 bola medzištátne dojednaná táto zásada:,, Splnenie záväzkov býv. ČSR za prevzaté záruky nemôže byť osobami so sídlom na Slovensku voči Protektorátu a osobami so sídlom v Protektoráte voči Slovensku uplatnené". (Zápis zo dňa 7. februára 1942. ) Tým Slovenský štát dostal voľnú ruku vnútroštátne vlastným aktom usporiadať otázku záruk, poskytnutých býv. ČSR tuzemským veriteľom. Hoci táto otázka dosiaľ normatívne usporiadaná nebola (podľa slovenského náhľadu pre formálne závady, lebo medzištátna zásada nebola uzavretá vo forme riadnej medzištátnej dohody), predsa možno už dnes s plnou istotou konštatovať, že do záväzkovej pozície býv. ČSR, vzniklej prevzatím štátnej záruky za pôžičky spoločnosti, musí slovenský štát vstúpiť, a to z dvoch príčin. Jednak z príčin čisté právnych, nakoľko i veriteľ i dlžník sú na území slovenského štátu. Jednak z dôvodov sociálnohospodárskych, nakoľko veriteľmi sú verejné peňažné a sociálnopoisťovacie ústavy, poškodenie ktorých neprevzatím záruk býv. ČSR mohlo by sa prejaviť v sanačnej povinnosti štátu voči veriteľským ústavom. Je tu teda hospodársky začarovaný kruh, ktorý slovenský štát nakoniec bude musieť na vlastný účet riešiť.
Slovenský štát sám prevzal štátnu záruku za pôžičku Slovenskej hypotečnej a
komunálnej banky vo výške 1, 500. 000 Ks. Za túto záruku ťaží slovenský štát povinnosť nesporne.
Okrem toho poskytol slovenský štát spoločnosti kontokorentné preddavky v roku 1940 v sume 475. 000 Ks a v roku 1941 v sume 258. 057 Ks, spolu 733. 057 Ks; v roku 1941 štát poskytol spoločnosti sumu 2, 160. 000 Ks na zaplatenie pohľadávky Cyrilo-Metodejskej záložne v Brne.
Uvedené okolnosti jasne ukazujú, že sanácia Trenčianskych Teplíc zostane za každých okolností úlohou slovenského štátu a že je preto v štátnom záujme previesť preventívne opatrenia, ktoré by vylúčily takú škodu, ktorá by sa nedala omluviť.
IV. Navrhované spôsoby usporiadania.
Doterajšie sanačné návrhy sú:
I
(Návrh spoločnosti. )
1. Spoločnosť sníži akciový kapitál z 1, 100. 000 Ks na 1. 100 Ks okolkovaním akcií z 200 Ks nomnálnej hodnoty na 20 hal.
2. Súčasne spoločnosť zvýši) akciový kapitál na 6, 000. 000 Ks emisiou nových akcií, väčšiu polovičku ktorých upíše slovenský štát a druhú polovicu upíše Slovenská hypotečná a komunálna banka a sociálne poisťovacie ústavy.
3. Slovenský štát poskytne spoločnosti bezúročnú alebo nízko zúročiteľnú pôžičku do výšky cca 10, 000. 000 Ks
4. Spoločnosť použije kapitálu
16. 000. 000 Ks na odbreme-
nenie hypotekárnych dlžôb
a na (prevedenie pohrebných
investícií.
II.
(Prvý medzirezortný návrh. )
1. Slovenský štát vyvlastní kúpeľné objekty podľa zákona č. 232/1940 Sl. z. nákladom cca 16, 000. 000 Ks.
2. Vyvlastňovacia náhrada použije sa na zaplatenie dlžôb
spoločnosti.
3. Jestvujúca účastinárska spoločnosť bude likvidovaná podľa obchodného zákona.
4. Bude založená nová akciová spoločnosť s primeraným účastinným kapitálom, ktorý pre nedostatok iných záujemcov upíše štát.
5. Kúpeľný podnik bude odovzdaný do prenájmu tejto akciovej spoločnosti.
6. Potrebné investície ma zmodernizovanie a rozšírenie kúpeľov bude znášať štát.
III
[Druhý medzárezortný návrh. ) Slovenský štát vyvlastní kúpeľné objekty podlá zákona č. 232/1940 Sl. z. nákladom cca 16, 000. 000 Ks
Vyvlastňovacia náhrada bude použitá na zaplatenie dlžôb spoločnosti.
Jestvujúca účastinárska spoločnosť likviduje sa podlá obchodného zákona.
Kúpeľné objekty budú odovzdané podniku Štátne kúpele ako štátny vklad, t. j. bez tiarch a bez povinností podniku Štátne kúpele platiť amortizačné splátky na vložený kapitál ba i investičné úroky.
Zásadne stoja proti sebe dva. navrhované spôsoby, a to:
1. návrh spoločnosti na postup podlá obchodného zákona a
2. dva návrhy medzirezortných porád na vyvlastnenie.
Dvojaký návrh vyvlastňovací vznikol nasledovným spôsobom. Keď Ministerstvo financií na základe výsledkov prvých po-
rád, ktoré sa skončily 28. X. 1941, oznámilo prvý vyvlastňovací návrh Predsedníctvu vlády (svojím prípisom zo dňa 19. XI. 1941 c. 26. 037/1941-VI/17) ako medzirezortný návrh s tým, že tento návrh postráda stanovisko o utvorení novej účastinárskej spoločnosti a o účasti štátu na investíciách a že o tomto všetkom budú rezorty dodatočne jednať, sňala vláda tento návrh zo svojho programu a podľa intimátu Predsedníctva vlády zo dňa 16. XII. 1941 6. 17. 365/41 uložila Ministerstvu financií, aby uvedený návrh podrobilo preskúmaniu na novej porade zainteresovaných rezortov.
V priebehu ďalších prác na porade 20 dňa 17. II. 1942 na návrh zástupcu Najvyššieho kontrolného dvora bolo uznesené, že sanácia má byť prevedená a vláde má byť podaný návrh podľa variantu ad III.
Vyvlastnenie — ako spôsob usporiadania pomerov Trenčianskych Teplíc — zvolené bolo z nasledujúcich dôvodov:
Slovenský štát nie je majiteľom 100%- ným. Keď sa sníži a súčasne zvýši účastinný kapitál, minorita má právo nové účastiny upísať v pomere účasti na pôvodnom účastinnom kapitále. Keď potom štát prevezme na podklade zaručiteľského pomeru úhradovú povinnosť za dlhy spoločností, obohatí bezdôvodne minoritu, ktorej účastinný paket postupným usporiadaním finančných pomerov spoločnosti výhradne štátom, premení sa na účastinný paket hodnotný. Preto vraj treba voliť taký postup, ktorý zaručí, že sanačné obete štátu pôjdu výhradne v prospech štátu. K týmto úvahám treba predovšetkým podotknúť, že obete štátu vyplývajúce zo zaručiteľského pomeru idú obvykle na prospech jednotlivcov a inštitúcií a že nie je obvyklé žiada E si vlastníctvo toho substrátu, za ktorý štát na podklade zaručiteľského pomeru platí. Vlastníctvo zaručeného objektu náleží vždy niekomu inému ako štátu, inak by nebolo treba záruky.
Ministerstvo financií preskúmalo však, Či a nakoľko sú uvedené finančné obavy podložené zákonnými ustanoveniami a zistilo pritom toto: Stála súdna prax vyvinuvšia sa na podklade § 163 obchodného zákona, platného na Slovensku, uznáva upisovacie právo pôvodných účastinárov, ako právo nadobudnuté a preto nezmeniteľné len v tom prípade, ak toto právo pôvodných účastinárov vyslovuje zakladací prospekt. Ak ho obsahujú stanovy, avšak nieako ustanovenie prevzaté zo zakladacieho projektu, ale ako originárne ustanovenie stanov, potom takéto ustanovenie je pozmeniteľné ako každé ustanovenie stanov. (Porovnaj rozhodnutie Bp T. 9212/1921. C 3470/1923, C 2382/1926 — Runcz-Niszaloszky a Kereskedelmi törvény és joggyakorlata, strana 264), V prípade Trenčianskych Teplíc neobsahuje takéto právo účastiná-
rov a tým minority ani zakladací prospekt, ani stanovy. Naopak, podľa § 8 platných stanov v prípade novej emisie upísanie, umiestenie a inkaso je výhradnou úlohou správnej rady. Vzhľadom na to slovenský štát ako majoritár Trenčianskych Teplíc (nota bene ako kvalifikovaný majoritár) je plne oprávnený usporiadať pomery spoločnosti podľa vlastných účelových hľadísk.
Platný právny stav nepotvrdzuje teda názor, že z uvedených finančných hľadísk jediným možným riešením by bolo vyvlastnenie. Platný právny stav povtrdzuje naopak, že ten istý cieľ možno dosiahnuť aj pri postupe v rámci obchodného zákona.
Vyvlastnenie je postup svojou povahou vždy násilný. Preto sú proti nemu možné vždy protesty, a to protesty nevypočitateľné a časové neobmedziteľné (hlavne politické a diplomatické). Postup podľa obchodného zákona intervencie a priori vylučuje.
Vyvlastnenie nerieši automaticky budúcu formu podniku. Okrem toho podľa navrhovaných spôsobov predpokladá úplné vyrovnanie všetkých dlžôb štátom. Takýto postup jednak stav štátnej pokladnice nepripúšťa a jednak by bol neomluviteľný, veď výnosová bilancia podniku ukazuje, že podnik časť úmoru a úrokov je v stave platiť. Vždy je správnejšie voliť taký postup, pri ktorom podnik — hoci vypätím síl — či už celkom alebo čiastočne usiluje sa vlastnými silami o usporiadanie.
Návrh spoločnosti je shodný s obchodným zákonom. Upadá však tiež do tej chyby, že spolieha na vysoký bezúročný štátny vklad ako sanačný prostriedok bez vlastnej iniciatívy.
Z uvedených dôvodov Ministerstvo financií neosvojilo si ani jeden ani druhý spôsob a podalo vlastný návrh.
K úplnosti sa poznamenáva, že údajne Penzijný ústav a Robotnícka sociálna poisťovňa malý by o podnik záujem ako kupci. Žiaden konkrétny návrh dosiaľ nebol podaný, ačkoľvek situácia podniku je známa už tri roky. Usporiadanie uplynutím moratória nesnesie odkladu. Ostatne ak by záujem trval, môže byť realizovaný aj po usporiadaní pomerov, ba naopak, potom môže byť realizovaný vždy pre štát len výhodnejšie. Nie je preto možné z toho dôvodu robiť nové pokusy a tým spôsobiť nové odklady a nové ťažkosti.