Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 4. zasadanie.

293.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa_____________ 1941

o úprave služobných a platových pomerov duchovenstva v súvislosti s ústavným zákonom o štátnom občianstve.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1

Duchovným (§§ 4 a 182 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n.) — v ďalšom texte "duchovným" —, ktorí sú od 14. marca 1939 slovenskými štátnymi občanmi podľa § l, ods. l, písm. a) zákona č. 255/1939 Sl. z. alebo podľa smluvy uzavretej s inými štátmi na základe ods 2, § 13 toho istého zákona, treba započítať pre zvýšenie kongruy a pre výmer penzie podľa zák. č. 122/1926 Sb. z. a n. a vládneho nar. č. 124/1928 Sb. z, a n. služobný čas strávený na farských úradoch a pri inej verejnej duchovnej a cirkevnej správe pred 14. marcom 1939 tak, ako sa im doteraz skutočne započítal podľa §§ 11 a 12, poťažne § 31 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n. so zreteľom na predpis § 13, ods. 2 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n., v predpoklade, že i po odstúpení slovenského územia susedným štátom zostali a nepretržite účinkovali na takom území, ktoré bolo pod svrchovanosťou bývalej Česko-Slovenskej republiky alebo Slovenského štátu a i teraz nepretržite účinkujú na území Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej.

§ 2.

(1) Obdobne ako v prípade § l má sa započítať tam uvedený a so zreteľom na predpisy ods. l alebo 2, § 13 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n. doteraz skutočne započítaný služobný čas, strávený pred 14. marcom 1939 aj tým duchovným, ktorým bolo alebo bude priznané slovenské štátne občianstvo podľa § l, ods. 2 zákona č. 255/1939 Sl. z. v predpoklade, že i po odstúpení slovenského územia susedným štátom zostali a nepretržite účinkovali na takom území, ktoré bolo pod svrchovanosťou bývalej Česko-Slovenskej republiky, alebo Slovenského štátu a i teraz nepretržite účinkujú na území Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej.

(2) Duchovní, u ktorých bola síce daná zákonitá podmienka na priznanie slovenského štátneho občianstva, ale si žiadosť o priznanie v lehote určenej v ods. 2, § l zákona č. 255/1939 Sl. z. nepodali, sú povinní kongruové platy (doplnky), ktoré od 1. mája 1940 prípadne dostali, štátnej pokladnici vrátiť v lehote, ktorú určí poukazujúci úrad, ale najneskôr do l roku.

(3) Duchovní, ktorí si podali žiadosť o priznanie slovenského štátneho občianstva v zákonitej lehote, ale sa jej nevyhovelo, povinní sú kongruové platy (doplnky), ktoré prípadne dostali od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po doručení zamietavého rozhodnutia, štátnej pokladnici vrátiť v lehote, ktorú určí poukazujúci úrad, ale najneskôr do l roku.

§ 3.

(1) Duchovným, ktorým sa udelilo alebo udelí slovenské štátne občianstvo po 14. marci 1939 podľa ods. 4, § l alebo podľa § 5 zákona č. 255/1939 Sl. z. (naturalizáciou) započítava sa služobný čas, započítateľný podľa platných kongruových predpisov pre výmeru kongruy a penzie, len odo dňa složenia štátno-občianskej prísahy a len od tohto dňa im prislúcha nárok na kongruu.

(2) Výnimočne sa započítava, a to tak pre zvýšenie kongruy, ako aj pre výmeru penzie podľa zákona č. 122/1926 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n. služobný čas, strávený na farských úradoch alebo pri inej verejnej duchovnej a cirkevnej správe pred nadobudnutím slovenského štátneho občianstva tak, ako sa doteraz skutočne započítal podľa §§ 11 a 12 a podľa § 31 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb, z. a n. so zreteľom na ustanovenia ods. l alebo ods. 2, § 13 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z, a n, tým duchovným, ktorým sa udelilo alebo udelí slovenské štátne občianstvo podľa ods, 4, § l alebo podľa § 5 zákona č. 255/1939 Sl. z. a ktorí pred 10. októbrom 1938 boli stále česko-slovenskými štátnymi občanmi s domovským právom na území bývalej Česko-Slovenskej republiky, ale mimo terajšieho územia Slovenskej republiky. Predpokladom je, že i po odstúpení slovenského územia susedným štátom zostali a nepretržite účinkovali na takom území, ktoré bolo pod svrchovanosťou bývalej Česko-Slovenskej republiky alebo slovenského štátu a i teraz nepretržite účinkujú na území Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej.

(3) Duchovným, uvedeným v ods. 2 patrí i naďalej kongrua od 14. marca 1939 a prípadne kongruový plat (doplnok) od 1. apríla 1939 tak, ako keby boli bývali slovenskými štátnymi občanmi už od 14. marca 1939. Až do nadobudnutia slovenského štátneho občianstva kongruové platy (doplnky), ktoré sa im od 1. apríla 1939 prípadne vyplácaly, majú sa pokladať len za zúčtovateľné preddavky. V prípade, že týmto duchovným sa štátne občianstvo na prvú žiadosť neudelilo, sú povinní kongruové platy (preddavky), ktoré dostali od 1. apríla 1939, štátnej pokladnici vrátiť

v lehote, ktorú určí poukazujúci úrad, ale najneskôr do l roku.

§ 4.

(1) V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom vnútra duchovným, ktorí sa stali, alebo sa stanú slovenskými štátnymi občanmi už či podľa § l alebo § 5 zákona č. 255/1939 Sl. z. a pred 14. marcom 1939 alebo aspoň pred 10. októbrom 1938 boli stále česko-slovenskými štátnymi občanmi, započítať služobný čas, strávený v službách susedného štátu po pripojení slovenského územia k tomu istému štátu, pre zvýšenie kongruových požitkov a pre výmeru penzie tak, ako keby boli účinkovali bez prerušenia — trvalé — na území, ktoré bolo pod svrchovanosťou bývalej Česko-Slovenskej republiky alebo slovenského štátu. Započítať však možno iba ak ide o takých duchovných, ktorí museli opustiť susednému štátu odstúpené územie do 31. augusta 1939 a boli na slovenskom území, ktoré zostalo pod svrchovanosťou bývalej Česko-Slovenskej republiky alebo Slovenského štátu znovu ustanovení vo verejnej duchovnej správe na mieste systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej a ak toto ustanovenie duchovného nestalo sa proti vôli štátnej správy kultovej (§ 4 vlád. nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n.).

(2) Duchovným uvedeným v ods. l patrí primeraný kongruový plat (doplnok) odo dňa, ktorý určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom vnútra, ale najneskôr iba od 1. dňa mesiaca, ktorý je po novom nastúpení do služby, a to i vtedy, keď len po tomto dni nadobudli slovenské štátne občianstvo. Začiatočná kongrua, prípadne na základe tej ustálený kongruový plat (doplnok) patrí im už od 1. dňa mesiaca, ktorý je po novom nastúpení do služby, a to i vtedy, keď len po tomto dni nadobudli slovenské štátne občianstvo. Až do rozhodnutia o ich žiadosti o udelenie slovenského štátneho občianstva, kongruové platy (doplnky), ktoré po novom nastúpení do služby prípadne dostali, majú sa pokladať len za zúčtovateľné preddavky a v prípade, že slovenské štátne občianstvo sa im neudelilo, povinní sú kongruové platy (preddavky), čo dostali po novom nastúpení do služby, štátnej pokladnici vrátiť v lehote, ktorú určí poukazujúci úrad, ale najneskôr do l roku. Ustanovenia ods. 2 a 3, § 2 platia aj pre nich.

(3) U duchovných uvedených v ods. l, ktorým sa neposkytla v ods. l a 2 spomenutá výhoda, má sa pokračovať podľa platných predpisov, ale aj im patrí začiatočná kongrua, prípadne na jej základe ustálený kongruový plat (doplnok) už od 1. dňa mesiaca, ktorý nasleduje po novom nastúpení do služby a to aj vtedy, keď Jen po tomto dni nadobudli slovenské štátne občianstvo. Posledné dve vety ods. 2 platia aj pre nich. Ináč možno im poskytnúť výhodu podľa § 11, ods. 2 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n. s účinnosťou odo dňa, ktorý určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom vnútra, ale najskôr iba od 1. dňa mesiaca, ktorý nasleduje po novom nastúpení do služby, a to i vtedy, keď len po tomto dni nadobudli slovenské štátne občianstvo,

§ 5.

Tento zákon, nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom financií a ministrom vnútra.

Dôvodová zpráva.

k vládnemu návrhu zákona o úprave služobných a platových pomerov duchovenstva v súvislosti s ústavným zákonom o štátnom občianstve.

Ústavný zákon o štátnom občianstve dotýka sa aj duchovenstva, najmä duchovenstva tzv. kongruálnych cirkví, a to tým viacej, lebo podľa zákona č. 122/1926 Sb. z, a n. poť. podľa § 3 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n. na kongruu mali nárok len tí

duchovní, ktorí boli československými štátnymi občanmi a od 14. marca 1939 majú nárok len tí duchovní, ktorí sú slovenskými štátnymi občanmi, V kongruovom zákone poť. v cit, vl. nariadení upravuje sa aj otázka, ako započítať duchovným započítateľné služobné roky pri preradení do nových platov ako aj pre výmer kongruy a pre výmeru penzijných a zaopatrovacích platov, pričom je smerodajnou a rozhodujúcou práve lá okolnosť, na základe ktorého zákona si nadobudol ten-ktorý duchovný československého štátneho občianstva.

V tomto ohľade bol rozdiel podlá toho, či si nadobudol duchovný československého štátneho občianstva podľa zák. čl. L/1879, teda naturalizáciou, alebo> či sa stal občanom Česko-Slovenskej republiky podlá ústavných zákonov č. 236/1920 Sb, z. a n. poť. č. 152/1926 Sb. z. a n. (lex Dérer).

Podľa odseku l, § 13 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n. služobné roky, strávené pred nadobudnutím československého štátneho občianstva, sa nezapočítavajú. Z textu odseku 2, § 13 toho istého vl. nar. je zrejmé, že ustanovenie odseku l, § 13 cit. vl. nar. sa vzťahuje na tých duchovných, ktorým sa udelilo česko-slovenské štátne občianstvo podľa zák. čl. L/1879 (naturalizáciou) .

Podľa odseku 2, § 13 cit. vl. nar. tým duchovným, ktorí si nadobudli česko-slovenského štátneho občianstva podľa úst. zákona č. 236/1920 alebo podľa úst. zák. č. 152/1926 Sb. z. a n. {lex Dérer), sa započítavaly tak všetky služobné roky, strávené na území tých štátov, časť ktorých pripadla Česko-Slovenskej republike, ako aj služobné roky nepretržite strávené po 28. októbri 1918 na území C. S. R. a rozdiel bol len v tom, že tí duchovní, ktorí získali čsl. št. občianstvo na základe úst. zák. č. 152/1926 Sb. z. a n. (lex Dérer), malí nárok na vyplácanie kongr. doplnku len odo dna nadobudnutia čsl. štátneho občianstva, t. j. len odo dňa složenia št. občianskej prísahy.

Ústavným zákonom o štátnom občianstve zo dňa 25, septembra 1939 č. 255 Sl. z. upravila sa znova otázka št, občianstva a § 13, tohto úst. zákona boly zrušené všetky štátnoobčianske predpisy, ktoré úst. zákon č. 1/1939 Sl. z. o samostatnom slovenskom štáte na území slovenského štátu dočasne v platnosti ponechal, t, j, bol zrušený tak z. čl. L/1879 ako aj úst. z. býv. C. S. R., č. 236/1920 Sb. z. a n. a č. 152/1926 Sb. z. a n.

Preto treba zrušiť aj ustanovenia odseku 2, § 13 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n. a znova upraviť otázku započítania služ. rokov duchovenstva kongr. cirkví a s tou súvisiacu platovú otázku za tým účelom, aby tu nastala právna istota a kontinuita ohľadom už na nadobudnuté práva a aby duchovenstvo územnými zmenami, štátoprávnou zmenou a novou úpravou otázky štátneho občianstva podľa možnosti nemalo nijakej škody.

K jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona sa poznamenáva:

K§1.

Ustanovenie tohto § je samozrejmé. Duchovný mal dom. právo na terajšom území Slovenskej republiky už 30, októbra 1918, podržal si ho nepretržite dodnes, je nesporne slovenským štátnym občanom. Predtým bol čsl, št, občanom podľa úst. zák. č. 236/1920 Sb. z. a n. na základe toho pri úprave kongruy zarátaly sa mu právoplatne všetky služobné roky podľa odseku 2, § 13 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z, a n. a výška kongruy sa mu primerane ustálila; má teda nadobudnuté právo, ktoré stratiť nemôže.

Podmienkou je, že títo duchovní účinkovali nepretržite na území, ktoré bolo pod svrchovanosfou býv. Č. S. R. alebo slovenského štátu a i teraz nepretržite účinkujú na území Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste systemízovanom so súhlasom štátnej správy kultovej, inými slovami, že po odstúpení slovenského územia susedným štátom na ňom nezostali a neúčinkovali, lež zostali a stále účinkovali na takom slovenskom území, ktoré zostalo pod svrchovanosfou býv. Č. S. R., resp. slovenského štátu a i teraz účinkujú nepretržite na území Slovenskej republiky.

Do tejto kategórie patria aj duchovní nemeckej národností, na ktorých sa vzťahuje smluva, uzavretá medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o úprave štátnej príslušnosti národných príslušníkov obidvoch štátov, uverejnená pod č. 71/1940 Sl. z.

K §2.

Do tejto kategórie patria duchovní, ktorí pred 14. marcom 1939 boli čsl. št. občanmi podľa úst. zák. býv. ČSR. č. 236/ 1920, alebo č, 152/1926 Sb. z. a n. (lex Dérer), prípadne podľa z. čl. L/1879, ale domovské právo na území Slovenskej republiky nadobudli len po 30. októbri 1918 napr, duchovný mal pôvodne (30. októbra 1918) domovské právo v Slovenskom Mederi alebo v Košiciach, ale neskoršie, ešte pred 14. marcom 1939, získal domovské právo v obci, ležiace] na území Slovenskej republiky (napr. v Ružomberku). Alebo duchovný, ktorému bolo udelené čsl. št. občianstvo na základe úst, zák. č, 152/1926 Sb. z. a n. získal domovské právo na území slovenského štátu (napr. v Turč. Sv. Martine) len odo dňa složenia št. občianskej prísahy, teda len po 30. októbri 1918, ale pred 14. marcom 1939. Takýto duchovný, keď si chce získať slov. štát, občianstvo, a tak i nárok na kongruu, musí si do 6 mesiacov podať žiadosť o priznanie slovenského štátneho občianstva.

Nakoľko pred 14. marcom 1939 bol bezpochybne čsl. štát. občanom podľa úst. zák. č. 236/1920 Sb. z. a n. alebo č. 152/1926 Sb. z. a n., pripadne podľa z. čl. L/1879, boly mu pred 14. marcom 1939 podľa odseku l, alebo odseku 2, § 13 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n. započítané všetky služobné roky a tomu primerane sa mu ustálila aj výška kongruy. Preto jestvuje tu tiež nadobudnuté právo, ktoré duchovný stratiť nemôže. Takýto duchovný po priznaní mu slovenského štátneho občianstva sa stane 

slovenským štátnym občanom odo dňa 14. marca 1939, a tak má od tohto dňa naďalej nárok na kongruu, resp, od 1. apríla 1939 na kongruový doplnok. I tu je podmienkou, že účinkoval nepretržite na území, ktoré bolo pod svrchovanosťou býv. ČSR. alebo slovenského štátu a i teraz nepretržite účinkuje na území Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej.

Tu treba poznamenať, že duchovný môže mať nárok na kongruu, no pritom nemá nárok na kongruový plat (doplnok) zo štátnych prostriedkov, keď miesto, na ktorom účinkuje, je sebestačné, t. j. nadkongruálne, a že kongruový doplnok sa vypláca v mesačných vopred splatných čiastkach vždy 1. dňa mesiaca, ktorý nasleduje po vzniku nároku na kongruu a že aj nadkongruálny duchovný má nárok na penziu, ale toho podmienkou je nárok na kongruu.

Ustanovenie ods. 2 a 3 spočíva na ustanovení ods. 2, § l úst. zák. o štátnom občianstve č. 255 Sl. z. a nakoľko na osoby, do tejto kategórie patriace do uplynutia 6- mesačnej lehoty, resp. do rozhodnutia o ich včas podanej žiadosti o priznanie slovenského štátneho občianstva hľadí sa ako na štátnych občanov, t. j. pokladajú sa za dočasných štátnych občanov, i existenčné príčiny odôvodňujú, aby do uplynutia výšuvedenej lehoty, resp. do rozhodnutia o ich žiadosti dostávali naďalej kongruové doplnky, no s druhej stránky s hľadiska potrebného hájenia štátnych financií odôvodňuje sa ustanovenie vzťahujúce sa na vrátenie poberaných kongruových platov (doplnkov) v prípade, že slovenské štátne ob.- čianstvo si nezískajú, a to tým viac, lebo podľa platného zákonitého predpisu na kongruu a prípadne na kongruový doplnok má nárok len ten duchovný, ktorý je slo-

venským štátnym občanom, teda nemá nárok na kongruu a prípadne a kongruový doplnok duchovný, ktorý nie je slovenským štátnym občanom. Načim tu tiež podotknúť, že na priznanie slovenského štátneho občianstva právneho nároku nikto nemá, je to diskrecionálnym právom Ministerstva vnútra. Duchovnému nám nežičlivému neprizná sa štátne občianstvo a preto je spravodlivé a zákonité, aby takýto duchovný kongruový plat, ktorý neoprávnene dostával a si nezaslúžil, vrátil.

K § 3, ods. 1.

Ustanovenie toto je samozrejmé, a vyplýva z kongr. zákona a zásadného ustanovenia ods. l, § 13 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z. a n. Do tejto kategórie patria duchovní, ktorí pred udelením slovenského štátneho občianstva neboli občanmi býv. ČSR., ale občanmi iných cudzích štátov, teda tzv. úplní cudzinci, ktorí len po 14. marci 1939 boli ustanovení na území Slovenskej republiky, alebo keď aj boli prv ustanovení na terajšom území Slovenskej republiky, len po 14. marci 1939 sa im udelilo štátne občianstvo.

K § 3, ods. 2 a 3.

Do tejto kategórie patria duchovní, ktorí boli síce pred 10. X. 1938 (keď sa stala prvá územná zmena, t. j. bola Petržalka odstúpená susednému štátu (česko-slovenskými štátnymi občanmi, ale domovské právo mali a majú í dnes mimo terajšieho územia Slovenskej republiky) napr. v Petržalke, v Slov. Mederi, v Košiciach, príp. v Protektoráte alebo v Užhorode), a tak sú pokladaní od 14. marca 1939 za cudzích štátnych občanov, ktorí si musia podať žiadosť o udelenie slovenského štátneho občianstva (o naturalizáciu). I po územných zmenách, t. j. i po odstúpení slovenského územia susedným štátom, však zostali a nepretržite účinkovali na takom slovenskom území, ktoré zostalo pod svrchovanosťou býv. ČSR. alebo slovenského štátu a i teraz účinkujú na území Slovenskej republiky. Majú teda podľa platných predpisov právoplatne započítané všetky predošlé započítateľné služobné roky, podľa toho doplávali aj kongruu (doplnok) práve tak, ako duchovní patriaci do kategórie v §§ l—2, lebo však do 10. októbra 1938, keď prvý raz sa odstúpilo slovenské územie susednému štátu, nebol nijaký rozdiel medzi čsl. štátnym občanom, ktorý mal domovské právo na území býv. alebo terajšieho Slovenska a medzi čsl. št. občanom, ktorý mal domovské právo na území Čiech, Moravy, alebo Podkarpatskej Rusi, lebo í jeden i druhý mal domovské právo bezpochybne na území ČSR.

Ale tu nastala zmena, lebo územnými zmenami domovská obec mnohých duchovných — čsl. št. občanov pripadla susednému štátu, a tak ich štátne občianstvo sa stalo pochybným. U niektorých osôb malo nastať dvojité št. občianstvo, iné osoby zas malý sa stať cudzincami, ba niektoré ostaly bezdomovcami. Bolo teda treba znovu usporiadať otázku štátneho občianstva jednak medzinárodnou dohodou, jednak novým vnútroštátnym poriadkom. Býv. ČSR. uzavrela dohodu s Nemeckom a Maďarskom o úprave štátno-občianskych otázok, vyplývajúcich z územných zmien v roku 1938 a r. 1939 (uverejnené pod č. 300/1938 Sb. z. a n. a č. 43/1939 Sb. z. a n.). Nás sa dotýka bližšie len dohoda s Maďarskom, lebo len obce Petržalka a Devín boly pripojené k Nemeckej ríši a ide tu najmä o takých duchovných, ktorí mali a majú i dnes domovské právo v obci, ktorá leží na území odstúpenom Maďarsku.

Dohodou s Maďarskom len čiastočne sa vyriešila otázka štátneho občianstva, lebo touto dohodou sa upravila otázka štátneho občianstva len čo sa týka obyvateľov území pripojených k Maďarsku. Keďže dohoda nadobudla platnosť dňa 1. marca 1939, za obyvateľov území, pripojených k Maďarsku, môžu byť pokladané len tie osoby, ktoré maly tam svoje riadne, stále bydlisko 1. marca 1939. Teda je rozhodujúcim a smerodajným stav, ktorý bol 1. marca 1939. Osoby, ktoré tam nikdy nebývalý (teda obyvateľmi pripojených území nikdy neboly) alebo ktoré istý čas boly síce tamojšími obyvateľmi, ale ešte pred 1. marcom 1939 odtiaľ odišly a vrátily sa na územie, ktoré zostalo pod svrchovanosťou Česko-Slovenského štátu, nemôžu byť pokladané za "obyvateľov území pripojených k Maďarsku" a tak na tie sa dohoda nevzťahuje a aplikovať sa nemôže.

Tu sa malo teda urobiť vnútroštátne opatrenie. Ale takéto vnútroštátne opatrenie urobilo sa len jedno jediné, a to býv. č.-sl. vládou vl. nar. c. 44/1939 Sb. z. a n., ktorým bola vnútroštátne prevedená práve spomenutá dohoda s Maďarskom a preto sa toto vládne nariadenie vzťahovalo výlučne len na obyvateľov území pripojených k Maďarsku, ktorí podľa dohody zostali alebo sa stali č.-sl. št. občanmi a ktorým — nakoľko by bola ich domovská obec

pripadla k Maďarsku — podľa tohto vl. nar. maly sa určovať nové domovské obce na území ČSR.

Vo veci obyvateľov tej častí ČSR., ktorá í po územných zmenách zostala pod svrchovanosťou Č.-S1. štátu najmä tých, ktorých domovská obec tiež pripadla susednému štátu (Maďarsku), za býv. ČSR., t. j. do 14. marca 1939 nevydal sa nijaký vnútroštátny — štátnoobčiansky poriadok a neuzavrela sa nijaká medzinárodná dohoda, hoci zásadou a základom čsl. právnych predpisov o št. občianstve bolo práve domovské právo a to — v smysle ústavných zákonov o št. občianstve — domovské právo na území ČSR. získané v presne určenom čase a nepretržite trvajúce. (Porovnaj na pr. § l, bod 1. úst. zák. č. 236/1920 Sb. z. a n., ktorý znel takto: "Štátnymi občanmi sú odo dňa 28, októbra 1918 osoby, ktoré najneskoršie dňom 1. januára 1910 získaly a od tej doby nepretržite majú domovské právo na území

.............ktoré patrí teraz Č.-Sl.

republike").

V nedostatku tejto novšej úpravy po územných zmenách nastala vo veci štátneneho občianstva týchto osôb právna neistota (ba tzv. vacuum juris), ktorá trvala aj po vzniku slovenského štátu tak dlho, kým sa nevyniesol úst, zákon o štát. občianstve zo dňa 25. septembra 1939 č. 255 Sl. z.

Z uvedených príčin bolo treba text ustanovenia ods. 2. § 3 koncipovať v znení: "ktorí pred 10, X. 1938 boli stále čsl. štátnymi občanmi", lebo duchovní do tejto kategórie patriaci pred 10. X. 1938 bolí skutočne čsl. štát. občanmi, no po územných zmenách sa stalo ich štátne občianstvo pochybným a neupravilo sa, nakoľko dohoda s Maďarskom sa na nich nijako nevzťahovala, lebo však i po územných zmenách zostali nepretržite na území ČSR. pot'. Slovenskej republiky, teda boli obyvateľmi územia, ktoré zostalo pod svrchovanosťou ČSR., resp. slovenského štátu, Nemôže byť na úkor takýchto duchovných, že tak dlho nebola znova usporiadaná otázka štátneho občianstva, oni bona fíde sa pokladali za štátnych občanov a to tým viacej, lebo však istý čas i po 14. marci 1939 zastávaly kompetentné úradné vrchnosti stanovisko — pravda mylné —, že dohoda s Maďarskom sa vzťahuje aj na tieto osoby, a pri zisťovaní ich štátneho občianstva sa vyslovily, že keďže od 2. novembra 1938 do l, marca 1939 nemalý stále bydlisko na území odstúpenom Ma-