Terajší stav silníc potrebuje stále pomoci, stále práce a veľkých nákladov. Musíme však v celej silničnej administratíve previesť náležité a velké zmeny, aby sme dosiahli potrebných výsledkov, najmä čo sa týka východnej polovice republiky.

Potrebujeme jednotný silničný zákon, ktorý zruší kategorie vicinálnych ciest, lebo vicinálne cesty sú na starosti 3, 4 obcí. Tieto samosprávne sväzky sú dnes vyčerpané, nemajú prostriedkov a nemôžu si ani svoje obecné cesty opraviť, veď sú to tí samí roľníci. Musíme odbremeniť tieto obce, musíme poveriť zákonom okresy, aby sa o tieto cesty staraly. Musíme previesť inkameráciu zemských ciest. Tuná vaše zeme na západe nemajú žiadnych takých tiarch a zem Slovenská musela prevziať od býv. žúp všetky tieto ťarchy a tie vyčerpávajú všetky zdroje, ktoré by maly slúžiť kultúrnym, sociálnym a iným potrebám Slovenska. Tedy silničný zákon je eminentnou potrebou a musí byť čím skôr stvorený, lebo Slovensko zaostane v tomto ohľade ohromne.

Samospráva obecná, zemská krajinská velmi trpí aj čo sa týka príjmov z prirážok obecných, a to preto, že filiálne podniky materských podnikov v zemiach historických neplatia dane tam, kde je filiálka, ale tam, kde je materský podnik. Tedy iný berný úrad vyrubuje tieto dane a určí základnu daňovú a podľa toho sa vyrabuje aj obecná prirážka. Koľko je protestov proti takým prípadom, keď neodôvodnene strácajú obce zdroje, z čoho sa potom majú stavať silnice, rozširovať mosty atď.! V tom ohľade musí prísť náprava, zákon musí byť prispôsobený potrebám všetkých zemí. Jednotný silničný zákon zruší tieto pomery a zabezpečí všetkým zemiam zdravý vývoj dopravných a silničných pomerov. Povráva sa, že by sa fond silničný mal rozdeliť podľa toho, koľko príjmov plynie z jednotlivých zemí do štátnej pokladnice. Toto riešenie bych nedržal za spravedlivé, lebo vývoj dopravných prostriedkov a silnic nebol jednotný, nemali sme jednotný zákon a preto ani zdroje príjmov neboly rovnaké. Potrebujeme zákon, ktorý spravedlive a správne rozdelí prostriedky podľa faktických potrieb, ľebo východné čiastky republiky nemaly možnosť vybudovať si svoje cesty tak, ako sa to robilo na západe, poneváč nemali sme zariadenú samosprávu ako na východe, mali sne župy, ktoré vykonávaly svoju funkciu; dnes žúp niet a zem nie je v stave tieto veci vykonávať. Som presvedčený, že všetky potreby jednotlivých zemí prídu do poriadku, lebo to diktujú kultúrne, hospodárske a sociálne potreby celej republiky. (Potlesk.)

Místopředseda dr Heller (zvoní): Slovo má pan sen. Steiner.

Sen. Steiner (maďarsky): Pojednávaný návrh rozpočtu je verným zrkadlom protiľudovej vládnej politiky dnešného kapitalistického systému. Ak táto vládna politika a tento návrh rozpočtu sú protiľudové s hľadiska záujmov pracovníkov zemí historických, sú ony dvojnásobne protiľudovými s hľadiska životných záujmov a nárokov pracovníkov maďarských na Slovensku.

Rozpočet nevenuje pozornosť okolnosti, že maďarský ľud na Slovensku bol utlačovacou národnou politikou českého finančného kapitálu a jeho hamižnosťou, spoločnou s kapitalistami na Slovensku, dvojnásobným, t. j. sociálnym a národnostným útlakom a konečne 6ročnou hospodárskou krízou uvedený na okraj úpadku. Ak by sa táto okolnosť brala na zreteľ, plynulo by z toho logicky, že tam, kde už biedu nemožno takmer stupňovať, treba menej brať a viac dať.

V politike vlády však nediktujú ľudské logické myšlienky, ale triedne záujmy kapitalistické. A preto chcú pomocou tohoto rozpočtu z maďarského pracovného ľudu ešte viac vymačkať a menej mu dať. A naozaj, zo Slovenska zamýšľa sa vybrať pomerne viac daní a tieto ešte brutálnejšie vymáhať ako dosiaľ. Naproti tomu menej sa dáva na zmiernenie sociálnej biedy maďarského pracovného ľudu a menej sa dávce na uspokojenie kultúrnych potrieb, ktoré by maďarskému ľudu podľa jeho početného pomeru patrily.

Podľa rozpočtového zpravodajcu sú pre Slovensko preliminované väčšie obnosy tohoto roku na práce investičné než v zemiach historických. Ak je to pravda, ani vtedy neodpovedajú tieto obnosy potrebám Slovenska, lebo 17 rokov trvajúce vykorisťovanie dvoma pány nemôže byť ani približne nahradené obnosom, zaradeným do rozpočtu. Veď slovenskí, maďarskí a nemeckí robotníci odbúraných továrieň na Slovensku, celé desaťtisíce mladej generácie sú bez práce, vydaní na pospas telesnej i duševmej skaze. Na Slovensku je málo škôl a tie sú preplnené, málo nemocníc, na 3-5 okresov pripadá jedna nemocnica, ač pomerný počet chorých je väčší na Slovensku než v zemiach historických. Cesty sú špatné, neschôdne a rieky nie sú regulované.

Keby sa len z časti prizeralo na tieto pomery, bolo by bývalo treba z investičného obnosu 4,5 miliardy poskytnúť Slovensku aspoň čiastku, ktorá jemu patrí.

Menovite s hľadiska pracujúcich na Slovensku mal byť rozpočet vybudovaný na zásade, aby platili boháči, aby platili milionári. Avšak rozpočet nie je tak úzkoprsý čo do posilnenia národného utlačovacieho aparátu českého finančného kapitálu na Slovensku. Na Slovensku oproti zemiam historickým zveľaďuje sa počet četníkov a policie a zvyšuje i dnešný mocný stav financov a exekútorov.

V dôsledku národnej utlačovacej politiky českého finančného kapitálu žijú na Slovensku v biede veľké masy maďarských robotníkov, maloroľníkov, maloživnostníkov a intelektuálov.

Podívajme sa z blízka na situáciu robotníckej triedy na Slovensku. My komunisti spatrujeme národnostné utlačovanie maďarského ľudu nielen v tom, že panujúci český panský systém pozarážal kliny do rýdzočistých maďarských okresov, že vo veľkých mestách, aké sú Košice, Bratislava a Užhorod, pozbavil maďarské obyvateľstvo práva na užívanie materinského jazyka, ale spatrujeme ho i v jeho sociálnom a hospodárskom obsahu, ba práve tu sa ono objavuje najmarkantnejšie v dôsledku dnešnej hospodárskej krízy. Pravde tohoto nášho tvrdenia najlepšie nasvedčuje štatistika životnej úrovne robotníckej triedy na Slovensku. Podľa augustového a septembrového výkazu ústredne sociálneho poistenia bolo v Československu koncom mesiaca 2,065.547 poistených členov. Z týchto vyše dvoch milionov poistených členov bolo prihlásené v prvých štyroch mzdových triedach 1,352.532. Tedy 65,48% všetkých poistencov žije v zemiach historických z dennej mzdy 4-8-12 až 16 Kč. Opravdu, tieto číslice sú hrozné.

Ale podívajme sa na pomer na Slovensku. V tej istej dobe bolo na Slovensku prihlásené 299.473 poistencov. Z týchto však patrí do prvých štyroch mzdových tried 234.199. A tedy na Slovensku 78,18% všetkých poistencov, t. j. tri štvrtiny všetkých robotníkov zarába menej, než koľko činí minimum na núdzne uhájenie života.

Biedne žijú robotníci zemí historických, ale v ešte horších pomeroch sa ocítajú robotníci na Slovensku. A túto hroznú sociálnu biedu dovršujete ešte tím, že pozbavujete ľud maďarský jeho najelementárnejších národných práv a tým ho ženiete do náručia reakčných agentov imperializmu Horthy-Gömbösa. Lebo komu poslúžite tým, že pošľapávate národné práva maďarského ľudu? Komu osoží to, že na Slovensku sú ešte dnes tisíce takých ľudí, ktorým sa neuznáva štátne občianstvo? Komu osoží to, že maďarskí penzisti prepustení zo štátnej služby ani dnes ešte nedostávajú svoje oprávnené penzie? Komu osoží to, že v Bratislave a Košiciach bol násilným sčítaním ľudu zistený menší ako 20% počet maďarských duší a že vo smysle reakčných jazykových zákonov ukazuje sa maďarským pracovníkom užívanie ich materinského jazyka? Ba persekúcia maďarského jazyka zabehá už tak daleko, že sa ona rozširuje už i na závody. V mestských verejných závadoch košických sú maďarskí robotníci prenasledovaní preto, že hovoria maďarsky. Stalo sa v bratislavskej kabelovej továrni, že maďarským robotníkom bolo zakázáné užívať maďarského jazyka.

Je isté, že tieto hrubé zjavy českej národnej utlačovacej politiky panskej neposlúžia dobre záujmom českého ľudu, ale dobre poslúžia maďarským panským kruhom, ktoré v záujme svojich protirevolučných a iredentistických cieľov chcú postaviť do jedného šiku maďarský ľud proti pokroku a mieru a proti českému ľudu. Táto politika tedy ohrožuje i samostatnosť českého národa. Čo môže maďarský ľud na Slovensku očakávať od ministerského predsedníctva dr Hodžu? Hodža nie je novým činiteľom v politickom živote Slovenska. Svojich politických skúseností nadobudol za džentrického, slúžnovského, národnosti utláčajúceho režimu v starom Uhorsku a týchto skúseností použil v rámci nových pomerov na Slovensku.

Má nemalé zásluhy o nacionálne prevádzanie pozemkovej reformy a pri odmeňovaní politických služieb zbytkovými statkami. S jeho menom je spojené tiež zriadenie "národného" koridoru kolonizáciou v rýdzich maďarských krajoch žitného ostrova. Do srdca žitného ostrova vklinil nové slovenské dediny a následkom tejto kolonizácie, ktorá poštvala národy proti sebe, ocítajú sa v biede v tomto starom maďarskom Kanaáne nielen maďarskí zemerobotníci, želiari a maloroľníci, ale zmietajú sa v úžerníckych drápoch bánk a agrárnych družstiev i ta nakolonizovaní slovenskí i českí malí gazdovia.

Predseda vlády Hodža bol v r. 1927 až 1929 porodnou babou panskej koalície vládnej. Po čas, čo bol ministrom školstva, zriadil v jazykových oblastiach maďarských celý rad českých škôl. A teraz predseda vlády Hodža snaží sa o to, aby koncentroval všetky reakčné sily občianske, aby vyrovnal záujmy agrárnych a priemyselných veľkokapitalistov a viedol koncentrovaný útok proti pracovníkom v Československu.

Po vyriešení obilného monopolu, čo bolo v záujme veľkostátkárov, dojde už pred voľbami hlučne sľubované oddlženie zemedelcov. Podľa dát, ktoré sa dosiaľ dostaly na verejnosť, má byť i toto oddlženie prevedené v záujme bánk, veľkostatkárov a zbytkových statkárov. Takýmto oddlžením sa neuleví na neznesiteľných bremenách malých gazdov.

Pre želiarov, malých a stredných gazdov, "oddlžených" podľa plánu agrárnych kapitalistov, zrušia moratorium a pustia na nich lavinu hromadných exekúcií. Citujem len krátku stať agrárnického letáka, rozširovaného pred voľbami na Slovensku, z ktorého vysvítá, čo všetko sľubovali agrárnici pred voľbami na Slovensku. V letáku medzi iným stojí: "Sú zlé časy, a najhoršie bude na dedinách roľníkom, ktorých tlačí bremeno dlžôb. Bude zle, ak sa teraz všetci nesomkneme, aby oddlženie roľníkov bolo uzákonené. Úlevu priniesol i zákon o odklade exekúcií, vďaka strane republikánskej, že toho dosiahla; všetci musíme túto stranu podporovať i v tom, aby mohla uzákoniť i úpravu dlhov a oddlženie, lebo ináče tieto bremená budú i naďalej škrtiť národ. Veď veľká časť roľníkov sotva môže platiť úroky, veľké dlhy však zostávajií i naďalej. Prídu výzvy, prídu zaisťovacie exekúcie od berných úradov, od okresných nemocenských pokladníc, od advokátov a obchodníkov. Každý sa chce zaistiť, aby svoju pohľádávku obdržal, až budú exekúcie uvoľnené. To nesmie tak zostať."

Od tých čias už je po voľbách a list "Brázda" v čís. zo 17. júna píše toto: "Poslednou zmenkou zemedelstva, ktorá bude novej vláde predložená, je sníženie dlžných bremien úpravou zemedelských dlhov, čo bolo tak veľmi sľubované pred voľbami. V kruhoch zemedelských zavláda názor, že po tejto stránke by naprosto postačilo sníženie úrokov, ktoré sníženie ovšem predstavujú si tak dôkladné, že by to činilo len niekoľko % dnešnej úrokovej miery. V tomto prípade vydávajú sa zemedelci veľkému omylu, lebo - musíme to povedať celkom úprimne - takéto prenikavé sníženie úrokovej miery je neprevediteľné a ohrožovalo by vážne nielen celý rad peňažných ústavov, ale i samých vkladateľov. Iste dojde ku sníženiu úrokovej miery, ovšem nie v takej miere, v akej by si to zemedelci priali, a preto v tomto smere dojde k určitému "sklamaniu."

Podľa dát, ktoré dosiaľ vyšly na verejnosť, má oddlženie prevedené byť v prospech bánk, veľkostatkárov a zbytkových statkárov. Takýmto oddlžením nebude na neznesiteľných bremenách malých gazdov ani trochu ulevené. Pre želiarov, malých a stredných roľníkov, oddlžených podľa plánu agrárnych kapitalistov, chcú moratorium zrušiť a vohnať ich medzi drápy exekútorov. V okrese vrábeľskom pripravujú sa hromadně exekúcie vo 22 obciach. V Bojniciach bolo vyše polovice obyvateľov exekvované, práve tak v Nových Zámkoch, a mohol bych uviesť ešte veľa obcí, kde sa chystajú exekúcie.

O bernej politike a bernom systéme, ktoré prevádza vláda, nechcem obšírnejšie hovoriť, zmienim sa iba o jednom príklade. Tu je daň z vína. Maloproducenti vína v r. 1920 predávali víno veľkoobchodníkom za 10-12 Kč a vtedy platili z litru 60 hal. dane z vína. Dnes, kde maloproducent vína dostane za liter 2, najviac 3 Kč, platí z litru 1,60 Kč dane. Pritom však na malovýrobcu vôbec sa nevzťahuje daňové sprostenie z titulu "vlastnej spotreby", vzťahuje sa však na veľkovýrobcov, a to až do 200 litrov.

Zároveň s hospodárskymi útokmi na životnú úroveň pracovníkov je tu snaha po zničení posledných zbytkov demokratických práv a po brutálnom stupňovaní národného utlačovania maďarského ľudu. Koncentrovaním a jednotným vystupovaním reakčných síl majú byť privodené zmeny nielen v politike vnútornej, ale i v politike zahraničnej. Je tu vôľa, aby československo neišlo spolu so Sovietskou uniou, ale proti Sovietskej unii spolu s fašistickým Poľskom a s Tretou ríšou Hitlera.

Prázdné fráze o demokracii a ochrana demokracie majú tieto reakčné ciele len maskovať. Lebo ktože uverí predsedovi vlády Hodžovi, že skupinu čiernej reakcie na Slovensku, stranu Hlinkovu, chce vtiahnuť do vlády "k posilneniu demokracie"? Túto korupciami páchnucu stranu, ktorú môj súdruh posl. Široký tu v parlamente autentickými dokumenty demaskoval a postavil na pranier.

Je tedy bezpochybné, že ľud maďarský môže od plánov predsedu vlády Hodžu očakávať len stupňovanie sociálneho a národného útisku. A prezto všetko v tábore maďarskej panskej reakcie stretáme sa v súvislosti s vládnym predsedníctvom Hodžu so zvláštnym zjavom. Poalanci Esterházy, Szentiványi a Jaross privítali vo svojich parlamentných rečiach nového predsedu vlády a ako od znalca maďarských vecí očakávajú od neho nápravu krívd maďarskej národnej menšiny. Ač i pri tejto príležitosti odfňukali svoje obvyklé ponosy, preca z terajších ich prejavov vyznel už i tón predbežnej dôvery.

Prečo toto uvítanie a prečo tá preliminovaná dôvera? Veď hľadiac na politickú minulosť a politické plány Hodžove môže pre maďarský ľud nadísť len ešte väčšie utlačovanie. Avšak týmto maďarským pánom zemedelcom nejde o záujmy maďarského ľudu. Záujmy maďarského ľudu sú im ničím, oni majú na zreteli len svoje panské reakčné záujmy a týmto panským záujmom je determinované tiež ich stanovisko voči politike Hodžovej.

Maďarskí reakční páni veľa si sľubujú od koncentrácie občianskych reakčných síl. Szentiványimu sa pravdepodobne sníva o časoch, keď s taťkom Hodžom handloval o odmene za "reálnu politiku", za podporovanie vlády. Ak sa to nepodarilo vtedy, prečo by sa nemohlo podariť teraz - dľa príkladu Hlinkovcov - vytĺcť si nejakú tú sinekúru? Hlavnou príčinou preliminovanej dôvery je to, že maďarskí statkári očakávajú od sjednotenia a náporu reakčných síl v Československu, že dopomôže k víťazstvu ich usmernenej línie zahraničnopolitickej.

Ich zahraničnopolitické stanovisko vyložili v parlamente posl. Jaross a Szüllő. Dá sa ono shrnúť v krátkosti takto: Československo má opustiť Sovietsky sväz a má ísť s Berlínom, Varšavou a s Budapešťou. Smluva, ktorú uzavrel Sovietsky sväz s Československom, nie je vojenskou smluvou namierenou proti iným štátom. Kto nechce na iný štát útočiť, môže k tejto smluve pristúpiť. K prístupu bolo vyzvané Poľsko i Nemecko; tieto štáty to odmietly. Čomu to nasvedčuje? To dokazuje, že tie štáty chcú viesť útočnú vojnu proti Sovietskemu sväzu a Československu. A tejto snahe po lupičskej vojne okrem šialeného zbrojenia Hitlerovho nasvedčuje tiež vojenská smluva sjednaná medzi Berlínom, Varšavou a Budapešťou, ktorú uzavrel Gömbös na honoch. (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: Vás ta pozvali, aby ste to videli!) Je naprosto isté, že mňa ta nepozvú.

Zahraničná politika tedy, ktorú representujú posl. Jaross, Szüllő a spol., má stejný smysel s vojnou proti Sovietskemu sväzu a s vyvolávaním novej svetovej vojny. Je veľmi poučným zjavom, že zahraničnopolitické tendencie najreakcionárskejšej a najšovinistickejšej českej strany, strany finančného kapitálu, Národného sjednotenia, spadajú v jednu líniu so zahraničnopolitickými tendenciami Jarossovcov a Szüllőovcov. A je to celkom prirodzené, lebo Kramářovci a Stoupalovci sú práve takými nepriateľmi českého pracujúceho ľudu, ako Szüllőovci a Jarossovci sú nepriateľmi maďarského pracujúceho ľudu. Oni rovnako nenávidia mier, pokrok, slobodu národov, Sovietsky sväz. Preto štvú proti Sovietskemu sväzu; avšak znajúc veľké sympatie maďarského ľudu k Sovietskemu sväzu, neveríme, že by tieto štvanice maďarských reakcionárskych pánov vzbudily niekde ozveny.

Sovietsky sväz je dnes jedinou baštou svetového mieru a jediným ochráncom samostatnosti malých národov. Sovietsky svaz je jediný štát, kde národnostná otázka je definitívne a do všetkých dôsledkov vyriešená. To musia dnes už i občianske kruhy uznávať. "Lidové noviny" uverejnily o tom v niektorom z posledných čísiel túto stať: "Je pozoruhodné, že Sovietsky sväz docielil svojho najrychlejšieho a najväčšieho úspechu v otázke národnostnej. Tento úspech je tým dôležitejší, lebo emigranti práve na tom chcú vybudovať svoj boj proti Sovietskemu sväzu. Dnes však politika národnostná nie je už v Sovietskom sväze problémom, ale výsledkom, na ktorý môžu bolševici hrde pozerať pred celým svetom.

V celej Ukrajine nieto dnes organizačného hnutia, ktoré by vážne smerovalo k odluke od Sovietskeho sväzu. Stačí, srovnáme-li dnešný počet ukrajinských škôl s počtom škôl za cárskeho režimu. Zkrátka, Ukrajinci nemali za cárskeho režimu nič, kým dnes - ač k plnému uspokojeniu niečo ešte chýba - nemožno to porovnávať s pomermi za carskej vlády. Vezmime len ústredné úrady a zariadenia, ktoré majú dnes sídlo v Ukrajine. Pozrime na investičný rozpočet Sovietskeho sväzu a uvidíme, že v Ukrajine do všetkých odvetví investuje sa viac ako v sovietskom Rusku. Uhoľným baniam dostalo sa modernejších a lepších strojov než kdekoľvek inde. Železiareň v Mariapoľske je dnes závod, kde dnes z celého sveta najlepšie dbajú o zdravie a pohodlie robotníkov. Kým prvá pätiletka zdvojnásobila výkonnosť priemyslu veľkoruského, dotiaľ v Ukrajine zvýšená bola táto výkonnosť 3,2násobne a v Bielorusku 6násobne. Vezmeme-li za základ investície z r. 1924, zvyšovaly sa tieto investície od rečenej doby v prospech republík národnostných. V pomere k r. 1924 zvýšily sa tieto investície v r. 1932 vo Veľkorusku o 570 %, v Ukrajine o 932% a v Bielorusku o 1355%."

I po tejto stránke môžeme konštatovať, že sú-li v Sovietskom sväze územia, ktoré požívajú výhod, tak to sú územia národnostné. Tých, čo úspechy Sovietskeho sväzu z akýchkoľvek príčin popierajú, najviac bolí múdra národnostná politika sovietskeho systému. Ukrajinskí emigranti tvrdia, že vraj sú informovaní, že každé dôležitejšie miesto v Ukrajine je obsadené Rusom. Nie je to pravda. Vo všetkých dôležitejších miestach sú Ukrajinci a v tomto štáte je len toľko Rusov, koľko odpovedá početnému pomeru národnosti ruskej, ba ešte menej.

Negramotnosť v Urajine takmer úplne zanikla a 98% všetkých detí stále navštevuje ukrajinské školy, ba sme svedkami i toho, že príslušníci iných národností sa dobrovoľne ukrajinizujú. Tak vloni vzdelávalo sa v ukrajinských školách v ukrajinskom jazyku 500.000 detí iných národností. 90 % časopisov, vydávaných v 65 milonoch exemplároch, vychádza v jazyku ukrajinskom. V r. 1913 bolo v Ukrajine vydané len 176 ukrajinských knih, kdežto v r. 1934 už 5134.

O Bielorusku hovorí sa menej. Soviety maly tuná snadnejšiu prácu, lebo za carského režimu bola to najchudobnejšia krajina ruskej ríše. Pred vojnou boli v Ukrajine zemepánmi Ukrajinci, ktorí so svojimi vlastnými súkmenovcami preca len tak tvrdo nezachádzali, kdežto v Bielorusku boli zemepánmi väčšinou Poliaci. Ľud bol zo 70% negramotný, jeho jazyk neznačil kultúru, bol iba prostriedkom dorozumievacím. Z týchto 70% zbudly len 3% a i to sa rekrutuje len z najstarších ľudí.

V Bielorusku venoval štát v r. 1928 kultúrnym účelom 52,5 mil. rublov, v r. 1933 už 253,5 mil. rublov. Rozdiel spatríme až vtedy, keď prekročíme hranice do poľského Bieloruska.

Keby maďarskí páni opravdu zastupovali záujmy ľudu maďarského, tu na miesto toho, aby štvali proti Sovietskemu sväzu, stavali by ho ako príklad pred utlačenú maďarskú národnú menšinu. To však nemožno očakávať od maďarskej panskej reakcie. Maďarský ľud na Slovensku nebude však nohsledom nepriateľov pokroku a mieru. On nechce reviznej vojny, lebo ešte nezabudol na svetovú válku končiacu v Trianonu, ktorú musel pretrpeť z blahovôle maďarských grófov a džentrikov. Maďarský ľud na Slovensku bude bojovat za to, aby do poslednej litery zachovaná bola smluva, uzavretá medzi Sovietskym sväzom a Československom o navzájomnej pomoci.

Maďarský ľud chce slobodu a mier, a to si môže zabezpečiť len vtedy, sotrvá-li verne po boku Sovietskeho sväzu a rudej armády. Odmieta protirevolucionárskú a iredentistickú akciu Jarossovcov a Esterházyovcov. 17 rokov držali spútanú odolnú, bojovnú silu maďarského národa frázou národnej jednoty a tým napomáhali českému finančnému kapitálu v utlačovaní maďarského ľudu. Táto "národná jednota" ukazuje v praxi obraz veľkého torza, lebo veď v banských závodoch, udržovaných maďarskými kapitalistmi rimamuránskymi, sú maďarskí robotníci práve tak vykorisťovaní ako v závodoch, financovaných českým kapitálovým záujemstvom.

Esterházy, Jaross, Baranyai a ostatní maďarskí zemäni platia svojím zemerobotníkom 6, 8, 10 Kč dennej mzdy práve tak, ako českí a slovenskí zbytkoví statkári a židovskí arendátori. V majeroch maďarských zemänov a na cirkevných statkoch nachádzame pracovnú dobu od svitu do mraku a otrhanú maďarskú čeľaď práve tak, ako u zemänov českých, slovenských a židovských. (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: Jaross protestoval proti nízkym pracovným mzdám a dostal za to zákon na ochranu republiky!) A preca platí len takú mzdu, ako ostatní vykorisťovatelia. Maďarskí zemäni a katolická církev ešte vždy skôr prenajímajú svoje statky židovským arendátarom, než maďarským sedliakom, ktorí majú hlad po pôde. (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: To už ale naozaj nie je pravda, proti tomu sa musím ohradiť!) Môžem to dokazovať nespočetnými dátami.

A eštet niečo na ďôkaz "národnej jednoty." Keď maďarskí zemerobotníci zahajujú boj proti hladovým mzdám, tu páni statkári bez rozdielu národnosti a s rovnakou bezohľadnosťou používajú proti nim utlačovacieho aparátu českých četníkov a policajtov. Hľadiac na licomernú a ošmekársku politiku maďarskej panskej reakcie musím sa čudovať tej drzej odvahe, s akou pomlúvajú stranu komunistickú. Celé mesiace píšu vo svojej tlači a hovoria na svojich schôdzach o tom, že komunistická strana z príkazu Sovietskeho sväzu vstúpi do dnešnej koaličnej vlády, pokloní sa dnešmému režimu a tým zradí záujmy maďarského ľudu. Na tieto podlé pomluvy bolo by zbytočné odpovedať. Komunistická strana celou svojou činnosťou, každým svojím skutkom dokazuje rukolapne opak toho. Vieme, že tieto pomluvy boly v luhoch maďarskej reakcie zrodené strachom, strachom pred novou politikou strany komunistickej, pred výsledkami organizovania jednotného protifašistického frontu, mierového frontu a ľudového frontu.

Chcem tuná vybočiť ešte na jeden prípad a poukázať na to, aká je politika maďarských pánov vo skutočnosti. V meste Komárne je teraz vládny komisár. (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: Lepšie o tom nehovoriť!) Musí sa o tom hovoriť. Mesto je zničené kapitalistickou krízou a mestskou politikou tam prevádzanau. Na zničení mesta majú veľkú účasť tiež národná strana maďarská a strana kresťansko-socialistická, a teraz páni z maďarskej národnej strany a strany kresťansko-sociálnej požadovali vládneho komisára pre mesto. (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: To nie je pravda!) Môžem vám ukázať noviny z Komárna, kde sa volá po vládnom komisárovi. (Sen. dr Turchányi [maďarsky]: Nuž ani tak to nie je pravda!) Režim vládneho komisára pre Komárno znamená, že zrušili právo pracovníkov mesta Komárna zasahovať do vecí mesta a teraz opatrením vládneho komisára budú maďarským robotníkom odňaté i práce, kde boli dosiaľ zamestnaní; pozbavení budú sociálnych podpôr, a režim vládneho komisára bude bezohľadne vymáhať daňové nedoplatky, ktoré maloživnostníci a maloroľníci nemôžu zaplatiť preto, lebo sú na mizine.

My sme dokázali a dokážeme maďarskému, panskou reakciou mámenému ľudu, že jedine strana komunistická chráni záujmy maďarských pracovníkov. S odvahou a obetavosťou väčšou než dosiaľ organizujeme boj proti akémukoľvek zjavu národného útisku, za prácu, pôdu, mier, slobodu a za sociálne a národné oslobodenie maďarského ľudu. Som presvedčený, že maďarský ľud, bohatý na tradície národných revolúcií rozvinie sa v bojovný šik proti reakcii, barbarskému fašizmu a vojne, a bude bojovať na ľudovej fronte pokroku, mieru a slobody. Bojujeme za vládu ľudového frontu, ktorá potrie fašistické, reakčné živle a organizácie, ktorá hlboko zasiahne do pancierových trezorov boháčov, milionárov a uskutoční zrovnoprávnenie robotníkov, maloroľníkov, maloživnostníkov a intelektuálov.

Komunistická strana. zmobilizuje pracujúci maďarský ľud do boja proti sroťujúcemu sa táboru internacionálnych reakčných pánov, proti českému finančnému kapitálu a proti celému dnešnému systému, v bojovnom spojenectve s českými a ostatnými pracovníkmi v republike za úplné zrovnoprávnenie maďarského ľudu s ľudom českým.

My komunisti, vychádzajúc z nesmierneho utrpenia maďarského ľudu na Slovensku a Podkarpatské Rusi, požadujeme rovnoprávnosť pre maďarský ľud. Požadujeme, aby zo štátneho aparátu na Slovensku, hlavne však zo štátnej policie v Bratislave a Košiciach, vyčistení boli fašistickí a reakční živlovia. Žiadame bezodkladné poukázanie tej čiastky sľúbeného investičného obnosu 5 miliard Kč, ktorá pripadá Slovensku, aby investičné práce ihneď mohly byť zahájené. Požadujeme výstavbu príslušného počtu maďarských ľudových škôl, opravu školských budôv, ktoré sú na spadnutie, a zamestnanie maďarských učiteľských síl. Žiadame súrne, aby postavený bol nový maďarský učiteľský ústav, aby zriadená bola katedra jazyku maďarskému na univerzitách v Bratislave a Prahe. Požadujeme, aby bez odkladu upravená bola otázka štátneho občianstva. Požadujeme, aby v maďarských krajoch boli zamestnaní maďarskí úradníci a zriadenci podľa národnostného početného pomeru. Žiadame predĺženie daňového moratoria o dva roky a jeho rozšírenie na maloživnostníkov a maloobchodníkov. Žiadame pre želiarov a drobných gazdov bezplatné a lacné krmivo, a bezodkladné prevedenie oddlženia podľa zásad predložených našou stranou.

Za tieto požiadavky organizujeme boj maďarského pracujúceho ľudu na základe jednotného frontu, za rozšírenie práv demokratických, za jedine pravú ľudovládu, za sovietsku demokraciu. (Potlesk.)

Místopředseda dr Heller (zvoní): Slovo má pan sen. Javornický.

Sen. Javornický: Slavný senáte! Mám jen několik málo minut k disposici a přece bych velmi rád objasnil naše stanovisko k rozpočtu, zvláště k oddílu III, § 5, pokud pojednává o správě podniku čsl. státní dráhy. Příznivý hospodářský vývoj našich drah, jak se nám zejména projevuje v poslední době, uchová si zaručeně vzestupnou linii. Řekl to také velmi jasně pan ministr železnic ve své zprávě na 30. podzimním zasedání Ústřední rady železniční, a pro nás pro všechny to může být jenom potěšujícím zjevem. Je to zvýšení příjmů nákladové přepravy a také potěšitelný zjev na osobní dopravě. Porovnáme-li příjem čsl. státních drah za posledních 8 měsíců letošního roku, jeví se nám plus cca 68 mil. Kč proti stejné době r. 1934. Z toho lze usuzovat, že není pravda, jako by silniční autobusová doprava odzvonila železnicím, jak se všeobecně tvrdilo a mluvilo, ale pravda je, že železnice byly, jsou a musejí být ještě náležitě dobudovány, aby mohly být prospěšné veřejnosti, obraně státu a národa. (Výborně!) Jsou tedy veřejně prospěšným podnikem. Železnice mají svou oprávněnou existenci. Prohlašuji, že pro zdolání hromadné dopravy a přepravy dálkové není podle souhlasných úsudků odborníků výhodnějších a hospodárnějších sil, než které poskytují železnice. Pro mne je částka 680 mil. Kč, která prý bude zase schodkem v běžném roce, velmi problematická. Kdyby podnik mohl býti opravdu obhospodařován podle zákona č. 404, pak by zde při nejmenším musila být hospodářská rovnováha. (Tak jest!) Jsou to položky jdoucí do set milionů Kč za neplacené nebo nedostatečně honorované úkony pro jiné resorty. Jsou to často až 50% slevy na tarifu z důvodů národního, hospodářství a pod. Bylo by pak možno řešiti snadnějším způsobem personální otázku zaměstnanců všech tříd a kategorií, kdyby podnik nemusil mít tolik ohledů k těm, kteří velmi často nemají s čsl. státními drahami naprosto nic společného.