M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
O slovo sa hlási navrhovateľ, chce zaujať stanovisko k diskusii.
R. Rafaj, poslanec: Dámy a páni, pôvodne som nechcel zaujímať stanovisko v prvom čítaní, ale keďže môj predrečník vyzval vás, ktorí ste tu, priamo aj tých, ktorí tu nie sú, nepriamo a podal pomerne zásadný návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní, tak cítim povinnosť vysvetliť ešte dodatočne niektoré náležitosti, predovšetkým je to naša základná kompetencia, o ktorú navrhovatelia nechcú prísť, zmeniť zákony. Na to sme tu prišli, aby sme to, čo je zlé, nedostatočné, vylepšovali, to, čo nie je doteraz riešené, aby sme hľadali možnosti, ako to riešiť. Toto očakávajú občania a naši voliči.
Pokiaľ argumentoval pán Bárdos, že tento zákon je stabilizovaný, pokiaľ som porozumel, tak len si pozrite, koľkokrát bol novelizovaný. Polovička, polovička pritom noviel pochádza za posledných osem rokov, neviem, prečo by sme nemohli novelizovať ďalej, pokiaľ sa ukáže, že niektoré náležitosti doteraz neboli riešené. Je to úplne normálne, je to v súlade s vývojom aj v legislatívnej a spoločenskej oblasti.
Ja rozhodne odmietam nejaké politikum alebo nejaký politický zreteľ, z ktorého sa nás snažil obviniť alebo vám predostrieť naše údajné motívy. Predovšetkým chcem povedať, že tento konkrétny návrh hovorí o verejnom záujme. Hovorí o verejnom priestranstve, a to s využitím pre verejné účely. Je mi veľmi ľúto, ak niektorí iní volení funkcionári na úrovni obcí a miest nevedia zohľadňovať takýto verejný záujem. Mne osobne je to ľúto.
Ja som tiež, pán poslanec, funkcionár na komunálnej úrovni, ako miestny poslanec aj ako zástupca starostu, takže viem, že sa to týka aj mňa alebo aj mojich kompetencií, ale idem do toho s tým, že rešpektujem aj vôľu občanov vyjadriť sa, aj právo kolegov poslancov riešiť na tejto globálnej legislatívnej úrovni rôznu a rôznorodú problematiku, najmä keď vidím, ako končia petície občanov. A to sa netýka len sôch, tu by sme mohli otvoriť problém betónových džunglí, ktoré tu vyrastajú, a dennodenných petícií a ako končia. To už odpovedám pánom zo ZMOS-u, nech si oni čistia svoje hlavy a svoje svedomie. Ako narábajú s verejnou mienkou vo verejnom záujme. Takže netvárme sa, že ZMOS je tu čistý alebo že všetci starostovia plnia len verejný záujem.
Je plne v našej kompetencii prijímať také zákony, aby uľahčovali občanom, ktorí majú iniciatívu, aby si ju mohli aj realizovať. Konkrétne, áno, ide o špecifický prípad umiestňovania sôch, pamätných tabúľ a tak ďalej. Pozrite sa do svojich obcí, čo tam máme? Akým spôsobom alebo vôbec kvantitu, kvalite sa vyhnime, kde všade sa umiestňujú pamätné tabule alebo busty. Úplne sme rezignovali na kultúrotvorný historický element. Ak je, ak si niekto zozbiera peniaze a chce za svoje peniaze, keď už neobťažuje obec, postaviť bustu niekomu... (Reakcia z pléna.) - vo dvore? Občania... (Reakcia z pléna.)
Ja som občan Slovenskej republiky na prvom mieste, pán poslanec z KDH, ja sa cítim byť Slovákom kdekoľvek prídem. Nikto ma nebude obmedzovať, nech prídem do ktorejkoľvek mestskej časti alebo do ktorejkoľvek obce alebo mesta, že ja tam nemám čo robiť. Ja si prídem do ktoréhokoľvek mesta uctiť kohokoľvek ja chcem, národného dejateľa. Vy ma nebudete tu obmedzovať. A nevykrikujte, správajte sa slušne, máme piatok, ak neviete! (Reakcia z pléna.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, právo má na vystúpenie rečník, nekomentovať nahlas...
R. Rafaj, poslanec: Adventný piatok máme, pán poslanec. Teraz sa správajte slušne. Teraz ukážte, aký ste vy slušný človek. Nechajte ma rečniť. Ja mám teraz slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: ... tlačidlá, faktické poznámky prosím, síce už teraz to nejde, no.
R. Rafaj, poslanec: Zaujímavé, že pred chvíľkou sme tu riešili imunitu kvôli jednému poslancovi, to vám nevadí, že kvôli pánovi Durayovi tu ideme riešiť imunitu?! (Reakcie z pléna.) Ale už namietate, že kvôli trom vymenovaným obciam v dôvodovej správe, keď chcete, môžeme vám ich dodať viacero, že kvôli trom obciam tu vraj otvárame zákon o obecnom zriadení. Tak posudzujme, prosím vás, veci v kontexte a trošičku si tie smietky a tie brvná ujasnime v očiach nielen druhých, ale aj vo svojich.
Takže, ak dovolíte, predkladatelia konali vo verejnom záujme a ja som presvedčený, aj keď tomu až tak neverím, že poslanci budú tiež konať vo verejnom záujme pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 846.
Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí predsedu 854.
Slovo má pán poslanec Július Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, máme na programe tejto schôdze viacero zaujímavých návrhov, ktoré by bolo určite užitočné, keby inšpirovali najmä vás poslancov z vládnej koalície a že by ste si osvojili, prípadne ich predložili možno neskôr ako pozmeňujúce návrhy alebo ako samostatné novely zákonov, pretože sú to návrhy, ktoré sú užitočné pre krajinu, pre občanov, pre vašich voličov práve v súvislosti s negatívnymi dôsledkami globálnej finančnej krízy.
Dolieha táto aj na naše slovenské prostredie napriek tomu, že úrokové sadzby centrálnych bánk klesajú, tak prístup k voľným zdrojom sa zhoršuje z pochopiteľných dôvodov. Znižuje sa dôvera bánk voči potenciálnym investorom, znižuje sa výroba, samozrejme, je to spojené so zníženým dopytom, pretože ľudia v ťažkej situácii alebo keď sú v očakávaní ťažkej situácie, tak si premyslia, že či budú robiť investície, ktoré sú dlhodobé. Slovensko je osobitne v komplikovanej situácii, že je výrazne spojené s rozvojom automobilového priemyslu. A keď pozorujeme, že klesá spotreba, ľudia menej kupujú autá, že sa to v konečnom dôsledku odrazí aj na zamestnanosti.
Keď budú ľudia nezamestnaní, znižuje sa ich príjem, znižuje to, samozrejme, životnú úroveň jednotlivcov, znižuje to životnú úroveň občanov a v konečnom dôsledku aj štát bude mať menší výber z daní a zasa bude mať menej peňazí na prerozdeľovanie tým, ktorí sú odkázaní na solidaritu a pomoc štátu.
V tejto situácii Slovensko, aj keď prijatie eura od nového roka bude aj veľkou výhodou, strácame zase iné výhody, ktoré dnes máme, že rozhodnutia z oblasti menovej politiky, ktoré by mohli istým spôsobom ovplyvňovať zmenu v hospodárskej oblasti, už nebude v rukách slovenskej vlády. A v rukách slovenskej vlády budú skôr fiškálne opatrenia a tie sa, samozrejme, budú prijímať oveľa ťažšie práve preto, že sú spojené napríklad aj so šetrením a táto vláda s blížiacimi sa parlamentnými voľbami určite sa nebude pretekať napríklad aj v nevyhnutných a potrebných úsporných opatreniach.
Ale ja teraz nechcem hovoriť o šetrení, ja chcem teraz hovoriť o tom, ako je možné napríklad zvýšiť okamžite príjem ľudí, ktorí ho nemajú vysoký a ktorí si ho chcú zvýšiť vlastnou prácou. Je to tá skupina občanov, ktorí pracujú na dohody, študenti, dôchodcovia, aj nezamestnaní ľudia, alebo aj zamestnaní, ktorí jednoducho chcú viac pracovať, chcú mať vyšší príjem, tak mnohí z týchto ľudí dnes sú oslobodení od platenia dane. A ak aj sú zamestnaní na dohodu, tak na výplatu ich zamestnávateľ automaticky odvedie 19-percentnú daň z príjmu daňovému úradu. Ak títo ľudia chcú naspäť svoje peniaze, pretože im patria a nemajú daňovú povinnosť, tak môžu tak urobiť raz za rok pri daňovom priznaní. Samozrejme, je to o fázu neskôr. O rok aj dlhšie a vlastne v tomto období a v tomto čase títo ľudia úverujú štát. Nie sú to malé prostriedky. Ak niekto, ak študent chce si zarobiť 10-tisíc korún a zamestnávateľ mu na výplatu o 1 900 korún dá menej, alebo pri 20 tisícoch, samozrejme, dvakrát toľko, tak nie sú to malé prostriedky. A mnoho ráz, keďže mnohí ľudia aj nepodajú daňové priznanie, tak tie peniaze ani nezískajú naspäť, zostanú v štátnej kase.
Ja s kolegom Froncom teraz navrhujem drobnú, malú novelu zákona o daniach z príjmov, aby túto daňovú povinnosť zamestnávateľ za tieto skupiny občanov nemal. To znamená, aby ľudia, ktorí pracujú na dohody, ten príjem dostali v plnej výške a je na nich a je to ich povinnosť, aby pri daňovom priznaní, ak je povinnosť platiť daň, aby si to oni vyrovnali so štátom. Čiže znižujeme tým aj istú administratívu, byrokraciu, okamžite zvyšujeme príjem práve tých, ktorí sú s nižšími príjmami. Je to návrh, ktorý v podstate by mohol privítať každý, teda myslím tým nielen opoziční poslanci, ale aj koaliční.
Obsahom tohto návrhu je ešte jedna drobná zmena a to je vo vzťahu k živnostníkom. Využívam možnosť pomôcť aj živnostníkom, ktorým navrhujeme, aby sa rozšírila možnosť zákonom uznaných nákladových položiek živnostníka o výdavky na dovolenku tak, ako je to u zamestnancov. Navrhujeme, aby to bolo vo výške minimálnej mzdy. Odstraňujeme tým nerovnoprávne postavenie živnostníkov v porovnaní so zamestnancami, ktorým patrí za čerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku. Prípadné zníženie dane z príjmov bude kompenzované zvýšením výnosu nepriamych daní.
Tento návrh je v súlade s ústavou. Má minimálny dopad na štátny rozpočet a určite bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a bude viac motivovať občanov k prijatiu aj iného ako trvalého zamestnania.
Ďakujem za podporu tohto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Spravodajca určený pre podanie správy je pán poslanec Ivan Štefanec z výboru pre financie, rozpočet a menu, má slovo.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil tento návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 až 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto do rozpravy sa hlási ústne? Registrujem pána poslanca Fronca. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rýchlo som vás spočítal, dúfam, že ešte dohromady je tu desať poslancov, ale predsa si len myslím, že aj v tomto prípade stojí za to pripomenúť, prečo návrh tejto novely zákona. Je nemálo takých, ktorí sú na finančné prostriedky zarobené práve z takejto brigádnickej činnosti odkázaní. A jedna veľká skupina sú práve študenti.
Nebolo to tak dávno, čo bol prijatý zákon, návrh vlády, ktorý pre študentov externých foriem štúdia zaviedol platenie. Platenie niektoré, ktoré je neúmerne vysoké, veď sú tam študijné programy, kde externý študent môže platiť ročne až 200-tisíc korún. A ja v ostatnom čase dostávam nemálo listov od študentov, ktorí sú práve študentmi externých štúdií, že jednoducho nemajú na štúdium, že majú problémy s tým, zaplatiť, a nie sú to ľudia, ktorí sú v trvalom zamestnaneckom pomere, ale práve naopak, sú to mladí ľudia, ktorí skončili strednú školu a nedostali sa na denné štúdium a jednoducho títo sú odkázaní na každý príjem. Myslím si, že, tak ako to uvádzal môj kolega Július Brocka, pre nich tých 19 % z takejto činnosti sú nemalé peniaze. Peniaze, ktoré im pomôžu fungovať a pomôžu študovať.
Preto vás chcem požiadať, aby ste naozaj uvážili, vážení kolegovia z vládnej koalície, či chcete pomôcť tým študentom, alebo nie. A chcem vás požiadať, aby ste túto novelu zákona podporili. Všetko. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu, kolegyne, kolegovia. Pán navrhovateľ nechce. Ďakujem za uvedenie. Pán spravodajca nechce. Ďakujem.
Ešte máme štyri minúty, uvedieme ešte posledný zákon? Ak áno, máme tu navrhovateľov? Áno? Tak uvedieme to s tým, že nechám otvorené, aby sa mohli prihlásiť do rozpravy, ak teda skončíme do... Dobre.
Takže ešte budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Ivana Mikloša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 854.
Rozhodnutie predsedu na pridelenie výborom má číslo 862.
Pán poslanec Štefanec, máte slovo.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. V dnešnej situácii, dámy a páni, stále častejšie hovoríme o potrebe riešenia následkov krízy, ktorá dolieha aj na Slovensko. Z tohto dôvodu SDKÚ - Demokratická strana prišla s Ochranným plánom Rast, ktorého podstatou je podpora rozvoja, ktorú chceme dosiahnuť nižšími daňami, podpora aktivity, čo chceme dosiahnuť najmä stimuláciou všetkých pracovných aktivít, stabilitou najmä pre strednú vrstvu a zabezpečenie služieb štátu pre občanov a v neposlednom rade v trende nezadlžovania krajiny.
Tento návrh zákona je súčasťou tohto Ochranného plánu Rast a hovorí o tom, že pokiaľ niekto začne podnikať na živnosť, tak takáto osoba bude mať po dobu dvoch rokov daňové odvodové prázdniny. Som presvedčený, že v dnešnej dobe, keď ľudia prichádzajú o zamestnanie, resp. keď sa vracajú zo zahraničia, tak je potrebné stimulovať aktivitu, vytvoriť podmienky pre ľudí, ktorí chcú zobrať zodpovednosť na seba, a preto sme prišli s týmto návrhom dvojročných daňových odvodových prázdnin pre nových živnostníkov.
Vzhľadom na legislatívnu lehotu navrhujeme, aby zákon platil od 1. marca 2009, a návrh zákona je, prirodzene, v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Spravodajcom je pán poslanec Zoltán Horváth z výboru pre sociálne veci a bývanie, má slovo.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 862 zo 7. novembra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predloženým návrhom sa zjednodušuje štart podnikania živnostníkom zakladajúcim si novú živnosť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedenom v citovaným rozhodnutím, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 28. januára 2009 a gestorský do 30. januára 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, je 13.00 hodín, takže myslím, že urobíme kolegom... Alebo otvorím rozpravu? (Reakcie z pléna.) Takže prosím. Neregistrujem žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Cibulková Katarína. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcie z pléna.) No dobre, len...
Takže dovoľte teraz oficiálne prerušiť rokovanie aj o tomto bode programu, ale aj prebiehajúcej schôdze Národnej rady. Táto schôdza bude pokračovať v utorok budúci týždeň o 9.00 hodine. Ako už bolo povedané, prvý bod programu je správa SIS, ktorá bude neverejná.
(Prerušenie rokovania o 13.03 hodine.)