M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec nechce reagovať.

Ďalej je prihlásený do rozpravy ako predposledný písomne prihlásený pán poslanec Pavol Prokopovič.

Pán poslanec nech sa páči, máte priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, hovorí sa síce, že sa nedá dvakrát vstúpiť do tej istej rieky, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že dnes sa tu história opakuje, teda aspoň pokiaľ ide o rozpočty predchádzajúcich rokov a rozpočty tejto vlády. Ba zájdem ďalej. Zdá sa mi, akoby vláde a vládnej väčšine bolo viac-menej jedno, čo je v rozpočte, len aby sa splnila formálna povinnosť. Ak by to tak nebolo, neznamenalo by to nič iné než to, že reči predstaviteľov tejto vlády sú len momentálne vábničky na voličov, ktoré nemajú spätnú väzbu v realizácii prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení venoval rezortu dopravy, ktorý mi je profesijne najbližšie. Hneď v úvode musím konštatovať, že už minulý rok v júli objavil predseda vlády neskutočnú prioritu - prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou. A nebol by to pán premiér, aby nevyhlásil ambiciózny plán. Bude to do roku 2010.

Dámy a páni, tomu by som snáď mal aj tlieskať. Keď som totiž o tomto termíne ako o reálnom termíne hovoril pred časom ešte v roku 2003 práve ja, označil to terajší pán minister dopravy za chiméry. Nechajme teraz bokom to, že od minulého leta už obaja páni niekoľkokrát korigovali termín, rozsah a charakter odovzdaných ciest. Dnes si totiž aj ja myslím, že ambícia pána premiéra a pána ministra dopravy je absolútne, absolútne nereálna a nemôže za to ani zlá opozícia, ani zlí novinári, ba dokonca ani maďarskí extrémisti. Zodpovednosť treba hľadať predovšetkým v nečinnosti vlády. Vláda Roberta Fica totiž dva roky pri výstavbe diaľnic stagnuje. Zmietla zo stola všetky pripravené projekty a začal sa kolotoč výhovoriek na to, ako sme im nič nepripravili. Pritom otvárajú len diaľničné úseky, ktoré sa začali stavať ešte v minulom volebnom období. V tom ďalšom budúcom volebnom období už asi nebude mať nový minister veľmi čo otvárať, pretože táto vláda doteraz prakticky okrem úseku Sverepec - Vrbtižer nezačala stavať nič, len aby som bol presnejší, takmer nič.

Ale aby som sa vrátil k úvodu, dámy a páni, už vlani sa priorita predsedu vlády stavať diaľnice neprejavila v štátnom rozpočte a musím smutne konštatovať, že nie je ňou ani v rozpočte na budúci rok. Po troch rokoch vládnutia sa táto vláda pomaličky dopracúva k tomu, že sa priblíži k sume, ktorú sme na diaľnice dávali my v roku 2006. Až doteraz boli štátne peniaze na diaľnice hlboko za rečami politikov. Už v prvom roku vlády, teda v roku 2007, tejto vlády, dostal pán minister Vážny na diaľnice o tretinu, reálne o tretinu menej peňazí, ako to bolo v roku 2006.

Krajina potrebuje diaľnice, o tom, myslím si, že sa nebude nikto sporiť a zároveň zdôrazním aj fakt, že súčasná vláda má o 130 miliárd vyššie príjmy, ako mala vláda v roku 2006. Ale na druhej strane z domácich zdrojov, teda zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Národnej diaľničnej spoločnosti vyčlenila na budúci rok na výstavbu diaľnic o 100 miliónov menej ako vláda v roku 2006. Stačí sa pozrieť do návrhu štátneho rozpočtu. V rozpočte Národnej diaľničnej spoločnosti je o 100 miliónov menej, ako to bolo v roku 2006. Na papieri vláda síce v úvodzovkách "zachraňuje výstavbu diaľnic" balíkom 10 mld. z fondov Európskej únie a je to nakoniec aj správne, lenže reálna pripravenosť na čerpanie týchto fondov ukazuje, že tieto zdroje sa pravdepodobne plne čerpať nebudú. Rozpočet pre tretí rok vládnutia súčasnej vlády, pre rok 2009 teda dokazuje, že výstavba diaľnic sa počas tejto vlády nielenže nezrýchlila, ale v skutočnosti spomalila. Vláda sa nemôže už tretí rok vyhovárať na akúsi nepripravenosť s odkazom na minulú vládu. Veď už nie ako opozičný líder, ale ako predseda vlády Robert Fico sľúbil diaľnicu do Košíc do roku 2010, teda asi vedel, aký je stav pripravenosti, keď takýto sľub dal. A každý, kto dnes cestuje po Slovensku, určite vidí, že tempo výstavby diaľnic sa neurýchlilo, dokonca ani na rozostavaných úsekoch.

Vážené dámy a páni, musím konštatovať, že táto vláda dáva na svoju deklarovanú prioritu v stálych cenách menej, ako dávala dokonca prvá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 1999, keď bola nespravodlivo obviňovaná, že zastavila výstavbu diaľnic. A toto všetko v situácii, keď sa tu naprieč spektrom dokážeme dohodnúť, že Slovensko diaľnice, ako som povedal, skutočne potrebuje. A ako som spomínal, nesporný je aj fakt, že táto vláda má k dispozícii o 130 mld. korún viac, ako mala vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2006. Z týchto 130 mld. sa však nenašla ani jedna na urýchlenie výstavby diaľnic. Tou jednou však nemyslím jednu miliardu, ale ani jedna koruna navyše, kolegyne, kolegovia. Ešte raz do vašej pozornosti, vláda dáva na diaľnice zhruba o 100 mil. menej ako v roku 2006. A to, prosím, v nominále, bez premietnutia cenových pohybov. Áno, zrejme mi bude pán minister dopravy, keď si prečíta moje vystúpenie, oponovať, že ide len o sumu z rozpočtu a okrem toho pôjde na diaľnice na budúci rok aj ďalších 10 mld. z fondov Európskej únie. Ale ako som spomínal, položme si ruku na srdce, aké je toto očakávanie reálne? Ja hovorím, že reálna pripravenosť čerpať tieto fondy v plánovaných objemoch tu absentuje.

Už vlani som sa pokúsil vo svojom vystúpení vysvetliť, ako reálne funguje financovanie za pomoci europeňazí. Skrátim to len pre tých, ktorí nie sú celkom doma v tejto problematike, vysvetlím, postup je nasledovný. Stavebná firma po vykonaní prác vystaví faktúru na základe schválených projektov odsúhlasených v Bruseli už dávno predtým. Tú faktúru pošle na Národnú diaľničnú spoločnosť. Tam ju musia v zmysle opatrení, ktoré prijala Európska únia, prekontrolovať. Musí to prejsť rukami mnohých úradníkov a pokračuje to ďalej na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tam faktúra opäť prejde jednotlivými sekciami, zložkami. Všade pribúdajú podpisy a plynie čas. Z ministerstva dopravy putuje faktúra na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tam sa rovnaký niekoľkotýždňový, niekedy niekoľkomesačný kolobeh zopakuje a až potom ide faktúra smerom do Bruselu. Faktúra príde do Bruselu. Úradníci, ktorí ju dostanú, si ju preštudujú. A ak sa im na nej nevidí čo len maličkosť, a to sa stalo skutočne mnohokrát, vrátia faktúru naspäť opäť tým istým postupom, ako k nim došla. Čiže sú ďalšie mesiace, kým sa faktúra vráti naspäť. Naspäť sa vráti k tej stavebnej firme, ktorá sa na to pozrie a povie, že aj keď si myslíme, že máme pravdu, ale dobre, keď vám toto prekáža, tak to vyškrtneme. A opäť tým istým spôsobom sa tá faktúra dostáva do Bruselu a možno potom bude vyfinancovaná. Takže, toto je skutočný kolobeh, ako sa to financuje z európskych fondov, ako sa prijímajú finančné prostriedky z európskych fondov, a nie ako si niekto mylne predstavuje, že európske fondy nám nabehnú na účet a my z toho financujeme, kde to považujeme za potrebné. Takže ako, koľko peňazí skutočne príde? Alebo len na papieri? 10 miliárd? Ale dobre, ja som tomu ochotný veriť a budem to deklarovať aj svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý ešte navyšuje prostriedky z európskych fondov.

Druhá námietka ministra a ďalších oponentov k mojim slovám možno bude smerovať k tomu, myslím ministra dopravy, že diaľnice sa budú stavať aj zo súkromných zdrojov, tzv. cestou verejno-súkromného partnerstva, teda PPP projektmi. V rozpočte to ale opäť nenájdeme. Tam sa to vláda chystá vykázať až na budúci rok. Opäť je tu však jedno veľké "ale". Aj premiér, aj pán minister dopravy už trochu vychladli. Síce vytrvalo pripravujú podpis zmlúv so súkromnými partnermi, avšak nemajú garantované financie. Bankám sa akosi už dnes, v čase krízy, do toho projektu veľmi, veľmi nechce. A vzhľadom na stupeň jeho pripravenosti a zákulisné ťahy, ktoré sa tam odohrávajú a skúsenosti s inými tendrami na Slovensku, sa im ani nečudujem. Veď renomovaného poradcu, firmu Mod mcDonald, ktorá bola mimochodom vybratá v riadnej medzinárodnej verejnej súťaži, zákulisne nahradila právna kancelária a rozsah nevyskúšanej formy výstavby je netypicky veľkým pilotným projektom. Opäť si neodpustím výčitku, že pripravené veci sa zahodili. Okrem poradcu totiž súčasné vedenie ministerstva zmietlo zo stola aj postupnosť krokov pri PPP, kde sa počítalo s rozdelením úseku napríklad Žilina - Ivachnová na 7 kratších úsekov a z toho jeden Hubová - Ivachnová má byť pilotný projekt, kde bolo už všetko pripravené a bolo tesne pred vydaním stavebného povolenia. Tým, že sa táto forma zavrhla, všetky tie doklady, dokumentácie, ktoré boli pripravené, stratili platnosť a musí sa začať odznova. Ale rýchlosť nepustí a dva roky stratené odmietaním celkove PPP projektov treba dobehnúť. Skoro mi to pripomína staré heslo z veľmi dávnych dôb minulých - Celosvetový mier ubránim, aj keby nemal ostať kameň na kameni. Tak sa asi pristúpilo aj k PPP projektom.

Prvotná cena za realizáciu diaľnic je pritom odhadovaná na podobnú cifru, ako je prírastok príjmov v štátnom rozpočte oproti roku 2006, teda zhruba 130 miliárd. Trochu zveličene by sa dalo povedať, že štát by to dokázal zafinancovať takto z ruky, bez súkromného kapitálu a bánk. To by však nesmeli o rovnakú sumu narásť aj výdavky, samozrejme. Minca má totiž aj druhú stranu. Štát má vyššie príjmy a zároveň je aj jeho správa výrazne drahšia, ako bola za predchádzajúcich vlád. Dokonca, aj keď ide koalícia hovoriť o vytvorení si rezervy na prípadné dopady finančnej krízy, výsledkom je akási pôžička, resp. ďalšie zadlžovanie zvýšením schodku štátneho rozpočtu. Takto to teda vyzerá v praxi.

A možno som zbytočný pesimista. Pán premiér avizuje, že má plán kde zobrať peniaze, ak by banky do diaľnic nešli. Dúfam však len, že to nebude cesta takzvaným argentínskym smerom, že tu v januári nebudeme mať v skrátenom legislatívnom konaní na stole zákon o mimoriadnych a jednorazových opatreniach na financovanie urýchlenia výstavby niektorých diaľničných úsekov a rýchlostných ciest, ktorý bude riešiť spôsob ako zobrať peniaze tým, čo nepodľahnú propagande a neujdú z II. piliera.

Takto teda, vážené kolegyne, kolegovia, vyzerajú sľuby pána premiéra Roberta Fica, ktoré vyhlásil dobrovoľne ako predseda vlády a nie ako neinformovaný opozičný líder. Každý, kto chodí po Slovensku, vidí, že rýchlosť výstavby diaľnic sa nezrýchlila, ale každý, kto len trošku má otvorené oči, vidí aj na rozostavaných úsekoch práve naopak. A aj to je jeden z dôvodov, prečo ani ja, ani moji kolegovia z SDKÚ - DS, z klubu SDKÚ - DS predložený návrh rozpočtu nepodporia.

A teraz k pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte.

1. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2009 sa § 1 ods. 1 nahrádza nasledovným znením: "Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2009 sa rozpočtujú sumou 13 mld. 265 mil. 241 347 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa určujú sumou 14 mld. 274 mil. 663 347 eur."

2. V prílohe č. 1 k zákonu o štátnom rozpočte - bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: "zvyšujú sa v riadku príjmy spolu v riadku granty a transfery, v riadku prostriedky z rozpočtu Európskej únie a v riadku výdavky spolu o 165 mil. 969 594 eur."

3. V prílohe k zákonu o štátnom rozpočte príjmy kapitol na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: "v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci prostriedky z rozpočtu EÚ o 165 mil. 969 594 eur."

4. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte - výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: "v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky z rozpočtu Európskej únie o 165 mil. 969 594 eur a zároveň sa o rovnakú sumu zvyšujú v riadku spolu v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 - výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2007."

Odôvodnenie. Ako som už spomínal, vláda nezvláda výstavbu diaľnic a snaží sa pomáhať si projektmi PPP, ktoré sú však mimo verejných financií a teda i transparentnej verejnej kontroly. Predkladaný pozmeňujúci návrh zvyšuje možnosť využitia prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií cca o 5 mld. Sk. Dôvodom tohto návrhu je výrazné zaostávanie v čerpaní prostriedkov a veľmi nízka alokácia prostriedkov z nového programovacieho obdobia v rokoch 2007 a 2008. Je teda len na manažmente ministerstva dopravy a vláde Slovenskej republiky, nie na súkromných stavebných firmách či financujúcich bankách, či dokážu vyčerpať prostriedky Európskej únie a urýchliť tým výstavbu diaľnic na Slovensku.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky - pán poslanec Pelegrini a Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem povedať len kolegovi Prokopovičovi, že pre mňa ako poslanca Národnej rady je dôležité, či vláda plní svoje programové vyhlásenie a som presvedčený, že rozpočet aj v rezorte dopravy je nastavený tak, že vláda veci, ktoré sú stanovené v jej programovom vyhlásení, splní. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel nadviazať na svojho predrečníka, na pána poslanca Prokopoviča v tom zmysle, že určite všetci máme záujem, aby výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií pokračovala rýchlo, bez problémov a aby sme čím skôr jednoducho aj takýmto spôsobom riešili alebo zotierali regionálne rozdiely. Je však trošku zarážajúce, keď počúvame z úst niektorých predstaviteľov vládnej koalície, že predchádzajúca vláda zbrzdila výstavbu diaľnic, keď na budúci rok v rozpočte ministerstva dopravy je na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vyčlenený takmer rovnaký balík peňazí, ako bol za predchádzajúcej vlády v roku 2006. Je pravda, že vláda pripravuje PPP projekty, ale je pravda aj to, že prenikajú informácie aj z vlády, že možno bude ťažké zohnať finančné prostriedky pre PPP projekty v dôsledku finančnej krízy a v dôsledku ťažšieho, resp. ťažších podmienok získavania úverov, úverov z bánk. Čo sa stane teda, ak PPP projekty padnú z tohto dôvodu? Ten rozpočet, ktorý je naplánovaný, je ozaj len na úrovni roku 2006 a týmto spôsobom môže byť teoreticky zastavená výstavba diaľnic. Preto je pre mňa aj zarážajúce, prečo vláda nevyužíva viacej prostriedky z európskych fondov na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, hlavne aj z toho dôvodu, že čerpanie týchto prostriedkov je zatiaľ nie také alebo nie na takej úrovni, ako by sme si predstavovali.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Prokopovič - vaša reakcia.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem obidvom kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Plne sa stotožňujem s tým, čo povedal kolega pán poslanec Mikuš.

A ku kolegovi Pelegrinimu. Vieš, pán kolega, ja nemám nič proti tomu, neprotestujem, keď hovoríš, že vláda plní svoje programové vyhlásenie, ale vieš, keď si vláda dá do programového vyhlásenia, že prakticky otvorí len tie úseky diaľnice, ktoré sú už rozostavané a toto aj plní, no tak ja si myslím, že to je veľmi, veľmi biedne a asi to nie je v prospech občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Do rozpravy ako posledná písomne prihlásená je pani poslankyňa Radičová. Nie je prítomná, takže stráca definitívne poradie.

Dámy a páni, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Využil každý možnosť prihlásiť sa? Takže končím možnosť prihlásiť sa. A ako ústne sa prihlásili pani poslankyňa Tkáčová, Jarjabek, Sabolová, Kukan, Szigeti, Petrák, Juhász, Halecký, Valocký, Biró, Janiš, Cabaj, Smolková, predtým ešte pani poslankyňa Rosová, Vášáryová a ešte mi ukážte, technici, a pán poslanec Galbavý ako posledný. Takže ako prvá do rozpravy...

Pán poslanec Abrhan, nech a páči. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Abrhana.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, chcem predložiť procedurálny návrh a požiadať vás, aby ste prerušili rokovanie o štátnom rozpočte a aby ste zabezpečili účasť predsedu vlády. Rokujeme druhý deň. Predseda vlády tu nebol ešte ani minútu a niektorí ministri vôbec sa nezúčastnili na prerokúvaní štátneho rozpočtu. Ak máme diskutovať, mali by sme mať s kým diskutovať. Bol by som preto rád, aby ste zabezpečili účasť predsedu vlády a ministrov. Chcem pripomenúť, že v minulom volebnom období sa tak udialo, pán expredseda Národnej rady Pavol Hrušovský prerušil rokovanie o štátnom rozpočte, pretože nebol dostatočný počet prítomných ministrov na rokovaní, čiže preto predkladám tento procedurálny návrh.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, rád by som dal hlasovať, ale evidentne nie sme uznášaniaschopní. Takže akonáhle bude možné, dám o vašom návrhu hlasovať.

Takže poprosím pani Tkáčovú do rozpravy. Samozrejme, predpokladám, že pán premiér alebo aj ministri, ktorým to ich pracovný program umožní, sa do Národnej rady, akonáhle to bude možné, dostavia.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dovoľujem si predložiť dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

Ten prvý návrh znie: "V prílohe č. 3 k zákonu č. /2008 Z. z. výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: "v kapitole Úrad vlády Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 3 mil. 319 392 eur, v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 58 mil. 870 526 eur, v kapitole Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 3 mil. 960 603 eur, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 31 mil. 703 tisíc 092 eur a zároveň v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 97 mil. 858 213 eur. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programu na rok 2007."."

Odôvodnenie tohto návrhu. Výdavky na sociálnu politiku stagnujú napriek vyhláseniam vlády o budovaní silného sociálneho štátu. Predkladaný pozmeňujúci návrh má za úlohu financovať konkrétne systémové opatrenie, ktoré výrazne pomôže rodinám s malými deťmi. Výdavky v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by mali slúžiť na zvýšenie materskej na úroveň 100 % čistej mzdy a predĺženie jej vyplácania zo súčasných 28 týždňov na jeden rok. Legislatívny návrh smerujúci k zavedeniu tohto opatrenia predloží SDKÚ - DS na januárovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Krytie tohto návrhu bude pozostávať z úspor v kapitolách ministerstva vnútra - úspora 1,8 mld. korún, ministerstva financií - úspora 120 mil. korún a verejnej pokladničnej správy - úspora 1 mld. Sk, ako aj zo zníženia rezervy predsedu vlády o 100 mil. korún na jej pôvodnú úroveň z roku 2006.

Ten druhý pozmeňujúci návrh sa týka výdavkov na podporu bývania, ktoré zaznamenali s nástupom novej vlády výrazný prepad, viac ako o pol miliardy korún. Predkladaný pozmeňujúci návrh dorovnáva výdavky na bývanie na úroveň roka 2006, t. j. na úroveň 6,6 mld. korún.

Dovoľte mi predniesť tento pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorý znie: "V prílohe č. 3 k zákonu č. / 2008 Z. z. výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: "V kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 10 mil. 190 887 eur, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 7 mil. 922 200 eur a zároveň v kapitole Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 18 mil. 113 087 eur. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programu na rok 2007."."

Zdrojové krytie na tento pozmeňujúci návrh vo výške 546 mil. korún pochádza zo zníženia rezervy vlády o 150 mil. korún a jej pôvodnú úroveň z roka 2006, zníženia výdavkov kapitoly ministerstva obrany na tohtoročnú úroveň a zo zníženia ostatných výdavkov kapitoly Verejnej pokladničnej správy.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj, s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som rád, pani kolegyňa, že sa teraz zastávate poľnohospodárov, pretože posledných osem rokov aj ako predseda výboru pre pôdohospodárstvo bol som práve ja, ktorý predkladal tie návrhy a nikdy ste za návrh pridať poľnohospodárom nehlasovali. Ja pripomínam, že ak riešime priame platby, také priame platby ešte nikdy poľnohospodári nemali, ako zabezpečuje teraz vláda v tomto rozpočte. Pripomínam, keď ste boli pri vláde, bolo to 53 %, 53 % vláda dávala priame platby, hoci možnosť bola 60, resp. 65 %. Takže treba si aj spomenúť, ako ste sa podieľali na "reparácii" pôdohospodárstva v čase, keď ste boli pri vláde.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať? Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Pán kolega Cabaj, je mi to strašne, ale veľmi, veľmi ľúto, že tie návrhy, ktoré som predkladala, sa netýkali dotácie do poľnohospodárstva, ako ste si iste všimli, ale týkali sa rezortov bývania a rezortu sociálnych vecí. Takže vás poprosím, aby ste potom reagovali na to, čo odznelo v príspevku. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek - do rozpravy.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pred piatimi rokmi sme sa na tomto mieste stretli pri rovnakej príležitosti ako dnes a rozprávali sme sa o rozpočtovej kapitole kultúra vo výške 3,4 mld. Dnes sa rozprávame o rozpočte pre kultúru vo výške 188 mil. eur, teda 5,67 mld., ešte stále platných Sk. Viem, že ctení kolegovia v opozícii nie sú s takýmto návrhom spokojní a pravdu povediac, bolo by asi čudné, keby boli. Veď je to inak, než ako bolo v časoch vašej vlády, teda nevyhnutne je to horšie, zlé, ba katastrofálne. Je jasné, že sa zopakuje celá škála argumentov, ktoré tu zazneli vlani i predvlani, všetky tie katastrofické vízie, hrozby kolapsom, konštatovania o bezvýchodiskovosti, ubíjaní kreativity i to obľúbené blufovanie, ako sa vraj zvyšuje odstup medzi slovenskou realitou a zvyklosťami vo vyspelej časti Európy. A keď sa už obavy a znepokojenia minú, príde konštatovanie, že ak aj nejaký ten nárast rozpočtu v rezorte kultúry existuje, smeruje do betónu a nie do podpory umenia. Už to poznáme, už nás to neprekvapí, skôr by nás prekvapilo, keby to tak nebolo.

Nuž, ctení kolegovia, buďte takí láskaví a vyhľadajte si v roku 2002 len dve uznesenia vlády pána Mikuláša Dzurindu. Jedno o rekonštrukcii sídelnej budovy Slovenskej filharmónie, teda Reduty a druhé o rekonštrukcii a dostavbe Slovenskej národnej galérie. Obe tieto "betonárske rozhodnutia" prijímal totižto ešte Dzurindov kabinet na návrh vtedajšieho podpredsedu SDKÚ a ministra kultúry Milana Kňažka. A iste je iba "náhoda", že to urobil krátko pred voľbami. Keď Dzurindov kabinet po voľbách vo vláde pokračoval, na vlastné uznesenie sa vykašľal a tak sme dve sídelné budovy národných kultúrnych inštitúcií v dezolátnom stave nútení teraz riešiť my. Takže trošku opatrne s tou kritikou betonárskych aktivít a keď, tak kritizujte sami seba.

Aj ja si, samozrejme, viem predstaviť, že by rezort mohol pracovať s ešte väčším objemom zdrojov. Po ôsmich rokoch pravicového sporenia na kultúre je do čoho investovať a po polstoročí hanebného nevzťahu ku kultúrnej histórii je tu skrytý dlh najmä voči pamiatkam v obrovskej výške. Pred mnohými, vari desiatimi rokmi, sa odhad tejto zadlženosti pohyboval kdesi okolo 130 mld. korún. Teda dnes by sme v zásade mohli hovoriť takmer o jednom štátnom rozpočte.

Už dávnejšie sa ukázalo, že nás nespasia ani bohatí podnikatelia, pretože vzťah ku kultúre veru nerastie priamo úmerne s výškou bankového konta. Skôr možno povedať, že čím je súkromný sektor bohatší, tým sú nároky kultúrnych inštitúcií na štátny rozpočet vyššie. Iste. Mnoho premiér, festivalov a vernisáží zdobia priam zoznamy sponzorujúcich firiem a spoločností, ale povedzme si úprimne, sponzori až príliš často zaplatia akurát tak popremiérové spoločenské posedenia a prípadne nejaké extra honorárové požiadavky mediálne propagovaných celebrít, bez ktorých by to, pokiaľ ide o umelecké snaženie, išlo možno aj lepšie. Ale sponzor si praje a sponzor si kúpi.

Pani poslankyňa Vášáryová si na svojom blogu nedávno poťažkala, citujem: "Keď som si spočítala, koľko finančných prostriedkov investoval štát, sponzori, zahraničné organizácie do záchrany pamiatok v mojom rodnom meste Banská Štiavnica za posledných tridsať rokov, nemôžem sa ubrániť dojmu, že za veľké peniaze by mala byť Štiavnica obviazaná zlatou mašľou. Pes je však zakopaný inde. V neschopnosti štátu a vedenia mesta počas tých tridsiatich rokov a aj nás Štiavničanov jasne pomenovať, čím má byť Štiavnica pre Slovensko a Európu. Čo má čomu slúžiť v tomto opustenom meste a kto je za čo zodpovedný." Celkom výnimočne s pani kolegyňou Vášáryovou súhlasím. Až pričasto sa stáva, že za veľké peniaze opravené a vynovené objekty zívajú prázdnotou, pretože už niet energie a nápadov ako infraštruktúru využiť. Až príliš často sa starostovia a primátori síce veľmi intenzívne angažujú pri lobovaní, aby dostali z verejných zdrojov peniaze na stavebné opravy, ale výrazne menej im záleží na tom, aby potom miestni nadšenci dostali "za hrsť drobných", ktoré ale potrebujú, aby objekt ožil.

V našich hradoch a zámkoch je zakliaty obrovský potenciál, napríklad pokiaľ ide o podnety turizmu. Ale príliš málo je tu Červených kameňov alebo bojnických kastelánov, ktorí z historických múrov dokážu vykresať turistickú atraktívnosť. Až príliš často sa stáva, že dobré predstavenie Košického divadla nemôžeme vidieť v Bratislave, Martine či Banskej Bystrici, pretože niet peňazí na zájazd a zo vstupného sa na cestu a ubytovanie nezarobí. Až príliš často sa dokonca slovenský čitateľ ani nedozvie, aká dobrá kniha kdesi v malom vydavateľstve vyšla, pretože pre naše "svetové médiá" je dôležitejšie, ktorá hviezda zmenila frajera a ktorá absolvovala plastiku, ale na novú knižku čas a priestor nájdu len veľmi sporadicky. A mohol by som pokračovať.

Preto som veľmi rád, že v rozpočte na rok 2009 najvýraznejšie rastie položka Podpora kultúrnych aktivít rozpočtových a príspevkových organizácií - o 340 %. Je iste zaujímavé, že v rámci opozičnej rétoriky pani kolegyňa Vášáryová pred dvoma rokmi z tohto miesta tvrdila, citujem: "Drastické zníženie grantového systému, nech už bol akýkoľvek, znamená jasný signál odklonu od podpory viaczdrojového financovania projektov a viaczdrojového financovania regionálnej a nezávislej kultúry, ktoré saturujú najmä vidiecku kultúru. Naopak, posilňuje sa úradnícka kontrola kultúrnych činností," koniec citátu. Nuž teda, kto vie trošku rátať, nech si zráta, o koľko sa pani kolegyňa Vášáryová pomýlila, resp. sekla. Neprišlo ani k odklonu od podpory viaczdrojového financovania, ani sa nestal istý finančný kolaps. Ale už slovo bolo povedané, už ho nikto nezoberie späť. Práve naopak, vznikajú nové a nové poplašné správy.

Pán Mikloš pred rokom na tomto mieste povedal i toto: "Dôkazom toho, že práve uskutočnené reformy sú dôvodom rýchleho rastu, je aj vývoj v iných krajinách, ako je napríklad Írsko alebo baltské krajiny, ktoré uskutočnili podobné reformy a tiež rastú rýchlo, práve tieto krajiny rastú dnes v Európe najrýchlejšie," koniec citátu.

Nuž, po roku treba dodať, že v citovaných štátoch sa aj najsilnejšie prejavujú dôsledky súčasnej globálnej ekonomickej krízy. Nedajboh, aby sme v tomto zmysle kopírovali trendy v Írsku či v baltských krajinách. Som presvedčený, že slovenská ekonomika je zdravšia a pevne dúfam, že je zdravšia a teda aj výhľad, že rezort kultúry dostane zdroje v plánovaných výškach.

Dámy a páni, vlani som na tomto mieste konštatoval. "Som rád, že návrh rozpočtu na rok 2008 konečne otáča trend, že namiesto toho, aby sme pokračovali v premene Slovenska na kultúrny secondhand, smerujeme zase k tomu, aby sa v našich kultúrnych ustanovizniach začalo opäť aj pracovať a tvoriť."

Myslím si, že predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 tento trend potvrdzuje a v rámci možností vytvára pre aktivity kultúrnych inštitúcií lepšie podmienky, ako to bolo vlani, predvlani a skutočne môžem ísť takto ďalej aj tých osem, deväť rokov dozadu. Nie ideálne, ale v porovnaní s výhľadom, ktorý predkladal parlamentu ešte pán Mikloš ako minister financií a predpokladal na rok 2009 nasmerovať do kultúry 3 mld. a 941 mil. Sk. Je to predsa len o citeľných 1,7 mld. viac. Ešte raz, pán minister Mikloš vtedy chcel dať do kultúry a predpokladal 3 mld. 941 mil. korún pre rok 2009.

Myslím, že aj z tohto je zreteľne cítiť, že pre túto vládu nie je prioritou predať novostavbu nejakého zanedbaného národného divadla, ale podporiť rozvoj slovenskej kultúry. A dúfam, že tento trend už nikto nikdy neotočí.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka - pani poslankyňa Vášáryová a Senko. Končím možnosť sa prihlásiť.

Máte slovo, pani poslankyňa.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega Jarjabek, ja vám ďakujem veľmi pekne za reklamu mojich blogov. Som veľmi potešená, že aj takí ľudia ako vy chodia na moje blogy. To je pre mňa naozaj veľká vzpruha a potešenie a ubezpečujem vás, že budem písať blogy aj naďalej, lebo naozaj je to veľmi povzbudzujúce.

Ale chcem znovu pripomenúť, pri všetkých vašich povinne optimistických slovách, ja tomu rozumiem, ste koaličný poslanec, musíte sa vyjadrovať veľmi optimisticky, ale dovolím si znovu povedať dve veci. Prvá vec, keď sa pozriete na predikciu rozpočtu ministerstva kultúry na roky 2010, 2011, tam máte sumu 3 miliardy a niečo. Takže, keď používate stále minulosť a minulosť a stále sa vraciate do minulosti, pozrite sa na budúcnosť, ktorú naplánoval dnešný minister kultúry.

A po druhé. Znovu opakujem, Slovensko za posledné dva, tri roky zažilo nebývalý hospodársky rast, ktorý, ako sa zdá, sa zase niekoľko rokov vôbec nebude opakovať a podiel výdavkov na kultúru cez ministerstvo kultúry k hrubému domácemu produktu poklesol aj v porovnaní s rokom 2006 o tri desatiny. Takže ja neviem, či toto budeme považovať za veľký, skutočný úspech, alebo nie. Ale som veľmi rada, že sa zhodneme na jednom, že rezort kultúry má stále málo. Ale to je normálne, keď hovoríme o rozpočte.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tiež si myslím, že rezort kultúry by vedel spotrebovať väčší objem finančných prostriedkov, ale ozaj treba podotknúť, že nárast finančných prostriedkov do rezortu je od roku 2006, kedy dnešné vládne zoskupenie prevzalo moc v štáte, evidentný. V porovnaní s rokom 2006 je nárast výdavkov v rezorte kultúry vyšší o 24 % a treba podotknúť ešte, že rok 2006 bol volebným a v rámci rozpočtu rezortu, tohto rezortu bol oproti predchádzajúcim rokom nárast umelým spôsobom nadhodnotený. Ak by sme porovnávali rozpočet k roku 2005 alebo 2004, tak percentuálne číslo by bolo oveľa vyššie.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek - vaša reakcia.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za obidve reakcie. K pani poslankyni Vášáryovej len toľko, pani poslankyňa, ja vám prajem skutočne veľmi veľa úspechov vo vašej práci v blogoch. Ja však okrem toho, že čítam vaše blogy, čítam aj tie reakcie, ktoré sú na tie blogy na internete a to už také celkom lichotivé pre vás nie je. Takže naozaj veľa úspechov. Ak hovoríte o minulosti, tak bez toho, aby človek hovoril o minulosti, nie je žiadna budúcnosť. A človek, keď má porovnávať isté parametre, tak sa od niečoho musí odraziť a v tejto chvíli sa je od čoho odraziť, preto ten váš minister financií prejavil absolútne jasný vzťah ku kultúre a ku všetkému, čo s tou kultúrou súvisí. A ja len dúfam, že tieto časy sa už nikdy nevrátia. Viete, v jednej operete, ktorá sa volá Čardášová princezná, sa hovorí, znovu sa vrátim k tomu, čo ste hovorili, že len ženy s minulosťou môžu mať nejakú budúcnosť, a preto vám želám všetko najlepšie. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy - pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa krátko dotknúť dvoch tém, ktoré sú v prerokovanej téme štátneho rozpočtu. Začnem netradične a netypicky od témy prostriedkov, ktoré mal štát a ktorými sa zaviazal ako členský štát Európskej únie prispieť na zvýšenie podielu peňazí vyčlenených na rozvojovú pomoc. Tak ako sa uvádza v reakcii platformy mimovládnych rozvojových organizácií, rozpočet Slovenskej republiky je dôkazom, že Slovensko nesplní tento svoj záväzok v tých horizontoch, ako sa zaviazal do roku 2010 a 2015. Napriek sľubom je už v rozpočte na rok 2009 vyčlenených veľmi málo finančných prostriedkov. Je to navýšenie len asi o 60 miliónov korún a pre roky 2010 a 2011 dokonca menej. Tu, Slovensko v týchto sumách už len vo V4 je na chvoste v porovnaní s krajinami ako Maďarsko, ktoré vyčleňuje, budem hovoriť tentokrát v korunách, ktoré vyčleňuje na tieto projekty 730 miliónov korún, Poľsko 528 miliónov korún, Slovensko len 166 miliónov korún a Česko vyčleňuje 1 miliardu a ešte plus navrhnú nejaké navýšenie cez zahraničný výbor.

Slovenská vláda schválila na rok 2009 sumu 227 miliónov korún, čo je skutočne veľmi nízky, nízky nárast. Myslím si, že v prepočte na to, akým spôsobom by sme sa mali podieľať, je to len kozmetická úprava. Nie je problém v hospodárskej kríze, ako sa snažíme dnes všetko zakryť krízou, ale je tu skôr problém v politickej vôli vyčleniť na túto pomoc viac prostriedkov. Raz sme sa vyhovárali v minulom roku na maastrichtské kritériá pri vstupe do eurozóny, teraz sa vyhovárame na finančnú krízu, ale nejakým kritériám, ktorými sme sa zaviazali ako štát Európskej únie, by sme sa mali podriadiť.

Tu chcem poukázať ale len vám, páni kolegovia, ktorí máte ešte ochotu počúvať, že je možné nájsť v rozpočte tieto prostriedky. Tak, ako už môj kolega predrečník včera hovoril, že v rezerve predsedu vlády máme stále viac a viac peňazí, myslím si, že v prílohe č. 6 môžeme z rezervy predsedu vlády zobrať 100 mil. Sk a pričleniť ich do kapitoly rezortu ministerstva zahraničných vecí, ktorým by sme prispeli na rozvojovú, oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 100 mil. Sk, je to len 3,3 mil. eur. Tým by sme sa aspoň čiastočne približovali ku kritériám, ktoré Slovenská republika je povinná splniť.

Vzhľadom na to, že som opozičný poslanec a keďže v radoch vládnej koalície je rozhodnuté, ako sa budete správať pri hlasovaní o rozpočte, konkrétny pozmeňujúci návrh nepodávam, ale verím, že buď minister alebo niektorý z vládnych poslancov si uvedomí túto zodpovednosť, pretože mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú v tejto oficiálnej rozvojovej pomoci, vám všetkým poslancom Národnej rady túto svoju požiadavku zaslali a sami ukážete, či máte politickú vôľu. To je jedna poznámka.

A druhá poznámka je len veľmi krátka k štátnemu rozpočtu ku kapitole zdravotníctva. Nebudem rozoberať kapitolu. Dosť sme o nej hovorili vo výbore pre zdravotníctvo a myslím si, že pánov poslancov a pánov ministrov tejto vlády a pána premiéra to ani nezaujíma. Ja sa len chcem opýtať, po tom, čo sme schválili zákon o zdravotných poisťovniach a znížili sme odvod za poistencov štátu na 4,9 %, v kapitole štátneho rozpočtu v kapitole rezortu zdravotníctva nám ostávajú neúčelovo viazané prostriedky vo výške zhruba 700 mil. Sk.

Ja netvrdím, že minister nemá dobrý úmysel hovoriť o národných programoch a o vybavení zdravotných zariadení, ale kto bude rozhodovať? Snáď štátny rozpočet a 700 mil. Sk pri finančnej kríze na Slovensku, keď sme sa tvárili včera pomerne populisticky alebo aspoň tí, ktorí ste hlasovali za znižovanie platov niektorých ústavných činiteľov, keď ušetríme možno ani nie 200 mil. Sk, ale 700 mil. Sk necháme na voľnú ruku jedného človeka jedného rezortu. Myslím si, že toto nie je vizitka tohto parlamentu.

A preto sa pýtam, či by nebolo správne, pán minister zdravotníctva, ktorý tu nie je, tieto prostriedky predložiť a schváliť v Národnej rade, ako ich budete používať a nenechať to na voľnú ruku netransparentnému zvýhodneniu pre zdravotnú starostlivosť v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Bežné, reálne dostupné zdravotnícke zariadenie pre bežného občana je zdravotnícke zariadenie regionálneho typu VÚC alebo obecného, alebo súkromného poskytovateľa. Pýtam sa: Z týchto prostriedkov dostane poskytovateľ aj takéhoto typu nejakú korunu, aby ste tie prostriedky tak, ako deklarujete, dali aj občanom Slovenskej republiky? Myslím si, že budeme v priebehu budúceho roka kontrolovať tieto prostriedky, pretože sa obávam, že sa ďalej prehlbuje netransparentné prerozdeľovanie medzi štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. A preto sa mi zdá, že je to nefér a je to neakceptovateľné, aby štátny rozpočet ako zákon, prvý zákon Slovenskej republiky hovoril o istých zdrojov, ktoré by mali tiecť do zdravotného poistenia a tým pre pacientov a poistencov, aj poistencov štátu a zdravotníckych zariadení sa kdesi rozplynú v rozhodnutí jednej osoby, prípadne nejakej skupiny ľudí.

Aj z tohto dôvodu tak, ako sa bude hospodáriť, alebo ako je pripravený rozpočet ministerstva zdravotníctva, Kresťanskodemokratické hnutie aj vzhľadom na túto kapitolu a celkový rozpočet nebude hlasovať o tomto návrhu rozpočtu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)