P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Richter. Končím možnosť sa prihlásiť.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem by som trošku reagovať na pána poslanca, na jeho vystúpenie, ktoré sa týkalo hlavne istej analýzy rozpočtu ministerstva obrany.

Treba povedať, že s mnohými vecami sa dá súhlasiť, ktoré pomenoval. Celkom iste aj pán minister by bol rád, keď by vo viacerých kapitolách mal ďaleko väčšie objemy finančných prostriedkov, ktoré by mohol realizovať. Ale myslím si, že pán poslanec zabudol povedať jednu najzákladnejšiu, a to hlavne politickú vec, ktorú pokladám za veľmi dôležitú. A síce, aj napriek problémom, nedostatkom je tam istý trend, ktorý dáva všetky základné predpoklady na to, aby ten rozpočet zodpovedal súčasným, nazval by som ich reálnym zdrojovým možnostiam ekonomiky Slovenskej republiky aj vzhľadom na ten vývoj, ktorý sa predpokladá, ale čo je najdôležitejšie, ten rozpočet je taký, že na základe neho sa dajú zabezpečiť všetky úlohy, ktoré sú vytýčené v programovom vyhlásení vlády pre rezort obrany a čo je najdôležitejšie, aj napĺňanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Možno v niektorých oblastiach, tak ako začali na ministerstve obrany v minulom roku z hľadiska stavu pracovníkov, bude treba pokračovať aj v ozbrojených zložkách a som presvedčený, že aj vnútornou obnovou prostriedkov si dokážu tie prostriedky zabezpečiť tak, aby vedeli lepšie vyzbrojiť našich príslušníkov na misiách. Jednoducho, aby ministerstvo naplnilo tie úlohy, ktoré pre rok 2009 má plánované. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, reakcia.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za pripomienku pánovi poslancovi. Myslím si, že to bolo konštatovanie len v takej filozofickej rovine, pretože, samozrejme, čas ukáže, ako sa budú realizovať plány v najbližšom období, pretože ja si myslím, že sú ohrozené aj krátkodobé úlohy, aj úlohy z pohľadu dlhodobého. Veď napríklad o nákupe lietadiel, dopravných lietadiel sa už dlhšie rozpráva. Zdá sa mi, že asi tento cieľ nebude naplnený. A takisto, keď som hovoril aj o tom, že v roku 2010 bude až 90 % pozemnej techniky po lehote životnosti. No, ako si pripravíme takú pôdu, respektíve ministerstvo obrany, že jednoducho bude môcť istým spôsobom naprávať tento stav. Tak nebude to nejako tvrdenie proti tvrdeniu, ale myslím si, že realita nám skutočne ukáže, ako sa ďalej bude stav v ozbrojených silách vyvíjať. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Záhumenský do rozpravy.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, zdá sa mi, že v tomto roku prišlo k určitému obratu v postoji k rozpočtu a k diskusii o rozpočte, lebo pri všetkých tých vystúpeniach som nezaznamenal ešte žiadnu kritiku podpory pre poľnohospodárstvo.

Po minulé roky sme boli neustále svedkami útokov všetkých opozičných politikov a predtým vládnej koalície, akým hrozným spôsobom sa vlastne prejedajú peniaze v poľnohospodárstve a ako zmysluplnejšie sa dajú využiť a tentoraz ma prekvapil milo aj pán poslanec Mikloš, ktorý bol tvrdým kritikom vždy poľnohospodárov, že akýmsi spôsobom obišiel pôdohospodárstvo.

Vôbec nekritizuje to, že sa navyšujú zdroje na priame platby. Myslím si, že si asi uvedomila súčasná opozícia, že jej politika voči poľnohospodárstvu v minulých rokoch bola nespravodlivá a nielenže nespravodlivá, ale likvidačná a že dopady tejto politiky vlastne majú aj určitý dosah na súčasnú najvážnejšiu krízu, ktorá sa za posledných 20 rokov v poľnohospodárstve vyskytuje.

Ak dovolíte, ja by som svoje vystúpenie venoval poľnohospodárstvu a dotáciám ako takým, lebo Slovenská republika sa stala členom NATO, stala sa členom Európskej únie, táto vláda vynaložila obrovské úsilie, aby sa Slovensko stalo členom schengenského priestoru, zrušili sa víza do Spojených štátov, onedlho zavedieme spoločnú menu euro. Čiže môžem povedať, že Slovensko sa stalo súčasťou najsilnejšieho svetového elitného klubu, ktorým je Európska únia a občania Slovenska sa stali plnohodnotnými členmi tohto spoločenstva až na poľnohospodárov. Poľnohospodári ešte budú musieť bojovať za svoje rovnoprávne postavenie v tomto elitnom klube a myslím si, že ešte bude treba vynaložiť veľa úsilia na to, aby aj poľnohospodári si mohli povedať, že sme rovnoprávnymi členmi tohto najsilnejšieho zoskupenia.

Európska únia asi ale a najmä európska pätnástka si chráni záujmy svojich farmárov a aj pri vstupe do Európske únie, keď navrhla, že prvý rok dostanú nové členské krajiny len 25 % podpory z krajín pôvodnej európskej pätnástky, tak vtedy Poľsko povedalo, že svojim farmárom doplatí podporu do výšky 100 %. Onedlho nato prišla Európska únia s ďalším usmernením, ktorým povedala, že je možné, aby nové členské krajiny doplatili maximálne do výšky 30 %, aby sa v žiadnom prípade nestalo to, že by nové členské krajiny dostali rovnakú podporu, v úvodzovkách rovnakú podporu ako pôvodní farmári v európskej pätnástke.

Často sa najmä v médiách, ale aj v minulosti mnohí politici, ale aj v súčasnosti diskutuje o tom, akým neefektívnym spôsobom vlastne sú investované peniaze pre poľnohospodárov. Účelovo sú podsúvané rôzne vyjadrenia analytikov, ekonómov, bankárov, že by bolo rozumnejšie tie peniaze využiť niekde inde. Často je porovnávané, koľko peňazí ide na jednu ošípanú, koľko peňazí ide do zdravotníctva, koľko peňazí ide na jedno dieťa, koľko peňazí ide na dojčiacu kravu, čo sú absolútne diametrálne rozdielne veličiny a vôbec sa nedajú porovnávať a myslím si, že slovenským poľnohospodárom nejde o nič iné, len aby sa vyrovnali podmienky.

A ak dovolíte, o týchto podmienkach a o európskej podpore, o európskych dotáciách budem chvíľku rozprávať, aby bolo jasné, čo vlastne znamenajú dotácie v poľnohospodárstve v Európe a v akom postavení sa nachádzajú slovenskí poľnohospodári.

Predtým by som možno citoval ešte jeden výrok analytika INESS Radovana Ďurana, ktorý v článku Farmári si vylobovali podporu v denníku SME uviedol. "Riziko podnikania by malo byť obsiahnuté už v cenách základnej suroviny." Čo je pravdivá téza, ale vôbec neplatí pre poľnohospodárstvo. Pokračujem. "Ak producenti nedokážu svojimi cenami konkurovať dovozom, z ekonomického hľadiska dochádza pri podpore takejto produkcie k neefektívnemu využívaniu zdrojov."

Takéto tézy sú často účelovo podsúvané, ba dokonca ma prekvapila nedávno zverejnená informácia, že dokonca pán Sulík zakladal stranu, novú politickú stranu, kde som sa dočítal z médií, že má dva také hlavné body svojho programu. Jedným je zníženie rovnej dane a druhým bodom je zrušenie dotácií do poľnohospodárstva. Nedočítal som sa, či na Slovensku, alebo v Európskej únii. Ak na Slovensku, tak neviem, či to hovorí z nevedomosti a všetci tí, ktorí hovoria, že treba dotácie zrušiť na Slovensku, či to hovoria z nevedomosti. Už pani Thatcherová povedala, že nevedomosť je blaženosť, alebo to hovorí úmyselne. Úmyselne s cieľom zlikvidovať tento sektor na Slovensku, a ak to niekto hovorí úmyselne s cieľom poškodiť záujmy Slovenskej republiky a záujmy občanov, myslím si, že to je minimálne poľutovaniahodné.

Pár informácií o tom, ako sa vyvíjajú, alebo aké sú dotácie pre poľnohospodárov v porovnaní so slovenskými farmármi. Kým európska pätnástka v minulom roku dostala na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy 343 eur, európska dvadsaťsedmička 276 eur, tak Slovenská republika len 147. Hlboko, hlboko pod priemerom Európskej únie. A keď to porovnáme s tými najlepšími krajinami, ako je Malta 1960 eur, to sa vôbec nedá porovnávať. Ale zoberme si len okolité krajiny. Rakúsko. Dunaj iba delí slovenských a rakúskych farmárov, ktorí dávajú obilie do toho istého mlyna, mlieko do tej istej mliekarne, mäso do tej istej porážkarne.

Podpora rakúskych farmárov je 539 eur na hektár, nemeckých farmárov 375 eur na hektár, Čechov, donedávna v spoločnom štáte 241 eur na hektár, Maďarsko 170, Poľsko 151 a Slovensko je na chvoste so 147 eurami na hektár. Bolo to len 53 % priemeru európskej pätnástky.

Ukázal by som vám dva grafy a ukážem vám ich iba vizuálne. Nerobil som to cez počítač, kde vidno, aký je vývoj, alebo ako sa poskytujú agrárne výdavky z rozpočtu Európskej únie bez národných platieb na hektár poľnohospodárskej pôdy. Tu sa nachádza Slovensko, tu je vývoj iných krajín, čiže Slovensko je úplne na chvoste, koľko dostáva na hektár a to isté je ešte v horšej podobe aj na obyvateľa v Európskej únii. Najlepšie krajiny, Slovensko na chvoste. Toto je bez národných doplatkov. To znamená, že to je to, čo si jednotlivé krajiny vylobovali pri vstupe do Európskej únie. Tu musím povedať, že aj slovenskí farmári mohli dostávať oveľa viac z rozpočtu bez toho, aby Slovensko bolo nútené odvádzať čo i len o jeden cent viacej do Európskej únie, do spoločného rozpočtu Európskej únie.

Musím povedať, že takzvaný historický princíp sme nevyužili a za minulých vlád pána Dzurindu sa trestuhodne premrhal čas, keď sa Slovensko malo pripraviť na vstup do Európskej únie, keď malo vytvoriť také podmienky, aby naše platby z Európskej únie boli podstatne vyššie a aby tieto peniaze mohli slúžiť Slovensku.

Minulá vláda alebo minulé vlády obetovali slovenských poľnohospodárov, keď sa vyjednávalo o podmienkach vstupu do Európskej únie. Nijakým spôsobom nebojovali za lepšie podmienky. Myslím si, že s cieľom zlikvidovať tento sektor, lebo vidiek je pre nich asi nezaujímavý a treba si stále pripomínať, že Slovensko je vidiecka krajina a väčšina ľudí na Slovensku stále žije vo vidieckom priestore.

A keď som sa spýtal, ctené dámy a vážení páni, kto z nás nemá roľníckych predkov? Keď nie rodičov, starých rodičov, tak minimálne prastarých rodičov. Slovensko historicky bola agrárna krajina a agrárnou krajinou aj zostane napriek tomu, že dneska vyrábame najviac automobilov na jedného obyvateľa.

Slovensko každoročne odvádza do európskeho rozpočtu určitý balík, ktorý máme predpísaný pre rok 2008, t. j. 20,3 miliardy eur, pre rok 2009 to bude 721,6 miliardy Sk. To znamená, že z týchto peňazí práve poľnohospodárstvo, kde až 50 % rozpočtu Európskej únie práve ide do poľnohospodárstva, mohli naši farmári dostať viac a mohli byť podstatne viac konkurencieschopní a vlastne mohli podstatne lepšie využívať potenciál Slovenska na produkciu potravín, na zveľaďovanie vidieckeho obyvateľstva, na zlepšovanie životných podmienok pre ľudí žijúcich na vidieku.

Takzvaný historický princíp priniesol to, že Slovensko si vyjednalo iba 4,06 tony na hektár, takzvaný úrodový koeficient, od ktorého sa odvíjali vlastne dotácie a prepočítavajú sa, koľko vlastne dostávame priamo z rozpočtu Európskej únie. Keby sme boli aspoň takí usilovní ako Maďarská republika, ktorá si vyrokovala 4,73, z čoho sa vypočítavali dotácie, čo je o 16 % viac, tak do slovenského rozpočtu a pre slovenských farmárov by prišlo o 59 miliónov eur viac bez toho, aby Slovensko odvádzalo čo i len jeden cent navyše do rozpočtu Európskej únie.

Slovinsko bolo najusilovnejšie zo všetkých krajín. Vylobovalo si alebo vytvorilo si podmienky na to, aby mali úrodový koeficient až 5,2 a jediní boli schopní zaviesť plný IACS a hneď priame platby dosiahli úroveň 80 % pôvodných krajín európskej pätnástky. To je ukážka príkladu, ako jednotlivé vlády bojovali za svojich farmárov, za svoje krajiny, keď vstupovali do Európskej únie a keď vytvárali podmienky na to, o koľko zdrojov budú môcť z Európskej únie čerpať.

Dotácie a výška dotácií nie je rozhodujúca, aj keď do značnej miery ovplyvňuje vývoj a konkurencieschopnosť v tomto sektore a, bohužiaľ, Európska únia je deformovaná dotáciami. Celý poľnohospodársky svet je deformovaný dotáciami. Na druhej strane to ale zasa stabilizuje tento sektor.

Je potrebné hovoriť aj o efektívnosti vynaložených dotácií. Treba povedať, že slovenskí poľnohospodári nemali veľké šťastie v minulosti na ministrov, ktorí nie veľmi dbali na efektívnosť vynaložených prostriedkov. Pokiaľ by aj zdroje, ktoré boli alokované do tohto rezortu, boli podstatne efektívnejšie využité, Slovensko by bolo lepšie pripravené na vstup do Európskej únie a od toho sa odvíja aj to, že historický princíp mohol byť pre Slovensko podstatne efektívnejší.

Kedy sa vlastne v Európskej únii zaviedli dotácie? Dotácie sa zaviedli po druhej svetovej vojne, keď v Európe bol hlad. Ctené dámy a vážení páni, keď v Európe bol hlad, keď v Európe neboli potraviny, keď si najvyšší predstavitelia najvyspelejších krajín alebo najväčších krajín povedali, že nikdy nemôže byť situácia taká, aby Európa hladovala, že musí vytvoriť taký systém pre poľnohospodárstvo, aby aj v najhoršom krízovom roku bolo v Európe dosť potravín. Dneska sa javí byť relatívny prebytok potravín, hovorím relatívny prebytok, lebo svet hladuje. Na svete hladujú stámilióny ľudí a desiatky miliónov ľudí ročne zomierajú od hladu.

Ale keď sa pozrieme na poľnohospodárstvo, je to ekonomický rezort a ja nevidím rozdiel medzi ekonomickým rezortom, ako je stavebníctvo, priemysel či chemický, alebo strojársky, alebo bankový sektor, ktorý sa musí takisto správať ekonomicky, ale platí takých päť odlišností, ktoré poľnohospodárstvo stavajú trošku do inej roviny. Ak dovolíte, ja vám tých päť odlišností poviem.

Prvá je tá, že poľnohospodárstvo je vysoko závislé od počasia. Poľnohospodár, keď dneska seje repku alebo pšenicu, oziminy nevie, aké bude počasie do žatvy, nevie, či bude sucho, alebo mokro, či úrodu zoberie, alebo sa mu neurodí nič. Čiže má obrovský rizikový faktor počasia, s ktorým, bohužiaľ, musí kalkulovať, ale nevie ho ovplyvniť. Nevie ho žiadnym spôsobom ovplyvniť, nevie ho zmeniť. To znamená, že faktor počasia je významným faktorom, ktorý môže znamenať obrovské výkyvy na ponuku alebo výrobu potravín a samozrejmá vec aj na výkyvy ceny.

Boli sme práve svedkami za posledné dva roky, keď minulý rok bol vysoko neúrodný, keď ceny astronomicky vyleteli hore a hneď ďalší rok je vysoko úrodný a ceny astronomicky zleteli dole. Hlboko pod výrobné náklady. Pokiaľ by tu nebol mechanizmus, ktorý by sanoval tieto výkyvy, tak by to malo fatálne dopady na ceny potravín a na stabilitu výroby potravín.

Druhým takým kritériom je doba obratu kapitálu. V žiadnom inom sektore sa tak dlho neotáča vložená koruna ako v poľnohospodárstve. V rastlinnej výrobe to je jeden rok, v živočíšnej výrobe, povedzme, pri výrobe mlieka to sú minimálne 3 až 4 roky. Vložená koruna do sektora mlieka sa vracia až po štyroch rokoch a v lesníctve to je až sto rokov. Dneska zasadený strom prináša úrodu až po sto rokoch. To znamená, že investované peniaze do tohto sektora sa veľmi dlho obracajú. Žiadny iný sektor také dlhé obrátky kapitálu nemá.

Ďalšou takou odlišnosťou je, že poľnohospodár potrebuje veľké množstvo majetku na relatívne malý objem výroby. Keď si predstavíme v obchode škatuľku mlieka, tak si neuvedomujeme vlastne, čo za tým je. Ak chce poľnohospodár vyrobiť liter mlieka, musí mať maštaľ, kde ustajní dojnice, musí mať technológiu, aby nejakým spôsobom mohol tie dojnice ošetrovať. Musí mať dojáreň, musí mať chladič na mlieko, musí mať mobilnú mechanizáciu, nejaký kŕmny voz, nejaký nakladač, musí mať ďalšiu mechanizáciu. Potrebuje vyrobiť objemové krmivá. Musí mať traktory, kosačky, zhrňovače, rezačky, musí mať postavené silážne žľaby, musí mať doriešenú hnojnú koncovku, musí mať hnojné veže. To všetko sú obrovské prostriedky, ktoré musí každý poľnohospodár mať na to, aby vyrobil liter mlieka alebo pár litrov mlieka.

Pre orientáciu. Farma, kde je asi sto kusov kráv, má hodnotu majetku asi 60 až 70 miliónov. Čiže obrovské množstvo majetku potrebného na to, aby poľnohospodár vyrobil relatívne malú výrobu. O Amerike sa hovorí taká poviedka, že farmár je bohatý až po smrti. Lebo počas celého života investuje svoje peniaze na obnovu a údržbu svojich budov a svojich strojov, a keď zomrie, tak jeho deti predajú farmu a tie sú bohaté. Nepoznám farmára, ktorý by bol bohatý za svojho života.

Ďalším takým kritériom je deformácia trhu dotáciami, ochrannými clami, nariadeniami Európskej komisie, ktoré nie sú len v Európskej únii, ale sú na celom svete. Amerika dotuje oveľa viac svojich poľnohospodárov ako dotuje Európa. Vidíme, čo sa deje v Rusku, aké obrovské dotácie dáva Ruská federácia do poľnohospodárstva práve preto, aby znížila dovozy potravín, aby podporila svoj vidiek, podporila ľudí, ktorí môžu pracovať v poľnohospodárstve a využila potenciál svojej krajiny.

A také posledné menšie kritérium je postavenie farmára, spracovateľa a obchodníka. Nepoznám sektor, ktorý by bol taký závislý a v takom područí obchodných reťazcov, ako práve sú poľnohospodári a spracovatelia. To je päť alebo šesť odlišností, ktoré odlišujú tento ekonomický rezort od ostatných rezortov, a preto vlastne, aby sa zastabilizoval tento sektor, Európska únia a svet podporuje svojich farmárov a dneska vlastne nesúťažia farmári medzi sebou, ale súťažia v ekonomike jednotlivých krajín alebo ekonomiky jednotlivých systémov.

Minulý týždeň vo štvrtok sa konalo v Bruseli rokovanie Rady ministrov a Európskej komisie, kde sa prehodnocovala takzvaná spoločná poľnohospodárska politika, kde pani komisárka to nazvala zdravotnou prehliadkou, kde sme sa nádejali, že snáď svitne na možnosť zrovnoprávňovania postavenia farmárov a že sa postupne bude historický princíp odbúravať a že sa nebudú tvoriť zvýhodňovania pre staré krajiny a nové krajiny.

Európska komisia prvýkrát priznala, že je možné poskytnúť novým členským štátom Európskej únie dodatočné zdroje a zároveň sa zaviazala aj podrobne preskúmať možnosti vývoja systému priamych platieb v Európskej únii s cieľom riešiť otázku práve rozdielnej úrovne priamych platieb medzi členskými krajinami Európskej únie, to znamená takzvaný historický princíp. Dalo by sa povedať, že ide o historický moment. Z tohto pohľadu áno, ide prvýkrát, kde Európska únia povedala, že je možné hovoriť o tom, že skutočne sú rozdielne podmienky v jednotlivých krajinách, z tohto pohľadu to je historický moment. Ale treba povedať, že hneď na tomto istom rokovaní sa nezrovnoprávňovali podmienky, ale sa opäť vytvoril princíp, keď niektoré krajiny sú rovnejšie ako iné.

Napríklad na tomto zasadnutí poskytla novým členským štátom obálku v objeme 90 miliónov eur, čo je zhruba 1 % navýšenia pre nové krajiny, pre Slovensko to predstavuje asi 3,8 milióna eur, kým starým členským krajinám umožnila použiť až 4 % nečerpaných zdrojov v rámci priamych platieb na financovanie osobitných opatrení a rozvoj vidieka, čo je podstatne, podstatne viac v starých krajinách európskej pätnástky ako v nových krajinách, ktoré pristúpili do Európskej únie. Nové krajiny vlastne dostali obálku 90 miliónov eur, čo zhruba predstavuje zrušenú obálku na podporu energetických plodín.

Celá zdravotná prehliadka aj takzvaná progresívna modulácia vlastne zdá sa mi, akoby sa európska pätnástka snažila nájsť priestor, ako zvýšiť konkurenciu malých fariem oproti veľkým farmám. Ako nájsť priestor na konkurenciu starých krajín európskej pätnástky voči novým krajinám, kde väčšinou sú veľké farmy. Tam smeruje vlastne progresívna modulácia a myslím si, že táto cesta je veľmi zlá. Som osobne presvedčený, že Európska únia bude musieť prehodnotiť svoju poľnohospodársku politiku a že bude musieť viac podporovať konkurencieschopnosť, lebo Európske poľnohospodárstvo hlboko zaostáva za svetovým poľnohospodárstvom, za Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, a ak sa prejaví úroveň podpory v Rusku a Ukrajine, tak bude mať Európa čo robiť, aby európski farmári pri takomto spôsobe podpory, plošnej podpory nevýroby bola schopná obstáť na svetovom trhu.

Systém, ktorý zaviedla Európska únia, takzvané odpojenie platby od produkcie, je veľmi nevýhodný pre nové členské krajiny. Prečo je len pre nové členské krajiny nevýhodný? Nové členské krajiny zaznamenali 40 rokov komunizmu, keď ľudia stratili vzťah k pôde. Myslím si, že si uvedomíme, aký je dôležitý vzťah k pôde až vtedy, keď ju úplne stratíme. Keď slovenská pôda buď bude zastavená logistickými centrami, alebo bude vlastnená občanmi Európskej únie, ale nie občanmi Slovenskej republiky, čiže staneme sa bezzemkami vo vlastnej krajine.

Tým, že 40 rokov komunizmu naučilo slovenských farmárov neefektívne hospodáriť znamená, že na Slovensku do dneska je podstatne horšia chovateľská, pestovateľská úroveň, ako je v starých krajinách, a ak sa zaviedol princíp podpory na plochu, to znamená, že tí farmári, ktorí neboli pritlačení ekonomickými nástrojmi ministerstvami v minulom období, aby zefektívňovali svoju výrobu a reštrukturalizovali výrobu, aby racionalizovali svoju výrobu, odchádzajú od produkcie, sme svedkami prudkých poklesov stavov ošípaných, stavov hovädzieho dobytka, zatrávňovaním plôch, znižovaním výroby a sme svedkami prudkého nárastu dovozu potravín, ktoré sme bez problémov kedysi vyrábali.

Pričom staré krajiny sú rodinné farmy alebo aj väčšie farmy, ktoré majú skutočne nepretržitú kontinuitu niekoľko generácií a je úplne jedno tomu farmárovi, či dostáva dotáciu priamo na liter mlieka, alebo na dojnicu, alebo ju dostáva na plochu, alebo na farmu, on sa svojej produkcie nevzdá, lebo na jednej strane to vie robiť, má vyššiu chovateľskú úroveň, ale na druhej strane je naviazaný aj citovo k tej farme a jednoducho farmársky stav je určitý stav, kde farmári sú hrdí na to, že sú farmári a s ľútosťou musím povedať, že na Slovensku, bohužiaľ, mnohí pracovníci v poľnohospodárstve sú pracovníkmi v poľnohospodárstve a ten vzťah k pôde sa stratil. Treba ale vytvárať priestor na to, aby sme obnovili vzťah k pôde a vysoko si vážim prácu obrovského množstva ľudí, ktorí stále zostali pracovať na pôde, pracovať so zvieratami a stále produkujú potraviny a využívajú, vypĺňajú priestor vo vidieckych oblastiach.

Nevýroba na Slovensku sa prejavila v obrovskom salde zahraničného obchodu z agrárnych komodít. V roku 2007 dosiahlo hodnotu až 24,7 miliardy Sk. Za prvý polrok tohto roka dosiahlo záporné saldo z agrárnych komodít 15,1 miliardy. V mnohých prípadoch ide o výrobky, ktoré sme predtým vyrábali a teraz ich dovážame. Ako príklad uvediem napríklad bravčové mäso, vlani sme doviezli za 4 miliardy korún. Za 4 miliardy korún. Len v prvom polroku tohto roku sme ho doviezli za 2,9 miliardy, to znamená, je to ďalšie prehlbovanie sa schodku obchodnej bilancie.

Dovážame dotované víno z európskej pätnástky, najmä z európskej pätnástky v hodnote 800 miliónov korún, jablká 700 miliónov korún a mohol by som pokračovať, čo všetko sme kedysi vyrábali, kde všade sme zamestnávali ľudí, kde všade sme využívali potenciál, ktorý v tejto krajine je a čo všetko sme zdevastovali a opustili. Myslím si, že do veľkej miery sa pod túto devastáciu podpísalo osem rokov Dzurindových vlád, kde likvidácia živočíšnej výroby a likvidácia intenzívnej výroby, ktorá zamestnáva vlastne ľudí a tvorí vyššiu pridanú hodnotu a prejavuje sa aj v salde zahraničného obchodu.

Z dovozu poľnohospodárskych výrobkov predstavoval dovoz nahraditeľných poľnohospodárskych výrobkov takmer 70 %. Sedemdesiat percent výrobkov, ktoré dovážame, bez problémov môžeme na Slovensku vyrábať, ak využijeme potenciál tejto krajiny. A až 84 % je to z potravinárskych výrobkov, ktoré by sme mohli doma spracovávať a ponúkať na našom trhu.

Celková obchodná bilancia za prvých deväť mesiacov v roku 2008 dosiahla zápornú hodnotu 2,8 miliardy. Celá krajina má zápornú hodnotu 2,8 miliardy, z toho len poľnohospodárstvo má 15,1. Mínus 15,1. To znamená, že ak by poľnohospodárstvo nezaťažovalo obchodnú bilanciu takýmto pasívnym saldom, Slovensko mohlo byť vysoko v aktívnej obchodnej bilancii.

Nedávno sa objavila kritika v médiách ministra Becíka, keď povedal, že doma aj drahšie vyrobená potravina je lacnejšia ako tá, ktorá je z dovozu zo zahraničia. No predsa v doma vyrobenom mlieku, vajíčku alebo jablku či víne je pridaná hodnota v podobe zamestnanosti, v podobe obrobenej krajiny. Spoločnosť nestráca pri takejto výrobe nič. Naopak získava. Získava daň z pozemkov, spotrebnej dane, z uhľovodíkových palív, mzdy, odvody, osídlenie vidieka a získava kultúrnu krajinu.

Likvidácia produkcie na Slovensku znamená vlastne zvyšovanie produkcie v zahraničí. Ako príklad môžem uviesť cukor. Na Slovensku sme zlikvidovali cukrovary, zlikvidovali sme produkciu cukrovej repy a vo Francúzsku výroba cukru stúpla. Na Slovensku likvidujeme produkciu mlieka a v tejto kríze, keď sa mliekarenský sektor nachádza v najväčšej kríze, keď cena mlieka padla vysoko pod výrobné náklady, vo Francúzsku, ktoré má podstatne vyššie náklady na výrobu mlieka, ako majú slovenskí farmári, produkcia mlieka stúpla o 4 %. Je to spôsobené len a len rozdielnou podporou európskych farmárov a slovenských farmárov.

Slovenskí poľnohospodári a ja osobne som nikdy neloboval za to, aby sme dostávali dotácie. Slovensku nutne chýba rovnosť šancí. Slovensko potrebuje mať rovnaké podmienky, ako majú všetci farmári v Európskej únii. Ja sa plne prihlásim k tomu, aby sme úplne zrušili dotácie do poľnohospodárstva v celej Európskej únii. Podotýkam, je to nutné urobiť v celej Európskej únii, lebo ak to bude len na Slovensku, to znamená absolútnu likvidáciu slovenského poľnohospodárstva. Len v európskom priestore sme na jednotnom trhu. Áno, som za to, aby sme zrušili dotácie v celej Európskej únii. Samozrejmá vec, musia platiť tri zásadné podmienky. Keďže nielen Európa dotuje, ale dotuje celý svet svojich poľnohospodárov, a ak nechceme zruinovať aj európske poľnohospodárstvo, tak by sme museli zaviesť akúsi subvenčnú daň alebo clo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec, ja poprosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu kolegu. Kto nechce počúvať, môže ísť mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pokračujte.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Aby bolo zavedené subvenčné clo pre tie krajiny, ktoré budú podporovať svojich farmárov a aby dotované potraviny nemohli likvidovať európskych farmárov. Takisto je potrebné zaviesť environmentálne clo voči tým krajinám, kde sa nedodržujú žiadne zásady ochrany životného prostredia. Európa vynakladá veľké prostriedky na ochranu životného prostredia, ktoré zaťažujú výrobu obrovským množstvom odpisov. Ak by sme nezaviedli environmentálne clo, tak nás najmä Latinská Amerika, ale aj Severná Amerika, kde sú podstatne nižšie štandardy ochrany pôdy, spodných vôd, ovzdušia a tieto potraviny sú podstatne lacnejšie vyrábané aj z tohto titulu, by určite veľmi negatívne vplývali na európske poľnohospodárstvo.

Ale na druhej strane by sme mohli vlastne vyhovieť aj WTO a vyhovieť chudobným krajinám, mohli by sme otvoriť trh, keďže by tu nebolo žiadne clo pre iné krajiny z Afriky alebo z rozvojových krajín a postupne by sme, tak ako by sa vzmáhali, by sme im mohli pridávať, a to, že musia chrániť životné prostredie a že ak nie, tak tam bude zavedené environmentálne clo. Čiže je to nástroj na to, aby sme aj tieto rozvojové krajiny, aby sme im pomohli, aby mohli uplatniť svoje výrobky na európskom trhu a na druhej strane postupne by museli takisto vynakladať určité prostriedky na ochranu životného prostredia.

A tretia veľmi dôležitá podmienka je, že vlastne žiadna krajina by nemohla subvencovať svojich farmárov z národných zdrojov. Usilujú sa o to krajiny, ktoré sú čistými platcami do Európskej únie, ako je Anglicko, Holandsko, Nemecko, hlavne západné časti, kde odvádzajú oveľa viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho čerpajú, a tým pádom, ak by neboli subvencie, boli by nižšie odvody a mohli by podstatne viac vynaložiť svojich prostriedkov pre svojich farmárov. Podstatne viac ako dostávajú z rozpočtu Európskej únie. Tam by absolútne súťažili ekonomiky a myslím si, že slovenskí poľnohospodári by nemali žiadnu šancu na to, aby v takomto prostredí prežili. Ale ak má byť rovnosť šancí, tak jednoducho treba zrušiť dotácie aj z národných zdrojov.

A čo si myslím, že by bolo potrebné, aby sa odpojili dotácie pre poľnohospodárstvo od podpory na údržbu krajiny. Aby bolo jasné vlastne, koľko zdrojov ide do poľnohospodárstva a koľko zdrojov ide preto, aby krajina bola kultúrna, aby bola obrobená, aby sa obrábali aj tie pozemky, ktoré neprinášajú ekonomický efekt, aby sa mohol rozvíjať turizmus, športové aktivity, aby Slovensko vyzeralo tak, že je to krajina, v ktorej sa oplatí žiť. Toľko asi k dotáciám.

Pár slov k samotnému rozpočtu. Pre rok 2009 sú dotácie pre poľnohospodárstvo, alebo je rozpočet pre poľnohospodárstvo vo výške 28,6 miliardy korún, to je 949 miliónov eur. Z bruselských peňazí z tohto rozpočtu ide do poľnohospodárstva 533 miliárd eur. Celková kapitola poľnohospodárstva predstavuje 6,7 % z rozpočtu Slovenskej republiky, ale len 2,9 % z národných zdrojov.

Priame platby, ktoré sú často kritizované v tomto roku dosiahnu 90 % priemeru európskej pätnástky, za čo musím poďakovať vláde a ministrovi financií, že si uvedomujú význam tohto sektora a že neplytvajú zdrojmi, ak podporujú vidiek a podporujú farmárov, ktorým len dorovnávajú alebo nejakým spôsobom zvyšujú konkurencieschopnosť. Ono sa často prezentuje aj v médiách, či dotácie zvyšujú konkurencieschopnosť. Ak to vytrhneme z kontextu, tak nie, ale dotácie určite vyrovnávajú podmienky. A o ničom inom nehovorím, len o tom, aby sa vyrovnávali podmienky medzi jednotlivými krajinami. Čiže priame platby predstavujú 394 miliónov eur, je to 90 % priemeru v Európskej únii, ale ak zahrnieme do toho historický princíp, tak to nie je 90 % Európskej únie.

V minulom roku farmári dostali 80 % priemeru Európskej únie, ale v prepočte po zarátaní takzvaného historického princípu, to znamená za rozdielnych podmienok, ktoré si vylobovali jednotlivé krajiny, keď vstupovali do Európskej únie, to znamenalo pre slovenských poľnohospodárov len 53 %. Nie 80, len 53 %.

Doplatok k priamym platbám je v maximálnej výške, čo predstavuje 30 %, čo nám Európska únia vlastne umožnila, a to predstavuje sumu 102 miliónov eur, čo je len 0,9 % z národných zdrojov, ktoré idú z rozpočtu Slovenskej republiky, 0,9 %, a 0,9 % vyvolalo takú hystériu, že dokonca tu vznikla politická strana, ktorá si dáva do svojho programu zrušenie dotácií do poľnohospodárstva, 0,9 %. Tých 0,9 % ale umožní poľnohospodárom nielen prežiť, ale využiť ďalšie zdroje, ktoré sú v pláne rozvoja vidieka, v programe rozvoja vidieka na zvyšovanie konkurencieschopnosti, a pokiaľ by poľnohospodári mali problémy len prežiť, neboli by schopní vyčerpať zdroje z programu rozvoja vidieka.

Pri dnešnej kríze, v ktorej sa poľnohospodárstvo nachádza napriek tomu, že podniky si podali projekty, majú dostatok bodov na to, aby boli úspešní v projektoch, sa niektorí odhlasujú, lebo nie sú schopní dofinancovať 60 % z vlastných zdrojov a z bankových zdrojov. To znamená, že ak by ešte boli nižšie priame platby, ako vlastne sú možné, tak by to nielen znamenalo likvidáciu z hľadiska prežitia tých fariem, ale aj zabitie možnej budúcej konkurencieschopnosti obstátia na európskom trhu.

Štátna pomoc sa zvýšila v tomto roku o 25,9 milióna eur, čo je v celkovej hodnote 33 miliónov eur, čiže zhruba 990 miliónov korún. Navýšenie štátnej pomoci je v prvom rade orientované na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesov, najmä ihličnatých lesov, kde vieme dobre, akým spôsobom šarapatí podkôrna kalamita alebo podkôrnikový hmyz tým, že sa zanedbala ochrana ihličnatých lesov, dneska sa musia vynaložiť podstatne väčšie prostriedky na to, aby sme uchránili nielen Tatry, ale aj ostatné lesy, ihličnaté lesy na Slovensku, lebo ak sa neurobia opatrenia, tak za pár rokov Slovensko ihličnaté lesy mať nebude.

Zvyšná časť prostriedkov vo výške 470 miliónov eur je smerovaných do velferu zvierat, to je na podporu stabilizácie sektora chovu ošípaných, hovädzieho dobytka, oviec a kôz, keďže je to vyrovnávanie dlhu z minulosti, keď predchádzajúca vláda a minister Simon len 6 % z priamych platieb a z podpory pre poľnohospodárstvo orientoval do podpory živočíšnej výroby. Tých 6 % znamenalo hlbokú likvidáciu stavov zvierat, hlbokú likvidáciu fariem, hlbokú likvidáciu tohto sektora a závislosť Slovenska od dovozu komodít, ktoré sme bez problémov mohli vyrábať.

Napriek zvýšeniu štátnej pomoci je stále jedna z najnižších z okolitých krajín. Kým u nás sú to v priemere 2 eurá na hektár, zhruba okolo 60 korún, v Českej republike je to až 51 eur, 54 eur v Maďarskej republike, 52 eur v Poľskej republike. Čiže napriek zvýšeniu je stále štátna pomoc na nekonkurenčne nízkej úrovni oproti okolitým krajinám, a to nehovorím o tom, že v Rakúsku je štátna pomoc až 277 eur na hektár. Nielen to, že má historický princíp vyšší, že dostávajú podstatne viacej z priamych platieb a z rozpočtu Európskej únie, ale aj od svojho štátu dostávajú 8 345 korún na hektár.

Samozrejmá vec, slovenskí farmári majú konkurenčnú výhodu vo veľkosti fariem. Táto konkurenčná výhoda vznikla na tragických udalostiach, keďže v 50. rokoch došlo ku kolektivizácii, keď došlo k zaberaniu pôdy a došlo k sceľovaniu pozemkov, keď mnohé rodiny boli poškodené a na druhej strane to vytvorilo priestor pre to, aby Slovensko malo obrovskú výhodu vo veľkoplošnom hospodárení a bolo schopné konkurovať svetovému poľnohospodárstvu. Bohužiaľ, predchádzajúce politiky nám túto výhodu zobrali z hľadiska veľmi nízkych podpôr.

Návrhom štátneho rozpočtu rezortu poľnohospodárstva sa plní jedna z priorít Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to zabezpečiť konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva vo vidieckom priestore. Cieľom je okrem iného zmenšovať rozdiely v konkurencieschopnosti vidieckych regiónov, zvyšovať kvalitu života na vidieku cez zamestnanosť, vzdelávanie, poradenské aktivity a podporovať diverzifikáciu ekonomických aktivít prostredníctvom opatrení zameraných na poľnohospodársky sektor, ale aj ďalšie vidiecke otázky, ako je napríklad kvalitatívne novú orientáciu produkcie, obnovu dedín a podobne.

Ctené dámy, vážení páni, predkladaný návrh štátneho rozpočtu je ambiciózny, ale je reálny. V pár vystúpeniach mojich predrečníkov som počul, že pokiaľ by ten rozpočet bol trošku lepší, že by ho opozícia podporila. Ja si myslím, že keby ste ho vy sami zostavovali a my by sme predkladali, tak ho roztrháte na kusy. Že by ste ho nepodporili za žiadnych okolností. Tento rozpočet je vysoko sociálny a hovorí o tom, že Slovensko sa vrátilo k sociálnemu štátu, že táto vláda väčším spôsobom prerozdeľuje mieru vytvorených hodnôt pre občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že to je víťazstvo občanov Slovenskej republiky, keď obdobie, keď vytvorené hodnoty zo Slovenska odchádzali do zahraničia a, samozrejme, ešte odchádzať budú cez dividendy, ale vláda urobila veľa opatrení hlavne v sociálnej oblasti a spôsobe prerozdelenia, aby slovenskí občania cítili podstatne lepšie zlepšenie životných podmienok. Ja verím, že aj zavedenie eura pomôže tomu, aby sa Slovensko ešte viac stabilizovalo a že prekoná krízu, ktorá vo svete hrozí a ktorú nijakým spôsobom Slovensko nezapríčinilo, ale musíme sa určite s touto krízou vysporiadať.

Myslím si, že návrh štátneho rozpočtu, ktorý je predložený sa s týmito otázkami vysporiada a keď som v minulom roku počúval, aký ten rozpočet je zlý, ako stojí na vode, dneska sme pred záverom roka a som presvedčený, že tak ako bol predložený v minulom roku, v tomto roku napriek tomu, že je záver roka hrozí kríza, bude naplnený. Hovorím tu o profesionalite vlády, ministerstva financií, ktorý rozpočet predkladá a myslím si, že takéto isté parametre dosahuje tento rozpočet.

Možno sú niektorí z toho nervózni, že sa vláde darí a vláda si plní svoje programové vyhlásenie vlády a že vláda pracuje pre občanov a to sa prejavuje aj v preferenciách. Tá nervozita nás teší, lebo to hovorí o tom, že to robíme dobre. A preto im patrí poďakovanie. Ako vláde, tak ministrovi za všetkých poľnohospodárov, že si uvedomili význam aj tohto sektora. Aj keby som mohol hovoriť aj o sociálnych otázkach, sociálnom balíčku, ktorý táto vláda urobila, o vzdelávaní a podpore vzdelávania, o rozvojových programoch a tak ďalej, myslím si, že sú tu ľudia, ktorí sú z tejto oblasti a môžu o tom oveľa fundovanejšie hovoriť ako ja, ale chcem oceniť, že takto predložený návrh štátneho rozpočtu posunie Slovensko ďalej a chcem sa im poďakovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského pani poslankyňa Tkáčová, Kramplová, Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, vaše vystúpenie bolo veľmi rozsiahle a v dvoch minútach nie je možné reagovať na všetky problémy, ktoré ste otvorili, preto len niekoľkými poznámkami. Vaše vystúpenie na mňa pôsobilo ako vystúpenie o hľadaní vinníkov. Na začiatku ste povedali, že ste nepočuli kritiku na kapitolu pôdohospodárstva. Môžem vás uistiť, že sa dočkáte v mojom vystúpení. Dočkáte sa analýzy toho, ako sa rastúce dotácie prejavili, respektíve prejavujú v rezorte. A dočkáte sa aj kritiky efektívnosti ich využitia.

Veľmi často používate vy a všetci obhajcovia dotácií argumenty o nerovnakej podpore, ale tieto argumenty nie sú namieste, nakoľko náklady starej európskej pätnástky a v nových členských štátoch sú nerovnaké. Ide hlavne o náklady na tri hlavné výrobné faktory, a to na pracovnú silu, výrobné prostriedky a kapitál, to znamená na mzdy, na nájomné za pôdu a na budovy a na náklady, ktorými sú platené úroky z úverov. A tieto tri základné náklady na Slovensku sú zhruba o 12 % nižšie, ako je priemer v európskej dvadsaťpäťke. Hovorili ste veľa, takmer polovicu vystúpenia o bývalých vládach, ale myslím si, že je čas začať hovoriť o vláde vašej.

Vládnete tretí rok, a tak mi skúste povedať, čo ste vy a vaši traja ministri, ktorí sa ani poriadne na rezorte nestihli ohriať, čo ste urobili pre tento rezort? Áno, povedali ste, že slovenské poľnohospodárstvo a rakúske poľnohospodárstvo delí Dunaj. Áno, ale delí ich aj 40 rokov spoločného kolektivistického gazdovania, počas ktorého sa stratil vzťah k pôde, vzťah k remeslu a dôsledky toho cítime ešte aj dnes napríklad vo zvyšujúcej sa vekovej štruktúre... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)