A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, ako hodnotíte kritiku pána guvernéra NBS na adresu vlády o opatreniach na udržanie súčasného ekonomického rastu? Stotožňujete sa s jeho názorom? Ak áno, akú podpornú politiku v tejto otázke chystá vaše ministerstvo?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ministerstvo financií podporuje zdravý ekonomický rast hlavne voľbou správnej fiškálnej politiky tak, aby v spolupôsobení s menovou politikou Národnej banky a pri aktuálnom pôsobení vonkajšieho prostredia vytváralo optimálne podmienky pre rast ekonomiky bez ohrozenia a stability. Tento cieľ dosahujeme najmä tým, že nastolujeme ambiciózny postup ďalšej konsolidácie verejných financií, zvyšovanie ich kvality a efektívnosti, pričom znižujeme deficit smerom k vyrovnanej bilancii. V súlade s týmto smerovaním je postavená aj projekcia vývoja salda verejnej správy pri tvorbe rozpočtu na roky 2009 - 11 s cieľom znížiť deficit v roku 2009 na 1,7 % HDP a následne v roku 2011 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.

Týmto znižujeme zadlženosť verejnej správy a zvyšujeme manévrovací priestor fiškálnej politiky, ktorý bude môcť vláda využiť v prípade nežiaducich efektov ekonomických cyklov a šokov z vonkajšieho prostredia. Znižujúci sa rast našej ekonomiky, najmä v nových podmienkach fungovania v rámci eurozóny, bez vlastnej menovej politiky bude oveľa väčšou výzvou práve pre fiškálnu stránku. Súčasne týmto vytvárame podmienky pre realizáciu deklarovaných zámerov vlády na podporu konkurencieschopnosti a rýchlej konvergencie, rýchleho a udržateľného ekonomického rastu, zvýšenia sociálnej mobility, posilnenia sociálnej súdržnosti, zmiernenia vplyvov demografického vývoja a zlepšenia prispôsobivosti ekonomiky zmenám vo vonkajšom prostredí. Tieto zámery sú špecifikované vo viacerých dokumentoch vlády, a to najmä v Modernizačnom programe Slovensko 21 a premietané sú do opatrení operatívnych programov a do Národného programu reforiem.

Opatrenia sú krátkodobé aj strednodobé a týkajú sa štyroch prioritných oblastí verejnej politiky, a to výskum, vývoj a inovácie, vzdelávanie, zamestnanosť a skvalitnenie podnikateľského prostredia, lepšia regulácia, vyššia transparentnosť. Akčné plány budú súčasťou Národného plánu reforiem, ktorý bude po schválení vládou predložený komisii v októbri 2008. Treba tiež zdôrazniť, že na samotné tempo rastu ekonomiky pôsobí najmä v súčasnosti množstvo závažných vonkajších faktorov, ako je pretrvávajúce riziko rastu svetových cien ropy, energií, potravín a hlavne posledné prepady na finančných trhoch a globálna finančná kríza. Aj keď je Slovensko zatiaľ relatívne imúnne voči týmto vplyvom, potenciálne treba s negatívnym efektom na rast ekonomiky počítať minimálne cez znížené šance pre náš export. Aktualizované septembrové predikcie vývoja ekonomiky z dielne ministerstva financií, ako aj nezávislých prognostikov však potvrdili ich doterajšie odhady tempa rastu s kulmináciou v roku 2007. Prognózy sa nezmenili a zostávajú stále na vysokej úrovni, evidujú sa však silnejšie riziká do budúcnosti. Mierne spomaľovanie rastu po roku 2007 sa už dávnejšie prognózovalo a je to prirodzený jav priebehu aktív zahraničných investorov v Slovenskej republike a tiež signálom stability ekonomiky bez rizík prehrievania.

Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Dovoľte mi, aby som citovala z toho, čo povedal pán guvernér Národnej banky pán Šramko: "Stále nie je počuť nejaké jasné signály, ktoré by zazneli na to, aby sme udržali takýto dobrý ekonomický rast. Myslím si, že vláda by mala urýchlene začať prijímať opatrenia, ktoré by znamenali udržanie takéhoto dobrého ekonomického rastu." Vy ste odpovedali na tú otázku, pán minister, ktorú som položila, konkrétne v tej časti, čo plánuje robiť vaše ministerstvo všeobecne. Mohli by ste uviesť dve, tri konkrétnejšie veci, ktoré by zodpovedali tú moju pôvodnú otázku? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: To Slovensko, Modernizačný program Slovensko 21 obsahuje veľa jednotlivých opatrení, ktoré budú pretavované do konkrétnych zákonov alebo do konkrétnych opatrení následne. Jedno z takých, ktoré stojí podľa mňa za zmienku, ktoré teda je hlavne z dielne ministerstva financií a jedno z takých najkomplexnejších, je práve zavedenie zamestnaneckej prémie, čiže koncept medzinárodne známy ako negative income tax, o ktorom už bolo veľa povedané a nadväzne na toto, napríklad ďalšie z významných opatrení je aj zjednocovanie alebo postupná príprava zjednocovania daní a odvodov, taktiež UNITAS I, II a je ich množstvo ďalších, ktoré súvisia aj priamo s reformovaním školstva, atď.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister?

J. Počiatek, minister financií SR: Áno, ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Sárközy. Otázku položila ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, po spustení dôchodkovej reformy v roku 2004 sa plánovalo postupne vytvoriť univerzálny systém. Po nástupe tejto vlády o tom nepočuť. Mohli by ste nám uviesť váš názor?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, téma univerzálnosti dôchodkového systému rezonovala v diskusiách odbornej verejnosti už pred spustením dôchodkovej reformy v roku 2004. Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že sociálny systém policajtov si zasluhuje osobitné postavenie a zaviazala sa, že chce zefektívnením tohto systému nielen zachovať, ale ďalej prehĺbiť sociálne istoty policajtov, stabilizovať ich postavenie v spoločnosti a posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Univerzálnosť systému sociálneho poistenia, systému starobného dôchodkového sporenia, a tým zrušenie, resp. oslabenie osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, hasičov, záchranárov, colníkov a profesionálnych vojakov nie je teda témou, ktorou sa ministerstvo financií v tento moment zaoberá.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, nie som rada, že ste dali takúto odpoveď, pretože to vedie k všetkému, len nie k univerzálnosti a chcela by som vedieť váš názor na to, že keď máme trojpilierový dôchodkový systém, prečo sa ten tretí pilier nemôže lepšie využiť napríklad na tie skupiny, ktoré ste povedali. Pretože mám v poslednej dobe taký názor alebo cítenie, že čím ďalej, tým viac sa nájdu také skupiny, ktoré dostávajú príspevky. Moja otázka znie, či sa budú tieto skupiny naďalej rozširovať alebo pre tú skupinu, ktorú ste spomenuli, sa nájde nejaký zvláštny režim, ako je to niekde v zahraničí alebo títo policajti, a tá skupina, ktorú ste spomenuli, budú dostávať vyššie dôchodky na úkor ostatných. Ja viem, že je to zvláštny režim. Ale aj tak, keby ste povedali váš vlastný názor na túto problematiku. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Môj osobný názor je, že už pri nastavovaní parametrov reformy dôchodkového systému došlo k zásadným chybám. Na mnoho vecí sa nemyslelo napriek tomu, že sa o tom diskutovalo, ale neboli v ten moment rešpektované všetky, aj odborné názory, dokonca máme dôkazy, že ani názory samotného ministerstva financií, ani ministerstva práce často neboli rešpektované z tej odbornej úrovne. Čiže môj osobný názor, parametricky reforma dôchodkového systému nebola zvládnutá a tváriť sa teraz, že pre určité skupiny, ako sú napríklad policajti, vojaci, hasiči, colníci, zaviesť univerzálny systém bez toho, aby sa hĺbkovo analyzovali dôsledky tohto opatrenia, keďže sú to skupiny, ktoré boli dlhodobo hendikepované, je, myslím si, neadekvátne. Čiže, nemám vôbec psychicky žiadny problém s tým, že tieto skupiny momentálne nie sú začlenené do nejakého globálneho univerzálneho systému a sú, ako vy to hovoríte, zvýhodňované individuálne.

Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik. Otázku položil ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte tretí program STV - jeho kvalitu a sledovanosť - hlavne po skončení OH? Boli prostriedky zo štátneho rozpočtu (91 mil.) vynaložené na jeho spustenie použité efektívne? Koľko takýchto programov Slovensko potrebuje?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Ale myslím si, že vaša otázka o kvalite sledovanosti a efektivite vynaložených prostriedkov na tretí program Slovenskej televízie je predčasná, pretože program Trojka bol spustený pred mesiacom a pár dňami, čo je na akékoľvek uzávery v prípade takéhoto projektu príliš skoro. To hodnotenie nemôže byť v tejto chvíli objektívne ani z toho dôvodu, že po skončení olympijských hier prišlo k celkom prirodzenej diváckej únave zo športu a ťažko prísť hneď následne s niečím porovnateľne atraktívnym pre televíznych divákov v oblasti športu.

Napokon efektivita nemôže byť meraná len sledovanosťou, ale aj ponukou, ktorú by mali tvoriť v tomto prípade nielen prenosy a záznamy zo športových podujatí, ale aj prezentácia voľnočasových aktivít, programy propagujúce zdravý životný štýl, propagácia mládežníckeho športu alebo takých športov, ktoré doteraz vysielané nie sú a bez špecializovaného programu by ani v budúcnosti neboli.

Domnievam sa, že tento tretí program Slovenskej televízie potrebuje čas, napokon aj jeho nábeh z hľadiska rozsahu vysielania je naplánovaný v postupnom raste.

V období od 8. augusta 2008 do 31. decembra 2008 bude STV 3 vysielať 1 300 hodín športu v štruktúre 7 hodín vysielania denne počas pracovných dní, víkendov i sviatkov v čase od 17.00 do 24.00 hodiny pri zohľadnení prípadného špecifického času niektorých typov vysielania, napríklad nočné priame prenosy z NHL, prípadne vysielanie s časovým posunom a podobne.

V roku 2009 počet hodín stúpne približne na 3 800 vysielacích hodín počas pracovných dní na 9 hodín denne a počas víkendových dní 13 hodín denne.

V roku 2010 by sa mal vysielací čas zvýšiť na 5 222 hodín ročne. Nepochybujem, že súbežne s tým sa bude zvyšovať aj sledovanosť tohto programu a možno už aj v krátkom období, pretože určitým ťahákom sa stane štart jesenných ligových súťaží aj ďalšie atraktívne prenosy a tá sledovanosť sa dostane na predpovedanú, predikovanú úroveň 0,5 až 0,9 %.

Teraz k tým vynaloženým finančným prostriedkom, pán poslanec. Z rozpočtových prostriedkov vo výške 90 mil. 783 tis., ktoré boli účelovo poskytnuté pre Slovenskú televíziu na zabezpečenie vysielania programov zameraných na šport, bolo podľa informácií, ktoré som si vyžiadal zo Slovenskej televízie, do súčasnosti vyčerpaných 13,7 mil. Slovenská televízia z týchto finančných prostriedkov nenakupuje licencie na vysielanie športových programov, musí ich podľa zmluvy účelne využiť na výrobu programov. V súčasnosti Slovenská televízia postupuje podľa predloženého projektu a v zmysle časového harmonogramu zabezpečuje programovú časť a realizuje dvojstranné rokovania s národnými športovými zväzmi, futbalovým, hokejovým, volejbalovým, basketbalovým, tenis, hádzaná, atletika, atď.

Výsledkom bude zmluvná spolupráca Slovenskej televízie s národnými športovými zväzmi a priblíženie slovenského športu širokej verejnosti cez televíznu obrazovku.

Ja sa ešte pokúsim odpovedať na tú poslednú vašu otázku. Pýtate sa, koľko takýchto programov Slovensko potrebuje. Špecializovaných programov športových na svete je veľa, ale žiadny z nich nevysiela a nikdy nebude vysielať slovenský šport... (Prerušenie vystúpenia podpredsedníčkou NR SR A. Belousovovou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán minister, ale čas určený na hodinu otázok uplynul.

Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku technickú 3-minútovú prestávku na prepnutie technického nahrávacieho zariadenia. Ďakujem.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte poprosím o minútku strpenia. Ďakujem.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

Teraz nasledujú

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 15. júla 2008,

ktoré ste dostali ako tlač 698.

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 698 nachádza.

Dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu. Písomne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Mária Sabolová, má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, chcem reagovať na odpoveď bývalej pani ministerky Kramplovej na moju interpeláciu. Je to odpoveď pod bodom č. 7. Nie je tu ani bývalá pani ministerka a nie je tu ani súčasný pán minister.

Moja otázka smerovala k dvom témam. Jednak to bola téma rozhodnutia Okresného súdu v Ružomberku, ktoré bolo spojené s plagiátorstvom so zverejnením výskumných prác svojich kolegov pani riaditeľkou MVDr. Kantíkovou.

Moja druhá otázka bola k tejto téme týkajúca sa, či nepovažuje pani ministerka za konflikt záujmov pracovnoprávny vzťah pani riaditeľky Kantíkovej, ktorá je riaditeľkou vo verejnej správe Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, s tým, že jej manžel je riaditeľom ústavu, teda ústredia.

Pani ministerka mi na to odpovedá, že to nepovažuje za porušenie zákona o štátnej službe. A ja sa len chcem opýtať, či plat, ktorý určuje pán riaditeľ Pliešovský svojej manželke pani MVDr. Kantíkovej, rozhoduje o istých zákazkách, ktoré sa prideľujú na tieto pracoviská, moja otázka znela, či je to správne alebo morálne. A na to mi už pani ministerka neodpovedala.

Ale k prvej časti týkajúcej sa plagiátorstva, dovolím si, páni poslanci, môj nesúhlas vyjadriť priamo listom, ktorý adresoval pán MVDr. Holko, ktorého sa bezprostredne dotýka táto kauza a ktorý prvý stupeň súdu na Okresnom súde v Ružomberku vyhral. Prečítam tento list, z ktorého je úplne jasná moja nespokojnosť aj s odpoveďou pani ministerky.

"Touto cestou si dovoľujem dať vám do pozornosti, vážené pani poslankyne, páni poslanci, stanovisko k slovným útokom pani ministerky pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej voči MVDr. Ivanovi Holkovi na pôde Národnej rady a to bolo aj v hodine otázok. Bola to otázka, ktorú som dala pani ministerke. V rámci hodiny otázok smerujúcej na ministerku pani ministerka prezentovala jednoznačne presvedčivý postoj odmietajúci akúkoľvek vinu a pochybenie zo strany MVDr. Kantíkovej. Zo zodpovednosti za celú kauzu a to z dôvodu, že som údajne nemal súhlas", hovorí MVDr. Holko, "ministerstva na publikovanie výsledkov výskumu, ktoré som publikoval a túto publikáciu kompletne skopírovala MVDr. Kantíková do svojej dizertačnej práce. Navyše moju osobu kriminalizuje pani ministerka, spája s údajnými nekalými vecami, ktoré so mnou nesúvisia a nesúvisia ani s plagiátorstvom, čo má zjavne odvádzať pozornosť. Napriek irelevantnosti argumentácie ministerky Kramplovej vo vzťahu k plagiátorstvu MVDr. Kantíkovej, čo vyplýva z ich evidentného svorného nepochopenia osobnostných autorských práv k duševnému vlastníctvu, k celej veci dávam nasledovné stanovisko.

K otázke neoprávneného zásahu do mojich autorských práv MVDr. Kantíkovou rozhoduje súd, ktorý zatiaľ na prvom stupni uznal oprávnenosť žaloby proti Kantíkovej a konštatoval porušenie autorských práv žalobcu. Neviem, odkiaľ berie pani ministerka takú neochvejnú istotu o nevine MVDr. Kantíkovej, ale pravdepodobne z verzie získanej od tejto osoby, lebo ja som nikým z ministerstva oslovený nebol a ministerka je až podozrivo detailne informovaná, no, bohužiaľ, jednostranne. Napriek náporu antidatovaných falzifikátov z ministerstva súd rozhodol, ako rozhodol, teda že uznal vinnou pani Kantíkovú a je vskutku pôsobivé, aj keď trochu nemiestne zo strany ústavného činiteľa postaviť sa pred parlamentom do úlohy advokáta či dokonca sudcu a ešte pritom verejne klamať." To je z listu pána doktora.

"K otázke môjho údajného morálneho zlyhania, pretože pani ministerka sa vyjadrila takto, môžem povedať iba to, že som v dobrej viere a v snahe zviditeľniť svoje pracovisko a Slovenskú republiku publikoval výsledky mnou realizovaného výskumu v zahraničnom časopise, ako niekoľkokrát predtým aj potom. Na publikácii je riadne uvedené jednak pracovisko Dolný Kubín, ako aj mená všetkých priamych a vedomých spoluúčastníkov výskumu. Ako zamestnanec ústavu som sa riadil internými predpismi zamestnávateľa, v rámci ktorých bol v dobe publikovania výsledkov povinný súhlas vedenia bez špecifikácie formy, ako má byť súhlas žiadaný či vydaný. Nakoľko článok som pripravoval a zverejnil s vedomím MVDr. Urbanovej - spoluautorky, ktorá bola mojou priamou nadriadenou a zároveň členkou vedenia ústavu, môžem to považovať za súhlas vedenia. Takýto postup bol zaužívaný.

Za nedostatočnú implementáciu záväzkov organizácie vyplývajúcich jej zo zmlúv so zriaďovateľom do interných smerníc odmietam niesť zodpovednosť, odhliadnuc od toho, sa tento súhlas účelovo preceňuje a takmer nikdy sa nepraktizoval. Komu môže vadiť publikovanie úspešného výskumu? Toto potvrdzuje aj fakt, že ani proti mne, ani proti ďalším spoluautorom, vtedy pracovníkom Štátneho veterinárneho ústavu Dolný Kubín nebolo v tejto, ani v inej podobnej veci nikdy vedené disciplinárne konanie pre porušenie vnútorných predpisov organizácie. O mojej motivácii v celej záležitosti sa určite bude diskutovať, čomu sa nechcem nijako brániť. Považujem však za absurdné tvrdenie ministerky, že je to pomsta za zlúčenie Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Nitre so Štátnym veterinárnym potravinovým ústavom Bratislava, nakoľko som o tomto zlúčení vedel od svojho nástupu na nitriansky ústav a bol som dokonca poverený vedením odbornej skupiny, ktorá fúziu koncepčne pripravovala, o čom sú známe záznamy aj na ministerstve pôdohospodárstva. Je však naozaj podstatná moja motivácia alebo sú podstatné relevantné fakty, ktoré tu, bohužiaľ, zazneli aj počas hodiny otázok, aj v odpovedi pani ministerky na moju interpeláciu? A mimochodom, ak nie je pre ministerku konflikt záujmov to, že manžel v štátnej službe rozhoduje o výške platu a odmien svojej manželky v službe verejnej, potom sa treba zamyslieť nad motiváciou pani ministerky.

Považujem za alarmujúce vo vzťahu k ústavným právam v Slovenskej republike, keď je radový občan kriminalizovaný a osočovaný a to dokonca ústavným činiteľom na zákonodarnej pôde iba preto, že sa legitímne usiluje o uplatnenie svojich práv voči vysokopostavenej osobe, nehovoriac o spoločenskej závažnosti podliehania mýtom o paušálnej bezúhonnosti a hlavne beztrestnosti vyvolených."

Toto je list, ktorý napísal pán doktor a ktorým sa bráni ako osoba, ktorého sa bezprostredne výroky a tvrdenia pani ministerky Kramplovej, bývalej pani ministerky, dotýkajú. Ja vás nechcem zdržiavať ďalej čítaním aj prvostupňového rozsudku, kde sa jasne konštatuje porušenie autorských práv MVDr. Holka, ale chcem, aby sme sa minimálne zamysleli, či je fakt, lebo toto je spor, ktorý rozhodne súd, ale či je fakt pre bývalú ministerku a pre súčasného ministra normou, aby riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave bol priamym a, poviem, priamym nariadeným, pokiaľ rozhoduje o ich a jej ekonomických otázkach, platových otázkach, odmeňovaní a dokonca aj o zákazkách v priamom podriadení a nadriadení napriek tomu, že jeden je v štátnej a jeden vo verejnej službe.

Preto vyjadrujem nesúhlas s touto odpoveďou a žiadam, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom vyjadrujem nesúhlas s odpoveďou pani ministerky Kramplovej a následne budem formulovať list súčasnému ministrovi, ktorý je nástupcom po pani ministerke Kramplovej.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Lipšic Daniel. Dobre, registrujem, pani poslankyňa, áno, dám vám slovo po vystúpení pána poslanca Lipšica. To je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pani poslankyňa.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť nesúhlas s dvomi odpoveďami na interpeláciu. Jedna bola odpoveď na interpeláciu predsedu vlády Roberta Fica a druhá ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorých som interpeloval vo veci vzťahu ministra spravodlivosti s osobou podozrivou z obchodovania s veľkým množstvom heroínu.

Reakcie predsedu vlády k tejto téme sa menili s časom. Najskôr to bola reakcia, že veď nebola podaná námietka zaujatosti, potom to bola reakcia, veď išlo o spoločenský telefonát, potom tu bola reakcia aj k tejto interpelácii, veď je prezumpcia neviny. Potom to bola reakcia, veď to sú sfalšované doklady a potom už neviem čo.

Často, keď dochádza k excesom aj v tomto parlamente, tak predseda vlády poukazuje na to, že ide o ľudí, ktorí nie sú v jeho vláde, o jednotlivých poslancov. Pán Harabin je zástupca pána Fica vo vláde. Je vicepremiér tejto vlády. Ten problém už nie je problémom pána Harabina. Pre opozíciu je taký minister skvelý. Skompromituje sa aj sám. Dnes to už je problém slušnosti v tejto krajine a tejto vlády. Dnes predseda vlády sedí vo vláde vedľa človeka, ktorý mal preukázateľný vzťah s drogovou mafiou. To považujem za vec, ktorej sa predseda vlády nezbaví ani odpoveďou na to, že sa treba pýtať ministra spravodlivosti. To je jeho minister spravodlivosti. Nie minister spravodlivosti opozície, ani môj, ale tohto predsedu vlády. Je to jeho zástupca, je to jeho zodpovednosť a celej vlády.

Preto si dovoľujem vyjadriť zásadný nesúhlas s tým, akým alibistickým spôsobom predseda vlády odpovedal na moju interpeláciu.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som interpelovala pána ministra Maďariča a pána ministra Mikolaja. Dostala som odpovede a chcela by som zareagovať na tieto odpovede.

Moja interpelácia na pána ministra je uvedená v tlači 698 pod bodom 15. S odpoveďou pána ministra nesúhlasím a je pre mňa neprijateľná, presnejšie odpovede, ktoré pripravovali asi úradníci rezortu ministerstva kultúry a ktoré vnímam ako ospravedlnenie alebo odvádzanie pozornosti od otázok, ktoré som položila. A odvádzanie pozornosti aj od tej skutočnosti, že pán minister pripustil prerozdelenie finančných prostriedkov alokovaných v programe grantového systému Kultúra národnostných menšín v roku 2008 tak, že kým celkové navýšenie programu oproti minulému roku bolo 25 %, pre maďarskú národnostnú menšinu toto navýšenie bolo len o 2,5 %.

Na čo je nám takéto status quo? Pýtam sa mnohokrát a pýtajú sa aj mnohí od nás. Je to status quo, ktoré nie je zachovaním už dosiahnutého stavu, ale je pod priemerom priemeru. Zmierili sme sa s tým, že v ponímaní pána ministra kultúry status quo je priemer za predchádzajúce štvorročné obdobie a to po vylúčení roku 2006, ktorým sa z času na čas zamáva, či postraší, ako keby sa v tomto roku udialo niečo nekalé, neprípustné a to najmä vtedy, ak nie je po ruke prijateľná, akceptovateľná odpoveď.

Je po dvoch rokoch až úsmevné, ak účelovo uvádza sa v odpovedi, že v roku 2006 bol grantový systém "účelovo" navýšený najmä preto, že čoraz častejšie sme svedkami toho, že štátne dotácie, granty sa používajú účelovo, ba dokonca protizákonne a dokonca sa posvätil aj klientelizmus.

Zastúpenie maďarskej národnostnej menšiny v rámci všetkých menšín na Slovensku je 73,9 %. V priemere za roky 2003 až 2006 bolo prerozdelené v grantovom systéme 63 % z finančných prostriedkov určených na kultúru národnostných menšín pre maďarskú menšinu a vtedy sa uplatnila a použila aj pozitívna diskriminácia. Ešte raz tie čísla. Zastúpenie maďarskej menšiny je 73,9 %, v priemere za tieto štyri roky dostali z grantového systému 63 % prostriedkov, ktoré bolo alokovaných na kultúru národnostných menšín.

Ako najpočetnejšia menšina na jedného príslušníka ročne dostávala dotáciu cca vo výške 100 korún. Na príslušníka najmenej početnej menšiny táto dotácia bola v týchto rokoch vyše 6 000 slovenských korún. Tým chcem len ešte raz podčiarknuť, že, áno, aj v týchto rokoch sme používali a podporovali sme alebo rozdeľovali na základe princípu pozitívnej diskriminácie.

Je nepochopiteľné a neprijateľné pre mňa, že sa deklaruje spravodlivosť zo strany ministerstva kultúry. I to sa deklaruje, že kultúra národnostných menšín je súčasťou kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky, ale keď pristúpime k rozdeleniu finančných prostriedkov v tomto programe, tak pozitívna diskriminácia je nastavená tak, že sa negatívne postihuje len jediná národnostná menšina, a to národnostná menšina maďarská.

Dovoľte mi ešte raz tieto čísla porovnať, aby to bolo čitateľnejšie. V roku 2007 pre maďarskú národnostnú menšinu bolo prerozdelených z celkového objemu tu alokovaných finančných prostriedkov 58,76 %, t. j. o 4,2 % menej než priemer za predchádzajúce obdobie, za predchádzajúce štvorročné obdobie. V roku 2008 z celkového objemu bolo rozdelených už len 57,2 %, t. j. o 5,8 % menej než priemer za predchádzajúce štvorročné obdobie a menej než v roku 2007, a to o 1,6 %.

Alebo ešte inak. Rozpočet ministerstva kultúry, ktorý sme s potešením vítali, že bol navýšený, ten sa zvýšil pre rok 2007 o 27 %. Tešili sme sa, že ak sa do grantového systému dostalo viac finančných prostriedkov a tiež bolo navýšené cca o takýto objem, teda o 27 %. Ale na zachovanie a rozvoj kultúry maďarskej národnostnej menšiny toto navýšenie bolo len o 2,5 %.

Pán minister mi v liste v odpovedi píše, že rezort zohľadní kultúrne potreby a reálne záujmy jednotlivých národných menšín. Viackrát sa skloňuje zachovanie status quo. Ja však toto v tých číslach a v skutkoch nevidím. Ja sa obraciam na pána ministra, lebo je v jeho právomoci napraviť tento stav. A očakávame, že tento stav bude deklarovaný nielen v slovách, ale aj v činoch. Ďakujem za vašu pozornosť.

Teraz by som chcela interpelovať alebo odpovedať, reagovať na list pána ministra školstva, pána ministra a podpredsedu vlády pána Mikolaja.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vaše odpovede na moje otázky sú pre mňa neprijateľné a zásadne s nimi nesúhlasím a ak dovolíte, ak ma budete sledovať, poviem prečo.

Pán minister alebo jeho úradníci v odpovedi na moju otázku, ktorá znela: "Podľa ktorej právnej normy zaraďuje ministerstvo školstva učebnice základných a stredných škôl do skupiny kartografických diel a odborných publikácií," uviedli, že príslušnou právnou normou je zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

Ďalej sa v odpovedi uvádza, že legislatíva tohto zákona je jasná a jednoznačná a to vraj preto, že dôvodová správa k návrhu zákona, ešte raz poviem, dôvodová správa k návrhu zákona v charakteristike odborných publikácií spomína aj učebnice.

Vážený pán minister, táto odpoveď je pre mňa, povedzme, neprijateľná, ale skôr by som povedala, že je neodborná a nenáležitá, nakoľko iste viete, že dôvodová správa k návrhu zákona nie je súčasťou schváleného zákona, nemá žiadnu právnu silu, lebo nie je žiadnou právnou normou, na ktorú by sa dalo relevantne odvolávať.

Zákon č. 215/1995 o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov v žiadnom svojom paragrafe neupresňuje termín odborná literatúra. Určite poznáte § 18 ods. 8 tohto zákona, ktorý znie: "Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií na používaní v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku."

Podľa môjho názoru svojvoľný a zjavne účelový výklad tohto zákona podávaný ministerstvom školstva, ktorý vyhlásil za odbornú literatúru šlabikáre a čítanky a za odborníkov deti vo veku 6 až 18 rokov, je priam absurdný. Slovenská pedagogika sa hrdo hlási k odkazu Jána Amosa Komenského, ktorý presadzoval vyučovania v materinskom jazyku. A vedome tu, a teraz nebudem spomínať ústavné práva menšín na vzdelávaní v ich jazyku ako i medzinárodné dohovory, predovšetkým Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, či práva dieťaťa, ktoré nedávno spomínala pani kolegyňa Tóthová a to aj na zdravý duševný a telesný rozvoj detí, i keď by to bolo vhodné a náležité.

Apelujem však na váš ľudský cit a zdravý rozum a prosím, zamyslite sa nad tým, čo môžu takéto zásahy rezortu ministerstva školstva pri výučbe materinského jazyka, základu na osvojenie si všetkých vedomostí a to aj odborných vedomostí v živote človeka a najmä v duši malého dieťaťa spôsobiť.

Chcela by som vám tu pripomenúť aj slová Ľudovíta Štúra, pretože teraz oslavujeme a sme v takých slávnostných dňoch, keď naozaj sa otáčame aj k týmto významným osobnostiam slovenskej histórie, už aj preto, že odzneli na Uhorskom sneme 15. januára 1847. Sú to slová, ktoré naozaj stoja za zamyslenie a zastavenie sa.

Ľudovít Štúr odkazuje vám, že: "Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná," citujem ho, "že je reč materinská najlepšia, najspôsobivejšia k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení. A k dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj toto je potrebné."

Žiaľ, pokračovateľmi zápasu Štúrovcov sme dnes už len my, myslím teraz v boji za možnosť zachovať si právo vyučovať v materinskom jazyku.

Dovoľte mi, aby som to demonštrovala aj na príklade. Pán minister mi odišiel spoza chrbta. Predstavte si, že v jednej nemenovanej krajine, asi si to prečíta voľakde na zázname, no ale dobre. Dúfam, že si predstaví, že v jednej nemenovanej krajine, jeden nemenovaný minister školstva v záujme vyšších princípov alebo z lásky k ľudu rozhodol, že v učebniciach pre deti v školách s vyučovacím jazykom (teraz) slovenským (kvôli predstavivosti) je potrebné, aby sa detičky správne a včas naučili zemepisné názvy, a preto od toho času sa v tejto krajine aj ľudové pesničky spievajú nasledovne, a viem, že ste citliví na moju maďarčinu, na môj materinský jazyk, tak to skúsim práve v spojení týchto dvoch jazykov demonštrovať: "Pozsonyi kasáreň, široký dvor, po ňom sa prechádza bratríček môj"; "Az Árván dobre, Az Árván zdravo." Keby takto nôtili deti v tejto škole, myslím si, že z takto vyučovaných textov a z takto pripravených učebníc by sa aj nad "Magas Tátrou" zablýskalo a hromy by divo bili. Takýto minister školstva sa na nešťastie nezrodil len v mojej fantázii a v imaginárnej krajine, ale zrodil sa aj u nás na Slovensku.

Ctené kolegyne, kolegovia, naše deti na základných a stredných školách nie sú, a takto nikdy nebudú, odborníci. Výchovno-vyučovací proces nie je úradná činnosť orgánu verejnej správy a učebnice základných a stredných škôl nie sú kartografickými dielami, ani odbornými publikáciami v zmysle zákona č. 215/1995, na ktoré sa ministerstvo odvoláva.

Vážený pán minister, vaša odpoveď na moju otázku a vaše zásahy do ktoréhokoľvek kodifikovaného jazyka zakrývané účelovou dezinterpretáciou zákonov je popretím základných ľudských práv a demokratických štandardov bežných v krajinách Európskej únie.

V interpelácii som použila ešte ďalšie 3 otázky, na 2 z nich som dostala spoločnú odpoveď a to na 2. a 4. otázku s tým, že otázky sú obsahovo príbuzné. Z odpovede na 2. otázku som mala dojem, že moja otázka bola o voze a odpoveď o koze. Ja som sa totiž pýtala, ako výsledky 9. konferencie OSN konanej v New Yorku v auguste 2007 sa premietli do slovenských pomerov. V odpovedi ministerstvo uvádza, citujem: "Naši experti dlhodobo úspešne spolupracujú, ako to ukázalo okrem iného 18. zasadnutie regionálnej skupiny expertov OSN v Prahe v máji 2007." Otázka o voze a odpoveď o koze.

S odpoveďou na 4. otázku však súhlasím, veď pán minister mi napísal: "Pani poslankyňa, poslankyňu nemusia popudzovať vžité slovenské názvy významných európskych, svetových kultúrnych, historických centier, ktoré majú v každom jazyku dávno zaužívané domáce podoby. Iste by také našla aj vo svojej materinčine." Ďalej sa odvoláva na Európsku Chartu regionálnych a menšinových jazykov a cituje z nej - citát: "V oblasti vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú na územiach, kde sa také jazyky používajú podľa situácie každého z týchto jazykov a štátu bez ujmy na výučbe oficiálneho jazyka, umožniť vyučovanie v príslušných regionálnych jazykoch." Koniec citátu.

Vážený pán neprítomný minister, nemusíte mať obavy, ja plne rešpektujem a ctím si vžité názvy miest typu Viedeň, Benátky či Ostrihom alebo Pätikostolie a nikdy ma nepopudzovali, ale bolo by dobré, ak by vaše dobre mienené odporúčanie si vzali za svoje tí, ktorí pracujú vo vašej blízkosti alebo pod vašou rukou a ani tých by nepopudzovali vžité názvy miest v mojej materinčine typu Bécs, Velence, Kassa alebo Pozsonyi.

A na záver, s históriou a vzájomnou úctou a toleranciou súvisela aj moja posledná otázka a týkala sa dvoch ďalších historických pomenovaní, ktoré oba národy používajú. Jedno pomenovanie, ktoré taktiež popudzuje, je Félvidék a druhé je Dolná Zem. V odpovedi sa uviedlo, v odpovedi ministerstva školstva sa uviedlo, že kým jedno historické pomenovanie je správne, druhé je neprijateľné, spolitizované a protislovenské. A dôvod? Dôvod jedného, toho správneho, je nasledovný a počúvajte, prosím vás: "Verne pokračuje v línii predtrianonských pomerov, úspešne predlžuje svoje trvanie." Teda, jedno je správne, lebo verne je pokračujúce v línii predtrianonských pomerov, úspešne predlžuje svoje trvanie. A druhé je nesprávne, lebo je prejavom obnovovania predtrianonskej kontinuity. Mne sa to zdá trošku schizofrenické.

Dámy a páni, vznik týchto pomenovaní korení v historickom Uhorsku a označovali jej južnú a severnú oblasť. Dnes sú to už len vžité názvy označujúce územia obývané Slovákmi mimo územia Slovenska a Maďarmi mimo územia Maďarska, pre mňa a pre nás nič menej a nič viac.

Vážený pán neprítomný minister, s odpoveďou na moju interpeláciu som nielen nespokojná, ale aj znepokojená, pretože váš rezort je zodpovedný za výchovu k tolerancii a vzájomnej úcte národov, etník a ľudí, za výchovu mládeže.

Preto dovoľte mi, aby som vás interpelovala ďalšou otázkou, na ktorú očakávam písomnú odpoveď a tá otázka znie. Nemôžem? Dobre. Takže vás neinterpelujem otázkou, až nabudúce.

Ale ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú, hlasovať budeme pri najbližšom hlasovaní.

Teraz otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem pripomenúť, že ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do rozpravy prihlásili poslanci: Imre Andruskó, pán poslanec Martin Fronc a pani poslankyňa Monika Gibalová.

Kým dám niekomu slovo, poprosím o krátke strpenie, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní bodom interpelácie poslancov. Zopakujem písomne prihlásených rečníkov do rozpravy v tomto bode: pán poslanec Andruskó, pán poslanec Fronc a pani poslankyňa Gibalová.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Andruskó. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, mám štyri interpelácie.

Prvé tri sú určené pánovi ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi a posledná, štvrtá interpelácia je určená pánovi ministrovi spravodlivosti. Veď nie sú v sále, tak odovzdal som to písomne, tak veľmi stručne.

Prvá interpelácia sa týka miest pedagogických zamestnancov.

Druhá interpelácia sa týka zloženia niektorých orgánov školskej samosprávy, tzv. školských rád.

Tretia interpelácia sa týka prieskumu, ktorý zisťoval postoje ôsmakov a deviatakov k novým aj tradičným menšinám na Slovensku.

A posledná interpelácia, ako som to povedal už predtým, je určená ministrovi spravodlivosti, pánovi Harabinovi a tá sa týka jeho výrokov na pôde parlamentu.

Ďakujem pekne. A písomne to odovzdám, veď páni ministri nie sú v sále. Ďakujem pekne.