Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážené poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne zareagovať na výsledky z rozpravy.

Pán poslanec Pelegrini, je pravda, že ten jeho pozmeňujúci návrh je mimo účelu tejto predkladanej novely, ale vidím v ňom akcent na bezpečnosť a zmysluplnosť a zavedenie určitých pravidiel do automobilových pretekov, takže nemám problém s podporou tohto pozmeňujúceho návrhu.

Čo k ostatným dvom kolegom? Ja sa to pokúsim zostručniť. Povedal som chiméra, pán poslanec Prokopovič, povedal som chiméra do roku 2006 a myslím, že všetkým to bolo jasné a stále si za tým stojím, že sprejazdnenie Bratislavy a Žiliny do roku 2006, ktoré vyšlo z úst reprezentantov minulej vlády ešte v máji 2006, to ozaj bola chiméra. Myslím si, že nikto z vás nás nemôže obviniť, že po nastúpení našej vlády sme umelo vytvárali nejaké brzdy, aby to nebolo do konca roku 2006. Naopak, snažili sme sa zdynamizovať postup tejto výstavby a fakticky dodnes nie je skončená a bude skončená, dúfam, do roku 2010. Pretože úsek Považskej Bystrice by sa mal začať stavať - prvá etapa v decembri 2007 a druhá etapa nejaký január, február 2008.

Takže nejdem to znova vysvetľovať, že ukončenie diaľničného spojenia medzi Bratislavou a Žilinou do roku 2006 myslím a stojím si za tým, bola chiméra. Takisto bola chiméra spojenie Bratislavy a Košíc do roku 2010 pri tom scenári, ktorý minulá vláda mala pripravený. Pretože jednoducho cez PPP projekty bolo vtedy v pilotnom projekte navrhnutých 29 km a tie ostatné sa fyzicky nedajú tak urobiť a neboli ani tak pripravené, aby to mohlo ísť, s tým, že my sme zadefinovali predpokladaný termín ukončenia 2010 v určitej časti tejto trasy a predpokladaný termín ukončenia 2012 v tej ďalšej časti. Tým nechcem spochybniť to, že do roku 2010 by sme v našom scenári nevedeli alebo nemohli ukončiť toto prepojenie.

Chcem len povedať to, že mne osobne absolútne neprekáža, keby to bol aj rok 2011 v tej prvej časti. Pretože musíme začať, lebo čím neskôr začneme, tým väčšia, dovolím si vysloviť slovo, katastrofa na slovenských cestách nastane. Takže, keď to bude 2011, môže ma vláda odvolať, už vtedy, samozrejme, nebudem ministrom, ale vôbec mi to neprekáža, lebo veľmi dôležité je, že minimálne 90 - 95 % to bude rozostavané. V tom scenári sú otázniky, sú otázniky verejného tendra na výber koncesionárov, sú otázniky postavenia súťažných podkladov a tie otázniky postupne eliminujeme. Už dnes si dovolím tvrdiť, že máme pomerne veľa vecí vyjasnených.

V podstate základnou neznámou ostáva pre mňa to, či Národná rada schváli tieto dva zákony, tieto dva návrhy zákonov, ktoré tu dnes predkladám - tento a za ním druhý - a, samozrejme, či nadobudnú účinnosť podpisom prezidenta Slovenskej republiky. Pevne verím, že to tak Národná rada urobí a bude hľadať logiku a rozum v tomto konaní.

Ja som takisto vyhlásil, že máme dosť peňazí na výstavbu diaľnic, ale takisto som vyhlásil, že máme dosť peňazí na výstavbu diaľnic tak, aby sme naplnili Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Lenže tento zámer je nad rámec Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tento zámer vyplýva zo skutočnej potreby a spoločenskej potreby, hospodárskej potreby Slovenska, a preto sme si vytýčili ten ambiciózny plán.

Ja osobne sa priznám, že som ozaj tri štvrte roka analyzoval systém PPP projektov, formu PPP projektov, kým som sa rozhodol, že sa vieme v týchto projektoch nájsť, ak spustíme tento systém taký masívny, ako je teraz zadefinovaný, to znamená, niečo vyše 150 km. Stále sa podsúva to, že ja som bol proti a predseda vlády mi rozkázal. Minule som to už komentoval, že je to absolútny nezmysel. Ja som pripravil návrh uznesenia vlády, ja som ho pozitívne odkonzultoval s predsedom vlády Slovenskej republiky. Predseda vlády Slovenskej republiky do toho veľmi pozitívne vstúpil s tým, že sme si jednotlivé čiastkové kroky zadefinovali vhodne odborne, ale aj politicky v tom uznesení vlády, ktoré je platné a som rád, že tento proces má podporu predsedu vlády Slovenskej republiky. Ale v žiadnom prípade to nebolo tak, že on rozkázal a ja musím teraz konať. Osobne som presvedčený o tom, že tento zámer, ak doriešime tie neznáme, tak vieme naplniť, a ani to takto nefunguje a nepoznám také niečo, že by fungovalo, že aj keď som presvedčený o tom, že je to zlý scenár, že na základe rozkazu budem tak konať. Neviem, o čom sa tu hovorí a čo sa to tu spája.

To, čo predtým znelo, že boli rôzne názory na to, koľko kilometrov, aký rozsah, k tomu poviem len to, že treba si ozaj pozrieť to schválené uznesenie vlády, ktoré presne definuje a to aj teraz držíme aj rozsah, aj spôsob. Takže to, čo bolo predtým, čo vyšlo na povrch, je bežné pri každej práci, ktorá sa uzatvára, tvorí, sú rôzne názory a dospeli sme do tohto záveru.

Čo sa týka dosahu na menovú eurozónu, ja nehovorím, že je to nosný pozitívny argument na formu PPP, ale z významných argumentov na formu PPP, pretože eurozónu to určite neovplyvní. Momentálne Európska centrálna banka spracúva posúdenie Slovenska, ktoré, myslím si, že od marca 2007 do marca 2008 hodnotí toto ročné obdobie. A v prípade, že projekty PPP vyjdú, prvé platby nás čakajú v roku 2011 a neskôr. A to je tiež práve to čaro, že sú tie čiastkové platby rozložené do 30 rokov za celý balík. Čiže, tie platby už nebudú tak významne vstupovať do záťaže na štátny rozpočet o to viac, že keď sme si urobili graf, ako sa bude vyvíjať hrubý domáci produkt a zadefinovali sme si ešte taký realistický nárast HDP, tak nám vyšlo, myslím, že za sedemnásť rokov pri raste HDP a fixnej platbe cez PPP projekty bude tá suma už ozaj zanedbateľná. Čiže návratnosť je pomerne vysoká.

Samozrejme, že môžu byť tieto projekty PPP aj neúspešné. Ale ja to zatiaľ nepripúšťam. Snažíme sa poučiť z tých chýb, ktoré boli v Maďarsku, v Česku, ale aj v iných krajinách. Myslím, že týchto chýb sa už vôbec nedopustíme, pretože ich vieme analyzovať. Problém sú tie chyby, ktoré určite urobíme a nevieme o nich. Takže, ak voľakto má konštruktívny návrh, že ideme zlou cestou, ja každý konštruktívny návrh prijmem, ale neprijmem takú kritiku, že zastaňte, lebo urobíte chyby.

Pán poslanec Prokopovič, vôbec sa nebránim tomu, že Mott Mac Donald, ktorého vybral rezort pod tvojím vedením, nám poskytol feasibility study, to absolútne vôbec nedehonestujem. Samozrejme, to, že Mott Mac Donald robil ako poradca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v minulom volebnom období a to, že mal spracovanú feasibility study, to bol základný štart, lebo inak by sme nevedeli skrátiť tie lehoty, ktoré sú síce krkolomné, ale o feasibility study sme sa museli oprieť, lebo tá ozaj trvá minimálne pol roka a je to hromada údajov technických, legislatívnych, ekonomických, efektívnosti, vyhodnotenia a ekonomickej uskutočniteľnosti. Čiže my, samozrejme, že sme čerpali z feasibility study, resp. po slovensky zo štúdie uskutočniteľnosti, ktorá vyznela pozitívne pre tento projekt, a to bol nejaký základný kameň ako postupovať. Fakt je ten, že teraz máme strašne, strašne veľa roboty, lebo robíme to ďalšie kolo a to je príprava súťažných podkladov, čo je ešte väčší kus práce aj zodpovednosti ako feasibility study.

O tom, či sa to započíta do výdavkov, už som sa stručne vyjadril. Pán poslanec Kahanec, rozchádzajú sa názory medzi mnou a ministrom Počiatkom. Čo k tomu povedať? Nevnímam to tak, že sa rozchádzajú názory. Ministerstvo financií dalo vo svojej správe stanovisko, že sa nebráni a súhlasí s aplikovaním formy PPP. Samozrejme, odporučilo iný rozsah, aký som definoval ja a aký sme definovali aj v uznesení vlády. Lenže to odporučenie sa opieralo o navrhnutie iných trás a v zásade realizáciu niektorých tých ciest, ktoré sú najľahšie a odloženie tých ťažších úsekov na výstavbu z verejných zdrojov.

A to je podľa mňa, filozofický problém, pretože naozaj PPP projekty sú vplyvom súkromného investora, vstupu súkromného investora a vplyvom toho, že on dostane prvé peniaze až vtedy, keď prejde prvé auto po ceste, tak ten tlak je enormný a on sa ozaj snaží zrýchliť a zefektívniť výstavbu. Čiže práve preto sú PPP projekty najvhodnejšie na najťažšie úseky, pretože ozaj ten súkromný sektor si vie zdatnejšie poradiť so zložitejšími úsekmi. A preto je problém ten návrh ministerstva financií čo do vecnosti, nie čo do stanoviska k tomu, či PPP projekty áno, alebo nie. Čiže je to problém ministerstva financií, kde sme mali spor alebo výmenu názorov, že oni nie sú oprávnení určovať, čo sa má stavať skôr a ktorá trasa sa má stavať. Na to je tu rezort dopravy, ktorý musí posúdiť, čo je pre Slovensko potrebnejšie a čo je pre Slovensko zmysluplnejšie. Ten ich návrh nerobil kontinuálnu výstavbu diaľničnej siete a jednoducho s tým ich návrhom by sme dospeli k tomu, že síce rozostaviame Slovensko, ale nedôjde k plynulosti premávky na cestách v tom čase, ako sme si predstavovali.

K tomu ešte podotknem to, že Česi majú zákon o PPP a v tom zákone o PPP, čo je dobré, čo mne chýba, pretože ozaj tvoríme tie procesy na stole a veľmi rýchlo, ale zatiaľ si myslím, že postupujeme správne, hoci je to ozaj sizyfovská robota a nadľudská robota veľakrát celý tento proces zvládnuť, či už zo strany mojich kolegov, zo strany poradcu, takisto aj z mojej strany. Ale v Českej republike majú jednoznačne v zákone zadefinované, že ministerstvo financií sa vyjadruje k tomu, či PPP použiť, alebo nie a vyjadruje sa k cene. Výslovne je tam napísané, že v žiadnom prípade sa ministerstvo nevyjadruje k vecnosti, k technickým charakteristikám a myslím si, že tak je to aj správne, ako je. Pretože naozaj nemôže teraz ministerstvo financií povedať, že toto je technicky a z hľadiska plynulosti premávky lepšie riešenie, keď máme na to iné odborné rezorty.

Nerozumel som tomu, čo povedal pán poslanec Kahanec. Ale môžem to tu spokojne zopakovať. Ja vyhlasujem, že je to seriózny záujem vlády Slovenskej republiky, seriózny záujem predsedu vlády Slovenskej republiky a seriózny záujem mňa ako ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Takisto pokojne môžem zopakovať, že PPP projekty sú rizikom, ale dávajú šancu, presne vás citujem, na rýchle dobudovanie. To ja vôbec nespochybňujem.

Čo sa týka neutrálneho stavu, myslí sa tým najmä to, že Národná diaľničná spoločnosť vyberie poplatky za koncesionárov za postavené a prevádzkované úseky ciest. Odovzdá ich do štátneho rozpočtu a my ich zaplatíme potom koncesionárovi s tým, že doplatíme aj tú deltu, pretože ten rozdiel, pretože skutočná potreba koncesionára, ktorú vynaložil a vynakladá na naprojektovanie, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu týchto ciest, je vyššia ako výber z mýta. Ak by to tak nebolo, tak nemáme problém. Vo svete fungujú aj vyvážené systémy. Ale pokiaľ viem, tak to funguje len niekde v Hongkongu, kde je intenzita 100 tisíc vozidiel za 24 hodín. A tam to mýto zaplatí budovanie cesty. Na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie to ešte tak skoro nebude. Čiže, každý štát dopláca na to, čo si cesta na seba zarobí z mýta a na to, čo v skutočnosti stála. Zároveň je tam ale neutrálny stav zadefinovaný tak, že Národná diaľničná spoločnosť si môže z toho, čo vyberie za koncesionára, nechať len tie náklady, ktoré použije, s tým, že spravuje celý mýtny systém, nič viac, aby bol ten neutrálny stav, a všetko ostatné za koncesionárske cesty musí odviesť do štátneho rozpočtu a ten to potom dá s tou deltou koncesionárovi.

Aké väčšie náklady? Tie väčšie náklady nám prakticky vygeneruje len súťaž. Musíme si uvedomiť, že miešame hrušky s jablkami, keď povieme, že koľko by tá - áno, my aj vieme, koľko je nadobúdacia cena v cenovej úrovni 2007 jednotlivých úsekov, ale v tej cene, ktorú ideme vysúťažiť, sú nielen nadobúdacie náklady, ale sú aj náklady na prevádzku, údržbu, generálne opravy po celú etapu a, samozrejme, aj náklady s tým, keď po 30 rokoch bude musieť v uspokojivom stave koncesionár cestu vrátiť štátu.

Takisto hovoríte, že by sme si priali - ja dúfam, že to vaše prianie, o ktorom hovoríte, že by sme si priali spojenie východu Slovenska, že ho podporíte aj v hlasovaní, ale je to, samozrejme, na vás. Ale nemôžeme jednými ústami hovoriť, že prajeme si výstavbu a zároveň jej klásť bariéry. Takže, to je môj osobný názor, ale, samozrejme, každý z vás je slobodný poslanec a má slobodný názor a dúfam, že ho prejaví aj v hlasovaní slobodne.

Posledné ešte chcem povedať na záver. Mám tu mapku, aby nám bolo všetkým jasné, že to nie je ani môj výmysel, ani výmysel predsedu vlády, ani výmysel minulých dvoch vlád, ani tých predchádzajúcich vlád. Ja tu mám mapku, už som ju ukazoval v ústavnoprávnom výbore, Československa z roku 1937, keď ešte do Československa patrila aj Zakarpatská Rus, kde mapka Československa vtedy vyzerala asi takto, a už v 1937 naprojektovali tú cestu na Slovensku. To znamená, cesta zo Žiliny cez Prešov do Košíc, ktorú chceme teraz dobudovať my. Čiže, nič nové na tom nie je. Malo by byť našou ambíciou pohnúť od roku 1937 túto záležitosť dopredu. Ja môžem aj citovať, volá sa to Mapa silniční magistrály Československé republiky z roku 1937, kde sa hovorí: "Silniční magistrála nás spojí z Jasiny," to je na východe Zakarpatskej Rusi, "cestou na západ a východ republiky skráti vzdálenost z Chebu do Jasiny z 25 hodín na 11 hodín a umožní překlenouti historické i geografické rozdíly našeho státu. Silniční magistrála vytvoří z Československé republiky jednotní hospodářsky celek." Toto zadefinovali a tá trasa tu je presne definovaná v roku 1937 a, myslím, že je dosť, že sa s tým už 70 rokov trápime a nevieme to pohnúť dopredu. A pevne verím, že pohneme ten stav dopredu.

Na záver poviem len to, že nevnímajte to, opozícia, ako výčitku minulých dvoch vlád, ale naozaj za posledných 9 rokov sa výrazne stlmila výstavba diaľnic a rýchlostných ciest a ak tento stav necháme ísť svojím životom, negatíva budeme cítiť zajtra, ale najmä o dva až tri roky, kedy budeme mať z hľadiska dopravnej infraštruktúry choré Slovensko a ak ho chceme vyliečiť, musíme postupovať skokovou metódou. Skokovou terapiou, dynamicky a využitie formy PPP je takouto terapiou, ktorá dostane Slovensko z polohy, kde prakticky dnes, ale najmä o dva až tri roky bude situácia prejazdnosti zúfalá, do polohy Slovenska modernej stredoeurópskej krajiny s vyhovujúcou dopravnou infraštruktúrou. Čiže, keď ten stav nezačneme riešiť teraz, tak o tri roky bude Slovensko krajinou, kde na všetkých tranzitných ťahoch budú autá viacej stáť, ako sa pohybovať. A toto je vážny problém, s ktorým sa musíme teraz popasovať.

Dovolím si ešte raz požiadať vás o podporu a naštartovanie celého tohto procesu a, samozrejme, o podporu predkladaného návrhu zákona.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

To bolo záverečné slovo. Pán spravodajca nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať ďalším bodom schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 441 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 441a.

Je to opäť návrh zákona z dielne pána ministra dopravy, a preto, pán minister, žiadam vás o úvodné slovo, aby ste tento vládny návrh zákona odôvodnili.

Nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 704 z 15. augusta 2007 k urýchleniu postupu výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku.

Účelom navrhovaného zákona je umožniť jednorazovými mimoriadnymi opatreniami v stavebnom konaní rýchlejšiu administratívnu prípravu výstavby tak, aby po 1. marci 2008 mohli byť uzavreté zmluvy s dodávateľmi a mohli sa začať stavebné práce. Tieto opatrenia rátajú aj s existujúcimi opatreniami v stavebnom zákone vzťahujúcimi sa vo všeobecnosti na všetky líniové stavby, s opatreniami v cestnom zákone vo vzťahu k pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu a s opatreniami v územnom plánovaní a vo vyvlastňovaní prijatými v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. v znení zákona 275/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon vylučuje najmä štátnu expertízu v tých prípadoch, keď sa bude rozhodovať o investícii na základe ekonomického posúdenia tzv. feasibility study v rámci prípravy zmlúv s dodávateľmi v rámci verejno-súkromného partnerstva, pretože stupeň poznania s koncesionárom bude podstatne hlbší ako štátna expertíza, ktorá je založená na oceňovaní zo stavebného zámeru, kde ten stupeň poznania je ozaj veľmi nízky.

Ďalej zavádza inštitúciu predbežného geometrického plánu na účely spojené s územným a stavebným konaním a na účely vypracovania znaleckých posudkov, na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov. Ďalej umožňuje, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom nebolo nevyhnutné už k stavebnému konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu z dôvodu, aby miliardové investície nestáli pre licitovanie o výške náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami. Zdôrazňujem, že sa to netýka stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť už v stavebnom konaní.

Ďalej umožňuje s doterajším vlastníkom stavby na bývanie dohodnúť náhradu nielen v peniazoch, ako je to dosiaľ, ale aj obstaraním nového bývania kúpou alebo výstavbou bytu alebo rodinného domu, čím získava ten dotknutý človek, občan podstatne väčší komfort a priestor, aby sme sa s ním mohli rozumne dohodnúť. Ďalej skracuje lehoty v konaniach. V ďalšom novelizuje katastrálny zákon, aby bolo možné evidovať v katastri geometrické plány na žiadosť stavebníka.

Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 26. 9. 2007 a schválila ho uznesením č. 824/2007. Je to návrh zákona, ktorý je takisto bezpodmienečne nutný, aby sme vedeli spustiť výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry formou PPP, pretože v opačnom prípade sa dostaneme do veľmi vzdialených lehôt na možnosť začatia takéhoto procesu, a preto vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, žiadam o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A dávam teraz slovo navrhnutej spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač č. 441, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. októbra tohto roku č. 568 pridelila vládny návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona tak, ako to stanovuje § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Vládny návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 265 z 13. novembra 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu uznesením č. 225 z 21. novembra 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 241 z 13. novembra 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 198 z 20. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 122 z 20. novembra 2007.

Poznamenávam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 202 z 20. novembra tohto roku odporučil návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú odporúčania a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy. Spolu ide o 9 pozmeňujúcich návrhov a 1 procedurálny návrh.

Gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne. O procedurálnom návrhu gestorský výbor neprijal odporučenie. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 3 a 4 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 9 s návrhom gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch 1, 2, 5, 6, 8 s návrhom gestorského výboru neschváliť a osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktoré máme ako tlač č. 441, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktoré máme ako tlač č. 441, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, tlač 441, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, ktorú máme ako tlač 441a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. novembra 2007 č. 295. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, informovala som pánov poslancov o spoločnej správe výborov Národnej rady pri prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky dvoch poslancov. Je to pán poslanec Peter Miššík z SDKÚ - DS a pán poslanec Gábor Gál z poslaneckého klubu SMK.

Slovo má teraz v rozprave pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som naozaj krátko vystúpil k tomuto návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení katastrálneho zákona.

V prvom rade by som asi mal povedať to, čo cítime všetci, a to je aj náš záujem, záujem strany SDKÚ - DS na dostavbe diaľnic, o tom nemožno pochybovať. O to viac ma to zaujíma, pretože v tomto prípade ide aj o zákon, ktorý sa dotýka aj dostavby rýchlostnej komunikácie R1 Nitra západ - Hronský Beňadik, ktorá sa volá, a právom, cesta smrti. O tom by sa dalo veľa rozprávať, a preto by sme zrejme mali všetci prispieť k tomu, aby sme urýchlili výstavbu diaľnic. Žiaľ, ja osobne aj ako právnik, ako podpredseda ústavnoprávneho výboru nemôžem súhlasiť s tým, ako tento vládny návrh zákona tento problém urýchlenia chce riešiť.

V žiadnom prípade nemožno totiž tak vážne zasiahnuť do vlastníckeho práva, ktoré je chránené, absolútne chránené ako základné ľudské právo v druhej hlave ústavy. V čl. 12 ods. 1 je uvedené, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Ďalej v druhom oddieli v čl. 20 sa uvádza, že každý má právo vlastniť majetok. Znova, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

A nakoniec ústava uvádza v ods. 4 v tomto čl. 20, za akých podmienok možno vyvlastniť majetok, to sú tie štyri známe podmienky, že to možno urobiť iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu.

Toľko krátky exkurz do Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je základným zákonom tohto štátu a mali by sme ju všetci rešpektovať.

Z ústavy totiž vyplýva, že navrhovaný vládny návrh zákona nie je na hrane, ale je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej republiky. Ja sa to stručne pokúsim zdokumentovať. Ako som povedal, vlastnícke právo je naozaj základným právom. A čo sa stane v prípade, že by začal tento návrh zákona platiť v praxi a ja ho chápem, že aj ten názov zákona evokuje voľačo, že ide o niečo urýchlené z dôvodov a zásahov jednorazových mimoriadnych opatrení. U mňa vždy evokujú nejaké mimoriadne opatrenia niečo, čo sa vymyká z normálneho rámca, aj keď je ten cieľ bohumilý, to znamená, urýchlene dostavať diaľnice.

Čo mňa najviac vyrušuje na tomto návrhu zákona, je to, že stavebník pri výstavbe diaľnic nemusí preukazovať v stavebnom konaní vlastníctvo k pozemkom, na ktorých chce stavať. Stačí preukázať úkon, ktorým sa pokúsil získať vlastnícke právo. Teda môže stavať na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. Existuje väčší zásah do vlastníckeho práva ako toto ustanovenie?

Ďalej, vlastnícke právo preukazuje až v kolaudačnom konaní, pričom v § 5 ods. 2 tohto zákona sa uvádza, že stavebný úrad môže rozhodnúť o predčasnom užívaní diaľnice a určiť podmienky jej užívania a prevádzky na nej. Ja teraz pre tých občanov, ktorí to pozerajú, uvediem jednoduchý príklad. Stavebník postaví na cudzom pozemku diaľnicu. Nedôjde k vyvlastneniu v zmysle ústavy a na pozemku vlastníka budú premávať autá. To je skutočný príklad, ktorý môže nastať. A ja sa preto opýtam pána ministra, o ktorom som teda počul aj z jeho predchádzajúceho vystúpenia, že má záujem riešiť veci tak, aby boli aj v súlade s ústavou, aby došlo k urýchleniu výstavby a ja mu dám otázku, lebo viem, že pri prerokúvaní tohto návrhu zákona aj z niektorých jeho vyjadrení bola snaha urobiť opatrenia takého charakteru, kde by nedochádzalo k porušeniu týchto článkov ústavy, o ktorých som hovoril, a to je hlavne vec, keď ide o vyvlastnenie. To trvá určitý čas, ale dá sa aj na niečom dohodnúť v prípade, ak by boli umožnené zvýhodnené podmienky pri cene pre tých, ktorí sa na predaji týchto pozemkov dohodnú.

Pokiaľ ma pamäť neklame, padol tam aj taký koeficient, rovno pri vyvlastnení je to za primeranú náhradu, to je znalecký posudok a pri tomto sa uvažovalo so zvýhodnením tých, čo sa dohodnú na 1,2-násobku tohto znaleckého posudku. Chcem sa ho spýtať, prečo sa od takýchto opatrení upustilo, akým spôsobom. Pretože si nemyslím, že by išlo o také výnimočne veľké prostriedky v súvislosti aj s tým, koľko bude vynaložené na dostavbu diaľnic. Myslím, že je to zlomok sumy. Pokiaľ ma pamäť neklame, dôvodová správa uvádza aj nejaké počty stavieb a pozemkov, ktoré sú niekoľko desiatok, nie stoviek, pokiaľ ma pamäť neklame, tam bolo, myslím, číslo 45 v jednom prípade.

Takže resumé tohto môjho krátkeho vystúpenia je, že naozaj máme záujem na výstavbe diaľnic aj na urýchlenej výstavbe diaľnic. Myslím si, že je možné uvažovať v niektorých prípadoch nad skrátením lehôt, aj to je pomerne dramatické opatrenie, veľmi dramatické opatrenie, tu by som už znovu hovoril, možno na hrane ústavnosti. Ale v každom prípade by sme mali ísť tým smerom, aby sme mali čo najmenší počet problémov v budúcnosti a radšej s tými, o ktorých sa hovorí, že sú to vydierači, ktorí si na tomto chcú postaviť nejaké zbohatnutie, že nebudú chcieť vyvlastnenie za žiadnu cenu a podobne, aby sme im ponúkli také podmienky, ktoré sú prijateľné aj pre ostatných a, samozrejme, pokračovali spôsobom, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne a pri presadzovaní toho urýchlenia pánovi ministrovi držím palce a zároveň budem dúfať, že urobíte všetko pre to, aby tento zákon bol v súlade s ústavou.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Miššíka sa prihlásil pán Peter Pelegrini. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec, nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Miššík, spomínal si, ako strašne ťa vyrušuje, že hrozí, že sa bude stavať na cudzích pozemkoch. Ja verím, že ťa to tak strašne vyrušovalo aj v minulom volebnom období, keď sa staval závod KIA Slovakia na nevysporiadaných pozemkoch. Tu je aspoň snaha, tu je aspoň nejaká snaha o to, aby sa upravil právny rámec aspoň do nejakej miery, aby sme sa takýmto problémom vyhli. Vy ste tú snahu v minulosti vôbec nemali. Samozrejme, že vždy bude prvoradá dohoda, vždy bude najprv ponuka dohodnúť sa, štátu a majiteľa pozemku, žiaľ, ja nie som síce právnik a ústavný už vôbec nie, ale myslím si, že keď si pozriem úmrtnosť na cestách prvej triedy, druhej a tretej a pozriem si úmrtnosť pri nehodách na diaľniciach, tak si myslím, že vôbec mi nebude prekážať, ak kvôli nejakým pár špekulantom, pár vydieračom, ako si ich nazval, kedykoľvek zahlasujem za zákon, ktorý je podľa názoru predkladateľa na hrane ústavy a nebudem mať s tým vôbec žiadny problém. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na pána Pelegriniho chce pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Peter, chcem ti povedať niekoľko informácií, ktoré ti asi ušli. Ten príklad, ktorý hovoríš, teda je absolútne presný, ale treba sa zamyslieť, kto bol šéfom stavebného úradu v období, keď sa robilo vyvlastňovacie konanie, váš koaličný partner predseda SNS Ján Slota. (Smiech a potlesk.) Kto robil podklady k vyvlastňovaciemu konaniu? To bola Žilina Invest, kde malo mesto Žilina svoje podiely a kto aj zodpovedal za toto vyvlastňovacie konanie. Takže keď niekedy zaútočíš, tak treba si aj pozrieť nejaké podrobnosti, lebo sa to potom môže proti tebe veľmi pekne obrátiť. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Gábor Gál, ktorý bol ako druhý a posledný prihlásený do rozpravy písomne.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, už dávno som nevystúpil z tohto miesta. Vidím, že sa tu nič nezmenilo, lebo, dámy a páni z vládnej koalície, príčinou ste vy, lebo keď máme hocijaké dobré nápady, máme dobré pozmeňujúce návrhy, vládna koalícia ich nevypočuje, zamietne ich. Proste v minulosti som si myslel, že nemá, alebo aj teraz si myslím, že nemá význam vystupovať. Ale tento zákon vo mne potlačil obavy, lebo ide o priveľký prešľap. Dúfam, že v tomto prípade nás počúvnete.

Hneď na úvod chcem deklarovať, že som jednoznačne zástancom rýchlej výstavby diaľnic na celom Slovensku, čiže po celej krajine, čiže aj po juhu Slovenskej republiky. Dúfam, že táto oprávnená požiadavka daňových poplatníkov Slovenskej republiky nájde v tejto sociálne cítiacej vláde svojich podporovateľov, lebo práve chýbajúca infraštruktúra je príčinou toho, že v týchto regiónoch východného Slovenska v okresoch Gemeru je vysoká nezamestnanosť, čiže aj zlá sociálna situácia, lebo investor nevkročí do týchto regiónov bez toho, aby nebola zabezpečená infraštruktúra a to sa za tejto vlády diať nebude. Južná trasa je odsunutá nieže na vedľajšiu koľaj, ale asi na ďalšie storočie.

Ako som povedal, som zástancom urýchlenej výstavby diaľnic, ale za podmienok, že budú dodržané všetky právne normy platné v Slovenskej republike, všetky, a nielen tie, ktoré chce vláda dodržať, aj tie, ktoré garantujú vlastníkom tie práva, ktoré tento návrh zákona potláča. Cieľ nemôže svätiť prostriedky. Už sme tu mali v tejto sále zákony, to bolo nedávno, ktoré neakceptovali procesné postavenia vlastníkov pozemkov, či to bol banský zákon, či to bol geologický zákon a ešte neviem, koľko zákonov to bolo, kde v rozpore s platným právnym poriadkom dotknutým sa nepriznalo účastníctvo v konaniach. No tento návrh zákona ide ďalej, nielenže nepriznáva vlastníkom nehnuteľností procesné postavenie, ale popiera im aj základné atribúty vlastníckeho práva. Pán poslanec Miššík vám tu už citoval druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky, hádam, túto právnu normu, na ktorú dávame aj prísahu pri skladaní sľubu, dodržíme.

Ale ja idem ďalej, čo sa týka Občianskeho zákonníka, ktorý rozvádza, čo je to vlastnícke právo. Sú tam rozvedené aj atribúty v § 123, a to vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Koľko z týchto atribútov by sa porušilo schválením a uplatnením tohto zákona?

Prvý, držať vlastníctvo. Ako môžem držať vlastníctvo, keď už tam budú behať buldozéry? Užívať? Tiež ho nemôžem užívať, lebo už tam bude nejaká výstavba, lebo bude vydané stavebné povolenie bez toho, aby odo mňa niekto ten pozemok kúpil alebo vyvlastnil. Požívať jeho plody a úžitky, samozrejme, nebude možné. A nakladať s predmetom vlastníctva? Keď nechcem predať pozemok za nejakú ich cenu a ani nedôjde k vyvlastneniu, proste nakladať s týmto pozemkom, s touto nehnuteľnosťou bude bez právneho titulu tretia osoba a toto je marazmus.

§ 124 Občianskeho zákonníka ide ďalej, to je už aj v ústave - čo povedal pán poslanec Miššík - je ustanovené, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. V čom napĺňa tento návrh zákona uvedenú normu rovnakú ochranu súkromnému vlastníctvu ako vlastníctvu štátnemu? To už tu bolo, nechcime, aby sa vrátili tieto časy.

Pani poslankyňa Žitňanská, dúfam, že to aj spomenie, keď vystúpi, nám porozprávala, ako sa robila výstavba vodného diela, je to hodné poučenia.

Pán minister, vy ste hovorili o tom, že návrh zákona je na hrane ústavnosti. No ja pri všetkej vážnosti, pán minister Vážny, vám hovorím, že je to návrh, ktorý absolútne nie je v súlade s ústavou. Žiadať o vydanie stavebného povolenia a vlastne dôjsť aj k stavebnému povoleniu na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve stavebníka, ani k nim nemá vysporiadaný právny vzťah, to je neprijateľné a, hádam, nechceme k tomu pristúpiť.

Doklad o tom, že bol urobený úkon na jeho získanie, ktorý má nahrádzať vlastníctvo, je priveľmi hlúpym žartom. Výnimočnosť ústneho pojednávania alebo miestneho zisťovania, čo je v iných prípadoch samozrejmosťou a veľmi častým inštitútom a tiež prikrátke lehoty na vyjadrenie sa, len prezentujú silu, silu štátu voči slabému občanovi a pritom štát má všetky možnosti, aby sa dopracoval k vlastníckemu právu. Silu spoločnosti, demokraciu ako právny štát prezentujú práve práva jednotlivcov, individuálne práva, ktoré nemôžu byť pošliapané vyšším cieľom. Sú mechanizmy, sú inštitúty, ktorými sa vieme vysporiadať s tými vlastníkmi, ktorí napriek ponúknutej trhovej cene sa nechcú vzdať svojho vlastníctva, a je to vyvlastnenie.

Preto navrhujem, aby Národná rada vrátila návrh zákona na dopracovanie. Nič nestratíme. Pán minister na ústavnoprávnom výbore hovoril, že, ježiš, koľko času tým stratíme. No ale, páni, uvedomte si, že 30 podpisov na podanie na Ústavný súd kvôli tomuto zákonu sa určite nájde a tam hádam, už výsledok, o dopade nehovorím, že bude jasný, ale dá sa nejako vyčítať. Čiže, neviem, či máte pripravený nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý by možno v tomto stave nejakým čarovným prútikom túto neústavnosť napravil, lebo v nejakom inom prípade pán minister hovorí, že nie je na hrane, ale za hranou. To je absolútne neústavný zákon. Taký sme tu, odkedy som v parlamente, nemali.

Ale ešte raz hovorím, som zástancom urýchlenej výstavby diaľnic. Krása je pozerať sa, ako sa cestuje na Jadran, ako Chorváti rýchlo postavili diaľnice, no ale treba dodržať individuálne práva našich občanov. Spoločnosť sa skladá z jednotlivcov, z tých občanov, ktorých sa tento zákon môže dotknúť. Vieme, kde chceme stavať diaľnice, ten úsek už je určený dávno. Môžu už teraz rýchlo prebiehať jednania, kto chce predať, komu ponúknuť trhovú cenu, kto je nespratný vlastník, ktorý nebude chcieť predať ani za trhovú cenu a tam začať urýchlené vyvlastňovanie, a nie ísť cestou, ktorá, keď to pôjde na Ústavný súd a, nedajbože, už Ústavný súd pozastaví účinnosť zákona, ešte sa dostaneme do väčšieho časového sklzu.

Dámy a páni vládnej koalície, dúfam, že v tomto prípade nás počúvnete.

Ďakujem pekne.