V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami - pán poslanec Rafaj, pán poslanec Senko, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím mikrofón pre pána poslanca Rafaja.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec, ja som prekvapený, že predstavitelia SMK pokračujú v tej vydieračskej politike, ktorá sa začala údajne tichou dohodou medzi vedením Slovenského rozhlasu a vami práve tými presunmi a zmenami, ktoré docielili, že v minulom roku musela byť účelová dotácia práve na 5. okruh Slovenského rozhlasu Patria s tým, že ste predpokladali že takýmto spôsobom budete tlačiť a vydierať na štátny rozpočet aj ďalej a že ste skočili na hru vedenia Slovenského rozhlasu, kde generálna riaditeľka podľa zákona predkladá Rozhlasovej rade na schválenie dlhodobé plány a koncepcie rozvoja programovej služby Slovenského rozhlasu.

Dobre viete, že Rozhlasová rada opakovane a viackrát po sebe kritizovala nedostatočnosť týchto programových dokumentov a viackrát ich aj zmietla zo stola. Takže nie táto sála tohto parlamentu, ale iné zo zákona určené inštitúcie sú adresátmi vašej žiadosti a aj preto mediálny výbor Slovenskej republiky tento alebo túto požiadavku na navýšenie, ďalšie navýšenie na stredné vlny odmietol akceptovať, z nijakého iného dôvodu.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Myslím si, že pán poslanec Rafaj presne povedal to, čo som chcel aj ja povedať, ale ja by som ho len doplnil. Pán poslanec, hráte falošnou hrou. Opýtajte sa vašej vlastnej poslankyne, pani bývalej štátnej tajomníčky Ágnes Biró, ktorá takisto priznala, že Slovenský rozhlas zneužil, jednoducho zneužil stredné vlny na vydieranie ohľadom národnostného vysielania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Rádio Patria, o ktorom hovoril pán poslanec, bolo do príchodu nového vedenia Slovenského rozhlasu vysielané na krátkych vlnách bez problémov a hocijakých výhrad zo strany menšín, ba naopak, bolo lepšie počúvateľné ako dnes. Po príchode nového vedenia, zmeny vysielacej štruktúry a verím, že tak ako tu už bolo povedané, po dohode s maďarskou koalíciou, bolo Rádio Patria presunuté na stredné vlny bez toho, aby sa robili analýzy, koľko ľudí na Slovensku vlastní rádio len so strednými vlnami a tak sa stal Slovenský rozhlas pre mnohých Slovákov nepočúvateľný, pretože nerozumejú, čo sa na rádiu Patria hovorí.

Keďže o tom viem, mnoho ľudí mi písalo a volalo, veľmi som bola prekvapená, že Slovenský rozhlas nedbá o týchto svojich poslucháčov a úplne pokojne ich hodil do vody. Ja sa tiež divím, že páni poslanci z maďarskej koalície vystupujú teraz týmto spôsobom, pretože je jasné a všeobecne známe, že toto sa udialo len kvôli tomu, aby Slovenský rozhlas získal a vytĺkol peniaze zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že to nie je férové.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Nagy.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne mojim kolegom, kolegyniam za pripomienky.

Ľutujem, pán poslanec Rafaj, že ste prišli neskoro a nepočuli ste to, čo som hovoril na začiatku a nemali ste možnosť počuť ani to, čo hovorila pani poslankyňa Vášáryová v tejto súvislosti. Ináč odmietam veľmi dôrazne podozrievanie Strany maďarskej koalície z akejsi tichej dohody. To by bola naozaj šialená politika Strany maďarskej koalície, pokiaľ by bola a chcela obetovať kvôli akýmsi politickým cieľom vysielanie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu a to sú len výmysly. To je po prvé.

Po druhé, treba si uvedomiť aj to a to ukazovala vo svojom príspevku aj pani poslankyňa Vášáryová, že slovenská vláda od rokov alebo v rokoch 2003, 2004, 2005, tak ako jej káže zákon, ako kážu slovenskej vláde medzinárodné dohody a zmluvy, si plnila svoju povinnosť dotovať, resp. financovať národnostné vysielanie, resp. vysielanie na stredných vlnách. Až príchodom tejto novej vlády v roku 2006 bola prerušená táto dobrá tradícia a táto dobrá povinnosť a preto vznikali a vznikajú takéto problémy.

Čo sa týka technických problémov vysielania, je pravda, že na VKV je lepší signál, ale momentálne podľa mojich informácií Sloven... (Vystúpenie poslanca prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Bol ohlásený pán poslanec Frešo. Nie je prítomný. Neviete, kolegovia z SDKÚ, či pán poslanec Frešo bude, nebude? Stratí poradie. Stratí poradie a bude potom na záver vystupovať, tak ako rokovací poriadok umožňuje.

Teraz vystúpi pán poslanec Kahanec. Pripraví sa pán poslanec Novotný.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená pani ministerka, ktorá zastupuje pána ministra financií, po roku máme opäť pred sebou návrh štátneho rozpočtu, teda zákon roka.

Situácia v rokovacej sále parlamentu o tom však nenasvedčovala zvlášť včera a nenasvedčuje ani dnes. Od včerajšieho rána do 17.00 hodiny sa o tomto zákone roka nemohla viesť ani diskusia, ani polemika, keďže v rokovacej sále absentovali takmer všetci poslanci vládnej koalície. Zrejme si títo kolegovia až príliš rýchlo zvykli nezúčastňovania sa na rokovaní parlamentu. Pri odvolávaní predsedu Národnej rady to odôvodňovali, že sa nebudú zúčastňovať na fraške. Skôr to však bolo o nedostatku argumentov, či odvahe obhajovať svojho vlastného koaličného predsedu Národnej rady.

Vráťme sa však k dnešnému dňu rokovania. Predpokladám, že poslanci vládnej koalície nepovažujú rokovanie o zákone roka za frašku. Napriek tomu sú tu i dnes prítomní v minimálnom počte poslanci koalície. Prečo, ak to nepovažujú za frašku? Prečo nechali rozpravu takmer výlučne iba na opozičných poslancov? Predložený návrh štátneho rozpočtu by hádam mal byť návrhom vládnej koalície, predovšetkým. Hádam by mal byť tiež aj pretavením sľubov programového vyhlásenia vlády. To by som očakával nielen ako poslanec, ale aj ako človek, občan, volič. Očakával by som tiež záujem vlády, šéfov jednotlivých rezortov, že budú reagovať v rozprave poslancami opozície široko diskutovaný rozpočet, že ho budú ako navrhovatelia hájiť za svoje kapitoly, aj ako celok, že budú diskutovať či polemizovať s pozmeňujúcimi návrhmi, ale i s diskusnými príspevkami, ktoré zazneli v rozprave. Očakával by som to, lebo by to bolo úplne prirodzené, že po rôznych pohľadoch a pozmeňujúcich návrhoch zo strany opozície, ktorej hlavnou úlohou je aj pri návrhu štátneho rozpočtu upozorňovať na problematické miesta štátneho rozpočtu, či predkladať pozmeňujúce návrhy na jeho vylepšenie, budú tento štátny rozpočet obhajovať predovšetkým šéfovia rezortov vlády, teda ministri, v spolupráci s ktorými sa tento štátny rozpočet na rok 2008 pripravoval.

Očakával som to aj napriek tomu, že pri minuloročnom rozpočte nebola ochota či odvaha zo strany členov vlády rozpočet obhajovať. Moje očakávanie sa však nenaplnilo ani tento rok. Veď včerajší, ale aj dnešný deň ukazuje, ako to prebieha bez účasti členov vlády. Ešte šťastie, že sa nám zúčastňuje minister financií ako predkladateľ, ktorého niekedy na krátku chvíľu vystriedajú jeho kolegovia, ale to sú len nutné chvíľky.

Postoj koalície sa teda zatiaľ nezmenil. Stále platí, že na schválenie rozpočtu majú 85 hlasov? Teda dostatok hlasov? Včerajšia 17.00 hodina tento sebavedomý postoj koalície nepotvrdzovala. Rokovacia sála sa totiž na krátky čas zaplnila poslancami koalície. Prečo? Lebo prišli v mimoriadne veľkom počte sa prihlásiť do rozpravy ústne. Už to tu bolo z tohto miesta povedané, že včera koalícia potrebovala čas, aby sa dohodla na zákone roka, možno na sebe samej, na koalícii. Sebavedomý postoj koalície sa teda rýchlo zmenil na ustráchanú skupinu, ktorú kvári neistota, či koaliční partneri sa aj po včerajšom stretnutí lídrov koalície dohodnú a budú schopní dohodnúť. Všetko toto je však v tejto chvíli problém koalície, podobne ako predvčerom, ako keď pri predvčerajšom hlasovaní o návrhu na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady koalícia sebaisto vyhlasovala, že odvolanie je problém opozície, ktorá musí získať potrebný počet hlasov. Po včerajšej prudkej búrke lídrov koalície sa dnes táto sebaistota zrazu vracia. Je to už po dnešnej aktuálnej tlačovke a vyjadrení lídrov. Otázka je, ako nadlho.

A teraz k samotnému rozpočtu. V rozprave už zaznelo mnoho výhrad či návrhov zmeniť predovšetkým výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Zaznelo aj mnoho číselných údajov. Preto mi dovoľte vyjadriť sa predovšetkým k niektorým výdavkom, vybraným výdavkom v oblasti štátneho rozpočtu, ktoré považujem za nesystémovo, nespravodlivo navrhnuté. Výdavky, z ktorých cítiť budúce lobistické záujmy či netransparentnosť pri budúcom čerpaní, ale aj výdavky, ktoré podľa môjho názoru sú nespravodlivo navrhnuté a sociálnosť iba imitujú.

Medzi nesystémovo navrhované výdavky patria predovšetkým tie, ktoré z hľadiska potrieb sú poddimenzované alebo naopak, predimenzované z hľadiska zdravého vývoja ekonomiky Slovenskej republiky, teda z hľadiska primeraného rozdelenia výdavkov podľa prioritných oblastí, potrieb štátneho rozpočtu.

Predimenzované výdavky zároveň predstavujú aj rizikový faktor nielen neefektívneho a neúmerného čerpania zo štátneho rozpočtu, ale aj riziko čerpania týchto výdavkov pod lobistickými tlakmi. Patria sem aj výdavky, ktoré neodrážajú programové vyhlásenie vlády. Poddimenzované sú predovšetkým výdavky na školstvo, vedu, výskum, vzdelanie, ktoré nezohľadňujú deklarovanú podporu týmto oblastiam, či podporu toľko vládou proklamovanej znalostnej ekonomike a vedomostnej spoločnosti.

Väčšiu podporu by si určite zaslúžilo aj regionálne školstvo. Neprimerane málo sa navrhuje aj na výstavbu diaľnic, teda tiež silno, ba niekedy až silácky proklamovanej podpore budovania dopravnej infraštruktúry. Čiastka niečo vyše 10 miliárd dokonca predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu. Argumentovanie ďalšími zdrojmi cez PPP projekty, teda verejno-súkromné partnerstvá, stojí po zásadných výhradách premiéra v predošlom období, ale aj po negatívnom postoji ministra financií z hľadiska neúmerného objemu budovania diaľnic cez PPP projekty na hlinených nohách. Hlinených z hľadiska možného predraženia, transparentnosti, ale aj z hľadiska zabezpečenia vývoja ekonomiky Slovenskej republiky napríklad vo vzťahu k plneniu kritérií, tiež tak často sľubovaných predsedom vlády pre prijatie eura.

A predimenzované? Neúmerný nárast je predovšetkým v oblasti dotácií v poľnohospodárstve, takmer 33 %. Na tieto dotácie, v ktorých sú vynakladané náklady približne necelých 26 mld., môžeme povedať, že môžu byť z hľadiska zabezpečenia vo vzťahu na podmienky v členských štátoch Európskej únie potrebné. Ale otázka je, či sú v primeranej výške. Nepotrebuje však silnejšiu podporu školstvo, vzdelávanie, sociálna oblasť? Nepotečú tieto zvýšené dotácie v podmienkach podnikania poľnohospodárstva v Slovenskej republike predovšetkým do vybraných podnikateľských subjektov, ako to bolo napríklad pri už známej kauze o prideľovaní dotácií pre bývalého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, do pestovania tabaku? Prejavia sa vôbec dotácie v úrovni cien? Alebo v ziskoch v poľnohospodárstve?

Priestor na šetrenie je však aj v iných oblastiach. Šetriť by sa dalo aj okresaním výrazného zvýšenia kapitálových výdavkov v rezortoch, ak by sa určili podľa skutočných a efektívnych potrieb rezortov.

Už tu boli predrečníkmi spomenuté vysoké kapitálové výdavky napríklad v rezorte kultúry, v rezorte spravodlivosti napríklad na rekonštrukciu súdov a podobne. Priestor by sa určite našiel aj pri efektívnejšom a transparentnejšom verejnom obstarávaní. To by však vláda musela skutkami potvrdzovať svoje silné sľuby. To by firma IKORES nemohla dostávať zákazky v priamom zadaní. Veď zakrátko uvidíme pozíciu IKORES-u pri budúcich silných štátnych zákazkách po schválení štátneho rozpočtu.

Ak máme ušetriť pre transparentnejšie rozdelenie zdrojov, to by musela byť aj menšia rezerva predsedu vlády, ktorá stúpla o 75 %, i samotného premiéra Fica, ktorý chce na jednej strane zabrániť zlodejinám, ako to včera deklaroval v médiách, no na druhej strane nemá problém, ak sa zdroje, ktoré môže rozdávať on sám, zvýšia oproti rezerve vlády bývalého premiéra, oproti rezerve bývalého premiéra Dzurindu, trojnásobne. Teda na 150 miliónov. A to v minulom roku táto položka narástla o 150 %, zvýšila sa z 50 mil. na 125, tohto roku sa opäť zvyšuje o ďalších 20 %.

Nie sú tieto zdroje, ktoré by sa mohli ušetriť či racionálnejšie prerozdeliť, potrebnejšie pre žiakov, študentov, ktorí sú perspektívou nášho budúceho rozvoja? Pre Infovek, pre kvalitnejšie zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, pre vybavenie škôl každého stupňa? Pre regionálne školstvo, ktorého zvýšenie je iba 4,4 % pri celkových výdavkoch, vrátane samospráv dokonca len 1,8 %? To sú iné percentá ako pri prioritných zvýšeniach tejto vlády. Nie sú tieto zdroje potrebnejšie na podporu rodín? Zvlášť tých viacdetných, ktorých rodičia aj napriek tomu, že poctivo pracujú a starajú sa o ne, majú často problém vykryť svoje aj základné potreby? Veď práve tieto deti, deti, ktoré sa rodia a ktorých rodičia poctivo pracujú, majú často problémy so samotným fungovaním. Tieto deti, ktoré sa narodia a poctivo sa pripravujú do života, práve tieto deti sa budú podieľať na tvorbe budúceho hrubého domáceho produktu, z ktorého budeme môcť čerpať zdroje na prerozdeľovanie v štátnom rozpočte pre jednotlivé potreby spoločnosti. Veď práve tieto deti sa budú podieľať aj na tvorbe zdrojov pre naše dôchodky, pre budúce dôchodky. A my im dnes nechceme pomôcť? Nie sú tieto zdroje potrebnejšie na riešenie často veľmi ťažko zvládnuteľných situácií zdravotne či sociálne odkázaných občanov? Veď aj pre tieto skupiny ľudí sa vytvárajú zdroje do štátneho rozpočtu. To však by sme museli v štátnom rozpočte aj spravodlivo ubrať, aj spravodlivo pridať. Nájsť zdroje napríklad na podporu opatrovateľskej služby, ktorú skutočne potrebujú, nájsť zdroje na zvýšenie a valorizáciu rodinných prídavkov, ktoré už 3 roky neboli valorizované. To by však vláda musela plniť svoje slová a sľuby v sociálnej politike.

Vzhľadom na veci, ktoré som uviedol a vzhľadom na rozdelenie a priority predovšetkým výdavkov v štátnom rozpočte a v jednotlivých kapitolách, myslím si, že nemôžeme ako opozícia, ktorá je určená predovšetkým na to, aby dbala na čo najefektívnejšie rozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu, tento štátny rozpočet podporiť.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a po vyčerpaní faktických poznámok sa v súlade s rokovacím poriadkom hlási pani ministerka s reakciou.

Takže, pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo vo faktickej poznámke.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kahanec, ja osobne si myslím, že ten váš úvod, ktorý hodnotil počet poslancov vládnej koalície v sále a na začiatku, by mal byť úplne komplexný a mali by ste zhodnotiť, aký je záujem aj opozície pri prerokovaní zákona roku. Ja keď si utvorím obraz pred očami, ako to tu vyzeralo zhruba o 9.10 hodine, tak tu boli 2 poslanci opozície. A tak sa pýtam, ak chcete byť objektívny, tak potom pomenujte, že opozícia má takisto záujem počúvať len samu seba a nemá záujem o prerokovanie zákona o štátnom rozpočte.

M. Hort, podpredseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. No, ak chcem byť objektívny, môžem povedať úplne tento stav, ktorý tu bol. Včera tu nebol takmer žiaden poslanec koalície, takmer žiaden. A tieto sedadlá v priestore opozície boli v značnom počte zaplnené. Keby sme tu neboli, nevystupovala by opozícia s diskusnými príspevkami k štátnemu rozpočtu. Vy ste najprv mali búrlivé doobedie, potom ste mali búrlivú poradu o 17.00 hodine. Vtedy ste prišli na krátku chvíľu do tejto sály, keď chcete počuť skutočnosť. V rámci záujmu vlády to vidíte aj dnes, je tu iba náhradník za pána ministra financií. O čom ma chcete presvedčiť, pán poslanec? O tom, že ste tu včera boli, keď ste tu neboli? Dnes je vás tu zopár. Nie je tu celý stredný rad zaplnený. Kde ste? Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz sa o slovo prihlásila pani ministerka za navrhovateľa. Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, pán poslanec, nie som tu len náhradníčka za pána ministra financií, prišla som vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 za úsek sociálnych vecí ako-taký. A dovoľte mi povedať, že považujem tento návrh zákona za vysoko aktuálnu tému. A ak by sa ma niekto spýtal, za aký považujem tento návrh rozpočtu, musela by som jednoznačne povedať, že je to návrh rozpočtu, ktorý prispieva k budovaniu moderného sociálneho štátu a myslím si, že je mimoriadne ambiciózny a dovolím si povedať zásadnú vec, že za viac ako posledných 10 rokov takto ambiciózne postavený rozpočet na úseku sociálnych vecí a prosociálne postavený nebol. Jednoznačne treba povedať, že tento rozpočet reaguje na priority vlády v sociálnej oblasti. Vytvára priestor na realizáciu nových sociálnych nástrojov na podporu projektov sociálnej inklúzie a ľudských zdrojov. Rozhodujúce rozpočtované výdavky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny na budúci rok vo výške 48,3 mld. korún predstavujú vlastne 90 % rozpočtu. V tejto súvislosti pripomeniem, že celkový návrh rozpočtu kapitoly je vo výške 52,9 mld. a zhruba len 10 % rozpočtov ide na prevádzkové náklady.

Z hľadiska politickej strany SMER - sociálna demokracia je dôležité a zásadné, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok vyčleňuje zdroje, ktoré budú účelovo použité na posilnenie prierezovej sociálnej dimenzie politiky súčasnej vládnej koalície, pretože sa týkajú širokej skupiny obyvateľstva. Pre sociálnodemokratickú stranu je rozpočtovanie verejných výdavkov a verejných zdrojov na sociálnu politiku otázkou principiálneho rozhodovania a aj z toho dôvodu sa rozpočet výdavkov kapitoly práce v porovnaní s rokom 2007 na rok 2008 zvyšuje o 3 mld. korún, t. j. zhruba o 2 mld. 981 mil. presne, a to bez prostriedkov Európskej únie a bez spolufinancovania.

Celkový objem verejných zdrojov smerujúcich do rezortu pomôže postupne riešiť bariéry, ktoré zanechala v sociálnom systéme druhá Dzurindova vláda. Hovorím napríklad o pomoci v hmotnej núdzi a podpore najmä rodín s deťmi a viacpočetných rodín, hovorím o jednorodičovských rodinách, hovorím o všetkých sumách dávok štátnej sociálnej podpory. Hovorím o probléme a potrebe riešenia humanizácie a transformácie detských domovov a starostlivosti o ohrozené deti, ale hovorím aj o priam likvidačnom postupe v roku 2004 vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím pri zavádzaní transformácie sociálnej sféry.

Ministerstvo práce kladie dôraz na realizáciu aktívnych nástrojov politiky trhu práce, na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí v hospodársky a sociálne zaostávajúcich regiónoch Slovenska a na posilňovanie siete sociálneho zabezpečenia tých ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali do ťažkej a zložitej sociálnej situácie. Hovorím predovšetkým o ľuďoch dlhodobo nezamestnaných, hovorím o ľuďoch s vážnym zdravotným postihnutím, hovorím o deťoch v detských domovoch. V tejto súvislosti rezort práce rozpočtuje na budúci rok 4,5 mld. korún na financovanie nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti, z toho 3,3 mld. korún sú v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že v súčasnosti je v legislatívnom procese novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá bola podporená aj v rámci Hospodárskej a sociálnej rady a ktorá prináša rad nových nástrojov politiky trhu práce, ktorý pomôže zamestnávať, udržať zamestnateľnosť.

Dovolím si povedať, že v rámci zostavovania štátneho rozpočtu na budúci rok sme sa sústredili na ministerstve práce na tri hlavné priority. Prvou prioritou je otázka zamestnanosti. Keď hovorím o politike zamestnanosti, treba jednoznačne povedať, že k politike zamestnanosti prispejú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v sume 1,2 mld. korún, čo je v porovnaní s rokom 2007 viac o 646 mil. korún. Sú určené na financovanie štátnej pomoci pre významných investorov, a to na príspevok na vzdelávanie a na novovytvorené pracovné miesta. Do tejto oblasti budú smerovať, samozrejme, aj zdroje z Európskeho sociálneho fondu, najmä z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Dovolím si pripomenúť, že v porovnaní s vami, teda s predchádzajúcou vládou, súčasnou opozíciou, kde ste navrhovali v rámci Národného strategického referenčného rámca balík peňazí, tento vzrástol skoro o 100 % na účely zamestnanosti a sociálnej inklúzie.

Druhým pilierom je rodinná politika. V rámci rozpočtovaných programov podporujúcich rodinu mladých ľudí sa rozpočtujú výdavky v sume 23,7 mld. korún, čo je o 600 mil. korún viac, ako to bolo v roku 2007. Z toho napríklad prídavok na dieťa je 8,5 mld. korún, zhruba pre 1 mil. 235 tisíc detí. V tejto súvislosti znovu pripomínam, že vo vzťahu k číslam, a s číslami sa skutočne dá manipulovať, ale ak nám klesá počet detí, na ktoré sa vyplácajú prídavky na dieťa, samozrejme, že nebudeme rozpočtovať vyššiu sumu, ako potrebujeme.

Ďalej by som si dovolila pripomenúť, že na rodičovský príspevok sa vypláca a bude vyplatených zhruba 7,8 mld. korún pre viac ako 137 tisíc rodín. V tejto súvislosti pripomínam, že aj pri rodičovskom príspevku máme záujem vstúpiť do zákona a riešiť a podporiť rodičov starajúcich sa o deti tak, aby tí rodičia, ktorí sa starajú o dieťa a zostali doma pri starostlivosti a prišli o druhý príjem, aby tento príjem bol nahradený aspoň v minimálnej výške.

Nedá mi, aby som nepovedala aj o treťom pilieri, ktorý sa dotýka v prvom rade politiky voči ohrozeným skupinám občanov, marginalizovaným skupinám. Významná časť rozpočtu rezortu 17,1 mld. je práve venovaná na túto oblasť. Z nej výdavky na pomoc v hmotnej núdzi pre zhruba 186 tisíc ľudí, pripomínam, že aj tento ukazovateľ klesá, a preto akékoľvek ďalšie porovnávanie vo vzťahu k percentuálnemu rastu hrubého domáceho produktu je absolútne nezmyselné. Tento počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi klesá, od začiatku tohto roku z 210 tisíc na súčasných 184 tisíc. Samozrejme, vrátane dotačných programov to je príspevok na stravu detí v hmotnej núdzi, príspevok na motivačný príspevok, teda za študijné výsledky detí a taktiež aj príspevok na školské potreby. Na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je rozpočtovaných zhruba 5,8 mld. korún a na ohrozené deti 2,1 mld. korún.

Dovolila by som si pripomenúť, že pri súčasnej miere nezamestnanosti, ktorá neustále klesá a evidovaná miera nezamestnanosti ku koncu októbru bola 7,92 %, to znamená, že sme urobili obrovský kus práce a vo vzťahu k neuveriteľne rastúcemu a veľmi optimisticky rastúcemu rastu HDP o 8,7 % a jednému z najnižšieho percenta inflácie môžeme povedať, že vývoj je skutočne veľmi dobrý aj v sociálnej oblasti a napriek tomu sme prispeli na sociálnu politiku na budúci rok skoro 3 miliardy korún.

Vážené dámy, páni, toto boli odborné argumenty k podpore návrhu, vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. V tejto súvislosti mi však nedá, aby som nepovedala a nepridala jednu poznámku. Ak by opozícia skutočne myslela vážne to, čo hovorí k návrhu rozpočtu, štátneho rozpočtu na rok 2008, tak by nemohla takým farizejským spôsobom a bez akýchkoľvek vecných argumentov súčasne predkladať návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásili páni poslanci Ivan Štefanec, Ľubomír Petrák. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani ministerka, skutočne oceňujem, že ste vystúpili k štátnemu rozpočtu. Zatiaľ okrem úvodného slova ministra financií ste boli jedinou členkou vlády, lebo ozaj toto rokovanie, ako sme na to viackrát upozorňovali, rokovanie o zákone roka prebieha v nedôstojnej atmosfére tak, ako v nedôstojnej atmosfére prebiehalo aj odvolávanie predsedu Národnej rady, keď ani jeho vlastní poslanci neboli schopní argumentovať a báli sa ho brániť, v takej nedôstojnej atmosfére tento týždeň pokračujeme aj v rokovaní pri štátnom rozpočte hlavne kvôli vine koalície.

Ale chcem vám dokumentovať na číslach to, že sa mýlite. Vy ste spomínali, že ste spokojná s rozpočtom. To ma dosť prekvapuje, pretože výdavky na sociálne veci rastú o 2 %, pani ministerka, a výdavky štátneho rozpočtu rastú o 9,6 %, takže už z hľadiska tohto porovnania sociálne veci nemôžu byť predsa v žiadnom prípade prioritou tohto rozpočtu a veľmi pochybujem, že sociálna politika je prioritou tejto vlády.

Spomínali ste, že rozpočet je pre širokú skupinu obyvateľstva. No na základe čísel rozpočet je len pre privilegovaných, pani ministerka. Zrejme vám to niečo hovorí ešte aj v súvislosti s kauzou Privilégium, ktorá bola tiež len pre privilegovaných. Aj tento rozpočet je len pre privilegovaných, lebo rastie rezerva predsedu vlády, rezerva vlády, rozpočet úradu vlády niekoľkonásobne, ale nerastie rozpočet pre sociálne veci, bohužiaľ. Čo ďalej rastie, tak to sú kapitálové výdavky vlády a predaj štátneho majetku. Takže, bohužiaľ, z vlády sa stáva realitná agentúra a vláda myslí viac na seba, ale skutočne nie na občanov v tomto rozpočte.

Ďakujem pekne.

M. Hort, predseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, ja chcem vysoko oceniť váš výklad k návrhu rozpočtu v kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí. Ja osobne si myslím, že toto vaše vystúpenie by ste mohli v písomnej podobe poslať všetkým opozičným poslancom a odporúčal by som to špeciálne pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý tu robil rozsiahlu analýzu výdavkov aj v sociálnej oblasti. Ja chcem kolegov z opozície opätovne, tak ako ste to urobili vy, odkázať na čísla, ktoré ste uviedli. Ak klesá počet poberateľov v hmotnej núdzi od začiatku roku o 12 %, aspoň z tých čísel to vychádzalo, a ak klesá počet nezamestnaných, ak rastie rozpočet kapitoly ministerstva práce a sociálnych vecí o 2 %, tak, vážené dámy a páni z opozície, ja neviem, o čom hovoríte. Tak jeden z nás nevie počítať a myslím si, že vládna koalícia to v tomto prípade nebude.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ešte pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, chcem sa vám ospravedlniť za to, že som vás považoval za zastúpenie pána ministra financií v pozícii predkladateľa, ale po včerajšom a dnešnom dni mi ani nenapadlo, že chcete vystúpiť. Včera tu totiž bol prítomný pán minister hospodárstva, pán minister vnútra, dnes pán minister kultúry a v podstate nereagovali, takže som nerátal, že ste prišli vystúpiť. Takže dovoľte mi, aby som zároveň ocenil to, že ste vystúpili v rozprave a že nám dáte príležitosť aj reagovať na vaše vystúpenie.

Napriek tomu mi dovoľte, aby som mal iný pohľad na riešenie v sociálnej oblasti, ako je predkladaný cez štátny rozpočet, ale aj cez zákony, ktoré prijímame. A pre mňa má určite vyššiu prioritu než ďalšie oblasti, ktoré je určite tiež potrebné riešiť, napríklad riešenie valorizácie rodinných prídavkov, ktoré vlastne stagnujú už tri roky. Keď chceme robiť skutočnú podporu rodín a rodín predovšetkým s viacerými deťmi, lebo aj príspevok pre prvonarodené deti, kde dávame vysoký príspevok pre prvé dieťa, si myslím, že tiež nerieši spravodlivo problém, problém rodín, lebo problémy nastávajú práve pri rodinách, keď majú viacej detí a pri viacdetných ani nehovorím.

A keď chceme spravodlivo hovoriť o tom, že chceme niečo podporiť, tak môžeme hovoriť aj o valorizácii dôchodkov, oproti nejakému populistickému vianočnému príspevku, lebo keď dáme valorizáciu, tak tá valorizácia, samozrejme, že zasiahne výraznou mierou štátny rozpočet a štátne zdroje. Ale na druhej strane nie je iba takým populistickým kvapnutím nejakých tisíc alebo 2 tisíc korún, ale pridá tej rodine ročne päť, šesť, možno viac tisíc korún pri solídnom zvýšení alebo valorizácii či už rodinných prídavkov alebo dôchodkov.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky chce vystúpiť pani ministerka, čiže reakcia na faktické v čase dvoch minút, nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, nedá mi, aby som nezareagovala a nepovedala, že nemôže ísť o žiadne privilegovanie, pretože som povedala, že sú tri priority: je to oblasť zamestnanosti, je to oblasť rodinnej politiky a je to oblasť ohrozených skupín, vrátane maloletých detí. Povedala som aj to, že tento rozpočet je za posledných viac ako 10 rokov najprosocialnejší a orientovaný tak ako za uplynulé obdobie, ktoré som tu spomenula, v podstate nebol.

Pokiaľ ide o čísla, ktoré sa snažíte niektorí páni poslanci akýmsi spôsobom kritizovať, že klesá celkový počet výdavkov k HDP, dovolím si pripomenúť, že pri pohľade na rozpočtovanie jednotlivých kapitol je jasné, že rozpočet rezortu práce sa v porovnaní s inými kapitolami rozpočtu rieši najdynamickejšie zo všetkých ostatných. Rozpočet rezortu práce oproti iným kapitolám znamená navýšenie o 2 mld. 981 tisíc, aby som to povedala absolútne presne, 115 korún. Celkový podiel výdavkov v sociálnej oblasti nie je možné dostať na úroveň rastu HDP, pretože rast je 8,7 %. Je jedným z najvyšších v rámci EÚ, pričom miera inflácie je jedna z najnižších 1,7 %. Pri komplexnom pohľade na tieto ekonomické ukazovatele je budúcoročný rozpočet najviac prosociálne orientovaný, minimálne, ako som povedala, za ostatných 10 rokov. Takže poprosím, aby ste nezavádzali občanov v tejto súvislosti.

Pokiaľ ide o prídavky na deti, ja som povedala, že v rámci rodinnej politiky sú plánované a zakotvené, je zakotvená valorizácia všetkých štátnych sociálnych dávok, dávok pomoci v hmotnej núdzi a peňažných príspevkov ako pomoc v hmotnej núdzi. Ja sa spytujem, keď stále vytýkate súčasnej vláde, že tento rok nevalorizovala prídavky na dieťa, prečo tak nebolo urobené v roku 2006 zo strany rezortu a v roku 2005, kedy rezort za to zodpovedal, v roku 2004 rezort vrátil do rozpočtu 4,9 mld., mohol zdvojnásobiť výšku rodinných prídavkov. Prečo ste pripravili zákon o prídavkoch na dieťa, ak dovolíte, ja sa dostanem k meritu veci...

M. Hort, podpredseda NR SR: Len, pani ministerka, v súlade s rokovacím poriadkom v reakcii na faktické poznámky máte aj vy iba dve minúty, ste reagovali na faktické poznámky.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Končím, už poviem len to, že prídavky na dieťa ste mohli zvýšiť, pretože ste dvakrát vrátili raz 4,9 miliardy, raz 2,9 miliardy a valorizačný mechanizmus ste nadstavili vy. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani ministerka, ak sa chcete prihlásiť do rozpravy, tak vtedy vám nikto nebude obmedzovať čas, ale reakcia na faktické poznámky je naozaj dve minúty.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážená pani ministerka, dámy a páni, ja som naozaj rád, že pani ministerka dnes prišla a nie je tu pán minister financií taký opustený, ako tu posedával chudák včera, aj mi ho bolo ľúto. Veľmi sa teším aj na to, že pán poslanec Petrák sleduje vystúpenia opozičných poslancov, verím, že zareaguje aj na mňa, veľmi sa budem tešiť. Pretože naozaj včera, keď som tu sedel a ja som tu sedel v priebehu celého dňa, snáď s výnimkou nejakých psychohygienických krátkych prestávok, tak človek sa aj tak bál v tej sále, viete bolo tu 15 poslancov za SDKÚ, niekoľko za KDH, SMK, pán minister financií a predsedajúci schôdze. To bolo všetko. Včera ste nám veľmi chýbali. Tá rozprava nemala grády, takže teraz sa teším na vaše faktické poznámky. Naozaj, omnoho lepšie sa diskutuje, keď viete, že vás aj niekto počúva.

Dámy a páni, od predsedu výboru pre zdravotníctvo sa iste očakáva, že bude diskutovať ku kapitole ministerstva zdravotníctva v štátnom rozpočte, nesklamem vás, budem diskutovať ku kapitole ministerstva zdravotníctva v štátnom rozpočte. Čo teda prináša táto kapitola? Tí, ktorí ste si ju ešte nepreštudovali, tak si ju môžete nalistovať v štátnom rozpočte a môžeme sa trošku o nej porozprávať.

Prvý moment, vážny moment, ktorý táto kapitola prináša, je zvýšenie poistného plateného štátom za svojich poistencov, teda za poistencov štátu zo 4 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 4,5 % pre celý rok 2008. Pri schvaľovaní v poradí už druhého štátneho rozpočtu tejto vlády musím pokojne konštatovať, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sľubovala poistné za poistencov štátu vo výške 5 %. V minulom roku pridala do rezortu síce 5 %, ale len na 4 mesiace, teda vlastne 4,33 %. Namiesto sľubovaným 6,3 mld. Sk prišlo do rezortu len 2,1 mld. Sk. V roku 2008 to znovu nebude 5 %, tentoraz len 4,5 %, zaplať pánboh, že aspoň čestne povedaných 4,5 % na celý kalendárny rok, a nie 5 % na 6 mesiacov, lebo aj tak sa to dá povedať. Teda namiesto 6,6 mld. Sk príde do rezortu bonus len vo výške 3,3 mld. slovenských korún, to len aby sme boli presní. Tento rok teda vláda na poistnom za svojich poistencov zaplatí len o 3,3 mld. Sk viac ako v minulom roku. Treba však vedieť aj to, že v týchto 3,3 mld. nie je len zvýšenie zo 4 na 4,5 %, ale aj skutočnosť rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorej zo zákona určeným percentom táto platba je.

Keďže štát platí za svojich poistencov ešte do včera, podľa do včera platného zákona o zdravotnom poistení 4 % z priemernej mzdy predminulého roka a v predminulom roku priemerná mzda narástla, štát bez toho, aby niečo navýšil, musí zaplatiť viacej za svojich poistencov v ďalšom kalendárnom roku. To znamená, v tých 3,3 mld. nie je len zvýšenie zo 4 na 4,5 %, ale predovšetkým, alebo aj, nechcem teraz hovoriť, čo je predovšetkým, nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006.

Ako to teda vlastne s tými 5 % z programového vyhlásenia vlády je? Veľmi často totiž počuť v podaní poslancov strany Smer, dnes tu z výboru pre zdravotníctvo nevidím svojich kolegov, ale keby tu boli, iste by to povedali, že vlastne programové vyhlásenie vlády ani nehovorí o tom, kedy tých 5 % do zdravotníctva má prísť a že do konca funkčného obdobia to iste 5 % bude. Verejnosť, odborná aj laická, týchto 5 % právom žiada, lebo im to bolo sľúbené. Ja som predvčerom vo výbore pre zdravotníctvo dostal dokonca list Slovenského odborového zväzu pracovníkov v zdravotníctve, ktorí sa dožadujú 5-percentného navýšenia, isto ho máte k dispozícii aj vy, páni poslanci.

Takže, ako to bolo napísané v programovom vyhlásení vlády? Citujem: "Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy." Koniec citátu. Teda nie do konca funkčného obdobia, nie na štyri mesiace, nie 4,5 %, ale už v roku 2007 5 %. Čítam to zle? Nerozumiem dobre slovám z programového vyhlásenia vlády? Napriek zvýšeniu odvodov, to chcem konštatovať, za poistencov štátu vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády.

Zvláštny je aj spôsob, ako sa vláda dopracovala k tomu 4,5-percentnému zvýšeniu. Najprv bol na svete zákon o zdravotnom poistení, kde vlastne malo byť zvýšenie poistného z zmysle programového vyhlásenia vlády. Nebola však v tom čase ešte dohoda a tak išiel zákon z vlády do parlamentu bez tohto ustanovenia. Potom sa čakalo, koľkože to minister zdravotníctva vybaví u ministra financií, resp., koľkože to pán premiér blahosklonne pridá do rezortu zdravotníctva v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý (tento rezort) je vraj prioritou tejto vlády. Potom sme už vedeli, ktorí sme si prečítali návrh štátneho rozpočtu a mali sme v rukách kapitolu ministerstva zdravotníctva, potom sme už vedeli, že to bude 3,3 mld. slovenských korún, teda 4,5 %, ale ešte to stále nebolo v zákone o zdravotnom poistení. Len tak na porovnanie týchto 3,3 mld. slovenských korún, ak porovnáme s tým, koľko dostali poľnohospodári, ktorí pridané 7 mld. slovenských korún, aj keď viem, že je to tak rozložené v jednotlivých kapitolách, že je to dosť komplikované vypočítať, môžem sa mýliť určite, dokonca euro peniaze, hovorí pán minister, ale je to 7 mld. slovenských korún.

Preto teda toľko hovorím o 3,3 mld. v zdravotníctve a 7 mld. v poľnohospodárstve, lebo čo je väčšou prioritou tejto vlády, či prasatá a jačmeň, resp. pacienti a zdravotníci? Na týchto číslach sa to dá veľmi pekne demonštrovať. Zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov zo 4 na 4,5 % priemernej mzdy, teda toto čiastočné plnenie programového vyhlásenia vlády prišlo do parlamentu tak odboku ako poslanecký návrh v informácii k zákonu o zdravotnom poistení bez odporúčania. Včera ste ho schválili. Ten pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Valocký vo výbore pre zdravotníctvo.

Veľkým paradoxom toho je, o čom teraz rozprávam, že vláda svojím postupným zvyšovaním viac plní volebný program SDKÚ - DS ako svoj, svoje vlastné programové vyhlásenie vlády. To je pre mňa veľké tajomstvo, prečo je to tak. Volebný program mojej materskej strany totižto o zvyšovaní poistného za poistencov štátu hovorí: "Za účelom zvyšovania kvality slovenského zdravotníctva však budeme presadzovať zvýšenie platby štátu za svojich poistencov zo súčasných 4 % o 0,25 % viac ročne z priemernej mzdy predminulého roka. Naším cieľom bude do konca funkčného obdobia tak dosiahnuť odvody štátu za svojich poistencov na úrovni 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve."

No tak porovnávajme. V roku 2007 táto vláda dala 4,33 %, v roku 2008 navrhuje 4,5 %, v roku 2009 logicky 4,75 a v roku 2010 5 %. To je náš volebný program. Ako teší ma, že ho plníte. Ale ešte raz: Prečo plníte volebný program SDKÚ - DS a nie vlastné ambiciózne programové vyhlásenie vlády?

Veľmi zaujímavé v tejto kapitole je aj to, o čom som hovoril v minulom roku z tohto miesta pri prerokovaní štátneho rozpočtu, že v roku 2009 je v štátnom rozpočte navrhované dokonca menej na poistené ako v roku v roku 2009. V návrhu štátneho rozpočtu je na nasledujúci rok 2009 naozaj navrhovaných dokonca menej peňazí v riadku poistné za poistencov štátu ako v tomto roku. Prosím, nalistujte si to. Je to spôsobené tým, že v koalícii zrejme nie sú dohodnutí, koľkože to vylicitujú pri schvaľovaní budúcoročného štátneho rozpočtu. Opakuje sa teda znovu situácia zo schvaľovania rozpočtu na rok 2007, o ktorej som už hovoril. Tak isto bolo v roku 2008 plánovaných menej ako v roku 2007 na poistnom za poistencov štátu. Dnes už vieme, že v roku 2008 to bude viac o 3,3 miliardy, zaplať pánboh. Ale v pláne bolo menej, lebo ešte sme nevedeli, ako sa dohodne vládna koalícia.

Takýto spôsob licitovania o peniaze na zdravotnú starostlivosť vyvoláva značnú neistotu zdravotných poisťovní aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keď to neveríte mne, spýtajte sa ich. Vyvoláva to značnú neistotu. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dosiahne nejakú zmluvu nejakej výšky, kvality so zdravotnou poisťovňou a tento poskytovateľ bude poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, teda zdravotná starostlivosť bude dobrá, poisťovňa s ňou bude spokojná, poistenci s ňou budú spokojní, budú navštevovať túto nemocnicu, napriek tomu tento poskytovateľ nemá istotu ani rovnakej zmluvy v budúcom roku. Nehovoríme o navýšení, o rovnakej zmluve v budúcom roku, pretože je plánovaných dokonca menej peňazí v tejto kapitole. Toľko teda o navýšení poisteného. Idem trošku ďalej, posuniem sa v tejto kapitole.

Od roku 2008 sú v kapitole ministerstva zdravotníctva započítané finančné prostriedky z operačného programu zdravotníctvo a z operačného programu vzdelanie. Ten riadok sa volá Druhé programovacie obdobie, európske prostriedky a spolufinancovanie. V roku 2008 to má byť 300 miliónov, v roku 2009 1,2 mld. a v roku 2010 bezmála 2 mld. Čítam zo štátneho rozpočtu. To by bolo ešte potešiteľné. Paralelne však klesajú kapitálové výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva. V roku 2008 700 miliónov a v tom je ešte 500 miliónov dočerpanie úveru Svetovej banky, od budúceho roka to bude len 200 miliónov, 200 miliónov na kapitálové výdavky v celom rezorte zdravotníctva. Tento rezort je vraj prioritou, znovu to musím podčiarknuť, ale toto je ďalšia zlá správa pre rezort zdravotníctva. Totižto, ak kapitálové výdavky spočítame s európskymi, zjednoduším to, s peniazmi z operačných programov, tak na investičné a rozvojové aktivity máme v rezorte ministerstva zdravotníctva v roku 2008 necelú 1 mld. slovenských korún - v roku 2008 plánovane, to ešte nie je isté, či ich budeme mať - 1,4 mld. slovenských korún.

Dámy a páni, operačný program zdravotníctvo je stále v odbornej verejnosti spájaný s veľkými nádejami, že pribudnú vzácne zdroje na modernizáciu zdravotníckych zariadení. Všetci poskytovatelia sa tešia na peniaze z Európskej únie, všetci, ku ktorým sa budú vedieť, o tom sú presvedčení, dostať na základe kvalitných projektov. Už pri príprave operačného programu a v procese jeho schvaľovania som upozorňoval, opakovane, v médiách, aj vo výbore pre zdravotníctvo na skutočnosť, že celkový objem cca 9 mld. slovenských korún na 7 rokov bude znamenať len asi 1,3 mld. slovenských korún ročne, čo je žalostne málo na kapitálové investície na rozvojové programy. Návrh tohtoročného štátneho rozpočtu mi, žiaľ, dáva za pravdu. 1 mld. v tomto roku, resp. 1,4 mld. ročne na investície a rozvoj v nasledujúcich 2 rokoch je žalostným sklamaním. Vláda nemôže odvolávaním sa na operačný program zdravotníctvo prehodiť kapitálové investície do zdravotníctva na plecia občanov bohatších krajín Európskej únie. Za najťažších čias slovenského zdravotníctva, ktorí si už niečo pamätáme, aj keď som mladý, ale pamäť mám dobrú, za najťažších čias slovenského zdravotníctva v rokoch 1998 - 2002, za čias ministrovania pána Šagáta a Kováča boli kapitálové výdavky 2 až 3 mld. slovenských korún ročne, nie 1 mld.

V ďalšej časti by som sa veľmi rád venoval verejným zdrojom v zdravotníctve. Treba povedať, že na prvý pohľad sú to veľmi potešiteľné čísla. Disponibilné zdroje v zdravotníctve veľmi pekne rastú. Tento rok, teda v roku 2007 bol 9-percentný medziročný nárast. V roku 2008 je dokonca 15,7-percentný medziročný nárast disponibilných zdrojov v rezorte, úžasná správa. Nepamätám sa, kedy bol taký veľký medziročný nárast. Pamätníci hovoria, že vraj za tretej Mečiarovej vlády bol taký, ale to neviem potvrdiť, to neviem, toto neviem potvrdiť. Takže naozaj je to prekrásny nárast disponibilných zdrojov v rezorte. Disponibilné zdroje v absolútnych číslach v zdravotníctve rastú z 86,9 mld. na viac než 100 mld. slovenských korún.

Rozhodujúcu časť, teraz sa pokúsim trošku analyzovať tento nárast, rozhodujúcu časť tvorí nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní, tie rastú o 12,8 mld. slovenských korún. Tu ale musím podotknúť, to nie je kritika, to je hodnotenie tohto nárastu, že táto vláda má veľmi malý podiel na tomto veľkom raste disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní, pretože z týchto 12,8 mld. slovenských korún pridáva vláda len 3,3 mld. Zvyšných 9,5 mld. je výsledkom vyšších odvodov platiteľov poistného pre rýchlo rastúce mzdy v národnom hospodárstve, platia 14 % zo svojej mzdy, tá rýchlo rastie, preto platia viacej do poistných fondov a vyššiu zamestnanosť. No iste pri 20-percentnej nezamestnanosti bolo omnoho viacej poistencov štátu, za ktorých štát platí vždy menej, ako je priemer, čo odvedú pracujúci zo svojich miezd. Keďže nám rastie zamestnanosť, klesá počet poistencov štátu, tým pádom rastú príjmy zdravotných poisťovní.

Ale aký podiel má na raste zamestnanosti táto vláda? Zdravotníctvo malo byť prioritou tejto vlády a vláda ako bonus pridá do rezortu 3 mld. slovenských korún. Tu nepomôže odvolávanie sa na to, že je lepší výber poistného a medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 12,8 mld. Lebo rozhodujúcu časť týchto peňazí tvoria, a to znovu chcem podčiarknuť, vyššie odvody poistencov v dôsledku rastúcich miezd, viac platiteľov poistného v dôsledku nárastu zamestnanosti, dokonca aj poistné platené štátom sa, alebo aj v poistnom platenom štátom sa premieta výraznou mierou nárast miezd v národnom hospodárstve v roku 2006 a len čiastočne percento, ktoré zvyšuje štát. Chcem jasne povedať, že viac peňazí bude v budúcom roku v systéme zdravotníctva preto, lebo systém platenia poistného dobre nastavila predchádzajúca vláda, ale najmä preto, lebo ekonomika vďaka reformám rastie, rastú mzdy a zamestnanosť. Len minimálnou mierou má na raste prostriedkov v rezorte podiel dnešná vláda. Jej zásluha je hlavne v tom, že systém platenia poistného nezmenila.

A na záver mi dovoľte, aby som sa trochu venoval aj rizikám, ináč veľmi pekných čísel kapitoly ministerstva zdravotníctva. Treba povedať, že ani 15-percentný medziročný nárast finančných prostriedkov v rezorte, ani 12,8-miliardový nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní v budúcom roku nebude znamenať to, čo by sme si všetci priali, aby pacienti a zdravotníci pocítili tento nárast v každodennej praxi. Naozaj do rezortu pôjde viac peňazí, ale na jeho fungovaní sa to výrazne neprejaví. Viete prečo? Pre nešťastné zásahy vlády do systému a pre neschopnosť vlády riešiť pálčivé problémy slovenského zdravotníctva.