A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána podpredsedu Číža prihlásili páni poslanci Mikloško, pán poslanec Lipšic, Abrhan, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, páni poslanci Miššík, Janiš, pani poslankyňa Sárközy a pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Halecký a Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán podpredseda Číž, bol by som rád, keby si ma počúval, pretože sa nepatrí, aby som na teba reagoval, ty si sa rozprával napriek tomu s veľmi šarmantným dnes lídrom HZDS vlastne, designovaný líder HZDS. (Potlesk.)

Pán podpredseda Číž, vláda, na ktorú vy nemáte, takmer neviete nájsť slovo, vláda predchádzajúceho volebného obdobia mala rokovania verejné v tom zmysle, že ktokoľvek si mohol zobrať záznam z rokovania vlády, nič netajili. Tá vláda proste nemala žiadnu škrabošku, išla na verejnosť so svojou kožou. Nerozumiem celkom dobre, prečo chcete toto zmeniť. Nerozumiem, resp. pokúsim sa tomu porozumieť. Ja si nemyslím, že to meníte preto, že by ste tam rozprávali nejaké škaredé, nemravné, "nestydaté", nečisté slová, ja si nemyslím, že by ste tam dohadovali nejaké kšefty, obchody, nejaké také zákulisné. Ja si myslím jednu vec. To, čo vy teraz robíte, je typická psychológia autoritatívnej moci. To robili komunisti, to robila Mečiarova vláda, to robíte vy. Tajomnosť. Tajomnosť. Nikto nevedel, či žije ešte Brežnev, alebo nežije. Dohadovali sme sa, vsádzali sme stávky. Tajomnosť centra moci, to je psychológia a o to ide premiérovi Ficovi, bohužiaľ. Proste, autoritatívna moc vládnutia. To je všetko. Vy si to ani neuvedomujete, ale jednoducho to je takto čitateľné. Čiže proste, samozrejme, aj dnes, veď na Kube nebudeme už hovoriť pán ... Žije ešte Castro. To je dobré. Dobre. (Hlasy v sále.) Pán podpredseda, to je psychológia autoritatívnej moci, my to poznáme, veď sme ... (Automatické prerušenie vystúpenia poslanca po uplynutí určeného časového limitu.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic má faktickú poznámku.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som najskôr dve faktické pripomienky k pánovi kolegovi Čížovi.

Po prvé zákon o štátnej službe, keď bol v parlamente, bol dopĺňaný, ale bol dopĺňaný zákon o štátnej službe, teda zákon, ktorý bol predmetom rokovania. To, čo robíte vy, je, že na každom rokovaní parlamentu sú minimálne tri zákony, ktoré dopĺňate s úplne nesúvisiacimi predpismi a stále spomínate Horskú službu. Jeden prípad. Ale robíte to trikrát na každej schôdzi to isté. To po prvé.

Po druhé prístup k informáciám a zmluvy. Veď bolo to práve ministerstvo spravodlivosti a potom vláda, ktorá spracovala a schválila analýzu zverejňovania zmlúv a vďaka nej boli potom zverejnené zmluvy s Kiou a s Peugeotom a ďalšie. Tú analýzu som včera spomínal a dávam ju, samozrejme, k dispozícii. Myslím, že je aj na internete.

K rokovaniam vlády. Ja som tu už ráno spomínal, že ani dnes zákon nehovorí, že rokovania vlády sú verejné, to znamená, že nehrozí, že by sa občania tlačili v stredu ráno na úrade vláde, že chcú sa ísť pozrieť na svojich obľúbených ministrov. Nič také, pán podpredseda, nehrozí. Ale faktom je, že platný právny stav umožňuje občanovi vyžiadať si záznam, zvukový záznam z rokovania vlády podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to vy nechcete, vy sa toho bojíte. Vy sa bojíte, že by sa občania dozvedeli, o čom sa ministri rozprávajú vo vláde, na oficiálnom rokovaní vlády platenej z peňazí daňových poplatníkov. Ak by ste nechceli urobiť žiadnu zmenu v právnom poriadku, prečo to navrhujete? Veď to nemá význam. Vy chcete obmedziť právo občanov dostať zvukový záznam z rokovania vlády, aby občania nemohli vedieť, čo si o nich skutočne myslíte.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, začali ste najprv mojím oslovením ako, pán poslanec Abrhan, potom ste končili, pán kolega Paľko, nebol som si istý, či oslovujete mňa alebo môjho kolegu Vladimíra Palka. Keď mňa, tak dovoľte, aby som aj ja vás tak oslovil, pán kolega Mirko, teším sa, že priznávate politickú účelovosť tohto zákona a hlavne neverejného rokovania vlády. Teším sa, že ste ochotný diskutovať a privítať akékoľvek aktivity smerujúce k zverejňovaniu informácií. Nuž, ale problém je v tom, že tento návrh ide opačným smerom a že bude zabraňovať zverejneniu informácií a že ťažko sa k informáciám nielen občania dostanú, ale aj poslanci. Ten problém nie je vo verejnom, alebo neverejnom zasadnutí vlády, ale v prístupe k záznamu rokovania. V tomto je kľúčový problém. Pýtam sa vás, či ja ako poslanec aj po schválení tohto návrhu zákona, ak budem chcieť pre svoju poslaneckú prácu, pre naplnenie svojho poslaneckého mandátu, si vyžiadam záznam, zvukový záznam z rokovania vlády, či mi ho po schválení tohto návrhu zákona vaša vláda dá k dispozícii, alebo nie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka N RSR: Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja by som chcela podporiť a ešte raz zopakovať, ktorí nepočúvali dobre pána Číža, jeho slová, že je jasne napísané v zákone č. 211/2000 Z. z., aký rozsah informácií okrem utajovaných materiálov má vláda poskytovať. Myslím si, že na uverejňovaní týchto materiálov pre verejnosť sa vôbec nič meniť nebude.

A čo sa týka poklesu zamestnanosti na východnom Slovensku za minulé roky, myslím si, že tento pokles nie je aktívnou politikou bývalej vlády, ale vysťahovaleckej vlny mladej generácie a strednej do zahraničia tak, ako to bolo v období 20. a 30. rokov. Zato bývalá vláda tomuto ďakuje, že na východnom Slovensku takto klesla nezamestnanosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Najskôr mi dovoľte povedať, dúfam, že ma nevypnete, pani podpredsedníčka, keďže ste nevypli teraz pani poslankyňu Vaľovú, že vaša interpretácia toho, že môžete hodnotiť obsah faktických poznámok a podľa toho ich aj vypínať, je podľa mňa absurdná a nezmyselná a ak ju myslíte vážne, mali ste vypnúť pani poslankyňu Vaľovú v druhej časti toho, čo povedala. K pánovi ...

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloš, máte faktickú.

I. Mikloš, poslanec: K pánovi podpredsedovi Čížovi. Pán podpredseda, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste vo svojej reakcii na faktickú poznámku, na faktické poznámky nám povedali, čoho sa bojíte. Čoho sa vláda bojí, keď takéto ustanovenie ide navrhnúť do zákona, dokonca do iného zákona. Vy ste povedali jediný argument, ktorý má akú-takú logiku a to je ten, že vláda často rokuje aj o citlivých veciach, týkajúcich sa bezpečnosti atď., ale to nie je absolútne žiaden problém. Dovoľte mi, aby som vám ako človek, ktorý sedel v troch vládach, a dosť dlho, povedal, že toto absolútne nie je problém, pretože existuje inštitút neverejného rokovania, pričom môže byť so zapnutým záznamom alebo dokonca aj s vypnutým záznamom z rokovania vlády a bez účasti aparátu, alebo tej obsluhy administratívnej. Takže absolútne to neobstojí.

Hovoríte, že v žiadnej krajine zasadnutie vlády nie je verejné. To jednoducho nie je pravda. A to, čo je tu riskantné, je to, že vy sa pokúšate aj obmedziť slobodný prístup k informáciám, viď včerajší pozmeňujúci návrh pani poslankyne Angyalovej, ktorý stiahla až po nátlaku a po tlaku a pod hrozbou, že naozaj sa úplne zdiskreditujete. Čiže vo väzbe na takéto iniciatívy, ako je obmedzenie prístupu k informáciám a zároveň explicitné vymedzenie, že rokovanie vlády je neverejné, nehnevajte sa, ale to svedčí o tom, že nemáte dobré úmysly. Ak hovoríte a máte plné ústa toho, že vy ste tu pre ľudí a vy robíte politiku pre ľudí, tak sa vás pýtam a odpovedzte mi, prosím vás, čoho sa bojíte.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikloš, nespokojnosť s postupom predsedajúceho poslanci môžu vyjadriť námietkou alebo procedurálnym návrhom, nie svojím vystúpením vo faktickej, to pre budúcnosť.

Ďalšia faktická poznámka - pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, hovorili ste, spomenuli ste nezmyselné debaty, ktoré tu vedieme na tému neverejných zasadnutí vlády. Tieto debaty by tu vôbec neboli, keby tu nebol na stole návrh, návrh zákona a ja skutočne stále neviem, prečo tento návrh zákona vlastne na stole je. Pretože ja stále neviem, kde je vlastne podľa dnešného stavu problém, ktorý treba riešiť, lebo na každý návrh zákona potrebujem mať nejaký dôvod, to znamená, niečo chcem riešiť, nejaký problém. Moja otázka je, aký reálny problém v praxi existuje, ktorý chcete riešiť, ibaže ten problém naozaj je v tých nahrávkach. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Chcem poprosiť, pani podpredsedníčka, ja som najprv procedurálny mal mať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pardon, nech sa páči, procedurálny návrh.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Keďže ste nás poučili, ako máme postupovať podľa rokovacieho poriadku, dávam námietku voči tomu, ako vediete túto schôdzu práve kvôli tomu, ako reagujete na faktické poznámky, ktoré padajú zo strany opozície a zo strany vládnej koalície. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže, pán poslanec Miššík, prečítam vám § 32 ods. 5: "Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa ods. 1 až 3 môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy."

To znamená, že ja som vás len upozornila, že je takáto možnosť, ja som nikomu žiadne opatrenie podľa 1 až 3 § 32 neuložila. To znamená, že vaša námietka nemá opodstatnenie, nemáte o čom hlasovať, lebo hlasovať o námietke môžem vtedy, ak by som niečo urobila. Dúfam, že súhlasíte. Ak máte problémy, môžete požiadať zvolať grémium ešte. (Smiech a hlasy v sále.) Ak nie, budeme pokračovať.

Chcete vystúpiť, pán poslanec Miššík? Mali ste aj faktickú poznámku. Dobre, čiže pán poslanec Mikloš má procedurálny, nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, chcem sa vám poďakovať za to poučenie. Ja som naozaj nevedel, ja som poslancom prvýkrát, iba pár mesiacov, že to mám robiť formou procedurálneho návrhu, takže ďakujem za poučenie a dovoľte mi, aby som teda touto formou procedurálneho návrhu povedal, že s interpretáciou, akú máte a akú používate, že ten, kto vedie schôdzu, môže rozhodovať, či je to k veci, alebo to nie je k veci, zásadne nesúhlasím, pretože je obmedzovaním práva poslanca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dajte procedurálny návrh, pán poslanec Mikloš, a potom ho zdôvodnite.

I. Mikloš, poslanec: A keďže ho ale máte, keďže máte takúto interpretáciu, tak by ste ju mali používať potom aj na koaličných, aj na opozičných poslancov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloš, ak vás ospravedlňuje naozaj len to, že ste poslancom pár mesiacov, tak to ospravedlnenie beriem, pretože znovu prečítam (Potlesk.) § 34: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej."

To znamená, že najprv máte dávať návrh o týchto, o tomto, čo som prečítala. Vy ste žiadny návrh nedali, vy ste sa vyjadrili, aj keď ste vlastne mali takúto potrebu a porušili ste rokovací poriadok, ja z toho žiadne dôsledky nebudem vyvodzovať. Pýtam sa, pán poslanec Miššík, máte procedurálne? Ale upozorňujem vás, že ... (Hlasy a šum v sále.)

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja mám procedurálny návrh, pani predsedajúca, aby sa Národná rada uzniesla, že predsedajúci nemôže brať slovo vo faktických poznámkach. Zdôvodňujem to nasledovným. Pred pár dňami ste vzali faktickú poznámku a odňali slovo pánovi poslancovi Galbavému tým, že nereagoval na predrečníka. Teraz pani poslankyňa Vaľová vôbec na predrečníka nereagovala, ale faktickú poznámku ste jej nevzali. To isté sa udialo aj dnes viackrát. Proste, inak reagujete na vystúpenia opozičných a koaličných poslancov. To sa mi zdá, že v parlamentnej demokracii je jednoducho ne-pri-ja-teľ-né! Takže vás žiadam, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: V prvom rade, pán poslanec Lipšic, máte právne vzdelanie. O práve poučujete. Nemôžem dať o tom hlasovať, pretože ... (Šum v sále.) ... pretože jednoducho rokovací poriadok hovorí, kedy môžem a nemôžem odobrať slovo. Čiže, ak máte problém, môžeme znovu zvolať poslanecké grémium, ak máte chuť robiť cirkus každý raz, prosím. Nemôžem dať o tom hlasovať, pretože je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Zopakujte ešte raz svoj návrh na hlasovanie! A prosím ostatných, aby počúvali. (Smiech v sále.) No, zopakujte!

D. Lipšic, poslanec: No, ja som ho, pani predsedajúca, sformuloval, takže počúvajte môj procedurálny návrh, nebudem ho opakovať dvakrát, ale zopakujem to pre vás ešte raz.

Dávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vo vystúpení vo faktickej poznámke predsedajúci nemá oprávnenie zobrať poslancovi slovo. A zdôvodnenie som už povedal. Beriete slovo opozičným poslancom a spokojne ho nechávate koaličným, aj keď nereagujú na predrečníka. Ak nerozumiete pomerne ľahkému logickému zdôvodneniu tohto návrhu, tak je mi to ľúto.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prečítajte si, pán Lipšic, rokovací poriadok. (Šum v sále.) Je vlastne nutné, aby predsedajúci odobral, a je to v rokovacom poriadku, ak nereagujete na vystúpenie toho, koho sa tá faktická poznámka týka.

Ale o slovo sa prihlásil s procedurálnym návrhom potom pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pani podpredsedníčka, dávam procedurálny návrh, aby nezávislá komisia zložená z odborníkov vás preskúšala z rokovacieho poriadku ... (Smiech a potlesk v sále.), pretože tam máte veľké medzery. Môže to byť, samozrejme, bez prítomnosti verejnosti a médií, ale myslím si, že to treba urobiť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takisto myslím si, že týmito svojimi nezmyselnými návrhmi si dávate len vysvedčenie sami a dokazujete, že moje vystúpenie bolo opodstatnené.

Ďalší procedurálny návrh - pán Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem za opätovné poučenie, pani podpredsedníčka, dávam poučený, súc poučený, procedurálny návrh, aby ste boli vymenená vo vedení schôdze pánom podpredsedom Čížom. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takisto je to procedurálny návrh, ktorý nemá opodstatnenie v rokovacom poriadku ... (Smiech v sále.), aj keď sa ho snažíte tu, neviem ako vysvetľovať, pretože vedením schôdze poveruje predseda.

Ďalej, pán poslanec Bugár. (Hlasy v sále.)

B. Bugár, poslanec: Pani predsedajúca, musím vám pripomenúť, že aj v minulosti boli takéto návrhy, aby buď predseda alebo ním určený podpredseda vykonal túto úlohu, to znamená, aby vymenil predsedajúceho alebo v tomto prípade vás, keďže ste nespôsobilá. Vy komentujete, nemáte čo komentovať ani procedurálne návrhy, ani faktické. Máte upozorňovať poslancov, aby dodržali rokovací poriadok, ale vy porušujete rokovací poriadok. Takže, pán podpredseda, ak máte vy takéto právomoci, ak ste poverený pánom predsedom Národnej rady, nech sa páči, konajte. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ešte raz, pán Bugár, ja neviem, možno dobre nerozumiete po slovensky, ja nekomentujem. (Smiech v sále.) Ja vysvetľujem, že vaše návrhy sú v rozpore s rokovacím poriadkom, a preto nemôžem dať o nich hlasovať.

Ďalej, pán poslanec Číž má procedurálny návrh, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážená pani predsedníčka, žiadam v mene poslaneckého klubu strany Smer, aby ste vyhlásili 15-minútovú prestávku a zároveň žiadam, aby sme zvolali poslanecké grémium. Vzhľadom na to, že mám oprávnenie od predsedu Národnej rady, tak zvolávam poslanecké grémium s termínom ihneď.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Čiže, zvolávam, teda pardon, vyhlasujem 15-minútovú prestávku a je zvolané poslanecké grémium.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa trošku kolegom poslancom - nečlenom poslaneckého grémia, že sme opäť raz nejaký čas zbrzdili rokovanie 7. schôdze Národnej rady. Dohoda na poslaneckom grémiu bola taká, že sa pokúsime vo všetkých kluboch trošku utíšiť vášne a pokúsime sa všeobecným obojstranným dodržiavaním rokovacieho poriadku vytvoriť korektnú rokovaciu atmosféru v sále.

Takže, ak dovolíte, budeme pokračovať podľa poradia na tabuli. Pán poslanec Bugár, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Samozrejme, to, čo povedala pani podpredsedníčka Národnej rady, žiadam, aby sa ospravedlnila. Ja som nikdy v živote, čo sa týka slovenčiny, neskloňoval Maticu ako pre Maticucu, nikdy som si nepomýlil pôžitky s požitkami. Takže, bolo by dobré, keby pani podpredsedníčka si toto uvedomila.

M. Číž, podpredseda NR SR: Reagujem vyslovene iba na vašu požiadavku, pán poslanec, máme § 135 rokovacieho poriadku, ak máte pocit, že porušila svoje etické povinnosti poslanca, nemáme to tu ako v sále vyriešiť, uznáte. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďalší s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: (Hlasy v sále.) Čo mám? (Hlasy v sále.) Jáj, faktickú? Už som tu.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Vy ste, pán podpredseda, vo svojom diskusnom príspevku v rozprave hovorili o dobrom nápade zneverejniť rokovania vlády a ja si kladiem len takú otázku, či to nie je náhodou preto, aby sa ... (Šum v sále.) Pán podpredseda, či to nie je práve preto, aby sa nevedelo, akým spôsobom vláda rokuje a ako toto rokovanie prebieha. Čo sa hanbíte za to, ako vláda rokuje? Prečo? Hanbíte sa za profesionálne rokovania vlády? Bojíte sa, aby tých 47 % ľudí, čo podporuje túto vládnu koalíciu alebo stranu Smer, sa dozvedelo o skutočnostiach, čo sa deje na vláde? Čoho sa bojíte? Za týmto krokom spokojne bude nasledovať, že pre istotu, za týmto krokom môže spokojne nasledovať aj to, že o chvíľku budete hlasovať aj pre to, aby sme zneverejnili rokovania Národnej rady. Tak, lebo aj to bude niečo pre verejnosť tajné alebo neverejné? Čo je na rokovaniach vlády neverejné? Tajné veci sa dajú utajiť, mikrofóny vypnúť, nahrávania vypnúť a všetko ostatné, čo nie je tajné, je pre občana dostupné. Takže dúfam, že po tomto kroku nebude nasledovať aj to, že zrušíte aj verejnosť rokovania parlamentu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, ja sa chcem vyjadriť k tej pasáži z vašej rozpravy, kde ste hovorili o zákone o štátnej službe, že to bolo predložené na poslednú chvíľu a potom sme o tom hlasovali. No, keď sa dobre pamätáte, a pevne verím, že sa dobre pamätáte, práve poslanci sociálneho výboru žiadali vtedy predsedajúceho, aby tento zákon išiel do výborov. Dvakrát sa to vrátilo do výboru, mali sme na to viac mesiacov času, a potom sa to vrátilo do sály a potom sme o tom hlasovali. Boli ste tu, sedeli, takže musíte sa na to pamätať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadväzujem, pán podpredseda, na vaše vystúpenie. Myslím, že argumenty, ktoré ste tu vysvetľovali, mali svoju logiku, len reakcie nemajú svoju logiku. Ja by som poslancom opozície chcela pripomenúť, že počas ich vládnutia všetky citlivé otázky sa prerokúvali na koaličnej rade, ktorá vlastne v tom čase vládla a vláda už bola len akýmsi sprostredkovateľom a zverejňovateľom dohodnutých záležitosti. To po prvé.

Po ďalšie, pokiaľ sú tu myšlienky o utajovaní a nekomunikovaní s občanmi, tak si myslím, že práve bývalá vládna koalícia nechcela komunikovať s občanmi, pretože napriek našej viacročnej snahe a požiadavkám, aby rokovania parlamentu, kde sa skutočne riešia otvorené otázky a otázky, ktoré sa dotýkajú občanov, aby boli v priamom prenose cez deň, keď si to ľudia môžu pozrieť, boli ako plané výkriky na púšti, pretože ste robili všetko pre to, aby bolo len nočné skrátené vysielanie a do programu citlivých otázok, citlivé návrhy ste dávali tak, že sme o nich rokovali od 6.00 do 7.00 alebo do 9.00, čo už nikdy nebolo v prenose, pretože televízia ráno o 7.30 končila prenosy a pokiaľ ste začali a pokiaľ sa prenos robil od 1.00 v noci, o 2.00, tak občania v noci mohli vidieť ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.) (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, ja by som chcel tiež nadviazať na to, čo hovoril pán podpredseda o zlepšení a zlepšení informovanosti na úrovni vlády, ale aj na úrovni parlamentu. Myslím si, že o zlepšení musíme asi hovoriť, aj o zlepšení vzťahu a prístupu k ženám a dámam, pretože aj napriek mnohým chybám, ktoré sa im stanú, ten vzťah tolerancie musí byť zachovaný.

K zákonom, ktoré sa prijímajú, mám takúto poznámku, že 1. polrok bol dosť hektický a intenzívny. Boli dosť významné úlohy, ktoré bolo potrebné v prvých mesiacoch zvládnuť, ale v ďalšom období sa dá očakávať, že už tzv. skryté novely budú v menšom rozsahu, aby bol čas a priestor na kvalitnejšiu prípravu, a pokiaľ je nutné a potrebné cez poslancov, tak je vhodné, keď sú to poslanci z dvoch alebo troch koaličných strán tak, aby bola zaručená garancia informovanosti, ale aj zodpovednosti za to, o čom rokujeme a čo prijímame. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda Číž vo svojom prejave hovoril aj o organizáciách tretieho sektora, ktoré, alebo časť z nich pod rúškom tretieho sektora vraj vyvíja politickú činnosť, jasnú politickú činnosť. Chcel by som ho v tejto súvislosti upozorniť, že práve predkladaný zákon favorizuje istú organizáciu alebo istý typ organizácií, ktoré vytvárali, vyvíjajú a otvorene sa k tomu hlásia, jasnú politickú činnosť a myslím tým odbory. Favorizuje tým, že inštitucionalizuje niečo, čo umožní odborom získať istý lobistický výtlak a tento lobistický výtlak použije v ďalšej svojej činnosti. Myslím si, že keď hovoríme o tom, že politická činnosť by nemala patriť do tretieho sektora, tak rozhodne by nemala patriť odborom, a keď už im patrí, tak v žiadnom prípade by sme nemali cez takéto zákony im ďakovať za túto politickú podporu, tak ako to urobili socialisti týmto zákonom. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, za seba poviem iba toľko, že vám ďakujem za faktické poznámky, ale nemôžem reagovať, keďže vediem schôdzu a nemám komu odovzdať momentálne riadenie, takže ešte len ďakujem za faktické poznámky.

Zároveň, keďže moje vystúpenie bolo posledné v rozprave, tak vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka. Pani ministerka? Nech a páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aj keď som si myslela, že pôvodne sa nebudem dotýkať mechanizmov a vôbec tripartity ako-takej, pretože na túto tému tu neodznelo skoro nič až na pána poslanca Janiša. Dovolím si iba pripomenúť, že mechanizmus tripartity je princípom činnosti Medzinárodnej organizácie práce od roku 1919 a že Česko-Slovenská republika bola spoluzakladateľom a musím povedať, že v Medzinárodnej organizácii práce na princípe tripartity pracuje aj Európska komisia, ktorá neprijme žiadny strategický dokument alebo legislatívny dokument v hospodárskej oblasti alebo sociálnej bez prerokovania so sociálnymi partnermi, ba sa dá povedať dokonca, keď takýto uzatvorí, sociálni partneri o takomto dokumente uzatvoria dohodu, ktorú vlastne potom už len komisia pokryje svojou smernicou. (Hluk v pléne.)

Mohla by som sa vrátiť na koniec II. svetovej vojny, teda do roku 1944, kedy na báze tripartity pripravovali významné dokumenty týkajúce sa obnovy vojnou rozbitého hospodárstva a túto iniciatívu vyvinuli v štátoch Beneluxu. Môžem hovoriť o tom, že bol položený základ týmto Rímskej zmluvy, ktorá vlastne predstavuje prvý dokument a základ vzniku Montana paktu. Mohla by som hovoriť o tom, že na tomto vzniklo Európske spoločenstvo, že dodnes sa princíp tripartity uplatňuje a zverejňuje a venuje sa mu maximálna pozornosť, že posledná konferencia dokonca prebieha dnes a týka sa tiež dobrej práce, v ktorej som sa stretala a s ktorou vyšlo nemecké predsedníctvo 18. januára, tiež hovorilo o dobrej práci, o rozširovaní kolektívnych zmlúv. Ale myslím si, že toto všetko nie je podstatné, pretože väčšina z vás by to mala vedieť.

Dovolím si zareagovať na poznámky, ktoré tu odzneli, na pána poslanca Lipšica. Vážený pán poslanec Lipšic, postavenie Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva navrhovanej hospodárskej a sociálnej rady z hľadiska prerozdelenia štátnej moci nie je ani zákonodarným, ani výkonným, ani súdnym orgánom. Je to konzultatívny dohodovací orgán, tak ako je to uvedené v zákone.

Musím povedať jednu vec, že na rokovaniach v ústavnoprávnom výbore a v ďalších výboroch Národnej rady, kde sa prerokúval návrh tohto zákona, sa zúčastnila pani štátna tajomníčka, ktorá, myslím si, že je, ak nie, predpokladám, že je osobou číslo jedna, ktorá je v tejto problematike v rámci Slovenska absolútne doma, ktorá pozná tak problematiku, že vlastne bolo by sa možné z jej vedomostí iba poučiť. V tejto súvislosti si myslím, vážený pán poslanec, že ste sa poučili, keď o ničom inom, tak poviem, že aspoň o "korporcionizme", pretože dnes ste ho tu nespomenuli, tak ako ste ho spomenuli v ústavnoprávnom výbore. Znovu pripomínam, nejde o žiadny orgán, je to vlastne fórum a inštitucionalizované fórum, Hospodárska a sociálna rada tak, ako je navrhnutá.

Vážený pán poslanec, dotknem sa vašej druhej otázky, keď ste hovorili o tom, že rokovania vlády sú neverejné, ktorá je vlastne, novela zákona je obsiahnutá v kompetenčnom zákone a v súvislosti so zákonom o tripartite. Viete veľmi dobre, práve preto, že bolo potrebné vypustiť ako poradný orgán z kompetenčného zákona RHSP, je neverejné rokovanie vlády. Práve pozmeňujúcim návrhom z výboru, zo sociálneho výboru a výboru pre bývanie bolo jednoznačne dané zadosť zákonu o informáciách, ktorý v § 5 ods. 4 jednoznačne garantuje zverejňovanie vládou povinných materiálov, všetkých materiálov, textov, návrhov uznesení, ich príloh, vrátane záznamu z rokovania.

Nedá mi však nepovedať jednu vec. Úrad vlády má povinnosť v súlade s rokovacím poriadkom, pripomínam, vážený pán poslanec, že tento rokovací poriadok vlády SR bol schválený uznesením vlády, tak ako to povedal pán poslanec Faič, č. 512 z 13. júna 2001, teda schválený prvou vládou pána poslanca Mikuláša Dzurindu. V čl. I v bode 3 hovorí, že schôdze vlády sú neverejné. Rovnako sa v tomto rokovacom poriadku v čl. XIV v bode 2 hovorí, že zvukový záznam si môžu vypočuť účastníci rokovania vlády, zamestnanci Úradu vlády Slovenskej republiky a predkladateľom materiálu poverené osoby, ak sa potrebujú oboznámiť s pripomienkami a prijatými závermi k materiálu, aby ho mohli upraviť v súlade s výsledkom rozhodnutia vlády. Z tohto ustanovenia je absolútne jednoznačne zrejmé, že zvukové záznamy sú určené pre vnútornú potrebu, najmä pre účely vyhotovenia materiálov a dokumentov z rokovania vlády, vrátane záznamu z rokovania vlády. Všetky tieto materiály touto novelou, týmto pozmeňujúcim zákonom nie sú dotknuté. Toľko k vášmu vystúpeniu, vážený pán poslanec. Dúfam, že som obsiahla a nepozabudla som na žiadnu z vašich pripomienok.

Pokiaľ ide o rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, musím povedať, že od roku 1991 prebiehala a na základe novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004 sa začal vyžadovať súhlas zamestnávateľa. V tejto súvislosti by som povedala jednu základnú vec a to, že pani Janka Vaľová je poslankyňou tohto zákonodarného orgánu. Z Ústavy Slovenskej republiky jej vyplýva povinnosť priam, nie možnosť, ale priam povinnosť predkladať zákony, návrhy zákonov, novely zákonov. Čiže je to jej legitímna a ústavou opodstatnená povinnosť. Čiže je úplne v jej práve predložiť pozmeňujúci návrh zákona. Ja by som v tejto súvislosti pripomenula, na webovej stránke ministerstva práce nájdete zverejnený návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní. Čiže, z mojej strany toľko a myslím si, že som povedala všetko.

Postup pri rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov nechcem v tomto prípade citovať, musela by som sa vracať k materiálu, ktorý bol schválený, ktorý je zaužívaný, ktorý sa používa doteraz. Ale predsa len pripomeniem jedno, že najskôr som si myslela, že pani poslankyňa Sárközy nerozumela dobre návrhu, ale z jej druhého vystúpenia bolo absolútne zrejmé, že porozumela. A pripomeniem len to, že pokiaľ ide o tento pozmeňujúci návrh, zastávam názor a podporujem ho, že je to dobrý návrh, pretože rieši konkurencieschopnosť zamestnávateľov a zamedzuje možnosti sociálneho dumpingu. V každom prípade umožňuje skúmať aj podmienky alebo obdobné podmienky zamestnávateľa a zamestnávateľ môže uplatniť a komisia v tripartitnom zložení posudzuje oprávnenosť týchto požiadaviek zamestnávateľa. Takže, tu zastávam názor, že nie je potrebné k tomu viacej čo dodávať.

Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Radičovej, ja si len dovolím pripomenúť a som pevne presvedčená, že pani profesorka o tom musí vedieť, pretože u nej na ústave všetky dokumenty, štúdie a materiály týkajúce sa tohto sú v podstate dostupné. Má tam mnoho odborníkov z tejto oblasti. Všetky dohovory MOP v oblasti kolektívneho vyjednávania zaväzujú členské štáty na účinnú podporu kolektívneho vyjednávania v súlade s vnútroštátnou praxou a vnútroštátnymi podmienkami.

Dovolím si zacitovať z odporúčania 91 ku kolektívnym zmluvám, ktoré konferencia prijala na svojom 34. zasadnutí: "Rozšírenie kolektívnych zmlúv, kde je to vhodné vzhľadom na zavedenú prax kolektívneho vyjednávania, opatrenia, ktoré sa majú vymedziť vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi a majú vyhovovať podmienkam každej krajiny, mali by sa vykonať na rozšírenie použitia všetkých alebo určitých ustanovení kolektívnej zmluvy a všetkých zamestnávateľov a pracovníkov zahrnutých v rámci odvetvového a územného rozsahu zmluvy. Vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu okrem iného za týchto podmienok:

- ak kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny,

- ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami,

- ak pred rozšírením zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili svoje podmienky."

Vážené dámy, vážení páni, dovolím si pripomenúť ešte jednu vec a skutočnosť, že posledná novela Zákonníka práce, ktorú vykonal pán exminister Kaník, vyhnala odbory za ploty. Dokonca zamedzila možnosť uzatvorenia a teda zablokúva súčasný Zákonník práce, platný Zákonník práce zablokúva možnosť uzatvorenia kolektívnej zmluvy. V tejto súvislosti by som skutočne povedala, a navyše, pokiaľ sa obracal pán exminister Kaník na Medzinárodnú organizáciu práce o zaujatie stanoviska práve k predkladanej novele zákona, tej inkriminovanej, o ktorej hovorím, tak dokumentoval a dokladoval, že máme pokrytých kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami 60 % zamestnancov.

Ak by ste sa spýtali dnes, ako to vyzerá, tak to rapídne klesá a je to približne 30 - 35 %. (Neutíchajúci ruch v sále.) Vo všeobecnosti odpočtu ... (Mali by vás počuť občania, pán kolega poslanec.)

Takže, ak je to len trochu možné, prosím všetkých účastníkov tohto zhromaždenia, aby skutočne seriózne zvážili, a pripomínam znovu, že aj návrh pani poslankyne Vaľovej je návrh, ktorý zrovnoprávňuje dobrých podnikateľov, dobrých zamestnávateľov s dobrou sociálnou politikou s tými, ktorí nerobia dobrú sociálnu politiku. Dobrá sociálna politika si vyžaduje väčší nárok peňazí, pričom, dá sa povedať, že tí nie veľmi slušní podnikatelia, nechcem im nejako ublížiť, v každom prípade vlastne spôsobili sociálny dumping. Pripomínam ešte jednu vec, že nejde o celoplošné, tak ako ste to tu predviedli, páni poslanci, a rovnomerné zavádzanie rovnakých miezd a podobne. Zamestnávateľ má právo požiadať na báze tripartity zasadajúcu komisiu, aby takáto zmluva pre neho neplatila.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, na základe toho, čo sme hovorili o ďalšom priebehu schôdze na poslaneckom grémiu, máme ešte viac ako 15 bodov programu. Nie je celkom pravdepodobné, že by sme dnes skončili. Takže pokračujeme ďalej v rokovaní. Pokiaľ by sme prerokovali body programu, pravdepodobne aj tak to bude trvať minimálne do 11.00 hodiny, takže potom by som mohol uviesť, že hlasovanie by bolo zajtra o 11.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať podľa schváleného programu druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 140 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 140a.

Poprosím ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

Zámerom návrhu zákona je plne implementovať do právneho systému Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 11. mája 2005 č. 2005/14/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Návrh zákona v súlade s čl. 2 smernice využíva v maximálnej miere prechodné obdobie 5 rokov, ktoré umožňuje ponechať limit poistného krytia na súčasných hodnotách, pričom v prechodných ustanoveniach návrhu sa ustanovila prechodná lehota zvýšenia limitov poistného krytia v dvoch etapách.

Prvá etapa - od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2011 výška poistného krytia v prípade škody na zdraví a nákladov pri usmrtení na 2,5 mil. eur na nehodu bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených a v prípade škody na majetku na 500 tisíc eur. (Ruch a šum v sále. Upozornenie predsedajúceho, aby poslanci zachovali pokoj v rokovacej sále.)

Druhá etapa - od 1. 1. 2012 výška poistného krytia v prípade škody na zdraví a nákladov pri usmrtení na 5 mil. eur na nehodu bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených a v prípade škody na majetku na 1 mil. eur.

Ďalej táto novela rozširuje práva poisteného o právo kedykoľvek požiadať poisťovňu o vydanie dokladu o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti za obdobie najmenej predošlých 5 rokov zmluvného vzťahu a zavedenie povinnosti pre poisťovňu vydať tento doklad v zákonom stanovenej lehote poistenému.

Ďalej z tých väčších vecí, ktoré upravuje, upravuje problematiku kontroly poistenia zodpovednosti útvarom Policajného zboru pri vykonávaní kontroly poistenia zodpovednosti cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného ako členského štátu a vstupuje na územie Slovenskej republiky z iného ako členského štátu.

Ďalej zavádza tvorbu technických rezerv Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, nakoľko spravuje garančný fond, vykonáva hraničné poistenie a tvorba technických rezerv sa vzťahuje na celý rozsah jej činností, to znamená, aj na úhradu záväzkov v súvislosti s prechodom práv a povinností Slovenskej poisťovne, a. s. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.

V čl. 2, ktorý novelizuje zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmenách a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zavádza povinnosť tvorby technickej rezervy na záväzky poisťovní a pobočiek zahraničných poisťovní voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činnosti podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rozsah jej tvorby a spôsob jej výpočtu.

Ďakujem.