V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov, prosím. (Potlesk.)
Otváram všeobecnú rozpravu. Panie poslankyne a páni poslanci, budem vás najskôr informovať o písomne prihlásených poslankyniach a poslancoch do rozpravy k tomuto bodu programu, a to najskôr za poslanecké kluby. Ako prvý je Ivan Mikloš za SDKÚ - DS. Ďalej sú to Július Brocka za KDH, Tibor Mikuš za ĽS - HZDS, Anna Belousovová za SNS a László Gyurovszky za SMK - MKP. Potom rečníci písomne prihlásení v poradí sú Ivan Štefanec, Tibor Bastrnák, Ferdinand Devínsky, Jozef Mikuš, Iveta Radičová, Mária Sabolová, Ágnes Biró, Jarmila Tkáčová, Iván Farkas, József Berényi, Martin Fronc, Lucia Žitňanská, Dušan Jarjabek, Jozef Ďuračka, Magdaléna Vášáryová, Pavol Prokopovič. A ako dvadsiaty druhý je László Miklós. Po vystúpení všetkých rečníkov písomne prihlásených potom bude ešte príležitosť sa ústne prihlásiť.
Teraz ako prvý dostáva slovo pán poslanec Ivan Mikloš za SDKÚ - DS. Nech sa páči.
I. Mikloš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu SDKÚ - DS predniesol stanovisko k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a k návrhu rozpočtov verejnej správy na roky 2007 až 2009.
Viackrát bolo aj v tejto sále konštatované, že návrh štátneho rozpočtu a návrh rozpočtov verejnej správy je zákonom roka. Je zákonom roka nielen preto, že určuje rozdelenie prostriedkov do jednotlivých oblastí, ale je zákonom roka predovšetkým preto, že je akýmsi indikátorom toho, aká je vízia, aká je stratégia a aké sú priority vlády a vládnej koalície z hľadiska budúcnosti krajiny.
Návrh štátneho rozpočtu a rozpočtov konštatuje, že slovenská ekonomika je v dobrej kondícii a dosahuje zdravý ekonomický rast. Áno, je to tak. Slovenská ekonomika je v dobrej kondícii a slovenská ekonomika je v dobrej kondícii vďaka uskutočneným reformám, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch, najmä v posledných štyroch rokoch, je v dobrej kondícii vďaka zlepšovaniu podnikateľského prostredia, je v dobrej kondícii vďaka prílevu zahraničných investícií, je v dobrej kondícii preto, že sa urobil poriadok v mnohých oblastiach. Teda táto kondícia slovenskej ekonomiky a tieto dobré predpoklady aj na zostavovanie rozpočtu sú dôkazom toho, že reformy neboli samoúčelné, že reformy neboli proti ľuďom, naopak, že reformy boli pre ľudí. Nie je náhoda, že Slovensko sa svojím ekonomickým rastom začlenilo k takým krajinám, ako je Írsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko, pretože týchto 5 krajín má spoločné práve to, že uskutočnili hlboké štrukturálne reformy, že zlepšili podnikateľské prostredie, a tým vytvorili podmienky pre ekonomický rast. Ekonomický rast je kľúčový preto, že on vytvára predpoklady na rast životnej úrovne a rast zamestnanosti. Vláda teda nemusí, prvýkrát, musím povedať, po nástupe novej vlády za posledné desaťročia, pretože od roku 1989 a predtým ten systém v tomto zmysle nebol štandardný a normálny, od roku 1989 prijímať nepopulárne opatrenia a môže sa sústrediť len na dolaďovanie, príp. zlepšovanie fungovania systému. Chcel by som sa dotknúť vo svojom vystúpení práve tejto témy, témy tej, v akej miere a ako vláda prispieva k tomu, aby slovenský zdravý a vysoký ekonomický rast, aktuálny rast bol aj dlhodobo udržateľným ekonomickým rastom, pretože toto je kľúčové.
Najskôr mi dovoľte povedať pár slov o pozitívach, ktoré vnímam pri tomto štátnom rozpočte. Vždy rozpočtový proces má tri také základné fázy. Prvou fázou je odhad príjmov štátneho rozpočtu a verejných financií, čo je vždy alebo mala by byť odborná profesionálna záležitosť. Potom druhým krokom je politické rozhodnutie o tom, či bude rozpočet deficitný, vyrovnaný alebo prebytkový a v akej výške. A tretím krokom je politické rozhodnutie o tom, ako výdavky, ktoré nám vyjdú ako výsledok príjmov plus deficitu alebo príjmov mínus prebytku, tieto prostriedky minieme a na čo ich použijeme. Ten prvý krok, čo sa týka zostavovania tohto štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov, hodnotím pozitívne, pretože odhady boli urobené odborne a profesionálne. Oceňujem, že minister financií pokračuje v práci a vo využívaní výboru pre daňové prognózy a výboru pre makroekonomické prognózy, ktorý sme zriadili, keď som začínal na ministerstve ja, pretože je to taká odborná verifikácia vlastne odhadov, ktoré ministerstvo robí. Aj vďaka tomu, aj vďaka, myslím si, dobrému odbornému zázemiu, ktoré na ministerstve financií je, si myslím , že táto časť rozpočtu bola zvládnutá dobre a profesionálne a odhad príjmov je realistický vrátane toho odhadu navýšenia o 2,7 mld. korún vďaka vyššiemu rastu, ako bol predpokladaný. Druhý krok, politické rozhodnutie o deficite vo výške menej ako 3 % hrubého domáceho produktu hodnotím taktiež pozitívne, aj keď tu treba povedať, pri raste, aký ekonomiku očakáva, ekonomika dosiahne v budúcom roku, to zase až taký náročný výkon nie je a nebol. A zároveň treba dodať, že síce vláda v predloženom návrhu plní výšku deficitu, maastrichtské kritérium deficitu, ale zároveň sa v rozpočte nachádza diera minimálne vo výške 6 mld. korún, a to 4 mld. korún v nekrytom záväzku zvýšenia platieb štátu za poistencov štátu a 2 mld. korún v deklarovanom záväzku, ktorý by mal byť schválený nariadením vianočného príspevku k dôchodkom. Zároveň treba povedať k deficitu, že nielen deficit je dôležitý, ale dôležité budú aj iné ďalšie kritériá, ktoré v prípade nepriaznivého vývoja kurzu, ktorý sa ale nepredpokladá, ale v prípade nepriaznivého vývoja ropy môže nastať, môžu byť problémom, a to najmä preto, že výdavky, ktoré sa navyšujú v rozpočte, idú do takých oblastí, ktoré skôr súvisia s bežnou spotrebou a môžu zvyšovať infláciu.
To sú pozitíva tohto predloženého návrhu štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov. Musím ale povedať, že tretiu oblasť, a tá tretia oblasť je práve tou najväčšou zodpovednosťou aj obsahovo, vlastne tým, čo by vláda mala robiť, vnímam veľmi negatívne. Tou treťou oblasťou je politické rozhodnutie o prioritách, politické rozhodnutie o tom, kde pôjdu peniaze prioritne, kde v akej miere sa bude zvyšovať a kde v akej miere sa bude znižovať. Tieto rozhodnutia boli ovplyvnené aj niektorými krokmi, ktoré vládna koalícia urobila v oblasti rušenia alebo deformácie reforiem. Je pravda, že zatiaľ väčšina reforiem dotknutá nebola a že niektoré boli dotknuté skôr symbolicky a kozmeticky, skôr z politicko-propagandistických dôvodov. Ale jedna reforma, ktorú spomeniem neskôr aj podrobnejšie, ktorá bude mať, žiaľbohu, aj výrazné negatívne dôsledky na verejné financie a na deficit verejných financií, reforma zdravotníctva, žiaľbohu, dotknutá je výrazne. A spôsobí skomplikovanie zdravého vývoja verejných financií. Čiže aj to je jeden z dôvodov, prečo tých peňazí bude menej na iné oblasti.
Aké sú teda priority, ktoré deklaruje vláda v návrhu štátneho rozpočtu, a aké sú skutočné priority. Najskôr by som chcel ponúknuť taký metodický spôsob, ako to vlastne porovnať, pretože štátny rozpočet a ešte viac verejné rozpočty sú dosť neprehľadné materiály, objektívne neprehľadné, pretože v tej štruktúre sa za posledné roky už urobil poriadok a tá klasifikácia je štandardná, ale objektívne z hľadiska počtu položiek je to niekedy veľmi ťažké porovnávať. Preto by som vám chcel ponúknuť takýto spôsob hodnotenia toho, čo prioritou je alebo nie je. Ten spôsob vychádza zo základných údajov, ktorými sú očakávané tempo rastu slovenskej ekonomiky, teda tempo hrubého domáceho produktu v nominálnom vyjadrení o 10,1 %, očakávaný rast verejných výdavkov všetkých, nielen štátneho rozpočtu, vo výške 7,9 %, očakávaný rast výdavkov štátneho rozpočtu samotného vo výške 5,8 % a inflácia 3,1 %, možno trochu menej, ale toto je aktualizácia, ale v rozpočte je ešte uvádzané toto číslo, teda budem vychádzať z neho. Absolútnou prioritou, myslím si, môžeme nazvať tie kapitoly a tie oblasti, ktoré budú rásť rýchlejšie v nominálnom vyjadrení, ako je rast hrubého domáceho produktu, jednoducho preto, že len v týchto oblastiach bude rásť aj podiel výdavkov na hrubom domácom produkte. Za relatívnu prioritu by som si dovolil určiť tie oblasti, kde tento rast bude vyšší ako celkový rast verejných výdavkov, ale nižší ako rast hrubého domáceho produktu, teda v tom intervale 7,9 % až 10,1 %. Potom ďalej za relatívnu neprioritu by som považoval tie výdavky, ktoré síce rastú rýchlejšie ako inflácia, teda vo výške viac ako 3,1 %, ale rastú pomalšie, ako rastú celkové verejné výdavky, čiže od 3,1 % do 7,9 %. To bola relatívna nepriorita. Za absolútnu neprioritu by som považoval tie výdavky, ktoré síce rastú nominálne, čiže viac ako o nulu, ale rastú menej ako inflácia, čiže reálne sa tieto výdavky znižujú, aj keď nominálne rastú. Čiže to je nárast v intervale od nuly do 3,1 %. A za oblasti úplného úpadku a útlmu by som považoval tie, kde dochádza k poklesu, aj nominálnemu a, samozrejme, aj reálnemu, kde sa teda bude dávať menej peňazí, ako sa dáva a dávalo doteraz, pričom budem porovnávať rozpočty 2006 a 2007.
Vláda vo svojom dokumente deklaruje, že prioritami sú zdravotníctvo, školstvo a pôdohospodárstvo. Aká je ale realita? Budem spomínať čísla a chcel by som predoslať, že tieto čísla sú výsledkom naozaj podrobných analýz, využitia aj mojich skúseností z obdobia ministrovania, z obdobia toho, keď som pôsobil ako člen vlády, ale aj skúseností ľudí, ktorí priamo rozpočty robili. Takže chcem naozaj povedať, že za týmito číslami si stojím, sú verifikované, sú pravdivé. A na niektorých prípadoch aj vysvetlím už tie možné spochybňovania, ktoré sa objavujú, prečo nie sú korektné. Takéto porovnanie, keď si vezmeme teda túto metodiku porovnania roka 2007 a roka 2006, nám ukáže, že jednoznačne najvyššou absolútnou prioritou v tomto návrhu štátneho rozpočtu je Rezerva predsedu vlády. Rezerva predsedu vlády bezkonkurenčne rastie o 150 %, čo v porovnaní s rastom HDP je teda výrazne viac, rastie z 50 mil. na 125 mil. korún.
Druhou najvyššou prioritou, ktorá taktiež teda vyhovuje tomu kritériu, že rast je rýchlejší ako rast hrubého domáceho produktu, sú dotácie na priame platby do poľnohospodárstva, ktoré rastú o 44 %. Toto, vážené dámy, vážení páni, sú ale jediné absolútne priority, teda jediné oblasti, ktoré rastú rýchlejšie, ako rastie hrubý domáci produkt.
Ako sú na tom ďalšie oblasti.
Výdavky do zdravotníctva, je pravda, rastú pomerne relatívne rýchlo. Tie disponibilné zdroje do zdravotníctva vzrastú v roku 2007 oproti roku 2006 o 9,5 %, konkrétne je to 7,6 mld. korún. Problémom výdavkov do zdravotníctva je ale to, že práve v dôsledku tých krokov, o ktorých som hovoril, ktoré sa už urobili alebo sa plánujú urobiť, sa efekt toho, že tam z verejných zdrojov, ale nielen z verejných, ale aj zo zdrojov poistencov nalejeme viac peňazí, nedostaví. Napriek teda tomu, že táto oblasť je relatívnou prioritou, že ten rast je síce nižší ako rast hrubého domáceho produktu, ale je vyšší ako celkový rast verejných výdavkov, toto zvýšenie nepocítia pozitívne ani pacienti, ani lekári, ani sestry. Z tohto pohľadu sa zdravotníctvo stáva jednou z najrizikovejších oblastí z hľadiska stability verejných financií, a to jednoducho z toho dôvodu, že v zdravotníctve sa rušením reformných krokov zavádza to, čomu ekonómovia hovoria mäkké rozpočtové obmedzenie, že sa jednoducho vytvárajú umelé mäkšie podmienky pre štátne alebo verejné poisťovne, že sa zrušila hrozba exekúcie, aj keď je to na Ústavnom súde, že sa ruší nezávislosť dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, že sú predstavy o tom, že teda verejnoprávne poisťovne budú mať akýsi monopol a tak ďalej a tak ďalej. A, samozrejme, prispelo k tomu aj zrušenie poplatkov, ktoré vlastne odňalo zo systému 2,5 mld. korún, ale zároveň spôsobilo zvýšenie dopytu, spôsobilo to, že čakárne sú opäť plné aj takých prípadov, ktoré z lekárskeho hľadiska nie sú nevyhnutné a tým pádom vedú k oveľa vyššej nákladovosti zdravotníckeho systému.
Čiže toľko k prvým dvom deklarovaným prioritám, pôdohospodárstvu, kde priame platby naozaj absolútnou prioritou sú, a zdravotníctvu, kde sú relatívnou prioritou, ale bez efektu, ktorý bol zrejme zamýšľaný, očakávaný.
Ako je to so vzdelaním a vedou, ktorá bola proklamovaná aj vládou a ktorá zaznieva zo všetkých strán a zo všetkých úst. Naposledy v prejave pána prezidenta sme si opakovane vypočuli tézu, s ktorou ja hlboko súhlasím, že práve pokračovanie v reformách a rozvoj znalostnej ekonomiky je ten kľúčový predpoklad na udržanie konkurencieschopnosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ako je to teda v regionálnom školstve? V regionálnom školstve je nárast prostriedkov zo štátneho rozpočtu po zvýšení, zdôrazňujem, o 900 mil. korún z toho navýšenia o 2,7 mld. korún, 4,9 %. A 4,9 % znamená, že ide o relatívnu neprioritu, pretože toto číslo je nižšie ako celkový rast verejných výdavkov. Celkový rast verejných výdavkov je 7,9 % , rast výdavkov zo štátneho rozpočtu na regionálne školstvo je 4,9 % po navýšení, pôvodne to boli dokonca len 2 %. Vláda bude argumentovať, tak ako opakovane už aj vo výbore aj inde argumentoval pán predseda výboru Burian, že toto číslo nie je úplné a korektné, pretože k tomu treba prirátať tie peniaze, ktoré idú do obcí, miest a vyšších územných celkov cez kritérium počet žiakov. Chcel by som zdôrazniť, že s týmto sa takto počítať nedá. Chcem pripomenúť, a myslím, že si to môžem dovoliť, keďže som jedným z autorov reformy fiškálnej decentralizácie, ktorá toto určila, že kritérium počet žiakov nie je určené na to, aby sa predpokladalo, že všetky tieto peniaze sa použijú v oblasti školstva, ale je určené ako jedno, jedno z viacerých kritérií, podľa ktorého sa prerozdeľujú peniaze z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, ktoré slúžia na financovanie originálnych kompetencií, kde jednotlivé samosprávy majú plnú autonómiu v tom, na čo tieto peniaze použijú. Zároveň platí, že mestá, obce a vyššie územné celky financujú originálne kompetencie, prenesené kompetencie sú financované práve z toho, čo sú najmä platy a tie výdavky, ktoré priamo súvisia so vzdelávacím procesom. A tie sú financované z tej čiastky ktorá je navyšovaná zo štátneho rozpočtu o 4,9 %. Teda konštatujem a zdôrazňujem, že regionálne školstvo je relatívnou neprioritou, že celkový nárast prostriedkov, výdavkov zo štátneho rozpočtu na regionálne školstvo bude menší ako celkový nárast verejných výdavkov. A celkový nárast, to, koľko dajú jednotlivé obce, mestá a vyššie územné celky, nie je možné presne odhadnúť. Ale mestá, obce, vyššie územné celky financujú vyššie územné celky, financujú predovšetkým rekonštrukcie, obnovy a financujú školské zariadenia, financujú zariadenia mimoškolských činností a tak ďalej a tak ďalej.
Vysoké školy. Vysoké školy sú významnou súčasťou vzdelania, vedy a výskumu. A pri vysokých školách dochádza dokonca k tomu, že sú absolútnou neprioritou. Sú absolútnou neprioritou z toho dôvodu, že je tam nárast výdavkov dokonca nižší, ako je predpokladaná inflácia. Pri vysokých školách zo štátneho rozpočtu dôjde k nárastu výdavkov o 2,1 %. A keď berieme celkové verejné výdavky, nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj z iných zdrojov, tak je to 2,8 % oproti 3,1-percentnej inflácii predpokladanej v návrhu štátneho rozpočtu. V dôsledku tohto dochádza prvýkrát za posledných 5 rokov k poklesu výdavkov na vysoké školy na hrubom domácom produkte. Na tomto chcem ilustrovať, že všetky tie pekné reči o znalostnej ekonomike sú prázdnymi frázami, pretože už doteraz Slovensko dosahovalo aj v medzinárodnom porovnaní veľmi nízky podiel verejných výdavkov na vysoké školstvo na hrubom domácom produkte, ale tento podiel sa nám aspoň darilo postupne zvyšovať z 0,68 % HDP v roku 2002 na 0,81 % HDP v roku 2006. Ale v roku 2007 dôjde k poklesu z 0,81 % v tomto roku na 0,76 % v roku 2007.
Veda a výskum ako ďalšia zásadná súčasť znalostnej ekonomiky je na tom dokonca ešte omnoho horšie ako vysoké školy. A veda a výskum sa v návrhu štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov stávajú oblasťou úpadku a útlmu. Verejné výdavky na vedu a výskum v rozpočte na rok 2007 sú nižšie o 8,6 % ako v roku 2006. Pán predseda Burian viackrát, takže predpokladám, že to vládna koalícia použije aj teraz, argumentuje tým, že to číslo je nekorektné, pretože v tom čísle sa aj v roku 2006 nachádza aj 358 mil. korún na dobudovanie Cyklotrónového centra a na tento účel v roku 2007 už nie je ani koruna, a teda že toto je nekorektné porovnávanie. Tak by som veľmi rád zdôraznil že je to úplne korektné porovnávanie, pretože výdavky na Cyklotrónové centrum sú výdavkami, kapitálovými výdavkami najmä, do rozvoja najmä technického zabezpečenia vedy a výskumu najmä v medicínskej oblasti, ale nielen v medicínskej oblasti. Ale ak by sme aj prijali tento argument, ktorý považujem za nekorektný, tak chcem povedať, že aj pri odpočítaní výdavkov na Cyklotrónové centrum v roku 2006, keby sme to nepočítali, by došlo k poklesu výdavkov na vedu a výskum o 2,8 %, to znamená mínus 8,6 % pri započítaní toho centra, ktoré je úplne korektné, a dokonca aj bez jeho započítania mínus 2,8 %. Veda a výskum je taktiež oblasťou, kde klesá podiel verejných výdavkov na vedu a výskum z 0,47 % v roku 2006, v tomto roku, na 0,40 % v roku 2007. Treba povedať, že už toto číslo, ktoré dosahujeme v tomto roku, je nedostatočné. A zámerom každej vlády by malo byť tieto čísla zvyšovať. Nám sa to darilo v rokoch 2002 až 2006, keď toto číslo vzrástlo takmer dvojnásobne z hľadiska podielu čiže ešte viac v nominálnom vyjadrení. Podiel výdavkov na vedu a výskum vzrástol z 0,26 % v roku 2002 na 0,47 % v roku 2006. Opakujem, v roku 2007 klesá na 0,7 %.
To sú teda tri priority ktoré vláda sama deklarovala, že sú prioritami. Ako vidno vo svetle faktov a čísiel, prioritami časť z nich je, ale len relatívnymi. A tá najdôležitejšia časť z nich, teda regionálne školstvo, ale najmä vysoké školy, veda a výskum sú dokonca útlmovou, úpadkovou oblasťou z hľadiska verejných výdavkov a verejných financií.
Ako sú na tom ostatné oblasti, ostatné tzv. priority.
Snáď najväčší útlm je v oblasti financovania výstavby diaľnic. V štátnom rozpočte na rok 2007 oproti štátnemu rozpočtu na rok 2006 dochádza k poklesu výdavkov na tento účel o 4, 7 mld. korún. Zase argument bude, preto ho rovno poviem a zaujmem k nemu stanovisko, že je to tak preto, že v roku 2006 je zarátaná aj pohľadávka voči Kohéznemu fondu vo výške 4,3 mld. korún a že teda táto pohľadávka, jej čerpanie, zvyšuje tú základňu z roku 2006 a že keď nebude táto pohľadávka čerpaná, keď tieto peniaze nebudú čerpané v roku 2006, tak ich nemožno zaratúvať. Tá posledná veta je pravdivá. Ak nebudú čerpané v roku 2006, tak ich nemožno zaratúvať. Zároveň ale pravda je, že materiál ministerstva financií o vývoji verejných financií za prvé tri štvrťroky hovorí, že ministerstvo financií predpokladá, že použité budú, teda že do roku 2006 ich zaratúvať možno. Ak by aj zarátané neboli, ak by neboli použité tieto peniaze, ak by neboli minuté, tak potom napriek tomu už nebudú môcť byť zarátané do výdavkov v roku 2007. A napriek tomu by došlo k poklesu, aj keď k poklesu nižšiemu, k poklesu o 0,5 mld. korún, nie o 4,7 mld. korún. Ten podiel vyjadrený relatívne znamená pri poklese o 4,7 mld. korún 3,18-percentný pokles v roku 2007 a pri nezarátaní tej pohľadávky to znamená takmer 4-percentný pokles pri financovaní diaľnic.
Čo sa týka investičných výdavkov do železničnej dopravy, dochádza k poklesu o 900 mil. korún, čo je pokles o 17,3 %. Čiže z tohto pohľadu možno konštatovať, že oblasť výstavby diaľnic a oblasť investícií do železničnej dopravy je úpadkovou oblasťou, oblasťou útlmu, a nie oblasťou priorít. K tomu ešte treba podotknúť, že sa neuskutoční privatizácia Carga. Čiže nie je možné predpokladať, že tento výpadok investičných prostriedkov z verejných zdrojov bude nahradený, kompenzovaný alebo ešte prevýšený investíciami od súkromného investora.
A k tomu treba tiež ešte pripočítať aj na ilustráciu toho, ako to vyzerá z hľadiska reality priorít, že zrušenie privatizácie letiska v Bratislave znamená, že toto letisko bude upadať. Neviem, či si spomínate, ale v záväzku investora, ktorý vyhral súťaž o bratislavské letisko, bol záväzok preinvestovať na tomto letisku 20 mld. korún, zhruba polovicu priamo do letiska a zhruba polovicu do súvisiacej infraštruktúry. Privatizácia bola zrušená a pán minister Vážny vtedy deklaroval, že bude to riadiť štát a bude investovať štát, pretože všetci, ktorí všetci ste leteli, predpokladám, že všetci, z bratislavského letiska, uznáte, že investície potrebuje ako soľ. V štátnom rozpočte, vážené dámy, vážení páni, nie je na investície do letiska vyčlenená ani jedna slovenská koruna. Takže keď budete a budeme a občania Slovenskej republiky budú v najbližších rokoch cestovať z bratislavského letiska a budú si užívať dôsledky týchto vašich krokov, myslím, že sa vám môžu poďakovať.
V tejto súvislosti len na ilustráciu takú zaujímavosť spomeniem. Je možno zaujímavé, že predsa len ešte je jedna absolútna priorita, ktorú som nespomenul kvôli tomu, že nie je až taká významná, až taká dôležitá. Ale vo svetle zrušenia privatizácie bratislavského letiska možno zaujímavá je. A je to rozpočet Protimonopolného úradu. Rozpočet Protimonopolného úradu rastie v tomto návrhu štátneho rozpočtu o 36 %. Pani predsedníčka bola potvrdená vo funkcii, rozpočet vzrástol o 36 % a ja sa len pýtam, či náhodou nie je nejaká súvislosť medzi týmito dvomi faktmi a faktom, ako sa rozhodlo v prípade letiska.
K týmto oblastiam, ktoré som zatiaľ spomenul, by som chcel povedať, že považujem za veľmi zlé z hľadiska dlhodobej konkurencieschopnosti a dlhodobého udržateľného rastu práve to, že vzdelanie, veda a výskum, vysoké školy a investície do prioritnej infraštruktúry, najmä do diaľnic a železníc, sú takýmto spôsobom výrazne poddimenzované. Všetci ekonómovia, a myslím si, že naozaj všetci, a odborníci sa zhodnú na tom, že z hľadiska dlhodobej konkurencieschopnosti, špeciálne v prípade Slovenska aj pre riešenie regionálnych rozdielov sú kľúčové pre riešenie problému odchodu mladých ľudí do zahraničia tieto dve oblasti, investície do vzdelania, vedy a výskumu a investície do diaľnic. Takže práve poddimenzovanie týchto oblastí môže mať veľmi negatívne dôsledky pre budúci dlhodobý rozvoj.
Ako to vyzerá s ďalšími oblasťami, stručne.
Zdroje na podporu bývania klesnú o 560 mil. korún. So započítavaním zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania klesnú o 3,8 %. Toto je krásny príklad kamufláže, ktorú vláda robí. Na jednej strane zvýši o niekoľko desiatok miliónov korún výdavky na bonifikáciu hypotekárnych úverov pre mladých ľudí, na druhej strane ale o mnohonásobne vyššiu sumu zníži celkovú podporu bývania. Podobná kamufláž sa udiala aj v sociálnom systéme a sociálnych výdavkoch, k tomu sa dostaneme o chvíľu. Čiže bývanie nie je prioritou, je oblasťou, kde dochádza k znižovaniu verejných výdavkov, a teda k poklesu.
Ďalšou oblasťou, ktorá, myslím si, skoro až fatálne znižuje výdavky, skoro až fatálne najmä kvôli tomu, že to doterajšie financovanie nebolo dostatočné, a to sme priznávali aj my a to hovorím aj ako isté priznanie zodpovednosti, miery zodpovednosti aj za podfinancovanie v tejto oblasti, to je oblasť kultúry. Vždy sme hovorili, že najskôr treba vyriešiť tie oblasti fungovania ekonomiky, naštartovanie ekonomiky. A vždy sme podmieňovali väčšie peniaze do kultúry aj urobením istého poriadku, urobením reforiem v kultúre. No, čoho sme svedkami dnes? Peňazí je menej a o žiadnej reforme a zlepšení fungovania ani nemožno chyrovať. A peňazí je menej výrazne. Pokles výdavkov v kultúre je 11,5 % v kapitole ministerstva kultúry a dokonca ak odrátame z výdavkov výdavky na cirkvi, pretože cirkvi priamo s financovaním kultúrnych aktivít nesúvisia, tak tento pokles je dokonca 15,6-percentný, predstavuje mínus 15,6 % na výdavky na financovanie kultúry bez cirkví. Je to pokles podielu napr. na hrubom domácom produkte z 0,23 % na 0,17 % a dokonca pokles podielu výdavkov na kultúru na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu pod 1 %. V roku 2006 to bolo 1,12 % výdavkov štátneho rozpočtu na kultúru, v roku 2007 to bude 0,9 % výdavkov štátneho rozpočtu.
Sociálny systém. Sociálny systém býva niekedy deklarovaný ako oblasť, ktorá má byť prioritou. Oproti návrhu štátneho rozpočtu sa predpokladá 4,3-percentný rast výdavkov na sociálny systém, čo je síce viac ako inflácia, ale menej, ako je rast verejných výdavkov, ktorý, pripomínam, je 7,9 %. Zároveň platí, že čo sa týka štruktúry týchto výdavkov, tak dochádza v niektorých oblastiach k poklesu. Klesajú prostriedky na prídavky na deti vo výške 100 mil. korún. Klesajú príspevky v hmotnej núdzi o 170 mil. korún. Klesajú príspevky na platby pre zdravotne postihnutých vo výške 28 mil. korún. Dochádza síce k navýšeniu, ale najvyššie navýšenie je za platby poistného pre tých, ktorí opatrujú dlhodobo nevládnych. A to je opatrenie, s ktorým prišla ešte naša vláda v apríli v roku 2006. Takže jediným takým viditeľným príspevkom a prírastkom v sociálnej oblasti je novo navrhnutý príspevok pri narodení prvého dieťaťa, na ktorý ide 270 mil. korún. A tu by som chcel povedať, že to je ďalšia kamufláž, lebo na jednej strane sa dáva 270 mil. korún na príspevok pri narodení prvého dieťaťa, ale na druhej strane sa nevalorizujú detské prídavky, ktoré sa mali valorizovať a ktoré boli v pláne, že sa valorizovať budú. Čiže zase zvýhodňujeme niektorých, tých, ktorí budú mať prvé dieťa, ale znevýhodňujeme všetkých ostatných. Chcel by som vás upozorniť pri tejto príležitosti aj na slová pána prezidenta, ktoré tu dnes povedal, keď povedal, že väčším problémom ako chudoba dôchodcov je chudoba detí a mladých rodín. Tento rozpočet nezohľadňuje ani potrebu priority vzdelanostnej ekonomiky a infraštruktúry, ani prioritu riešenia naozaj tých najnaliehavejších prípadov z hľadiska sociálnej pomoci a sociálnej núdze.
Takže, pán minister, priznám sa, že som od vás čakal v úvodnom slove vecnejší a menej ideologický tón. Ale ak ste povedali, že na rozdiel od bývalej vlády nebudete šetriť na ľuďoch, ale budete šetriť na výdavkoch štátu, tak tento prehľad, myslím, vám mohol ukázať, že to tak nie je.
Čo sa týka ďalej toho, prečo je tá vzdelanostná ekonomika taká dôležitá. Hovoríme o tom všetci, všetci to berú ako fakt. Na druhej strane rozpočet to nereflektuje a rozpočet to za priority nepovažuje. Prečo je to zlé? Zlé je to preto, že slovenská ekonomika dnes je konkurencieschopná, dnes zaznamenáva vysoký ekonomický rast, pomerne rýchle znižovanie nezamestnanosti, a to najmä vďaka veľkej konkurencieschopnosti v priemyselnej masovej veľkovýrobe. Automobilky sú typický príklad. Problém ale je, že keď nebudeme dnes investovať, a nielen viac peňazí, ale aj zmysluplne investovať prostredníctvom zmysluplných programov, do vedy, výskumu a vzdelania, tak sa nám stane to, že túto konkurencieschopnosť budeme postupne strácať, a my ju budeme postupne strácať tým, že budú rásť mzdy, bude rásť ekonomika, tým, že sú tu ďalšie krajiny, ako je Rusko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Čína, India, ktoré v takýchto výrobách budú oveľa konkurencieschopnejšie. Aj od nás budú niektoré takéto výroby odchádzať. A ak nebudeme mať dostatočne vzdelanú pracovnú silu, ale ani pružné trhy vďaka reformám, tak toto nebude nahradené inými aktivitami, inými výrobami, inými službami s vyššou pridanou hodnotou a s vyššou mierou sofistikovanosti. A práve toto je zásadný problém, nie konkurencieschopnosť z hľadiska najbližších troch, piatich, šiestich rokov, ale dlhodobá konkurencieschopnosť a udržanie toho potenciálu, ktorý dnes slovenská ekonomika má. V tejto súvislosti je zarážajúce a neakceptovateľné znižovanie výdavkov na vedu a výskum, je zarážajúce a neakceptovateľné znižovanie nárastu výdavkov na vysoké školy, ako je predpokladaný rast inflácie, je zarážajúci a neakceptovateľný taký výrazný pokles na výdavky do diaľnic, ako to vláda navrhuje.
Rád by som sa ešte dotkol toho, prečo je vlastne málo peňazí, lebo môžete si položiť otázku, prečo je to vlastne tak, veď ekonomika rastie rekordnými tempami, kde sú tie peniaze, prečo je ich tak málo. Tak mi dovoľte, aby som povedal svoj pohľad, určite nie vyčerpávajúci, na to, prečo je to tak. No, po prvé, je to preto, že niektoré kroky, ktoré sa urobili, odčerpali veľa peňazí z ekonomiky, peňazí, ktoré by inak boli k dispozícii, disponibilnými zdrojmi. Na daň z pridanej hodnoty je to až 2,8 mld. korún, na poplatkoch v zdravotníctve je to 2,5 mld. korún, na priamych platbách dochádza k rastu o 3,3 mld. korún, ktoré by sa dali použiť aj inak na veci, ktoré by prioritami naozaj mali byť. A zároveň rozpočet obsahuje aj to, čomu hovoríme vata, obsahuje aj isté rezervy, ktoré v prípade potreby bude možné použiť. Nakoniec, dnes som zachytil v médiách, že pán minister Valentovič už sa vyjadril, že s tým počíta, že tie chýbajúce 4 mld., keďže má pokryté len prvé 4 mesiace na zvýšené platby za poistencov štátu, sa uhradia z tohto. Áno, vata tam naozaj je. A ja vidím vatu v dvoch oblastiach najmä. Vidím vatu v rezerve na valorizáciu platov vo verejnom sektore. Táto rezerva vlani pre tento rok bola vo výške 1,6 mld. korún, pre budúci rok je 2,5 mld. korún a zároveň vláda predpokladá 20-percentné zníženie zamestnancov vo verejnom sektore. Pekná vata. A druhá vata je v dlhovej službe. V dlhovej službe sa predpokladá o 1 mld. viac oproti predpokladu v návrhu rozpočtu na rok 2006, kde bol odhad aj za rok 2007, pričom makroekonomické predpoklady sa zlepšili. Kurz slovenskej koruny sa výrazne zlepšil, čo znamená oproti predpokladom, ktoré sme robili ešte v roku 2005, koncom roku 2005, pre rok 2007 o 1 mld. menšie výdavky na dlhovú službu, ako ich predpokladá vláda dnes.
No aj z tých dôvodov, ktoré som vymenoval, pre ktoré považujem tú tretiu oblasť za najdôležitejšiu, za ktorú vláda zodpovedá, a to je určenie priorít a zdrojového krytia priorít, pretože, ako som zdôvodnil, považujeme tieto návrhy za zlé, predložia poslanci za SDKÚ - DS v kooperácii a spolupráci s poslancami z ostatných opozičných klubov, SMK a KDH, viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré, to by som rád zdôraznil, nebudú navyšovať deficit verejných financií, ale zároveň vyriešili by aspoň čiastočne, čiastočne, lebo niektoré veci sa už, žiaľbohu, riešiť nedajú v dôsledku napr. nerozumných krokov v zdravotníctve, fiškálne dôsledky týchto krokov, niektoré tie najväčšie disproporcie. Dovoľte mi, aby som spomenul, ktoré oblasti, ktoré návrhy to budú. Konkrétne návrhy potom prednesú moji kolegovia.
Budeme navrhovať, aby sa schválili tie návrhy výboru pre vzdelanie, ktoré prešli vo výbore pre vzdelanie. Väčšinou boli kryté, väčšina z nich bola krytá presunom z priamych platieb. A vo výške 400 mil. korún pôvodne kryté neboli, ale potom došlo k navýšeniu prostriedkov na školstvo vo výške 900 mil. korún. Takže z týchto prostriedkov kryté byť môžu a my navrhujeme, aby tak bolo.
Ďalej budeme navrhovať, aby sa Rezerva predsedu vlády, ktorá je v tomto rozpočte najvyššou absolútnou prioritou, znížila na pôvodnú úroveň takú, akú mala roky doteraz. To je daná úroveň 50 mil. korún. A ušetrených 75 mil. korún navrhneme rozdeliť na garančný fond pre baníkov, to je návrh, s ktorým prišla už pani poslankyňa Radičová vo výbore a ktorý bol odmietnutý poslancami vládnej koalície, a ďalej budeme navrhovať, aby zvyšných 70 mil. korún bolo rozdelených na zvýšenie prevádzkových nákladov a najmä investičných nákladov na rekonštrukcie pre Štátne divadlo Košice a Štátnu operu v Banskej Bystrici.
Ďalej budeme navrhovať, aby bola uskutočnená valorizácia detských prídavkov za minulý a tento rok, pretože ani v minulom uskutočnená nebola, na čo predpokladáme vyčleniť 200 mil. korún, a to práve z tej rezervy, z tej vaty, ktorú som spomínal v rezerve na valorizáciu platov vo verejnom sektore.
Nespomenul som oblasť informatizácie, ktorá je taktiež veľmi podhodnotená v tomto rozpočte. Na Infovek je navrhnutá len polovica prostriedkov oproti tomuto roku. Navrhujeme to navýšiť na úroveň tohto roka, a teda schváliť tam 180 mil. korún. A na projekt Internet pre vzdelanie, ktorý už beží a z ktorého vznikli záväzky a ktorý nie je pokrytý ani korunou, navrhujeme vyčleniť 112 mil. korún.
Ďalej budeme navrhovať zvýšenie výdavkov na diaľnice a na zriadenie centier právnej ochrany. Opakujem a zdôrazňujem, že všetky tieto výdavky budú navrhnuté tak, že nezvýšia deficit verejných financií.
Ešte by som chcel povedať k tomu vzdelaniu, vede a výskumu, že to nie je len štátny rozpočet. Existujú aj iné ďalšie kroky, ktoré vládna koalícia urobila, ktoré sú jasným dôkazom toho, že vzdelanie, veda a výskum, ale ani doprava, ani investície do diaľnic nie sú pre ňu prioritou. Ide o zmeny operačných programov z novej finančnej perspektívy na najbližších 6 rokov. Operačný program Vzdelávanie bol znížený rozhodnutím vlády oproti rozhodnutiu našej vlády o 25 %, čo znamená menej o 7,1 mld. korún, 7,1 mld. korún v priebehu najbližších 6 rokov. A dokonca operačný program Výskum a vývoj bol znížený o 40 %, čo je 22 mld. korún, na obdobie novej finančnej perspektívy. A taktiež boli znížené prostriedky na operačný program Doprava, a to o 6,7 %, čo znamená 8,2 mld. korún. Takže nielen týmto štátnym rozpočtom, aj rozhodnutiami, ktoré vláda prijala v oblasti rozdelenia peňazí na jednotlivé operačné programy, dochádza k tomu, že tieto oblasti sú podhodnotené a poddimenzované.
No a dovoľte mi uzavrieť teda tento môj príspevok tým, že sa vrátim k tomu, čo som povedal na začiatku. Na začiatku som povedal, že štátny rozpočet a verejné rozpočty sú dôležitým dokumentom a sú zákonom roka, pretože odhaľujú, aká je vízia, aká je stratégia a aké sú priority tých, ktorí vládnu, čo považujú za dôležité pre krajinu, akým spôsobom chcú zabezpečovať ďalší rozvoj a ďalšie fungovanie tohto štátu. No a musím konštatovať, že z toho, čo sme si prečítali, čo sme si mohli prečítať, aj z toho, čo môžeme počuť vo vyhláseniach predstaviteľov vlády na čele s jej predsedom, možno dôjsť len k jedinému záveru, že vláda nemá žiadnu zmysluplnú víziu a aj tento rozpočet svedčí o tom, že to, čo vláda robí, je len taká nešikovná a dosť chaotická údržba. Dovoľte mi ilustrovať to na jednej veci, ktorú považujem za podstatnú. Pán predseda vlády, ale i niektorí ďalší predstavitelia strany Smer opakovane a radi zdôrazňujú, že budujú silný sociálny štát. Otázka je: Svedčí tento návrh rozpočtu a verejných rozpočtov o tom, že ide o budovanie silného sociálneho štátu? Obávam sa, že nie. Verejné výdavky, taký najkomplexnejší ukazovateľ, podľa ktorého sa dá analyzovať a hodnotiť, či je silný sociálny štát alebo nie je, je podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Silné sociálne štáty majú tento podiel vyše 50 %, Dánsko, Švédsko, ale aj Francúzsko ho má vyše 50 %. Slovenský podiel verejných výdavkov na HDP dosahuje 40 % hrubého domáceho produktu a do roku 2010 podľa tohto dokumentu, mimochodom, má klesnúť na zhruba 35 %, čomu, otvorene hovorím, sa ja teším, pretože ja, ale nielen ja, SDKÚ - DS a, myslím, aj ďalšie stredopravé strany sú presvedčené o tom, že treba zvyšovať mieru ekonomickej slobody, treba znižovať mieru prerozdeľovania. A sme presvedčení o tom, že v podmienkach Slovenska budovať silný sociálny štát založený na vysokých daniach a vysokých výdavkoch je samovražedná cesta. No ale, čo potom teda vlastne koalícia vedená Smerom buduje na Slovensku, keď nie silný sociálny štát a keď sama predpokladá, že podiel verejných výdavkov bude klesať? Mimochodom, ten istý trend potvrdzuje podiel daňových príjmov na hrubom domácom produkte. Slovensko má dnes jeden z najnižších podielov daňových príjmov na HDP. A, čuduj sa svete, napriek predvolebnej rétorike Smer tento podiel nieže nezvýšil, ale ho znížil, pretože najväčší efekt z hľadiska zásahov do daní malo zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky, ktoré spôsobilo výpadok 2,8 mld. korún. Ostatné veci, ktoré mali len čiastočne zvýšiť daňové zaťaženie, nakoniec ani neboli schválené alebo boli schválené v inej podobe, napr. tie 2 %, kde teda k tomu nedošlo. Čiže ten problém je v tom, že samotný fakt, že dochádza k ďalšiemu znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia a že dochádza k znižovaniu prerozdeľovania v ekonomike a podielu štátu, je pozitívny, akurát je v absolútnom rozpore s tézou o budovaní sociálneho štátu.
To, čo je ale negatívne, to je to, že ten obmedzený objem zdrojov, ktorý tu je, ktorý vyplýva aj z toho znižovania odvodového zaťaženia a podielu verejných výdavkov, nie je rozdelený rozumne, nie je rozdelený tak, aby dlhodobo ten koláč mohol rásť a aby potom ten menší relatívny podiel, 35 %, bol absolútne väčší a umožnil aj lepšie sociálne služby, lepšie fungovanie zdravotníctva, viac peňazí do školstva a tak ďalej. Je tu presne príklad Írska, presne príklad Írska, kde podiel verejných výdavkov za ostatných 30 rokov, keď robili takéto reformy, ale ich aj udržali a investovali do vzdelania, vedy a výskumu, klesol z 50 % na menej ako 35 % dnešných. Ale zároveň krajina sa stala zo zaostalej krajiny druhou ekonomicky najvyspelejšou krajinou európskej dvadsaťpäťky s priemerom s hrubým domácim produktom vo výške 140 % priemeru európskej pätnástky. A umožňuje jej to pri tomto nižšom podiele verejných výdavkov mať rozvoj, mať dostatočné investície do všetkých oblastí, ktoré sú potrebné. Obávam sa, že slovenská vláda na čele s Robertom Ficom touto cestou nejde a že najlepším dôkazom tohto je aj tento predložený návrh štátneho rozpočtu, a preto poslanci za SDKÚ - DS tento dokument nepodporia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Burian, Novotný, Tóthová, Kubovič, Halecký, Frešo, Hort ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Prvý je pán poslanec Burian.
Ak je to faktická, tak sú na to dve minúty. Jasné?
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, chcem na začiatku povedať, že svoje také obšírnejšie vystúpenie si ponechám teda na záver vystúpení tých písomne prihlásených.
Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Mikloša, že bolo vecné alebo snažilo sa byť vecné, aj keď v niektorých veciach teda, by som povedal, už bolo poznačené číslami, ktoré asi vyhovujú danej problematike.
Ja len chcem upozorniť, že pokiaľ ide o Cyklotrónové centrum, som veľmi rád, nakoniec, pán poslanec, že ste to potvrdili, lebo v podstate nevyčerpaná časť peňazí tu bude presúvaná na rok 2007, a že ste potvrdili, že je to vlastne veda a výskum. Takže dnes vlastne len potvrdíme to, že jednoducho v tej vede a výskume, o čom ste hovorili, ten nárast tam bude. Faktom je, že nebude na úrovni podľa vašich výpočtov oproti roku 2006, na úrovni teda celkových výdavkov. Ale musím upozorniť na jeden fakt. A tu som ten druhý fakt chcel použiť. A to som aj hovoril možno na niektorom diskusnom fóre až trikrát, že predpokladané prostriedky z vnútorných opatrení Európskej únie, kde na rok 2006 je plánovaných 900 mil. korún, môžete sa na to opýtať ministra školstva, budú čerpané na úrovni 5 %. Ak tieto predpokladané zdroje, 900 mil., odrátame z roku 2006, necháme tam 5 %, tak nárast je v roku 2007 oproti roku 2006 viac ako 15 %. Takže ak by sme boli korektní a by sme brali tieto čísla, ktoré si môžeme overiť, a môžeme o tom polemizovať, tak zistíme, že ten nárast je podstatne vyšší ako proklamovaný nárast, ktorý bol v roku 2006. Takže to len na upresnenie. Ďakujem pekne.