Bod 3 spoločnej správy sa týka bodu 32 novely, ktorý sa týka § 10 zákona. Tam sú uvedené pokuty. Podľa pôvodného znenia sa pokuty dávali do výšky 10 % daňového základu. Podlá novely tých 10 % sa mení do výšky milióna korún. Chápem dôvody, boli vysvetlené aj vo výboroch, prečo sa to tak mení. V bode 3 je alternatívne riešenie, teda aj 10 %, aj milión korún. Pokiaľ by sme vynechali bod 3, a prečítame bod 32 novely, tam je v poslednej vete povedané, že v druhej vete sa na konci pripájajú slová, že sa prihliada aj na výšku daňového základu. Lenže tých milión korún bolo navrhnutých práve preto, lebo nepoznáme daňový základ. Tu už vidíme protirečenie, že sa prihliada na čosi, čo nepoznáme. Preto je lepšie alternatívne riešenie, teda navrhujem prijať bod 3 spoločnej správy.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlíkovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

/Nikto. /

Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa v rozprave vyjadriť pán minister Dančo?

Minister financií SR J. Dančo:

Vážené predsedníctvo, Slovenská národná rada,

rozprava k vládnemu návrhu zákona, ktorý predkladáme, sa niesla v duchu niekoľkých menších nedorozumení. Predovšetkým bola tu spochybnená potreba orgánov správy finančnej

kontroly. Uvedomujem si, že zákon č. 84 hovorí o daňových orgánoch, a naraz medzi územné finančné a územné daňové orgány vkladáme správu finančnej kontroly. Asi by bolo správnejšie, keby sa bol prijal na pôde Slovenskej národnej rady zákon o finančných orgánoch a nie o samostatných daňových orgánoch. Potom by sme tento problém nemali tak, ako to naznačila pani poslankyňa Oravcová.

Nechcem v žiadnom prípade skúšať pamäť poslancov, ani legalizovať žiadny zbytočný orgán. Dôležité, na čo chcem upozorniť, je to, že ministerstvo financií má nie celkom dobudovaný odbor kontroly, ktorý má aj vonkajšiu, teda finančnú kontrolu, a tých 20 ľudí, ktorí tam sú, nestačí kryt potrebu kontroly, ktorú pociťuje nielen ministerstvo, ale ktorú potrebuje republika. Finančná kontrola, ktorú týmto chceme legalizovať z tohto interného orgánu, ktorý podlieha odboru finančnej kontroly ako ich externý orgán rozmiestnený v Košiciach, vo Zvolene a v Bratislave, má ten zmysel a tú náplň, že musí kontrolovať niektoré oblasti, ktoré sa z finančného hľadiska musia kontrolovať a sú potrebné pred významnejšími rozhodnutiami finančného charakteru.

Ak doterajšie ich zameranie bolo na kontrolu rozpočtových a príspevkových organizácií, považujem tento druh činnosti za relatívne málo významný preto, že ak rozpočet niektorej organizácii schváli prostriedky a hospodári podlá rozpočtu s rozpočtovými prostriedkami, tam nemá finančná kontrola príliš veľa priestoru. Môže tam naháňať koruny a hľadať, akým spôsobom boli prostriedky čerpané. V príspevkových organizáciách je týchto príležitostí viac. Ale úplne nám uniká jedna sféra možnej finančnej kontroly, ktorá sa dotýka hospodárskych organizácií.

V hospodárskych organizáciách, do ktorých dáva štát veľké dotácie, obrovské záruky za úvery, poskytuje im obrovské prostriedky, nemá možnosť prekontrolovať finančné hospo-

dárenie. Aby som bol konkrétny - ak poskytujeme Slovenským uholným baniam v Prievidzi štátnu dotáciu 870 miliónov korún, musíme si vedieť preveriť, akým spôsobom sa tieto peniaze použijú, na aký účel ich používajú a ako tento podnik hospodári. Ak poskytneme nejakému štátnemu podniku alebo budúcej účastninnej spoločnosti štátnu záruku za úver, ktorý presahuje niekoľko miliárd korún, chceme vedieť, ako táto organizácia hospodári s prostriedkami, či máme záruku, že tento úver bude splatený, či máme istoty, že tieto prostriedky sú správne používané.

Preto potrebujeme orgán finančnej kontroly, preto potrebujeme aj ustanovenie bodu c/, ktoré tu bolo napádané, že podlá rozhodnutia ministerstva financií určíme tematickú kontrolu. Tá sa nedá legislatívne zahrnúť do nejakej zovšeobecňujúcej vety alebo názvu tak, ako sa to urobilo v príspevkových alebo rozpočtových organizáciách. V ostatných organizáciách určujeme kontrolu účelové, napríklad v súčasnosti kontrolujeme mzdy, inokedy kontrolujeme ceny a cenový vývoj, či sú oprávnené cenové zmeny a podobne. Čiže to je dôvod, pre ktorý by som vás rád presvedčil o tom, že potreba určiť z pohľadu ministerstva financií pracovnú náplň správ finančnej kontroly, je nevyhnutná. Samozrejme, v zákone to taxatívne nevymedzujeme, ale v štatúte správ finančnej kontroly je presne určené, čo budú robiť, kde majú oprávnenia a kde oprávnenia nemajú. Na toto musíme mat legislatívnu podporu, že tento orgán je orgánom štátnej správy. Samozrejme, v prenesenom slova zmysle je orgánom štátnej správy, aj keď podlieha odboru kontroly ministerstva financií, ale jeho každý kontrolný úkon musí byt podložený poverením, musí byt podložený radom rozhodnutí, a v tomto smere chceme robiť automatizmus.

Druhá dôležitá oblasť je, že daňové úrady a daňové riaditeľstvá ako dva odvolacie a riadiace stupne v oblasti správy daní a výkonu daní zostávajú nekontrolované. Minis-

terstvo kontroly alebo ministerstvo financií môže posielať do týchto orgánov ad hoc kontroly, ale musíme ich kontrolovať systematicky, nie preto, že hľadáme daňové úniky, ale hľadáme správnosť aplikácie zákona, výkonu správy daní. To je dôležitá časť, na ktorú nemôžeme zabúdať. Ak v tomto návrhu zákona uvádzame takéto dva nesúrodé články, teda daňové riaditeľstvá a daňové úrady, spolu so správou finančnej kontroly, robíme to s úmyslom, že v budúcnosti bude prijatý zákon o finančných orgánoch, že aj tieto budú kontrolné. Pán poslanec Asványi to preexponoval, keď si myslel, že takýto kontrolný orgán bude pri daňových úradoch. Tam je takýto kontrolný orgán, ale to je jeden referent alebo na daňovom riaditeľstvo niekoľko. Tí nestačia fyzicky, kapacitne obsiahnuť celú kontrolu. Čiže otázka nesúrodosti, že máme finančné a daňové orgány v jednom celku, v budúcnosti prejde do riešenia, ktoré budeme nazývať správy alebo štátne orgány finančnej kontroly. V týchto podmienkach, keď sa chystáme na zmenu daňového systému, nie je možné legislatívne narušiť existenciu daňových úradov a daňových riaditeľstiev. S tým, čo navrhol pán poslanec Ivan, treba súhlasiť, je skutočne taký vývoj, že daňové riaditeľstvá majú povahu skôr administratívnych orgánov, ako výkonných orgánov v oblasti daňovej správy, ale treba vidieť, že kontrola tu musí existovať, a musí byť prísna, musí byť neočakávaná a dôkladná.

Bola tu vyslovená požiadavka, že pochybujete o tom, či to bude bez nárokov na štátny rozpočet. Ministerstvo financií zriadilo tento orgán, predchádzajúci minister financií rozhodol o tom, že tieto orgány zriaďuje ako detašované orgány podliehajúce ministerstvu financií. Tým si, samozrejme, pridelil aj prostriedky a tieto orgány sú financované. To, čo navrhujeme teraz, je ich legislatívna podpora, ich legalizovanie v zmysle štátneho orgánu, a tým, myslím si, že by ďalšie nároky na štátny rozpočet nemali.

Samozrejme, môžeme uvažovať o ich zrušení alebo o ich neakceptovaní ako takých. Potom môžeme uvažovať, ktorý kontrolný orgán zavedieme, alebo kto bude zodpovedný za kontrolu, ktorú bude treba pre financie vytvárať. Môže sa to diať tým spôsobom, že sa enormne zväčší odbor kontroly vlastného ministerstva alebo bude mat na to svoje územné orgány. Obidve alternatívy sú možné. Myslím si však, že 40, 50 alebo 100-členný odbor kontroly na ministerstve, lokalizovaný v Bratislave, vytvorí dosť komplikované priestorové situácie, pokiaľ ide o kontroly. Východ republiky by bol náročný, bol by menej kontrolovaný, západ by bol kontrolovaný viac. Keďže sú priestorové lokalizované v Košiciach, vo Zvolene a v Bratislave, máme kryté teritórium Slovenska týmito orgánmi a môžeme ich využívať.

Preto by som vás, vážená Slovenská národná rada, požiadal aby ste vypustenie odseku 3 z § 5 neakceptovali, aby ste tematické kontroly podlá rozhodnutia ministerstva financií považovali za potrebné preto, že nevieme nájsť jednoznačný názov za celú škálu možných tematických kontrol, ktoré budeme robiť - od miezd cez náklady, cez realizáciu, cez úvery, všetko dokopy. Treba tiež vidieť, že rozpočtové organizácie a ich kontroly budú postupne klesať. Počet rozpočtových organizácií nebude taký veľký, aký bol doteraz. Budú sa zväčšovať príspevkové organizácie a organizácie hospodáriace podlá vlastných rozpočtov. Čiže tým sa jedny organizácie zmenšujú podlá počtu kontrol, ale druhé oblasti sa zväčšujú.

To isté sa dotýka otázky, pokiaľ ide o pokuty. Pán poslanec Hamerlík aj pán poslanec Krajčovič tu o tom hovorili. Nám sa veľmi často stáva, že podnikateľ alebo daňovník vykazuje skoro nulový základ, ale svoje účtovníctvo a podklady má v takom dezolátnom stave, že žiaden daňový orgán nevie prekontrolovať ako hospodáril. Tá 10-percentná možnosť daňového základu sa niekedy blíži k 100 alebo l 000 korunovej čiastke. Tento daňový poplatník nám uniká, pretože ho nevie-

me skontrolovať, nemá doklady, nemá v poriadku účtovníctvo, preto tam navrhujeme čiastku do l milióna korún, ako čiastku, kde mu musíme dať jasne na vedomie, že si môže špekulatívnym spôsobom daňový základ znížiť, žiadnu pokutu a penále mu nemôžeme vyrubiť. Čo znamená pokuta 500 Kčs pre podnikateľa, ktorý má miliónové úniky? To je pre neho smiešnosť, ktorú vyplatí. Preto navrhujeme túto sumu tam dať taxatívne do l milióna korún, a nie percento. Ak bude taká situácia, že daňovníci budú poctivo vykazovať daňový základ, potom sa môže prejsť na príslušné percento. To je dôvod, pre ktorý by sme boli radi, aby sa táto suma použila, aby bola donucovacím prostriedkom pre každého daňovníka, že svoje daňové veci so štátom si musí dať do poriadku.

Pokiaľ ide o nadobúdanie hodnoty majetku, pri návrhu pána poslanca Krajčoviča mám problém právne posúdiť, či je možné, aby daňový orgán zabavil alebo zadržal majetok. Na toto daňový orgán v tejto chvíli legislatívne ešte nie je oprávnený. Pokiaľ ide o dokazovanie hodnoty nadobudnutého majetku, s tým treba súhlasiť.

Vážená Slovenská národná rada, uviedol som niekoľko poznámok na vysvetlenie, prečo prichádzame s novelou tohoto zákona práve teraz.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi Dančovi. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Brestenský a pán poslanec Ásványi.

Poslanec R. Brestenský:

Vážené dámy, vážení páni,

po vystúpení pána ministra som dospel k názoru, že bohužiaľ, táto novela nie je dobrá. Poviem prečo. Jednoducho preto, že celé podanie, ktoré som tu počúval, mi pripomína predchádzajúce obdobie, pretože ak niekto dáva do hospodárskeho subjektu prostriedky, na to existuje zmluvný vzťah. Keď sa to ešte páni štátni úradníci nenaučili, treba ich to naučiť. Tam sa dajú podmienky, za akých sa bude k týmto peniazom pristupovať a spätne ich kontrolovať. To je prvá vec.

Druhá vec - čo sa týka rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých zriaďovateľom sú ústredné orgány štátnej správy, predsa zriaďovateľ musí zabezpečiť i tieto veci z hľadiska vzťahov. Okrem toho sa domnievam, že samotný výkon činnosti kontroly využívania štátnych prostriedkov v týchto organizáciách musia zabezpečiť po prvé zakladatelia, a po druhé - predsa takýmto spôsobom to nie je nutné riešiť, pretože otázkou referátov na daňových riaditeľstvách alebo daňových úradoch je to riešiteľné. Tento zákon vytvára ďalší nejaký mamut, ktorý ktovie ako dlho bude prežívať i pri zmene ekonomického systému, ktorý tu konečne pomaly, ale dúfam, že iste nabieha.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Asványi. Poslanec L. Asványi:

Pravdepodobne som bol pánom ministrom zle pochopený. Opakujem, nie som proti kontrole ani rozpočtových organizácií, ani daňových machinácií, atď. Hovoril som len proti

vytváraniu ďalšej zložky štátnej správy. Opakujem ešte raz - ak správa finančnej kontroly doteraz funguje a bude stačiť s tromi detašovanými pracoviskami - Košice, Zvolen, Bratislava, potom je jedno, či budú riadené generálnym riaditeľom správy finančnej kontroly alebo riaditeľom odboru pri ministerstve financií - ak stačia. Ak tieto nebudú stačiť a bude treba ich rozširovať, potom neobstojí to, že nebudú ďalšie nároky na štátny rozpočet.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Žiada si slovo pán spoločný spravodajca? Poslanec Š. Táraj:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

stále tu počúvame, že treba kontrolovať. Na začiatok by som chcel uviesť, že si treba uvedomiť, kto na daňových orgánoch pracuje. Sú to proste ľudia. Nechcem sa vracať do minulosti, ale povedzme si s rukou na srdci, že nie sme ešte tak poctiví v rámci začiatočnej demokracie, aby sme všetko robili tak, ako by sa malo. Preto sa prikláňam k tomu, aby sme zriadili ďalšie kontrolné orgány, ktoré budú tieto veci kontrolovať a sledovať daňové úniky. Veď keď si pozrieme číslo daňových únikov v minulom roku, skutočne sa nám z toho zatočí hlava. Tieto daňové orgány a finančná kontrola si skutočne na seba zarobia. Bohužiaľ, je taký trend medzi podnikateľmi i v rámci iných organizácií, a táto kontrola je potrebná.

Na začiatku musíme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani Oravcovej, keďže navrhla návrh novely zamietnuť. Prikláňam sa k tomu, aby sme tento zákon prijali a neodporúčam ho zamietnuť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Faktickú poznámku majú pán poslanec Brestenský a pani Oravcová.

Poslanec R. Brestenský:

súhlasím s pánom spravodajcom z toho hľadiska, že systém kontroly musí byt na úrovni, kvalitný a nepodplatiteľný, ale zo slov, ktoré povedal, zriadenie tohto inštitútu týmto spôsobom, ako je navrhnutý v novele, nám nezabezpečí, že sa nájdu ľudia, ktorým nebudú odstávať vrecká, a ešte k tomu budú aj štátni úradníci.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pani Oravcová, pán Brocka. Poslankyňa M. Oravcová:

Chcem sa vyjadriť k tomu, že ani ja nie som proti tomu, aby bola zabezpečená kontrola, lenže mám dojem, že tu nejde tak o kontrolu, ako o zvýšenie počtu ďalších úradníkov. Ak by nám išlo skutočne o kontrolu, zvýšili by sme počty výkonných pracovníkov a nie počty riadiacich pracovníkov a nové orgány.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci, dávam návrh na krátku prestávku na poradu klubov.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Sládek v zmysle § 19. Poslanec V. Sládek;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení páni ministri, dámy a páni,

nastala situácia, keď sa môže stáť, ako už niekoľkokrát, že obyvatelia, občania Slovenska budú skôr informovaní, ako poslanci zákonodarného zboru. Súvisí to s tým, prečo sme čakali na začatie tohto rokovania až hodinu a pol, o čom rokovalo predsedníctvo, o čom jednotliví zainteresovaní členovia predsedníctva hovoria do televízie, do rozhlasu. Ak ste si všimli, možno v kuloároch je viac kolegov, ako v tejto rokovacej sále.

Dovolil by som si dať veľmi krátku informáciu, ako to vidím. Na žiadosť člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady, člena Strany demokratickej lavice pána Milana Ftáčnika predsedníctvo včera rokovalo o uznesení Výboru Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a pre sociálne vzťahy z 22. januára tohto roku číslo 280. Kolegovia zo Strany demokratickej lavice mali veľmi vážny dôvod. Priznám sa, že som nebol pri odpovediach na interpelácie, ale tento problém otvoril pán minister Belcák. Budem sa snažiť podať vám fakty, aby ste o tom počuli skôr, ako v rozhlase. Rádiožurnál začína o 37 minút, a zrejme tam bude táto téma otvorená.

Mám pred sebou tri dokumenty. Všetky sa vydávajú za uznesenia tohto výboru pod rovnakým číslom a s rovnakým dá-

tumom. V jednom dokumente je meno Peter Tatár, nie je tam podpis pána predsedu výboru, a je to kópia faxu, ktorý bol odoslaný od podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Ladislava Nagya. Druhý dokument už nemá hlavičku faxu, ten sme dostali k dispozícii až dnes, ale sú tam už dve mená, tiež bez podpisov. Je tam pán poslanec Jozef Jakuš a pán poslanec Tatár ako predseda výboru. Pokiaľ ide o vecnú stránku, dokumenty sú identické. Mám pred sebou tretie uznesenie tiež z 22. januára pod tým istým poradovým číslom, ale sú tam už iné mená. Predseda výboru sa, samozrejme, nemení, ale ako overovateľ je uvedený pán dr. Vladimír Miškovský.

O čo vlastne ide? Tieto dokumenty sa veľmi výrazne líšia vo svojej štvrtej časti, kde výbor Slovenskej národnej rady žiada podpredsedu vlády Slovenskej republiky Antona Vavru vypracovať v spolupráci s ministrami hospodárstva, priemyslu, výstavby a stavebníctva, poľnohopodárstva a výživy, lesného a vodného hospodárstva a obchodu a zaslať Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy prehľad. To bolo práve merito veci, prečo kolegovia zo Strany demokratickej lavice proti tomuto protestovali. Vecne by som sa s tým stotožnil, lebo je to porušenie Listiny ľudských práv a slobôd. Žiadajú:

a/ výšku základného platu i pohyblivej zložky mzdy riaditeľov štátnych podnikov v členení na prosperujúce a neprosperujúce podniky,

b/ počet riaditeľov štátnych podnikov zotrvávajúcich na svojich miestach aj po novembri 1989,

c/ počet pracovníkov štátnych podnikov, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer po novembri 1989 - a pozor, zátvorka je veľmi rekriminovaná - /v percentuálnom vyjadrení k celkovému počtu pracovníkov v podniku s vyznačením príslušnosti ku KSČ resp. SDĽ/ v členení na štátne podniky, kde

zostáva vo funkcii pôvodný riaditeľ a štátne podniky, kde bola zmena vo funkcii riaditeľa. To je v príkrom rozpore s uznesením, ktoré väčšina členov výboru považuje za prijaté a pravé, kde tieto časti, tie písmená sú iba dve - a, b:

a/ počet riaditeľov štátnych podnikov a ich námestníkov zotrvávajúcich na svojich miestach aj po novembri 1989,

b/ podiel pracovníkov uvolnených z pracovného pomeru /nezamestnaných/ zo štátnych podnikov

- kde zostáva vo funkcii pôvodný riaditeľ alebo námestník,

- kde bola zmena vo funkcii riaditeľa a námestníkov.

Toto je vecná stránka problému. Včera ten text, kde je aj hlavička faxu pána podpredsedu Nagya, predložil pán kolega Milan Ftáčnik predsedníctvu ako relevantný dokument, podlá ktorého predsedníctvo má prijať nejaký záver. Pán kolega priznal, že chýbajúce meno pána poslanca Jakuša ako overovateľa výboru on osobne zamazal bielou pastou, ktorú používajú pracovníci v administratíve na korigovanie textu. Pre mňa vyplýva, že v podstate dal predsedníctvu falzum.

Druhá vec, ktorá je pre mňa zarážajúca, je, že tento text bol "odoslaný" - neviem, či bol odoslaný, pretože hlavičku faxu nie je problém zohnať, pri súčasnej rozmnožovacej technike takéto dokumenty s hlavičkou faxu sa dajú vyrobiť kedykoľvek. Ak tam bolo jedno falzum, môže ich byt aj viac. Tretia vec - tento fax bol odoslaný vraj 24. januára. Mám tu kópie listov pána podpredsedu Antona Vavru, ktorý uvedeným piatim hospodárskym ministrom, ktorých som citoval, poslal list, aby konali v zmysle uznesenia výboru a priložil kópiu uznesenia výboru. Lenže tento list je až zo 17. februára. Čo sa dialo tri týždne? Pôvodne som myslel, že za tie tri týždne zrejme spravodajská služba bývalých komunistov vulgo

Strany demokratickej lavice sa k tomu nejako dostala, ale asi pred 10 minútami mi pán kolega Ftáčnik v kruhu asi 20 osôb, z čoho bola väčšina poslancov Slovenskej národnej rady a veľmi veľa predstaviteľov masmédií, priznal, že tento fax už mali k dispozícii 27. januára. Prosím vás, v akej krajine žijeme, keď fax, ktorý ide zo Slovenskej národnej rady jednému jedinému adresátovi, a to podpredsedovi vlády Slovenskej republiky - k tomu sa prakticky môže dostať hocikto. Ak by tento dokument dostali až na základe toho listu, a ministri ako konali a posielali to riaditeľom štátnych podnikov, to by som pochopil, pretože to je už vec verejná. Lenže získať tak rýchlo tento dokument, ktorý bol vyslovene pracovného charakteru, to je vec veľmi podivuhodná.

Ďalšia vec, ktorá je nejasná - predsedníctvo, aj keď sa snaží správať konziliantne, nechápem, či sa mu to aj podarí, obávam sa, že asi nie - akým spôsobom sa môže stať, že úradník z Kancelárie Slovenskej národnej rady koná v záchvate horlivosti takým spôsobom, že taký závažný text, ktorý nie je podpísaný ani overovateľom, ani predsedom výboru, zašle na vládu bez toho, aby s hocikým konzultoval.

Povedal som tu aj niekoľko svojich slov, ale verím, aspoň predpokladám, že nepostupujem v intenciách niektorých svojich kolegov, a aspoň tie fakty, ktoré sú, som neskrelil, aby ste vedeli, prečo sme začali o hodinu a pol neskôr, a prečo je taký ruch v kuloároch pred touto rokovacou miestnosťou.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Sládekovi. Bol tu návrh pána poslanca Brocku na prestávku. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 86 poslancov. /

Kto je za krátku prestávku na poradu klubov?

/Za návrh hlasovalo 66 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku na poradu o zákone, ktorý prerokúvame.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pokračujeme prerokúvaním ôsmeho bodu programu. Prerokovali sme novelu zákona, prešli sme rozpravou, bola prestávka, v rámci ktorej sa poradili poslanecké kluby, takže budeme môcť hlasovať. Predtým ma požiadal o slovo člen predsedníctva pán Ftáčnik. V zmysle § 19 mu udeľujem slovo.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci,

nerád zasahujem do prerokúvania zákona a vstupujem do neho s vecami, ktoré nesúvisia s obsahom rokovania, ale podlá § 19 toto právo využil pán Sládek a dovolím si na to veľmi krátko reagovať.

Oficiálnu sťažnosť, ak chcete, predsedovi Slovenskej národnej rady podali traja zástupcovia poslaneckého klubu Strany demokratickej lavice včera. Bola to reakcia na vystúpenie pána ministra Belcáka, ktorý v pondelok, alebo možno

to bolo v utorok, v rozprave na naše prekvapenie povedal, že sa zisťujú údaje v zmysle uznesenia, ktoré dostal od výboru pre sociálne vzťahy, teda zisťujú sa počty, a že to nie je schopný urobiť. Vtedy sme pochopili, že sa koná vo veci, v ktorej sa konať nemalo. Preto sme sa obrátili na predsedu Slovenskej národnej rady a žiadali sme, aby sa s tým čosi urobilo. Informovali sme o tom, že existuje text uznesenia. Zistilo sa, že uznesení je viac, o tom hovoril pán Sládek. Bolo zvolané predsedníctvo, kde som predkladal takisto materiál. Veľmi ma mrzí, že došlo k chybe, že som zamazával podpis pána Jakuša, pretože ten podpis tam nebol, bolo napísané MUDr. Jakuš v. r., a na mojej kópii, ktorú som dával rozmnožovať pre predsedníctvo, to bolo perom zaškrtané. Zdalo sa mi, že by to malo byť inak. V predsedníctve som povedal, že

to nebol zlý úmysel. To je jeden problém.

Druhý problém, nad ktorým sa treba zamyslieť, je tento: Fax, o ktorom hovoril pán Sládek, s ktorým som 27. januára - pretože toto uznesenie bolo prijaté 22. januára - teda 27. januára som vystúpil v predsedníctve s tým, že žiadam, aby sa to prešetrilo. Bol to ten fax, ktorý dostal pán Jakuš od tajomníka, keď žiadal, aby mu poslal uznesenie výboru. Fax bol odoslaný 24. januára, jeho originál má pán Jakuš doma, môžeme ho predložiť, ak by to chcel niekto skúmať. To sú veci, ktoré tu zazneli.

27. januára som teda upozornil v Predsedníctve Slovenskej národnej rady na to, že sa koná čosi, čo sa konať nemá. Pán Tatár vtedy povedal, že to zrejme nie je platný text, že ním nebol podpísaný - to povedal vtedy v predsedníctve, a že sa s tým čosi urobí. Mali sme pocit, že celá vec je v poriadku, že jednoducho došlo k nejakej zámene. Po vystúpení ministra Belcáka, ktorý potvrdil, že od podpredsedu Vavru boli ministrom zaslané listy a že sa vo veci koná, sme sa obrátili s oficiálnou žiadosťou na predsedu Slovenskej národnej rady. Chcel by som teda povedať, že celá táto kauza

má dve stránky. Jedna je vecná stránka, že sa zisťovali údaje, ktoré skutočne odporujú Listine základných práv a slobôd, druhá stránka je, ako sa mohlo stať, že sa pošle niečo, čo výbor - aspoň tak sa to tvrdí - neodhlasoval, pošle sa niečo iné, nový, správny text jednoducho nikto nedostane, a koná sa podlá druhého textu. K vecnej stránke veci zaujalo stanovisko Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré dnešným svojím rozhodnutím oznamuje podpredsedovi vlády, aby hospodárskym ministrom a následne riaditeľom podnikov oznámil, že takéto údaje zisťovať je neoprávnené, pretože takto to výbor neodsúhlasil. Prikladá uznesenie, o ktorom pán Sládek povedal, že pán Tatár a Miškovský ho overili, v ktorom zisťovanie týchto údajov je v inej podobe, ktorá je zlučiteľná s Listinou základných práv a slobôd. Opakujem, to je vecná stránka veci.

Čo sa týka druhej stránky, ako mohlo k tomu dôjsť, ktorú niekto označuje za politickú, je tam skutočne viacero otáznikov. Prečo sa teda nereagovalo už 27. januára, ked' list podpredsedu Vavru na hospodárskych ministrov je datovaný 17. 2? Po mojom upozornení v predsedníctve bolo dosť času opraviť to uznesenie, poslať ho podpredsedovi Vavrovi, hospodárskym ministrom, a konať podľa toho uznesenia, ktoré výbor - ako tvrdí výbor - skutočne schválil. Takže týchto otvorených otázok je tam viac, okrem iného aj tá, že páska práve z toho inkriminovaného obdobia, kedy výbor schvaľoval toto uznesenie, nie je, tá časť je vymazaná. Čiže sú tu otázniky, ale je otázka, či sa púšťať do týchto otáznikov, alebo jednoducho položiť dôraz na vecnú stránku, že sa postupovalo v rozpore s Listinou, že problém bol napravený a že takýmto spôsobom sa bude d'alej konať, že sa to uvedie do súladu so zákonom.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.