nológie za výmenu odevného textilu, čím sám prispieva k nesolventnosti textilných závodov. Obdobne je to v závodoch Opatová-Lučenec, textilka Ružomberok-Rybárpole, Odevné závody Trenčín, Zornica Tisovec, Kožiarske závody Liptovský Mikuláš, Obchodno-strojársky podnik Slovenská Ľupča, Vzduchotechnika Nové Mesto nad Váhom, STS Nové Mesto nad Váhom, ZVL Bytča, Chirana Stará Turá a mnohé iné.
Ďalším svojím vystúpením by som si nechcel znovu vyslúžiť osočovanie, zvýšený tón zo strany predstaviteľov vlády a poslancov, ale musím pripomenúť, že november 1989 podporili robotníci dvojhodinovým generálnym štrajkom. Očakávali výmenu resp. odvolanie neschopných vedúcich pracovníkov, zníženie prebujnelej administratívy vo všetkých sférach, zmeny výkonových noriem 40 rokov zastaralých, vysporiadanie sa s lajdáctvom a darebáctvom vo všetkých sférach, odstránenie rodinkárstva, postih voči tým, ktorí sa neprávom obohatili na úkor iných, so súhlasom podporiť trhovú ekonomiku, pritiahnuť si opasok a podporiť privatizáciu, jednoznačne odstrániť priekupníctvo a šmelinárstvo. Za dva roky sa robotníci, dnes už pracujúci ľud, dočkali: Výmena neschopných odborníkov, ako aj vedúcich pracovníkov sa vo väčšej miere vykonala podlá sympatií a politickej príslušnosti. V mnohých prípadoch konštruktívny a schopný mozgový potenciál bol vytlačený na úkor pätolízačstva a rodinkárstva. Administratíva v štátnej správe a v štátnych podnikoch sa zvýšila takmer o 15 %. V mnohých prípadoch sa im vyplatilo odstupné vo výške troj až päťmesačného zárobku a vzápätí s obnovením pracovnej zmluvy s pozmeneným názvom inštitúcie boli ihneď zamestnaní. Normy sme prispôsobili módnosti, ale technológia ostala tá istá. A efekt? Robotník, čiň sa!
Podpora nezamestnaných postihla vyše 300 000 obyvateľov Slovenska. Nezamestnanosť je potrebná, sám som ju v minulosti požadoval, najmä u tých, ktorým zamestnanie bolo druhoradé a ich ťažisko pozostávalo v priekupníctve, šmelinár-
stve a veksláctve, čo má za následok nemalé straty v rozvoji ekonomiky dnes. Štátny majetok, ktorý sme takmer všetci 40 rokov produkovali, slúži niektorým súkromným podnikateľom ako živná pôda pre rozvoj svojho súkromného vlastníctva. Ak sme odsudzovali minulý režim za rodinkárstvo, snáď len za Rakúsko-Uhorska a predtým bolo vo vládnych kruhoch toľko bratov, švagrov, otcov a synov, ako dnes. Ale v porovnaní s históriou ich vláda bola dedičným zákonom. Pranie špinavých peňazí v malej privatizácii a v holandských dražbách zabezpečuje blahobyt skupine ľudí bez zákonnej zodpovednosti. Reštitučný zákon umožňuje dedičom podnikať. V mnohých prípadoch vedenie štátnych podnikov vypracovalo privatizačný projekt len pre úzku špičku ľudí na odkúpenie podniku a nedovolí iným podielať sa na privatizácii svojho podniku. V mnohých prípadoch tento jav ministerstvo pre privatizáciu podporuje. Šmelinárstvo a priekupníctvo je výnosným zdrojom tak vznikajúcej bohatej vrstvy a ďalšia investícia nezdanených peňazí pre nich už nie je problémom. Hmotná matéria robotníka zostáva len na osude kupónovej privatizácie, ktorej úspešnosť je závislá od mnohých faktorov. Zákony prijaté parlamentmi týkajúce sa najmä vrstvy robotníkov priťahujú opasky robotníka už v zákone o mzde a príplatkoch, v predĺ- žení dovolenky o týždeň, ako aj v samotnom Zákonníku práce.
Vážená vláda, vážené panie poslankyne a poslanci, ako hovorca Združenia robotníkov Slovenska apelujem na vládu ako aj na ministerstvá, aby sa včas zaoberali uvedenými nedostatkami, a tým robotníkom potvrdili, že podpora generálneho štrajku v novembri 1989 bola aj v ich prospech, a aby majetkové vrstvenie obyvateľstva v nastávajúcom období nebolo najviac bolestivé pre robotníkov.
Ešte v súvislosti s otázkou odchodu do dôchodku by som sa chcel spýtať pani ministerky Wolekovej, kto prišiel na taký geniálny nápad, aby sa išlo do dôchodku pozdejšie, ako sa odchádza teraz? Ženy pracujúce v textilkách a kožiarskych
závodoch povedali, že by stačilo, aby pani ministerka pracovala len týždeň pri páse, a neuvažovala by o tom, či treba predĺžiť dôchodkový vek.
Keď už mám slovo, chcem zaujať postoj k zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Prosím vás, jednoduchý ľud tu vodu nemúti, ale múti ju niekto iný. Myslím si, že ľudia ani v Čechách ani na Slovensku nemajú záujem na rozbití republiky. Pán Tatár a pán Brndiar povedali, že sú prekvapení, že v predsedníctve SDĽ nehlasovala za túto zmluvu. Pozrite sa, SDĽ nikdy nepovedala, že je za rozbitie federácie, treba to národu povedať, nikdy v histórii toto nikto z nás nepovedal, ale sme za federáciu zdola, volnú federáciu. A nakoniec sa pýtam mnohých predstaviteľov, čoho sa vlastne boja? Uznávajú Chorvátsko, Slovinsko, uznávajú rozpad Sovietskeho zväzu, a my chceme len volnú federáciu a naraz sa tu niekto bojí. Takže nechápem, čo tu vlastne je.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Kaňa. Pripraví sa pani poslankyňa Marhulíková.
Poslanec A. Kaňa:
Vážený predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,
žijeme v čase, keď sa národy Európy oslobodzujú. Chorváti a Slovinci nezniesli nadvládu Srbska, preto Juhoslávia už dávno neexistuje. Prestal existovať Sovietsky zväz. Komunistické federácie sovietskeho typu sa definitívne ukázali ako nefunkčné. Posledná bašta prežíva ešte u nás. Všetky
slovanské národy, okrem Lužických Srbov, už vyhlásili svoju samostatnosť. USA by sa pravdepodobne neponáhľali s uznaním Ukrajiny, podobne ako sa neponáhľali a neponáhľajú s uznaním Chorvátska a Slovinska, keby na Ukrajine nebolo až 25 % všetkých nukleárnych zbraní bývalého Sovietskeho zväzu. Hoci Ukrajina bola 300 rokov pod ruskou nadvládou, aj keď na Ukrajine je 20 % Rusov, referendom sa jednoznačne vyslovili za zvrchovanosť. Samozrejme, toto referendum nebolo riadené z Moskvy a tiež celý ľud Sovietskeho zväzu nerozhodoval o tom, či dovolí Ukrajine vyhlásiť samostatnosť alebo nedovolí. Zatiaľ čo Sovieti ponúkli svojim republikám zvrchovanosť a suverenitu v rámci konfederatívneho celku, českí politici dávajú zjavne prednosť srbskému vzoru. Odmietajú rokovať, dokonca uvažovať o konfederácii medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, hoci na druhej strane súhlasia s konfederáciou pre národy Sovietskeho zväzu a Juhoslávie. Občan Slovenskej republiky dostáva ultimátum - Čechmi dominujúcu federáciu alebo rozchod. Na federácii možno vybudovať len hrob česko-slovenského súštátia. Podstatou každej mnohonárodnej federácie je nadvláda jedného národa nad viacerými národmi, nerozhoduje o tom, koľko je národov, či ich je dvadsať alebo sú iba dva národy.
Vážim si českú politiku, českú kultúru, považujem Čechov za vyspelý a inteligentný národ. Túto politiku si vážim, ale by bola asi vynikajúca a vynikajúcejšia, keby sa sústredila sama na seba, teda na českú politiku, české dejiny, českú kultúru a na český štát. Kým sa nesústredí na český štát, vždy bude fušovať do čohosi, čo už neexistuje. Cítiť tu strach z plného a tvrdého mocenského postavenia Prahy. Česká politika akokoľvek diferencovaná sa na jednom bode vždy zhodla, a to vo vzťahu k Slovensku a k Slovákom. Zaujímavá až dojemná je v tom zhoda medzi Masarykom, Benešom, Gottwaldom, Novotným, Jakešom a Havlom. Vážení, musíme si uvedomiť jednu zásadnú skutočnosť, že Česi nás nebudú ani
neberú za rovnocenných partnerov, pokiaľ sa nepostavíme definitívne na vlastné nohy.
Neviem si predstaviť nič normálnejšie ako dva susedné spriatelené štáty so silne previazanou ekonomikou, kultúrnymi kontaktami. Už v prvých mesiacoch po revolúcii prezident Havel si dal záležať na tom, aby Slováci nadobudli presvedčenie, že sa nemieni stotožňovať s čechoslovakistickou filozofiou svojich predchodcov. Slovom, vyzeralo to na sladké medové týždne nového manželstva. Tieto medové týždne trvali len dovtedy, kým Slováci svorne tlieskali a kým nezačali hovoriť aj o svojich právach a požiadavkách. Keď vystúpili Slováci so svojimi národnými požiadavkami, spustila sa hrmavica a bolo po medových týždňoch. Prezident Havel dnes hovorí nasledovne: Odmietam Masarykov a Benešov čechoslovakizmus, lebo je už prekonaný a ponúkam vám nový, Havlov čechoslovakizmus. Tento je prezentovaný na Slovensku najmä politickým hnutím, ktoré má priamo v názve synonymum vzájomnosti a priateľstva Slovákov a Čechov - Hnutie československého porozumenia. Československého bez pomlčky. Teda nie je jasné, s kým si majú zástancovia čechoslovakistickej filozofie vlastne porozumieť. Jasné však už dnes je, že práve toto hnutie sa pričinilo o diskreditáciu slovensko-českého priateľstva okrem iného aj tým, že propaguje unitaristické štátoprávne usporiadanie Česko-Slovenska, pri ktorom, prirodzene, nejde iba o chýbajúcu pomlčku či spojovník v jeho názve, ktorý tam, samozrejme, historicky patrí, toto hnutie je za ďalšiu bohemizáciu Slovenska a Slovákov. Ide tu aj o negovanie resp. ignorovanie výslovne zlých skúseností Slovenska z Masarykovej a Benešovej republiky, ktoré sa nedajú večne ospravedlňovať poukazovaním na počiatočnú pomoc Čiech Slovensku. Predsa existuje dostatok závažných dôvodov nazdávať sa, že túto pomoc, pomoc bez úvodzoviek, Slovensko už dávno splatilo.
Masarykov a Benešov čechoslovakizmus oba národy nezblížil, ale rozdelil do tej miery, že ustupujú do úzadia aj pozitívne hodnoty dlhých slovensko-českých vzťahov. Každý deň sa presviedčame, že praktiky čechoslovakizmu naďalej pretrvávajú, menia sa len formy, nie však obsah. Budúce Federálne zhromaždenie by už nemalo byt brzdené vo svojej činnosti takým "pozostatkom minulosti" ako je zákaz majorizácie. Na otázku, komu to vyhovuje, je jasná odpoveď. Toto chytrácke farizejstvo od Benešových čias nič nestratilo na svojej dravosti. Slovenský národ z medzinárodno-právneho hľadiska v československom štáte nikdy národom nebol a stále nie je. Vždy sa mu to sľubovalo - v roku 1918, 1945, 1968, 1990 Trenčianske Teplice - sľub sa nikdy nedodržal, naposledy kompetenčným zákonom a prezidentským návrhom federálnej ústavy. Beneš povedal, že so Slovákmi je ochotný jednať donekonečna. Slováci sa nedovtípili, že nekonečným rokovaním získava čas ten silnejší, čas nadvlády, čas kolonizácie - pozri posledná zmluva o tzv. štátoprávnom usporiadaní.
O Slovensku sa rozhodovalo aj mníchovským spôsobom "o nás bez nás", ako tomu bolo tiež v Moskve v roku 1943, kedy sa Beneš s Molotovom dohodol o sovietizácii Československej republiky a potrestaní Slovákov a Nemcov. Slovákov aj formou deportácií a likvidáciou, deportáciou tisícov Slovákov na Sibír a vyhnaním okolo 3 mil. ľudí, najmä sudetských Nemcov, slovenských Nemcov a sčasti Maďarov.
Je nesporné, že o Slovensku sa svet dozvedá, a to
i napriek tomu, že končí 20. storočie, nie zo Slovenska, ale cez Prahu. Masmédiá ovládané federalistami servírujú to, čo ich zámerom poškodzujúcim čisté slovenské záujmy plne vyhovuje, niečo na spôsob "ovoce stromu rajských jíme". Aj keď ide na prvý pohľad o biblické prirovnanie, nie je tomu tak, a pozorný poslucháč vie rozlíšiť. Keď človek počúva federálny rozhlas alebo sleduje federálnu televíziu, musí mu pripadať Slovensko ako česká provincia. Český politik by zrejme na to povedal: Prečo sa sťažujete, veď riaditeľom
Česko-slovenského rozhlasu je Slovák, pán Duhan, bývalý šéfredaktor novín Verejnosť? Áno, máte pravdu, vieme o tom a cítime to.
Politická scéna na Slovensku sa v posledných mesiacoch sprehľadnila, Slovensko je rozdelené na jednoznačne federalistické sily zabezpečujúce naďalej pre českú politiku rozhodujúcu prítomnosť v slovenskej politike, v dosahovaní jej strategického cieľa nedovoliť, aby Slováci rozhodovali sami o Slovensku, a postarať sa, aby Slovensko ostalo i naďalej vnútroštátnou otázkou českej politiky. KDH zatiaľ prezentuje v tomto politickom rozložení akýsi politický stred. Politický život však aj toto hnutie postavil pred osudové rozhodnutie vykročiť so Slovenskom alebo s Prahou a federalistami proti Slovensku. Pre každého bolo jasné, že aj rokovania s Českou národnou radou môžu mať iba jednu alternatívu, ak ich má česká politika prijať, a tou je uznanie vedúcej úlohy českej politiky v unitaristickej federácii, čo sa potvrdilo aj v Mílovách, kde zo štátnej zmluvy bola rafinovane vytvorená dohoda. Vážení, dohôd v slovensko-českej politike bolo neúrekom. A pýtam sa, čo sa s nimi stalo? Zatiaľ čo sa Slováci radovali, hradní páni dohody trhali. Niekedy uvažujem, či vôbec máme právo volať sa Slovenskou národnou radou. Nebol by výstižnejší toho času názov ľudová rada kolónie Slovensko v Česko-Slovensku alebo z medzinárodného hľadiska a z medzinárodného pohľadu v Českú?
Záverom chcem vyjadriť presvedčenie, že je koniec sovietskeho a srbského, ale aj českého unitarného štátu. Strednú Európu treba budovať na konfederáciu, treba ju prebudovať na konfederáciu oveľa širšiu, kde každý národ bude mat samostatný štát, aby bol rovnoprávnym partnerom iným.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ondruš. Pripraví sa pani poslankyňa Marhulíková.
Poslanec M. Ondruš:
Chcel by som iba upozorniť, že tak, ako tu bolo povedané, že odporcovia Slovenského štátu mali možnosť prejaviť. sa hlasovaním pri otázke SNP, takisto priaznivci samostatného štátu mali možnosť prejaviť sa hlasovaním, keď ODÚ navrhla referendum. Tam mali možnosť ukázať, že Slováci by konečne rozhodli o sebe. Túto možnosť im jednoducho nedali. Neviem, prečo tu teraz rozprávame. Dobre si pamätám, zo Slovenskej národnej strany hlasovali za referendum dvaja poslanci.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Marhulíková. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.
Poslankyňa O. Marhulíková:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,
na dnešnom rokovaní Slovenskej národnej rady chcem tlmočiť požiadavku žien, ktoré pracujú vo výrobe v textilnom, odevnom, kožiarskom a obuvníckom priemysle. I ženy z popradského okresu v Tatrasvite vo Svite a Tatraľane v Kežmarku v počte l 842 spolu s ďalšími 35 875 ženami v Slovenskej republike a viac ako 70 000 ženami v Českej republike, ktoré pracujú v priemysle textil, odev, koža, sa podpísalo pod petíciu, aby sme v Slovenskej národnej rade podporili a vo Federálnom zhromaždení prerokovali a schválili novelu zákona
o sociálnom zabezpečení. V nej ženy naliehavo požadujú odísť dobrovoľne do starobného dôchodku kedykoľvek po dosiahnutí 50 rokov veku, pri súčasnom splnení podmienky odpracovania aspoň 20 rokov priamo vo výrobnom procese tohto rezortu, so zachovaním plnej výšky dôchodku.
Zo zdôvodnenia vyberám: Ženy v priemysle textil, odev, koža pracujú na pracoviskách, ktoré sú v podstatnej miere charakterizované vysokou hlučnosťou, exhalátmi, vysokými teplotami, prašnosťou, monotónnosťou práce, vysokou intenzitou a namáhavosťou práce a prácou vo vynútených polohách. Prácu žien, ktorých práve sa tento návrh týka, vo výrobných úsekoch rezortu najmä v uplynulých rokoch charakterizovalo značné nárazové zaťaženie, a to predovšetkým nadčasy, nočná práca, šturmovanie, a vo väčšine prípadov na zastaralom strojnom zariadení. Mnohokrát som osobne i v minulosti pri rôznych príležitostiach na tento problém poukázala. Ženy po 15 až 20 rokoch práce v tejto sfére sú značne fyzicky aj psychicky opotrebované, patria v dlhodobom trende medzi kategórie s najvyššou chorobnosťou v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Ide najmä o ochorenia a bolesti často s trvalými následkami chrbtice, hlavy, kĺbov, šliach a svalov, opuchy nôh i kŕčové žily, dýchacie ťažkosti a psychické ochorenia. K tomu je potrebné prirátať vysoké percento výskytu rizikového tehotenstva v tejto kategórii žien a z vyššie uvedených dôvodov aj často nedocenenú súbežne vykonávanú náročnú funkciu matky.
Z vývoja priemerného percenta práceneschopnosti za roky 1980 až 1989 pri sledovaní súboru žien za závažnú treba považovať skutočnosť, že v skupine diagnóz, ako komplikácie tehotenstva, pôrodu a šestonedelia, zaujímajú ukončené prípady práceneschopnosti druhé miesto za odborovým zväzom potravinárskeho priemyslu. Z ochorení žliaz s vnútorným vylučovaním je to v priemere piate až šieste poradie, ale za posledné tri roky sledovaného obdobia druhé až tretie poradie.
Tak by som mohla pokračovať ďalej. Je nepopierateľné, že odvetvie textil, odev, koža sa vyznačuje vysokou intenzitou práce, ktorá kladie veľké nároky na fyzickú a psychickú stránku pracovníkov, prevažne žien. Doposiaľ sa nepodarilo zaradiť ženy, ktoré pracujú na takýchto pracoviskách s vysokým stupňom zdravotnej škodlivosti a rizikovosti, do zodpovedajúcej kategórie dôchodkového zabezpečenia.
Vzhľadom na uvedené nepriaznivé okolnosti, ktoré výrazne negatívne postihujú kategóriu žien, v rezorte textil, odev, koža tohto priemyslu tvoria ženy cca 70 % z celkového počtu pracujúcich, využíva i Slovenský odborový zväz textil, odev, koža petičné právo a žiada poslancov Slovenskej národnej rady i Federálneho zhromaždenia o zváženie tejto žiadosti, aj keď by toto opatrenie malo mat len dočasný charakter. S obsahom petície sa stotožňujem a dúfam, že novela zákona o sociálnom zabezpečení bude prijatá.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Prosím, pani ministerka Woleková. Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,
plne rešpektujem všetko, čo bolo povedané v predchádzajúcom príspevku pani poslankyne o tažkých pracovných podmienkach žien v odbore koža, guma, textil alebo, lepšie povedané, odevy. Bohužiaľ, presne takúto petíciu môžu napísať ženy z obchodu a potravinárstva. Presne také isté petície som dostávala vlani od učiteliek základných a materských škôl. Presne také isté petície hodlajú napísať pracovníčky
v zdravotníctve. Takže dnes nemôžem zodpovedne povedať, že sa dá riešiť problematika žien v textile, odevníctve a v gume, pokiaľ nebudeme riešiť problematiku zamestnávania žien ako takú. Nemyslím si, že riešenie je v tom, že teraz pre jednu profesiu alebo kategóriu prijmeme takého rozhodnutie, a tým vlastne budeme diskriminovať všetky ostatné ženy, ktoré majú podobné alebo len o niečo horšie pracovné podmienky. Rozhodujúce je, aby zamestnanosť žien bola menšia a aby sa predovšetkým upravovali ich pracovné podmienky, pracovné režimy a odmeňovanie práce, aby sme vlastne nevytvárali a nereprodukovali pracovné podmienky a rozsah zamestnanosti, aký máme z minulosti. Chcela by som položiť dôraz na to, aby sme riešili príčiny stavu, aký máme teraz.
Vo vzťahu k tomu, čo bolo vlastne ťažiskom, či možno uvažovať alebo sa možno zaoberať návrhom na skorší odchod do dôchodku, musím povedať, že v podstate je to možné už dnes. Zákon umožňuje všetkým, ktorí z organizačných dôvodov nemôžu ďalej pracovať, a v podstate z hľadiska textilu a odevu v súvislosti s ťažkosťami v odbyte je to dnes takmer každá fabrika, aby odišli o dva roky skôr do mimoriadneho starobného dôchodku. To znamená, že ženy môžu podlá počtu detí odchádzať do dôchodku v 51., 52., 53. a 54. roku svojho života a bezdetné v 55. roku. Myslím si, že to je dostatočné opatrenie, pokiaľ sa to plne využije, a myslím, že sa to veľmi využíva.
Na okresných správach sociálneho zabezpečenia zo štatistiky minulého roka vieme, že tento inštitút odchodu do mimoriadneho starobného dôchodku využilo niekoľkonásobne viac osôb, ako v roku 1990. I keď nie všetky prípady, ale veľmi veľa prípadov sa dá vyriešiť práve využitím existujúcich zákonných prostriedkov. Bola by som veľmi rada, keby sme sa pozreli na to, či sa využíva to, čo dnes legislatívny rámec dovoľuje, či to ženy využívajú, či vôbec poznajú tieto možnosti, či organizácie sa nesprávajú tak, že ich neuvolňu-
jú zo zamestnania nie 2 roky pred nárokom, ale 2, 5 roka, a potom nemôžu využiť tento inštitút, pretože, bohužiaľ, z úradu práce sa nedá ísť do mimoriadneho starobného dôchodku. Čiže je veľmi dôležité, aby odborové organizácie prihliadali na túto možnosť, aby uvoľňovali z organizačných dôvodov ženy, ale i mužov takým spôsobom, aby mohli tento inštitút využiť. A bola by som veľmi rada, keby sme sa zhodli na tom, že sa treba sústrediť na riešenie rozsahu zamestnanosti žien, na vytváranie priaznivejších pracovných podmienok a pracovných režimov.
Dúfam, že sa nám v budúcnosti podarí i ďalšia valorizácia rodičovského príspevku, aby mladé ženy mohli v čo najväčšom časovom rozsahu využívať tento inštitút a zotrvať pri deťoch. Ženám totiž nevytvoríme dobré východisko pre budúcnosť, ak ich síce predčasne uvolníme do dôchodku, ale ich dôchodok bude nízky, pretože dôchodok nemožno vypočítať iným spôsobom, ako sú platné normy. Tam sa vždy zohľadňuje počet rokov, ktoré odpracovali, a zárobok, z ktorého je dôchodok vypočítaný. Ak si uvedomíme, že práve v odbore textil, odev sú relatívne nízke zárobky, tie dôchodky budú mizerné. Nechcime poslať ženy už v päťdesiatke do dôchodku s takýmito mizernými dôchodkami. Čiže pamätajme aj na príjmovú stránku tohoto rozhodnutia, že v podstate zase budeme ženy nútiť, aby popri poberaní dôchodku mali vedľajší príjem, pretože ich dôchodky budú nízke. Nechajme im šancu práve teraz, keď pomaličky sa naplnenie smerného rastu miezd začína určitým spôsobom upravovať, keď si budú môcť vytvoriť lepší základ vzhľadom na to, že prechodom na nový systém sociálneho poistenia bude i vhodnejší vzorec výpočtu, ktorý bude viac zohladňovať výšku platu, aby mohli využiť výhodnejšie podmienky sociálneho zabezpečenia, ktoré v priebehu niekolko málo rokov budú. Takto by sme ich donútili vlastne za dnes nevýhodných podmienok ísť do dôchodku, ktorý nebude pre nich pre budúcnosť výhodný. Ako vieme, ženy sa dožívajú relatívne dl-
hého veku oproti mužom, takže nestavajme ich pred takúto kritickú situáciu.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má pán poslanec Košťál. Poslanec P. Košťál:
Vážený pán predseda, dámy, páni,
mám tri poznámky. Pani poslankyňa hovorila, že u žien na druhom a tretom mieste figurovali choroby žliaz s vnútorným vylučovaním. Som presvedčený, že táto informácia nie je správna, ale to nie je podstatné. Tiež som toho názoru, že práca je tam pre ženy ťažká, ale nemyslím si, že tento problém vyrieši skorší odchod týchto žien do dôchodku. Skôr som presvedčený o tom, že treba riešiť, aby mali vhodné pracovné podmienky, aby nepracovali v rizikových prevádzkach. Myslím si, že to je smer, ktorým treba ísť. Vyplynulo to aj z Národného programu podpory zdravia. Vieme aká je realita. Na rizikových pracoviskách ľudia dostávajú stokorunový príplatok. Keď sa im namontovali odsávače prachu a tým prišli o tých 1OO korún, boli prípady, že začali tieto zariadenia poškodzovať. Takáto je realita.
A ešte, ak dovolíte dve poznámky. Často tu zaznieva - robotníci a tí iní. Celý svet opustil toto delenie na robotníkov a inteligenciu. Používajú sa termíny pracovník v továrni, pracovník v zdravotníctve, atď. Nemyslím si, že by sme mali zotrvávať na tejto terminológii.
Na záver mi dovoľte štvrtú poznámku. Poprosila ma kolegyňa poslankyňa, keby sme sa mohli vrátiť zase k tým našim starým, dobrým zvykom, aby fajčiari nezadymovali ostatným okolie. Poprosil by som aj našich priateľov novinárov, keby to mohli akceptovať.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pani poslankyňa Urámová. Poslankyňa D. Uramová:
Mám poznámku k vystúpeniu pani ministerky. Spomínala situáciu žien v preddôchodkovom veku, lenže vo vystúpení pani Marhulíkovej sa táto situácia netýka len žien v preddôchodkovom veku, ale aj mladých žien. Chcem konkrétne povedať, že vo svojom poslaneckom prieskume som navštívila Pietu Banská Štiavnica. Sú to mladé ženy, ktoré tam pracujú v nevyhovujúcich podmienkach, a pri splnení výkonových noriem nad 1OO % nedosiahnu ani minimálnu mzdu, čiže musia im doplácať. Čo sa týka pripoisťovacieho systému, zatiaľ neexistuje, ale pýtam sa, z čoho si budú tieto ženy platiť pripoisťovací systém, keď nemajú ani na základné živobytie?
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Kerti, potom pán poslanec Kliman. Poslanec A. Kerti:
Vážený pán predseda,
dovoľte mi krátku poznámku ku kolegovi poslancovi Koš-
ťálovi. Hovoril o rizikových pracoviskách. Prosím vás, rizikové pracoviská predsa povoľuje štátna správa, konkrétne štátna zdravotná správa. Čiže každé rizikové pracovisko má požehnanie tejto správy, a o tom, čo sa tam deje, vieme, je to presne evidované.
Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Kliman. Pripraví sa poslanec Sečánsky. Poslanec L. Kliman:
Prvú poznámku mám k pani ministerke Wolekovej. Je slabá útecha nádejať sa tým, že ženy, o ktorých bola reč, pôjdu do dôchodku potom, až budú mat vyšší zárobok, a musia tak dlho pracovať, kým ho nedosiahnu. To je pomýlená filozofia sociálnej politiky, nemôžem sa s tým ztotožniť.
Druhá poznámka je na adresu pána MUDr. Košťála, ktorému vadí, že tu komunikuje termín robotník. Myslím si, že je slabou vizitkou tohoto parlamentu, že tu tak málo zaznieva toto slovo, pretože všetci žijeme v podstate z produkcie práce rúk robotníkov.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič:
Chcel som zareagovať na to, čo hovorila pani poslankyňa Urámová, ako majú tieto ženy žiť. Myslím si, že to má vyriešiť podnikový management, ktorý je schopný vytvoriť podmienky, a nemá to robiť vláda. Preboha, prestaňme už rozmýšľať
v tých rozmeroch, že vláda ako nejaký všemocný a všemajetný úrad všetko vyrieši, dodá peniaze, dodá technológie, spraví trh. Proste treba vychádzať z reality. Rozbili sa trhy, treba hľadať nové. Chybu vidím v podnikových managementoch. Ako vyriešiť v podstate nezamestnanosť, dajme tomu, martinských strojárov, ktorí vyrábajú tank za tankom? Aby tie tanky boli predajné, kúpne si každý jeden tank, aby martinskí robotníci mohli pracovať. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Poliak, pani poslankyňa Marhulíková, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Sabo - faktické poznámky.
Poslanec M. Poliak;
Vzhľadom na to, že aj mňa pohoršujú spomínané pracovné podmienky v Banskej Štiavnici, chcel by som sa spýtať pani ministerky, ako dlho vláda dovoľuje také nevhodné pracovné podmienky, či to stihla za tie dva roky, alebo ako dlho vôbec pripustila túto možnosť.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pani poslankyňa Marhulíková. Poslankyňa O. Marhulíková:
vzhľadom na to, že o pracovné podmienky žien je medzi našimi poslancami záujem, môžeme poskytnúť podrobné zdokumentovanie týchto pracovných podmienok, ktoré sa preverovali v rámci odborového zväzu koža, guma, textil, a je spracovaný celý súhrnný materiál, ktorý vypracoval Národný ústav hygieny a epidemiológie v Bratislave v roku 1991. Na základe toho budeme môcť potom objektívnejšie posúdiť túto naozaj veľmi vážnu problematiku. Vyslovujem presvedčenie, že s pani Wole-