družstvá invalidov a postupne sa tieto výrobné družstvá stávajú objektami privatizácie, sa naši zdravotne postihnutí spoluobčania stanú skôr alebo neskôr nezamestnanými. Keďže uznesenie vlády z 9. júla č. 361 nebolo doposiaľ naplnené, pýtam sa pani ministerky Wolekovej, akým spôsobom a kedy sa tak stane.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Huba, potom poslanec Kružliak. Poslanec M. Huba:
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,
na minulej schôdzi som dal podnet na trestné stíhanie tých, ktorí sú zodpovední za dezinformovanosť a tým aj následné ohrozenie zdravia a životov verejnosti v súvislosti e jadrovou haváriou v Černobyle. Včera bola moja požiadavka nepriamo vypočutá, keď vysoký stranícky funkcionár bol odsúdený na 3 roky väzenia a bývalý námestník ministra zdravotníctva na 2 roky väzenia. Má to jedinú chybu krásy, že sa to nestalo u nás, ale v Bulharsku /smiech a potlesk/, ktoré zvykneme tak podceňovať. Zrejme vzťah Bulharov k svojej populácií, najmä k deťom, ktoré boli touto haváriou najviac postihnuté, je podstatne serióznejší, ako náš vlastný postoj.
Čo sa týka otázky alebo interpelácie na pána premiéra a príslušných pánov ministrov, zobral som si dnes do ruky a považujem za povinnosť sa zamyslieť nad plánom hlavných úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok tohto roku, konkrétne nad plánom lelgislatívnych úloh vlády. V oblasti
životného prostredia to naozaj pripomína určitý bojkot alebo sabotáž, keď mám použiť silné slová. Máme tu veci, ktoré sa za I. polrok nesplnili a nepreniesli sa všetky, v plnom rozsahu do II. polroka. Na september sme mali dostať, resp. vláda mala prerokovat návrh zákona Slovenskej národnej rady o ochrane prírody, vrátane zákona o Tatranskom národnom parku, takisto v septembri návrh zákona Slovenskej národnej rady o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, návrh zákona Slovenskej národnej rady o zákaze týrania zvierat, v októbri návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe ochrany ovzdušia - tam to zaostávanie je zvlášť alarmujúce, pretože tento zákon aj termínové nadväzoval na nadobudnutie účinnosti federálneho zákona o ochrane ovzdušia -, návrh zásad zákona Slovenskej národnej rady o poľovníctve, návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o štátnej pamiatkovej starostlivosti a tento mesiac sme mali prerokovat trochu kuriózne návrh zásad zákona Slovenskej národnej rade o ochrane Tatranského národného parku, pretože ho mal predložiť, iný rezort ako v septembri, a návrh zásad zákona Slovenskej národnej rady o lesoch. Je tu celý rad ďalších záväzkov vlády, ktoré menej súvisia priamo so životným prostredím, ale významne ho ovplyvňujú.
Za všetky veci, ktoré neboli v pláne na tento polrok, resp. dostali sa doň všelijakým odsúvaním z minulého polroka, by som spomenul zákon o ochrane prírody, ktorý česká vláda už dávnejšie prerokovala a návrh zákona schválila. Myslím si, že v rámci plnenia povinnosti - aj za náš výbor pre životné prostredie - som nútený toto pripomenúť, a pozastaviť sa nad tým.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Kružliak. Poslanec Š. Kružliak:
Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážený slovenský parlament,
mám dva body, o ktorých by som chcel hovoriť. K prvému poviem iba toľko, že pán kolega Rózsa ho už vyslovil, túto požiadavku som chcel predniesť aj ja. Ide o zákon 330 z tohoto roku, konkrétne § 40. Tato situácia sa javí problémom aj u nás, v našom okolí. Práve tí, ktorých sa to týka, ma požiadali, aby som v tomto smere predniesol požiadavku.
Druhý bod, ktorý predkladám, je o tom, že pri stretnutiach s občanmi dostávame okrem iných aj otázku o našich diplomatických zastupiteľstvách vo svete. Preto žiadam pána ministra Demeša, aby mi dal odpovede na nasledovné otázky:
1. V ktorých štátoch sveta má ČSFR svojich diplomatických zástupcov?
2. Počty osôb zastupiteľstiev v jednotlivých štátoch.
3. Kde sú zástupcovia z Českej republiky a kde sú zástupcovia zo Slovenskej republiky čo sa týka jednotlivých štátov?
4. Ostatný personál zastupiteľstiev z českej republiky a zo Slovenskej republiky. A ak je to možné, plnú adresu diplomatického zástupcu, včítane telefónu alebo čísla faxu.
Chcel by som ešte mimo tohoto druhého bodu potvrdiť to, čo hovoril pán kolega Javorský. Ako priamy účastník v Jáchymove v rokoch 1956-1960 som to, čo hovoril pán Javorský, konkrétne videl. A keď som to už nemohol zniesť, urobil som všetky kroky, aby som odtiaľ násilne odišiel.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Košťál. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics.
Poslanec P. Košťál:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
v súvislosti s dnes na pôde parlamentu často pertraktovanou otázkou nezamestnanosti u nás a tiež s otázkou blížiacich sa rozpočtov dovoľujem si pani ministerke Wolekovej položiť niektoré otázky event. vysloviť požiadavku, poprosiť ju. Týka sa to nezamestnanosti.
Prvá otázka: Či by nemohli predložiť prehľad o počte nezamestnaných, ktorí boli z práce prepustení pre štrukturálne zmeny ekonomiky, to znamená v zmysle s 46 ods. l písm. a/ Zákonníka práce.
Druhá otázka: koľko občanov z celkového počtu nezamestnaných nemá žiadnu kvalifikáciu? Pýtam sa to preto, lebo často počúvame, že mnohým nezamestnaným sa ponúkne práca a odmietajú ju.
Tretia otázka: Ako a či sa kontroluje dodržiavanie ustanovenia § 14 ods. l písm. d/ zákona o zamestnanosti,
podľa ktorého sa hmotné zabezpečovanie nemá poskytovať, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť do vhodného zamestnania?
Štrvtá otázka: Ako sa kontroluje dodržiavanie S 14 ods. l písm. e/ zákona, podľa ktorého sa hmotné zabezpečenie nemá poskytovať, ak uchádzač o zamestnanie v posledných 6 mesiacoch opätovne ukončil zamestnanie sám bez vážnych dôvodov, alebo s nim organizácia opätovne ukončila pracovný pomer pre neuspokojivé pracovné výsledky alebo pre porušovanie povinnosti vyplývajúcich zo zamestnania?
Piaty okruh: V pohraničných oblastiach, myslím, že sa to týka najmä Západoslovenského kraja, určitý okruh nezamestnaných využíva možnosť, že poberá podporu a denne alebo viac dni v týždni chodí pracovať napríklad do Rakúska. Dane neplatia, súvisí to aj s otázkou zdravotníckych služieb, ktoré, pochopiteľne, čerpajú na našom území. V štatistike sa však títo občania vykazujú ako nezamestnaní.
Šiesty okruh: Sú to nezamestnaní, ktorí v predchádzajúcich rokoch chodili len na sezónne práce najmä v letných a jesenných mesiacoch, zvyšok roka nepracovali, dnes sa vykazujú ako nezamestnaní, berú podporu.
Chcel by som poprosiť, či by pani ministerka alebo ministerstvo nemohli pre plénum vypracovať a predložiť nejakú analýzu Štruktúry nezamestnaných podlá načrtnutých kritérií. Získali by sme určitý prehľad a sprísnením podmienok poskytovania podpory by sa umožnilo alebo získali by sa prostriedky, ktoré by sa mohli využiť pre ľudí, ktorí sú skutočne odkázaní na sociálnu pomoc.
Ďakujem vám.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Bartakovics. Poslanec Ž. Bartakovics;
Vážený parlament,
vysoko som si vážil rozhodnutie nášho ministerského predsedu, že odcestoval do Budapešti na také dôležité rokovanie, ako je urovnanie sporných otázok okolo výstavby vodného diela Gabčíkovo. Napriek, tomu, že na základe niekdajšej spoločnej dohody týchto dvoch štátov sa začala výstavba, dnes sa Úplne rozchádzajú názory o ďalšom pokračovaní výstavby vodného diela resp. o jeho dokončení a uvedení do prevádzky. Cieľom cesty ministerského predsedu bolo zblíženie týchto dvoch rozdielnych názorov. Aspoň sme to tak chápali. Dokonca dúfali sme v zblíženie a prijatie alternatívy nesúcej so sebou čo najmenšie ďalšie škody. Nie je zveličovaním, že aj ti a nádejou očakávali od tohto stretnutia zastavenie ďalšieho pustošenia, záchranu pustnúceho života, zabránenie hrozného nebezpečenstva, ktorí sa už toľkokrát sklamali v takýchto stretnutiach. A hla, znova zlomili palicu nad ich hlavami. Títo ľudia obetovali svoje letné všedné dni a konce týždňa na protestné stretnutia, na ktorých sa zúčastnilo v prvom rade množstvo ľudí z regiónu, ale boli medzi nimi ochrancovia prírody zo všetkých kútov našej vlasti, ako i zo zahraničia, dokonca i spoza oceánu. Bola to skutočne živá euroreťaz, v ktorej Slovák s Maďarom, mladý so starým, domáci s cudzincom, v mierovom pochode nehromžil, neprovokoval, nespôsobil škodu nikomu a ničomu, ale o to bol otvorenejší, jednoznačnejší jeho odkaz parlamentu, vláde: Stop Gabčíkovu.
Proti týmto mierovým, často slovenské a maďarské plesne spievajúcim masám, nasadil minister vnútra bezpečnostné
zložky, ktoré deň čo deň natlačené v 5-6 autobusoch v sprievode svojich veriteľov a väzenského voza prichádzali na miesto činu. Toto bola druhá reťaz - policajná. Po tomto všetkom náš ministerský predseda na tlačovej konferencii po skončení rokovania znižuje silu a význam tejto demonštrácie, povediac - bola to protestujúca masa 100-200 ľudí, aj to väčšinou zahraničných. Toto vyhlásenie padlo veľmi zle ľuďom tohto kraja, veď oni sa bez politických pohnútok skutočne strachujú o svoje okolie. A ešte k tomu takto informujeme aj zahraničie, tak sa pokúšame formovať i verejnú mienku. Ale nezabúdajme na vlastnú škodu, lebo stratíme dôveru. Tento svet, presnejšie svet z hodnoverných písomných a fotografických obrázkových prameňov totiž už dobre pozná skutočne fakty. Len my akoby sme tomu nechceli uveriť.
Svoje záverečné slovo som vybral z medzinárodného kódexu ochrancov prírody: Kto ničí prírodu, ten ničí i sám seba. Dodávam: nech je to jednotlivec, ľud alebo národ.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ako posledný prihlásený je poslanec Biely.
Poslanec P. Biely:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som sa vyjadril k otázkam, ktoré sme tu už včera počuli z úst pánov poslancov Hudeca i Pauču, ktoré sa týkajú otázok štátnej správy a miestnej samosprávy a problémov okolo týchto inštitúcii. Svoje otázky smerujem k pánovi
ministrovi vnútra a prosím ho, aby tieto otázky riešil na úrovni ministerstva vnútra.
Prvá otázka: Prečo sa k funkčnosti prvostupňovej štátnej správy a miestnej samosprávy nevyjadruje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ale Združenie miest a obci Slovenska?
Druhá otázka: Prečo sa názory na kompetencie nerešpektujú na základe výsledkov ankety a prieskumu, ktoré sa uskutočnili v niektorých regiónoch Slovenska?
A teraz niekoľko myšlienok k funkčnosti. Mám pocit, že sa tendenčné útočí na štátnu správu. Rád by som objasnil vzťahy medzi ňou a samosprávou. Silný vietor fúka zo Združenia miest a obcí Slovenska, v skratke ZMOS, ktoré sa usiluje totálne zdiskreditovať štátnu správu. K jej nefunkčnosti v hodnotiacej správe kladov a nedostatkov miestnej štátnej správy a samosprávy sa azda dospelo aj preto, že nedostatočne rozlišuje pojmy všeobecná, špecializovaná miestna štátna správa, štátna správa ako taká. Štátnu správu vnímajú ako celok. Predstaviteľom ZMOZ-u zazlievam aj to, že chcú bezhlavo prevziať skúsenosti samosprávneho systému vyspelých demokracii a osadiť ich v našich, ešte pre to nezrelých podmienkach.
Nesúhlasím ani so všeobecným konštatovaním, ktoré sa často objavuje aj v novinách, že starostovia a primátori tvrdia, že súčasný model sa nevydaril. Môžem to zdôvodniť. V niektorých obvodoch, regiónoch prebehli určité prieskumy, ankety o funkčnosti obvodov i obvodných úradov štátnej správy z pohľadu primátorov a starostov. Zaujímavé sú výsledky. V obvode Žiar nad Hronom a Žarnovica je s funkčnosťou obvodných úradov stopercentná spokojnosť. Vo Vrábloch 90-percentná, v Zlatých Moravciach 86-percentná, v Trnave 81-percentná, v Šali 71-percentná, atď. Výsledky môžem zdo-
kumentovať. Či si to niekto chce alebo nechce uvedomiť, obvodné úrady všeobecnej štátnej správy majú skutočne najbližšie k občanom. Vytvorením 121 obvodných úradov, ktoré plošne pokryli územie Slovenska, sa začal dosahovať vytýčený zámer ísť bližšie k občanovi. Zasekol sa však pri prenose kompetencie na ne. Dobrú myšlienku treba dotiahnuť do konca.
Na obvodné úrady všeobecnej štátnej správy navrhujem napríklad presunúť náplne súčasných okresných správ sociálneho zabezpečenia. Občania musia totiž cestovať do okresných miest kvôli vybavovaniu príspevkov na pohreb a iné náležitosti. Obvodné úrady treba kompetenčne zrovnoprávniť - poznáme obvodné úrady s rozšírenou právomocou i s obmedzenou právomocou, zjednotiť roztrieštenú špecializovanú štátnu správu, najmä životné prostredie, školskú správu i ďalšie, a všeobecnú štátnu správu pod jednu štátnu správu. V tom vidím ďalší zdroj úspor a zefektívnenie fungovania štátnej •pravý, pretože táto je najviac kritizovaná občanmi.
Opodstatnenosť existencie obvodných úradov ako prvostupňových orgánov miestnej štátnej správy podporila aj komisia vlády Slovenskej republiky pre posúdenie kladov a nedostatkov v riadení miestnej samosprávy a štátnej správy k 30. 6. 1991. Pritom sme si vedomí, že prvý stupeň štátnej správy nie je ešte dostatočne zvládnutý. Potrebuje dotvorenie, ale nie degradáciu, ako sa to snaží niekto z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v návrhu novely zákona, ktorú dalo pripomienkovať niektorým prednostom okresných úradov. Z dôvodovej správy tejto novely vyplýva praktická neznalosť, fungovania súčasnej štruktúry štátnej správy. Navrhovaná zmena zákona je tendenčne zameraná na likvidáciu štatisticky dokázateľne dobre fungujúcich obvodných Úradov vlastným orgánom a návrat k neosvedčeným štruktúram národných výborov a centralizácii štátnej moci.
Ako druhostupňový orgán miestnej štátnej správy je okresný úrad, ktorý metodicky usmerňuje obvodné úrady, je odvolacím orgánom pre miestne samosprávy, teda má konkrétny dosah na funkčnosť orgánov miestnej samosprávy i štátnej správy. Nebudem rozvádzať funkčnosť, k tomu až niekedy inokedy. Najväčší problém vzťahov medzi štátnou správou a miestnou samosprávou je v kompetenciách. Tu navrhujem novelizovať zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení číslo 369/1990 Zb. Požiadavkou ZMOS-u je delimitovať z obvodných úradov na obce matriky, evidenciu obyvateľstva, územné a stavebné konanie, predškolské zariadenia, základné školy, priestupkové konanie, jednorázové a opakovane dávky sociálnej starostlivosti, povoľovanie rozkopávok komunikácii a verejných priestranstiev atď. Som za to, aby sa obciam delimitovali tie činnosti štátnej správy, ktoré sa týkajú hospodárenia s ich majetkom alebo priamo pôsobia na ich rozvoj, napríklad podnikateľská aktivita, povolenia na rozkopávky, jednorázové sociálne dávky z vlastných zdrojov, starostlivosť o starých občanov a podobne. Keby sa akceptoval návrh ZMOS-u, v podstate by sa obnovili bývalé národné výbory. Podlá zákona o obecnom zriadení už tu mame samosprávu s inou náplňou akú mali národné výbory, a na výkon štátnej správy boli zriadené obvodné úrady.
Mám dojem, že reči o nevydarenej reforme národných výborov, šíria ich primátori a starostovia veľkých obcí, ktorým ide o uspokojenie osobných, mocenských a územných ambícií. Neuvedomujú si, že štátna správa im robí servis a nie je tu preto, aby kritizovala, resp. rozkazovala, ale s nimi spolupracovala. Často stretnutia a predstaviteľmi obvodných a okresných úradov so starostami a primátormi sú toho dôkazom.
Ak teda ZMOS obviňuje štátnu správu z nefunkčnosti, dovoľujem si polemizovať o návrhu delimitácie kompetencií zo štátnej správy na miestnu samosprávu. Aspoň okrajovo - mat-
rika. Už niekoľko storočí zabezpečujú výkon statnej správy matriky. Táto agenda je najfrekventovanejšou v činnosti štátnej správy v obciach a mestách. Matriky sa nevzdialili občanom. Zostali tam, kde boli dosial. Sú určite problémy s matričnou agendou a s obradmi, ale tie by mala vyriešiť novela zákona Slovenskej národne] rady o matrikách, ako ju inicioval pán poslanec Paučo. Sú problémy s obradnými sieňami, materiálnym vybavením, ich financovaním atď. Nie je možné z rôznych hľadísk, aby na každej obci bola matrika, čo by síce určitým spôsobom posilnilo miestnu samosprávu, najmä jej autoritu, ale za akú cenu?
Priestupky a priestupkové konania - riešiť priestupky nie je nijaká jednoduchá záležitosť. Na to musí byť vybudovaný štáb ľudí a právnikov, ktorých mame nedostatok. Pozná menavam, že odvody z priestupkov, pokút, sa odvádzajú do rozpočtov obci, a tak dostavajú vynos z pokút bez prace. Nedostatkom výkonu starostov a primátorov v tejto činnosti je, že neuplatňujú v zmysle zákona blokové pokuty a všetku agendu tykajúcu sa priestupkov postupujú na obvodne úrady. Prejednávanie priestupkov na obvodných úradoch dáva záruku zákonnosti bez lokálnych nátlakových vplyvov.
Financovanie - odporúčam neprerozdeľovať statne dotácie medzi obce, vytvoriť regionálne fondy, čo umožni, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemuselo dotovať každú obec individuálne, ale iba jednotlivé regionálne fondy.
Územné a stavebne konanie - presun obvodnej statnej stavebne] správy do kompetencie obecných samospráv nie je opodstatnený, pretože stavebná sprava rieši koncepčne možnosti územného rozvoja, rieši veľa problémov spadajúcich do kompetencie obecných samospráv, od ktorých sa starostovia dištancujú. Z hľadiska perspektív by bolo vhodne stavebnú správu začleniť do všeobecnej štátnej správy kvôli pomoci občanom, teda funkčnosti.
Predškolské zariadenia - súhlasím s tým, aby boli predškolské zariadenia riadené a finančne zabezpečené obcami, teda celá starostlivosť by bola na miestnej samospráve. V našich podmienkach sa to vzťahuje na pomoc po stránke starostlivosti o prevádzku, materiálne vybavenie, s určitou dotáciou školských správ. Na túto prevádzku nedostane obec žiaden balík peňazí, iba výpomoc zo strany školskej správy. Ťažisko bude na obci a jej finančných možnostiach.
Základné školstvo je takisto problémové. Vo vyspelých európskych krajinách je starostlivosťou obce zabezpečiť materiálne podmienky škôl, opravy strechy, maľovanie, opravy kúrenia, vody, atď. To sa deje z rozpočtu obce resp. z príspevku školskej správy. Máme finančne tak silné miestne samosprávy, že sú schopné toto realizovať? Snáď až obce získajú financie z dani a iných činností.
Obce sú konštituované v rozhodujúcej miere ako reprezentanti miestnej samosprávy a nie ako prevažné štátne orgány. Doterajšie skúsenosti hovoria o tom, že obce majú problémy pri zriaďovaní a správe obecných požiarnych zborov, pri vykonávaní preventívnych požiarnych kontrol v rodinných domčekoch a iných objektoch vo vlastníctve alebo užívaní občanov a menších objektov organizácii, Kde sa nevykonáva štátny požiarny dozor. O kompetenciách sa nemožno dohadovať ako na trhu. Treba si uvedomiť, že pokiaľ bude existovať štát, bude existovať aj štátna správa a že medzi štátnou správou a samosprávou musí existovať určitá rovnováha. Nemôže sa vyvyšovať jedna nad druhú. Musia žiť v symbióze.
Polemickým problémom súčasného fungovania miestnej samosprávy a štátnej správy je územno-správne členenie Slovenska. Existujú tri návrhy, okrem súčasného modelu, ktoré vypracovali pracovné skupiny vládnej komisie. Nedostatkom spomínaných troch návrhov je, že ani jeden z nich nepredpokladá
dôslednú a komplexnú analýzu súčasného stavu fungovania štátnej správy a objektívne nehodnotí vplyv tohoto modelu na uspokojovanie potrieb občanov. Súčasný model sa vytváral v priebehu roku 1990 zároveň s procesom zániku národných výborov. Jeho fungovanie doteraz preukázalo pozitívum, pričom sa splní základný problém - oddelenie samosprávnej činnosti od správy štátu a priblíženie tejto správy k občanovi. Rovnako je potrebné zobrať do úvahy hľadisko umiestnenia, personálneho a materiálneho vybavenia súčasnej siete štátnej správy. Som presvedčený, že na komplexné posúdenie súčasného modelu nestačí 11 mesiacov jeho fungovania. Preto návrhujem, aby súčasný model štátnej správy s minimálnymi zmenami zostal až do komunálnych volieb 1994. Treba si uvedomiť, že v súčasnom období nie je najvhodnejšie kopírovať systémy tradičných európskych demokracií, pretože naša spoločnosť, musí na to dozrieť.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Sládek. Potom pán poslanec Chmelo.
Poslanec V. Sládek;
Vážené torzo Slovenskej národnej rady,
prosil by som kolegov, ktorí sa chcú podobnou problematikou zaoberať, aby sme vytvorili skupinu a konečne prijali zákon, ktorý je v slušných demokratických parlamentoch a v slušných demokratických krajinách zvykom. Ide o zákon o strete alebo konflikte záujmov. Ako poslanci máme v prvom rade obhajovať záujmy daňových poplatníkov, našich voličov, O nie profesné obhajovať to, čo nás živí. Takže zdá sa mi, že je to dosť potrebné. Ináč desím sa predstavy žít v takej
krajine, kde na malom území je s fungovaním štátnej moci spokojných 100 % občanov, čosi mi to pripomína.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Práve sme počuli prejav štátneho úradníka s glotovanými rukávmi. Dovolím si to tvrdiť a podčiarknuť, lebo sa čudujem pánovi kolegovi Bielemu, ktorý tu sedí ako poslanec SIovenskej národnej rady, ktorý by mal zastupovať záujmy svojich voličov.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Biely chce ešte niečo povedať. Poslanec P. Biely:
Ťažko sa reaguje na názory, ktoré nepoznajú štátnu správu, i keď to majú v profesii v rámci výboru, ale nechcem vnášať nejaký chaos do problémov. Povedal som, že som schopný doložiť výsledky ankety o názoroch starostov a primátorov na kompetencie, ktoré majú byt odňaté štátnej správe na miestnu samosprávu. Ak moji kolegovia pochybujú o tom, ako to bolo riešené, môžem im to dať na nahliadnutie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Konštatujem, že tým sme vyčerpali počet prihlásených poslancov. Ešte sa hlási pán poslanec Ondruš.
Poslanec M. Ondruš:
Mám interpeláciu na všetkých členov vlády. Bol by som rád, keby mi dali vedieť, v akom štádiu je na ich ministerstvách a rezortoch uskutočňovaný zákon 451/1991 Zb.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Konštatujem, že sme ukončili bod interpelácie a otázky poslancov.
Pýtam sa pána podpredsedu Vavru, či ministri budú odpovedať ústne alebo písomne.
Podpredseda vlády SR A. Vavro:
Vážená Slovenská národná rada, chcel by som odporučiť, ak by ste súhlasili, aby ministri na vaše interpelácie mohli odpovedať písomne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Krajčovič mal interpeláciu na predsedu komisie Brndiara. Prosím, aby ešte pán Brndiar na to odpovedal.
Poslanec I. Brndiar:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Krajčovič dal otázku, čo je pravdy na tom, čo počul, že pri poslaneckom prieskume dostalo osemročné dievčatko šok po otázkach člena jazykovej komisie. Táto sťažnosť sa dostala aj ku mne. V júni bol prieskum v okrese Nitra, časť jazykovej komisie konala prieskum okrem iného aj
o tom, ako sa dodržuje § 4 - výučba úradného jazyka na národnostných školách. Sťažnosť znela konkrétne na pána poslanca Cyrila Ivana, že pri kladení otázok ako ovláda dievčatko slovenčinu, toto bolo traumatizované. O celej veci som hovoril, predložil som komisii, že tato sťažnosť priala. Účastníci poslaneckého prieskumu, menovite pán poslanec Kružliak a pani poslankyňa Urámová, ktorí tam boli, nepotvrdili túto skutočnosť. Viem, že pán poslanec Ivan je pedagóg, vykonáva funkciu riaditeľa školy, tak som to bral ako neopodstatnený chýr. To je odpoveď na otázku.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
S faktickou poznámkou sa prihlásil poslanec Cyril Ivan. Poslanec C. Ivan;
Divím sa pánovi predsedovi komisie, že s týmto vyšiel. Po interpelácii, ktorú predniesol pán Krajčovič, sme sa stretli s pánom Kružliakom na chodbe a jemu sa to vykryštalizovalo. Mali ste túto vec konzultovať a nie demagogicky odpovedať. Nezakladalo sa to na pravde, lebo pán Krajčovič sa pýtal o prieskume na južnom Slovensku. Čiže sú disproporcie v lokalite, v čase, a vy ste sa napriek tomu odvážili o tom hovoriť. Skôr by ste sa mali viac starať, ako ma pracovať komisia. Sám ste potvrdili, že sa to nezakladá na pravde. Bolo treba najprv konzultovať a potom to tu predniesť. Je to zámerne urobené, pán predseda.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Pán predsedajúci, chcel som dať návrh, keďže veľa po-