rozhodla tak, ako rozhodla. Nikto nepochybuje, že treba racionalizovať spotrebu energie, naučiť ľudí hospodáriť s ňou, ale tažko naučíme občana hospodáriť s niečím, na čo nemá bezprostredný vplyv. Postupnosť rozhodnutia vlády v tomto smere je diskutabilná.
Bytové podniky sú pod tlakom nájomníkov, vzniká množstvo petícií, narastá počet ľudí odmietajúcich platiť zvýšené ceny za teplo. Bude to občianska neposlušnosť alebo prekročenie únosnej hranice, ktorú je občan ešte ochotný zvládnuť a znášať? Nevohnala vláda svojím rozhodnutím občana do takejto reakcie? Vykurovacia sezóna 1991/1992 je ohrozená, lebo neplatenie úhrad nájomného má bezprostredný vplyv na technickú prípravu sezóny 1991/1992. Neplnia sa harmonogramy opráv a údržby jednotlivých tepelných zdrojov, ako aj predzásobenie palivami. Problém môže vyústiť do obmedzenia dodávok tepla, až po odstavenie.
O tomto probléme nemožno už diskutovať, čakať, ale treba konať. Treba veľmi rýchlo a účelne prehodnotiť rozhodnutie federálnej vlády, vrátiť sa k argumentom, ktoré už raz spochybňovali toto rozhodnutie. Máme to šťastie, a možno to bol i zámer, že nová vykurovacia sezóna sa začne o tri mesiace. Rozhodnutie, ktoré môže viesť k porušeniu sociálneho mieru, je zlé rozhodnutie. Každý sa môže mýliť. Veľký je ten, kto si chybu prizná, a snaží sa ju napraviť. Verím, že federálna vláda preukáže svoju veľkosť.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. S interpeláciami ani s otázkami sa už nikto neprihlásil. Tým ukončujem interpelácie a otázky poslancov.
Ďalším bodom programu sú
Odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov Slovenskej národnej rady z predchádzajúcich schôdzi Slovenskej národnej rady a z 15. schôdze Slovenskej národnej rady.
Prosím pánov ministrov, pokiaľ chcú, aby reagovali na otázky a interpelácie poslancov. Domnievam sa, že rozsah otázok a interpelácií by si vo väčšine prípadov vyžadoval ako vhodnejšiu písomnú odpoveď.
Pani ministerka Woleková chce reagovať teraz. Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci,
statočne som čakala, kým príde bod odpovede ministrov na interpelácie poslancov, preto som doteraz nevstupovala do dialógu. Samozrejme, nechcem a ani sa nemôžem hneď na mieste vyjadriť ku všetkým otázkam, ktoré tu boli vznesené na náš rezort. Myslím, že najvážnejšie otázky boli vznesené v interpeláciách pani poslankyne Badálovej a pána poslanca Jakuša. Týkali sa celkovej životnej úrovne našich rodín, našich domácností, a otázok ktoré súvisia so zvyšovaním nákladov v súvislosti s cenami tepla.
Stretávam sa - nie po prvýkrát - s takto definovanou otázkou alebo s takto postaveným imperatívom. Odborári podobným spôsobom kladú požiadavku smerom na vládu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Musím povedať, že o tomto predsa už diskutujeme viac ako pol roka. Čo nám pomôže, keď teraz rozhodneme, že ceny tepla sa nezvýšia? Budeme opäť diskutovať ďalší polroka alebo rok, aké majú byt tieto ceny,
koľko to má byt percent a podobne? Myslím si, že za ten čas, čo sa o tom hovorí, už mali bytové družstvá, bytové podniky, teplárne, obyvatelia, občania, i starostovia miest a obcí dosť času si premyslieť, ako sa budú s daným problémom pasovať. Nechcem tvrdiť, že to nie je vec vlády, ale určite to nie je len vec vlády. Nehnevajte sa na mňa, ale predsa tí istí, ktorí energiu tak draho vyrábajú, bývajú v bytoch, kam tú energiu dodávajú. Myslím si, že je to vec každého tak, ako vždy hovoríme, že každý spotrebiteľ je vlastne i výrobca. Stále však hľadáme chybu niekde u druhého. Prečo teda nehľadáme chyby niekedy i u seba? Štát teraz chce a musí pomoci všetkým našim občanom, ale môže pomôcť len v miere, kde je jeho povinnosť a kde mu na to sily stačia.
•
Budem hovoriť za tú časť, ktorá leží na mojich pleciach. Týka sa to tej časti obyvateľstva, ktorých rodinné príjmy nebudú postačovať na základné náklady na výživu, na osobné potreby a na bývanie. Neviem, ako sa prišlo k 41 % alebo 47 % rodín. Robili sme takisto odhady, a prišli sme k záveru, že sociálne odkázanou sa stane pravdepodobne štvrtina našich domácností, teda okolo 25 %. Pri týchto prepočtoch totiž veľmi neradi berieme do úvahy to, čo sa permanentne deje, že sa permanentne zvyšujú dôchodky, že valorizujeme štátny vyrovnávací príspevok, že sa valorizujú priemerné mzdy v rozpočtovej i výrobnej sfére, že teda i v oblasti príjmov je neustály pohyb. I keď nie je taký, ako v oblasti nákladov, ale ten pohyb tu je, a ak chceme porovnávať, alebo brať za základ príjmy niekedy z minulého roku a súčasne náklady, ktoré nás budú čakať v druhom polroku, to nie je celkom dobrá porovnávacia a východisková základňa. V podstate by som mohla povedať, že nech je štatistika akákoľvek, nech to percento bude akékoľvek, štátu zostáva povinnosť, a štát sa jej nechce zriekať, že sa o rodiny, ktoré budú na jeho pomoc odkázané, bude starať.
Tým by som chcela prejsť i na druhý okruh problémov, ktorý sa týkal oddelení sociálnej starostlivosti, tých oddelení všeobecnej správy, ktoré sa starajú práve o tých ľudí, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní - príjmovo slabších, zdravotne postihnutých, slabých a chorých. Nerozlišujeme dosť dobre, a je to zrejme aj dôsledok organizačného usporiadania všeobecnej a osobitnej štátnej správy, a potom i samosprávy, nevieme, čo komu patrí. To je jeden z dôvodov, že veľmi často sa v tom nevie zorientovať ani občan, a vlastne nevie, že od štátu môže nejakú pomoc dostať a kde sa má o ňu uchádzať.
Takže, keby som sa len veľmi krátko vyjadrila k ústavom sociálnej starostlivosti, o ktorých sa tu hovorilo, musím povedať, že, bohužiaľ - rozhodli ste to tak - ústavy nepatria do našej kompetencie. Ústavy patria do všeobecnej štátnej správy, i keď určitým spôsobom bojujeme za finančné prostriedky pre tieto ústavy. Takisto i dávky sociálnej pomoci sa dostávajú cez všeobecnú správu, i keď opäť na základe našich odhadov v podstate žiadame cez ministerstvo financií dotácie do ich fondov. Preto by som pani poslankyni Homolovej odpovedala v tom zmysle, že ústav sociálnej starostlivosti, ktorý mala na mysli, a neduhy, ktoré v tomto ústave spomínala, patria do kompetencie príslušného obvodného úradu, a z hľadiska nášho rezortu môžeme skúmať iba porušovanie pracovno-právnych vzťahov, ktoré spomínala.
Takisto pri tejto príležitosti chcem vysvetliť ešte jedno. Je to mnohokrát spomínaný problém nedostatku peňazí v rozpočtoch miest a obcí. To súvisí aj so sociálnou starostlivosťou miest a obcí a aj s vašou reakciou na môj úvod, keď ste so mnou nesúhlasili, že to nie je vec štátu. Stále si nechceme akosi vziať za svoje to, čo všade vo svete funguje, že za občana podľa domovského práva zodpovedá predovšetkým jeho domovská obec. Nechceme si vziať za svoje, že obec si má na túto svoju sociálnu pomoc a sociálnu starostlivosť vyčleniť a rezervovať aj nejaké prostriedky. Tieto
prostriedky používame na všeličo. Predvčerom som bola v Košiciach, tam majú tri jedálne, ktoré slúžia pre dôchodcov. Je to služba, ktorá je pre dôchodcov veľmi potrebná, a ktorú začínajú využívať v oveľa väčšej miere ako predtým, pretože za lacnejší peniaz sa môžu stravovať, nemusia variť. V každom prípade je to oveľa racionálnejšie. Ale, bohužiaľ, na toto má prispievať obec. Pokiaľ si mesto ani obec nevytvorí takéto položky, alebo s nimi ani nepočíta, potom veľmi ťažko môže riešiť veľmi konkrétne problémy, životné otázky jednotlivých skupín svojich obyvateľov. Musíme sa naučiť rozlišovať, čo je štátna sociálna pomoc, čo sú štátne dávky, a čo sú dávky a pomoc ostatných.
Nechcela by som dnes hovoriť za celý môj rezort, ale mám z toho všetkého zlý dojem, akoby sme si nevedeli rozdeliť - nechcem povedať - kompetencie, ale ako keby sme sa všetci nechceli rovnakým dielom podielať na problémoch, s ktorými sa dnes stretávame, o ktorých sme vedeli, že musia prísť, o ktorých vieme, že možno ešte budú i horšie, a budú ešte určitý čas trvať.
Sama za seba odmietam stanovisko, ktoré bolo v tých dvoch interpeláciách, aby sme zrušili rozhodnutie o úprave cien palív a tepla. Hľadajme riešenia, ale nevracajme sa, neopakujme už staré chyby. Za svoj rezort som povedala, že sme pripravení sociálne potrebným finančne pomôcť práve príspevkami na bývanie. Viem, že ministerstvo stavebníctva spolu s ostatnými pripravuje program zatepľovania bytov. Uvažuje sa i o ďalších formách, predaji ďalšieho počtu bytov, aby ľudia už ako vlastníci mohli v oveľa väčšej miere s nimi disponovať. Máme veľký bytový fond na dedine, a stále sa tvárime, akoby občania nemali riešenie. Ale to predsa nie je pravda. Skúsme ho nájsť všetci, a myslím si, že ho nájdeme.
/Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalší sa prihlásil pán minister Mikloš.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš;
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som stručne reagoval na interpeláciu pána poslanca Weissa, ktorá sa týkala viacerých problémov privatizácie.
Je pravdou, že privatizácia je spojená s mnohými problémami a že nepostupuje tak rýchlo, ako by sme si iste všetci želali a predstavovali. Na druhej strane by sme sa mali zamyslieť nad konfliktnosťou tohto procesu a nad tým, do akej miery sú tieto tažkosti objektívne, a do akej miery sú naše očakávania, že s nástupom privatizácie sa hneď dospeje k pozitívnym výsledkom, reálne, a do akej miery sú naivné.
Domnievam sa, že pri hodnotení celého priebehu ekonomickej reformy, aj pri hodnotení privatizácie, dochádza k nepochopeniu stavu, z ktorého vychádzame a stavu, ku ktorému sa chceme dostať. Čiže dochádza k nepochopeniu hĺbky zmien potrebných v našej ekonomike. Ak očakávame, že začatím malej privatizácie alebo začatím veľkej privatizácie dôjde hneď k pozitívnym zmenám, mýlime sa preto, že podceňujeme ťaživosť dnešného stavu. Malá privatizácia nemohla ešte dospieť k pozitívnym výsledkom preto, že tu nie je dostatočná šírka súkromného sektoru, nie je tu dostatočné konkurenčné prostredie, a vo veľkej privatizácii takisto vlastne zakla-
dáme len systémovú zmenu, ktorá prinesie nejaké pozitívne výsledky nie v bezprostrednej budúcnosti.
Problém je v tom, že ak by sme tieto zmeny neuskutočnili, situácia sa bude ďalej a ďalej zhoršovať. Je pravdou, ako hovoril pán poslanec Weiss, že vo vyspelých krajinách sa zaoberajú omnoho menšími problémami a omnoho viac čiastkovými problémami, ako sú zásady privatizácie, ale myslím si, že kiež by sme boli v takej pozícii, ako vyspelé krajiny, a kiež by sme sa mohli týmito drobnými záležitosťami zaoberať. Že sa nimi nemôžeme zaoberať, to je istá skutočnosť, ktorá má svoje príčiny, a o tých by sme možno tiež mali viac hovoriť.
Ešte pár slov ku konkrétnejším čiastkovým veciam, ktoré pán Weiss spomenul. Nie je predsa pravdou, že sa neráta so širokou účasťou obyvateľstva na privatizácii. Práve kupónová metóda má za úlohu umožniť širokú účasť obyvateľov, ktorí nie sú dostatočne kapitálovo vybavení. Je pravdou, že informačná, propagačná kampaň nie je dostatočná, s tým plne súhlasím, a budeme sa snažiť urobiť všetko pre to, aby sa zintenzívnila.
Chcel by som vysvetliť ešte problematiku zamestnaneckých účastín. V niektorých rozhovoroch som sa sám vyjadroval so skepsou voči zamestnaneckým účastinám, ale to vôbec neznamená, že s nimi nepočítame. Zároveň to vôbec neznamená, že zamestnanecké účastiny majú vo svete taký úspech a takú mieru, ako sa to často propaguje. Stav je taký, že zamestnanecké účastiny sú skutočne vo svete len zvyškovými, že také systémy, ako je systém EZOP, sú takisto len okrajovými, a analýzy z praxe týchto krajín a týchto podnikov ukazujú, že tieto systémy zďaleka nie sú také efektívne, ako často tvrdia ich propagátori. Konkrétne analýzy, ktoré porovnávali efektívnosť a vlastne aj postoje zamestnancov k podniku a k podnikaniu v podnikoch rozdelených podlá toho, či v nich
bola vysoká miera zamestaneckých účastín, alebo nebola, ukazujú, že dokonca sami zamestnanci v podnikoch, kde je vysoká miera zamestnaneckých akcií, resp. väčšina zamestnancov týchto podnikov nehodnotí efektívne ich účinnosť. To isté sa týka hodnotenia týchto podnikov zvonku. Je to aj poľská skúsenosť, kde Poliaci majú v zákone predurčené, že 20 % akcií musí byt poskytnutých zamestnancom. Ich skúsenosť je skôr negatívna, pretože takýto vysoký podiel zamestnaneckých akcií vedie k preferovaniu krátkodobých cieľov, napríklad čo sa týka preferovania rastu miezd, odporu voči znižovaniu zamestnanosti a podobne.
To všetko treba vidieť skôr z tohoto pohľadu: Zákon číslo 104 o akciových spoločnostiach zamestnanecké účastiny a takisto managerské účastiny umožňuje a povoľuje. Treba však vidieť, že u týchto účastín, ak sú zvýhodnené tým, že sú poskytnuté za nižšiu cenu, rozdiel musí doplatiť podnik zo svojho zisku. V podstate dochádza k tomu, že vlastne dochádza k prelivu prostriedkov, ktoré mohli byt použité na investície, do prostriedkov pre zamestnancov. S managerskými účastinami tiež počítame. Domnievam sa teda, že kupónová privatizácia umožní zamestnancom uchádzať sa kupónmi aj vo vlastných podnikoch, čiže aj týmto spôsobom je umožnené, aby zamestnanecké akcie mali širší podiel.
K otázke, aký bude podiel, koľko z tých 11, 5 potenciálnych záujemcov o kupónovú privatizáciu sa jej skutočne zúčastní, bude záležať predovšetkým od obyvateľov aj od vysvetľovacej kampane. Cena nebude až taká vysoká, bude 1000 korún za účastiny, a to, koľko účastín zostane v rukách obyvateľstva, a koľkí ich predajú a premenia na spotrebu, myslím si, že závisí zase od obyvateľov.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ešte niekto z pánov ministrov chce odpovedať ústne?
/Nikto. /
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
máme predložené písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov prednesené na 13. schôdzi Slovenskej národnej rady. Je ich 22. Podľa rokovacieho poriadku máme o nich hlasovať. Prosím, aby sme sa prezentovali, či sme uznášaniaschopní.
/Prezentovalo sa 76 poslancov. /
Sme uznášaniaschopní. Máme zoznam písomných odpovedí členov vlády, budem ich čítať postupne. Prosím príslušných pánov poslancov, keby sa vyjadrili.
Prvá je odpoveď ministra poľnohospodárstva Kršeka, ministra vnútra Pittnera, ministra spravodlivosti Poslúcha na interpeláciu poslanca Ďurišina vo veci užívania pozemkov v záhradkárskej osade Sady v okrese Trebišov.
Hlási sa pán poslanec Trepáč. Poslanec J. Trepáč:
Myslím si, že by bolo výhodnejšie, aby tí poslanci, ktorí nie sú spokojní s odpoveďami, to verejne povedali alebo to písomne postúpili predsedníctvu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Bolo by to síce zjednodušenie, ale k tým 22 odpovediam musíme podlá rokovacieho poriadku zaujať stanovisko.
Hlas z pléna: malo by sa o nich rozhodnúť an blok. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Kto z prítomných pánov poslancov má pripomienky k týmto 22 odpovediam, prosím, aby vystúpil. Pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel:
Ďakujem všetkým pánom ministrom, ktorí mi odpovedali na interpeláciu o príspevku na rekonštrukciu Župného domu v Levoči. Ovšem chcel by som pripomenúť, že napriek tomu, že tento majetok prešiel do majetku obce, a obec je povinná starať sa oň a financovať ho, keď sme zriaďovali jednotlivé úseky štátnej správy, či už všeobecnej alebo špeciálnej štátnej správy, odsúhlasili sme zo štátneho rozpočtu aj niektoré príspevky na investičnú výstavbu. Pýtam sa teda, či tieto prostriedky boli presunuté na tento účel, a či z týchto prostriedkov nie je možné financovať aj rekonštrukciu tohoto zariadenia, ktoré má slúžiť v tomto prípade pre celé mesto, pre všetky - opakujem znova - pre všetky úrady tak všeobecnej ako aj špeciálnej štátnej správy.
Druhá vec: Interpeloval som pána predsedu vlády, oboznámil som plénum so stanoviskom zástupcov všetkých miest s mestskými pamiatkovými rezerváciami na Slovensku, a žiadal som, aby sa riešila otázka financovania týchto miest. Bolo prednesených 14 požiadaviek a námetov, akým spôsobom tieto veci riešiť. Do dnešného dňa som túto odpoveď nedostal. Osobne som s ním aj hovoril. Skutočne by som prosil, aby sa našiel priestor pre zasadnutie so zástupcami týchto miest
a obcí, teda najmä miest s pamiatkovými rezerváciami na Slovensku, a vec sa riešila z úrovne slovenskej vlády. Považujem to za veľmi dôležité.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Pán poslanec, vaša odpoveď je v materiáli pod číslom 4, takže považujeme ju za vysvetlenú alebo uplaňujete novú interpeláciu?
Poslanec J. Hübel:
Moja interpelácia bola uplatnená na pána predsedu vlády, a túto odpoveď som nedostal.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
V poriadku. Tu to nie je uvedené, čiže vaša požiadavka bude uplatnená z tejto schôdze.
Má ešte niekto výhrady alebo pripomienky? Pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný;
Pokorný, za poslankyňu Tóthovú. Pod číslom 11 je odpoveď pána ministra školstva. Som poverený povedať, že nie je spokojná, pretože očakáva ešte odpoveď od pána ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie. Chce, aby táto vec bola riešená komplexne. Čaká na doplnenie odpovede.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Áno. Poznamenám, s výnimkou bodu 11. Sú ďalšie pripomienky?
/Neboli. /
Nie sú. Dávam hlasovať o týchto písomných odpovediach s výnimkou bodu 11 a s výnimkou doplnku k bodu 4.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 80 poslancov. /
Kto súhlasí s takto podanými odpoveďami?
/Za návrh hlasovalo 69 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Ďakujem. Prosím protokol, aby tie dva prípady ďalej evidovali a zabezpečili vybavenie otázok.
Druhý je zoznam písomných odpovedí členov vlády na otázky poslancov. O odpovediach na otázky sa podlá rokovacieho poriadku nehlasuje. Napriek tomu sa pýtam, kto z prítomných poslancov má výhrady alebo nepovažuje odpovede na tieto otázky za dostatočné.
Pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa;
Vážená Slovenská národná rada,
bol som poverený, aby som vyslovil stanovisko, že poslanec Csáky nie je spokojný s odpoveďou pána ministra vnút-
ra, pokiaľ ide o situáciu v Leviciach. Súčasne som zistil z listu, ktorý predložil pán minister vnútra poslancovi Csákymu, že v tomto liste je údaj o protizákonnom postupe mestského zastupiteľstva z 12. februára, preto mám otázku, či pán minister, ak registroval tento protizákonný postup, urobil opatrenia alebo nie. Ak nie, prečo, a aké urobil.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Pokorný. Poslanec J. Pokorný:
Pod bodom 7 bola otázka na pána ministra financií vo veci bytovej politiky vlády Slovenskej republiky. Odpoveď pána ministra zo 17. 5. tohto roku na moju interpeláciu je uspokojivá z hľadiska v súčasnosti platných predpisov, ale neuspokojivá z hľadiska potreby riešenia samotného problému. Predovšetkým zdĺhavé konanie okolo uvolnenia úverov na družstevnú bytovú výstavu a neustále odsúvanie riešenia ďalšej pomoci v rozsahu uvádzanom v poslednom odseku odpovede zvyšuje napätosť vzťahov medzi čakateľmi na družstevné byty, bytovými družstvami a stavebnými organizáciami. Vieme, že vláda na svojom zasadaní dňa 18. 6. rokovala i o reforme bytovej politiky. Bol by som rád, ak by odpoveď bola doplnená o nové skutočnosti.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Pokornému. Hlási sa poslanec Dobrovolný.
Poslanec J. Dobrovolný:
Pod bodom číslo 10 je odpoveď ministra financií Slovenskej republiky na moju otázku ohľadne dostavania obce Kanianka za podrúbanú časť Koša a Laskára. Nesúhlasím s odpoveďou, pretože nie je podpísaná ministrom, len za ministerstvo, pretože vtedy nebol určený nový minister. Nesúhlasím s touto odpoveďou aj z toho dôvodu, že nebolo odpovedané na otázku Kanianky, len Koša, teda časti, ktorá ostáva. Odovzdal som komplexný materiál o tejto situácii bývalému ministrovi Kováčovi, v ktorom bol zoznam ďalších ministerstiev, ktoré by mi mali dať ešte stanovisko. Takto som to vtedy aj predniesol. Týka sa to ministerstiev financií, školstva, zdravotníctva, vnútra, a na vedomie to dostala Stavoinvesta. Teda od týchto ministerstiev by som žiadal odpoveď a potom by som povedal, či súhlasím alebo nesúhlasím, ale s touto odpoveďou nemôžem súhlasiť.
A ešte mám jednu vec. Na minulej schôdzi som nesúhlasil s odpoveďami, ktoré som dostal, a pán Mikloško povedal, že sa vláda bude zaoberať s tými, ktoré neboli odsúhlasené. Žiaľbohu, nedostal som ešte dodnes odpovede na tieto otázky.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán minister Pittner má otázku. Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
chcel by som sa spýtať, pokiaľ ide o pána poslanca Csákyho, či ide o záležitosť, ktorá sa týka problematiky štátoprávneho usporiadania, lebo na tú som dával odpoveď.
Poslanec E. Rózsa;
Ide o odpovedí uvedenú pod číslom 8. Minister vnútra SR L. Pittner;
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán poslanec Dobrovolný, poznačil som si, že musíme dalej urgovať odpovedí, ktorú predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško prisľúbil na minulom zasadaní.
Sú ešte sú ďalšie pripomienky? /Neboli. /
Berieme na vedomie, že Kancelária Slovenskej národnej rady má ďalej urgovať odpovede v bode 7, v bode 8 a v bode 10. Ostatné odpovede na otázky považujeme za zodpovedané.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
navrhujem, aby sme skôr ako prikročíme k poslednému bodu - k všeobecnej rozprave, schválili návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady na zriadenie lustračnej komisie Slovenskej národnej rady, ktorý ste dostali. Včera sme v našom uznesení číslo 131 vytvorili priestor pre túto komisiu.
Otváram rozpravu k tomuto návrhu. Kto z prítomných má k nemu pripomienky?
/Nikto. /
Nemá nikto, čiže pristúpime priamo k hlasovaniu. Prečítam návrh:
"Slovenská národná rada na základe uznesenia č. 131 z 20. júna 1991 k lustráciám v Slovenskej republike a na návrh poslaneckých klubov zriaďuje komisiu v tomto zložení:
Vladimír Čečetka - VPN, Miroslav Poliak - KDH, Ivan Brndiar - Demokratická strana, Peter Markotán - MNI, Marián Januš - Slovenská národná strana, Juraj Plesník - Strana demokratickej lavice, Anton Kerti - HZDS, Ladislav Ásványi, Ernö" Rózsa - Spolužitie. "
Navrhujem, aby sme najprv hlasovali o tom, či budeme o celej tejto zostave hlasovať an blok.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 63 poslancov. /
Mne sa to nejako nezdá, zopakujme to. Prosím ešte raz prezentáciu.
/Prezentovalo sa 70 poslancov. /
Páni poslanci, máme len dve možnosti, môžeme pokračovat v rozprave, ale uzniesli sme sa, že túto komisiu ustanovíme ešte v priebehu tohoto rokovania. Inak prepáčte mi, ale domnievam sa, že značná časť poslancov sa neprezentovala. Z akých dôvodov, to je ich vec, ale neprezentovala sa. V sieni je vyše 70 ľudí, ďalší sú tu v predsedníctve, čiže je nás tu 76. Ale to je vec každého poslanca, taký predpis nie je, aby sa musel prezentovať.
Hlási sa pán poslanec Dziak-Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický;
Môžeme predĺžiť rokovanie do zajtra, pretože schôdza nesmie byt ukončená, keďže sme sa rozhodli, odhlasovali sme, že do okamihu skončenia schôdze táto komisia bude ustanovená. Nuž a proti každému, kto tu zajtra nebude, budú vyvodené dôsledky tak, ako to hovorí zákon o poslancoch.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Skúsime ešte raz prezentáciu. /Prezentovalo sa 70 poslancov. /
Upozorňujem vás, že si nemôžeme odhlasovať ani predĺženie. Ale niet o čom hlasovať, pretože schôdza nemôže jednoducho skončiť, lebo sme sa uzniesli na tom, že túto komisiu zriadime.
Hlási sa pán poslanec Snopko. Poslanec L. Snopko;
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci,
navrhujem, aby sme hlasovali ručne a televízia nech nás nasníma.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, teraz ste ma doviedli do pomykova, pretože v rokovacom poriadku niet o tom zmienky, či sa má hlaso-
vať ručne alebo neručne. V zmysle rokovacieho poriadku máme menovaných overovateľov. Prosím týchto overovateľov, keby sa postavili bokom.
Hlási sa pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:
Bol tu návrh od pána ministra, zároveň aj poslanca. O tomto návrhu treba hlasovať ako o každom inom.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, už trikrát sme skonštatovali, že nie sme uznášaniaschopní.
Poslanec J. Paučo:
Aj o tom navrhujeme hlasovať aklamačne, teda zdvihnutím ruky.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ideme hlasovať aklamačne.
Prosím prezentáciu zdvihnutím ruky, a overovateľov prosím, aby počítali.
Poslanec J. Pokorný:
Pán predsedajúci, počítame prítomných alebo len "za"? Najprv by mala byt prezentácia prítomných, a potom "kto je za" a zrátať tých, ktorí zdvihnú ruku, lebo teraz niekto mal ruku hore, niekto nie. Prvé bolo počítanie prítomných poslancov v sále.