vanie informácii by nemalo byt náplňou práce policajného zboru. Nebudem rozoberať právne argumenty, ktoré pán Pirovits určite podal lepšie, ale na pripomienku, ktorú povedal pán poslanec Porubec, že slovenská vláda takéto informácie možno potrebovať bude, by som chcela povedať, že súhlasím s ním, ale myslím si, že ale také čosi potrebujeme, zriaďme to, ale nie v rámci polície. Myslím, že tieto dve veci by nemali spolu súvisieť.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem. Slovo ma pán poslanec Košťál.
•
Poslanec P. Košťál;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení hostia,
chcel by som podporiť prijatie pripomienky číslo 38 spoločnej správy, ktorú spoločný spravodajca neodporučil prijať, a to z týchto dôvodov: v návrhu zákona o Policajnom zbore SIovenskej republiky na strane 24, v § 37 odsek 2 je formulácia "Do cely nemožno umiestniť, osobu, ktorá ja zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, liekov alebo Iných návykových látok". V našom výbore vznikla formulácia, ktorá je v spoločnej správe pod bodom číslo 38. Prečo? Kto rozhodne, že tá osoba je pod vplyvom alkoholických nápojov, atď. ? Policajt? Na základe čoho? On predsa nie je kompetentný rozhodnúť, že tá osoba je pod vplyvom či už alkoholu alebo liekov. Ďalej je formulácia "zjavne". Čo je to zjavne? Ak niekto užije jeden Diazepan, môže byť po ňom zjavne ospalý, a to nie ja dôvod, aby nemohol byt umiestnený v cele. Ďalej: ak nie do cely, kam s ním? Na záchytku? Na záchytku ho pri-
jima lekár a tam už vlastne nastáva obmedzenie jeho slobody. Nariaďuje to lekár, ktorý zas by nemal byt kompetentný o takejto veci rozhodnúť:.
Na druhej strane sme si vedomí, a vo výbore sme si boli vedomí, že policajti nemajú čas v službe chodiť kontrolovať do cely človeka, ktorý, povedzme, má vypité, lebo je jasné, že môžu byt prípady, že ten človek môže zvracať, udusiť ma pritom. Preto sme volili formuláciu, ktorá je pod bodom Malo 38. Lekár by mal v sporných prípadoch rozhodnúť, či tá osoba môže ísť do cely alebo pôjde na záchytku, kde je už aj lekársky dozor alebo zdravotný dozor alebo pôjde do nemocnice a tam pôjde na normálne oddelenie alebo na intenzívne oddelenie, podľa Štádia či už opilosti alebo závislosti na množstve užitých liekov. Preto sme volili formuláciu, ktorá je v bode číslo 38: "Do cely možno umiestniť, osobu, ktorá je zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, liekov, alebo iných návykových látok len so súhlasom lekára. "
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem, v rozprave doteraz vystúpilo 12 poslancov. Ak ešte niekto chce vystúpiť, prosím, aby si odovzdal prihlášku do diskusie. Hlási sa ešte pán poslanec Kaňa.
Poslanec A. Kaňa:
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
chcem bližšie vysvetliť a podporiť návrh, ktorý tu predrečník povedal a trošku viac ho zdokumentovať. Ide o i 37, ktorý máme v bode 38. v protialkoholických záchytných staniciach sa sústreďujú osoby, ktoré požitím alkoholického
nápoja sa priviedli do stavu, v ktorom vzbudzujú verejné pohoršenie alebo ohrozujú seba, okolie, verejný poriadok, vzbudzujú verejné pohoršenie. V týchto záchytných staniciach •a internujú na nevyhnutný čas alkoholom odbrzdení pacienti v prvom, maximálne druhom štádiu alebo stupni opilosti. V záchytných staniciach slúži lekár a sestra, ktorí nemajú prostriedky agresívneho pacienta pacifikovať, pretože upokojenie pacienta liekmi v stave opilosti je kontraindikáciou z toho dôvodu, že môže vystupňovať príznaky opilosti alebo porušiť dýchanie, srdcovú činnosť a navodiť iné komplikácie. Z týchto dôvodov sú obaja ošetrujúci vydaní na milosť a nemilosť agresívnym pacientom, ktorých možno ovládať iba tak, že sa privolá polícia. Osoby, ktoré majú inú komplikáciu, napríklad cukrovku, vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia alebo poranenia, sa neumiestňujú do záchytky, ale na príslušnó nemocničné alebo poliklinické oddelenie, často sa pobyt v záchytnej stanici realizuje u pacienta pre agresivitu v domácom prostredí, ktorý je vlastne zneužitím štátnej zdravotnej správy na izoláciu nežiadúceho manžela, vybavovanie si účtov domácich.
Pacienti privádzaní na záchytnú stanicu sú viac ako v 60 % označovaní za agresívnych. Pri vyšetrení zistime, že ide o obrannú agresivitu na správanie polície, zdravotného personálu alebo na zásah, s ktorým pacient nesúhlasí. Takže zdravotný personál, lekár a sestra v záchytke nevykonávajú liečebno-preventívnu starostlivosť, ale dozorujú agresívnych pacientov, čo nie je úloha pre zdravotníctvo. Svet rekonštruuje záchytné stanice tak, že z nich vytvára detoxikačné oddelenia pri drogových centrách, alebo že pacienti s akútnou intoxikáciou sú hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti, na psychiatrických oddeleniach alebo priamo na ARO. V Európe sú iba dva štáty - sme jedným z nich - kde záchytné stanice ešte fungujú ako represívne zdravotnícke oddelenia.
Záchytné stanica nenavrhujeme zrušiť, ale navrhujeme aby boli vyčlenené zo štátnej zdravotnej správy. Záchytné stanice majú svoje opodstatnenie, prispievajú k humanizácii spoločnosti. Preto si myslím, že by bolo vhodná prijať bod 38 § 37 tak, ako je uvedené v spoločnej správe, napriek tomu, že spoločný spravodajca to nedoporučil prijať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Januš.
Poslanec M. Januš:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán minister,
mám dva spresňujúce návrhy. V § 7 ods. 2 - do funkcie vyšetrovateľa môže byť menovaný len policajt, ktorý dosiahol vek najmenej 24 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie. U toho právnického vzdelania by som sa chcel zastaviť. Iste u polície nepôsobia len právnici. Pôsobia tam vysokoškolskí pracovnici iného zamerania, napríklad dopravní inžinieri, pôsobia taň nejakí matematici, pôsobia tam pracovnici s vysokoškolským vzdelaním požiarneho zamerania, ktorí vyšetrujú požiare. Čiže neodporúčam vyslovene menovať právnické vysokoškolské vzdelanie, nechal by som tam len vysokoškolské vzdelanie v neutrálnej podobe. Na to nadväzuje aj úprava § 4, kde by som odporúčal doplnenie "len osobám s vysokoškolským vzdelaním". Isteže, budeme sa musieť v budúcnosti zaoberať aj kriminalitou na báze výpočtovej techniky, kde budeme potrebovať nejakých kibernetikov, matematikov, ktorí nám budú vyšetrovať špeciálne prípady kriminality v bankovníctve, prípadne odliv niektorých informácii, čiže z toho dôvo-
du by som odporučoval túto úpravu.
Chcel by som sa vyjadriť k pripomienke pána Pirovitsa, pripadne pani Mistríkovej. Absolútne nesúhlasím s pánom Pirovitsom z toho dôvodu, že za ekonomiku na Slovenskú je zodpovední slovenská vláda, pripadne slovenské ministerstvo vnútra, musí mať právomoc získavať aj informácie, musí mať právomoc ich aj vyhodnocoval a pripadne robiť opatrenia. Nemyslím si, že by Federálne ministerstvo vnútra bolo tým nejak oslabené. Naopak, myslím si, že by mali byť posilňované právomoci republikových ministerstiev vnútra tak, aby zbory polície boli vytvárané len v republikách a len časť špeciálnych služieb bola vytváraná na úrovni federácie. Pokiaľ pani Mistríková citovala, tak citovala len časť tohto ustanovenia "získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie". Ja tu ešte doplnenie "dôležité pre ochranu ekonomických záujmov Slovenskej republiky". Čiže, keď sa niečo cituje, má sa citovať doslova, ako celok, a nevytrhávať; to z kontextu. V branno-bezpečnostnom výbore sme sa tým zaoberali pomerne podrobne a myslím si, že sme odporúčali, aby táto služba bola na Slovensku zriadená.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Janušovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Seják.
Poslanec L. Seják:
Chcel by som sa pripojiť, k tomu, že služba ochrany ekonomických záujmov by zriadená nemala byt podľa argumentov už predchádzajúcich rečníkov. Ak by predsa len bola v pléne od-
súhlasená, na rozdiel od spoločnej správy navrhujem i 33 a následne aj § 34 ponechať.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy, alebo s faktickou pripomienkou?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Pittner? Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážené predsedníctvo,
vážené poslankyne a poslanci,
som veľmi potešený priebehom nielen prerokúvania tohoto návrhu zákona v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady, ale aj tu, na pléne. Toto potešenie nie je možné obmedziť len na mňa, pretože viem, ako policajti čakajú na to, či tento zákon bude prijatý a ako aj príslušníci policajného zboru i tých najnižších hodností podporujú to, aby tento zákon prešiel, a to práva z tých dôvodov, ktorá uviedli niektorí páni poslanci, aby získali určitú istotu.
Chcem tiež úvodom povedať, že pokiaľ ide o ďalší na to nadväzujúci zákon - zákon o služobnom pomere - ten sme práva dnes odovzdali do vlády a po prerokovaní vo vláda bude predmetom rokovania v Slovenskej národnej rada. Čiže spĺňajú sa aj požiadavky, ktoré tu tiež zazneli, aby polícia mala vyriešený nielen zákon o svojej existencii, o existencii policajného zboru, ale aj o spôsobe riešenia služobného pomeru.
Keď dovolíte, k jednotlivým pripomienkam chcem povedať, že hlavným rezonujúcim momentom, ku ktorému ste sa viacerí vracali, je to, aby táto služba polície bola zákonom natoľko presne vymedzená, nakoľko je to len možné, t. j. aby neprichádzalo k možnostiam takých zásahov do organizácie a riadenia policie, ktoré by mohli byť účinné mimo tohto zákonom vymedzeného postupu. Priznám sa vám, že som svojho času navrhoval, ešte keď som robil u inej služby, zákon dotýkajúci sa práve tej inej služby, a boli sme veľmi šokovaní ako v minulosti práve tá najháklivejšia služba - služba štátnej bezpečnosti - vlastne nebola riadená zákonom, ale len nariadeniami. Preto chápem vaše oprávnené požiadavky a c tohoto hľadiska, myslím si, že treba jednoznačne prijať návrh, ktorý dal pán poslanec Moravčík. Plne sa s nim stotožňujeme. Tento návrh, tento doplnok, podlá môjho názoru, dostatočne vyčerpáva túto vašu požiadavku.
Pokiaľ ide o problematiku úradu na ochranu alebo služby na ochranu ekonomických záujmov Slovenskej republiky, chcem povedať, že na moje prekvapenia pôvodne s týmto návrhom prišiel práve federálny minister vnútra Langoš a v tomto smere aj v Českej republika začal konať aj minister vnútra Českej republiky pán Tomáš Sokol. Určité politické pnutia, ktoré •ú, viedli potom k určitým obavám zo strany Federálneho ministerstva vnútra a na poslednú chvíľu sa prišlo s požiadavkou, či by sa predsa len tento proces nemal nateraz zastaviť. Chcel by som povedať toto: kompetencie Federálneho ministerstva vnútra, pokiaľ ide o branno-bezpečnostnú situáciu alebo bezpečnostno-štátnu situáciu, sú plne a vyčerpávajúco uvedené v zákona č. 384/1990, a tam vôbec nie ja táto ochrana ekonomiky uvedená. Je tam len kompetencia, ktorá sa dotýka štátno-bezpečnostnej situácie a možných činnosti v tomto smere. Preto námietky toho druhu, ktoré tu odzneli, že bezpečnostný zbor a služba by mali byť od seba oddelené, sú, podlá môjho názoru, hádam až príliš puritánske z hľadiska
právnickej dikcie, pretože ak si všimnete, používame termín "služba" aj pre iné časti policajného zboru, a to nielen v tomto zákone. Používal sa aj v minulosti, či už je to kriminálna služba alebo služba dopravnej polície a podobne. Čiže mám to jen za určitý prejav purizmu.
Z tohoto hľadiska by som však chcel zdôrazniť pozitívnu stránku. Prosím vás, uvedomme si, ako prebiehajú napríklad naše aukcie. Koľko je poznatkov o tom ako 1 500 alebo 2 500- korunoví ľudia kupujú za 40 alebo 4 alebo 3 milióny určité objekty. Pritom verejnosť si všíma, že často sa osobnými vysielačkami kontaktujú s neznámymi osobami, ktoré hovoria zlou slovenčinou, ktoré prichádzajú počas aukcie s ďalšími balíkmi peňazí. Nezaujíma nás, čo to asi znamená? A ďalšia záležitosť: upozorňujú nás zo zahraničných služieb na to, aby sme si dali pozor pred praním špinavých peňazí, pretože peniaze, ktoré sa získavajú vonku v obchode s drogami a podobne, môžu u nás spôsobiť určité očistné procesy, teda môžu si takýmito nastrčenými osobami zabezpečiť očistné procesy a poškodzujeme nielen seba tým, že vlastne skutočným vlastníkom je tichý spoločník, ale poškodzujeme aj našich vonkajších priateľov.
Ďalej chcem povedať, že často prichádzalo k tonu, a nemožno to vylúčiť ani dnes, že rôzne hospodárske osoby, teda osoby so silným hospodárskym vplyvom, či už riaditelia alebo iní nomenklatúrni činovníci, si zakladajú svoje súkromné aukciové spoločnosti, a to či už cez svojich príbuzných alebo v niektorých prípadoch aj sami na seba, alebo cez iné nastrčené osoby, a ochudobňujú nimi riadené štátne podniky o materiály, suroviny a služby, ktoré potom za úplatu alebo doslova úplatok im poskytujú podplatení pracovnici týchto podnikov a vlastne profitujú na tom ti, ktorí sú vlastníkmi takejto spoločnosti. Takto by som mohol pokračovat ďalej. Čiže chcem tým povedať, že tu nejde o chránenie tých ekonomických záujmov, ktoré súvisia trebárs so zahraničným obcho-
dom na úrovni medzištátnych dohôd a podobne, kde je zase nedostatkom toho zákona 384, že s takouto činnosťou nerátal, že tam nie je taxatívne vymedzená, ale našou dohodou - ak by som parafrázoval Federálne ministerstvo vnútra - gentlemanskou dohodou sme boli dohodnutí, že tieto oblasti naďalej nechávame pre činnosť federálu a že my sa budeme zaoberať výsostne tými činnosťami ochraňujúcimi ekonomiku, za ktorú zodpovedá vláda Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o to, či majú alebo nemajú byť príslušníci takejto služby súčasťou policajného zboru, jednoznačne majú byť, pretože inak, by vznikol problém, do akej služby a akým zákonom by vlastne mali byť zviazaní, pretože Federálna informačná služba podľa zákona č. 384 s takouto činnosťou v rámci takto chránených záujmov ekonomiky neráta.
Pokiaľ ide o nás, o Slovenskú republiku, v rámci policajného zboru uvažujeme s tým, že jednotlivé služby v rámci policajného zboru budú mať rôzne vymedzené kompetencia. To znamená, že napríklad exekutívne výkony budú vykonávať len tí príslušníci policajného zboru, ktorí patria či už do poriadkovej služby alebo do dopravnej, alebo ktorí budú patriť do špeciálnych služieb. Pokiaľ ide o pracovníkov, ktorí budú v službe ochrany ekonomických záujmov a ich poslaním je zhromažďovanie, triedenie, vyhodnocovanie informácií nutných na posúdenie ekonomických únikov, ktoré tu môžu nastať., týchto pracovníkov nechceme poveriť takými exekutívnymi výkonmi, ako je predvedenie, zaistenie a podobne. Skrátka, ich činnosť ma byť vyslovene a výsostne obmedzená len na informačnú stránku. Tým vlastne aj objektivizujeme výkon týchto jednotlivých častí, teda služieb policajného zboru.
Chcel by som vás vrelé požiadať, aby sme v prvom rade mysleli na naše záujmy, na záujmy Slovenskej republiky, a to potiaľ, pokiaľ nezasahujeme a nedostávame sa do rozporu BO záujmami Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Podľa posúdenia legislatívy do takéhoto rozporu sa nedostávame.
Preto by som sa vrelé prihováral za to, vážené pani poslankyne a poslanci, aby ste návrh zriadenia takejto služby odsúhlasili.
Pokiaľ ide o tú záležitosť, o ktorej hovoril pán poslanec Filipp, na súzvuku s Ministerstvom vnútra Českej republiky tiež uvažujeme so zriadením konskej polície, a to práve z toho dôvodu, že jej nasadenie pokladane za humánnejšie, ako je nasadenie vodných diel alebo iných prostriedkov, ktorými sa má riešit prípadný vandalizmus, ktorý nemožno vylúčiť. Z toho dôvodu teda sme tam dali aj tie odseky, a ak pán poslanec Filipp navrhuje vypustiť odsek a/ a b/ a ponechať len písmeno c/ v § 47, nechávam to na vaše uváženie. Nám sa to javilo ako zabezpečenie humánnejšieho postupu v prípade likvidovania vandalizmu, ako technický surový klasický spôsob, ktorý predsa len pokladáme až za to posledné.
Pokiaľ ide o pána poslanca Hofbauera, vítam, že podporuje tento zákon.
Pokiaľ ide o pána poslanca Porubca, stavy polície sú naozaj také, že nepostačujú na zvládnutia kriminality, ktorá v porovnaní so západnými krajinami ešte nedosahuje výšku, ktorú majú v západných krajinách. Moji spolupracovníci sa vrátili nedávno z Francúzska, predtým boli v Nemecku, kde nielen, že je oveľa vyšší počet kriminálnych trestných činov ako u nás, ale dokonca je o skoro 20 % nižšia objasnenosť. Takže po tejto stránke môžem povedať, že naši policajti, najmä tie zložky, Ktoré majú do činenia s priamym konaním proti nápadu kriminálnej trestnej činnosti, sú vyťažovaní na doraz a nemožno naďalej rátať s tým, že budeme môcť takto s nimi pracovať, pretože skoro naprostá väčšina z nich nemá vyčerpanú dovolenku za rok 1990, skoro každý z nich má vyše 150, a niektorí až vyše 200 hodín nadčasov mesačne. Ich psychický a zdravotný fond nemožno jednoducho naďalej našponovávať. Preto v tomto roku chceme prijať 1 500 policajtov.
v prvom polroku 500 - tu sme už teraz približne na tejto Úrovni - a v druhom polroku l OOO. Celkove chceme prijať 4 000 policajtov.
Pokiaľ ide o požiadavku mestskej polície, predpokladáme ešte predloženie zákona o obecnej polícii. V tomto zákone len vymedzujeme súvzťažnosť alebo súnáležitosť a spoluprácu aj s mestskou políciou. Tento zákon o mestskej polícii však bude odráža potreby jednotlivých miest, v ktorých sa takáto polícia bude tvoriť, lebo určité špecifiká predsa len existujú.
Pokiaľ ide o pána poslanca Báránya, vítam jeho požiadavku, aby sa zmiernil pocit neistoty v polícii. Sám som v tomto šnúre už viackrát vystúpil v Masmédiách. To najhoršie, čo by sa v týchto časoch mohlo stať, by bolo práve to, ak by sme destabilizovali políciu, ak by sme v nej vyvolali neistotu, ak by stratila svoju funkčnosť. Preto od začiatku, odkedy som nastúpil, zdôrazňujem, že ma nezaujíma to, že boli v komunistickej strane. Zaujíma na len to, či sa podieľali na nezákonnostiach. Ak sa podieľali a nebolo to doteraz odhalené, ak sa to prípadná neskôr odhalí, a takými konáme podlá zákona. Ďalej ma zaujíma, či nie sú medzi nimi tí, ktorí pracovali v štátnej bezpečnosti, v zložke boja proti vnútornému nepriateľovi. Po dohode všetkých ministrov vnútra •M proti tomu, aby títo slúžili v našich zložkách, a to nie z nejakej pomsty, ale z toho, že títo ľudia boli špeciálnym spôsobom formovaní, a prepáčte, ak to snáď bude znieť príliš drsno, ale to by bolo asi niečo také, ako keby po druhej svetovej vojne gestapáci mali slúžiť v Bundesnachrichtendienst alebo iných spravodajských službách. Týchto ani v tom období neprijímali. Pokiaľ ide o jeho pripomienky k problematike i l ods. l, k § 4 ods. 5 atď., súhlasím s nim, že to treba upraviť. Odporúčam, aby ste prijali Opravu, ktorú predniesol pán poslanec Moravčík.
Pokiaľ ide o problematiku vyšetrovateľov, ako neprávnik, a teda inak vysokoškolsky vzdelaný, mal by som snáď byť proti tomu, ale dôvody, ktoré pán poslanec Bárány uvádza, plne podporujem, pretože sme jednou z mála krajín, kde úrad vyšetrovania je ešte súčasťou ministerstva vnútra. Domnievam sa, že to nebude dlho trvať a že úrad vyšetrovania bude vyňatý z ministerstva vnútra, a to kvôli väčšej objektivite vyšetrovacích úkonov. V takom prípade sa potom ozaj rysuje inštitút vyšetrovacích sudcov. Preto prijímam jeho pozmeňovací návrh, aby tú výnimku, ktorú ukladá minister, nemal právo uložiť tým, ktorí sú prijatí do Úradu vyšetrovania s iným vysokoškolským vzdelania než právnickým. Myslím si, že kvôli objektivite úkonu vyšetrovania je to dobrý návrh.
Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Žingora, domnievam sa, že asi ich bude možné prijať, len v rýchlosti som si to nestačil porovnať a tým, čo odporúčajú jednotlivé výbory. Osobne sa mi vidia ako prijateľné.
Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Prokeša k § 9, aby body 13 a 14 boli prijaté spolu, ak je to právnicky možné, nie som proti tomu. Pokiaľ ide o § 17, tiež som za to, aby sme občanovi dali čím viac práv, čiže, ak to nie je v rozpore s inými právnymi normami, podľa môjho názoru tento návrh možno prijať.
Pokiaľ ide o použitie pút, bol by som za to, aby sme
striktne rešpektovali zákon, pretože síce je to ochrana policajta, keď by putá nasadil, ale sú také prípady - to sa nám teraz často stáva - že musia byť zadržané aj tehotné ženy a pri preprave a putami je riziko, že ak by spadla, môže prísť k samovoľnému abortu a podobne. Takže sa domnievam, aby sme radšej držali prísnejší meter, aj keď je pre policajtov nevýhodnejší, pretože zase vychádzam z toho, že prvoradý je občan.
Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Galandu k ochrane ekonomických záujmov - už som sa k nej vyjadril predtým. Zákon o služobnom pomere takisto, problém mestskej polície takisto. Pokiaľ ide o policajnú akadémiu, sme proti tomu, a osobne som proti tomu, aby policajný zbor mal vysoké školstvo paralelné s civilným vysokým školstvom. Presadzujem, a moji spolupracovníci presadzujú názor, že policajná akadémia by mala slúžiť len tomu, aby absolventov, či už zo stredných škôl z civilu alebo z vysokých škôl z civilu doškolila na tie odbornosti, ktoré sú potrebné pre policajný výkon funkcie, pre ktorú sú pripravovaní, aby táto policajná akadémia plnila asi ten význam, aký plnia rezortné školiace ústavy, ktoré sa zúčastňujú na pravidelných prípravách atestácie svojich pracovníkov. Teda v žiadnom prípade nie som za to, aby tieto školy bežali paralelne a civilnými školami a vychovávali nám nejakých policajných právnikov alebo iné vysokoškolské profesie. Máme v tomto smere už niektoré skoro až dohody a právnickými fakultami, aby tí, ktorí do novembra 1989 chodili na školy ZNB, za predpokladu, že velitelia ich odporučia vzhľadom na výkon ich služby, mali možnosť dostať takéto vzdelanie formou externej výuky na civilných právnických školách.
Pokiaľ ide o pána poslanca a zároveň predsedu brano-bezpečnostného výboru Javorského, myslím si, že nám veľmi plasticky a veľmi objektívne ukázal obraz policajta od čias pred druhou svetovou vojnou, cez päťdesiate roky až doteraz. Či sú policajti už teraz iní? Viete, ťažko povedať. Policajt, to je nielen zamestnanie, to je určité povolanie. Tak, ako nie každý občan môže byť lekárom alebo kňazom, nie každý občan môže byť policajtom. Sú určite predpoklady, ktoré nemá každý občan. A ak minulý režim si týchto policajtov zaväzoval ešte tým, že okrem služobnej disciplíny ich držal v šachu aj straníckou disciplínou, bolo to svojím spôsobom tiež násilie páchané aj na nich. Môžem vám povedať z tých podkladov, ktoré dostávam a z tých skúsenosti, ktoré postup-
ne získavam, že práve táto zložka Verejnej bezpečnosti bola najväčším kritikom manierov, ktoré sa diali v minulom bezpečnostnom aparáte, či už zo strany Štátnej bezpečnosti alebo zo strany nomenklatúrnych kádrov, kde museli vracať zadržané vodičské preukazy len preto, že išlo o riaditeľa nejakého podniku alebo iný nomenklatúrny káder, hoci bol ožratý za volantom, a dostávali aj pokuty, ak ich v rámci svojho okresu nepoznali. Takisto dostávali rôzne iné tresty, keď sa príliš iniciatívne správali v odhaľovaní trestnej činnosti. Čiže z tohoto aspektu nemôžem potvrdiť, že by nejako extra smútili za bývalým režimom. Ale fakt je, že podľa môjho odhadu asi tak polovica je rozkolísaná. Najmä veliteľské kádre, ktoré boli príliš zatiahnutá do všelijakých sietí malých bôžikov na okresoch, by vzhľadom na to, že nevedia, to sa na nich prevalí, azda sem-tam aj privítali, aby to bolo tak, ako voľakedy. Ale tiež sa nedá povedať, že by za tým až príliš túžili, lebo sú zase aj iné momenty, ktoré tiež zvažujú.
Nedávno som sa rozprával s jedným židovským mladým priateľom, ktorý povedal, že až keď teraz pozoruje udalosti u nás, chápe, prečo denacifikácia v Nemecku trvala skoro 40 rokov. A tam nacizmus trval 12 rokov. U nás boľševizmus trval vyše 40 rokov. Koľko bude trvať debolševizácia? Možno dve, možno tri generácie. Ale teraz nejde o to. Ide o to, aby sme stavali na to dobré, na to pozitívne, čo je v týchto ľuďoch - a v nich to je, aby sme im dali dôveru tam, kde si ju zaslúžia, a to policajtské v nich, ktoré nazývam špecifickým povolaniu, to ja ich hrdosť, o ktorú im ide. Všimnite si, že policajti sa predsa len správajú ináč, i keď v poslednej dobe som dal asi 15 policajtov trestne stíhať za zneužívanie funkcie verejného činiteľa, za zneužívanie toho, že pri pokutovaní cudzincov na cestách vyberajú od nich valuty a podobne.
Takže, samozrejme, aj takéto prípady sú. Ide len o to, čo prevažuje. Ide o to, ako bude ctiť zákon celá spoločnosť,
a spätne potom aj tí, ktorí ho majú ochraňovať a majú nás v rámci neho chrániť, budú pod tlakom verejnosti. To sú spojité nádoby. Čiže humanizácia v polícii je naozaj mojím a naším cieľom. Máme záujem, aby tak ako všade v demokratických krajinách, kde policajt má svoju veľkú vážnosť a úctu, a podlá toho, akým spôsobom je rozvinutá demokracia, aj tej úcty je viac, v tomto smere aj u nás k tomu prišlo. Chceme práve cez jednotlivé služby diferencovať aj používanie represívnych opatrení. Chceme, aby policajti na uliciach - to je i môj sen - postupne prestali nosiť zbrane, aby poriadková polícia, poriadková služba naozaj len slovom, tak ako anglický "boby" usmerňovala poriadok na verejných priestranstvách. Ale som zároveň aj za to, aby sme malí profesionálov, ktorí, ak príde k tomu, že sa majú postaviť proti organizovanému terorizmu alebo proti iným vandalským výčinom, boli špeciálne vyzbrojení a vycvičení a aby to zvládli. To je to, čo od nás vyžadujú občania, aby mali chránenú integritu celej svojej osobnosti.
Pokiaľ ide o problematiku zdravotníctva, veľmi by som odporúčal, aby sme neprijali bod 38. Viem, že zdravotníci majú tendenciu tie spôsoby záchytných staníc likvidovať, ale na to treba nájsť iný spôsob. Ak aj lekár povie, že predvedeného môžeme dať do cely, a je to podpitý alebo inou drogou omámený človek, ide ešte o to, že takto nemáme vycvičený náš personál. Tu nejde len o represívnu stránku. Predstavte si, že dozorca má takýchto ciel celý rad, a teraz nech tam ten človek urobí to, čo sa stalo na Pankráci, že v ošiali, i keď nešlo o predvedenú, ale o zadržanú osobu, dostal sa k určitej omamnej látke a potom zavraždil mladistvého. Určité úkony lekár nemôže predvídať, on predvída len momentálny stav človeka, ale nie to, ako sa v tom prostredí bude správať. Z tohoto hľadiska by som odporúčal neprijať tento bod a nechať odporúčanie, ktoré predniesol spoločný spravodajca.
Pokiaľ ide o ostatných pánov poslancov, myslím si, že som predchádzajúcimi pripomienkami vyčerpal aj ich námety.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pánovi ministrovi za odborný výklad a komentáre k jednotlivým pripomienkam. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či si žiada záverečné_slovo.
Poslanec P. Haťapka:
Nie. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ak nie, na podnet niektorých predsedov poslaneckých klubov vyhlasujem obedňajšiu prestávku, pričom v prvej polovici tejto prestávky sa zídu poslanecké kluby, aby sa pripravili na hlasovanie. Stretneme sa o 13, OO hodine.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR L. Nagy;
Prosím poclancov, aby zaujali svoje miesta v sále, budeme sa prezentovať.
Zisťujem, že je prítomných 79 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať, môžeme pokračovat v rokovaní. Prosím pána poslanca Haťapku, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.