k národným medzníkom a k osobnostiam minulosti, ktoré ešte nie sú dostatočne historicky objasnené a zdôvodnené, nahnali vodu na mlyn tým silám, ktoré kalia vodu a v jej mútnosti chcú pre seba ryžovať zlaté valóniky politických ambícií. Je načase, aby sme práve my, poslanci a poslankyne, odhaľovali takéto nečisté praktiky, dištancovali sa od nich a tak išli cestou inteligentnej národnej hrdosti, ktorá nenesie v sebe iba krikľúnske a silácke slovenské hrdinstvo, ale aj pokornú vďaku za krásnu vlasť, ktorú sme dostali do milostivého užívania.
Musím, bohužiaľ, konštatovať, že aj na pôde nášho slovenského parlamentu badať neuvážené tendencie, ktorými sa chcú navonok prezentovať takzvaní oddaní synovia a dcéry slovenského národa. Aj z pôdy Slovenskej národnej rady zazneli prejavy, ktoré dezorientovali náš ľud, ba boli podnetom k alarmujúcim prejavom prízemného hulváctva. Skúsme vnútornými meditáciami prehodnotiť naše postoje, aby sme v pokornom duchu poznali naše chyby a uvedomelú zodpovednosť. Začali sme stavať spoločné mosty, ktoré zdôraznil a podtrhol vo svojom vystúpení pán kardinál Tomko. Ale vystúpenia niektorých poslancov aj dnes svojimi až urážlivými výrokmi kladú do praskliny týchto dní kúsky dynamitu, a je len otázkou času, kto zažne zápalnú šnúru. Ja sa na takomto zašifrovanom spôsobe deštrukcie nemienim podieľať.
Pán poslanec Kvietik prezentoval negatívne charakteristiky jednotlivých strán a hnutí. Ja chcem povedať niečo viac z pozície pozitívnych skutočností. Mnohostranná demokracia je pokladnicou, do ktorej každý z nás, nech sme v hociakom politickom zoskupení či politickej strane, môže priniesť svoj pozitívny podiel. Nech KDH pôsobí duchovnou obrodou a kresťanskou toleranciou, nech VPN vrátením sa ad fontes k svojmu avantgardnému postoju a pohybu, nech Demokratická strana svojou rozumnou vyváženosťou, Strana demokratickej lavice hľadaním novej sociálnej cesty, Slovenská národná
strana svojím slovenským entuziazmom a ostatné strany a zoskupenia svojou poctivou mravenčou prácou prispejú k tomu, aby naša vlasť a náš ľud mali z toho opravdivý osoh. K takémuto pohľadu sa hlásim aj v mene našej slovenskej evanjelickej cirkvi a takéto stanovisko budem na pôde Slovenskej národnej rady vždy podporovať a zastávať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Blažkovi. Slovo má pán poslanec Filipp. Pripraví sa pán poslanec Weiss.
Poslanec J. Filipp:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
keď niekto dáva dynamit do škár a sám zapaľuje zápalnú šnúru a pritom kričí na druhého, ktorý je od neho na míle ďaleko, že tú šnúru zapaľuje, čo si o ňom myslieť? Sám nie som za to, aby sme na seba útočili, ale môj predrečník postupoval asi takto: chyťte zlodeja - a sám kradnem. Prosím vás, pretože chcem hovoriť o závažných okolnostiach, ktoré sa tu stali, ktoré vyústili v odvolanie časti vlády Predsedníctvom Slovenskej národnej rady, dovoľte mi tiež poukázať na slová pána kardinála Tomku, ktorý hovoriac o národe neprirovnával ho k spolku bradáčov, ani nehovoril o tom, že sa Slovákom treba cítiť len večer alebo snáď v kúpelni alebo na inom mieste. Hazardnú hru o hlavy rozohralo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako epigón niektorých politických síl, a prípadne aj niektorých politických síl ďalších a vzdialenejších, v túžbe odtínať nepohodlné hlavy - a treba povedať - hlavy slovenské. Možno si pamätáte na moje vystú-
penie na 11. schôdzi, keď som vystríhal pred stupňovaním vzájomného osočovania a podozrievania, pretože to musí nutne vyústiť do toho, že sa budeme navzájom likvidovali. Prosím vás, stalo sa, je to tu. Čia je to chyba?
V správe o činnosti vlády sa hovorí, že treba pracovať pre harmonický rozvoj Slovenska. Ale zabudlo sa povedať, alebo nechcelo sa, že Slovenska sebavedomého, plnoprávneho, v ktorom sa bude dať žiť, pretože nemilosrdný kozmický fantastrón nám neodvratne píli čas - síce po sekundách, po dňoch, ale nezadržateľne, a zakrátko zistíme, že ak pre samostatnosť Slovenska neurobíme nie dosť, ale všetko, čo treba, sme s hanbou na smetisku dejín. My sme do Slovenskej národnej rady zvolení naším ľudom na to, aby sme bránili jeho bytostné, existenčné, životné záujmy. Nepripusťme preto, aby sa osud Palestíncov, osud Kurdov stal aj osudom nášho národa.
Čo sa udialo za ten necelý rok pôsobenia našej Slovenskej národnej rady a vlády, poviem tak trošku lapidárne. Vlastne všetko, od hrdinstva až po zbabelosť a zradu. Prosím vás, ako to odčiniť? A dá sa to vôbec odčiniť? To nie sú rečnícke otázky, nad tým sa musíme zamyslieť. Predovšetkým treba docieliť, aby tento parlament bol demokratický. Od začiatku sa o to tu vlastne bojuje. Ale stále demokratický nie je. Väčšinové zastúpenie politických síl v predsedníctve z volieb treba nahradiť pomerným zastúpením. V tom zmysle som žiadal aj včera, aby bolo rekonštruované predsedníctvo. Len tak možno zaručiť, že jeho rozhodnutia budú správne, že budú demokratické. Treba teda odvolať tých, ktorí nemajú podporu poslancov, ktorí nemajú podporu nášho ľudu, lebo nechceme zasadať pod dozorom alebo pod ochranou armády - aspoň ja to nechcem - a verím, že ani vy nie. Myslím, že všetci to nechcete, pán minister Snopko.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Snopko. Pripraví sa pán poslanec Weiss.
Poslanec L. Snopko;
Vážený slovenský parlament, vážená vláda,
vystupujem ako poslanec, aj ako minister kultúry, pretože kultúrnosť patrí k hlavným povahovým črtám každého národa. Pán poslanec, podľa mňa ste hrubo obvinili vášho predrečníka. Samozrejme, žiadať vás nemôžem, ale prosím vás, ospravedlňujte sa mu.
/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp;
Skutočne úprimne ďakujem za upozornenie pánovi poslancovi a pánovi ministrovi Snopkovi. Rád by som to z celého srdca urobil, keď sa pán poslanec ospravedlní nám.
Podpredseda SNR M. Zemko; Kolegyne a kolegovia,
myslím, že predsedníctvo je vám plne k dispozícii na všetky útoky a nemusíte pritom voliť slová, ale pokiaľ medzi
sebou polemizujete, buďte na vecnej rovine a voľte slová. Buďte takí dobrí. Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:
Dámy a páni,
vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
vážená vláda,
gróf Talleyrand, veľká postava francúzskej politiky, použil pri hodnotení istého politického rozhodnutia výrok "to je horšie ako zločin, to bola chyba". Domnievam sa, že s istou licenciou možno tento výrok stiahnuť aj na rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o spôsobe riešenia problémov, ktoré sa objavili v činnosti bývalej vlády. Túto chybu nevidím len v tom, že predsedníctvo zvolilo pri riešení otázok funkčnosti vlády jasne nedemokratický spôsob, a jednoducho nedalo volný priechod pôsobnosti Slovenskej národnej rady voči vláde, do ktorej podľa platného zákona o rokovacom poriadku patrí okrem iného rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a kontrolovať jej činnosť a činnosť jej členov, ako aj rokovať o dôvere vláde. Túto chybu vidím aj v tom, že predsedníctvo predstavuje kolektívnu hlavu štátu a bolo oprávnené očakávať, že bude v tak vážnej záležitosti postupovať nadstranícky, mimo úzkych mocenských záujmov a v súčinnosti s celým plénom.
Prosím, aby som bol dobre pochopený. Nespochybňujem právo predsedníctva rozhodnúť a personálnych otázkach vo vláde. Ide mi o to, že naša rodiaca sa demokracia nedostala šancu prejaviť sa. Stalo sa to, na čo som sa usiloval upozorniť už na ostatnom zasadnutí Slovenskej národnej rady. Vytvoril sa nedobrý precedens riešenia krízových situácií,
ktorým sa v postupne sa utvárajúcom pluralitnom politickom systéme zrejme nemožno vyhnúť. Ignorovala sa verejná mienka vyslovovaná demokratickými spôsobmi, ktorá si teraz hľadá iný priechod. Za najväčšiu a najpodstatnejšiu chybu však považujem, že sa týmto rozhodnutím nie rozšírili, ale naopak, veľmi zúžili možnosti, ktoré boli na vytvorenie tak potrebného konsenzu nielen parlamentných politických síl, ale aj občanov Slovenskej republiky v záujme vyriešenia alebo zvládnutia zložitej hospodárskej situácie, urýchleného prijatia Ústavy Slovenskej republiky a doriešenia otázok novej podoby federatívneho spolužitia a Českou republikou.
Predsedníctvo ako kolektívna hlava Slovenskej republiky sa dnes jednoducho nemôže tváriť, že neprispelo ku kríze a k polarizácii politických síl a že len rieši krízu, ktorú spôsobil ktosi iný. Za túto krízu celej vládnej politiky má, vzhľadom na svoje veľké právomoci, svoj diel zodpovednosti. K argumentom, ktoré tu už zazneli na podporu názoru, že predsedníctvo nebolo vždy funkčné, nechcem pridávať ďalšie. Niečo však zopakovať musím. Problémy, v ktorých sa ocitlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, sú od samého začiatku vyvolávané tým, že pri jeho tvorbe sa nerešpektovali zvyklosti vo vyspelých parlamentných demokraciách, podľa ktorých sú vrcholné orgány parlamentov zložené na základe princípu pomerného zastúpenia. Mňa osobne, ani náš parlamentný poslanecký klub nemožno obviniť, že otázku rekonštrukcie Predsedníctva Slovenskej národnej rady nastolujeme z konjukturálnych dôvodov. Niekedy som si totiž pripadal ako ten starý rímsky senátor Cato, ktorý každý svoj prejav v senáte končil známym výrokom o Kartágu.
Dámy a páni,
dnes máme mimoriadnu príležitosť ukázať, ako si vážime demokraciu a usilujeme sa o to, aby slovenský parlament zodpovedal štandardom vyspelých európskych demokracií. Zároveň
však máme aj povinnosť - povinnosť nájsť demokratické východisko zo súčasnej krízy. A dovoľujem si vysloviť názor, že bez rekonštukcie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na princípe pomerného zastúpenia, ktorý by zohľadňoval aktuálne zloženie politických síl v tomto parlamente, krízu jednoducho nebude možné zvládnuť, alebo toto zvládanie bude vyžadovať prostriedky, ktoré nebudú tak jednoduché.
Dámy a páni,
Ján Lajčiak, farár na Boci už pred prvou svetovou vojnou napísal, že najväčším nešťastím Slovákov je, že sa nevedia dohodnúť o základných otázkach a hašteria sa o úzke skupinové záujmy. Zdá sa, že týmto problémom netrpela len bývalá komunistická strana a režim, ktorý vytvorila, ale zdedili ho aj dnešné politické hnutia. Preto vás prosím v mene ľavicovej opozície - obe frakcie Verejnosti proti násiliu a hnutia a strany doterajšej koalície, aby ste sa už na niečom trvalejšom konečne dohodli a utvorili tým aj podmienky pre to, aby sa mohli na niečom trvalejšom dohodnúť aj široké vrstvy obyvateľstva, aby mohla vzniknúť široká sociálna dohoda medzi jednotlivými vrstvami občanov tejto republiky, aby sa náklady na reformu rozložili proporcionálne a nie iba na niektorých. Prosím vás, aby ste pomohli svojím vplyvom, ktorý máte v tomto parlamente, vytvoriť podmienky na to, aby si všetky politické sily mohli zasadnúť za stôl a hľadať východiská z tejto zložitej, až dramatickej situácie. Ešte máme šancu napraviť tú politickú chybu, o ktorej som hovoril. Ešte stále máme šancu vytvoriť vládu, ktorá sa bude tešiť podpore obyvateľstva. Urobme pre to všetci spoločne, čo je v našich silách.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. V zmysle § 19 údeľujem slovo pánovi podpredsedovi Čarnogurskému.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
v doterajšej rozprave sme si vypočuli veľa rôznych protichodných názorov, vypočuli sme si aj mnohé invektívy. Dovoľte, aby som na ne nereagoval, myslím si, že to veci nepomôže. Považujem však za potrebné pokúsiť sa aspoň stroho trochu vniesť aj do tej druhej strany rozmýšľania, do druhej strany toho istého problému, do postupu Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ako vlastne a prečo došlo k takému rozhodnutiu, k akému došlo a akými krokmi sa pokúšalo celý tento problém riešiť.
V priebehu doterajšej rozpravy tu odznelo nemálo veľmi podnetných a veľmi múdrych pripomienok a konštatovaní o jednote, o potrebe hľadať demokraciu, o funkcii parlamentu, ktorý naozaj musí sledovať a riešiť problémy vlády, jej kontroly a celého chodu štátu atď. Myslím si, že to všetko sa dá riešiť a realizovať jedine vtedy, keď jednotlivé články celej parlamentnej demokracie takisto fungujú a majú svoje uzavreté právomoci, uzavreté náplne. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady je podľa ústavy vrcholný orgán pléna, vrcholný orgán Slovenskej národnej rady, ako výkonný orgán. Nemyslím si, že by ktokoľvek z nás chcel a predstavoval si, aby akékoľvek predsedníctvo, v akomkoľvek zložení, či už pomernom, väčšinovom alebo koaličnom, alebo akokoľvek by sme ho dali dohromady, sa malo štát len akýmsi rešeršným oddelením problémov, ktoré sa riešia, ktoré sa dostávajú na stoly
jednotlivých výborov, ktoré chodia z verejnosti a k nim pripravovalo návrhy na stanoviská do pléna.
Viete sami, že funkcia pléna a funkcia predsedníctva naozaj je, a asi aj bude rozdielna. Vidíme to aj na takých veľmi lapidárnych príkladoch, ako keď sa tu máme napríklad dohodnúť, ktorá forma lístku je platná alebo neplatná. Trvá nám to pol hodinu a pritom nepochybujem, že všetci diskutujúci, ktorí vystúpili k takémuto obyčajnému problému, to mysleli dobre, a naozaj chceli nájsť riešenie. Napriek tomu riešenie je také jednoduché. Pýtam sa: naozaj si myslíme, že akékoľvek zloženie predsedníctva bude môcť byť len nejakým poradným orgánom alebo čímsi, čo bude neustále chodiť konfrontovať, konzultovať a nakoniec znovu predkladať do pléna? To asi nepredpokladali ani predchodcovia, teda pri tvorbe pôvodnej ústavy, ktorú sme nakoniec zoškrtávali, upravovali, ktorá už zaznamenala niekoľko podstatných zmien a zásahov. Čiže nie je možné túto ústavu už dnes považovať za výplod pána Biľaka alebo pána Husáka. Myslím si, že táto ústava už dnes, v danej chvíli a v daných pomeroch vystihuje situáciu, v akej sa nachádzame.
Teraz mi dovoľte len pár krokmi vysvetliť, ako predsedníctvo postupovalo. Sami sme si boli vedomí, že zodpovednosť, ktorú máme, nás zaväzuje, aby sme sa v prvom kroku sami zhodli - tých 21 členov - či stav máme považovať za kritický alebo nie. Celá republika ho za kritický považuje a považovala. O tom sme sa mohli denne presvedčiť na obrazovkách televízorov, v tlači. Takisto sme sa o tom presvedčili aj tu, na pôde Slovenskej národnej rady. V priebehu tzv. šetrenia sme si postupne vypočuli štyroch podpredsedov. Všetci štyria sa zhodli v tom, že stav vo vláde je kritický, že vlastne pre rozpory a nesúlad názorov, a dokonca protichodné názory jednotlivých členov, nie je v stave riešiť práve to, čo sa tu mnoho razy už povedalo, to, čo spomínal aj pán poslanec Húska - koncepciu, vyšší pohľad, podhľad na
republiku ako celok, pohľad na všetky rezorty ako celok, teda problém, ktorý jedine môže dať akýsi ciel a zámer a dostať nás ďalej k riešeniu. Toto v takto zloženej vláde nebolo možné. To skonštatovali všetci štyria podpredsedovia. Dokonca v zázname, ktorý ste dostali a je k dispozícii, pán podpredseda vlády Kučerák sám konštatoval, že túto vládu by bolo treba jedine rozpustiť a urobiť inú.
Okrem konštatovaní týchto 4 podpredsedov sme mali k dispozícii prepis záznamu výroku predsedu vlády pána Mečiara, ktorý v tejto rozprave je veľmi často označovaný bezmála za obeť nedemokratického postupu predsedníctva, za obeť osobných útokov na neho a podobne. Vo svojom osemhodinovom vystúpení pán predseda vlády podrobne zaujal stanovisko ku všetkým problémom. Podrobne zaujal stanovisko k funkčnosti vlády, k problémom hospodárstva, aj k vnútorným problémom VPN, ktoré sa tu tiež traktovali, nakoľko politické nezhody prerástli do nezhôd vo vláde. Názory a stanoviská pána predsedu vlády boli tak kritické a tak otrasné, že tu zodpovedne prehlasujem, že keby som ja bol mal na tomto predsednítve predniesť môj názor o nefunkčnosti vlády, o problémoch a rozporoch, ktoré v nej sú, a dopadoch na celú spoločnosť, nebol by som to urobil s takou šírkou a s takou podrobnosťou, ako to urobil pán Mečiar. To malo predsedníctvo k dispozícii.
Ďalej sme mali k dispozícii správu o plnení programového vyhlásenia, ktorú tiež máte k dispozícii. Pokiaľ ste si ju stihli prečítať, táto správa hovorí skoro bezmála o eufórii. Tam sa konštatuje, čo všetko každý rezort urobil. Pokial niečo neurobil, konštatované to tam nie je. Kde-tu sa konštatuje, že sa objavili aj nejaké problémy. To bol jeden, prvý predpoklad záveru.
Môžem citovať. Poslanec Szabó navrhol, že je vôbec otázne, či takéto protichodné materiály máme prerokovávať,
alebo či ich máme vrátiť vláde, ak teda ústami svojho vlastného predsedu konštatuje katastrofickú situáciu a na druhej strane v materiáli podpísanom tým istým predsedom, tým istým pánom Mečiarom, predkladanom predsedníctvu a celému plénu, sa konštatuje bezmála eufória. Každý normálny orgán by takéto materiály musel vrátiť, požiadať vládu, aby ich prepracovala v súlade s programovým vyhlásením, ktoré sme mali pred sebou. Podčiarkli sme v ňom práve tie výroky a tie zámery, u ktorých sme aj sami prišli na to, že sa neplnia, že sa neplní program akejsi záchytnej siete zamestnanosti, že sa neplní dokonca ani taký konkrétny program, ako je elektrotechnický priemysel, ktorý je v programovom vyhlásení veľmi presne kvantifikovaný, že vláda sa postará o vytvorenie podmienok pre ďalšiu existenciu elektrotechnického priemyslu na Slovensku, pre zabezpečenie odbytu jeho výrobkov. Viem, že sa to nedá zabezpečiť tak, že to budeme rozdávať. V tom to práve väzí - ekonomickými nástrojmi, ekonomickými pákami, ekonomickými zásahmi, ale každý problém sa riešiť musí. A takýchto bodov je v programovom vyhlásení celý rad.
Sami sme konštatovali, že tieto sa neplnia. Konštatoval to orgán, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. A keď sme teda tieto konštatovania mali za sebou, stáli sme pred veľmi zložitou úlohou, čo v tejto chvíli podniknúť. Máme ohlásené štrajkové pohotovosti celého strojárstva. Boli tu, osobne som rokoval so zástupcami našej elektrotechniky. Bolo tu celé vedenie Tesly Nižná na Orave, bolo tu vedenie Závodov výpočtovej techniky Námestovo. V poslednej chvíli sme riešili úplne nenormálnymi, neekonomickými krokmi aspoň výplaty ľudí, pretože nám avizovali, že ak sa to nevyrieši, Orava vlastne zostane bez peňazí a bez práce. A teraz sa tu niektorí páni poslanci domnievajú, že sme tie materiály mali dať do výborov, mali sme o tom rokovať, mali sme sa teda takto dohadovať, či je to alebo ono v tom ktorom materiáli správne alebo nie.
Vážení páni poslanci, považovali sme zodpovednosť Predsedníctva Slovenskej národnej rady za dostatočnú na to, aby sme v takejto situácii rozhodovali aj s vedomím, že naše rozhodnutie bude podrobené vašej kritike. A rozhodli sme tak, ako sme rozhodli. Druhá vec je teraz niesť následky tohto rozhodnutia. Pochopiteľne, nesieme ich a musíme ich niesť.
Na túto druhú časť problému mi dovoľte tiež položiť niekoľko otázok. Aké má byť predsedníctvo? Veľmi sa tu zdôrazňuje pomerné zastúpenie, že jediný demokratický spôsob riadenia parlamentu je cez pomerné zastúpenie predsedníctva. No veľmi dobre vieme, že vláda sa nezvykne robiť nikdy pomerne a keď už niet iného riešenia, robí sa tzv. veľká koalícia, to znamená, že sa hlavní partneri na politickej scéne v širokom zábere a v širokom priemere dohodnú na spoločnom programe, na nejakom spoločnom aspoň medziriešení, spoločnom názore a vzhľadom k tomu potom vládu zostavia a riadia. Uvedomme si, že podľa ústavy Predsedníctvo Slovenskej národnej rady je jediný orgán, ktorý odvoláva a menuje vládu. Ak z tohoto orgánu, keď už teda nie je len rešeršným oddelením, urobíme znovu len akési zastúpenie jednotlivých členov, v ktorom sa bude zase len diskutovať, hľadať riešenia a konfrontovať názory, ale nie orgán, ktorý je schopný rozhodovať a ktorý je schopný zasahovať aj so zodpovednosťou, ktorá z toho vyplynie, tak sa obávam, že vôbec nepomôžeme ani demokracii, ani sami sebe. Vôbec netrvám na tom, že tí členovia predsedníctva, ktorí sú tam dnes, tam majú byť. Vôbec nie. Ale sa pýtam, vážení, myslíte si, že keby teda predsedníctvo bolo vo väčším počte zastúpené Slovenskou národnou stranou, Stranou demokratickej lavice, ostatnými stranami, že by bolo funkčnejšie? Domnievate sa? Iba túto diskusiu, ktorú sme tu schopní viest, by sme preniesli na ďalší orgán, ktorý by sa stal takisto diskusným a málo funkčným. /Potlesk. /
Som rád, alebo neberiem to nejako tragicky, že týmito mojimi návrhmi a názormi spôsobujem niektorým pánom poslancom rozveselenie, u iných súhlas a u iných nesúhlas. Ale to, čo hovorím, nehovorím preto, aby som propagoval jednu alebo druhú stranu, alebo zoskupenie. To si naozaj myslím. Aj nové predsedníctvo, nech bude akékoľvek, bude musieť rozhodovať, nebude môcť diskutovať, bude musieť niesť zodpovednosť za to, čo robí. S tým, čo tu spomenul aj bývalý minister pán Húska - koncepcie, všetky tie problémy - sa doslovne stotožňujem, všetko to je treba. Ale to sme práve čakali od vlády - od júna minulého roku až dodnes. A to čakáme dnes od tejto novej vlády, ktorá je pozmenená alebo upravená. Ak sa nedočkáme realizácie, potom sú úplne zbytočné tieto naše parlamentné zákroky, potom teda zrejme asi v tejto republike na určitú dobu prevládne damagógia, a demokracia si bude musieť ešte chvíľu pospať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi. Hlásia sa pán minister Filkus, pán Hrnko, pán Zoričák, pán Bárány a potom pán Andel.
Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus; Vážení prítomní, hlboko si nevážim také vystúpenie, ako mal pán Čarno-
v
gurský, ktoré je vyslovene demagogické. /Potlesk. / Poviem prečo. Použiť ako najväčší argument, že my sme považovali za dostatočné, že my sme sa rozhodli a že je to správne, to je veľmi hrubá demagógia. Teraz, ex post, pán podpredseda Slovenskej národnej rady ide skladať účty. Ex ante ale 6 minis-
trov zbavili kresla, vrátane predsedu vlády, podpredsedov vlády tiež, resp. niečo urobil parlament, a teraz naraz ide skladať účty, keď je už po všetkom. Keď si pán podpredseda myslí - samozrejme, možno akceptovať, ide o vrcholný, výkonný orgán, nie len rešeršné oddelenie. Keď teda nie len rešeršné oddelenie, tak prečo? Ale dobre by bolo, keby aj prostredníctvom rešerše napríklad vyslovene zareagoval na problematiku Interthermálu, ktorá tu bola už niekoľkokrát na pôde tohoto parlamentu nastolená. /Potlesk. / Doteraz sa tak nestalo. Teda keby sa dostal aspoň do polohy rešeršného oddelenia, mal by čo robiť, aby zadosťučinil aspoň tým pripomienkam, ktoré tu boli.
Čakal som na kroky. Pravdaže len jeden krok som počul od pána podpredsedu, ktorý povedal, že ako prvý krok 21 členov posúdilo, či je kritický stav alebo nie, vypočulo štyroch podpredsedov, mali k dispozícii záznam Mečiara, 8 hodín zaujal stanovisko, mali k dispozícii správu predsedníctva, atď. Nekoncepčné, popisné, naznačená chronológia, ani systémovo neusporiadané. To by mi nevadilo, ale vadí mi, že hovorí, že posudzovali aj jednotlivých ministrov. Ja som nebol ani raz pozvaný, ani kolegovia, ktorých som sa pýtal. Čo si myslím, že sa porušilo? Teda povedal by som svoj názor, prečo som napríklad demisiu podal ako určitý protest. Porušil sa parlamentný princíp v tom zmysle, že o nefunkčnosti vlády na základe toho, čo tu priznal pán podpredseda - čo my považujeme za dostatočné a my sme o tom rozhodli atď. - sa vôbec okrem dvoch výborov nezaujalo stanovisko v iných výboroch a že sa toto nestalo predmetom nejakej diskusie v pléne. Pretože iné veci sa stali. Poviem príklad. Včera sme o pánovi podpredsedovi Kučerákovi tu hovorili tri a pol hodiny. Samozrejme, mal na to právo, bolo to správne a zaujalo ma to aj z iných dôvodov, nielen z dôvodov nejakého šetrenia. Ale myslím si, že to isté si zaslúžil predseda vlády, podpredsedovia a ostatní ministri, aby sa o nich diskutovalo. /Potlesk. / Prečo táto výnimka? Neviem, z akého
dôvodu, ale to už tiež nie je moja vec. Čiže prvý môj príspevok k protestu, alebo môj motív tohto protestu, že sa vyslovene porušil parlamentný princíp, keď sa posudzovala nefunkčnosť vlády na základe takéhoto subjektívneho stanoviska - nemôžem povedať subjektívneho, pretože je to objektívny orgán, to musím zobrať spät - ale že o nefunkčnosti sa rozhodovalo na úrovni tohto orgánu, o ktorom sme hovorili.
Po druhé: myslím si, že sa porušili kritériá, ktoré sa stali rozhodujúcimi pre posúdenie nefunkčnosti vlády. Dát vedia seba citáty z programového vyhlásenia vlády na dva roky a vedia toho použiť citáty, to je jedno na základe akých rešerší, ale jednoducho dať vedia seba program vlády na dva roky a hodnotiť nefunkčnosť vlády v trvaní osem mesiacov, to je vyslovene neparametrické a porušenie týchto kritérií.
Ďalej by som bol rád, keby som sa dozvedel, s ktorými ministrami bolo hovorené o práci ministerstva, resp. ktorí ministri boli pozvaní na to dianie, ktoré sa dialo buď v rámci jedného alebo druhého výboru, okrem citovaných 4 podpredsedov, samozrejme.
Keď to uzavriem, myslím si, samozrejme, nie som poslanec, môžem apelovať na svedomie, na morálku, rád by som bol, aby si toto členovia predsedníctva sami pred sebou vyčistili, sami pred sebou sa s týmto vysporiadali a aby pouvažovali, keď teda z tohto pohľadu bola vláda nefunkčná, či toto predsedníctvo je funkčné?
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi ministrovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Andelovi. Potom by mali nasledovať páni
poslanci Hrnko, Zoričák, Bárány, Brňák, Brestenský, Januš a Buday.
Poslanec M. Andel:
Tiež by som chcel vystúpiť s faktickou poznámkou. Ak totiž hovoríme o Predsedníctve Slovenskej národnej rady, nejde tu, myslím si, o problém jeho funkcie a postavenia, či bude poradným zborom, ako hovorí pán Čarnogurský, alebo kolektívnou hlavou Slovenskej republiky, ale ide tu o zloženie, ktoré musí odzrkadľovali reálne zoskupenie politických strán a hnutí v tomto parlamente. A to je jedine možné pomernou, a nie väčšinovou skladbou Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Iba to zodpovedá tak často spomínaným princípom parlamentnej demokracie. Práve takéto zloženie Predsedníctva Slovenskej národnej rady zakladá povinnosť zodpovednosti všetkým parlamentným politickým stranám a hnutiam na ďalšom rozvoji spoločnosti v Slovenskej republike.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Vystúpi pán poslanec Hrnko. Pripraví sa pán poslanec Zoričák.
Poslanec A. Hrnko:
Vážená snemovňa,
skutočne sme si vypočuli veľmi zaujímavý príhovor pána prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady, ale žiaľ, nemôžem s ním vysloviť spokojnosť, ani súhlas, pretože to, že predsedníctvo bolo zložené tak, ako zložené bolo, umožnilo, aby táto kríza, ktorá tu bola evidentne od konca minulého roka, prepukla do tej podoby, v akej sa dnes nachádza. Spo-