Keď to požadoval na politických koaličných hnutiach alebo na Slovenskej národnej rade, ktorá, až na jednu výnimku, to vôbec neakceptovala, riešil - on a vláda - situáciu tak, ako mu to bolo umožnené. Vláda korigovala svoje kroky podľa zmien vo vývoji vnútorných i vonkajších ekonomických a politických vzťahov. Už v januári spracovala konkretizáciu postupu ekonomickej reformy do roku 1992, pripravené boli ďalšie materiály. Národohospodársky a rozpočtový výbor sa s nimi priebežne zoznamoval. "
Z citovaného vyplýva, že vláda a jej premiér si boli vedomí nedostatkov, a nebyť politických dôvodov, o čom sa tu nemusíme navzájom presviedčať, vláda by bola schopná tieto problémy riešiť. Čo sa však dá robiť, keď sme si ešte nezvykli, že ten, kto vystúpi z radu, ešte nemusí byt naším nepriateľom a nemusíme ho za každú cenu likvidovať. Myslím si, že neúspech doterajšieho priebehu ekonomickej reformy a stav nášho hospodárstva je cena dosť vysoká.
Tak ako ďalšie výbory, i náš výbor mal prerokovať správu o plnení programového vyhlásenia vlády. Náš výbor k tomuto materiálu pristúpil veľmi zodpovedne. Pre jednotlivé oblasti národného hospodárstva sme vo výbore vytvorili 4 poslanecké skupiny, ktoré mali podrobne analyzovať, pripomienkovať, navrhovať s ohľadom na tento materiál. Len kvôli tomu sme už prakticky zvolali mimoriadny dvojdňový výbor. Ale pýtam sa, či to ešte má vôbec zmysel, keď na základe toho sme v tejto vláde urobili také hlboké zmeny, ako sme urobili. I napriek tomu si myslím, že týmto materiálom sa treba seriózne zaoberať. Náš výbor bude postupovať tak, ako si stanovil a zaujme k nemu veľmi zodpovedné stanovisko.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Slovo udeľujem pani poslankyni Vilčekovej. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Poslankyňa A. Vilčeková:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
prežívame takzvanú prvú etapu ekonomickej reformy a máme z nej prvé výsledky, s ktorými nemôžeme byť spokojní. V malej privatizácii, ktorá by sa mala ukončiť najneskôr do konca tohto roka, sa nie náhodou prejavuje nezáujem obyvateľstva. Ceny privatizovaných objektov sú privysoké, úroky neúnosné a vlastnícke vzťahy nedoriešené. Možno predpokladať, že do druhej etapy privatizácie pôjde podstatne viac objektov ako sa predpokladalo. Okrem iného to znamená, že sa netvoria zdroje na oddĺženie podnikov pre veľkú privatizáciu, ktorá sa mala taktiež začať. Ešte stále nie je jasné, ako táto veľká privatizácia skutočne prebehne.
Vznikanie správnych rád, nových účastinárov, akcionárov a tým aj vznik akciových účastinných spoločností často vlastne zatiaľ znamená len premaľovanie štátnych podnikov alebo iný extrém. Rozdelenie týchto podnikov na malé subjekty a ich privatizácia vytvára nový precedens. V tom lepšom prípade, že v ďalšej etape privatizácie vstúpia do ekonomiky jednotlivci, ktorí na to majú a ktorí postupne znova spoja najefektívnejšie subjekty do veľkých, aj nadnárodných celkov. Mal by tak vzniknúť základný predpoklad, aby sa tieto celky stali konkurencieschopné v medzinárodnom merite vecí. V druhom prípade výrobcovia, podnikatelia, obchodníci, finančníci, ktorí nepochopili ekonomiku v jej makro i mikrodimenziách, v takejto konkurencii neobstoja. Žiaľ, práve tento prípad hrozí najmä pre Slovensko, ktorého priemysel je pre-
vážne primárny, s veľmi malým podielom finálnej výroby, náročný na energiu a suroviny. Je silne závislý na dovozoch a pri jeho súčasnom technickom stave, produktivite a úrovni riadenia je oprávnenosť obáv, ako obstojí v konkurencii so svetom.
Za takéhoto stavu slovenského priemyslu je nevyhnutné riešiť ekonomické podmienky pre fungovanie privatizovaných objektov, pre spracovanie prognóz ekonomickej politiky najmä v oblasti vytvárania predpokladov obstáť v konkurencii so svetom. K tomu je však potrebné urobiť patričné opatrenia v oblasti finančno-úverovej, daňovej, v oblasti vývoja a spotreby, ale aj miezd. Mzdy zabezpečujú dopyt, bez dopytu nemôže byt realizácia výroby, bez aktívnej finančno-úverovej a daňovej politiky to nebude možné. V situácii, keď insolventnosť zasiahla nielen výrobné, ale aj obchodné organizácie, a to pri rozpätí až 30-40 %, sa ekonomika, a s ňou aj politika, dostáva do hlbokej krízy. Vytvára sa priestor pre presadzovanie antislovenských záujmov, ktorých cieľom je úplné - dá sa povedať - ožobračenie Slovenska.
Réžia Klausovej ekonomickej reformy mi pripomína medzivojnové obdobie v ČSR, keď všetci participovali na krachu slovenského priemyslu. Nie som ekonómka, ale chcem ako poslankyňa tohoto parlamentu mat jasno, že jeho predsedníctvo je vo svojom rozhodovaní suverénne a že nie je vo vleku nejakého centra. Odrazom jeho suverénnosti by mala byt zodpovedajúca koncepčná, legislatívna a kontrolná činnosť parlamentu. Táto suverénnosť, svojbytnosť by sa mala prejaviť v činnosti vlády Slovenskej republiky. Slovenská vláda ako suverénny vykonávateľ zákonodarných aktov v prospech občanov tejto krajiny, a bez ohľadu na to, čo si myslí tzv. centrum. Občania Slovenskej republiky majú veľmi zlé, až tragické skúsenosti v obmedzovaní suverenity a svojbytnosti Slovenska.
Páni poslanci a poslankyne, na to by sme nemali zabúdať a nedajme sa prepožičať na ešte všestrannejšie obmedzovanie suverenity Slovenskej republiky. Dejiny spoločného spolužitia s českým národom prinášajú okrem iného nepríjemné fakty, keď pražský centralizmus si vyberal zo slovenskej reprezentácie politikov bez chrbtovej kosti - napríklad Igor Daxner, Viliam Široký, Jozef Bakšay a iní /potlesk/, zatiaľčo politikov presadzujúcich slovenskú suverenitu a svojbytnosť perzekuovali, prípadne posadili do Mirova, na Bory atď. - Andreja Hlinku, Jozefa Tisu, Vlada Clementisa a ďalších. Kým sa nepodvolili, poprípade boli likvidovaní. V tejto tradícii, ako potvrdzuje na jednej strane pán Bakšay a na druhej strane prípad pána Mečiara, sa zatiaľ nič nezmenilo.
Dovoľte mi, aby som ďalej povedala niekoľko viet k politickým utečencom. Čím ďalej, tým silnejšie začína naša verejnosť pociťovať závany utečeneckej vlny, najmä z krajín bývalého sovietskeho bloku. Napriek tomu, že hospodárska situácia na Slovensku nie je veľmi priaznivá, rozhodla vláda Slovenskej republiky z humánneho hľadiska prijať utečencov, ktorí sú údajne prenasledovaní vo svojej vlasti, t. j. v krajinách, ktoré sa tak ako ČSFR, vydali na cestu do Európy. V súčasnom období títo prenasledovaní by mali podlá dostupných správ prichádzať najmä zo Sovietskeho zväzu. Medzi širokou verejnosťou nie je jasné, či to budú skutoční politickí utečenci, alebo sú to ľudia, hľadajúci u nás a v ostatných západných krajinách výhodnejšie životné podmienky. Pred riešením tohoto problému stoja teda i ostatné západoeurópske štáty. Podlá masových informačných prostriedkov nedávno odmietli udeliť politický azyl vo Švédsku a Fínsku niektorým utečencom zo Sovietskeho zväzu. Vyplýva to i z toho, že európske demokratické krajiny, ktoré majú skúsenosti s udeľovaním politického azylu, sa začínajú pozerať na Sovietsky zväz ako na krajinu, v ktorej prestáva existovať politické prenasledovanie.
Takto by mala pristupovať k utečencom zo Sovietskeho zväzu i naša vláda, čiže na týchto utečencov sa nemôžeme pozerať ako na utečencov politických, ale že utekajú pred hospodárskym chaosom a s vidinou ľahšieho života na Západe. Vlády v ČSFR by mali zodpovedne zvážiť, koho a koľko z týchto ľudí môžeme prijať, aby to nemalo negatívny dopad na ekonomickú a politickú stabilitu ČSFR a osobitne Slovenskej republiky. Mali by sme si brat najmä príklady z najvyspelejších demokratických krajín - z Nemecka, ako aj z Izraela, ktoré sa ochotne ujímajú príslušníkov svojho národa. Preto by sme mali v prvom rade prijímať potomkov Slovákov žijúcich v týchto regiónoch, ktorí pritom majú záujem o nadviazanie úzkeho kontaktu so starou vlasťou, ako o tom svedčia poznatky vládnej delegácie Slovenskej republiky z Maďarska a Juhoslávie. Vzhľadom k tomu, že pomerne priaznivé podmienky na Slovensku sú na juhu, mali by sme týchto našich krajanov lokalizovať: do týchto oblastí. Z celkového pohľadu Slovenskej republiky treba zvážiť, koľko týchto osôb by bolo možné prijať v priebehu jedného roka. K tomu by bolo potrebné vytvoriť zodpovedajúce ekonomické a politické predpoklady. Netreba pritom podceniť, aby sa v štátoch, kde sú naši krajania, vytvorili slovenské konzuláty, ktoré by pripravovali a zabezpečovali vycestovanie, ako aj všetky záležitosti s tým súvisiace.
Humánnou slušnosťou civilizovaných ľudí je pomáhať utláčaným. Táto zásada sa však naplní vtedy, keď morálne a právne bude postarané o ľud, ktorý už žije v tejto krajine. Treba zvážiť, či na to máme, či by sme nemali v súčinnosti s inými európskymi štátmi vytvoriť finančné prostriedky, vytvoriť zodpovedajúce podmienky v tých oblastiach, do ktorých chcú títo ľudia utiecť. Myslím, že nie je v záujme vlády Slovenskej republiky alebo vlády ČSFR, aby slovenský ľud pod tlakom hrozivej utečeneckej vlny z Východu bol núte-
ný tiež utekať do susedných krajín. Stačí si len povšimnúť, ako hrozivo rastie počet nezamestnaných v Slovenskej republike oproti Českej republike na začiatku tohoto roku a dôsledky si dokážu domyslieť aj menej informovaní ľudia.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni. S faktickou poznámkou sa hlási pán minister Chren, pán poslanec Homola a potom sa pripraví pán poslanec Brňák.
Minister obchodu a cestovného ruchu SR J. Chren:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
pozorne som si vypočul poznámky pani poslankyne Vilčekovej a mám konkrétny návrh. Navrhujem, aby na najbližšie zasadnutie hospodárskej rady vlády sme prizvali pani poslankyňu ako poradkyňu. Možno, že závery hospodárskej rady by boli koncipované na širšom základe a že okrem vládnej koalície by naše závery podporovala aj ďalšia zložka, a o to vlastne ide, o to sa usilujeme, to chceme.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Homola:
Vážený parlament, vážená pani poslankyňa,
skutočnosť zo 16. 4. tohto roku: jediný utečenecký tábor vybudovaný na Lešti, ktorý bol pripravený pre utečencov, je uzatvorený z jedného prostého dôvodu, že tu nemáme ani jedného utečenca.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Brňák. Pripraví sa pán poslanec Porubec. S faktickou poznámkou sa ešte prihlásila pani poslankyňa Vilčeková.
Poslankyňa A. Vilčeková:
Chcem len odpovedať pánovi poslancovi, že zatiaľ to nemusí byt ani jeden, ale za krátky čas sa dajme prekvapiť.
Podpredseda SNR J. Zemko:
Slovo má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák;
Vážené politbyro parlamentu, vážení prítomní /potlesk/,
vo svojom vystúpení sa chcem obrátiť na vás, predsedníctvo rady, ktoré, až na výnimky, nie je ani slovenské, ani národné. Ba pochybujem aj o tom, či je vhodný názov rada, keďže sa s nikým neradíte, ale v rozpore s parlamentnými zvyklosťami vládnete. /Potlesk. /
Prepáčte mi takýto úvod, ktorý nie je motivovaný zlým úmyslom. Vyplýva z mojej bezmocnosti ako poslanca parlamentu ovplyvniť stav verejných veci. Na mne a iným z opozície najmä vami prisúdenú úlohu - bojovať proti veterným mlynom, sme si časom zvykli. Nezvykol, a nezvykli sme si však na vaše skryté, ale aj očividné intrigy, ktoré zhodnotí čas. Ak je politika umenie možného, práve vaše konanie a postoje v zásadných otázkach morálky a práva, sú umením nemožného. Ako inak si totiž možno vysvetliť fakt, že zdrojom moci na Slovensku nie sú jeho občania, najvyšším orgánom nie je plénum tohoto parlamentu, ale sú to vo veži zo slonovinovej kosti žijúci generáli bez vojska. /Potlesk. /
Vedomý si váhy slova prehlasujem, že v súčasnosti toto predsedníctvo nereprezentuje väčšinu obyvateľstva Slovenskej republiky, a teda nemá ani mandát jeho dôvery. Odvolávanie sa na výsledky volieb spred asi roka je podobné, ako odvolávanie sa terajšieho prezidenta na vznik unitárnej Československej republiky v roku 1918 pre terajšie vzájomné štáto-právne usporiadanie. /Potlesk. /
Samotný problém teda nespočíva v tom, že boli vymenení niektorí členovia vlády Slovenskej republiky, avšak spôsob, ako k tejto výmene došlo, je nebezpečný precedens totalitárneho prístupu k riešeniu podstaty veci. Plénum tohto parlamentu sa ocitlo v úlohe štatistu a de facto je nepotrebné. Ak by takýto stav mal pretrvávať aj do budúcna, dovolím si navrhnúť, aby plénum parlamentu dalo jeho predsedníctvu generálne plné moci na zastupovanie už nie trojjedinné, ale 129-jedinné. Poslanci pléna by v čase zasadania 21-členného parlamentu mohli v teréne po Slovensku vysvetľovať a obhajovať záujmy demokraticky zvoleného 21-členného slovenského parlamentu.
Prehnitosť osobných sporov, ktoré sa objavili vo vláde a v tomto predsedníctve, nie je až tak podstatná. Podstatné je, kam sa kormidluje budúcnosť Slovenska. Tak, ako som nemal, ani v súčasnosti nemám dôveru vo vrcholnú politickú reprezentáciu Slovenska v smere dokonštituovania slovenskej štátnosti. Mám dojem, že veci sa skôr zavádzaním konzervujú, ako otvárajú. Vlak vypravený porobenými národmi a štátmi východnej a južnej Európy, v súčasnosti už rešpektovaný svetom, na Slovensku nemá zastávku. Pokiaľ parlament urýchlene, ešte pred prijatím ústavy, nevyhlási suverenitu Slovenskej republiky, jej štátnych orgánov a zákonov prijatých Slovenskou národnou radou, náš zápas o ústavu zvrchovanej a suverénnej Slovenskej republiky prehráme. Je celkom možné, že potom, po roku 2000, niekto zo Slovenska skutočne vstúpi do Európskeho spoločenstva. Obávam sa však, že len s prenosnou rybárskou stoličkou, ktorú si rozloží v priestoroch suterénu. Osud Lužických Srbov a Kurdov nech je pre nás, ale aj pre vás, dostatočnou výstrahou.
Na záver, v intenciách včerajšieho vysvetlenia predsedajúceho, podporujem a opätovne žiadam v súlade s ustanovením § 30 ods. 2, § 4 písm. k/, § 5 ods. l písm. d/, § 13 ods. 3, § 24 a § 27 ods. 3 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady dať na hlasovanie do pléna parlamentu otázku odvolania vášho celého predsedníctva, a to tajným hlasovaním o každom členovi predsedníctva osobitne. Rokovací poriadok Slovenskej národnej rady neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by pre takýto návrh vyžadovalo písomnú formu a zdôvodnenie, preto vyjadrenie predsedajúceho v tomto je irelevantné. Osobitne bude potrebné, podlá poslednej vety § 27 ods. 3 rokovacieho poriadku, dať plénu hlasovať o tajnom spôsobe hlasovania.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Brocka. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi zareagovať na príspevok môjho predrečníka. Veľmi ma mrzí, že v kontexte vystúpenia kardinála Jozefa Tomku poslanci používajú takéto spôsoby vo vyjadrovaní a mrzí ma, že sa na toto díva slovenská verejnosť, lebo to vrhá zlé svetlo na celý parlament. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka: počas nášho fungovania v parlamente sme boli svedkami mnohých zázračných premien - v tomto parlamente. Mnohí z nás, poslancov, sa dostali do parlamentu pod inými zástavami ako fungujú teraz. Ak tu niekto hovorí o generáloch bez vojska, včera som to vojsko videl - skandovalo pred budovou, že Weiss slúži národu. Weissove vojsko som videl, ale pán Brňák, vaše vojsko som tu nevidel.
/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Vážení kolegovia,
ak niečo škodí tomuto parlamentu, tak je to predovšet-
kým to, že si naozaj nevieme tento chliev vyčistiť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán predseda Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Prokeš, dovoľte, aby som si vyprosil nazývať toto miesto chlievom. Možno vy ho tak chápete, ale ja si to ako predseda Slovenskej národnej rady vyprosujem.
/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:
Chcel by som pánovi poslancovi poďakovať za neočakávané povýšenie. Som nadporučík v zálohe a žiadne vojsko som si neorganizoval. Myslím, že sa však treba zamyslieť nad tým, prečo sa nedal priechod verejnej mienke ešte pred týmito závažnými politickými rozhodnutiami, pretože takéto prejavy verejnej mienky, ktoré sú v parlamentnej demokracii, samozrejme, prístupné, potom môžu vyústiť aj do situácií, ktoré možno ťažko zvládnuť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou pripomienkou sa hlási pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Prepáčte, pán Weiss, parlamentná demokracia má svoje pravidlá. Ešte som nepočul, že v parlamentnej demokracii je zmena verejnej mienky, alebo pomer síl spoločnosti na základe verejnej mienky, dôvodom zmeny v parlamente, alebo dokonca rekonštrukcie Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány;
Pán kolega, poslanec Brocko síce, podľa mňa, nereagoval na to, čo hovoril poslanec Weiss, ale na jednu jeho myšlienku by som veľmi rád nadviazal. Má úplnú pravdu, že zmena verejnej mienky nie je dôvodom pre rekonštrukciu parlamentu alebo jeho predsedníctva. Ale v parlamentoch je aj zvykom, že nielen parlament, no i predsedníctvo zodpovedajú svojím zložením výsledkom volieb, čiže ktorá strana koľko hlasov získala vo voľbách, také má aj pomerné zastúpenie v predsedníctve.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem aj ja. Slovo má pán poslanec Porubec. Pripraví sa pán poslanec Brestenský.
Poslanec L. Porubec:
Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,
vážení kameramani Slovenskej televízie,
Slovensko je nádherná, samým dobrotivým Bohom nenapodobiteľnou krásou obdarená krajina. Žiaľ, po desaťročia ba stáročia sužovaná koloniálnymi chúťkami svojich dejinných a teritoriálnych súputníkov. Táto krajina v posledných dňoch a hodinách zažíva ťažký politický úder. Duša každej Slovenky a každého Slováka sa obáva o osud svojej milovanej vlasti. Bola odvolaná časť slovenskej vlády, tá časť, ktorá sa pokúšala zaujať proslovenský postoj v národných, politických, hospodárskych, sociálnych a iných otázkach. Musel odísť pán minister pre zahraničné vzťahy, pretože sa pokúsil preraziť federálnu obruč nemilosrdne zvierajúcu Slovensko, pretože sa pokúsil ukázať Slovensko svetu také, aké je v skutočnosti a nie také, ako ho predstavuje svetu neschopný, falošný, skompromitovaný federálny tútor. Z vlády Slovenskej republiky musel odísť pán Kňažko, Húska, Dubníček, Mečiar. Vzdávam hold týmto odvážnym mužom, ktorí sa zapísali do sŕdc slovenského národa a do jeho dejín zlatým písmom.
Kompenzácia tohto protislovenského činu odvolaním pána Kučeráka - čechoslovakistu a predĺženej ruky hrobára slovenskej ekonomiky pána občana Klausa je nedostatočná. Z tejto vlády budú musieť odísť všetci renegáti a čechoslovakisti. Slovensko nemôže potrebovať vládu, ktorá zrádza svoj vlastný národ. Je potrebné, aby sme si uvedomili, aká špinavá politická hra sa tu hrá. Ak sa ukáže, že popredný slovenský politik sa snaží presadzovať oprávnené a nebadateľné práva slovenského národa a ostatných občanov tejto republiky, v tom okamihu sa proti nemu znesie v českých politických kruhoch a v masmédiách nenávistná protislovenská kampaň, na-
viac podporovaná slovenskými renegátmi, znevažujúca a ponižujúca tento národ.
/Porucha v dodávke elektrickej energie - prestávka. / /Po prestávke. / Podpredseda SNR M. Zemko:
Pokračujeme v rokovaní. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Krajčovič a za ním by mal nasledovať pán poslanec Brestenský.
/Hlasy z pléna: poslanec Porubec vystúpenie neukončil. / Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Porubec, budete pokračovať? Poslanec L. Porubec:
Ešte som neskončil. Viete, som elektrikár a poistky sa ma akosi nalákali, bolo to prerušené.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Potom dávam slovo pánovi poslancovi Porubcovi. Pán poslanec, potom prosím opatrnejšie s moduláciou hlasu. /Smiech v sále. /
Poslanec L. Porubec:
Mal som pripravený dlhý prejav, okrem iného aj o tom, ako sa tu ničí slovenský národný geofond, atď. Nechcem zdržiavať, mali sme dosť dlhú prestávku. Poviem len toľko, že pevne verím, že slovenský národ už nebude musieť dlho žobrať
o svoju slobodu po uliciach v desaťtisícových a státisícových zástupoch. Včera tu bolo stotisíc ľudí, vážení. Ak si toto neuvedomíme, tak skončíme zle.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Krajčovič tu nie je, slovo má pán poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský;
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,
veľkosť politikov je v jednote slov a činov. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa uznieslo na tom, že vláda Slovenskej republiky nie je funkčná. Túto hypotézu však objektívne nedoložilo. Predsedníctvo ako ďalší krok odvolalo niektorých členov vlády, čo by zodpovedalo uzneseniu napríklad v znení: niektorí členovia vlády bránia jej funkčnosti. Z uvedeného vyplýva, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady samo nekoná v intenciách, na ktorých sa samo uznieslo. Je nám všetkým známe, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, okrem iného, do dnešného dňa nedokázalo stanoviť stabilné termíny rokovania pléna Slovenskej národnej rady a jeho výborov. Všetky zákony sme prakticky boli nútení prerokovat v skrátených lehotách. Dovoľte položiť vám otázku: je Predsedníctvo Slovenskej národnej rady za takýchto postupov funkčné? Ak nie sme len poberači poslaneckých platov a poslaneckých náhrad a nebojíme sa, že sa nevieme inak uživiť, mali by sme mať odvahu na položenú otázku odpovedať. Túto
odpoveď však, prosím vás, nehľadajme cez osoby, ktoré tu oproti vám sedia, ale pohľadom na predsedníctvo ako celok, ako orgán, ako kolektívnu hlavu Slovenskej republiky. Nemali by sme urobiť ten istý krok a mať ten istý pohľad, aký malo predsedníctvo voči vláde vo svojom uznesení.
Je faktom, že totalitou spracovaný a schválený zákon Slovenskej národnej rady číslo 44 z 5. apríla 1989 o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady konkrétne nerieši postup pri odvolávaní funkcionárov Slovenskej národnej rady, čo za čias totality nebolo potrebné. Zákon však v § 30 ods. 2 stanovuje, že Slovenská národná rada môže členov predsedníctva kedykoľvek odvolať. Preto si dovoľujem podať návrh na odvolanie týchto členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady: František Mikloško, Ivan Čarnogurský, Milan Zemko, Ján Klepáč, László Nagy, Oľga Keltošová, Kveta Kondášová, Milan Sečánský, Rezsö Szabó, Marián Andel, Ivan Brndiar, Milan Ftáčnik, Mikuláš Huba, Anton Hykisch, František Javorský, Vladimír Kmeť, Miroslav Kusý, Ivan Ľupták, Peter Tatár, Vladimír Sládek, Radomír Žingor. Odvolanie však neznamená, že menovaní nemôžu kandidovať v nových voľbách do Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
V zmysle § 26 ods. l rokovacieho poriadku žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo. Ak vzniknú pochybnosti o mojom návrhu hlasovania, žiadam, aby v súlade s § 26 ods. 3 rokovacieho poriadku s prihliadnutím k § 4 písm. u/, kde je stanovené, že Slovenská rada rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch a o podrobnejších pravidlách svojho rokovania, ku ktorým patrí i hlasovanie, sa hlasovalo o hlasovaní o predloženom návrhu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Do všeobecnej rozpravy je zatiaľ prihlásených vyše tridsať poslancov. Je tu návrh, aby sa hlasovalo o hlasovaní. Myslím, že som povinný dať o tomto hlasovať s tým, aby poslanci zvážili, či prikročíme k hlasovaniu alebo si ešte vypočujeme ostatných prihlásených do rozpravy.
Faktickú poznámku má pán poslanec Agárdy. Poslanec G. Agárdy:
Vážený parlament,
navrhujem držať sa protokolu. Ak máme o tomto hlasovať, musíme to zaradiť do programu. To znamená, že teraz je rozprava a ak budeme o tomto hlasovať, žiadam hlasovať o zaradení tohto bodu do programu.
Podpredseda SNR M. Zemko;
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský:
Protestujem, pretože rozprava je všeobecná. V rokovacom poriadku je stanovené, že o akýchkoľvek návrhoch, ktoré tu padnú, sa musí dať hlasovať.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Hlásia sa pán poslanec Brocka, pán poslanec Filipp a pán poslanec Fogaš.
Poslanec J. Brocka:
Poslanec Brestenský pred chvíľou operoval červenou knižkou, že predsedníctvo sa drží nariadenia z bývalého režimu. Považuje predsedníctvo za nefunkčné, keď rozhodovalo v pomere 12: 6: 2, 14: 5: 1 a teraz znovu operuje červenou knižkou, tak neviem...
/Potlesk. / Poslanec J. Filipp:
Prosím vás, nedopustime sústavné napádanie sa jedného poslanca druhým, je to ponižujúce. Ale mám prosbu v tom zmysle, že včera som predniesol návrh, aby sa zaradilo do programu hlasovanie o rekonštrukcii Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Pán podpredseda Klepáč to odôvodnil, že sa to môže stať v priebehu dnešného rokovania. Teda v tom prípade, prepáčte, ale vaša poznámka, pán Zemko, je irelevantná.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Tento bod má prísť na rokovanie na základe rozpravy, ale rozprava ešte len začína.
Hlási sa pán poslanec Brestenský a pán poslanec Fogaš.
Poslanec R. Brestenský;
Chcel by som požiadať kolegov, že som žiadne osobné invektívy nemal. Ak ste si stihli poznamenať, vymenoval som predsedníctvo ako celok, pretože v § 30 je jasne stanovené, že členov môže kedykoľvek odvolať. Keby som ich nebol menoval, bol by som tu vlastne hovoril nevecne. Hovoril som, že jednoznačne totalita neriešila to, čo rokovací poriadok má