rešpektovali špecifické podmienky Slovenska. Práve preto potrebujeme človeka, ktorý bude v sebe držať tieto základné zákonitosti, pretože ku základným zákonitostiam sa vždy musíme vrátiť, aj keď prípadne sa od nich chvíľami, načas odkloníme. A práve preto je potrebné, aby podpredseda Kučerák bol vo vláde. Preto sa prihováram, aby ste mu vyslovili dôveru. /Potlesk. /
Popredseda SNR J. Klepáč:
V zmysle § 19 prehovorí pán poslanec Ľupták a potom pán poslanec Andel.
Poslanec I. Ľupták:
Súhlasím s tým, čo povedal pán premiér, že pán Kučerák je naozaj dobrý ekonóm, teoretik. Prečo sa potom pred mesiacom dal na tú cestu, na ktorú sa dal, že ekonomiku zanedbal a zaplietol sa do krutého politického boja, dal sa na politiku? /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vystúpi pán Andel. Rešpektujem § 19, členovia predsedníctva majú v tomto prípade prednosť.
Poslanec M. Andel:
Plne súhlasím s názorom premiéra Slovenskej vlády pána Jána Čarnogurského. Skutočne nepoznáme lepšieho ekonomického teoretika, ako je pán Kučerák. Súhlasím, samozrejme. Som tiež toho názoru, ale myslím si, že podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za ekonomickú reformu by mal byt nielen teoretik, ale i dobrý praktik. Preto osobne si myslím, že ak pán Kučerák je dobrý teoretik, môže robiť po-
radcu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ekonomické otázky. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
S faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Zselenák, pán poslanec Košický, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Zselenák: Dámy a páni,
nechcem naťahovať čas, ale chcem položiť niektoré základné, a myslím si, že zásadné otázky.
Po prvé - skutočne platí uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o katastrofickej situácii ekonomiky na Slovensku? Keď platí, prečo potom takéto prejavy a vystúpenia, ktoré, mám taký dojem, idú trošku bokom od veci.
A druhá zásadná otázka - vzhľadom na to, že k rekonštrukcii vlády došlo spôsobom, akým k tomuto aktu došlo, chcem sa spýtať pána Čarnogurského, či sa hlási k pôvodnému programovému vyhláseniu vlády, ktorý parlament prednedávnom schválil. Keď áno, či v plnom znení, alebo či má na niektoré veci nejaké iné, odlišné názory.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Košický. Poslanec M. Dziak Košický:
Začnem od konca. Priamo až obdivujem, ako emotívne sa
dokážu využiť familiárne oslovenia, takže ja to vrátim. Peter, pán premiér Mečiar povedal, že do roku 1990 bude 400 tisíc nezamestnaných a ekonomika sa rozpadne. Čiže ak sa to stane, nebude to pre mňa fakt šokujúci, ale nebudem si myslieť, že sa to stane preto, že to spôsobila táto vláda. To je prvá vec.
Druhá vec - skutočne si myslím, že táto vláda, aj podpredseda vlády Kučerák, má premyslené systémové makroekonomické opatrenia, ktoré tomuto zabránia. To je druhá vec.
Tretia vec - nepovedal som, že ty si povedal, o tom by sme sa mohli baviť. Iné je, čo sa dá vysvetľovať ako idelogické pôsobenie. Ale o tom by sme sa tiež museli baviť. Takže tým končím.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:
Kolegovia poslanci, mne to skôr pripomína rozpravu k aktuálnej politickej situácii. Dovoľte, aby som sa vrátil k vecným problémom tohoto bodu. Spomínali ste tu, alebo spochybňovali ste tu ekonomické hranice, spochybňovali ste tu cestu devalvácie. Náš národohospodársky výbor sa pred dvomi týždňami stretol s profesorom Fischerom z düsseldorfskej univenzity a s ním sme konzultovali a preberali spôsob ekonomickej reformy bývalej NDR, situáciu v NSR. Porovnávali sme ju s pomermi u nás. Tento pán profesor konštatoval, že cesta revalvácie v NDR spôsobila 400 tisícovú nezamestnanosť a v podstate 15 rokov bude NSR cítiť tento nesprávny politický ťah len preto, že výrobky NDR sú doma nepredajné. V podstate jednorázové pomohli občanovi, menili kurz jedna ku jednej. Každý prišiel k veľkým peniazom. Ľudia to využí-
vali na dovolenky na Malorke, alebo si kúpili ojazdené vozidlá. Ale v podstate dnes ich fabriky sú zruinované a západní Nemci to budú cítiť na zvýšených daniach 15 rokov. A čo sa týka ekonomických hraníc, povedal nám, že v NSR nikoho nevzrušuje, že Opel, to sú doláre Američanov.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Mám na svojho predrečníka len jednu otázku. Koľko bolo obyvateľov v bývalej NDR?
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Myslím, že otázky zo zemepisu by sme si nemali klásť na pôde parlamentu.
Vystúpi pán poslanec Andel s faktickou poznámkou. Poslanec M. Andel;
Ľudia, prosím vás pekne, neporovnávajme neporovnateľné. Snáď šiestykrát sme tu použili príklad NDR vo vzťahu k NSR. Prepáčte, vo mne to vyvoláva potom nejakú asociáciu myšlienok. Bol by som svojim spôsobom vulgárny, keby som povedal: pozrite sa, v Nemecku zastrelili ministra zodpovedného za ekonomickú reformu vo východnom Nemecku, a my nikoho nechceme strieľať. Prepáčte, trošku je to pritiahnuté za vlasy, ale neporovnávajme neporovnateľné.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Myslím, pán poslanec, že ste diskutovali mimo prerokú-
vanej problematiky. Diskutujeme o vyslovení nedôvery a nie o zastrelení.
Hlási sa pán minister Pišút.
Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
je tu veselo, to je dobre, ale napriek tomu diskutujeme o veľmi vážnej veci, ktorou je návrh na odvolanie pána podpredsedu Kučeráka. Dovoľte, aby som k tomu povedal svoj osobný názor. Mal som možnosť sledovať jeho prácu vo vláde zhruba v uplynulom necelom roku. Som skutočne presvedčený, ako to už povedal pán premiér, že je špičkovým odborníkom a nemyslím si, že je až tak výlučne len teoretikom. Viem, že neuhýbal tlakom, ako sme sa mali možnosť v poslednej dobe presvedčiť. Pre človeka, ktorý je zodpovedný za ekonomickú reformu, je to veľmi dôležitá vlastnosť. Viem tiež, že sa dá presvedčiť argumentami. Pre mňa je pán Kučerák zárukou toho, že ekonomická reforma prebehne úspešne, a keby som si mal vybrať šoféra, ktorého tu niekdo spomínal, tak by som ho bral. Pokiaľ ide o mňa, má skutočne moju plnú dôveru a odporúčam, aby mal aj vašu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Majer.
Poslanec J. Majer:
Pani poslankyne, páni poslanci,
myslím, že sa dostávame do polemík, ktoré k ničomu nevedú. Preto dávam návrh, aby sme podlá starého rímskeho príslovia vypočuli aj druhú stranu, dali slovo pánovi Kučerákovi, aby sa mohol obhajovať, pretože on tu je ako obžalovaný, a potom dajme hlasovať. Nemá význam takto debatovať.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ešte sa hlási pán poslanec Jakuš.
Poslanec J. Jakuš:
Je mi veľmi sympatické ako tento parlament tvrdo bojuje o pozíciu pána Kučeráka - z jednej strany za, z druhej strany proti, ale je mi ľúto, že sme takto nebojovali o pána Mečiara a o ďalších ministrov, ktorých sme odvolali a ani sme nevedeli ako. /Potlesk/.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
V zmysle § 19 vystúpi pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:
Vážený slovenský parlament,
nie som ekonóm, preto moje vystúpenie bude veľmi krátke. Zúčastnil som sa pred tromi týždňami trojdňového stretnutia všetkých parlamentov bývalej východnej Európy v Buda-
pešti. Boli tam predsedovia parlamentov Bulharska, Rumunska, Maďarska, Poľska, Sovietskeho zväzu, Česko-Slovenska, Nemecka a Spojených štátov. Všetky krajiny, s výnimkou Sovietskeho zväzu, sa vyjadrili, že existuje jediná cesta, ako sa z tejto situácie dostať, a to je radikálna ekonomická reforma. Jedine Sovietsky zväz hovoril o svojej vlastnej ceste. Hovoril som potom s podpredsedom parlamentu Nemeckej republiky z Bundestagu. Povedal, že tak, ako to oni vidia, ako majú zmapovanú situáciu v Poľsku, Česko-Slovensku, Maďarsku, myslia si, že za 3 až 5 rokov sa tieto krajiny stanú úplne samozrejmou súčasťou Európy, alebo ináč povedané tým, čomu sa hovorilo Západná Európa.
Preto chcem poukázať len na jeden moment. Myslieť si, že existuje nejaká vlastná cesta, by v tejto chvíli mohlo znamenať zameranie sa na niektoré krajiny, ktoré takisto si myslia, že existuje nejaká vlastná cesta. Chcem, aby sme celý tento proces videli v procese celej bývalej Východnej Európy, ktorá sa akýmsi smerom pobrala. Opakujem, nie som ekonóm, ale viem, že pán Kučerák predstavuje toho človeka, ktorý tvorí kontakt s českou republikou a ostatnými krajinami, ktorý vytvára tento jednotný postup.
To je všetko, čo som chcel povedať. Ja budeme hlasovať za to, aby pán Kučerák zostal vo vláde. Samozrejme, vaše stanovisko sa ukáže pri hlasovaní.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Bol tu daný návrh pána poslanca Majera na ukončenie rozpravy. Chcem použiť spôsob, ktorý robíme klasicky, že po každom prerokovaní zákona, keď ukončíme rozpravu, sa pýtame príslušného ministra, či sa chce k tomu vyjadriť. Čiže je tu daný návrh, dávam hlasovať o tom, či ukončiť rozpravu.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 132 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Majera, aby sme rozpravu k bodu 4 ukončili?
/Za návrh hlasovalo 1O4 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Majera a týmto rozpravu ukončujem. Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády Kučerák?
Podpredseda vlády SR J. Kučerák;
Áno. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Udeľujem mu slovo.
Podpredseda vlády SR J. Kučerák:
Vážené predsedníctvo, dámy a páni,
mám celkom príjemný pocit, lebo nemám dojem, že obhajujem svoju osobu, ani sa necítim byt obžalovaným. Chcel by som povedať pár viet o ekonomickej reforme a jej súvislostiach. Viem, že všetkým vám leží na srdci ekonomická reforma a najmä ťažká ekonomická situácia, ktorá je u nás. Takto bolo konštatované aj v správe Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Naozaj, táto situácia je ťažká, v ekonomike problémy sú, ale vec je trocha zložitejšia, než aby sme túto situáciu jednoducho spájali s ekonomickou reformou. Možno, že historici o 50 rokov zhodnotia, ako sa všetky socialistické ekonomiky práve v tomto období a naraz rozpadávajú, ako sa rozpadávajú všetky ekonomické väzby medzi štátmi a podnikmi,
tie väzby, ktoré naplánoval práve centrálno-administratívny prikazovací systém, kde sa vlastne ukázalo, že podniky nevyrábali jeden pre druhého, že nevyrábali pre zákazníkov, ale iba podlá plánu a pre plán a že to má veľmi zlý a nepriaznivý účinok na všetky ekonomiky.
Bol by som rád, keby sme boli trocha skromnejší a uvedomili si, že nie sme ani najmúdrejší na svete, ani možno nie sme najmúdrejší v Európe, pretože takéto tažkosti sú všade okolo nás. Vezmite si príklad Poľska, kde bola donedávna hyperinflácia, nezamestnanosť. Vezmite si príklad Sovietskeho zväzu, ktorý ešte neprechádza reformou a už je tam obrovská nezamestnanosť, ceny potravín rastú až o 100 % a sú prázdne obchody. Zoberte si príklad Maďarska, ktoré sa sa už trápi s ekonomickou reformou 15 - 20 rokov a prežíva rast cien, obrovskú zahraničnú zadĺženosť. Zoberte si príklad Rumunska, kde ľudia čakajú pred obchodmi, nemajú si čo kúpiť a kde mrznú možno celú zimu, alebo príklad Bulharska, kde je zatiaľ ekonomický a politický chaos. A my si myslíme, že v tejto situácii, kde napriek všetkým týmto problémom sme asi najlepší, budeme ešte lepší? Budeme asi lepší, ako tie vyspelé krajiny, ktoré si svoju ekonomiku budovali niekoľko desaťročí ? Vidím v tom trochu neskromnosti i trochu vyššie ambície, než by sme asi mohli mať. Keby sme boli v plánovanom hospodárstve, všetky zmeny, ktoré nastali v ekonomikách v okolí, sa odhadujú asi na 6 mld dolárov. To znamená, že dopad vonkajších vplyvov, ropy, straty trhov na východe, atď. by sa prejavil tým, že by sme na to doplatili asi 6 mld dolárov, čo je asi 120 mil. korún, pardon šesťkrát 28.
A teraz si predstavte čo by sa stalo, keby sme žili ešte v starej ekonomike. Prišla by plánovacia komisia do štátnej banky, podnikom by sa to všetko uhradilo, podniky by pracovali ďalej, vyplácali by sa im mzdy a ďalej by sa drancovala príroda, ďalej by neboli prostriedky na školstvo, zdravotníctvo, kultúru a osvetu. To by bolo pokračovanie
v starej ekonomike. A my sme museli prakticky za rok alebo poldruha roka absorbovať vplyv tých 6 mld dolárov do našej ekonomiky. Viete si predstaviť tú obrovskú záťaž? A práve v tomto období realizujeme ekonomickú reformu. Keď teda jednoducho povieme, že toto je dôsledok ekonomickej reformy, problém trocha zjednodušujeme. Dostali sme sa do obdobia, keď potrebujeme reformovať a zároveň sa rozpadávajú ekonomiky. Všetky úvahy o tom sa potom znásobujú a majú dvojnásobne až trojnásobne nepriaznivý účinok.
Ak sme predpokladali, že povedzme inflácia v tomto roku bude okolo 30 %, a vznikla kríza v Perzskom zálive, vznikol problém NDR, samozrejme, toto všetko dvíha ekonomické veličiny, nie kvôli ekonomickej reforme, ale práve kvôli problémom, ktoré existujú mimo nás. My práve chceme vytvoriť takú trhovú ekonomiku, také podniky, ktoré sa budú vedieť správať a budú sa vedieť adaptovať na tieto podmienky. Nechceme predsa naplánovať presné údaje, čísla, čo majú podniky vyrábať, pre koho majú vyrábať a ako. Chceme, aby sa to naučili a správali sa trhovo. Viem, nejde to bez bolestí, ide to s určitými ťažkosťami, ale povedali sme, že tieto tažkosti môžu trvať dva, tri roky a že sa budú ukazovať priaznivé výsledky.
Keď u nás včera boli odborníci z Medzinárodného menového fondu - a to neboli odborníci z Ameriky, boli z rôznych krajín, z Japonska, z nemecky hovoriacich krajín, z USA a z Británie - povedali nám asi toto: môžete byt radi, že pri súčasných tažkých ekonomických podmienkach vo svete máte zatiaľ iba 4, 2-percentnú nezamestnanosť. My ju máme väčšiu, niekde sa pohybuje od 8 do 12 %, a v Sovietskom zväze, ktorý nemá žiadnu ekonomickú reformu, môžete očakávať, že bude čochvíľa viac. Takže nerobme si ilúzie, že v týchto tažkých podmienkach dokážeme byť naozaj - dovolím si povedať extrémne - pupkom sveta.
My sme ovšem hovorili ešte predtým, ako sme začali ekonomickú reformu, že nezamestnanosť môže byt tohto roku v priemere okolo 5 %. Ak sa začala v januári povedzme 0, 2, až 0, 8 % a do konca roka to bude 8 %, možno 10 %, je to v priemere tých 5 %, s ktorými sme v tomto roku rátali. Napriek tomu, že budete protestovať a hovoríme, že som zodpovedný za ekonomickú reformu, otvorene tvrdím, že je možné, že nezamestnanosť stúpne do konca roka na 8-10 %. Keby som bránil seba, svoje postavenie, tak poviem, že sa to nestane, ale radšej budem hovoriť pravdu a nebudem robiť populistickú politiku a tvrdiť, že sme obstarali státisíce pracovných miest. Budeme sa o to snažiť, budeme radi, keď sa nám to podarí, ale rátajme s tým, že doba je ťažká a že to nie je ľahké urobiť.
Pokiaľ ide o diskusiu k ekonomickej reforme, viem že je množstvo názorov, množstvo protichodných prúdov, ale musíme si už zvyknúť, že takmer všetko sa presadzuje parlamentnou cestou. Ak niekto naozaj chce realizovať nejaký svoj, odlišný variant ekonomickej reformy, mal by sa o to pokúsiť cez poslancov, cez politické hnutia, cez strany tak, aby sa určitý scenár, alebo variant schválil. Ale nie je predsa možné, keď sa píše rok 1991, aby stále niekto razantne vystupoval, že má iný variant ekonomickej reformy. Prosím vás, to je nezodpovednosť voči našim občanom. Keby sme čakali na nové varianty, asi by sme už dávno skrachovali a naša ekonomika by bola v kolapse. Bohužiaľ, čím neskoršie niekto prichádza s rôznymi variantami, tým razantnejšie alebo náročnejšie tento svoj variant presadzuje.
Pán Weiss hovoril, že sme mali rozpor s KDH. Ak ste boli na tom seminári, tam sme vôbec nehovorili o tom, že je rozpor s týmito alternatívami. Mali sme tam rozpor s NEZES-om, pretože tento ešte nepriniesol ani slovo, iba pár prázdnych fráz o tom, že prinesie akúsi ekonomickú reformu. Ale predstavte si, to naši občania, alebo vy, páni
poslanci, máte byt tak dôverčiví, že okamžite schválite nejaký nový variant NEZES-u a hnedí sa ho pustíme realizovať? Každý variant by sa predsa musel znovu prerokovat, schváliť, prejsť parlamentami, Federálnym zhromaždením, a to by bolo minimálne rok a mohli by sme začať znova robiť nejakú ekonomickú reformu. Takže nebuďme príliš dôverčiví ku všetkým, ktorí sľubujú, že prídu s nejakým iným ekonomickým variantom.
A pokiaľ ide o teoretické poučky, my sme, samozrejme, nedôverovali žiadnym učebniciam, žiadnym teóriám, ktoré u nás boli. Ale všetky zovšeobecnenia ekonomickej teórie, ktoré existujú v západných ekonomikách, sú zovšeobecneniami nie prázdnych teoretikov, ale výsledkom konkrétnej praxe a výsledkom určitých abstrakcií ekonomickej praxe a teórie za 200 rokov. A preto preberať teórie z tejto ekonomiky nie je vôbec žiadnou hanbou, ani handycapom, lebo to je preberanie ich praxe. Skôr naopak, ten, kto je dnes príliš zamilovaný do praxe, je zamilovaný do deformovanej praxe, pretože často by to viedlo k tomu, že by chcel prolongovať vlastnú prax. A to sa týka aj riadiacich pracovníkov. Viete, v podnikovej praxi niekdy doplácame na to, že práve tam máme pracovníkov, nomenklatúrne kádre, ktorí nevedia ešte inak rozmýšlať, ale ktorí vždy len požadujú nejaké dotácie od štátu, ktorí sa málo starajú o to, aby ich robotníci mali čo robiť, ktorí nie sú ochotní znižovať technicko-hospodársky a správny aparát a jednoducho prepúšťajú robotníkov. To je dôsledok myslenia práve tých nomenklatúrnych kádrov, ktoré bude treba asi vymeniť práve kvôli trhu.
Nespoliehame sa na neviditeľnú ruku trhu. Vieme, že trh ešte nefunguje a preto robíme konkrétne opatrenia zo strany našej vlády. Ak sa pýtate, prečo sú také ťažkosti, treba otvorene povedať - a hovorím to otvorene - aj preto, lebo sme sa dva alebo tri mesiace nemohli venovať drobnej praktickej činnosti v našej ekonomike, v našich podnikoch, pretože,
žiaľ, veľa sa politikárčilo a málo sa mohlo robiť. Spolupráca medzi rezortami, i podpredsedami a predsedom, nebola na dostatočnej úrovni. Boli tu značné rozpory, a viac sme sa venovali zákulisným praktikám, než konkrétnej činnosti. Mohli sme byt trochu ďalej.
Vytýkate nám tiež, že chceme vytvoriť nejakú trhovú ekonomiku, ktorá nie je ani ekologická, ani sociálna. Nedávam pred ekonomiku prívlastky nie preto, že by som bol proti sociálnej, ekologickej, ale preto, lebo princípom trhovej ekonomiky je, že ľudia vstupujú do vzájomných ekonomických vzťahov, aby si realizovali svoje potreby. Liberálni ekonómovia vychádzajú z presvedčenia a istoty, že ľudia sú natoľko múdri, že si vytvárajú pravidlá, aby si mohli realizovať aj svoje sociálne, aj svoje ekologické potreby, aj potreby vzdelania, školstva, kultúry a zdravotníctva. Preto, keď dávame pred trhovú ekonomiku akékoľvek slová, zvádza to k tomu, aby sa štát stal takým silným, aby presne povedal, kde má byť zameraná ekonomika. Ale dôverujme ľudom, dôverujme demokracii, že ľudia si naozaj vytvoria systém pravidiel, aby trh sa dokázal prispôsobovať všetkým kritériám. Prirovnal by som to asi k tomu, keď nastupoval kancelár Kohl a pýtali sa ho, aké má v ekonomike priority, povedal: "Všetky ako dobrý hospodár. Dobrý hospodár nesmie zanedbať nič". A to platí aj pre trhovú ekonomiku.
Ešte raz sa vrátim k tomu, čo hovoril pán Weiss, kto odpísal dlhy Nikaragui. Pán minister Snopko správne poznamenal, že tie peniaze nepožičal pán Havel, tie požičal pán Biľak alebo pán Husák. Išli peniaze na Kubu alebo Nikaragui, do Afriky, ktoré sa strácali, a máme nedobytné pohľadávky. Vlastne iba trpíme za chyby minulého režimu. Predpokladám, že takéto peniaze už zbytočne do sveta nejdú. A ak niečo dávame, tak to dávame naozaj otvorene ako humanitárnu pomoc.
Tie ostnaté drôty k iným krajinám, to nie je teatrálny akt. Aspoň naši občania konečne po dlhých rokoch videli, ako zaostávame v životnej úrovni a ako zaostávame v ekonomike. A ak sú určité problémy a sociálne napätie, je to práve preto, že 40 rokov boli za ostnatými drôtmi a teraz vidia, kam sme sa po toľkých rokoch dostali. Viem, že je to pre nás riziko. Bolo by dobré robiť trhovú ekonomiku v izolovanom prostredí a nechať tie ostnaté drôty, ale tak sa to nedá robiť do nekonečna. Kurzom 28 korún za jeden dolár sme slovenskú ekonomiku nezničili. Práve naopak. Pamätajte si, že o niekoľko mesiacov budú odbory volať po tom, aby sme devalvovali ďalej, pretože devalváciou sa naše podniky chránia pred zahraničnou konkurenciou. Devalvácia podporuje export a bráni importu. Keby sme revalvovali našu korunu, skončili by sme presne tam, kde NDR. A my ekonomiku chránime ešte aj dovoznou prirážkou, ktorú len pomaly dávame dole z 20 na 18, a postupne to budeme znižovať.
Teda musíme veľmi opatrne a naozaj objektívne hodnotiť všetky tieto údaje. A keby sme prihliadali naozaj prísne k východiskovým podmienkam slovenskej ekonomiky, kurz koruny vzhľadom na naše podmienky by bol ešte horší ako 28 korún. Bolo by to asi 32 korún, nie 28. Pochopiteľne, môžeme revalvovať korunu. Urobíme kurz nie 28, ale 24 korún. Ale čo by sa stalo? O chvíľku by všetky naše podniky vykúpili všetky devízové prostriedky. A čo by sme potom robili? Znovu by sme zaviedli administratívny systém prideľovania devízových prostriedkov? Veď to by nebola väzba na svetovú ekonomiku. Tým by sme vôbec nevytvorili nejaké konkurenčné prostredie k zahraničiu.
Štruktúrna politika - tú robíme, vláda ju robí. K tomu urobila aj programy. Len by som prosil jednu vec. Nezveličujte funkciu vlády v štruktúrnej politike. Ak ešte nefungujú ceny a ak sa podniky ešte nevedia správať, kto urobí správnu štruktúrnu politiku? Vecí to je vec kalkulácie.
Štruktúrna politika znamená, že si niekto preráta, či je výhodné vyrábať televízory, či je výhodné vyrábať videorekordéry alebo nejaké iné strojárske výrobky, ale to je vec kalkulácie na základe cien. A ak ešte toto nefunguje, ako môže vládny úradník vedieť, či má podporovať strojársky, zbrojársky alebo eklektronický priemysel? My to musíme urobiť len tým, že sledujeme vývoj v zahraničí a že naše podniky kontaktujeme so zahraničným kapitálom, pretože tu je určitá orientácia a od nich záleží hodnotenie, či naše podniky sú alebo nie sú perspektívne.
To súvisí, mimochodom, aj s konverziou. Pokiaľ ide o konverziu, vieme len jednu vec, že tieto podniky perspektívne nie sú. Preto sa nám vo vláde nepáčilo, ak niekto nahováral robotníkom v týchto podnikoch, že zlá vláda, či už slovenská alebo federálna, neumožňuje vyrábať zbrane. Nie je to pravda. Za posledné obdobie je iba jedna jediná objednávka do jednej krajiny na vývoz tankov a jednu jedinú objednávku sme realizovali do Afriky, kde som sa sám podieľal na tom, aby sme vybavili licencie na vývoz niekoľkých strojov. To je všetko, čo je v poslednom období. Spoliehať sa na to, že sa niekto niekde objaví, ktorý bude kupovať naše zbrane, je veľkou ilúziou a našich robotníkov by sme klamať nemali. Preto musíme naozaj dôsledne trvať na konverzii, i keď má niekoľko nepríjemných sprievodných javov. Preto sme v kontakte so svetovou bankou, ktorá nám požičiava pol miliardy dolárov, v tomto roku asi 150 miliónov dolárov, aby sme mohli investovať do týchto podnikov, aby sa dostali na cestu konverzie. Ale zdôrazňujem, nerobme si ilúzie a nevytvárajme nejaké populistické tendencie alebo predstavy v podnikoch, ktoré majú tažkosti so zbrojnou výrobou.
Pán Andel hovoril, že v pláne úloh som mal niečo, čo som si nesplnil. Je to asi zlá informácia, pretože jeden aj druhý materiál bol predložený. Okrem toho sme množstvo, desiatky materiálov prerokovali v hospodárskej rade, ktorej
som predsedom. Tam sme prerokovali všetky ekonomické materiály a ďalšie materiály v rade vlády pre vedu a výskum, kde som predsedom.
Viete, to hodnotenie, že som osobne zodpovedný za ekonomickú reformu, by ma mohlo trochu aj tešiť, lebo by som si začal namýšľať, že mám až takú osobnú moc. Ale ja ju nemám, ani ju nechcem mat a ani sa necítim, že by som mohol mat takú osobnú moc, pretože celá táto politika a všetky koncepcie vlastne vznikajú kolektívne. Na toto kolektívne vedenie si musíme zvyknúť. Aj ja, keď predkladám určitý materiál, nech je to čokoľvek, nemám takú silu a nemám takú moc, aby som presadil všetko sám. Rozhodujeme ako kolektívny orgán a vláda podlá rokovacieho poriadku aj podlá rôznych uznesení je kolektívnym orgánom.
Kritika reformy sa týka aj jej údajnej jednostrannosti na teórie Friedmanna. K tomu len pár slov. Ani to neobstojí, pretože len pokiaľ ide o úspornú politiku, tá vychádza z teórie Friedmanna, kde sa zvýrazňuje úloha peňazí. Ale pokiaľ ide o privatizáciu, liberalizáciu, konvertibilitu, to nemá s Friedmannom nič spoločné. Určité spoločné prvky sú iba pokiaľ ide o rozpočet alebo určitú úspornú úverovú politiku.
A že nerealizujeme tie ďalšie teórie? Viete, tie ďalšie teórie sa dosť tažko uplatňujú, resp. sú to teórie ekonómov, ktorí navrhujú určité cesty vhodné pre bohaté štáty. Bohatý štát si totiž môže dovoliť mat niekedy schodkový rozpočet. Môže si dať viac výdavkov, môže sa zadĺžiť, ale chudobný štát musí postupovať veľmi opatrne, môže rozdeliť naozaj len to, čo má, musí myslieť na veci, ktoré treba riešiť v najbližších rokoch, a zároveň ich musí riešiť tak, aby sme nezadĺžili generácie po nás. Budú mat dosť starostí s prírodou, ktorú sme zničili, resp. ktorú zničili tí pred nami.
Ekonomickou reformou nechceme vytvoriť armádu chudob-
ných a nezamestnaných. Naša sociálna sieť sa považuje za
jednu z najlepších v tých krajinách, ktoré prechádzajú ekonomickou reformou. Stále zdôrazňujeme, že všetkým občanom, ktorým by hrozilo klesnutie pod hranicu sociálnej potrebnosti, sa budú príjmy valorizovať, aby pod túto hranicu neklesli. Samozrejme, dočasne sa zvýši počet ľudí, ktorí budú na tejto hranici resp. počet domácností, ktoré na tejto hranici budú. Ale postupne, ako sa bude zvyšovať produktivita našich podnikov, efektívnosť našich podnikov, budú príjmy obyvateľstva rast, i príjmy do štátneho rozpočtu, aby sa mohli spätne zvyšovať výdavky štátu na sociálne účely.
Chceme urýchliť ekonomickú reformu nielen kvôli ekonomickej reforme. Už som povedal, že chceme, aby bola sociálna, ekologická, aby slúžila zdraviu, školstvu i osvete. Ekonomickú reformu chceme urýchliť aj z takých ľudských dimenzií. Je dokázané, že všade tam, kde sú dokonalé trhové vzťahy, sa zbližujú národy, etnické skupiny, ľudia s rôznym vyznaním, zbližujú sa rasy. A toto je najhlbší sociálny zmysel ekonomickej reformy, ktorý by sme si mali stále viac uvedomit a čim skôr ekonomickú reformu urobíme i za cenu takýchto obetí, tým skôr sa naozaj dostaneme k demokratickej a humánnej spoločnosti.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Kučerákovi. V zmysle § 27 je hlasovanie na schôdzach Slovenskej národnej rady verejné alebo tajné. Keďže páni poslanci Weiss i Sečánský dali návrh, aby sme hlasovali v tomto prípade tajne, dávam hlasovat, či prijímame tento návrh.