Po ďalšie: súčasný kurz našej koruny je utvorený na základe tovarových vzťahov. Nijakým spôsobom neodráža ceny nemovitostí. Z toho dôvodu žiadam ministerstvo privatizácie, aby iniciovalo návrh na Federálne zhromaždenie, aby zmenilo zákon do tej miery, aby do prvého a druhého kola mohli ísť len naši občania s tým, že potom by prevádzkové jednotky prechádzali jednak mestám a jednak ostatným, ktorým by sa to zvýšilo, ale tí ostatní by mohli potom s tým so zahraničím obchodovať, ale za ceny, ktoré sú v Európe bežné, to znamená na základe ohodnotenia medzinárodnej komisie a podobne, alebo na základe dražby. Tým by aj peniaze prišli k majiteľom, ktoré prevádzkové jednotky zdedia a nedopadli by sme ako hlúpy Jano, ktorý išiel s koňom na trh a vrátil sa so somárskym vajcom.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďalej vystúpi pán poslanec Markotán. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslanec P. Markotán:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
všeobecne je známe, že územie okresov Lučenec a Veľký Krtíš je z demografického a sídelného hľadiska neobyčajne zložité. Toto územie tvorí súčasť demograficky depresívneho pásu tiahnúceho sa od okresu Rožňava až po okres Komárno. Vznik tohto depopulačného pásu siaha do minulosti a príčinou jeho pretrvávania po druhej svetovej vojne je hlavne migrácia časti mladého obyvateľstva za prácou do iných oblastí republiky. Migračný charakter tohto územia však súvisí s je-
ho slabším ekonomickým rastom. Tento zas s prechádzajúcimi, často nezmyselnými programami tzv. štrukturálnych zmien a s diskriminačnou politikou bývalej komunistickej vlády aj podlá národnostných kritérií, čo sa práve dotýka aj územia okresov novohradskej oblasti. Ide tu o neuplatnenie a nevyužitie potenciálu zastúpeného prírodnými podmienkami, surovinovou základňou, nadnárodnými vedeniami zdrojov, urbanistickými parametrami a v neposlednom rade historickým zázemím.
Prírodný potenciál, ktorý doteraz nebol využitý, sa môže najviac prejaviť v rozvoji priemyslu. Ide hlavne o stavebné a keramické suroviny. Osobitnú skupinu tvorí využitie polohy našich okresov pre umiestnenie hlavných a najkratších dopravných spojov medzi hlavnými hospodárskymi celkami Bratislavou a Košicami. Preto od takých ministerstiev, ako je ministerstvo pre hospodársku stratégiu, očakávame akceptovanie určitých požiadaviek a nové koncepcie na tomto ministerstve vytvárať nie na umelých, ale na logických podkladoch.
Ako k príkladu sa vrátim k spomenutému dopravnému ťahu. Na rokovaní vedúcich predstaviteľov okresov Levice, Nové Zámky, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava bola silne podčiarknutá požiadavka vybudovať najkratšie, najrýchlejšie a najekonomickejšie dopravné spojenie medzi Bratislavou a Košicami. Využiť takýto polohový potenciál, ktorý už je využívaný vedením tranzitných trás energie, ropy a zemného plynu, je viac než logické aj pre spomenuté hlavné dopravné ťahy. K tomuto problému už len dodám, že i keď vedecké štúdie tento priestor s jeho polohovými vlastnosťami uprednostňujú, predsa dodnes lokálne spojenie medzi Lučencom a Veľkým Krtíšom sa deje cez železničnú trasu na území Maďarskej republiky.
K podobným príkladom macošského vzťahu k tejto oblasti Slovenska nezaraďujem iba dopravu. Na území spomenutých okresov neexistovala žiadna vedecká organizácia, žiadna vysoká
škola, žiadna projekcia a podobne. Teda je veľmi nízko zastúpený terciálny a kvartálny sektor, i keď hovoríme o zaujímavej oblasti z hľadiska geografie, pre jej osídlenie a urbanizáciu. Už v úvode som spomenul platformy znevažujúcej politiky. Dnes, keď sa tvoria nové koncepcie, verím, že budú prehodnotené nielen vo forme, ale aj v obsahu. Ešte raz zdôrazňujem, stimulom sa musia stať logické a nie umelé kritériá. Na druhej strane nikto by nebol uspokojený len vidinou novej koncepcie, ktorá by prišla ako prognóza tejto oblasti. Ináč povedané, nestačí len zaplátať, ale problémy treba konkrétne riešiť.
Z Lučenca vyšlo niekoľko základných požiadaviek na ministerstvo financií. Žiaľ, už ani napriek sľubom vlády národného porozumenia, ktoré boli obsiahnuté aj v jej programovom vyhlásení, sa Lučencu nedostala žiadna podpora aj napriek tomu, že v uvedenom vyhlásení vlády figuroval medzi štyrmi najzaostalejšími okresmi Slovenska. Dokonca podlá posledného listu z ministerstva financií mestu Lučenec nebude poskytnutá žiadna pomoc ani pri usporiadaní takého významného podujatia, ako sú majstrovstvá sveta. Tak, ako viem, že v minulosti bolo veľmi tažko pomôcť tomuto okresu, dnes je to o to tažšie, že sme v horších finančných podmienkach. Keď sa ale dozvedám, že ministerstvo financií inde a pre iné účely financie má, a pre reprezentáciu Slovenska pred svetom nemá, prosím, aby sa ešte raz zvážili podať pomocnú ruku. Nehovorím už o nulovej dotácii rozvojového programu tomuto mestu.
Preto žiadam, aby mi pán minister predložil rozbor rozdelenia štátnej dotácie v položkách investičných a neinvestičných výdavkov pre jednotlivé okresy Slovenskej republiky od roku 1980 a rád by som sa dozvedel aj to, podlá akého kľúča sa rozdeľovali štátne dotácie na rozvojové programy obciam a mestám na tento rok.
Otázok by som ešte mal niekoľko, ale skončím to poslednou na pána ministra hospodárskej stratégie: kedy nám toto ministerstvo predloží návrh na riešenie otázky politiky regionálnej zamestnanosti.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 teraz vystúpi pán minister Oberhauser s faktickou poznámkou.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážení páni poslanci,
mám iba faktickú pripomienku k tomu, čo povedal predošlý pán poslanec. Dvadsiateho tohto mesiaca bolo založené Slovenské združenie vlastníkov lesov, čím sa vytvorili podmienky, aby sme mohli s touto organizáciou naozaj reprezentatívne prerokovat vzťahy vzhľadom ku všetkým lesom, nielen k štátnym.
A druhá poznámka: to, že v lesnom hospodárstve je situácia naozaj veľmi vážna, súvisí najmä s odďaľovaním prijatia zákona o pôde. Máme pripravené návrhy zákonov aj o lese a o štátnej správe, vlastne o leso-dohliadacej službe, ktorá by mala zabrániť v mnohých prípadoch aj kradnutiu. Veľmi by som vás prosil, aby ste tieto návrhy zákonov prerokovali čo najskôr.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi ministrovi. Vystúpi pán poslanec Porubec. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík.
Poslanec L. Porubec;
Vážené dámy, vážení páni,
Matica slovenská je nepochybne veľmi potrebná národná inštitúcia a takisto sú veľmi potrebné aj jej publikácie. Pokiaľ viem, vydáva dva časopisy: Slovenské národné noviny a obrázkový časopis Slovensko. Vzhľadom na to, že finančná situácia Matice slovenskej je veľmi zlá, tieto časopisy pravdepodobne zaniknú. Bude to veľká chyba, pretože tieto časopisy sa expedujú aj do zahraničia, pre zahraničných Slovákov. Chcem sa preto opýtať pána ministra kultúry, ako mieni matici v tomto smere pomôcť. Jeden typ mu dám. Okresné osvetové strediská - aspoň mám takú informáciu - dostali výdatnú finančnú pomoc. Tieto strediská v minulosti plnili úlohu akéhosi dohľadu nad kultúrou. A už z tohoto titulu mám dojem, že nemajú právo na svoju existenciu. Touto cestou vyzývam slovenskú vládu, aby sa nezachovala k našej matici macošsky, aby mala aspoň taký zástoj, aký mal cisár František Jozef, ktorý roku 1863 venoval našej matici tisíc zlatých.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi. Prehovorí pán poslanec Hamerlík. Pripraví sa pán poslanec Kardoš.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,
od 12. schôdze Slovenskej národnej rady uplynul už mesiac. Napriek tomu sa vraciame k známemu hlasovaniu v najrozličnejších variantách. Snáď ani niet komunikačného prostriedku, ktorý by to nechal bez povšimnutia. Na adresu vinníka ľudia vyslovujú najrozmanitejšie poznámky a súdy. Je mi ľúto, že sa tak stalo a ešte viac, že som vlastne tomu mohol zabrániť. Mrzí ma, otvorene sa priznávam, že som pred tým závažným hlasovaním predpokladal možnosť falošného hlasovania. V prvom hlasovaní po prestávke som si aj všimol istú manipuláciu. Vzápätí som sa hlásil s faktickou poznámkou, v ktorej som na to chcel upozorniť, ale keďže s poznámkami bolo viac prihlásených, nedostal som hneď slovo a tak potom z toho zišlo. Takto pán Kosia sa stal terčom najrozličnejších poznámok, útokov, poučení o etike, pričom nebol sám. Je pravda, že bol odhalený, avšak našiel v sebe dostatok síl, aby sa s tým vysporiadal.
Pán kolega, poslanec, ktorý si zatiaľ v anonymite, nájdi v sebe silu a priznaj sa aj ty. Aby som si ta mohol o to viac vážiť. Som presvedčený, že si konal v záujme svojej strany, avšak nenechaj celý kalich vypiť do dna Košťovi. Každý z nás je viac-menej slabý, dostáva sa do pokušenia. Sme hriešni smrteľníci. Ak sa k svojim činom ľútostivo priznáme, bude nám odpustené, aj ľudia nám odpustia, my sme jedným z nich. A vlastne kto je bez viny? Teda aspoň jeden poslanec v 6. rade hlasoval dvojručné, trojručne. Dúfam, že nájde silu a odvahu, aby nebolo treba pozrieť videozáznam.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Prehovorí pán poslanec Kardoš. Pripraví sa pán poslanec Horváth.
Poslanec F. Kardoš;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dovoľte mi, aby som vám prečítal jeden list, ktorý dostali všetky podniky v rožňavskom okrese, a v súvislosti s jeho obsahom formuloval otázku pre pána ministra Belcáka. Robím to kvôli tomu, lebo mám informácie, že podobné praktiky sa na Slovensku uplatňujú aj inde. K listu: je to pod hlavičkou Kresťansko-demokratické hnutie - Okresné koordinačné centrum v Rožňave, adresované pre všetky podniky na území okresu dňa 3. apríla 1991. Vec: Situačná správa, vyžiadanie.
Text listu: "V poslednom týždni mesiaca apríl 1991 navštívia náš okres podpredseda Slovenskej národnej rady Ing. Klepáč a Ing. Belcák, minister priemyslu Slovenskej republiky, ktorí chcú prerokovat stav podnikov a závodov v okrese Rožňava. Nakoľko sú časovo viazaní a nebudú môcť navštíviť všetky závody, žiadame vás, aby ste nám poskytli o vašom závode nasledovné údaje: 1. kádrové obsadenie vedenia podniku, 2. plnenie výrobných úloh za I. štvrťrok 1991, 3. perspektívy do budúcich rokov, 4. situáciu o zamestnanosti, k akému dátumu dôjde k uvoľňovaniu pracovníkov a v akom počte. Túto situačnú správu predložte do 15. apríla na adresu Okresné koordinačné centrum v Rožňave. Sme s pozdravom Za slobodu a spravodlivosť. Podpísaný okresný tajomník koordinačného centra KDH. "
Mám za to, že kádrovanie a riadenie podnikov politickou stranou sa v blízkej minulosti nevyplatilo. Keďže tento list, túto výzvu dostali všetky podniky v okrese, môj dojem z recidívy starých trestuhodných praktík nadobúda presvedčenie.
Pýtam sa pána ministra Belcáka, či vydal príkaz k takémuto tiežprieskumu a či skutočne chcel navštíviť všetky podniky v rožňavskom okrese.
Ďalšia moja otázka je, prečo obišli okresný úrad a okresné zastupiteľstvo.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Za seba môžem povedať toľko, že som dal predbežný prísľub, že do leta navštívim okres Rožňava. Navštívil som už niekoľko okresov. Ešte nie je stanovený termín, kedy by som tam mal priši. Teraz som sa dozvedel, že by som tam mal ísť eventuálne s pánom ministrom Belcákom. Daný dotazník a prieskum je pre mňa taktiež prekvapením. Takýto pokyn som nedal. Je to iniciatíva pracovníka okresného centra. To je odpoveď za mňa. Hlási sa pán minister Belcák.
Minister hospodárstva SR J. Belcák;
Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,
k tomu, čo tu bolo prednesené, môžem povedať podobne
ako pán podpredseda Klepáč. Vôbec neviem o pripravovanej návšteve v okrese Rožňava, ani o žiadnom prieskume, pretože osobne si myslím, a som presvedčený, že o situácii v podnikoch nášho rezortu máme dostatok poznatkov. Takže nie je mi známy žiaden list, ani k ničomu podobnému som pokyn nedával, k žiadnemu prieskumu, nielen personálnemu, ale ani o hospodárskej situácii.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prehovorí pán poslanec Horváth. Pripraví sa pán poslanec Laciak.
Poslanec V. Horváth;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
v súčasnosti, ako to v poslednej dobe odznieva na parlamentej pôde, začíname pociťovať všetci dopad radikálnej ekonomickej reformy. Že je to dopad tvrdý, o tom netreba nikoho presviedčať. A ďalšie dopady nás ešte čakajú. Najbližšie zvýšenie cien za energiu. Keďže energetické vstupy čerpá každý z nás, či už je to súkromník alebo podnik, rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o zvýšení týchto cien bude mat vplyv na ďalšie klesanie životnej úrovne. Pri zvyšujúcej sa nezamestnanosti zdanlivo žiadna ružová perspektíva. Vravím zdanlivo, lebo okrem kritiky na adresu vlády sa za toto jej rozhodnutie zo strany verejnosti vôbec nič nedeje. V Slovenskej národnej rade i dnes vystúpili poslanci, ktorí žiadajú oddialenie zvýšenia cien. Pýtam sa však, čo by to znamenalo? Myslím, že oddialenie trhu. Veď zase budeme mat o jednu veľkú finančnú položku viac, ktorá zostane na pleciach vlády. Na druhej strane však nemožno všetko hodiť na ľudí a očaká-
vať, že tí drobní to zase zaplatia. Veď to by sa vlastne nič nezmenilo. Plytvanie by pokračovalo ďalej.
Natíska sa tu však riešenie, ktoré už tu odznelo aj z vašich úst. Sú to merače tepla. Iné vstupy sa totiž už dlho merajú, či je to elektrina, plyn, telefóny. Len teplo a teplá voda sa ráta tak, že správcovia bytového fondu, či už je to bytový podnik alebo stavebné bytové družstvo, jednoducho započítavajú všetky straty, ktoré majú a ktoré idú na ich konto. To, že teplo ide i mimo bytov, ich, samozrejme, netrápi. Je teda prirodzené, že v záujme ich príjemného prežitia si vymyslia aj milión všelijakých výhovoriek na to, aby tieto merače namontovať nemuseli. Že tieto merače existujú, dokumentuje i dnes Národná obroda, ktorá inzeruje podnik, ktorý ponúka tieto merače tepla. Ovšem, ako prinútiť bytové podniky, aby sa nejakým spôsobom zapojili do tohto trhového mechanizmu? Príkazom vlády to nie je možné. Môj osobný názor je taký, že by stačilo, ak by sa byty predali do súkromného vlastníctva za symbolickú cenu. Myslím, že aj symbolická cena povedzme jednej koruny by celý problém vyriešila, pretože ako majiteľ bytu prestanem nadávať na všetkých okolo a začnem sa správať naozaj trhovo. Odmietnem služby bytových podnikov a stavebných bytových družstiev, spojíme sa celý dom a dáme sa ako súkromníci dohromady. Utesníme diery, kde to tečie a fúka, znížime prívod tepla v dome, keď nie sme doma. Najmeme súkromníka na havárie a platíme len za to, čo spotrebujeme. čím lepšie si to vymyslíme, tým sme lacnejší. Veď uznajte, dnes chceme alebo nechceme, kúrime tak, že aj v najväčších zimách je nejedno okno na našich panelákoch otvorené len preto, že sa nedá zavrieť radiátor. To je reforma alebo mala by byt. Nie to, že platby za realizáciu v plnej miere zaplatí niekto iný. No a v tomto prípade, samozrejme, obyčajný človek. To, čo som tu spomínal, sa nedá realizovať všade. Ten, kto kúri uhlím alebo plynom vo svojom vlastnom domčeku, si je pánom už teraz a ten sa aj tak správa.
Ale sociálny program vlády, ako všade, je na to, aby pomohol najslabším. Nie všetkým - najslabším. Dnes sa však slabými stávajú aj nezamestnaní. Hrozba nezamestnanosti obchádza Slovensko ako mora. Prognózy hovoria, že ešte porastie. Nik síce od hladu neumrie, ale je to predsa neistota. Rastom nezamestnanosti vzniká trh úplne volnej pracovnej sily. Ten by, myslím si, mala vláda využiť, lebo takýto trh časom, po určitom oživení hospodárstva, ako všetci predpokladáme, už nemusí existovať. V súčasnosti ovšem sa môže stať, že najlepší nám utečú do sveta a pýtam sa, kto tu vlastne ostane.
Dávam vláde návrh na riešenie. Existujú projekty, ktoré by bolo zahodno riešiť. Stačí sa pozrieť alebo aj poučiť z histórie. Je možné vybudovať cestné ťahy s veľkou priepustnosťou autostrády v smere západ-východ alebo sever-juh. To, že dnes už existuje časť tejto autostrádnej siete na Slovensku a že je nevyužitá, je možno dané tým, že nie je dokončená. Ale možno magistrála sever-juh nie je až taká dôležitá, ako práve magistrála západ-východ. Prečo? Ak prijmeme filozofiu, že západný kapitál sa ani tak nezameriava na našu republiku, ako hlavne na východné trhy, Česko-Slovensko a konkrétne Slovensko sa stáva určitým predmestím. Týmto riešením môžeme využiť našu šancu, ktorá sa nám tu dáva. Rýchly cestný južný ťah smerom na východ umožní nielen zamestnať nezamestnaných ľudí, ale v ďalšom položiť základ i možnému turizmu so všetkými, postupne sa rozvíjajúcimi službami.
Podobná situácia s prepojením na tento navrhovaný južný autostrádny ťah, je využitie voľných možností i v Bratislave, v prístave, z ktorého je možné vybudovať medzinárodný pristav. A samozrejme, nenechajme zabudnúť ani na Košice a jej širokorozchodnú trať smerujúcu ďalej na východ. Čo takto veľké prekladisko železničnej kontajnerovej dopravy?
Záverom jedno: propagujeme trh a ak aj nie my, a chceme ho obísť, tento trh nejakým spôsobom začína reálne existovať v okolí. Ak sa nechytíme tejto možnosti, predbehnú nás iní, či už sú to Maďari, Rumuni. Navrhujem preto zriadenie, povedzme, ministerstva verejných prác, ktoré by sa mohlo zriadiť, ak vláda prijme to, čo som tu naznačil. Mohli by sa tak pripraviť nielen tieto, ale aj mnohé ďalšie verejnoprospešné projekty.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Horváthovi. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Homolová.
Poslankyňa Š. Homolová:
S uznaním konštatujem, a dávam za pravdu kolegovi Kardošovi, s akou rýchlosťou odhalili politika, KDH-ka. Vy ste takéto štatistiky spracúvali a požadovali 42 rokov a my sme sa nad nimi nesmeli ani čudovať. Nuž ja by som to zhodnotila iba tou vetou, ktorá sa často používala: Príliš iniciatívny blbec, je horší ako triedny nepriateľ.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Posledným doteraz prihláseným je pán poslanec Laciak.
Poslanec I. Laciak;
Vážené predsedníctvo, vážené plénum,
moja interpelácia sa týka ministra zdravotníctva. Ekonomická reforma a jej dopad na obyvateľstvo okrem zníženia životnej úrovne, sociálnej sféry života, tažko dopadá aj na zdravotnú starostlivosť obyvateľstva. Nechcem sa tu zmieňovať o nedostatku financií na výstavbu zdravotníckych zariadení, ich údržby a podobne. Obyvateľstvo je znepokojené hrozivým nedostatkom liekov. Ich cena stúpa, dostupnosť klesá - predovšetkým zahraničných. Vieme, že zdravotníctvo dostáva pridelené financie od vlády. Uvádzajú sa v percentách, nie v sume. Ani sa nikdy nezverejňuje, koľko je odvedených financií na zdravotníctvo od obyvateľstva cestou daní. Údajne je to teraz 44 % zo štátneho rozpočtu. Nemecko napríklad prispieva zo štátneho rozpočtu 14 %. Lenže toto občanovi nič nehovorí. Jeho zaujíma konkrétna možnosť ošetrenia, či udržania si zdravia a predovšetkým konkrétna dostupnosť liekov.
A tu nastupuje dobrý, zaužívaný a fungujúci rozdeľovník ešte z čias totality - limit financií na jednotlivé zdravotnícke zariadenia a jednotlivých lekárov. Aj keď pridelený limit lekárovi nepostačuje, musí s ním dané obdobie vydržať. Obvodný lekár musí kalkulovať s touto sumou a liečiť pacienta podlá najlepších zásad a svedomia. A tak stojí pred otázkou, čo robiť. Predpísať pacientovi správnu liečbu, alebo len improvizovať. A tak začne klamať v tom, že pacientovi neposkytne všetky lieky resp. neposkytne optimálne liečenie. Musí kalkulovať, aby sa lieky ušli aj iným. Výsledkom sú nedostatočne liečení pacienti, mnohí s trvalé zhoršeným zdravotným stavom.
Naša krajina v zdravotnom stave obyvateľstva patrí zo sledovaných európskych štátov na jedno z posledných miest
v Európe. Najviac je naše obyvateľstvo postihnuté v srdcovo-cievnych ochoreniach, čo priamo súvisí so zlým životným prostredím, pracovným prostredím, ako aj s doteraz vedenou životosprávou. Už teraz sú vydávané obežníky, či ústne nariadenia resp. odporúčania na prísne šetrenie s liekmi. Niekde sa dokonca vyskytuje tichý súhlas, či odporúčanie, ľuďom nad 70 rokov nepredpisovať drahé lieky. Lenže toto vám ani jeden lekár nepotvrdí. Už za totality bol jeden zabehnutý systém. Keď lekár výrazne prekročil svoj finančný limit na lieky, nedostal odmenu. Teda vždy sa hľadal spôsob, ako prinútiť lekárov dodržiavať limit na lieky.
Obraciam sa teda na ministra zdravotníctva, ako to bude so zabezpečením finančného krytia liekov a rád by som, aby nám to na najbližšom pléne vysvetlil.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Laciakovi. Chce ešte niekto z poslancov vystúpiť s interpeláciou? Pani podpredsedníčka Keltošová, pán Ďurišin a pán Zoričák.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Vážená vláda,
vážené kolegyne, kolegovia,
som rada, že je dnes medzi nami pani ministerka Woleková, ktorá prichádza z Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí. Som rada preto, že môže velmi kvalifikovane odpovedať na moju otázku týkajúcu sa posunutia vekovej hranice pre odchod do dôchodku u žien jednotne na 57 rokov. Túto informáciu poskytol masmédiám federálny minister práce a sociálnych vecí pán Miller a ako z jeho informácie vyply-
nulo, tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť od roku 1993. V praxi by to znamenalo, že ženy, ktoré v tej dobe budú dosahovať dôchodkový vek, a žiaľ, sú to práve tie, ktoré nemali žiadne resp. minimálne zvýhodnenia pri výchove deti vo forme materskej dovolenky, budú v podstate postihnuté dvojnásobne, a to tým, že by mali odchádzať do dôchodku o 3 - 4 roky neskôr. Tento fakt vnímajú moji voliči ako bezprecedentnú diskrimináciu žien.
Myslím si, že naše zákonodarstvo sa musí postupne prispôsobovať európskym legislatívnym normám. Nie je však to isté, ak budú od roku 1993 odchádzať do dôchodku ženy vo veku 57 rokov u nás v Česko-Slovensku, alebo v niektorej inej vyspelej európskej krajine. Podstatný rozdiel je totiž v tom, že skupina žien, ktorej vzniká v súčasnosti nárok na odchod do dôchodku, má už dnes odpracovaných 30, 35 alebo aj viac rokov. Podlá mojich informácií vo vyspelej Európe takmer neexistuje krajina, v ktorej by poznali takéto dlhé obdobie práce v živote žien. Dúfam, že informácia podaná pánom ministrom Millerom nebola presná, a žiadam pani ministerku Wolekovú o odpoveď.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani ministerka Woleková.
Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
V dnešných časoch sa práve o dôchodcoch hovorí veľmi veľa, pretože sa nielen pripravuje nový zákon o sociálnom poistení, ktorý má vstúpiť do platnosti v roku 1993, ale pripravuje sa aj novela zákona o sociálnom zabezpečení, kto-
rá uvažuje o zrušení súbehu mzdy a dôchodku. Týmto spôsobom sa informácie často prelínajú a nevie sa, čo platí pre novelizáciu a čo vlastne platí pre novopripravovaný zákon o sociálnom poistení. Nový zákon o sociálnom poistení neruší vzniknuté nároky, ani základný systém výpočtu a poskytovania dôchodku. Nový zákon o sociálnom poistení len zavádza nový spôsob financovania fondu sociálneho zabezpečenia. V tej súvislosti sa, samozrejme, hovorí aj o možných zmenách odchodu do dôchodku. Pokiaľ sa hovorí, že odchod do dôchodku u mužov by sa mal vlastne týkať až 65-ho roku a u žien 57-ho, prípadne až 60-ho, je to otázka veľmi dlhodobá, kedy začne systém sociálneho poistenia fungovať.
Vychádza sa z toho, že dnes, keď človek uplatní svoj nárok v čase, keď mu vznikol, teda u mužov v šesťdesiatke a u žien v skorších rokoch, vlastne má nárok resp. získa jeden z najnižších dôchodkov v Európe. Skorší odchod súčasne znamená aj relatívne nízky dôchodok. Uvažované obdobie piatich rokov - 60 až 65 - by vlastne malo byť takým prekleňovacím obdobím, keď každý občan sa môže rozhodnúť, že buď odíde v šesťdesiatke, ale s relatívne nízkym dôchodkom, alebo odíde až o 5 rokov, ale s maximálnym dôchodkom, s maximálnym percentom, ktoré môžem prijať.
Čo sa týka žien, tam sa, smozrejme, uvažuje o posunutí hranice a uvažuje sa aj o tom, že zvýšenie resp. zjednotenie na 57 rokov alebo inak, bude skôr ako v roku 2 000 alebo 2 005, ako to u mužov predkladal pán minister Miller. Ale takisto sa ráta s tým, že to nebude od roku 1993. Ráta sa s tým, že nový systém sociálneho poistenia je založený na tom, že človek ako poistenec si platí určitú dobu poistné. A keď zoberieme do úvahy, že dnes máme rodičovský príspevok pre ženy do troch rokov veku dieťaťa, skutočne sú v inej situácii, ako ženy, ktoré mali nárok pol roka alebo rok, o ktorých hovorila pani podpredsedníčka Keltošová a ktoré by teraz pomaly mali začať nastupovať do dôchodku. Práve toto
bude prechodné obdobie, kedy sa bude zvažovať, ktoré ročníky pôjdu do dôchodku v už zjednotenom veku a ktoré ešte nie. Všeobecne sa uvažuje, že by to mali byt ročníky pod 4O, pretože tých sa už týkajú novšie výhody v oblasti materského, dnes už rodičovského príspevku.
Čiže o tomto všetkom dnes je ešte veľmi predčasné hovoriť, pretože sú to ešte len zásady resp. koncepcia nového systému sociálneho poistenia a bude ešte veľmi dlhá cesta cez zásady a konkrétny návrh zákona, i cez riešenie prechodného obdobia, od prechodu jedného systému k druhému. Ale myslím si, že k takému radikálnemu rozhodnutiu, že by sa k nejakému jednému termínu účinnosti nového zákona zrušili všetky doterajšie nároky žien na odchod do dôchodku, určite nepríde.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pani ministerke Wolekovej. V zmysle § 19 vystúpi teraz pán predseda Mikloško.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
chcem vám dať na vedomie, že práve ľudia vybili jedno okno na mojom sekretariáte, teda predsedu Slovenskej národnej rady, že začínajú hádzať vajcia. Chcem vám ďalej oznámiť, že minister vnútra dostal príkaz, aby bol zabezpečený verejný poriadok, aby bolo zabezpečené nerušené rokovanie Slovenskej národnej rady.
/Potlesk. /