publike je ochromený teraz a bol ochromený doteraz, teda pochybujem o pravdivosti tej poslednej vety.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Poliakovi. Pán poslanec Sabo za skupinu poslancov Strany zelených.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

dovoľte mi pristaviť sa pri tej odpovedi. Odpoveď má celkove 12 strán. Pokiaľ ju mám komentovať, myslím, že aj podľa písma je zrejmé, že je zložená z viacerých časti a z viacerých podkladov. Osobne som bol veľmi potešený čítaním časti, ktorá sa týka plánov Slovenskej komisie pre životné prostredie. KeĎ som na však dostal na stranu 8, kde sa to malo rozmieňať na drobné a kde boli pripomienky k našim jednotlivým bodom, myslím, že pri rozmenení na drobné sa z tých proklamácii veľa vytratilo.

V podstate nám išlo o to, predložiť náš pohľad na to, akým spôsobom sa zaoberať otázkami, kam smerujeme a ako dosiahnuť ciele, ktoré si dnes predkladáme. Pretože sa domnievam, že k nim ešte neprebehla diskusia. Vybrali sme si určitý smer ekonomickej reformy, ale nejako sme k tomu nediskutovali. Chcem povedať, že nepovažujeme za správne automatické preberanie západného modelu bez toho, aby sme si nejakým spôsobom uvedomovali dnešné východiská, ktoré sú v tej interpelácii uvedené. A to sú globálne východiská, to je globálna celosvetová ekologická katastrofa, myslím, že viacrozmerná katastrofa. Medzi tými východiskami aj to, že komunisticky totalitný systém je len grotesk - po nežnej revolúcii. Ak to takto pôjde ďalej, potom v čase, keď sa konečne rozhodneme pre ochranu, nebudú už čo chrániť. Preto žiadam okamžite prikročiť k preventívnej ochrane prírodných, kultúrnych a ostatných inveromentálnych hodnôt v dotknutom území.

Čo sa týka problému Dreveník, pozitívne hodnotím zásadové rozhodnutie Slovenskej komisie pre životné prostredie z posledného obdobia.

Vo veci Demänovskej doliny sa - pokiaľ viem - chystá reagovať poslankyňa Kaliská, preto vás nebudem obtažovat pravdepodobne duplicitnou reakciou.

Na záver tam bola otázka pána premiéra, čo som asi myslel tým, že vláda preferuje devastátorov prírody. Vážne podozrenie o tom vo mne skrslo počas výjazdneho zasadania vlády - ak to môžem takto nazvať - 2O. augusta v Gabčikovo, keď celé podujatie režírovala takmer nezmenená stará garda z Hydrokonzultu a z Hydrostavu. Nebol som si istý, či sa píše august 199O alebo 1989.

Posledná námietka sa týka prílišnej diplomatičnosti odpovede pána premiéra, ktorá neveľmi korešponduje s našou predstavou o jeho rezolútnosti a jednoznačnosti odpovedi. Takže celkove som ochotný akceptovať túto odpoveď alebo odpovede s uvedenými pripomienkami a dúfam, že aj tento obojstranne náročný dialóg prispeje k ďalšej ekologizácie našej vlády a jej politiky.

Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánu poslancovi Hubovi. Prosím pána poslanca Miroslava Poliaka a Petra Sabu, aby sa vyjadrili či sú spokojní s odpoveďami na interpelácie.

Poslanec M. Pollák:

Vážená Slovenska národná rada,

moje interpelácie sa tykali ministra výstavby a

stavebníctva. S odpoveďou som spokojný hlavne preto, lebo

celkove riešenie je stále v hre, takže neviem jeho výsledok.

Odpoveď ministra financii - celu problematiku už riešil, takže odpoveď je vyčerpávajúca.

Nie som však spokojný s s odpoveďou na tretiu interpeláciu. Ide o ministra spravodlivosti. V odpovedi Biče súhlasím s prvou vetou, že personálne obsadenie vedenia Krajského sudu v Košiciach plne odráža spoločenské zmeny po 17. novembri 1989. Ale mne nešlo o vedenie. Pokúsim sa vysvetliť, o čo išlo. Do novembra 1989 bola vo Východoslovenskom kraji až 82-percentna stranícka prílušnosť zo všetkých 155 sudcov. Slovo stranícka som použil vo vtedajšom zmysle. Pri takomto stave nič nebránilo vedúcemu kádrového oddelenia krajského sudu vyhlasovať ešte v septem bri 1969, že v priebehu dvoch rokov dosiahne stopercentnú stranícku prislušnosť. Po novembri 1989 sa situácia trošku zmenila. Jeden sudca doborovoľne odstúpil, piati odišli do dôchodku, jeden zomrel, jeden nebol navrhnutý za kandidáta na sudcu a 15 mimosúdne rehabilitovaní boli prijatí. Prakticky výsledok je ten, že pri obsadzovaní sudcovských miest dochádza iba k rotácii starých nomenklatúrnych kádrov. Tento stav sa čiastočne riešil-neriešil voľbou sudcov, ktorým uplynulo 10-ročné volebne obdobie, pripadne nových sudcov, ktorí boli čakateľmi.

Pri tejto voľbe sa ale trochu zdržím. Dnešný novy parlament absolvoval už dvakrát túto voľbu. Ta druha voľba

bola v podstate v poriadku. U prvej to ale nemožno tak isto tvrdiť. V časovej tiesni, hneď na prvej schôdzi Slovenskej národnej rady, po hodine a pol od zloženia sľubu poslancov odsúhlasilo plénum správu o činnosti predsednictva, starého predsedníctva. Druhým bodom správy bolo zvolenie kandidátov do funkcie sudcov z povolania. Tomuto druhému bodu a celkove celej správe sme venovali asi tak jednu minutú. Tym, že sme naviac nemali možnost bližšie zistiť, o koho ide, boli sme uvedení do omylu. Tak sa stalo, že voľbou prešiel napríklad sudca, ktorý ešte v prvých mesiacoch tohto roka vyhlasoval, že na študentov treba použit čínsky variant.

V každom prípade správa predsedníctva vôbec nezohľadnila stanoviska koaličných strán pri navrhovaní kandidátov na sudcov. Je otázne, či situáciu vyrieši novelizácia zákona v prípade, že voľba sudcov bude prebiehať doterajším spôsobom. Samotné charakteristiky sudcov sú v jednotlivých návrhoch veľmi zkresľované, chyba v nich dátum pôvodného menovania do lO-ročnej funkcie a celá volebná procedúra je zdĺhavá a ťažkopádna, najmä v tomto medziUBlavnom období. Možno by problém riešila možnosť menovania sudcov, možno priame voľby obyvateľmi, možno návrh spomenutej interpelácie. Ten návrh bol zamietnutý a na konci odseku v odpovedi je napísané - citujem: "Som toho názoru, že úplná očista rezortu justície od skompromitovaných sudcov sa dá dosiahnuť aj bez realizácie tejto požiadavky". Chcem vedieť, ako je možné dosiahnúť túto očistu. Potom posledná veta, s tou tiež nesúhlasím - citujem: "V prípadu ukončenia volebného obdobia všetkých sudcov bez výnimky k 31. 12. 199O by mohlo prísť k vážnemu ochromeniu výkonu súdnej moci v Slovenskej republike."

Väčšina odborníkov a sudcov, s ktorými som hovoril, je skôr toho názoru, že výkon sudnej moci v Slovenskej republike je ochromený teraz a bol ochromený doteraz, teda pochybujem o pravdivosti tej poslednej vety.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem pánovi poslancovi Poliakovi. Pán poslanec Sabo za skupinu poslancov Strany zelených.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenska národná rada, dámy a pani,

dovoľte mi pristavil sa pri tej odpovedi. Odpoveď má celkove 12 strán. Pokiaľ ju mam komentovať, myslím, že aj podľa písma je zrejmé, že je zložená z viacerých častí a z viacerých podkladov. Osobne som bol veľmi potešený čítaním časti, ktorá sa týka plánov Slovenskej komisie pre životne prostredie. Keď som na však dostal na stranu 8, kde sa to malo rozmiešať na drobné a kde boli pripomienky k našim jednotlivým bodom, myslím, že pri rozmenení na drobné sa z tých proklamácii veľa vytratilo.

V podstate nám išlo o to, predložiť náš pohľad na to, akým spôsobom sa zaoberať otázkami, kam smerujeme a ako dosiahnuť ciele, ktoré si dnes predkladáme. Pretože sa domnievam, že k nim ešte neprebehla diskusia. Vybrali sme si určitý smer ekonomickej reformy, ale nejako sme k tomu nediskutovali. Chcem povedať, že nepovažujeme za správne automatické preberanie západného modelu bez toho, aby sme si nejakým spôsobom uvedomovali dnešné východiska, ktoré sú v tej interpelácii uvedené. R to sú globálne východiská, to je globálna celosvetová ekologická katastrofa, myslím, že viacrozmerná katastrofa Medzi tými východiskami aj to, že Komunisticky totalitný systém je len grotesk - nejšou a údesnejšou formou modernej civilizácie, ktorý zotročuje a kontroluje človeka hrubými represívnymi mocenskými prostriedkami. Otázkou je, či západná spoločnosť, ktorú dnes bez úvahy preberáme, nesmeruje vlastne ku konformizmu a k zotročeniu človeka inými metódami. Medzi tie iné metódy patri manipulácia prostredníctvom veľmi rafinovanej reklamy, prostredníctvom veľmi rafinovaných sociologických a psychologických metód. To sú trošku hlbšie východiská, ale nemienim vás tu unúvať filozofiou, ktorá stála v pozadí tejto interpelácie. Dúfam, že po jej prečítaní bola dosť zrejmá. Pristavím sa len pri konkrétnych bodoch, pri tom rozmenení odpovede na našu interpeláciu na drobné.

Je tam požiadavka urýchlene vypracovať komplexný program znižovania energetickej náročnosti hospodárstva. Celý poslanecký klub zelených by veľmi rád akceptoval odpoveď o vypracovaní tohto energetického programu, ale prax nám hovorí niečo iné. Keď si prečítate štatistiku o vývoji hospodárstva, energetická náročnosť vlastne aj za I. polrok vzrástla a veľmi podivne vyzerá z tohto pohľadu riese- . nie problematiky hlinikárne v Žiari nad Hronom. Je to najväčší spotrebiteľ energie na Slovensku a doterajšia spotreba energie 1,3 TWh ročne z 28 TWh, ktoré Slovensko spotrebuje, má vzrast o ďalších 35 %. Jednoducho si nemyslime, že toto je smer znižovania energetickej náročnosti. Sme si vedomí sociálnych problémov, ale myslime si, že pracovné miesta, ktoré by boli stratené zastavením výroby hliníka, by mohli byť podľa dávnejšieho návrhu zelených nahradené spracovaním dovážaného hliníka a postavením závodu vyrábajúceho meraciu a regulačnú techniku. Takisto by sa dalo debatovať o tom, či k programu znižovania energetickej náročnosti patri rozvoj jadrovej energetiky. Nebudem túto problematiku hlbšie rozoberať.

Bod 2 chýbajúci komplexný a systémový pohľad na problematiku prechodu na trhové hospodárstvo, ktorý popri ekonomickom kritériu musí zahrňovať aj kritérium ekologické, sociálne a psychologické scenár reformy mal byť vybraný až po rovnocennom predložení viacerých variant pre diskutovaných v tlači, a nielen vo federálnom, ale aj v národných parlamentoch To sa nestalo. Myslím si, že to je chyba a trváme na tom, že ten scenár je malo komplexný Ide o to, že žiaden trh nemôžme považovať za samospasiteľný a pokiaľ rýchly prechod k trhu nebude sprevádzaný u rýchleným vytvorením legislatívnych filtrov v oblasti ži votneho prostredia a v oblasti sociálnej, môžeme čakať len ďalšiu rapídnu degradáciu prostredia a ďalšie zvyšovanie sociálneho napätia

Po tretie - požiadavka ukončiť dominanciu ekonomiky v politike, prediskutovať a modifikovať ciele a prostriedky reformy, zhodnotil východiskový stav Domnievame sa, že ľudské rozhodovanie je vždy výsledkom určitých hodnôt v pozadí. A pokiaľ priradíme absolútnu prioritu ekonomickej časti, je veľmi pravdepodobne, že kým Slovenska komisia pre životne prostredie bude hasil všetky terajšie horúce problémy, ostatne ministerstva budú lavínovité vyrábal ďalšie. O podcenení sociálnych aspektov sa dosť píše v tlači, takže to nemusím rozoberal

Bod 4 - požiadavka odvolal plánovanú liberizaciu cien k l januáru 1991 a jej termín posunúť do obdobia, kedy budeme na ňu pripravení a bude vytvorená konkurencia Myslím, že nie sme takí naivní, že by sme nevedeli, že cenová liberizácia vytvára jeden z predpokladov fungovania dobrej trhové] ekonomiky ide nám len o to, že sa nachádzame v prechodnom období a naša požiadavka neznie, či cenovú liberizaciu uskutočnil alebo neuskutočniť, ale ako ju uskutočnil. Nevidíme v súčasnosti záruky, že sme na tento

krok dostatočne pripravení a že dokážeme čeliť reťazovej inflácii Tieto záruky zatiaľ neboli poskytnuté a pokiaľ budú poskytnuté, osobne nevidím dôvod, aby sme sa bavili o odklade cenovej liberizacie, pretože zatiaľ sa nikde nehovorí o indexácii uspor, nehovorí sa o indexácii miezd a dôchodkov Nebudem ďalej v podrobnostiach pokračovať.

Pô piate - požiadavka odčlenenia cenové] problema tiky z pôsobnosti ministerstva financii Keďže toto bola už raz prednesená požiadavka a parlament sa vyslovil proti nej, dovoľte vynechať komentár k nej, snáď len s tym, že si stojíme za pôvodným presvedčením, že v prechodnom období, zdôrazňujem v prechodnom období, je nutne zvýšene zasahovanie štátu do cenové) problematiky - pretože my mame monopoly, nemáme trh, my ten trh budeme len vytvárať Ne hrajme sa, že trh vznikne z hodiny na hodinu alebo z jedného dňa na druhy.

Po šieste - zaviesť enviromentálno-sociálnu daň umernu zaťaženiu životného prostredia príslušnou výrobou či produktom Myslím, že dnes už nestačí filozofia poplatkov a prirážok za znečisťovanie Vôd a ovzdušia, pôdy. Je potrebne prejsť od riešenia následkov k riešeniu pričin tohto súčasného stavu a zvýšiť dôraz na prevenciu. Spoločensky neakceptovateľné znečisťovanie prostredia a zvyšovanie produktivity prace alebo objemu výroby na úkor zdravia ľudí nestačí postihovať prostredníctvom poplatkov. Myslím si, že takéto výroby musia byt utlmovane a postupne v krátkom čase zakázané. Navrhovaná socialno-enviromentalna daň by mala pôsobiť pravé proti týmto organizáciám, ktoré degradujú naše životne prostredie a ktoré ohromujú ľudí a mala by pôsobiť skôr stimulačne formou daňových uľav. Myslím si, že stimulácie majú väčší účinok ako poplatky a pokuty.

Po siedme. Zaviesť verejnú kontrolu priebehu ekonomickej reformy prostredníctvom kombinácie parlamentných výborov s komisiami nezávislých odborníkov, jej postup a smer viazať na komplexné vyhodnotenie jednotlivých krokov. Myslím, že aj odpoveď je protirečivá, pretože v časti, ktorá pojednáva o Slovenskej komisii pre životné prostredie, je vyslovená jednoznačná podpora tomuto návrhu. Naproti tomu v bode 7, v odpovedi, ktorá sa už priamo dotýka bodu 7, sa hovorí, že túto verejnú kontrolu najdôslednejšie vždy vykonáva samotný občan v každodennom živote. Súhlasím s tým, ale občan k tomu musí mat vytvorené príslušné štruktúry a o tie nám práve išlo. O štruktúry vytvorené prostredníctvom parlamentných výborov v kombinácii s expertnými skupinami, nejaké štruktúry, ktoré by sa podieľali na kontrole priebehu ekonomickej reformy.

Po ôsme. Požiadavka vypracovania a zverejnenia sociálneho programu, ktorý bude koncepčne riešiť problém hroziacej vysokej nezamestnanosti. Opäť by som povedal, že odpoveS je vyhýbavá a obchádza kľúčovú otázku hroziacej vysokej nezamestnanosti. Len pár čísiel: oficiálny team Dataprofit vo svojej expertnej prognóze hovorí o 500 tisíc nezamestnaných v roku 1991, pričom sú obavy až z milióna nezamestnaných. Myslím si, že doterajšie plány na rekvalifikáciu pracovníkov, ktorí budú nútení opusti t terajšie zamestnanie, sú nedostatočné. Ak to skombinujeme s nízkym príspevkom nezamestnanému vo výške 60 \ čistej mzdy v kontexte infláciou napätej situácie a v kombinácii s uvedenými prognózami počtu nezamestnaných, môže ísť o vytvorenie sociálnej časovanej bomby.

Posledný bod: myslím si, že vyjadruje najväčšie nepochopenie myšlienky zriadenia Inštitútu pre stratégiu udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, pretože takýto inštitút nie je možné v žiadnom prípade zameniť s minisnejšou a údesnejsou formou modernej civilizácie, ktorý zotročuje a kontroluje človeka hrubými represívnymi mocenskými prostriedkami. Otázkou je, či západná spoločnosť, ktorú dnes bez úvahy preberáme, nesmeruje vlastne ku konfornlzmu a k zotročeniu človeka inými metódami. Medzi tie iné metódy patri manipulácia prostredníctvom veľmi rafinovanej reklamy, prostredníctvom veľmi rafinovaných sociologických a psychologických metód. To sú trošku hlbšie východiská, ale nemienim vás tu unúva t filozofiou, ktorá stála v pozadí tejto interpelácie. Dúfam, že po jej precitaní bola dosť zrejmá. Pristavím sa len pri konkrétnych bodoch, pri tom rozmenení odpovede na našu interpeláciu na drobné.

Je tam požiadavka urýchlene vypracovať komplexný program znižovania energetickej náročnosti hospodárstva. Celý poslanecký klub zelených by veľmi rád akceptoval odpoveď o vypracovaní tohto energetického programu, ale prax nám hovorí niečo iné. Keď si prečítate štatistiku o vývoji hospodárstva, energetická náročnosť vlastne aj za I. polrok vzrástla a veľmi podivne vyzerá z tohto pohľadu riese- . nie problematiky hlinikárne v Žiari nad Hronom. Je to najväčší spotrebiteľ energie na Slovensku a doterajšia spotreba energie 1,3 TWh ročne z 28 TWh, ktoré Slovensko spotrebuje, má vzrast o ďalších 35 %. Jednoducho si nemyslime, že toto je smer znižovania energetickej náročností. Sne si vedomí sociálnych problémov, ale myslime si, že pracovné miesta, ktoré by boli stratené zastavením výroby hliníka, by mohli byt podľa dávnejšieho návrhu zelených nahradené spracovaním dovážaného hliníka a postavením závodu vyrábajúceho meraciu a regulačnú techniku. Takisto by sa dalo debatovať o tom, či k programu znižovania energetickej náročnosti patrí rozvoj jadrovej energetiky. Nebudem túto problematiku hlbšie rozoberat.

Bod 2 chýbajúci komplexný a systémový pohľad na problematiku prechodu na trhové hospodárstvo, ktorý popri ekonomickom kritériu musí zahrňovať aj kritérium ekologické, sociálne a psychologické. Scenár reformy mal byt vy braný až po rovnocennom predložení viacerých variant prediskutovaných v tlači, a nielen vo federálnom, ale a] v národných parlamentoch To sa nestalo myslím si, že to je chyba a trváme na tom, že ten scenár je malo komplexný. Ide o to, že žiaden trh nemôžme považovať za samospasiteľný a pokiaľ rýchly prechod k trhu nebude sprevádzaný u rýchleným vytvorením legislatívnych filtrov v oblasti životného prostredia a v oblasti sociálnej, môžeme čakať len ďalšiu rapídnu degradáciu prostredia a ďalšie zvyšovanie sociálneho napätia

Po tretie - požiadavka ukončiť dominanciu ekonomiky v politike, prediskutovať a modifikovať ciele a prostried ký reformy, zhodnotiť východiskový stav Domnievame sa, že ľudské rozhodovanie je vždy výsledkom určitých hodnôt v pozadí A pokiaľ priradíme absolútnu prioritu ekonomickéj časti, je veľmi pravdepodobne, že kým Slovenska komisia pre životne prostredie bude hasiť všetky terajšie horúce problémy, ostatne ministerstva budú lavínovité vyrábať ďalšie. O podcenení sociálnych aspektov sa dosť píše v tlači, takže to nemusím rozoberať

Bod 4 - požiadavka odvolal plánovanú liberizaciu cien k l januáru 1991 a jej termín posunuť do obdobia, kedy budeme na ňu pripravení a bude vytvorená konkurencia

Myslím, že nie sme takí naivní, že by sme nevedeli, že ce-

nová liberizacia vytvára jeden L predpokladov fungovania

dobrej trhovej ekonomiky Ide nám len o to, že sa nacha dzame v prechodnom období a naša požiadavka neznie, či ce novu liberizaciu uskutočnil alebo neuskutočniť, ale ako ju uskutočniť Nevidíme v súčasnosti záruky, že sme na tento

krok dostatočne pripravení a že dokážeme čeliť reťazovej inflácii. Tieto záruky zatiaľ neboli poskytnuté a pokiaľ budú poskytnuté, osobne nevidím dôvod, aby sme sa bavili o odklade cenovej liberizacie, pretože zatiaľ sa nikde nehovorí o indexácii úspor, nehovorí sa o indexácii miezd a dôchodkov. Nebudem ďalej v podrobnostiach pokračovať.

Po piate - požiadavka odčlenenia cenovej problematiky z pôsobnosti ministerstva financií. Kedže toto bola už raz prednesená požiadavka a parlament sa vyslovil, proti ne], dovoľte vynechať komentár k nej, snáď len s tym, že si stojíme za pôvodným presvedčením, že v prechodnom období, zdôrazňujem v prechodnom období, je nutné zvýšene zasahovanie štátu do cenovej problematiky - pretože my máme monopoly, nemáme trh, my ten trh budeme len vytvárať. Nehrajme sa, že trh vznikne z hodiny na hodinu alebo z jedného dňa na druhý.

Pô šieste - zaviesť enviromentálno-sociálnu daň úmernu zaťaženiu životného prostredia príslušnou výrobou či produktom. Myslím, že dnes už nestačí filozofia poplatkov a prirážok za znečisťovanie vôd a ovzdušia, pôdy. Je potrebné prejsť od riešenia následkov k riešeniu pričin tohto súčasného stavu a zvýšiť dôraz na prevenciu. Spoločensky neakceptovateľné znečisťovanie prostredia a zvyšovanie produktivity práce alebo objemu výroby na úkor zdravia ľudí nestačí postihovať prostredníctvom poplatkov. Myslím si, 2e takéto výroby musia byť utlmované a postupne v krátkom čase zakázané. Navrhovaná sociálno-enviromentálna daň by mala pôsobil práve proti týmto organizáciám, ktoré degradujú naše životné prostredie a ktoré ohrozujú ľudí a mala by pôsobiť skôr stimulačne formou daňových úľav. Myslím si, že stimulácie majú väčší účinok ako poplatky a pokuty.

Po siedme. Zaviesť verejnú kontrolu priebehu ekonomickej reformy prostredníctvom kombinácie parlamentných výborov s komisiami nezávislých odborníkov, jej postup a smer viazať na komplexné vyhodnotenie jednotlivých krokov. Myslím, že aj odpoveď je protirečivá, pretože v časti, ktorá pojednáva o Slovenskej komisii pre životné prostredie, je vyslovená jednoznačná podpora tomuto návrhu. Naproti tomu v bode 7, v odpovedi, ktorá sa už priamo dotýka bodu 7, sa hovorí, že túto verejnú kontrolu najdôslednejšie vždy vykonáva samotný občan v každodennom živote. Súhlasím s tým, ale občan k tomu musí mat vytvorené príslušné štruktúry a o tie nám práve išlo. O štruktúry vytvorené prostredníctvom parlamentných výborov v kombinácii s expertnými skupinami, nejaké štruktúry, ktoré by sa podieľali na kontrole priebehu ekonomickej reformy.

Po ôsme. Požiadavka vypracovania a zverejnenia sociálneho programu, ktorý bude koncepčne riešil problém hroziacej vysokej nezamestnanosti. Opäť by som povedal, že odpoveď je vyhýbavá a obchádza kľúčovú otázku hroziacej vysokej nezamestnanosti. Len pár čísiel: oficiálny team Dataprofit vo svojej expertnej prognóze hovorí o 500 tisíc nezamestnaných v roku 1991, pričom sú obavy až z milióna nezamestnaných. Myslím si, že doterajšie plány na rekvalifikáciu pracovníkov, ktorí budú nútení opustiť terajšie zamestnanie, sú nedostatočné. Ak to skombinujeme s nízkym príspevkom nezamestnanému vo výške 60 % čistej mzdy v kontexte Infláciou napätej situácie a v kombinácii s uvedenými prognózami počtu nezamestnaných, môže ísť o vytvorenie sociálnej časovanej bomby.

Posledný bod: myslím si, že vyjadruje najväčšie nepochopenie myšlienky zriadenia Inštitútu pre stratégiu udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, pretože takýto inštitút nie je nožné v žiadnom prípade zameniť s minisčerstvom pre hospodársku stratégiu. Ministerstvo pce hospodársku stratégiu je úzko ekonomicky koncipovaný orgán a je vlastne výkonným orgánom vlády Slovenskej republiky. Koncepcia navrhnutého inštitútu vychádza z kritických východísk súčasného sveta a našej vlastnej krajiny a z potreby systémového riešenia všetkých problémov v priestore súradníc ekonomickej, ekologickej, sociálnej, duchovnej a z potreby získavania objektívnych a odborných informácii z nezávislého zdroja, zo zdroja nezávislého od vlády, a Lýra nikdy nemôže byť ministerstvo. Domnievam sa, že práve z tohoto inštitútu udržateľného rozvoja by mať vychádzať impulzy a limity pre vládu, odkiaľ pokiaľ sa môžeme v tej ekonomickej reforme pohybovať. Tento inštitút by mal vlas ne určovať nejaké koľajnice pohybu nášho rozvoja vpred.

čo sa týka získania finančných prostriedkov pre tento inštitút, dovoľujem si navrhnúť, že finančné prostriedky je možné získať zrušením ministerstva hospodárskeho rozvoja, jeho funkciu môže prebral odbor na ministerstve hospodárstva, pretože ide o veľmi previazané oblasti a nevidím dôvod, prečo musíme mal dve ekonomické ministerstvá. Keď už hovoríme o reforme, tak tá by mala byť komplexná a v tom prípade potrebujeme komplexný inštitút a nielen úzko ekonomicky orientovaný.

Myslím si, že to sú dosť dôležité otázky. Pre krátkosí času sa nebolo možné pri nich pristavil detailne. Osobne navrhujem, aby sme hlasovali o tom, či neotvoríme rozpravu k týmto otázkam.

Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Podľa S 19 sa do rozpravy prihlásil pán minister Filkus.

Minister pre hospodársku stratégiu SR R. Filkus;

To čo poviem, bude pre pána poslanca Sabu, aj pre ostatných, čo tak rozmýšľajú. Najprv mi dovoľte povedať, že som si zapisoval niektoré výrazy, ktoré ste spomenuli. To sú sentencie. Ostentatívne sa opakujete, pán poslanec. Mám zapísané presne to, čo ste hovorili minule a teraz. Ale to vám nevytýkam, lebo sa to niekedy stane. Chcem vám len povedať, že nechcem na to širšie reagovať, lebo by som z toho profitoval, z televízie by som dostal veľký honorár, musel by som o tom hovoriť dlho. Ale už sme mali jednu etapu, kedy sme mohli hovoriť o ekonomickom scenári, keď sme mohli diskutovať. Nakoniec ten scenár sa prijal, odhlasoval sa a teraz chceme znovu diskutovať. Môžeme robiť diskusie k parciálnym predmetom úvah, môžeme veci aj menil, to je jasné, ale také veci alebo otázky, kam smerujeme, smer ekonomickej reformy, automatické preberanie západného modelu, ciele a prostriedky reformy, liberalizácia cien, cenovú problematiku odčlenil od ministerstva financii, atď., to všetko sú presné sentencie, dokonca presné výrazy, ktoré ste mali aj minule.

Chcem vám v tejto súvislosti povedať - napriek tomu, že k ekonomickému scenáru sa mohlo diskutoval na rôznych úrovniach, aj sa diskutovalo - že som ochotný nie teraz, ale hocikedy prísť do národohospodárskeho a rozpočtového výboru a za vašej prítomnosti si detailne prebrať všetky otázky.

Napriek tomu uvediem niektoré východiská, ktoré boli predmetom vášho príspevku. Dovoľte mi presvedčiť vás týmito argumentami. Automatické preberanie západného modelu vôbec nie je možné, pretože kontinuita trhu v našich podmienkach nie je zachovaná vyše 45 rokov. Vo všetkých