č. 44/89 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Výbor Slovenskej národne] rady pre obchod a služby vzhľadom na to, 20 na rokovanie schôdze -Slovenskej národnej rady odporučil predložiť návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie ustavného zákona Slovenskej národnej rady, tlač SNR 45, sa k predloženému návrhu nevyjadril.
Výbory Slovenskej národnej rady po prerokovaní návrhu zákona odporúčajú Slovenskej národnej rade zohľadnil celkom 44 pripomienok. Týchto 44 pripomienok Bom si dovolil spracoval a predkladám Slovenskej národnej rade návrh, akým spôsobom sa s týmito pripomienkami vysporiadať. Za najpodstatnejšie a najzávažnejšie považujem dva okruhy pripomienok. Jeden, ktorý vyšiel z ústavnopravneho výboru a tykal sa doplnenia navrhovaného zákona o ustanovenie chrániace čistotu jazyka a druhý okruh pripomienok, ktorý sa týkal negatívneho vymedzenia povinnosti ovládať alebo neovládať menšinový jazyk na území, na ktorom pôsobí orgán štátnej správy alebo samosprávy obci. Tieto dva okruhy pripomienok som považoval za najzávažnejšie a postupne sa k nim dostaneme.
V spoločnej správe, ktorú ste dostali ako tlač 50a, sa navrhuje pod bodom l zmeniť názov zákona v tom zmysle, aby znel: "o štátnom úradnom jazyku v Slovenskej republike". Neodporúčam túto pripomienku schválil, pretože v článku 6 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. sa uvádza používanie českého a slovenského jazyka. Z toho, ako je tam uvedené, sa dá vyvodil, že český a slovenský jazyk sa v Českej a slovenskej Federatívnej Republike považujú za rovnoprávne štátne jazyky. Preto si myslím, že je správne, ak návrh pojednáva o úradnom jazyku, keďže štátny jazyk svojim spôsobom máme vymedzený ústavou.
K bodom 2 až 9 smerujúcim k úprave § 3 odsek l odporúčam schváliť nasledovné znenie:
S 3 "Štátne orgány a orgány samosprávy obci a ich pracovníci sú povinní používať vo svojej činnosti úradný jazyk. Fyzické a právnické osoby v úradnom styku používajú v ústnej i písomnej forme úradný jazyk, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. "
Je to v podklade pre spoločného spravodajcu číslo II a v spoločnej správe sú to body 2 až 9. Body 2 až 9 smerujú k úprave znenia S 3 odseku 1. Prijatím tejto formulácie by sa body 2 až 9 spoločnej správy vyriešili. Zopakujem znenie.
"Štátne orgány a orgány samosprávy obci a ich pracovnici sú povinní používať vo svojej činnosti úradný jazyk. Fyzické a právnické osoby v úradnom styku používajú v ústnej i písomnej forme úradný jazyk, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. "
Bod 10 spoločnej správy pripomienok neodporúčam schváliť, pretože tento problém sa rieši v pripomienkach k S 5. Ide o nasledovné: "Pracovníci štátnych a samosprávnych orgánov nemajú povinnosť v konaní pred týmito orgánmi použivať iný ako úradný jazyk. "
Ustanovenia § 3 sa týkajú používania úradného jazyka. Ustanovenia § 5 sa týkajú používania jazykov menšiny v úradnom styku, čiže toto ustanovenie z môjho pohľadu by bolo výhodnejšie ako súčasť § číslo 5.
Návrhy uvedené pod bodmi 11 až 15 smečujúce k úprave § 3 odsek 3 odporúčam schváliť takto: "Štátne orgány a orgány samosprávy obci, ako aj iné právnické osoby zabezpečia, aby ich pracovníci boli spôsobili použivať úradný jazyk v ústnej i písomnej forme. "
Návrhy uvedené pod bodmi 16 až 18 odporúčam schváliť. Ide o formálne úpravy. Raz sme porušili zaužívaný legislatívny slovosled, a v bode 18 ide o názor, ktorý je podporený aj vládnym stanoviskom k návrhu tohto zákona.
Návrhy uvedené pod bodmi 19 až 22 smerujúce k úprave S 4 odporúčam schváliť. To je problém, o ktorom som hovoril. Ide o ustanovenie nového paragrafu z podnetu ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady. S l by znel: "Starostlivosť o úradný jazyk. Štát utvára podmienky na vedecký výskum a zvyšovanie kultúry a čistoty úradného jazyka. "
Nasledoval by S 5 "Výučba slovenského jazyka. "Štát je povinný v školskom a vzdelávacom systéme utvoriť podmienky na to, aby si občania Slovenskej republiky osvojili slovenský jazyk v miere potrebnej na používanie v úradnom i spoločenskom styku. "
Teda za § 4, ktorý je upravený, by sa vložil nový S 5 a doterajšie §§ 5 až 7 by sa označili ako 6 až 8.
Z návrhov uvedených pod bodmi 23 až 26 smerujúcich k úprave doterajšieho § 5 odsek l odporúčam schváliť návrh uvedený pod bodom 24, teda formuláciu, ktorá vznikla na pôde Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, ktorý znie: "Používanie českého jazyka sa považuje za používanie úradného jazyka podľa tohto zákona. "
Návrhy uvedené pod bodmi 27 až 30 smerujúce k úprave S 5 odsek 2 odporúčam schváliť takto:
V prvej vete sa slova "najmenej 10 % obyvateľstva, alternatíva 20% " nahrádzajú slovami "najmenej 20% obyvateľstva". Za túto alternatívu sa vyslovilo päť výborov Slovenskej národnej rady. výbor slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu sa vyslovil za alternatívu 10% a Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy navrhol nahradiť alternatívu 10% alternatívou 50%. Pri svojom návrhu som vychádzal z toho, že najväčší počet výborov sa vyslovil za alternatívu 20%.
Z návrhov uvedených pod bodmi 31 a 32 smerujúcich k úprave § 5 odsek 2 odporúčam schváliť návrh uvedený v bode 32. Ide o to, že sa presne vymedzí možnosť používať, menšinový jazyk. Výklad by mohol byt taký, že ak niekto pochádza z mesta alebo obce, ktorá má 20% obyvateľstva národnostnej menšiny, môže menšinový jazyk používať kdekoľvek na Slovensku. Ak sa tam doplnia slová "v takýchto mestách a obciach", je jasné, že sa to vzťahuje len na domovské mestá a obce.
Návrhy uvedené pod bodmi 33 a 34 smerujúce k úprave § 5 odsek 2 odporúčam schváliť takto: V § 5 odsek 2 sa doplní nová veta, ktorá znie: "Pracovnici štátnych orgánov a orgánov samosprávy obci nie sú povinní, ovládať a používať jazyk národnostnej menšiny. "
Návrh uvedený v bode 35 smerujúci k úprave § 5 odsek 2 neodporúčam schváliť, nakoľko sa v porovnaní s S 3
odsek. l a 2 javí nadbytočným.
Z návrhov uvedených v bode 36 až 49 smerujúcich k
úprave § 5 odsek 3 odporúčam schváliť návrh uvedený v bode
36, ktorý znie: "Štátne orgány a orgány samosprávy obcí
posudzujú možnosť, účelnosť a spôsob používania jazyka v
úradnom styku podľa odseku l a 2 s prihliadnutím na § l až 4 tohto zákona. "
Návrh uvedený v bode 4O neodporúčam chváliť vzhľadom na bod 41 legislatívno-metodických a technických pokynov, ktoré tvoria prílohu legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Ide o slovíčko "právne", ktoré bolo navrhnuté vložiť pred slovo "predpisy".
Návrhy uvedené v bodoch 41 a 42 smerujúce k úprave §§ 5 a 6 odporúčam schváliť. Ide o to, aby sme v jednom prípade doplnili slovko "napríklad", aby pod čiarou uvedené zákony neboli chápané len ako tieto zákony. A v druhom prípade navrhujem vypustiť ustanovenie S 6 o konaní pred príslušnými orgánmi v prípade prekročenia tohto zákona. Ide o to, že pôvodný návrh obsahoval, že porušenia tohto zákona budú riešiť príslušné štátne a iné orgány, ústavnoprávny výbor navrhoval, aby tieto prípady riešili obecné sudy. Myslím si, že toto ustanovenie je zbytočné, ak vychádzame zo vžitého právneho poriadku. Totiž po prekročení zákona ktokoľvek môže dať podnet na šetrenie na príslušnú inštitúciu. Toto podanie môže dať na prokuratúru, event. túto sťažnosť na porušenie zákona môže adresovať príslušnej vyššej inštancii, než je tá, na ktorej sa porušenie zákona stalo. V prípade národných výborov je to, samozrejme, ministerstvo vnútra. V prípade iných inštitúcii sú to príslušné ministerstvá alebo iné nadriadené orgány. V prípade mimoriadne vážneho porušenia zákona je to, samozrejme, prokuratúra. Ustanovenie, že by sa tým mali zapodievať obecné súdy, nepovažujem za šťastné. správne súdnictvo ešte nemáme a neviem si predstaviť, ktorý zo štátnych orgánov by to mal byt. Myslím si však, že spôsob ako riešiť priestupok proti tomuto zákonu, je v možnosti dať podanie na prokuratúru alebo príslušnú ďalšiu inštitúciu.
Z toho vyplýva, že návrhy uvedené v bodoch 43 a 44 neodporúčam schváliť.
Existujú dva okruhy, teda dve základné skupiny pripomienok zo spoločnej správy. Jedny, ktoré ak schválime tak ako som to čítal, vylučujú možnosť prijímať ďalšie pripomienky. Ide vždy o tie návrhy, ktoré združujú niekoľko pripomienok. Je to napríklad bod II mnou predloženého podkladu a ďalšie. O spôsobe hlasovania a ďalšieho prerokovania rozhodne predsedníctvo.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Košickému za prednesenie spravodajskej správy. Zároveň ho prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu počas prerokovania návrhu zákona.
Podľa § 16 odsek l zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady otváram rozpravu o prvom bode programu, do ktorej sa prihlásili títo poslanci: poslankyňa Keltošová, poslanec Porubec, poslanec Zoričák, poslanec Miškovský, poslanec Sládek, poslanec Prokeš, poslanec Žingor, poslanec Košťál, poslanec Kvietik, poslanec Janics a poslanec Zemko.
S taktickou pripomienkou sa hlási par. poslanec Hrnko
Poslanec A. Hrnko:
Pán predseda, do rozpravy som sa písomne prihlásil aj ja.
- 21 - Predseda SNR F. Mikloško:
Zatiaľ som vašu prihlášku nedostal. Akonáhle ju dostanem, vyhlásim vás.
Ďalej sa s pripomienkou hlási pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Mám námietku k spravodajskej správe. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 rokovacieho poriadku "úlohou spravodajcu je podať slovenskej národnej rade správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a odôvodniť pripadne navrhované zmeny. " Teda nie je v kompetencii ani v právomoci spravodajcu, aby svojvoľne menil navrhované zmeny podľa jednotlivých stanovísk výborov. V štyroch prípadoch pán spravodajca na základe vlastnej úvahy zmenil stanoviská odhlasované vo výboroch a tieto zmeny náležitým spôsobom nezdôvodnil, len fakticky na ne poukázal. Táto spravodajská správa je preto nekompetentná. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Chcel by som len pripomenúť, že spravodajca stanoviská výborov nezmenil, len ich navrhol schváliť alebo neschváliť. Ale zrejme sa k tomu vyjadri sám.
Poslanec H. Dziak-Košický:
Myslím si, že aj ako spravodajca mám právo na pozmeňujúci návrh, pretože som zároveň aj poslancom a ako poslanec mám právo na pozmeňujúci návrh. Ale vysvetlil som, že toto sú moje pozmeňujúce návrhy vychádzajúce zo spravodajskej správy.
- 22 - Poslanec B. Brňák:
Ako spravodajca ste povinný oboznámiť s faktickým stavom, ktorý bol vo výboroch a uviesť, s ktorými pripomienkami sa stotožňujete, s ktorými nie a prečo. Ale v štyroch prípadoch ste tieto pozmenili a dali to ako stanovisko spoločného spravodajcu.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Dal som to ako svoje osobné stanovisko. Stanoviskom spoločného spravodajcu je spravodajská správa. To čom som predniesol, bolo moje osobné poslanecké stanovisko už k vypracovanej spoločnej spravodajskej správe. Máte dve tlače. Jedna je podklad pre spoločného spravodajcu a jedna je spoločná správa. Sú to dve tlače.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sabo.
Poslanec P. Sabo:
Chcem podporiť pána poslanca Brňáka. Spravodajca ma právo podával svoje pozmeňovacie návrhy až v rozprave, ale nie v spravodajskej správe.
Predseda SNR F. Mikloško:
Spravodajca Košický sa k tomu vyjadril. Považujem za účelné pokračovať ďalej. čo sa týka rozpravy, dostal som prihlášky do rozpravy k prvému bodu, to znamená ku koaličnému návrhu a k druhému bodu - k matičnému návrhu. Medzi matičným zákonom je napríklad aj prihláška pána poslanca Hrnku. Neviem ako to chápať. Prosím, aby si to prihlásení poslanci ozrejmili.
Prosím pani poslankyňu Keltošovú, aby sa ujala slova.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážená vláda,
vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
rokujeme v nesmierne ťažkom období. Slovenskom zmieta neistota, rozkolísala sa stabilita politickej koalície, ľudia majú jednoduchý ľudský strach o Slovensko, o seba, o svoje deti. Priznám sa, že aj ja má strach o svoje deti. Celkom konkrétne: vyhrážajú sa mi únosom, ak budem podporovať koaličný návrh. Priznám sa, že mi nie je ľahko, preto som vystúpila hneď na začiatku. Nemôžem však zostať v tejto vážnej chvíli ticho. Chvíľami ma zachvacuje priam pocit bezmocnosti nad katastrofálnym nedorozumením ohľadne predkladaných dvoch návrhov zákona o slovenskom jazyku.
Pretože som viedla parlamentnú komisiu, kde sa posudzovali rôzne varianty, podčiarkujem rôzne varianty obidvoch návrhov, a ešte pred mesiacom mali tieto návrhy od seba veľmi ďaleko, postupné rokovania ich zblížili, skvalitnili formuláciu jedného aj druhého návrhu. Práve o tom, vážení kolegovia, je však verejnosť informovaná veľmi málo a predostiera sa jej akoby diametrálny protiklad matičného a koaličného návrhu. A to už dnes nie je pravda.
Za katastrofálne nedorozumenie považujem to, že racionálne a vecné fakty, ktoré ich robia na 99 t zhodnými.
sú zahmlené emóciami budenými nacionalistickými a separatistickými tendenciami. Národné cítenie ľudí - kto by sa necítil skutočným Slovákom, ja sa cítim rovnako dobrou Slovenskou ako všetci ľudia, ktorí sú na námestí, ako všetci príslušníci Slovenskej národnej strany alebo časť členov Strany zelených - je zneužité na získanie politického profitu. Rozdúchaná vlna nacionalizmu, ktorá zneužíva práve toto národné cítenie, nás, vážení kolegovia, vrhá späť niekde na začiatok 19. storočia. Práve primitívne podnecovaný nacionalizmus má za následok presiaknutie dvadsiateho storočia takým množstvom krvi, ako sme toho dnes svedkami na celom svete. Podľa mňa demokratická vláda je za dobré občianstvo, nie za nacionalizmus. A my chceme, aby naša vláda bola skutočne demokratická.
Napriek tomu, že rozdiely medzi matičným návrhom a návrhom koalície sú minimálne, verejnosť je živená informáciami, že matičný návrh je návrh na používanie jazyka bez výnimky. Ale on má výnimky. V oboch návrhoch, v matičnom aj v koaličnom, je používanie úradného jazyka, čiže slovenčiny, v úradnom styku povinné na celom území. Matičný návrh pripúšťa, rovnako ako koaličný návrh, pri rokovaniach na súdoch, možno tak ako je to doteraz, používať jazyk menšiny prostredníctvom súdneho tlmočníka. Autori oboch návrhov, aj matičného aj koaličného, pripúšťajú, že približne minimálne 3% príslušníkov maďarskej menšiny, t. j. občanov starších ako 70 rokov, nemali objektívnu možnosť naučiť sa v školách po slovensky. Toto pripúšťajú aj autori matičného návrhu. V takýchto prípadoch je možná dvojjazyčnosť. Preto sa pýtam, ako možno uzákoniť slovenčinu ako jediný úradný jazyk bez výnimky, keď už sú tu dve výnimky.
Ďalším zhodným bodom oboch návrhov je možnosť použivat český jazyk ako alternatívu slovenského jazyka v
úradnom konaní. V pôvodnom matičnom návrhu z augusta táto možnosť nebola. Čiže aj matičný návrh prešiel svojím vývojom. Som tomu rada - pripúšťa alternatívu češtiny, čiže zase nejde o používanie slovenčiny v úradnom styku bez výnimky. Rovnako koaličný a matičný návrh opäť majú spoločnú dikciu v tom, že oba uzákoňujú, že konanie v úradoch, vedenie úradnej agendy, vydávanie verejných listín, sa musí robiť výlučne v úradnom jazyku, čiže po slovensky.
V čom je teda spor? Koaličný návrh zákona umožňuje navyše na zmiešaných územiach používať v konaní na úradoch aj jazyk menšiny. Dohodnúť treba percento, ktorý považujeme za zmiešaný región. Posledné znenie koaličného návrhu v § 5 ods. 2 hovorí jednoznačne. Ak v takýchto mestách alebo obciach vystupuje v úradnom styku občan, ktorý nie je príslušníkom národnostnej menšiny, vedie sa konanie v úradnom jazyku, čiže po slovensky. Záznam sa tiež musí viest po slovensky, v oboch návrhoch zákona, v matičnom aj koaličnom, sa zhodne dáva menšinám možnost používať materinský jazyk v oblasti kultúry, informácii, vzdelávania, náboženských obradov. To je ďalší zhodný bod.
Obidva návrhy zákonov vyžadujú bezpodmienečnú znalosť úradného jazyka pracovníkmi štátnej správy a samosprávy, čo je súčasne predpokladom ich zamestnania na príslušných úradoch. Inými slovami, úradník musí ovládať slovenčinu, ale nemusí ovládať jazyk menšiny. Nedodržiavanie zásad zákona o používaní úradného jazyka slovenčiny sa bude sankcionovať. Spôsob treba dohodnúť. Ale ani v tomto bode sa návrhy neodlišujú.
Obidva návrhy zákonov nariaďujú označovanie názvov miest a obci v úradnom jazyku. Koaličný návrh pripúšťa na zmiešaných územiach dvojjazyčné označenie. S týmto osobne nesúhlasím, ale je to vec pléna, aby sa k tomu poslanci vyjadrili.
Čiže ak to zhrniem, slovenský jazyk podľa obidvoch návrhov zákonov bude úradným jazykom na celom území Slovenskej republiky. Jeho používanie v úradnom styku podľa obidvoch návrhov zákonov bude záväzné pre všetkých zamestnancov Štátnej správy, aj orgánov miestnej samosprávy. Základným predpokladom pre zamestnanie sa týchto ľudí v orgánoch musí byt okrem odbornej kvalifikácie aj dokonalá znalosť slovenčiny. Toto vyplýva z obidvoch návrhov zákona. Na zmiešaných územiach - rozpätie je od 20 až do 51 % - možno používať v úradnom styku aj jazyk menšiny len v tom prípade, ak všetci účastníci úradného konania tento jazyk ovládajú. Opakujem znova § 5 ods. Z koaličného návhu, ktorý hovorí, že ak čo len jeden jediný občan neovláda jazyk menšiny, musí sa úradovať po slovensky.
Nedodržiavanie týchto zásad zákona treba trestať, podľa môjho názoru, tvrdo. Rovnako sa treba postaviť aj k šovinistickým maďarským vystúpeniam niektorých verejných činiteľov. Ich vystúpenia sa dajú kvalifikovať aj podľa trestného poriadku, aj podľa zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch. Ide mi o to, aby sme jazykovým zákonom neriešili veci, ktoré nim riešiť vôbec nemôžeme. Koaličný návrh zákona o slovenskom jazyku nikomu možnosti neuberá, ani štátotvornému národu, ani menšinám.
Vážení kolegovia, svet je už ďaleko pred nami. Vo Veľkej Británii sa okrem angličtiny používa ako regionálny úradný jazyk welština, hoci ňou hovorí len l t obyvateľstva. V Belgicku je úradným jazykom francúzština a flamština a regionálne aj nemčina, ktorá je materinským jazykom pol percenta obyvateľov, vo Fínsku okrem fínštiny je úradným jazykom aj švédčtina. V Španielsku španielčina, katalánčina aj baskidčina. Vo Švajčiarsku sú úradnými jazykmi nielen nemčina, francúzština a taliančina, ale aj retoromančina ktorou hovorí jedno jediné percento obývateľstva. Preto musíme prijať taký zákon, ktorý nebude robiť Slovensko zaostalým a nestabilným kútom sveta. Musíme prijať taký zákon, ktorý bude súčasne ochraňovať záujmy všetkých občanov, a tým tiež v prvom rade štátotvornej majority na národnostne zmiešaných územiach.
Pokiaľ je zahmlenie faktov a zneužitie národného cítenia a súčasne ich národnostných problémov zámerné, považujem to, vážení kolegovia, za politicky nezodpovedné a morálne opovrhnutiahodné. Bojím sa však, a nemôžem sa stále zbaviť pocitu, že pri prijímaní týchto dvoch návrhov zákonov ide o jeden veľký omyl, o nejasnosť a informačné nedorozumenie. Prosím pouvažujte o mojich slovách.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslankyni Keltošovej. Podľa S 19 sa do rozpravy prihlásil poslanec Andel.
Poslanec M. Andel:
Andel, Slovenská národná strana. Vážené dámy a páni,
predmetom dnešného nášho rokovania je veľmi závažná, historicky významná a pre slovenský národ dôležitá otázka uzákonenia slovenčiny ako štátneho a úradného jazyka. Dostali sme k dispozícii tri rôzne návrhy týchto zákonov, návrhy, ktoré sú voči sebe, možno povedať v určitom protiklade. Je na nás, poslancoch Slovenskej národnej rady, či sa nám podarí schváliť ten návrh, ktorého
prijatie si želá drvivá väčšina obyvateľstva nášho drahého Slovenska, bez rôznych emócii a nacionalistických vášni.
Chcel by som sa stručne vyjadriť k návrhom jednotlivých zákonov. Ku koaličnému zákonu, ktorý je vedený ako tlač 50, sa v prvom rade žiada uviesť, že tento návrh zákona v úvodnom ustanovení síce formálne deklaruje, že slovensky jazyk treba považoval za štátny a úradný jazyk, ale v rozpätí celým svojim obsahom, duchom i konkrétnym znením zabraňuje realizácii tejto proklamovanej zásady najmä tým, že umožňuje, aby sa národnostne menšiny žijúce na území štátotvorného slovanského národa, tento jazyk nemuseli osvojiť a ani ho v úradnom styku nemuseli používať. Tým vlastne tento návrh zákona uzákoňuje slovensky jazyk ako úradný a štátny jazyk pre Slovákov. Je to teda v podstate zákon plný paradoxov a takisto, podľa môjho názoru, i bezpredmetny.
Prečo? 45 rokov vynakladala naša spoločnosť milió-
nové prostriedky na rozvoj školstva príslušníkov národ-
nostných menšín žijúcich na Slovensku. Je logické, že sú-
časťou tou pedagogického procesu v školách pre národnostne
menšiny bola i výučba slovenského jazyka Vychádzajúc z
o dnes vlastne, až na tu trojpercentnú výnimku, každý
vateľ Slovenska ovláda slovenský jazyk. Pýtam sa, prečo
potom potrebne v uradnom styku používať iné jazyky. Od-
poveď mi vychádza iba jedna. Je to snaď ješitnosť a tvrdo-
hlavosť niektorých predstaviteľov národnostných menšín. A
práve preto ľudia nechápu, prečo poslanci slovenskej ná-
rodnej rady nechcú splniť túžbu takmer všetkých príslušni-
kov slovenského národa o uzákonení slovenského jazyka ako
jediného štátneho jazyka v Slovenskej republike
bez výnimky.
V otázke jednojazyčnosti, či viacjazyčnosti totiž nie je možný žiadny kompromis. Ide tu o čosi viac ako len o jazyk Ide o zvrchovanosť štátotvorného národa i o určite geopolitické súvislosti organizované dobre premysleným spôsobom zo zahraničia Svedčí o tom i tá skutočnosť, že jazyková situácia v dvojjazyčných oblastiach Slovenska je skutočne prezretým problémom. Spôsobuje markantnú nevyváženosť v postavení oboch jazykov a často dochádza k javom, ktoré tieto skutočnosti ešte viac vyostrujú. Premenovávanie názvov miest, obci, ulíc a podobne, diskriminácia slovenskych učiteľov a iných odborníkov pre neznalosť maďarčiny, sú toho priamym dôkazom.
A ešte jeden argument proti úradnej viacjazyčnosti.
Pravé ona vedie k izolacionizmu a vzniku enkláv, čo je v protirečení s integračnými prúdmi. Táto dezintegrácia vedie späť a nie dopredu.
K zákonu, ktorý je uvedený ako tlač 48. Príslušníkom hnutia Spolužitie i Maďarskej nezávislej iniciatívy by som rad povedal, že ak chcú byť skutočne demokrati a to jovnici za pravá národnostných menšín, mala by sa zainteresovať aj za pravá slovenskej menšiny v Maďarsku, ktorá bola zdecimovaná z počtu 400 000 po druhej svetovej vojne na teraz pomaly zanedbateľná počty. Požiadavka zavedenia úradného jazyka, teda slovenčiny v Maďarskej republike, by bola v tejto chvíli, samozrejme, absurdná.
Podľa prieskumov, žiaľ, nie podľa referenda, ktoré sme žiadali, väčšina národa, teda 82 % stojí za matičným návrhom zákona uvedeným ako tlač 45, bez vedľajších bočnych úmyslov, o čom sa nakoniec mohol osobne presvedčiť i pán Mečiar na včerajšom mítingu. Matičný návrh podporujú takisto členovia rôznych strán a hnutí - uvediem napríklad KV VPN Bratislava III, KV VPN Hlohovec a podobne
Slovenskej národnej rade bola odovzdaná petícia 250 tisíc občanov požadujúcich uzákonenie slovenčiny ako štátneho a úradného jazyka bez výnimky, po svojom prejave odovzdám osobne pánovi Mikloškovi petíciu s podpismi ďalších 50 tisíc občanov určite podobných petícii, či už vláde Slovenskej republiky alebo priamo Slovenskej národnej rade bolo odovzdaných viac, ale zatiaľ bezvýsledne, čoraz viac preto možno nadobúdať presvedčenie, že niekto sa snaží paralyzovať požiadavky Slovákov na ich vlastnom území.
Je politickou, právnou a sociálnou anomáliou, keď národ musí toľko žiadať, ba priam prosiť na kolenách o uzákonenie svojej materčiny na svojom štátnom území. Toto je v histórii národov ojedinelý prípad. V minulosti sme prosili Viedeň, prosili sme Budapešť, prosili sme Prahu. Ale tragédiou slovenského národa je, že koncom 20. storočia musí prosiť svoj vlastný parlament.
Na matičný návrh zákona uvedený ako tlač 45 odznelo veľmi veľa hrubých útokov. Autori týchto invektív a sily, ktoré za nimi stoja, svojou dogmatickou argumentáciou napadne pripomínajú neslávne obdobie proletárskeho internacionalizmu, tentokrát priodetého do najmodernejšieho paneurópskeho šatu. Označenie matičného návrhu zákona ako diskriminačného má vyvolať dojem, že tento smeruje k diskriminácii a je dokonca represívnym opatrením voči národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky. Všetky tieto obvinenia sú absurdné, vypočítané na efekt, ktorý má robiť služby našim neprajníkom. Slovenský národ nikdy v dejinách nikoho nediskriminoval. Sám však bol neustále diskriminovaný a na národnostne zmiešaných územiach sa jeho príslušníkom dostáva tejto diskriminácie i teraz.
Trvaním na prijatí matičného návrhu zákona si iba plníme najsvätejšiu povinnosť - chrániť práva Slovákov na
ich vlastnom území a nesledujeme - to zodpovedne prehlasujem - žiadne iné politické ciele. Je však doslova nešťastím tohto národa, že jeho menom sa oháňajú aj tí, ktorí sa odvolávajúc na rôzne medzinárodne dokumenty ktorých význám často skresľujú, chránia akože práva menšín na úkor svojho vlastného národa. Ale môže vari národ, ktorý medzi prvými v Európe mal svoj štát, svoj jazyk, kultúru, náboženstvo, teraz, po viac ako tisícročí z vôle svojich vlastných neprajníkov podľahnúť? Nie, v žiadnom prípade to nie je možné.
Preto vás doslova prosím, páni poslanci, nesnažme
sa vtesnať do okov prísnej straníckej disciplíny, ale
riadne sa, prosím, hlasom svojho srdca, rozumu, svedomia a
cti. Zodpovedne vám prehlasujem, že matičný návrh zákona
nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, chartami, de-
klaráciami a ani tak často spomínaným Kodaňským dohovoron, ale pravé naopak, vychádza z nich.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Andelovi. Ďalej sa do rozpravy prihlásil poslanec Porubec.
Poslanec L. Porubec:
Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážená slovenská vláda, vážený slovenský parlament,
mám len celkom krátky prihovor, preto prosím, aby som nebol pod nejakou zámienkou prerušený.